Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/200/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211212074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211212074.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate, s. r. o. so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 863,17 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniuOkresnéhosúduKomárnozodňa9.januára2012,č.k.9Er/821/2011-11vspojenísopravným

uznesením zo dňa 20. septembra 2012, č. k. 9Er/821/2011-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r
d z u j e .

Povinnému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 zo dňa 29. 06. 2011 o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. 9Er/821/2011, EX 7359/11. Rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 575/2009 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava,
IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 01884/11 zo dňa 06. 04. 2011, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa
29.04.2011. Z predložených dokladov zistil, že právnym základom exekučného titulu bola zmluva
o úvere č. 400700298 zo dňa 08. 03. 2010. S poukazom na citované právne predpisy ustálil, že
keďže dlžník prehlásil, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na výkon zamestnania, nejedná

sa síce o spotrebiteľský úver, ale ide o spotrebiteľský vzťah, a to vzhľadom na zákonné kritériá
obsiahnuté v piatej hlave prvej časti Občianskeho zákonníka (tzv. Spotrebiteľské zmluvy), pretože
Občiansky zákonník ako lex generalis definuje spotrebiteľa odlišne od ustanovenia § 3 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z predložených dokladov mal za preukázané, že súčasťou zmluvy o
úvere boli bez pochybností všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Tento záver podľa neho potvrdila aj

skutočnosť, že zmluvy o úvere neuzatvára oprávnený priamo s dlžníkmi on sám, ale uzatvárajú ich
ním splnomocnení zástupcovia (mandatári) na predtlačených vzoroch úverových zmlúv. Okrem toho
zistil, že Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v článku 15 obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa, t.j. oprávneného. Dodal, že rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber

rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa
nebol rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovirozhodcovské konanie vnúti ako najvhodnejší spôsob rozhodovania sporu. Rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom pri voľbe spôsobu riešenia prípadných sporov nemal na výber,
vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami.

Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným
podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Naviac, doložka nebola dojednaná v čase vyššej
bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa jednoznačne videl aj v tom, že si oprávnený
v predmetnej rozhodcovskej doložke jednostranne vymienil konkrétny rozhodcovský súd, ktorý mal

rozhodovať prípadné spory vzniknuté medzi ním a povinným. S poukazom na uvedené zastal názor,
že takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná. Dodal, že neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanovení § 53
Občianskeho zákonníka ako inštitút, predstavujú prevzatie princípu dobrých mravov do pozitívneho
práva, preto bez ohľadu na účinnosť novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú

podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, týkajúcu sa rozhodcovskej
doložky, takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej zmluve, je v rozpore s dobrými mravmi.
V tejto súvislosti zobral na zreteľ aj povinnosť súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a
účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci C-14/83 Sabine von Colson, Elisabeth Kamann v
Land Nordrhein - Westfalen). V konkrétnej exekučnej veci, vzhľadom na transpozíciu smernice Rady

93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zákonom č. 150/2004
Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, podľa súdu bolo potrebné mať na zreteli o. i. bod 1
písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku, ktorej
zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať
žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo uhrádzať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane. Ustálil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná a priečiaca sa
dobrým mravom a výkon práv a povinnosti z takejto doložky odporuje dobrým mravom. S poukazom
na uvedené zastal názor, že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Už len tieto
vyššie uvedené skutočnosti považoval súd prvého stupňa za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania súd prvého stupňa
skôr vyhodnotil len ako indikátory, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania

so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Poukázal pritom na to, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je treba hodnotiť ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúcej strany, ako aj poukázal
na neprimeraný zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne (91,25% p. a.) z požadovanej sumy, ktorý
považoval jednoznačne za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na to, že rozhodcovská doložka
bola v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto neplatnej

rozhodcovskej doložky je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia

a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal nesprávne právne posúdenie veci
spočívajúce v posúdení právneho vzťahu ako spotrebiteľského a to napriek tomu, že v prejednávanej
právnej veci povinný bol podnikateľom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikanívzneníneskoršíchpredpisov.Dodal,ževprípade,akpovinnýkonáakopodnikateľ-živnostník

a takto sa aj preukazuje v procese uzatvárania zmluvy a za týmto účelom aj vyhlási, že poskytnutý úver
použijenapodnikateľskéúčely,anienavlastnúspotrebu,malzato,žepodmienkystanovenévhypotéze
právnej normy ust. § 52 Občianskeho zákonníka alebo § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch splnené
neboli a posudzovaný právny vzťah tak nie je vzťahom spotrebiteľským. Vzhľadom na to, že konajúci
súd na prejednávanú vec nesprávne aplikoval ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľov

bez toho, aby na to boli splnené podmienky, zaťažil konanie vadou, ktorá môže byť odstránená len
v odvolacom konaní. V ďalšom rade považoval za potrebné uviesť, že zmenkový právny vzťah je
abstraktným právnym vzťahom a zmenkový úrok 0,25% denne bol v blankozmenke už uvedený pri jej
vystavení dlžníkom (povinný z exekučného konania - zmenkový dlžník) a tento úrok teda ani nebolpredmetom vyplňovacieho práva. Skutočnosť, že zmenkový úrok nemá opodstatnenie v zmluve o úvere,
považoval bez právnej relevancie, nakoľko jeho právny základ sa nachádza v zmenke samotnej ako
samostatnom, t.j. od zmluvy o úvere odlišnom právnom titule. Z uvedeného podľa neho vyplývalo, že

zmenka je platná aj v prípade, ak je vyplnená v rozpore s Dohodou o vyplňovacom práve, teda aj v
prípade riadneho alebo naopak excesívneho vyplnenia zmenky vzniká riadna zmenka a rozdiel spočíva
v tom, že v prípade excesívneho vyplnenia má zmenkový dlžník právo brániť sa plneniu zo zmenky
uplatnením námietok. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Obdo V 43/2006. Dodal, že súd pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie nemôže z úradnej

povinnosti sám vzniesť námietku nedostatku dôvodu pre použitie zmenky, nakoľko ako už bolo vyššie
uvedené, posudzovaný zmenkový právny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským. Záverom zdôraznil, že
v rozhodcovskom konaní však takáto námietka zo strany odporcu vznesená nebola, pričom odporca
bol o podanom návrhu a o jeho obsahu riadne upovedomený, a teda v zmysle vyššie uvedeného súd
nemal bez existencie vznesenej námietky dôvod zaoberať sa platnosťou zmenky, a teda nemal dôvod
zamietnuť poverenie pre súdneho exekútora.

K odvolaniu oprávneného písomné vyjadrenie podané nebolo.

Sudcasúduprvéhostupňasapodľa§374ods.4 druhejvetyOSPvyjadriltak,žeodvolaniuoprávneného
nemieni vyhovieť, považujúc rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka za vecne správne a vec predložil

na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v spojení s opravným uznesením (§ 212 ods. 1 OSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a vec správne

posúdil po právnej stránke, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným
uznesením podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom
JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, dňa 13. 05. 2011 požiadal

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o vykonanie exekúcie voči povinnému na vymoženie sumy
863,17 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne z dlžnej sumy 863,17 eura od 09. 12. 2010
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne z dlžnej sumy 863,17 eura od 24. 01. 2011
do zaplatenia a trovy konania, ako aj trovy exekúcie. Za exekučný titul označil Rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., spisová značka SR

01884/11 zo dňa 6. apríla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. 04. 2011 a vykonateľnosť dňa
29. 04. 2011. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 18. 07. 2011 súdu prvého stupňa žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o ktorej súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením
tak, že ju zamietol.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o
rozhodcovskom konaní), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 Zák. č. 244/2002 Z. z o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak
zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP (v

znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že vychádzajúc z Exekučného
poriadku pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší postup, musia byť splnené zákonom stanovené

podmienky,atojednakprocesnéhocharakteru,akoihmotnoprávne.Procesnýmipodmienkamiexekúcie
sú spôsobilí účastníci, právomoc a príslušnosť súdu, ako i spôsobilý návrh a listina, o ktorej oprávnený
tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady exekúcie sú predpokladmi
hmotnoprávnymi (materiálnymi), ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu exekučného
konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v ustanovení §
45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania,

ale hmotnoprávnymi predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Možno preto vyvodiť, že súlad
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ustanovením § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyplýva pre exekučný súd povinnosť pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad
exekučného titulu so zákonom, s ohľadom na vyššie uvedené je preto povinný už v tejto fáze

konania prihliadať na to, či sú tu dôvody neprípustnosti exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku,
uvedené v § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade, že ich zistí, musí žiadosť na udelenie
poverenia zamietnuť. Jediným obmedzením exekučného súdu v tejto fáze je, že vzhľadom na neúčasť
povinného v tejto etape konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie, na ktoré
môže prihliadnuť len na návrh (§ 45 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre
poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k
návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti,
či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho

vydanie a či rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak
po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Z uvedeného vyplýva, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie

vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu
nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv
spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je

odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o úvere zo dňa 08. 03. 2010 súd prvého stupňa správne posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú a správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Uvedené nenarúša ani skutočnosť, že dlžník vyplnil nielen svoje údaje ako fyzickej osoby, ale aj údaje
ako živnostníka. V zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné považovať dlžníka za fyzickú
osobu, a teda i zmluvu za spotrebiteľskú a vzťah za spotrebiteľský, a to dovtedy, kým sa nepreukáže
opak, pričom dôkazné bremeno nesie veriteľ (oprávnený).

Rovnako ako súd prvého stupňa, aj odvolací súd posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú
podmienku spotrebiteľskej zmluvy a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
týmabsolútneneplatnúzmluvnúpodmienkuobsiahnutúvspotrebiteľskejzmluve,nakoľkocelkomzjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to v neprospechspotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ
reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných

dojednaní vylúčiť. Okrem toho rozhodcovská doložka je vsunutá medzi ostatné podmienky, drobným
ťažko čitateľným písmom. Naviac, odvolací súd zastáva názor, že rozhodcovská doložka obsiahnutá
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru nebola platná ani z dôvodu, že nebola zachovaná jej
písomná forma, pretože rozhodcovská doložka nebola obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom

dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a
nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči
povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.

Odvolací súd z uvedených dôvodov námietky oprávneného uvedené v odvolaní, považoval za
neopodstatnené a zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore

so zákonom, nakoľko exekučný titul bol vydaný orgánom bez právomoci na jeho vydanie. Z uvedených
dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením v zmysle § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

povinnému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.