Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by JUDr. Jozef Vanca
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/106/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219038
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111219038.1
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: R. T. D., s.r.o., G. 5, J., W.: XX XXX XXX, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. G. „G.", Y. XXX, T., W.:
XX XXX XXX, o zaplatenie 68,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní X. na M. M. D. Y., Nám. B. 5, G.,
zast. JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP č. 7, Stropkov, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I
č.k. 30Cb/101/2011-91 z 25.1.2013 takto
r o z h o d o l :
M e n í uznesenie tak, že pripúšťa, aby do konania vstúpilo X. na M. občana D. Y., L.. B. 5, G., IČO:
XX XXX XXX, ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepripustil, aby do konania vstúpilo X. na ochranu občana
spotrebiteľa Y., L.. B. 5, XXX XX G., W.: XX XXX XXX, ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 68,38 eur za poskytnuté telekomunikačné služby spoločnosti D. P. a.s., ktorá predmetnú
pohľadávku postúpila žalobcovi. Konštatoval, že písomným podaním doručeným súdu dňa 19.3.2012 X.
na ochranu občana spotrebiteľa Y. oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu
žalovaného podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. Žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 25.7.2012
vzniesol námietku neprípustnosti vstupu tohto vedľajšieho účastníka do konania z dôvodu, že v danom
prípade by rozhodnutím vo veci nebolo dotknuté právne postavenie vedľajšieho účastníka a nejedná sa
o spotrebiteľskú zmluvu (žalovaný nie je spotrebiteľom v zmysle ust. § 52 ods. 4 OZ v platnom znení).
Prvostupňový súd citujúc ust. § 93 ods. 1, 2, 3, 4 O.s.p., § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka
uviedol, že žalovaný nie je spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže Zmluvu
o pripojení, na základe ktorej mu boli poskytnuté telekomunikačné služby, uzavrel ako podnikateľský
subjekt podnikajúci na základe živnostenského oprávnenia, a teda možno dôvodne predpokladať, že
poskytnuté telekomunikačné služby využíval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Uviedol tiež, že
ako vedľajší účastník sa môže popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, napr. združenia na ochranu
spotrebiteľov. Keďže cieľom X. na ochranu občana spotrebiteľa Y. je kolektívna ochrana spotrebiteľov,
avšak žalovaný spotrebiteľom nie je, a zároveň uvedené združenie nemá iný právny záujem na výsledku
tohto konania, súd vzhľadom na návrh žalobcu a v súlade s citovanými ustanoveniami vstup vedľajšieho
účastníka do konania na strane žalovaného nepripustil.
Proti tomuto uzneseniu podalo včas odvolanie X. na ochranu občana spotrebiteľa Y.. Nesúhlasilo so
záverom súdu prvého stupňa, že žalovaný nemôže mať v predmetnej právnej veci status spotrebiteľa,
že sa nejedná o spor spotrebiteľský. Model spotrebiteľskej ochrany podľa slovenského právneho
poriadku zahŕňa v zmysle § 54 ods. 4 Občianskeho zákonníka aj fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podnikatelia sa totižpovažujú za spotrebiteľov v tom rozsahu, v akom uskutočňujú úkony mimo zapísaného predmetu
podnikania, z čoho vyplýva, že nie všetky právne úkony, ktoré vykoná fyzická osoba - podnikateľ
pri svojej podnikateľskej činnosti, sú vylúčené z modelu spotrebiteľskej ochrany. Podnikateľ, ktorý v
takomto zmluvnom vzťahu s dodávateľom vystupuje ako neprofesionál, má informačný a mocenský
deficit, ktorý je daný nemožnosťou vyjednávať obsah a podmienky zmluvy. Takýto podnikateľ má preto
status spotrebiteľa a ním uzatvorenú zmluvu je nevyhnutné považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Takýto
podnikateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy, ktorá sa netýka predmetu jeho podnikateľskej či
obchodnej činnosti, ktorú má zapísanú v príslušnom registri, musí sa považovať za spotrebiteľa, pretože
jeho právne postavenie vo vzťahu k dodávateľovi nie je o nič silnejšie, než by bolo právne postavenie tej
istej fyzickej osoby v tom istom zmluvnom vzťahu, ak by konala ako nepodnikateľ. Status spotrebiteľa
musí mať v konkrétnom prípade aj fyzická osoba - podnikateľ, ktorý si zakúpi predmet alebo objednanú
službu pre potreby podnikania, ak sám nepôsobí v konkrétnej oblasti predaja alebo poskytovania služieb
a vo vzťahu k dodávateľovi sa ocitá v slabšom postavení. V zmysle smernice Rady 93/13/EHS z
5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách môžu členské štáty rozšíriť pôsobenie
spotrebiteľskej ochrany aj na podnikateľov, pretože Smernica pri jej transpozícii do vnútroštátneho práva
predstavuje minimálnu harmonizáciu. Slovenský právny poriadok transformoval Smernicu vo vzťahu
k podnikateľom rozširujúco a takýmto spôsobom je potrebné model spotrebiteľskej ochrany chápať a
vykladať pri implementácii Smernice aj do aplikačnej praxe súdov.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne,
keďže sa stotožnil s rozhodnutím súdu o nepripustení združenia ako vedľajšieho účastníka do konania.
Uviedol, že účelom združenia je podľa jeho stanov kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb
podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup
do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Zastával názor, že v prejednávanej veci
odporca nie je spotrebiteľom v zmysle ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, nakoľko Zmluvu
o pripojení uzatváral ako podnikateľský subjekt na základe živnostenského oprávnenia. Keďže v
predmetnom konaní ani jedna zo sporových strán nie je spotrebiteľom, uviedol, že nie je dôvod
na pripustenie vstupu združenia ako vedľajšieho účastníka do konania. Paušálny vstup združenia
zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup nie je žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy
konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nie je ochrana práv odporcu, ale získanie finančných
prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia.
Odvolací súd prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu vo veci
samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a
dospel k záveru, že odvolanie podané odvolateľom je dôvodné.
Predovšetkým považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vedľajší účastník môže vystupovať iba v
sporovom konaní, v ktorom účastníci vystupujú v postavení navrhovateľa a odporcu, okrem konania
o rozvod manželstva, o neplatnosť manželstva, o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Účelom
vedľajšieho účastníctva, tak ako je to upravené v ust. § 93 O.s.p. je „pomoc v spore“ niektorému z
účastníkov. Je tiež potrebné zdôrazniť, že pokiaľ súd na návrh účastníka rozhoduje o prípustnosti vstupu
niekoho ako vedľajšieho účastníka, skúma len splnenie procesných podmienok vstupu upravených v §
93 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p., na ktoré odkazuje aj prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť v konaní aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie
odkazuje okrem iného aj na právnu úpravu zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Predpokladom
prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní je v takomto prípade to, že ide o právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Z ust. § 3 ods. 4 zák. č. 250/2007 Z.z. vyplýva, že každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s
inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a
presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám,
ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.V prejednávanej veci združenie samostatným podaním oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného, v ktorom tvrdí, že mu ide v konaní o ochranu práv spotrebiteľa v zmysle stanov
združenia i Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pri rozhodnutí o prípustnosti vedľajšieho účastníka v konaní
je rozhodujúcim to, že právnická osoba, ktorá do konania takto vstup oznámila je právnickou osobou,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Uvedené združenie, ktoré do
konania oznámilo vstup podľa jeho stanov má práve takýto predmet činnosti a je zaregistrované ako
združenie na ochranu spotrebiteľa podľa zák. č. 250/2007 Z.z.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa nepripustil, aby do konania vstúpilo združenie na ochranu
občana spotrebiteľa s odkazom na ust. § 93 ods. 1, 2 O.s.p., ako aj s odkazom na ust. § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka a uzavrel, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský spor, pretože žalovaným
je fyzická osoba - podnikateľ, a teda možno dôvodne predpokladať, že poskytnuté telekomunikačné
služby využíval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.
Odvolací súd tento záver súdu prvého stupňa považuje za predčasný.
V tomto štádiu konania (bez vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu) nie je možné
podmieňovať vstup takéhoto združenia do konania ako vedľajšieho účastníka len konštatovaním, že
„možno dôvodne predpokladať, že poskytnuté služby využíval pri výkone svojej podnikateľskej činnosti“.
Pokiaľ by totiž v priebehu konania v rámci vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že ide o
spotrebiteľský vzťah, nepripustením vedľajšieho účastníka do konania na strane žalovaného by súd
odňal žalovanému možnosť chrániť jeho záujmy ako spotrebiteľa prostredníctvom právnickej osoby
zriadenej za účelom ochrany spotrebiteľa.
K takémuto záveru dospel odvolací súd, a to aj s prihliadnutím na obsah žalobcom predloženej Zmluvy
o pripojení (formulárovej zmluvy č.l. 3), ktorá bola uzavretá podľa zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, ktorý v § 5 charakterizuje užívateľa týchto služieb a za určitých podmienok ho označuje
za spotrebiteľa.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, ako je
to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.