Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/564/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113239131
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4113239131.2

Uznesenie

Krajský súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorého vykonáva advokáciu ako konateľ Mgr.
Tomáš Kušnír, advokát, proti odporcovi: T. J., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko U. K., t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníkom: JUDr. Ladislav Blaško, vyšší súdny úradník Krajského súdu v Nitre, za

účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom 811 02 Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpeného: JUDr. Patrik Podhorský,
advokát,81101Bratislava,Zámocká8,ozaplatenie53,78euraspríslušenstvom,oodvolanívedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre z 28. januára 2015, pod č.k. 7C/153/2014-68 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vedľajšieho
účastníka p o t v r d z u j e .

Vedľajšíúčastníknastraneodporcujepovinnýzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovodvolaciehokonania
v sume 20,03 eura , advokátskej kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zastavil konanie, nepriznal náhradu trov konania odporcovi,
vedľajšiemu účastníkovi a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za návrh v sume 9,80 eura. Vychádzal zo

skutočnosti, že navrhovateľ návrhom podaným na súd 22.11.2013 sa voči odporcovi domáhal zaplatenia
sumy 53,78 eura s príslušenstvom. Pred otvorením pojednávania svojim podaním doručeným súdu
dňa 20.01.2015 faxom, doplneným predložením originálu dňa 21.01.2015 podaním na pošte, vzal návrh
na začatie konania späť v celom rozsahu a žiadal, aby súd konanie zastavil a vedľajšiemu účastníkovi
nepriznal náhradu trov konania. Pri rozhodovaní aplikoval ustanovenia § 96 ods. 1, § 146 ods. 2, §
150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Dospel k záveru, že pretože späťvzatím žalobného návrhu

odpadla základná podmienka konania vo veci samej, treba konanie v zmysle § 96 ods. 1 OSP zastaviť.
Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, pretože ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy a súd aj bez návrhu prihliada na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie uplatneného nároku,
vrátane jeho premlčania, ako aj iné zákonné prekážky alebo zákonné dôvody, ktoré bránia uplatneniu
nároku, aj keby bolo inak potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Vedľajší účastník
vstúpil do konania bez vedomia odporcu špekulatívne, pričom jeho cieľom bolo získanie finančných

prostriedkov vo forme náhrady trov právneho zastúpenia. Nepovažoval ich za účelne vynaložené a
zároveň ich považoval za neprimerané výške pohľadávky.

Vedľajší účastník na strane odporcu podal v zákonnej lehote proti tomuto uzneseniu odvolanie,
domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že: navrhovateľ je povinný Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu zaplatiť trovy konania vo výške 49,98 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Patrika

Podhorského, vedený v B. D., a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti Uznesenia.
Mal za to, že úkony boli účelne vynaložené. Uviedol, že súd síce prihliada na neprijateľné podmienkyex offo, avšak zhodnotenie určitých zmluvných podmienok ako neprijateľných, hlavne posúdenie, kedy
sa v prípade nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán jedná o nerovnováhu značnú
podľa § 53 OZ je vecou úvahy a právneho názoru vedľajšieho účastníka, ale aj súdu. Aj upozornenie na

neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo vznesenie námietky vedľajším účastníkom treba
považovať za účelný úkon. Aj vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou založenou na ochranu práv
spotrebiteľov, má právo nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou.

Navrhovateľ sa písomne vyjadril k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Vo vyjadrení

navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 219
Občianskeho súdneho poriadku ho potvrdil. Uplatnil si tiež trovy konania v odvolacom konaní. Uvádza,
že v danom prípade nemožno hovoriť o na uplatnenie alebo bránenie práva účelne vynaložených
trovách. Na priznanie náhrady trov konania je nevyhnutné splnenie podmienok vyžadovaných v § 142
OSP, a to najmä účelnosť vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní
náhrady trov konania vždy skúmať. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa

určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky
uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Súd rozhodol správne, keď na tieto skutočnosti
prihliadol a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) prejednal odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Predmetomtohtokonaniabolnávrhnavrhovateľa,doručenýsúduprvéhostupňadňa22.11.2013,ktorým

sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 53,78 eura s príslušenstvom z titulu poskytnutého úveru
na základe zmluvy o bežnom účte č. 2186878, uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa-
Všeobecná úverová banka, a.s. a odporcom dňa 16.01.2007. Súd prvého stupňa dňa 08.01.2014 č.
k. 8Ro/175/2013-27 vydal platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi povinnosť zaplatiť do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu navrhovateľovi sumu 53,78 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

9,25 % ročne zo sumy 53,78 eura od 09.12.2011 do zaplatenia, alebo aby v tej istej lehote podal odpor
s odôvodnením vo veci samej a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu
16,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia sumu 58,58 eura, alebo aby v tej istej lehote podal
odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa
dňa 24.11.2014 spotrebiteľské združenie OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom v 811 02

Bratislave, Šafárikovo nám. 7 oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu a
podaním doručeným dňa 22.01.2015 uviedol, že nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa odporca
dostal do omeškania, či a ako bol odporca viazaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Všeobecná
úverová banka, a.s., uplatnila svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Taktiež
nebolo dokázané, kedy a ako Všeobecná úverová banka, a.s., alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na

zaplatenie zvyšného dlhu kvôli omeškaniu so splátkami. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená
bankou, je povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala
na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň
90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.
Tiež si uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia. V nadväznosti na to navrhovateľ písomným podaním

doručeným súdu prvého stupňa dňa 23.01.2015 zobral späť svoj návrh na začatie konania a žiadal
predmetnékonaniezastaviťavedľajšiemuúčastníkovinepriznaťnáhradutrovkonania.Preskúmavaným
uznesením súd prvého stupňa predmetné konanie zastavil, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok za
návrh v sume 9,80 eura. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Tieto výroky odvolaním dotknuté
neboli, v dôsledku čoho nadobudli právoplatnosť. Predmetom odvolacieho konania je takto len vedľajším

účastníkom na strane odporcu napadnutá časť, týkajúca sa trov konania, ktorou mu súd prvého stupňa
nepriznal náhradu trov konania.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Vychádzajúc z dikcie zákona (§ 142 OSP) je zrejmé, že občianskoprávne (sporové) konanie je ovládané
zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom konaní

plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak zásadne žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP). Výnimku z tejto všeobecnej
zásady predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov
uložiť povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej tohto

ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný
dôvodne. V tomto ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na
zastavení konania, ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia
návrhu navrhovateľa bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery
bolo zavinené navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust.

§ 146 ods. 2 prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené
v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR (teda aj súdy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v

konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,
či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či ide

o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá snaha
zvýšiť náklady konania protistrane a pod. (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3819/13).

Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa, keď

vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že ním uplatnené
trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia nie sú trovami účelne vynaloženými na
uplatňovanie alebo bránenie práva odporcu v predmetnom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené,
späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP.

Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, súd prvého stupňa správne
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania, na ktorú by mal inak právo. V
danej veci je totiž nesporné, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou
vstúpil do predmetného konania, pričom v písomnom podaní, doručenom súdu prvého stupňa dňa
22.01.2015 uviedol, že nebolo dokázané kedy a ktorou splátkou sa odporca dostal do omeškania, či a

ako bol odporca viazaný na úhradu dlžných súm a kedy a ako Všeobecná úverová banka, a.s., uplatnila
svoje právo žiadať pre nezaplatenie splátky splatenie celej istiny. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako
Všeobecná úverová banka, a.s., alebo navrhovateľ vyzvali odporcu na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli
omeškaniu so splátkami. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je povinný tvrdiť a
dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a

klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto
skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Tiež si uplatnil a vyčíslil trovy
právnehozastúpenia,aktualizovanúlenoúdajeodporcuaoindividualizáciupohľadávkynavrhovateľa.S
ohľadom na množstvo obdobných prejednávaných vecí niet sporu o tom, že vedľajší účastník na strane
odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje do porovnateľných vecí navrhovateľa,

kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto prípade trovy konania
vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach
nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.
Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.06.2014
sp. zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa ktorého zastúpenie

vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku tzv. hromadných vecí,
sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu, pričom to má za
následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda
ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 OSP tak, že vzhľadom na plný úspech navrhovateľa v odvolacom konaní mu priznal náhradu trov
odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby (podanie odvolania) vo výške 8,30 eura (§ 10 ods. 1,

§ 13a ods. 2 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb - tarifná hodnota veci v odvolacom konaní 49,98 eura znížená o jednu polovicu) a
náhradu hotových výdavkov 1 x 8,39 eura režijný paušál (§ 15a, § 16 ods. 3 cit. vyhl.), t. j. v sume 16,69
eura zvýšená o 20 % DPH v sume 3,34 eura. Náhrada trov odvolacieho konania tak súhrnne činí sumu
20,03 eura. Náhradu trov odvolacieho konania v celkovej výške 20,03 eura je vedľajší účastník na strane
odporcu povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa (§ 149 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.