Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 1, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714205323
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6714205323.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľov:

1. W.. I. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. Q. XXXX/X, XXX XX B., občan SR, 2. S. N., nar. XX.
XX. XXXX, trvale bytom B. Q. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR, obaja právne zastúpení advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava proti odporcom:
1. X. W., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L.Á. XXXX/XX, XXX XX B., občan SR, 2. K. G., nar. XX. XX.
XXXX,trvalebytomG..M..Y.XXX/XX,XXXXXJ.,občanSR,3.C..I.E.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
L. C. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, 4. K. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. XXXX/XX, XXX XX
B., občan SR, všetci právne zastúpení JUDr. Ľubicou Flíderovou, advokátkou, Advokátska kancelária

Trhová 1, 960 01 Zvolen, o vyrovnanie dedičských podielov, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd o trovách konania rozhodne o právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa svojim návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 15. 04. 2014 domáhali, aby
súd určil, že žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu vo výške 11.202,94 EUR
a žalobcovi v 2. rade takú istú sumu. Žalovaná v 3. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu
5.601,47 EUR a žalobcovi v 2. rade tú istú sumu. Žalovaná v 4. rade je povinná zaplatiť žalobcovi v 1.

rade sumu 5601,47 EUR a žalobcovi v 2. rade tú istú sumu.
Zároveňsúdmalpotvrdiť,ženehnuteľnosťevidovanávkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXX,katastrálne
územie X. ako parcela EKN parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 6 156 m2 je v podielovom
spoluvlastníctve žalobcu v 1. rade - spoluvlastnícky podiel 1 a žalobcu v 2. rade - spoluvlastnícky podiel
1, žalovanej v 1. rade spoluvlastnícky podiel 1 a žalovanej v 2. rade - spoluvlastnícky podiel 1. Zároveň
žiadali, aby súd ich zaviazal na zaplatenie trov konania.
Svoj návrh právne odôvodnili tým, že ide o žalobu o vyrovnanie dedičských podielov, pričom príslušnosť

súdu má byť určená podľa § 16 ods. 4 zákona č. 293/1992 Zb. Poukázali na to, že dňa 18. 06. 1974
vydalo Štátne notárstvo vo X. v dedičskej veci po poručiteľovi I. N. rozhodnutie sp. zn. D 155/74-10,
ktorým bolo na základe schválenej dohody dedičov potvrdené nadobudnutie dedičstva - 11/28-ín domu
č. XX s priľahlou záhradou... v cene 13.750, Kčs, ďalej 2,9 ha pôdy združenej v JRD v hodnote 11.600,-
Kčs, 2 ha pôdy v užívaní ŠM kat. územie C. X. v hodnote 8.000,- Kčs a to X. G. rod. N., nar. XX. XX.
XXXX, ktorá bola dcérou poručiteľa (ďalej len dedič) a nemala z hodnoty nehnuteľností vyplácať S. G.,
tiež dcéru poručiteľa (ďalej len odstupujúci dedič). Dňa 11. 02. 1992 podali žalobcovia ako nástupcovia

odstupujúceho dediča v zmysle § 40 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách... na bývalé
Štátne notárstvo vo Zvolene návrh, ktorým žiadali o znovuprejednanie dedičstva (ďalej len žiadosť o
znovuprejednanie dedičstva).Predmetom tejto žiadosti bolo okrem iného prejednanie nehnuteľnosti a to vedenej v katastri
nehnuteľnosti na LV č. XXXX, katastrálne územie X., pozemok EKN, parc. č. XXXX - orná pôda o výmere
6 774 m2 (ďalej nehnuteľnosť I) a nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX, katastrálne územie X., EKN,

parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 6 156 m2 (ďalej len nehnuteľnosť II) Nehnuteľnosť I nadobudol
dedič do výlučného vlastníctva na základe rozhodnutia štátneho notárstva a touto darovacou zmluvou
zo dňa 26. 02. 2007 previedol do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 2. rade, 3. rade a 4. rade
(ďalej len obdarované). Kúpnou zmluvou zo dňa 30. 04. 2007 previedli žalovaná v 2. rade, v 3. rade a
žalovaná v 4. rade tieto spoluvlastnícke podiely na spoločnosť D. K. D.. O.. M.. so sídlom C. XX, XXX

XX J. za sumu 2.700.000,- Sk. Žalobcom nebola z uvedenej kúpnej ceny vyplatená žiadna časť a to
napriek skutočnosti, že žalobcovia obdarované na vyplatenie časti kúpnej ceny vyzvali a to listom zo
dňa 16.0 5. 2008.
Čo sa týka nehnuteľnosti II, táto je v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade a
žalovanej v 2. rade v podiele 1-ice. Túto nadobudli na základe Osvedčenia o dedičstve 24D/35/2011
zo dňa 19. 05. 2011 po dcére poručiteľa - dedičovi. V čase vydania rozhodnutia štátneho notárstva

bola poľnohospodárska pôda prakticky jediným a rozhodujúcim aktívom po zomrelom poručiteľovi a len
na základe a v dôsledku vtedajšej právnej úpravy došlo k nadobudnutiu dedičstva po poručiteľovi len
jedným z dedičov. V zmysle § 40 zákona č. 330/1991 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších
predpisov pred 1. Januárom 1990 došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov
poručiteľa len jedným z dedičov zo zákona a tento nebol zaviazaný na výplatu dedičských podielov

ostatných dedičov z tohto majetku alebo bol zaviazaný na takúto výplatu len v prípade vyvlastnenia
alebo iného prechodu alebo prevodu do socialistického vlastníctva, a to len v súvislosti s tým, že išlo
o pozemky v bezplatnom užívaní poľnohospodárskeho alebo lesného podniku a došlo tým k zníženiu
podielu ostatných dedičov v porovnaní s podielom toho, ktorý uvedené pozemky prevzal, vyporiada toto
zníženie dedičských podielov štátne notárstvo bezplatne na návrh podaný do šiestich mesiacov odo dňa

účinnosti tohto zákona, ak sa dedičia alebo ich právni nástupcovia nedohodnú inak.
Ako je vyššie uvedené, uvedené pozemky patrili do dedičstva po poručiteľovi, ktoré ku dňu úmrtia boli
združené v jednotnom roľníckom družstve resp. boli v bezodplatnom užívaní štátneho majetku. Nakoľko
k vyvlastneniu pozemkov patriacich do dedičstva nedošlo, boli splnené všetky zákonné predpoklady
pre vyporiadanie dedičských podielov v zmysle § 40 zákona o pozemkových úpravách, žalobcovia

podali dňa 11. 02. 1992 Štátnemu notárstvu vo Zvolene žiadosť o znovuprejednanie dedičstva s tým, že
poukazujú na to, že táto je v podstate návrhom na vyporiadanie dedičských podielov podľa ustanovenia
§ 40 o pozemkových úpravách, pričom bola žalobcami ako právnymi nástupcami odstupujúceho dediča
podaná dôvodne a v zákonom stanovenej lehote. Zároveň poukazujú na § 13, § 14 ods. 1 , 2, § 15 ods.
1, 2,4, § 16 ods. 1, 3, § 17 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. s tým, že z vyššie uvedených ustanovení sa

žiadosť o znovuprejednanie dedičstva považuje za návrh na vyrovnanie dedičských podielov, ktorý bol
podaný včas i v zmysle príslušných ustanovení zákona.
Taktiež poukazujú na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 292/2010, pričom
v zmysle záverov uvedeného uznesenia mali za to, že v prípade, ak by navrhovateľka preukázala
riadne podanie na príslušné štátne notárstvo na vyrovnanie dedičských podielov, bola by v tomto konaní

úspešná.
V tejto súvislosti opätovne zdôrazňujú, že žiadosť o znovuprejednanie dedičstva je potrebné považovať
za návrh na vyporiadanie dedičských podielov.

V ďalšej časti návrhu poukazujú na spôsob vyrovnania dedičských podielov, pričom nakoľko súd z iných

dôvodov zamietol návrh, uvedené skutočnosti nebude ďalej uvádzať.

Súdnazákladelistudoručenéhosúdudňa20.06.2014odprávnehozástupcunavrhovateľovnazvaného
ako Vec - doplnenie návrhu na začatie konania na strane 6 pod bodom 2 doslovne uvádzajú, že dovoľujú
si upraviť žalobný petit tým spôsobom, že prvé dva odseky sú totožné a na strane 7 až 10 sú uvedené

ďalšie odseky, o ktoré upravovali petit. Keďže na pojednávaní dňa 01. 10. 2014 boli zúčastnený všetci
účastníci a proti uvedenému uzneseniu v zmysle § 202 ods. 3 písm. f) O. s. p. nie je prípustné odvolanie,
súd na tomto pojednávaní rozhodol o zmene návrhu tak, že ho nepripustil.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe rozhodnutia Štátneho notárstva vo Zvolene č. D 155/74-10 zo dňa 18. Júna 1974 bolo
zistené, že týmto rozhodnutím sa vysporiadavalo dedičstvo po nebohom I. N., zomrelom dňa XX. XX.
XXXX, pričom dedičmi boli dcéry S. a X. G. s tým, že dedičom nehnuteľností sa stala X. G.Á. rod. N.,ktorá z hodnoty domových nehnuteľností spoludedičku vyplácať nebude a na tento čas ani z hodnoty
pôdy združenej v JRD alebo v užívaní štátneho majetku a že v prípade obdržania náhrady za pôdu v
prípade vyvlastnenia pre stavebné účely vyplatí spoludedičke S. G. zákonný podiel.

Súd na základe listu adresovaného Štátnemu notárstvu X. zistil, „ v zmysle ú - u 40 zák. č. 330/91 Zb.
SNR žiadam o znovuprejednanie dedičstva D 155/74 po neb. I. N. zomr. XX.X. XXXX. S pozdravom.
Vo X. dňa: 11.2.1992“ s tým, že hore na uvedenom liste je napísané W.. I. G. bytom B. XXXX/X, S. N.
bytom B. XXXX/XX, je tu pečiatka a písané rukou je č. 2102/92.

Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. bolo zistené, že vlastníkom
nehnuteľností zapísaných na parcele č. XXXX o výmere 6 774 m2 - orná pôda je spoločnosť D. K. D..
O.. M.., C. XX, J..

Na základe výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie X. bolo zistené, že vlastníkmi

nehnuteľnosti parc. č. XXXX o výmere 6 156 m2 vedené ako orná pôda sú odporkyne v 1. a 2. rade.

Súd z písomného vyjadrenia právnej zástupkyne odporcov doručeného súdu dňa 09. 07. 2014 zistil, že
ak žalobcom vznikol nárok na vyrovnanie dedičských podielov, tento nárok je jednoznačne premlčaný,
nakoľko si ho neuplatnili včas a na správnom mieste. Žalobcovia pri koncipovaní návrhu nerozlišujú

medzi uplatneným právom, ktoré deklarujú listom zo dňa 11. 02. 1992, ktorý sa však v spise nenachádza
na predloženej kópii listu je odtlačok razítka Štátneho notárstva a dátum 11. 02. 1992 a uplatnením
svojho nároku riadne a včas na príslušnom súde. Treba konštatovať, že dedičia si svoje právo uplatnili
včas v prekluzívnej lehote, na ktorú súd musí poukázať, pričom však treba poukázať na to, že vyrovnanie
dedičských podielov sa premlčuje. Zákon č. 293/1992 Zb. neobsahuje žiadne ustanovenie o lehote,

v ktorej právo na vyrovnanie dedičských podielov musí byť uplatnené na súde. Z tohto dôvodu pre
posúdenie premlčania je potrebné aplikovať § 101 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého právo sa
premlčí v trojročnej premlčacej lehote. Dávame do pozornosti, že pokiaľ dedičia uplatnili svoje právo na
vyrovnanie dedičských podielov do 19. 02. 1992 a medzi nimi nedošlo k uzatvoreniu dohody o vyrovnaní,
notárstvo potvrdilo odtlačkom razítka, že ide o včas podaný návrh a upozornili dedičov, ktorí si svoje

právo uplatnili, aby podali návrh na vyrovnanie dedičských podielov. Z uvedeného je teda nesporné,
že žalobcovia si síce však uplatnili právo, ale svoj nárok na vyrovnanie dedičských podielov uplatnili
až doručením tejto žaloby a ich nárok je premlčaný, nakoľko ho neuplatnili včas. Na tomto nemôže nič
zmeniť ani obsah uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 292/2010, na ktoré
žalobcovia poukazujú. V tomto judikáte sa súdy zaoberali len existenciou dôvodov na povolenie obnovy

konania. Zároveň tu poukazuje aj na hmotnoprávne riešenie skutočností, ktoré však súd nebude ďalej
rozvádzať, nakoľko nie z týchto dôvodov návrh zamietol.

V prílohe k vyjadreniu je priložený judikát Krajského súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého
od prekluzívnej doby treba odlišovať premlčaciu dobu, v ktorej sa právo na vyrovnanie dedičských

podielov premlčuje. Zákon č. 293/1992 Zb. neobsahuje žiadne ustanovenie o lehote, v ktorej právo na
vyrovnanie dedičských podielov musí byť uplatnené na súde. Preto pre posúdenie premlčania tohto
práva vyplývajúce z tohto občianskoprávneho vzťahu treba aplikovať ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka a takéto právo sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe, ktorá so zreteľom na povinnosť
uplatniť právo najskôr u povinnej osoby začne plynúť odo dňa, keď bolo právo u povinnej osoby

uplatnené.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni navrhovateľov na pojednávaní zistil, že podľa nich oni si uplatnili
nárok v zmysle zákona, pričom najprv žiadosť išla podľa zákona č. 330/1991 a po zrušení tohto zákona
sa to uplatňovalo v zmysle zákona č. 293/1992. Na základe tohto si jej klienti riadne uplatňujú tento

nárok, avšak kedy si ho majú uplatniť na súde, ako je namietané zo strany odporcov, tu nie je žiadna
lehota a preto to nie je premlčané. Na toto poukázali aj v návrhu, kde citovali rozhodnutie Najvyššie súdu
SR, teda čo sa týka prečo si klienti neuplatnili skôr tento návrh a poukazujú na to, že štátne notárstva
po roku 1992 zrušili a oni neboli žiadnym spôsobom upovedomení o nejakom vyporiadaní. Potom ešte
s odporcami rokovali niekedy v roku 2008.

Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni odporcov zistil, že oni sa pridržiavajú hlavne ich písomného
vyjadrenia zo dňa 09. 07. 2014. Podľa nich si navrhovatelia riadne a včas neuplatnili svoje nároky, keďže
pôvodne došlo k podaniu na štátne notárstvo ohľadom uplatnenia si nároku po nebohom I. N. datovanédňa11.02.1992.Poukazujenato,žeakodlhodobáadvokátkavieakosastýmitospormivtedynakladalo
anatotopoukazujeajztohodôvodu,ženauvedenejžiadostioznovuprejednaniededičstvasanachádza
pečiatka, kde sa uvádza, že ide o včas podaný návrh. Ja som na toto vo svojom podaní poukázala,

že v prípade týchto návrhov, zo súdu chodili tzv. poučenia v zmysle, že ak sa navrhovateľ dohodne
s povinným, tak že tento jeho vlastníctvo uzná, doloží doklady individualizujúce a konkretizujúce
prejednaný predmet dedičstva. Z tohto hľadiska my poukazujeme hlavne na tú skutočnosť, že oni si
včas neuplatnili svoj návrh a žiadajú, aby súd návrh zamietol.

Podľa § 40 zákona č. 330/1991 Zb. ak pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov pred
1. januárom 1990 došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov poručiteľa len
jedným z dedičov zo zákona a tento nebol zaviazaný na výplatu dedičských podielov ostatných dedičov
z tohto majetku alebo bol zaviazaný na takúto výplatu len pre prípad vyvlastnenia alebo iného prechodu
alebo prevodu do socialistického vlastníctva, a to len v súvislosti s tým, že išlo o pozemky v bezplatnom
užívaní poľnohospodárskeho alebo lesného podniku podľa osobitných predpisov 42) a došlo tým k

zníženiu podielu ostatných dedičov v porovnaní s podielom toho, ktorý uvedené pozemky prevzal,
vyporiada toto zníženie dedičských podielov štátne notárstvo bezplatne na návrh podaný do šiestich
mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona, ak sa dedičia alebo ich právni nástupcovia nedohodnú inak.

Podľa § 13 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam ak

pri vyporiadaní dedičstva podľa doterajších predpisov došlo k nadobudnutiu poľnohospodárskych alebo
lesnýchpozemkovporučiteľalenjednýmaleboniektorýmzdedičovlenpreto,žeišloopozemkyvužívaní
socialistickej organizácie podľa osobitných predpisov 18) a došlo tým k zníženiu podielov ostatných
dedičov v porovnaní s nadobúdateľom týchto pozemkov alebo k opomenutiu dedičov, má oprávnená
osoba právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993;

inak právo zaniká.

Podľa§14ods.1zák.č.293/1992Zb.oprávnenouosoboujeten,ktobolvdedičskomkonaníopomenutý
alebo koho dedičský podiel bol znížený; v prípade jeho smrti je oprávnenou osobou jeho dedič.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. vyrovnanie dedičských podielov sa uskutoční dohodou
oprávnenej a povinnej osoby.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. ak medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou nedôjde
k dohode podľa § 15 ods. 1, rozhodne o vyrovnaní dedičských podielov na návrh oprávnenej osoby

súd. Pri vyrovnaní dedičských podielov súd prihliadne na náklady, ktoré povinná osoba vynaložila na
ich zhodnotenie.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. návrhy na vyrovnanie dedičských podielov podané na štátnom
notárstve podľa doterajšieho predpisu 19) sa považujú za návrhy podané včas podľa tohto zákona.

Podľa § 25 zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom platného
ku dňu 11. 02. 1992 ak nie je v tomto zákone ustanovená odchylná úprava, použijú sa na konanie pred
štátnym notárstvom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci nevylučuje.

Podľa § 42 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. platného ku dňu 11. 02. 1992 Pokiaľ zákon pre podanie
určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. platného ku dňu 11. 02. 1992 konanie sa začína na návrh. Návrh
má okrem všeobecných náležitostí ( § 42 ods. 3) obsahovať meno, zamestnanie a bydlisko účastníkov,
prípadne aj ich zástupcov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Tento návrh, ak sa týka

dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným ( § 90), sa nazýva žalobou.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a
preto uvedený návrh v celom rozsahu zamietol. Súd poukazuje predovšetkým na tú skutočnosť, na ktorú

poukázala aj právna zástupkyňa odporcov, že podľa nej uvedené právo bolo uplatnené po premlčacej
lehote. Súd s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka poukazuje na to, že v tomto prípade, keďže
nie je tu uvedená pre tento prípad osobitná premlčacia lehota, na toto sa vzťahuje trojročná premlčacia
doba a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý raz.

Čosatýkatejskutočnosti,ženavrhovateliasiuplatniliuvedenévyrovnaniededičskýchpodielovvzmysle
§ 40 zákona č. 330/1991 Zb. tak podľa § 17 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb. sa uvedené návrhy, ktoré
boli na štátnom notárstve podané, považujú za návrhy podané včas podľa tohto zákona. Súd okrajovo
poukazuje na to, že štátne notárstva boli zrušené ku dňu 31. 12. 1992. V zmysle § 13 tohto zákona sa
uvádza, že oprávnená osoba má právo žiadať od povinných osôb vyrovnanie svojho dedičského podielu
v lehote do 30. Júna 1993, inak právo zaniká. Súd na uvedené zákonné ustanovenie poukazuje z toho

dôvodu, že vyrovnanie dedičských podielov v zmysle zákona č. 293/1992 Zb. sa vysporiadavalo v tzv.
dvoch etapách a to podľa toho, či sa dedičia dohodli resp. nie. Prvou etapou bola tzv. možnosť dohodou
medzi oprávnenou osobou a povinnou osobou v zmysle § 15 ods. 1 a v prípade, ak by k uvedenej
dohode nedošlo, nastupovala by druhá etapa a to, že bol by si účastník podal návrh na súd podľa § 16
ods. 1. Tento návrh sa dával na súd len v prípade, ak sa účastníci teda nedohodli. Z uvedeného je teda

jednoznačne dané, že osoba bola povinná si uvedený nárok na vyrovnanie dedičských podielov uplatniť
na súde a to v lehote trojročnej, pretože ide o právo, ktoré sa premlčuje v tejto všeobecnej trojročnej
lehote. Preto si navrhovatelia mohli najneskôr do 11. 02. 1995 uplatniť nárok, pričom po tomto dátume
sa ich právo premlčalo. Je nepredstaviteľné, aby mohlo dôjsť k takej skutočnosti, na ktorú poukazujú
navrhovatelia, že podať návrh na súd je možné kedykoľvek, pretože v prípade, ak by uvedené právo, tak

ako oni poukazujú, sa nepremlčovalo, by takýto stav vnášal chaos a neprehľadnosť v právnom postavení
týchosôb,ktorébymalibyťvtýchtokonaniachodporcamiaostatnýchosôb,ktorýchbysatomohlotýkať.
V tomto zmysle by teda podľa navrhovateľov bolo možné uvedený návrh podať aj napr. po sto rokoch.

Zároveň súd musí poukázať na to, že nie je možné pokladať tú skutočnosť, že si navrhovatelia svojim

podaním zo dňa 11. 02. 1992 na štátnom notárstve v spojení s § 17 ods. 1 zákona č. 293/1992 Zb.
uplatnili uvedený nárok návrhom na súde v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb. a to preto, že v
prípade ak by súd mal za to a účastníci by mali mať pravdu, že týmto nárokom je uplatnenie návrhu na
súde dané, tak potom by nemohol byť podaný tento návrh, pretože by išlo o dva podania v tej istej veci,
t. j. išlo by o prekážku litispendencie a súd by musel v zmysle § 104 Občianskeho súdneho poriadku

uvedené konanie zastaviť, čo by malo ten istý dôsledok pre navrhovateľov v tomto konkrétnom konaní.

Súd okrajovo poukazuje aj na tú skutočnosť, ktorou sa v tomto konaní z dôvodu vznesenia námietky
premlčania nezaoberal, ale v prípade, keby uvedená námietka nebola vznesená, bol by uvedený
návrh zamietol z dôvodu, že podľa súdu podanie, ktoré urobili navrhovatelia dňa 11. 02. 1992 na

Štátne notárstvo vo X., kde doslovne uviedli, že v zmysle § 40 zákona č. 330/1991 Zb. žiadajú o
znovuprejednanie dedičstva D 155/74 po nebohom I. N., zomr. XX. XX. XXXX, by nepovažoval za
podanie, ktoré má vyvolať účinky vyrovnania dedičských podielov v zmysle § 40 zákona č. 330/1991
Zb. Na uvedené súd poukazuje z toho dôvodu, že v zmysle tohto podania sa uplatňovalo vyrovnanie
dedičských podielov, resp. výplata týchto podielov. Uvedené podanie je jednoznačne nazvané ako

podanie o znovuprejednanie dedičstva. Taktiež súd poukazuje na to, že takéto podanie nemôže zakladať
právne relevantné dôsledky, ktoré sú dané § 40 zákona č. 330/1991 Zb. s tým, že uvedené podanie by
malo byť obsahovo vypracované tak, ako je to uvedené v tomto zákonnom ustanovení a to, že má ísť o
návrh na vyporiadanie dedičských podielov. Toto podanie v žiadnom prípade nie je takýmto návrhom,
pretože takýto návrh v zmysle § 25 zákona č. 95/1963 Zb. platného ku dňu 11. 02. 1992 v prípade, ak

v zákone o štátnom notárstve nie je odchylná úprava, použijú sa na konanie pred štátnym notárstvom
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha veci nevylučuje. Taktiež súd poukazuje na
to, že zo samotného listu zo dňa 11. 02. 1992, tento list neobsahoval, že žiadajú vyrovnanie dedičských
podielov, ale žiadali o znovuprejednanie dedičstva. Neobsahoval označenie všetkých účastníkov, ktorí
by sa mali tohto vyporiadania zúčastniť a na ktorých by sa malo takéto rozhodnutie vzťahovať, pričom

bez ich účasti by nebolo možné vyporiadať dedičské podiely, tiež ani neobsahoval konkretizáciu, ako
sa má uvedené vyporiadanie znížených dedičských podielov vykonať t. j., ktorému z účastníkov majú
byť aké podiely, či už vyplatené resp. má byť určené, že je vlastníkom tých ktorých nehnuteľností a
ani ktorých nehnuteľností sa má vyporiadanie týkať. Z uvedeného súd teda len okrajovo poukazuje nato, že v prípade, ak by nebola vznesená námietka premlčania, podľa súdu uvedené podanie nespĺňalo
podmienky podania, ktoré vyžadoval § 40 zákona č. 330/1991 Zb.

Čo sa týka skutočnosti uvedenej právnou zástupkyňou navrhovateľov na pojednávaní, že žiadala, aby
súd vykonal dokazovanie dopytom na Štátny archív vo veci zisťovania či bolo zaslané poučenie, ktoré
je na č. l. 65, súd uvedený dôkaz nevykonal z toho dôvodu, že tento nebol potrebný pre meritórne
rozhodnutie vo veci a skutočnosť či uvedené poučenie bolo navrhovateľom zaslané alebo nie, by nemalo
vplyv na rozhodnutie súdu, pričom zo žiadneho právneho predpisu nevyplývala štátnemu notárstvu táto

povinnosť.

Čo sa týka poukázania na to, aby súd pojednávanie odročil z dôvodu, že žiadali poskytnúť lehotu
na možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu právnej zástupkyni odporcov, súd poukazuje na to, že uvedené
vyjadrenie im bolo zaslané dňa 26. 09. 2014 t. j. 5 dní pred pojednávaním a prílohy dňa 29. 09. 2014
t. j. dva celé dni pred pojednávaním. Uvedené vyjadrenie ako aj prílohy neboli takého rozsahu, že

by právna zástupkyňa navrhovateľov nemala možnosť sa dostatočne a riadne oboznámiť a vyjadriť k
uvedenému písomnému vyjadreniu, keďže samotné vyjadrenie obsahovalo nové skutočnosti len na
jeden a pol strany a prílohy boli z väčšej časti prílohami, ktoré boli súčasťou dedičských spisov, ktoré
boli navrhovateľom známe a teda mali byť známe aj ich právnej zástupkyni.

Podľa § 151 ods. 3 O. s. p. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

§ 40 zák. č. 330/1991 Zb.
§ 13 zák.č. 293/1992 Zb.
§ 14 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.
§ 15 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.
§ 16 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.

§ 17 ods. 1 zák. č. 293/1992 Zb.
§ 25 zák. č. 95/1963 Zb.
§ 42 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 79 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.
§ 101 zák. č. 40/1964 Zb.

§ 151 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).