Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, May 4, 2010

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/477/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308207115
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2010:1308207115.5

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: K.ast. Dr. Miroslavom Králikom, advokátom v
Bratislave, Grösslingova č. 4 proti odporcovi: Domov seniorov ARCHA, Bratislava, Rozvodná č. 25, zast.
JUDr. Jelou Mikuškovou, advokátkou v Bratislave, Račianska č. 66, o určenie neplatnosti výpovede
z pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III v Bratislave zo dňa 10. decembra 2008 č.k. 12C 78/08 - 98 1308207115 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa táto domáhala
určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, danej jej odporcom ako zamestnávateľom dňa 31.
januára 2008 podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce, a ktorým súčasne žiadala priznať náhradu mzdy,
navrhovateľke uložil povinnosť náhrady trov konania vo výške 320,88 euro do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 11.
októbra 2004 ako ergoterapeut, na dobu neurčitú.

Dňa 12. decembra 2007 odporca s účinnosťou od 1. januára 2008 na základe organizačnej zmeny

rozhodol o zrušení aktivačného úseku (kde bola zaradená aj navrhovateľka) s tým, že náplň práce
sa včlení do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku, s cieľom zvýšenia efektívnosti práce a zlepšenia
formy spolupráce medzi pracovníčkami opatrujúcimi seniorov, pričom o tejto organizačnej zmene bol
informovaný zriaďovateľ odporcu, ktorým je Hlavné mesto SR Bratislava.

O prijatej organizačnej zmene odporca navrhovateľku informoval listom zo 17. decembra 2007, uviedol,

že jej ponúka adekvátnu prácu a požiadal ju z dôvodov zvýšeného počtu klientov, aby od 1. januára
2008 na základe dodatku k pracovnej zmluve pracovala na plný úväzok.
- 2 -
Navrhovateľka listom z 28. januára 2008 odporcovi oznámila, že jeho ponuku neprijíma a práca na plný
pracovný úväzok jej nevyhovuje.

Odporca dňa 31. januára 2008 doručil navrhovateľke výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods.
1 písm. b/ Zák. práce s tým, že pracovný pomer mal skončiť ku dňu 31. marca 2008 uplynutím
výpovednej doby. Ako dôvod výpovede uviedol, že na základe rozhodnutia riaditeľky odporcu s
účinnosťou od 1. januára 2008 došlo k zrušeniu aktivačného úseku ako samostatnej organizačnej
jednotky a jeho činnosť bola včlenená do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku, na ktorý úsek prešiel
ajvýkonfunkcieergoterapeutkyvykonávanejnavrhovateľkou.Nakoľkonavrhovateľkaniejeochotnátúto

zmenu akceptovať, v písomnom vyjadrení z 28. januára 2008 prácu ergoterapeutky na opatrovateľsko-
ošetrovateľskom úseku neprijala, zamestnávateľ nemá možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať.Navrhovateľka listom z 18. marca 2008 požiadala odporcu o prideľovanie práce v zmysle pracovnej
zmluvy, oznámila mu, že výpoveď zo dňa 31. januára 2008 považuje za neplatnú.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní konštatoval nedôvodnosť návrhu navrhovateľky, keď
odporca pri rozviazaní pracovného pomeru splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyžadované
zákonom, keď bola dodržaná písomná forma výpovede, kvalifikovaným spôsobom túto doručil, výpoveď
obsahovala dostatočne konkretizovaný a skutkovo vymedzený výpovedný dôvod.

Podľa názoru súdu prvého stupňa rozväzovací prejav spĺňa aj zákonné podmienky v zmysle ust. § 61
Zák. práce, keď je z neho nepochybné, že dôvodom rozviazania pracovného pomeru je nadbytočnosť
navrhovateľky vzniknutá v dôsledku organizačných zmien - zrušenia jej pracovného miesta a funkcie,
ku ktorej došlo na základe rozhodnutia riaditeľky zo dňa 12. decembra 2007, pričom odporca v konaní
preukázal, že nadbytočnosť navrhovateľky bola v priamej príčinnej súvislosti s organizačnou zmenou,

keď v dôsledku zrušenia aktivačného úseku mal možnosť navrhovateľku zamestnávať len na úseku
opatrovateľsko-ošetrovateľskom, ktorú ponuku však navrhovateľka odmietla.

Napokon sa súd prvého stupňa zaoberal aj otázkou splnenia povinnosti zamestnávateľa ponúknuť
zamestnancovi inú vhodnú prácu, pričom konštatoval, že v čase doručenia výpovede navrhovateľke

nedisponoval odporca žiadnym voľným pracovným miestom.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

5Co 60/09 - 128
- 3 -
Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie navrhovateľka, namietala
nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, nevykonanie ňou navrhnutých dôkazov, čím súd neúplne zistil
skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a

následne vec neoprávnene posúdil.

Podľa odvolateľky odporca pri rozviazaní pracovného pomeru konal nezákonne, keďže dôvod, pre
ktorý bola navrhovateľke daná zo strany odporcu výpoveď, neexistoval. Napriek tvrdenej nadbytočnosti
navrhovateľky odporca znovu utvoril zrušené pracovné miesto a prijal po skončení pracovného pomeru

navrhovateľky na toto pracovné miesto iného zamestnanca (Andrea Polčicová).

Súd prvého stupňa sa nezaoberal námietkami navrhovateľky v priebehu prvostupňového konania, podľa
ktorých k organizačnej zmene u zamestnávateľa nedošlo, keď v zmysle vyjadrenia vedúcej oddelenia
sociálnych vecí Magistrátu Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy RNDr. C. J., organizačná

štruktúra odporcu je stále zachovaná v zmysle primátorom schválenej zmeny organizačného poriadku
s účinnosťou ešte od 1. októbra 2006, pričom z tejto organizačnej štruktúry vyplýva aj existencia
aktivačného úseku u odporcu.

Rovnako nebola splnená podmienka nadbytočnosti navrhovateľky, keď odporca mal možnosť

poskytovať navrhovateľke práce dohodnuté v pracovnej zmluve a to dokonca v plnom rozsahu, rovnako
aj funkcia, na výkon ktorej znela pracovná zmluva navrhovateľky, sa pre odporcu nestala v dôsledku
organizačnej zmeny nadbytočnou. Nakoniec aj súd prvého stupňa konštatoval, že odporca mal naďalej
možnosť navrhovateľku zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, odporca tak neuniesol
dôkazné bremeno v konaní a nadbytočnosť navrhovateľky nepreukázal, súčasne je nepreskúmateľné,

na základe akých skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľka sa stala pre odporcu nadbytočnou
a jej nadbytočnosť bola v priamej súvislosti s vykonanou organizačnou zmenou.

Navrhovateľka neodmietla prácu ergoterapeutky na opatrovateľsko-ošetrovateľskom úseku z dôvodu
zmeny úseku, ale z dôvodu, že do jej opisu pracovnej činnosti pribudla v prípade akútne vzniknutého

výpadkuopatrovateľskéhopersonálupovinnosťúčinnenapomáhaťchoduprevádzky,ktoráprácanebola
prácou vhodnou v zmysle ust. § 63 ods. 2 písm. b/ Zák. práce. Nie je možné zlučovať funkciu
ergoterapeuta s funkciou ošetrovateľa, ktorá zahŕňa úplne iné činnosti, napríklad aj prebaľovanie a
umývanie pacienta, funkcia ošetrovateľa je zameraná na starostlivosť o pacienta po fyzickej stránke,zatiaľ čo ergoterapeut sa stará o psychické blaho pacienta. Za účelom nezlučiteľnosti oboch funkcií
navrhovateľka navrhovala výsluch znalca z odboru fyziatrie, avšak súd prvého
- 4 -

stupňa tento návrh bez ďalšieho zamietol. Navrhovateľka považuje organizačnú zmenu u odporcu za
účelovú s cieľom donútiť ergoterapeutky, vzhľadom na dlhodobú fluktuáciu ošetrovateľského personálu,
zabezpečovať ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta a to i napriek nezlučiteľnosti oboch funkcií.

Nakoniec navrhovateľka poukázala na skutočnosť, že zo svedeckej výpovede svedka K. F. vyplynulo,

že u odporcu v čase výpovede danej navrhovateľke voľné pracovné miesto sociálnej pracovníčky, ktoré
spĺňalo kritériá inej vhodnej práce pre navrhovateľku, napriek tomu jej toto miesto ponúknuté nebolo.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov navrhla navrhovateľka zmenu napadnutého rozsudku a
vyhovenie návrhu navrhovateľky tak v smere určenia neplatnosti výpovede, ako aj v smere priznania
náhrady mzdy, prípadne jeho zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, že O. N. pracuje u odporcu v zaradení
sociálna pracovníčka - spoločníčka, nie ergoterapeutka, v konaní pred súdom prvého stupňa
bolo dostatočne preukázané, že došlo k organizačnej zmene a v príčinnej súvislosti s touto k
nadbytočnosti navrhovateľky. Ohľadom organizačnej zmeny poukázal odporca na skutočnosť, že

táto bola prijatá v rámci kompetencií riaditeľkou odporcu, o tejto bol zriaďovateľ informovaný, čo
nakoniec vyplýva jednoznačne z listu primátora hlavného mesta Bratislavy z 3. decembra 2008. Náplň
práce odchádzajúcej pracovníčky I. N. bola úplne rozdielna od náplne práce navrhovateľky, išlo o
prácu administratívneho charakteru a na plný úväzok. Odporca preto navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,

ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď

pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak
5Co 60/09 - 129
- 5 -
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1

O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ale ani pre zmenu napadnutého rozsudku.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov,
ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom

zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 63 ods. 2 Zák. práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď
pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z
dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,

b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol

v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.Predpokladom použitia výpovedného dôvodu podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zák. práce je existencia
organizačne zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou zamestnanca.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej
zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ naďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec
alebo v pôvodnom rozsahu. Takýto stav môže nastať napríklad v dôsledku vnútorných organizačných

zmien, ale aj znížením celkového počtu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Skončenie
pracovného pomeru pre nadbytočnosť nie je podmienené absolútnym znížením celkového počtu
zamestnancov, môže k nemu dôjsť aj pri jeho zvyšovaní. Pre zamestnávateľa nie je totiž dôležitý
len počet zamestnancov, ale aj ich celková skladba z hľadiska profesií a kvalifikácie. Nie je teda
vylúčené, aby zamestnávateľ pri nedostatku zamestnancov určitej profesie alebo kvalifikácie uzavieral
pri organizačných zmenách nové pracovné pomery a tým zvyšoval počet zamestnancov a súčasne by

mal nadbytok zamestnancov iných povolaní alebo na inom úseku pracovnej činnosti. Nadbytočnosť
zamestnanca je podmienka platnosti výpovede z pracovného pomeru, ktorej splnenie je povinný
zamestnávateľ súdu preukázať. Na
- 6 -
rozdiel od toho súd nepreskúmava výber zamestnanca, ktorý sa stal nadbytočným, pretože o tomto

rozhoduje zamestnávateľ.

Príčiny, pre ktoré nemôže ďalej zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca prácami podľa pracovnej
zmluvy nesmú spočívať v jeho osobe (napr. nespôsobilosť vykonávať dojednané práce, porušovanie
pracovnej disciplíny a pod.), ale v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané

zamestnancom.

Ďalšou hmotno-právnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je splnenie povinnosti zo
strany zamestnávateľa v zmysle ust. § 63 ods. 2 Zák. práce, teda preukázanie nemožnosti zamestnanca
ďalej zamestnávať v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce, a to ani na kratší pracovný čas,

prípadne že zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ
ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej
príprave na túto inú prácu.

Nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že zamestnávateľ nemá pre zamestnanca

žiadnu prácu, ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať.

Na rozdiel od právneho stavu platného do 31. marca 2002, rozhodnutie o organizačnej zmene, v
dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí zamestnávateľ urobiť písomne.

Zákon nevyžaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva výpoveď.
Musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, že zamestnanec sa v istom
okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa nadbytočným.

Nadbytočnosť musí byť v príčinnej súvislosti so zmenami v úlohách zamestnávateľa, jeho technického

vybavenia alebo inými organizačnými zmenami, alebo musí súvisieť s rozhodnutím o znížení
stavu zamestnancov, ktoré má zvýšiť efektívnosť práce. Výpovedný dôvod by nebol daný, ak
by u zamestnávateľa na určitom pracovisku síce prebiehali vnútorné organizačné zmeny, avšak
zamestnávateľ by pracovný pomer chcel skončiť so zamestnancom na úplne odlišnom pracovisku alebo
so zamestnancom vykonávajúcim práce, ktoré s týmito zmenami nesúvisia. Zamestnávateľ nemôže

tento výpovedný dôvod použiť ani v takom prípade, ak nadbytočnosť nevznikla v dôsledku vnútorných
organizačných zmien u zamestnávateľa, ale v príčinnej súvislosti s uzavieraním pracovných pomerov
s novými zamestnancami.

5Co 60/09 - 130
- 7 -Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. b) Zák. práce,
nesmie počas troch mesiacov po skončení pracovného pomeru s takýmto zamestnancom znovu utvoriť
zrušené pracovné miesto a prijať na toto pracovné miesto iného zamestnanca (§ 61 ods. 3 Zák. práce).

V súdenej veci z písomného rozhodnutia o organizačnej zmene z 12. decembra 2007 vyplýva,
že s účinnosťou od 1. januára 2008 sa ruší aktivačný úsek, náplň práce ktorého sa včlení do
opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku, a to s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a zlepšiť formu
spolupráce medzi pracovníčkami opatrujúcich seniorov v zariadení odporcu, pričom zmena vychádza aj

z potrieb, vzniknutej presťahovaním zariadení opatrovateľskej služby do novovybudovaných priestorov.
O organizačnej zmene bol informovaný aj zriaďovateľ odporcu Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava.

Z písomného stanoviska primátora hlavného mesta SR Bratislavy zo dňa 3. decembra 2008 vyplýva,
že tento bol informovaný riaditeľkou Domova seniorov ARCHA o včlenení aktivačného úseku do úseku

opatrovateľského, a to od januára 2008.

Podľa čl. V ods. 2 zriaďovacej listiny odporcu zo dňa 1. januára 2000 v znení jej dodatku č. 1 z 1.
októbra 2002 vyplýva, že organizáciu domova upravuje organizačný poriadok vydaný domovom po
predchádzajúcom súhlase primátora hlavného mesta.

Podľa Organizačného poriadku odporcu z októbra 2006 (čl. VI ods. 1) Domov sa člení na jednotlivé
úseky. Na čele úseku je vedúci úseku. Vedúci úseku zodpovedá riaditeľke za plynulú prevádzku
poskytovaných služieb na zverenom úseku. Schéma organizačnej štruktúry s počtom pracovníkov je v
prílohe č. 1.

Z prílohy č. 1 Organizačného poriadku odporcu vyplýva, že jedným z úsekov, na ktoré sa člení odporca,
je i úsek aktivačný, vedúcim ktorého je liečebná pedagogička, na tomto úseku pracujú tri ergoterapeutky.

ZodpovedeMagistrátuHlavnéhomestaSRBratislavyz1.decembra2008vyplýva,žeprimátorhlavného

mesta v zmysle zriaďovacej listiny z 1. januára 2000 v znení dodatkov udelil predchádzajúci súhlas na
vydanie organizačného poriadku pre Domov seniorov ARCHA s účinnosťou od 1. októbra 2006, tento
organizačný poriadok nemá v súčasnej dobe žiaden dodatok, ktorý by bol podpísaný primátorom.

- 8 -
Z vyššie uvedeného vyplýva, že o prijatej organizačnej zmene s účinnosťou od 1. januára 2008 u
odporcu na základe rozhodnutia riaditeľky z 12. decembra 2007 (čl. IVVV ods. 2 písm. a/ Organizačného
poriadku) síce primátor hlavného mesta informovaný bol, čo vyplýva z textu rozhodnutia o organizačnej

zmene z 12. decembra 2007, ako aj z potvrdenia primátora z 3. decembra 2008, avšak z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýva, či bol primátor požiadaný resp. či bol ním daný predchádzajúci
súhlas s úpravou organizačného poriadku organizačnou zmenou. Z povahy veci vyplýva, že takýto
súhlas možno udeliť len písomne, pochybnosti o jeho existencii však vzbudzuje písomné stanovisko
magistrátu z 1. decembra 2008.

Podmienka predchádzajúceho súhlasu primátora s úpravou či zmenou organizačného poriadku je
pritom podmienkou účinnosti prijatej zmeny, teda bez preukázania existencie takéhoto súhlasu nemožno
uzavrieť, že k organizačnej zmene u odporcu vôbec došlo.

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v naznačenom smere, keď existencia
predchádzajúceho súhlasu primátora hlavného mesta so zmenou organizačného poriadku odporcu
je zatiaľ sporná, v prípade nepreukázania jeho existencie potom neostane než uzavrieť, že k platnej
organizačnej zmene u zamestnávateľa nedošlo a nemohla tak nastať ani nadbytočnosť navrhovateľky
v príčinnej súvislosti s touto organizačnou zmenou.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keď napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, odvolací súd tento zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. b/ O.s.p.a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p. a nové rozhodnutie o veci,
v ktorom rozhodne súd prvého stupňa i o náhrade trov celého konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.