Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 1T/196/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406010445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2013:8406010445.1

Rozhodnutie

XT XXX/XXXX-XXX

IČS XXXXXXXXXX

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Kežmarku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. apríla 2013 samosudcom JUDr.
Richardom Burešom v trestnej veci proti obžalovanému T. K. pre trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods.
1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
T. K., nar. X. X. XXXX/XXXX v W., trvale bytom W.,
L.. Š. XXXX/XX, súkromný podnikateľ,

j e v i n n ý, ž e

ako nájomca a prevádzkovateľ erotického salónu Z. nachádzajúceho sa v obci A. Č. X, okres K., zjednal
na vykonávanie prostitúcie

- na pracovnú zmluvu dňa 6. 7. 2005 v W. poškodenú V. B.Ú., narodenú X. X. XXXX v A., trvale bytom D.
N. S., Y.Ľ. XXX/XX, ktorá od 1. 8. 2005 do 31. 12. 2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne
Z. v A., okres K.,
- na pracovnú zmluvu dňa 1. 7. 2004 v W. poškodenú J. X., nar. X. X. XXXX v V., trvale bytom V. D.,
Š.. H. XXXX/XX, ktorá do 6. 4. 2005 vykonávala prácu barmanky a od 7. 4. 2005 do konca mesiaca máj
2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne Z. v A., okres K.,

- na pracovnú zmluvu dňa 1. 8. 2004 v W. poškodenú P. Q., narodenú XX. XX. XXXX v V., trvale bytom
V. W., V. 4133/1, ktorá od 1. 8. 2004 do 31. 12. 2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne
v Z. v A., okres K.,
- na dohodu o vykonaní práce dňa 30. 7. 2005 v W. poškodenú R. D.Ú., nar. X. X. XXXX v W., trvale
bytom W., V. XXXX/XX, ktorá od 30. 7. 2005 do 23. 10. 2005 vykonávala erotické služby v erotickom
salóne Z. v A., okres K.,

- na pracovnú zmluvu dňa 27. 10. 2005 v W. poškodenú B. V.Ú., nar. XX. X. XXXX v W., trvale bytom
W., Ú. XXXX/XX, ktorá od 27. 10. 2005 do 31. 12. 2005 vykonávala erotické služby v erotickom salóne
Z. v A., okres K.,
pričom zo zarobenej sumy získanej poskytovaním a vykonávaním prostitúcie poškodenými si nechával
polovicu a získal minimálne 2 804,89 Eur (84.500,- Sk),t e d a

iného zjednal na vykonávanie prostitúcie a koristil z prostitúcie vykonávanej iným,

č í m s p á c h a l

trestný čin kupliarstva podľa § 204 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005.

Za to sa odsudzuje

Podľa§204ods.1Trestnéhozákonaúčinnéhodo31.12.2005 spoužitím §53ods.2písm.b/Trestného
zákona účinného do 31. 12. 2005 súd ukladá obvinenému peňažný trest vo výmere 200 (dvesto) Eur.

Podľa § 54 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie a zistil a ustavil skutkový stav tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Obžalovaný na výzvu, aby oznámil návrhy na vykonanie dôkazov nereagoval a na hlavnom pojednávaní

strany trestného konania nemali záujem uzavrieť dohodu o vine a treste. Po prednesení obžaloby zaujal
obhajca obžalovaného stanovisko, že obžaloba bola podaná nedôvodne.

Poškodené strany si nárok na náhradu škody neuplatnili.

Po poučení bolo umožnené obžalovanému urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle § 257 ods. 1 Trestného
poriadku. Obžalovaný vyhlásil v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.

Obžalovaný T. K. po zákonnom poučení využil svoje právo a nevypovedal. Preto bola v zmysle § 258
ods. 4 Trestného poriadku prečítaná zápisnica o jeho výpovedi o jeho výsluchu vykonaná sudcom pre

prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby. Tu bola prijatá peňažná záruka, ktorá
nahradila väzbu.

Z prečítanej zápisnice o výsluchu obvineného T. K. vyplýva, že po doručení uznesenia o obvinení podal
sťažnosť. Ako je zrejmé z jeho výpovede, ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu, sa nepriznal. Vo svojej

výpovedi uviedol, že bol nájomcom erotického klubu Z. v A. do decembra 2005. V salóne zamestnával
na základe dohody P. K., pričom on zabezpečoval prevažne prevádzku zariadenia. Od januára 2006 má
tento salón v prenájme jeho otec Q. K. a P. K. sa aj naďalej stará o jeho zmluvy s dievčatami, ktoré sú
uvedené v uznesení o stíhaní. Pokiaľ ide o obsah práce, tak tieto dievčatá robili spoločníčky v salóne,
venovali sa hosťom a podľa záujmu hostí vykonávali erotické masáže podľa cenníka. Zamestnankyne

boli vyplácané vždy na druhý deň ráno a dostávali 50 % zo zarobenej sumy, tiež boli vyplácané raz
za mesiac. 50 % zo zarobenej sumy dievčatá odovzdávali firme a za tieto prostriedky hradil náklady
na bežnú údržbu salónu. Nevedel sa presne vyjadriť k sume získanej od zamestnankýň. Zárobky boli
nízke, lebo salón bol na nevhodnom mieste. Mladistvú R. F. on nezamestnal ako spoločníčku, prijímal ju
ako barmanku. Jeho osobný finančný príjem pozostával hlavne z príjmov z baru. Jeho príjem a príjem

zamestnankýň salónu pozostával aj z podielu na tržbách v bare.

Svedkyňa - poškodená V. B. pracovala v erotickom salóne Z. v A., pričom nastúpila s tým, že bude
barmankou. Keď bude treba aj upratovačkou. Poberala plat, a čo sa týka vykonania služieb so
zákazníkmi, toto rozhodnutie bolo dobrovoľné, nikto ju k tomu nenútil. Keď nemala peniaze, tak sa

rozhodla, že ide na izbu. Zmluvu s ňou uzatváral obžalovaný K.. V zmluve mala napísané, že budepracovať ako prevádzkarka. Platená bola podľa dohody, 50 % dostávala hneď na ruku. Sumy boli
stanovené podľa cenníka. Záležalo od nej, aké služby poskytovala. Čo sa týka zárobkov, tak sa s
majiteľom delili 50 % na 50%.

Poškodená J. X. tiež s T. K. uzavrela zmluvu. Bola zamestnaná ako barmanka. Vedela o tom, že sa v
zariadení poskytujú aj erotické služby. Aj ona bola jednou z tých, ktorá poskytovala erotické služby a za
to dostala aj 10 000,- Sk. Ten salón podľa nej patril T. K.. Majiteľ si z jej zárobku nechával 50 % sumy.

Svedkyňa poškodená R. D. tiež uzatvárala zmluvu s T. K., vykonávala tam erotické masáže, spôsob
záležal prakticky na nej. Boli to aj erotické služby. Do zariadenia chodila asi dvakrát za mesiac. Do služby
ju volal väčšinou pán K., potom prišla aj sama, ale raz ju volal aj T. K.. Finančnú čiastku prevzal barman,
teda buď pán K. alebo pán K.. Pán K. si nechával 50 % jej zárobku. Tých 50 % ostávalo pre podnik.
Ona s týmto súhlasila.

Svedkyňa poškodená P. Q. tiež vykonávala v tomto zariadení aj erotické služby, a to masáže celým
telom. Bola zamestnaná ako barmanka - masérka. Zákazník zaplatil za tú službu po jej vykonaní, a
to na izbe, a ona z toho mala polovicu. Druhá polovica išla na náklady zariadenia. Konkrétne ona v
zariadení aj bývala, pretože sa jej neoplatilo dochádzať, nakoľko býva v V.. Ďalej sa vyjadrila k cenníku.
Zákazník zaplatil pri bare, z tejto sumy polovica ostala podniku a polovica bola vyplatená jej. Ďalšiu

sumu zinkasovala na izbe a s touto sa nedelila.

Svedkyňa B. V. pracovala v erotickom salóne Z. podľa zmluvy ako spoločníčka. Túto uzavrela s T.A.
K.. Vedela do čoho ide, poskytovala aj sexuálne služby. Čo záležalo od nej aj od zákazníka. Peniaze
zinkasoval barman ešte pred samotným odchodom na izbu. Boli tam cenníky, teraz si už presne

nepamätá sumy. Delili sa potom na polovicu. Vyplácal ju obžalovaný K. a barman. Keď sa dohodla so
zákazníkom na niečom inom, bolo to medzi nimi dvomi a z toho sa nedelila. Majiteľ druhú polovicu použil
na nájom a elektrinu.

Súd potom vyvíjal úsilie k tomu, aby mohla byť vypočutá ako svedkyňa R. F., ktorá sa preukázateľne

zdržiavala v zahraničí. Adresa svedkyne sa potom zistila cestou polície. Keďže bol poskytnutý od
členov jej rodiny telefonický kontakt, súd zisťoval, či je možné s touto svedkyňou vykonať výsluch.
Svedkyňa sa súdu ozvala, pričom uviedla, že sa nemôže dostaviť k svedeckej výpovedi na tunajší súd z
osobných dôvodov. Keďže svedkyňa F. zareagovala na výzvu o súčinnosti tak, že súhlasila s výpoveďou
prostredníctvom sociálnej siete B., bolo rozhodnuté, že ak by s tým súhlasili strany trestného konania,

mohol by sa takýto výsluch týmto spôsobom vykonať. Strany trestného konania s týmto súhlasili. Súd
si uvedomuje, že ide o neštandardný postup. V záujme ukončenia veci však takýto postup prebehol.
Svedkyňa bola podrobne vypočutá za prítomnosti obžalovaného, obhajcu a prokurátorky. Uviedla, že
žiadala T. K., či môže pracovať v zariadení čisto ako výpomoc barmanky, kvôli tomu, aby si mohla
privyrobiť. Nemala vtedy 18 rokov. Zmluvu nemala. Erotické služby nevykonávala. Pokiaľ v prípravnom

konaní vypovedala, že mala v septembri 2005 jedného zákazníka, pri odstraňovaní rozporov trvala na
tom, že to nie je pravda. Nevie, prečo dala takú výpoveď. V prípravnom konaní sa zmieňovala ešte o
ďalších situáciách, kde mala pracovať a za to dostane odmenu, ale bránila sa tým, že už si to nepamätá.

Súd mal v záujme oboznámiť poškodené s výsluchom svedkyne R. F.. Tieto sa však na hlavné

pojednávania nedostavovali alebo keď sa tak stalo, tak zo spisového materiálu nebolo možné riadnym
spôsobom upovedomiť všetkých päť poškodených o termíne hlavného pojednávania, lebo v zmysle
príslušných ustanovení Trestného poriadku je bezpodmienečne nutné, aby boli oboznámené poškodené
strany s termínom hlavného pojednávania. Toto sa dlhý čas nedarilo. Súd potom postupoval v zmysle
platného Trestného poriadku v čase nápadu veci na súd, pričom mal v záujme postupovať v zmysle § 66

ods. 3 Trestného poriadku Zákona č. 301/2005 Z. z., teda boli použité ustanovenia o fikcii doručenia, ale
znovu treba poukázať na to, že ani toto nebolo možné, nakoľko v mnohých prípadoch sa u niektorých
poškodených vrátili zásielky s takou reláciou poštovej doručovateľky, že adresát je neznámy. Za takýchto
okolností samozrejme predpisy o fikcii doručenia nie je možné použiť. Až na poslednom hlavnom
pojednávaní bolo zistené, že všetky procesné predpisy môžu byť dodržané, a preto súd vo veci aj

meritórne rozhodol.

Ešte bol vypočutý vo veci svedok P. K., ktorý bol tiež zamestnaný v erotickom salóne Z.. Poznal
otca obžalovaného, ktorý sa ho pýtal, či tam nechce pracovať. Pracoval tam na základe zmluvy aprevádzkovateľ tam bol T. K., on pracoval ako barman a uvádzač. Za služby sa platilo podľa cenníka. On
si o tom viedol aj písomný záznam. Nie je mu známe, čo presne robili dievčatá so zákazníkmi, osobne
si myslí, že tam aj súložili. Dievčatá boli vyplácané raz mesačne, niekedy dával dievčatám aj zálohy.

Zodpovednosť mal T. K., ktorý mal pečiatku. Dievčatá dostali to, čo mali v zmluve. Podľa neho 50 % až
70 % dostali dievčatá a ostaných 30 % išlo na náklady.

Svedok Q. K. - otec obžalovaného podobne ako v prípravnom konaní využil svoje právo a nevypovedal.

Súdvykonalajlistinnédôkazyatoichprečítanímvzmysle§269Trestnéhoporiadku.Taktoboliprečítané
fotokópie peňažného denníka, pokladničnej knihy a príjmových a výdavkových dokladov. V prílohách
boli videokazeta a zošiť formátu A4, ponukové listy v čiernych obaloch v prelepenej obálke. Ďalej boli
oboznámené príkazy - príkaz na prehliadku priestoru, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov s
fotodokumentáciou, zápisnica o vrátení veci, pracovné zmluvy a dohody, nájomná zmluva, živnostenský
list, výpis z katastra nehnuteľností, fotokópie o výplatách, správa daňového úradu a daňové priznanie,

správa Obvodného úradu a rozhodnutie.

Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich vzájomnom súhrne a dospel k nasledovných
záverom:

Obžalovaný T. K. bol preukázateľne nájomcom a prevádzkovateľom erotického salónu Z. A., okres
K., kde uzavrel pracovnú zmluvu so všetkými poškodenými, ktoré aj keď mali pracovnú zmluvu
väčšinou ako barmanky, vykonávali v uvedenom zariadení aj prostitúciu. Z výpovede poškodených treba
vyvodiť jednoznačný záver, že všetky poškodené vykonávali v tomto erotickom salóne pohlavný styk,
respektíve orálny styk, za čo boli aj honorované. Dohoda bola taká, že polovicu zárobku odvádzali

prevádzkovateľovi, respektíve prenajímateľovi, pričom nebolo dôležité, kto v konkrétnej situácii peniaze
preberal. Dôležité je to, že obžalovaný vystupoval ako prenajímateľ. Mal k dispozícii pečiatku, pracoval
ako živnostník a čo je dôležité, uzatváral so svedkyňami - poškodenými pracovný pomer. Je z
toho zrejmé, že zjednal poškodené na vykonávanie prostitúcie. Tu nie je dôležité, že to bolo na
základe vzájomnej výhodnosti, taktiež nie je rozhodujúce, akým spôsobom naložil obžalovaný so

svojou dohodnutou časťou takto vykonaného zárobku a je právne irelevantné, že zamestnankyne si
mohli dovoliť so zákazníkom dohodnúť niečo navyše a túto čiastku si ponechať celú. Takto vyjadrené
právne úvahy vedú aj k spoľahlivému záveru, že obžalovaný z prostitúcie vykonávanej poškodenými
koristil. Koristením z prostitúcie vykonávanej iným sa rozumie akýkoľvek spôsob získania majetkového
prospechu z tejto činnosti za podmienky, ak možno preukázať, že páchateľ vedome využíva svoj vzťah

k osobe vykonávajúcej prostitúciu. Prospech sa nemusí priamo vynucovať, stačí opakované prijímanie
odplaty za to, že sa vykonávanie prostitúcie umožňuje. Ide tu o úmyselný trestný čin. Súd ustavil
právnu kvalifikáciu podľa § 204 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, pretože je to pre
obžalovaného výhodnejšie.

Konanie obžalovaného je pre spoločnosť nebezpečné a týmto porušil záujem spoločnosti na ochrane
osôb pred nelegálnym poskytovaním sexuálnych služieb.

Obžalovaný T. K. je z miesta bydliska hodnotený všeobecne. Jedenkrát bol súdne trestaný s účinkami
zahladenia, keď sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia pre teraz už neexistujúci

trestný čin ruvačky, a to dňa 29. 11. 2005.

Súd pri úvahách o treste vychádzal ešte z ustanovení Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005,
ale najmä vychádzal z platnej právnej praxe, nakoľko je možné analogicky prihliadať na rozhodnutie
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky XTo XX/XXXX, podľa ktorého dĺžka konania, ktorá s

prihliadnutím na obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov
činnýchvtrestnomkonaníalebosúdu,výrazneaneprimeranepresahujedĺžkukonaniavporovnateľných
veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho
zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005 a uloženie
trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby zákonom ustanovenej. K tomu súd dodáva,

že obžalovaný neprimeranú dĺžku konania svojím postojom nezapríčinil. Možno povedať, že v tomto
prípade to boli práve poškodené, ktoré v dlhom časovom období neboli schopné ani prevziať predvolanie
na hlavné pojednávanie. Súdu bolo toto stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky známe,
pričom vzhľadom na trestnú sadzbu a na v podstate bezúhonnosť obžalovaného nebolo potrebnépoužívať moderačné ustanovenie zákona pri ukladaní trestu. Je to však dôvodom na to, aby súd
uvažoval o uložení trestu čo najmenej prísneho.

V tomto ohľade je zaujímavá právna veta sudcu Okresného súdu v W., podľa ktorého je povinnosťou
súdov, aby porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote bolo určitým primeraným spôsobom
odškodnené. Zmiernenie trestu je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo k porušeniu práv páchateľa
neprimeranou dĺžkou trestného konania, na ktorého dĺžke tento nemal žiaden vplyv. Vyššie je uvedené,
že obžalovaný takúto dĺžku konania nezapríčinil, bol však dlhodobo trestne stíhaný, ale určite iba z

dôvodov objektívnych, ktoré sú už naznačené vyššie. Vzhľadom na rozhodovaciu prax Európskeho
súdu pre ľudské práva dĺžku trvania trestného konania prevyšujúcu 6 rokov je potrebné považovať za
výnimočnú. V tomto prípade však nepôjde o prieťah, ktorý nemožno jednoznačne pripísať štátu. Keďže
je nepochybné, že dôvodom dĺžky trestného konania neboli obštrukcie na strane obžalovaného, je to
významné z toho dôvodu, že plynutím času sa znižuje záujem spoločnosti na potrestaní páchateľa
a zjavná je potreba jednak individuálnej prevencie, pričom páchateľ v priebehu trestného konania

nespáchal ďalší trestný čin a možno predpokladať a dúfať, že sa napravil, a tiež potreba generálnej
prevencie - výchovné odstrašujúce účinky trestu na ostatných členov spoločnosti sa plynutím času
znižujú. Návrh zmiernenia trestu preto podľa názoru súdu, s ktorým sa stotožňuje aj tento súd, v danom
prípade je určitou kompenzáciou štátu za to, že došlo porušeniu práv obžalovaného neprimeranou
dĺžkou konania, na ktorého dĺžke nemal žiaden vplyv.

Za takýchto okolností postačí na nápravu páchateľa iba uloženie výchovného trestu pri dolnej hranici
trestu, a to peňažného, pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súd rozhodol o uložení
peňažného trestu a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený uložil aj primeraný
náhradný trest odňatia slobody. Takýto trest bude u obžalovaného zrejme vymožiteľný a postačí na jeho

nápravu a prevýchovu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v W..