Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200281
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu: BILLIK, spol. s r.o.,
Výčapy Opatovce 144, zastúpeného JUDr. Máriou Konrádovou, advokátkou, Farská 9, Nitra, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 13. januára 2014 č. 1100304/1/13560/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou zo dňa 21. 03. 2014 žiadal, aby súd preskúmal a zrušil rozhodnutie

žalovaného zo dňa 13. 01. 2014, ako i rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra zo dňa
27. 09. 2013 č. 9401401/5/4440212/2013. Týmto rozhodnutím bol žalobcovi podľa ust. § 68 ods. 5 v
nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 5.546,86 eur. Uviedol, že je podnikateľom a v prevažnej časti svojej
činnosti sa zaoberá výrobou sofistikovaných zváracích zariadení. V rámci svojej činnosti nakupuje hutné
materiály (tovary a polotovary), ktoré používa pri výrobe svojich výrobkov, pričom dňa 12. 06.

2008 takto obstaral (kúpil) i tovar - transformátor, tlmivku a tyristor od spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o. (od
29. 10. 2008 ALEDO s. r. o.) a daň z pridanej hodnoty činila 5.546,86 eur. Nákup uvedeného zariadenia
bol riadne účtovne a administratívne zachytený, a to na faktúre č. 208002 a bol dodávateľovi uhradený
prevodom na jeho bankový účet, pričom povinnosti vyplývajúce z dane z pridanej hodnoty boli žalobcom
riadnepriznanévdaňovompriznaní.Tvrdil,žesprávcovidaneposkytolpotrebnélistinnédoklady,kontakt
na osobu, ktorá zabezpečovala prepravu tovaru a prehlásenia splnomocneného zástupcu dodávateľa,
no napriek tomu bol správca dane toho názoru, že žalobca dostatočne nepreukázal relevantnými

dôkazmi dodanie tohto tovaru a žalobcovi neuznal právo na odpočítanie dane v sume 5.546,86 eur a
takto ho ukrátil na jeho právach.

Nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca namietal z hmotnoprávnej i
procesnoprávnej stránky. Hmotnoprávne námietky spočívali v tom, že rozhodnutie vychádzalo z
nedostatočného zistenia skutkového stavu veci, resp. zistenie skutkového stavu je v rozpore s obsahom
spisov a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tvrdil, že daňové orgány

žiadnym spôsobom neprihliadli na dôkazy, ktoré získali pri zisťovaní skutkového stavu a ich rozhodnutia
neobsahujú jediný priamy dôkaz, ktorý by odôvodňoval závery žalovaného. Opakovane vyzývali žalobcu
na predloženie „relevantných dôkazov“ bez toho, aby konkretizovali, o aké dôkazy sa má jednať, pritom
samy nepredložili nespochybniteľné dôkazy o tom, že plnenie deklarované na predložených dokladochnebolo žalobcovi poskytnuté tak, ako to žalobca tvrdí. Porušili tak princíp rozloženia dôkazného bremena
medzi daňový subjekt a správcu dane pri výkone daňovej kontroly uvádzaný i v judikatúre Najvyššieho
súduSR(rozsudokvkonanípodsp.zn.3Sžf1/2011a3Sžf1/2010).Žalobcaboltohonázoru,žedôkazné

prostriedky, ktorých predloženie počas daňovej kontroly zabezpečil, ako aj dôkazné prostriedky, ktoré
daňové orgány získali vlastnou činnosťou, svedčia o objektívnej skutočnosti - o zdaniteľnom obchode
žalobcu so spoločnosťou ALEDO s. r. o. Skutočnosť, že dodávateľ žalobcu, resp. jeho právny nástupca
nereagovali na výzvu správcu dane nemôže byť posudzovaná na ťarchu žalobcu ako dôkaz o tom, že k
dodaniu tovaru nedošlo. Podľa názoru žalobcu došlo v predmetnej veci zrejme i k porušeniu základného

princípu neutrality dane z pridanej hodnoty, keď správca dane zrejme prijal na strane dodávateľa, t. j.
ALEDO s. r. o. priznanú daň z pridanej hodnoty, no na druhej strane ju u žalobcu odmietol vrátiť. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (C-408/98 Abbey National, C-25/03
HE, C-354/03 Optigen, C-80/11 a C 142/11), ako i rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 08. 2010
v konaní pod sp. zn. 3Sžf 1/2010. Daňové orgány si tak od žalobcu neoprávnene nárokovali daň z
pridanej hodnoty, ktorú preukázateľne zaplatil za účelom svojho podnikania, čo je v rozpore s ust. § 49

a nasl. zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti
poukázal i na rozsudky Najvyššieho súdu SR (zo dňa 30. 05. 2001 v konaní pod sp. zn. 5 Sž 198/00 a
rozsudky v konaní pod sp. zn. 7 Sž 124/01 a 7 Sž 131 - 137/01). Nezaoberali sa skutočnosťou, či a v
akom rozsahu bola dodávateľom žalobcu priznaná a odvedená daň z pridanej hodnoty, ktorú žalobca
preukázateľnezatovarzaplatilzdôvodujehopoužitianaďalšiezdaniteľnéplnenia.Skutkovýstavzistený

počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania pritom svedčil o tom, že k dodaniu tovaru skutočne
došlo (rozsudky Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3 Sžf 1/2011 a 3 Sžf 1/2010). Daňové
orgány napriek dostatočne dlhému daňovému konaniu nevykonali dôkazy, ktoré navrhol žalobca, pričom
upozorňoval na potrebu doplnenia dokazovania o stanoviská znalcov, ktorí by sa vyjadrili k technickým
a účtovným otázkam posudzovaných obchodov. Žalobca predložil dva znalecké posudky, a to znalecký

posudok č. 20/2013, ktorý potvrdil, že tovar uvedený na predmetných faktúrach sa používa u žalobcu pri
výrobných operáciách a znalecký posudok č. 21/2013, ktorý potvrdil, že predmetné faktúry sú súčasťou
účtovníctva žalobcu a boli zaevidované v súlade so zákonom. Napriek tomu, že tieto znalecké posudky
žalobca predložil žalovanému ešte pred vydaním jeho rozhodnutia, žalovaný sa s nimi nevysporiadal
vo svojom rozhodnutí a daňové orgány sa nevysporiadali ani s tým, že nevykonali dôkazy navrhnuté

žalobcom.
V ďalšej časti žaloby žalobca namietal procesné vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Tvrdil, že daňová kontrola a následné daňové konanie trvali takmer dva a pol roka,
pričom žalobca poskytoval potrebnú súčinnosť a iniciatívne predkladal ďalšie dôkazy. Predmetná
vec teda nebola prerokovaná bez zbytočných prieťahov, daňová kontrola trvala neprimerane dlho,

predložené dôkazy neboli prerokované so žalobcom, v dôsledku čoho potom nebol oboznámený so
zhodnotením dôkazov pred vydaním rozhodnutia. Daňovým orgánom vytkol, že sa nevysporiadali s
predloženými znaleckými posudkami, keď konštatovali, že výsledky znaleckého dokazovania nemajú
vplyv na výsledok daňovej kontroly a nesprávne aplikovali judikáty, čo malo za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia (I. Zbierka nálezov Ústavného súdu SR 56/01 č. 62 2002, rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR 29/1996, 22/1997 a 75/1998). Taktiež sa nevysporiadali vo svojich rozhodnutiach s
nesprávnou aplikáciou európskej judikatúry (C-255/02 Halifax, C-354/03 Optigen) týkajúcou sa zneužitia
práva na prípad žalobcu.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 06. 05. 2014, v ktorom žiadal, aby

súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol. Uviedol, že správca dane vykonal u žalobcu (ktorého
hlavným predmetom podnikateľskej činnosti v kontrolovanom zdaňovanom období bola kovovýroba)
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008, z ktorej vyhotovil protokol
zo dňa 26. 07. 2012 č. 9400401/5/1973170/2012 a tento bol so žalobcom prerokovaný dňa 22. 08.
2012. Na základe výsledku kontroly vydal správca dane dňa 23. 08. 2012 dodatočný platobný výmer

č. 9400401/5/2310417/2012, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 5.546,86
eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol
odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 05. 12. 2012 č. 1100304/1/1246795/2012, ktorým rozhodnutie
správcu dane zo dňa 23. 08. 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko
vykonané dokazovanie správcu dane nepovažoval pre vydanie rozhodnutia vo veci za dostatočné.

Daňová kontrola bola vykonaná na základe oznámenia o výkone daňovej kontroly zo dňa 14. 07. 2011 a
začatá bola dňa 25. 08. 2011, kedy bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a na základe žiadosti
správcu dane bola daňová kontrola predĺžená o šesť mesiacov, o čom bola žalobca upovedomený. Vpriebehu daňovej kontroly žalobcu zastupovala splnomocnená zástupkyňa Ing. L. U.. Žalobca podal
za kontrolované zdaňovacie obdobie daňové priznanie, v ktorom vykázal daň v sume 1.086.658,- Sk,
odpočítanie dane v sume 788.175,- Sk a vlastnú daňovú povinnosť v sume 298.483,- Sk. Správca

dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v
kontrolovanom zdaňovacom období jún 2008 odpočítal daň v sume 167.105,- Sk na základe faktúry
zo dňa 12. 06. 2008 č. 208002 (vystavenej dodávateľom, t. j. spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o.) za
dodávku tovaru - transformátora, tlmivky a tyristoru. Správca dane preveroval žalobcom uplatnené právo
na odpočítanie dane u dodávateľa tovaru, a to formou dožiadania zo dňa 03. 10. 2011 adresovanému

správcovi dane miestne príslušnému pre dodávateľa tovaru, t. j. spoločnosť ALEDO s. r. o.. Táto
spoločnosť, ani jej konateľ s trvalým bydliskom v Českej republike na výzvu dožiadaného správcu dane
nereagovali, ale v rámci iných daňových konaní dožiadaný správca dane získal vyjadrenie konateľa
tejto spoločnosti v tom zmysle, že pri prevode obchodného podielu mu neboli odovzdané žiadne účtovné
doklady.

Následne správca dane vyzval žalobcu, aby predložil dôkazy na preukázanie, že tovar uvedený na
faktúre č. 208002 vystavenej spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o. (neskôr ALEDO s. r. o.) mu bol skutočne
dodaný. Zároveň žiadal, aby preukázal, na základe čoho bol tovar dodaný, prepravu tohto tovaru, jeho
umiestnenie, kto a od koho tovar prevzal, kto vystavil a podpísal faktúry, kedy a kde bola zrealizovaná
ich úhrada, kto ju za dodávateľa prevzal. Žalobca na výzvu reagoval tak, že správcovi dane predložil

fotokópie objednávok, dodacích listov, príjemiek, výpisov z účtu, výdavkových pokladničných dokladov
a fotokópiu dohody o plnomocenstve. K spôsobu prepravy tovaru žalobca uviedol, že túto zabezpečoval
T. B. (na ktorého žalobca poskytol telefonický kontakt), ktorý mu poskytol vozidlo na prepravu tovaru
ako nepodnikateľ, v rámci priateľskej výpomoci. Preverovaním dodávateľa tovaru správca dane zistil,
že konateľkou spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o., následne ALEDO s. r. o. bola v čase vystavenia faktúr

J. U., pričom spoločnosť zastupoval V. U. na základe dohody o plnomocenstve. Obaja boli predvolaní
na výsluch ako svedkovia, pričom ani jeden sa nedostavil, ale V. U. sa so správcom dane telefonicky
skontaktoval dňa 13. 06. 2012 a oznámil, že sa dlhodobo pracovne zdržiava v Anglicku, zo zamestnania
sa nemôže uvoľniť, a preto sa výsluchu svedka nemôže zúčastniť. Dňa 11. 07. 2012 bolo správcovi
dane doručené písomné prehlásenie V. U., v ktorom uviedol, že na žiadosť žalobcu potvrdzuje, že za

jeho pôsobenia v spoločnosti boli zrealizované pre žalobcu dodávky tovaru, pričom všetky obchodné
transakcie boli riadne zaúčtované a bola zaplatená daň. Správca dane na základe skutočností zistených
v priebehu kontroly skonštatoval, že žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru v zmysle ust. § 8
ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a hodnoverne
nepreukázal vznik daňovej povinnosti pri dodaní tovaru v zmysle ust. § 19 ods. 1 vyššie citovaného

zákona, a preto mu v zmysle ust. 49 ods. 2 písm. a/ a ust. § 51 tohto zákona nepriznal právo na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 167.105,- Sk.

Správca dane na základe zrušeného rozhodnutia, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty v tejto sume, pokračoval vo vyrubovacom konaní v súlade s názorom vysloveným odvolacím

orgánom v jeho rozhodnutí. Na výzvu správcu dane sa žalobca a jeho splnomocnený zástupca zúčastnili
dňa 30. 01. 2013 ústneho pojednávania, pri ktorom predložili správcovi dane dokumenty, a to príjemky,
prevodky a výdajky s vysvetlením, že tovar a materiál je generálne prijímaný na centrálny sklad č.
1, z ktorého je potom podľa účelu zákazky a potreby tovaru na iných skladoch prevedený na základe
prevodky na potrebný sklad. Podľa vyjadrenia žalobcu predložené výdajky sú výdajkami materiálu na

rôzne zákazky, je na nich uvedený vydaný materiál týkajúci sa kontrolovaných faktúr, pričom časť
materiálu bola spotrebovaná pri výrobe a časť pri opravách u zákazníka, prípadne v priestoroch
spoločnosti.

Na základe opakovaných výziev správcu dane sa bývalá konateľka spoločnosti ALEDO s. r. o. J.

U. dostavila dňa 03. 09. 2012 k správcovi dane a bola vypočutá ako svedkyňa, pričom uviedla, že
nevie, akou činnosťou sa spoločnosť zaoberala, nemala žiadnych zamestnancov a na výkon vedenia
spoločnosti a obchodných transakcií bol splnomocnený V. U., ktorý ju o činnosti spoločnosti neinformoval
a nemá k dispozícii ani žiadnu účtovnú dokumentáciu. Opakovane bol ako svedok predvolávaný V.
U., ktorý sa nikdy nedostavil z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí, pričom na výsluch sa

nedostavil ani v čase, keď mal mať podľa tvrdenia žalobcu prisľúbenú dovolenku a mal sa zdržiavať na
území Slovenska. O jeho predvedenie v čase plánovanej dovolenky správca dane požiadal i príslušné
oddelenie polície, ale menovaného nebolo možné predviesť, nakoľko sa nezdržiaval v mieste trvalého
pobytu ani v čase, keď mal mať plánovanú dovolenku. Žalobca predložil správcovi dane dňa 31. 05. 2013prehlásenie V. U. o uskutočnení obchodných transakcií medzi ním a spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o.,
ktoré (bez predloženia účtovných dokladov patriacich dodávateľovi) však správca dane nepovažoval za
relevantný a dostatočný dôkaz, ktorý by hodnoverne preukazoval uskutočnenie sporných obchodných

transakcií medzi spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o. a žalobcom.

Správca dane v priebehu vyrubovacieho konania preveroval i vykonanie prepravy tovaru, ktorú mal
podľa vyjadrenia splnomocneného zástupcu žalobcu vykonať T. B. s motorovým vozidlom IVECO s tým,
že vozidlo mal poskytnúť v rámci priateľskej výpomoci ako nepodnikateľ - fyzická osoba. Z daňového

priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2008, ktoré podal T. B. správca dane zistil, že v evidencii
vozidiel nemá zahrnuté vozidlo s evidenčným číslom M. XXX R., ktoré žalobca uviedol v podanom
odvolaní proti prvému rozhodnutiu správcu dane. Na pojednávaní dňa 04. 10. 2012 T. B. uviedol,
že vykonanie prepravy pre žalobcu v roku 2008 nevie potvrdiť, nakoľko si to už nepamätá a vec
preverí u svojej ekonómky. Správcovi dane následne telefonicky oznámil, že po preverení účtovných
dokladov zistil, že v roku 2008 bol vlastníkom motorového vozidla IVECO valník s evidenčným číslom

M. XXX R., ale nemal ho zaradené v podnikaní, nakoľko v roku 2008 bolo rozobraté a nejazdilo, čo
znamená, že s ním nevykonával prepravu. Dňa 12. 03. 2013 bol T. B. opätovne vypočutý ako svedok
v prítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu, pričom uviedol, že v zdaňovacom období roka
2008 on osobne prepravu pre žalobcu neuskutočnil, ale ako protislužbu mu poskytol auto IVECO ZETA,
ktoré nebolo v evidencii a bolo bez slovenskej ŠPZ. Meno vodiča neposkytol z dôvodu, aby z toho

nemal problémy a nepamätal si, kto s ním jazdil, lebo auto sa požičiavalo. Nebolo však zaradené do
obchodného majetku, nepoužíval ho na podnikanie, chvíľu jazdilo a potom bol agregát predaný a ostatné
časti dal do šrotu. Prepravované údajne bolo železo, ktoré bolo naložené manipulačným zariadením v
Klátovej Novej Vsi, osobne sa však nakládky a vykládky nezúčastnil, fakturácia ani úhrada za prepravu
vykonaná nikdy nebola, nakoľko preprava bola uskutočnená po telefonickom dohovore ako protislužba

v rámci priateľskej výpomoci. Počas ústneho pojednávania žalobca ani jeho splnomocnený zástupca
nepoložili svedkovi žiadne otázky. Doklady preukazujúce uskutočnenie prepravy predložené neboli.

V priebehu vyrubovacieho konania správca dane po podaní odvolaní požiadal o medzinárodnú výmenu
informácií daňovú správu Českej republiky, pričom konkrétne žiadal o preverenie obchodnej spolupráce

medzi spoločnosťou ALEDO s. r. o. a žalobcom v roku 2008 a o zabezpečenie svedeckej výpovede U.
P., ktorý bol posledným konateľom spoločnosti ALEDO s. r. o. (vymazanej z obchodného registra dňa
25. 04. 2012). Česká daňová správa oznámila správcovi dane, že podľa výpovede Pavla Sedláka bol
tento konateľnom spoločnosti ALEDO s. r. o. od 19. 09. 2011 do 03. 04. 2012 a v tom čase spoločnosť
ekonomické aktivity nevykonávala. Správca dane na ústnom pojednávaní dňa 22. 07. 2013

oboznámilžalobcuajehosplnomocnenéhozástupcusvýsledkommedzinárodnéhodožiadania.Žalobca
správcovi dane dňa 01. 08. 2013 predložil ďalšie dôkazy (fotokópie odberateľských faktúr vystavených
prespoločnosťGEFCO-TLA/GMO/WAG)vrátanemedzinárodnýchnákladnýchlistov(CMR)odrôznych
prepravcov, ale táto predložená dokumentácia jednoznačne nepreukazuje nákup tovaru uvedeného na
faktúre zo dňa 12. 06. 2008 č. 208002 ani použitie predmetov dodávky na dodávky tovarov a služieb v

zmysle ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Správca dane na základe zistených skutočností skonštatoval, že žalobca ani v rámci vyrubovacieho
konania dostatočne nepreukázal, že došlo k uskutočneniu zdaniteľného obchodu tak, ako je uvedené na
faktúre zo dňa 12. 06. 2008 č. 208002. Odvolacím orgánom určení svedkovia jednoznačne nepotvrdili

uskutočnenie zdaniteľného plnenia, resp. ich vyjadrenia nebolo možné posúdiť ako vierohodné,
pričom uskutočnenie zdaniteľného obchodu podľa predloženej faktúry nepotvrdili ani žalobcom
dodatočne predložené doklady. Z uvedených dôvodov potom správca dane nepriznal žalobcovi právo
na odpočítanie dane v sume 5.546,86 eur (167.105,- Sk). V priebehu odvolacieho konania žalobca
predložil žalovanému ako odvolaciemu orgánu znalecký posudok č. 20/2013 a znalecký posudok č.

23/2013 vo veci posúdenia výrobného procesu výroby zarážok značky BILLIK, ktoré vypracoval znalec
Ing. Pavel Martinec. K predloženému znaleckému posudku žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol,
že v priebehu daňového konania nebolo spochybnené, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom
období vyrobil výrobky, ktoré dodal svojim odberateľom, ale na základe zistených skutočností bolo
potrebné konštatovať, že materiál potrebný na výrobu zarážok nebol žalobcovi dodaný spoločnosťou

deklarovanou na faktúre a výsledok znaleckého dokazovania preto nemá žiadny vplyv na výsledok
daňovej kontroly. K znaleckému posudku č. 21/2013, ktorý vypracoval Ing. Milan Chovanec, znalec z
odboru ekonómie žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybnili spôsob, akým žalobca evidovala zaúčtoval faktúru vystavenú spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o. a ani tento znalecký posudok nemá
žiadny vplyv na výsledok daňovej kontroly.

V ďalšej svojho vyjadrenia k podanej žalobe sa žalovaný podrobne zaoberal jednotlivými námietkami
žalobcu uvedenými v žalobe. Uviedol, že preveroval vykonanie prepravy tovaru, ktorú mal podľa žalobcu
vykonať T. B., ktorý uviedol, že v roku 2008 bol vlastníkom vozidla IVECO valník s evidenčným číslom M.
XXX R., s ktorým mala byť vykonaná preprava, ale nemal ho zaradené v podnikaní, pretože v roku 2008
bolo rozobraté a nejazdilo, čo znamená, že s ním nemohla byť vykonaná žiadna preprava. Na ďalšom

pojednávaní uviedol, že v zdaňovacom období roka 2008 osobne prepravu pre žalobcu nevykonal, ale
ako protislužbu mu poskytol vozidlo IVECO ZETA, ktoré však nemal v evidencii a bolo bez slovenského
evidenčného čísla. Neuviedol meno vodiča z dôvodu, aby tento nemal problémy, resp. si nepamätal,
kto s vozidlom jazdil, lebo sa požičiavalo. Výpoveďou tohto svedka nebolo možné považovať prepravu
materiálu za preukázanú.

K prehláseniam V. U., ktoré boli správcovi dane predložené, žalovaný uviedol, že tohto svedka
opakovane predvolával na pojednávanie a o jeho predvedenie požiadal i príslušné oddelenie polície,
ktoré však nebolo realizované, nakoľko sa tento svedok dlhodobo zdržuje v zahraničí. Predložené
prehlásenia nie sú relevantným dôkazom, ktorý by preukazoval, že spoločnosť ALEDO s. r. o. dodala
žalobcovi tovar uvedený na predmetnej faktúre, nakoľko bez predloženia listinných dôkazov nemá

prehlásenie vypovedaciu schopnosť v predmetnej veci.

Žalovaný taktiež uviedol, že žalobca bol opakovane vyzývaný na predloženie dôkazov, pretože na jeho
strane bola dôkazná povinnosť. Vykonaným dokazovaním však zistil, že na strane dodávateľa tovaru
neexistujú žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že dodanie tovaru bolo uskutočnené tak, ako je

to deklarované na žalobcom predložených dokladoch. Uskutočnenie obchodu nie je preukázané iba
predložením dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, ale je potrebné, aby uskutočnenie
obchodu bolo potvrdené i preukázaním existencie tohto tovaru a preukázaním toho, že tovar skutočne
dodal deklarovaný dodávateľ. Daňové orgány v priebehu daňovej kontroly a ani odvolacieho konania
nespochybnili existenciu tovaru, ktorý žalobca ďalej spracoval, resp. použil vo výrobe, ale na základe

zistených skutočností skonštatovali, že nie je preukázané dodanie tohto tovaru dodávateľom uvedeným
na faktúre. V predmetnej veci u deklarovaného dodávateľa tovaru nebolo možné preveriť splnenie
povinností vyplývajúcich zo zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
v súvislosti s dodaním tovaru pre žalobcu, a to z dôvodu, že dodávateľ nepredložil účtovné doklady.
Nemožno potom konštatovať porušenie základného princípu neutrality dane z pridanej hodnoty a

neoprávnené nárokovanie tejto dane od žalobcu. V jeho prípade nebol preukázaný nárok na odpočítanie
dane z dodaného tovaru, pretože na strane deklarovaného dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej
povinnosti.

Správca dane vykonal v predmetnej veci rozsiahle dokazovanie, výsledkom ktorého bolo zistenie, že

konateľka spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o., neskôr ALEDO s. r. o. Alena Pešlová za spoločnosť nekonala
a nemala k dispozícii žiadne účtovné doklady a jej splnomocneného zástupcu V. U. nebolo možné
vypočuť z dôvodu jeho dlhodobého pobytu v zahraničí.

Žalovaný bol toho názoru, že nebol dôvod požiadať súdnych znalcov z odboru strojárstva, resp.

ekonomiky o vypracovanie znaleckých posudkov, pretože tieto by nemali v predmetnej veci vypovedaciu
schopnosť. Znaleckým posudkom z odboru strojárstva žalobca nepreukázal, že materiál, z ktorého
vyrábal výrobky a následne ich predával svojim odberateľom mu dodala spoločnosť ALEDO s. r. o.
Tento znalecký posudok preukazoval iba tú skutočnosť, ktorú však daňové orgány nespochybnili, a
to že žalobca vyrábal výrobky i z takého druhu materiálu, ktorý bol uvedený na faktúre vystavenej

spoločnosťou ALEDO s. r. o. K znaleckému posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru ekonomiky,
žalovaný uviedol, že nikdy nespochybnil zaúčtovanie faktúry od dodávateľa v súlade s platnými právnymi
predpismi.

K dĺžke daňovej kontroly žalovaný uviedol, že táto bola začatá dňa 25. 08. 2011, kedy bola spísaná

zápisnica o ústnom pojednávaní, pričom žalovaný ako nadriadený orgán predĺžil lehotu na jej vykonanie
o 6 mesiacov. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu o výsledku zistenia z daňovej
kontroly dňa 22. 08. 2012, a teda bola ukončená v zákonnej lehote. Správca dane oboznamoval žalobcu,resp. jeho splnomocneného zástupcu so všetkými skutočnosťami zistenými v priebehu daňovej kontroly
a ďalšieho daňového konania.

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 13. 10. 2014 opätovne poukázala na dôvody podanej
žaloby a uviedla, že bez dodaného tovaru, pri ktorom dodávateľovi vznikla daňová povinnosť a žalobca
si následne uplatnil daň z pridanej hodnoty, by žalobca nemohol realizovať výrobu a predávať svoje
výrobky a suma vyrubená ako daň z pridanej hodnoty mu v jeho podnikaní reálne chýba. Žalobca v
priebehu konania predložil žalovanému všetky relevantné doklady o nadobudnutí tovaru a preukázal,

že tento bol riadne zaúčtovaný a bol použitý na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu. Navrhla, aby súd
podanej žalobe vyhovel.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP) na
pojednávaní (v neprítomnosti právnej zástupkyne žalobcu, ktorá mala doručenie predvolania vykázané
dňom 16. 09. 2014 a svoju neúčasť, ako i neúčasť žalobcu na pojednávaní písomne ospravedlnila

v podaní zo dňa 13. 10. 2014, pričom súhlasila s prejednaním veci v ich neprítomnosti a taktiež v
neprítomnosti žalovaného, ktorý mal doručenie predvolanie vykázané dňa 17. 09. 2014 a svoju neúčasť
neospravedlnil ani nepožiadal o jeho odročenie) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
zo dňa 13. 01. 2014, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu v rozsahu dôvodov žaloby vrátane
námietky týkajúcej sa dĺžky daňovej kontroly (ust. § 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná, preto ju podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom
hlasov 3:0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu týkajúceho sa žalobcu, súčasťou ktorého je i spis
prvostupňového daňového orgánu, teda správcu dane, súd zistil, že žalobca podal dňa 28. 07. 2008

daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008, v ktorom uviedol daň
celkom 1.086.658,- Sk, odpočítanie dane v sume 788.175,- Sk (z toho podľa ust. § 51 ods. 1, písm.
a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v sume 729.900,-
Sk) a vlastnú daňovú povinnosť v sume 298.483,- Sk. Správca dane oznámil žalobcovi v podaní zo
dňa 14. 07. 2011 (ktoré bolo doručené jeho splnomocnenej zástupkyni dňa 19. 07. 2011), že dňa 25.

08. 2011 sa u neho začne daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až
december 2008. Dňa 25. 08. 2011 bola za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. V podaní zo dňa 03. 10. 2011 správca dane požiadal miestne
príslušného správcu dane pre spoločnosť ALEDO s. r. o. (predtým BEEUTIFUL s. r. o.) o preverenie
skutočnostítýkajúcichsafaktúrvystavenýchtoutospoločnosťouprežalobcu,medziktorýmibolaifaktúra

zo dňa 12. 06. 2008 č. 208002, na základe ktorej mala táto spoločnosť dodať žalobcovi ako odberateľovi
transformátor, tlmivka a tyristor v cene 1.046.605,- Sk (z toho daň z pridanej hodnoty v sume 167.105,-
Sk). Správca dane v podaní zo dňa 22. 11. 2011 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vykonanie
predmetnej daňovej kontroly z tam uvedených dôvodov a v podaní zo dňa 23. 11. 2011 vyzval žalobcu
na predloženie dokladov vo veci preverenia zdaniteľných obchodov za zdaňovacie obdobie 2.

štvrťrok 2008, pričom konkrétne uviedol, aké doklady je potrebné predložiť. Žalovaný žiadosti žalobcu
o predĺženie lehoty na vykonanie daňovej kontroly vyhovel dňa 07. 12. 2011 a lehotu na jej vykonanie
predĺžil o šesť mesiacov, o čom bol žalobca upovedomený v podaní zo dňa 13. 01. 2012, ktoré bolo
doručené jeho splnomocnenej zástupkyni dňa 29. 01. 2012.

Dožiadaný správca dane v podaní zo dňa 27. 03. 2012 oznámil správcovi dane, že v sídle spoločnosti
ALEDO s. r. o. (uvedenom v obchodnom registri) bolo vykonané miestne zisťovanie a následne bola táto
spoločnosť vyzvaná na predloženie listinných dokladov týkajúcich sa i zdaňovacieho obdobia 2. štvrťrok
2008, pričom výzva bola zaslaná a doručená i konateľovi tejto spoločnosti Pavlovi Sedlákovi, ktorý má
trvalý pobyt v Českej republike, ale nikto kompetentný sa nedostavil a z toho dôvodu nebolo možné

preveriť potrebné skutočnosti a získať žiadané informácie.

Následne správca dane žalobcu v podaní zo dňa 18. 04. 2012 vyzval na predloženie dôkazov, pričom
konkrétne uviedol, ktoré tvrdenia je potrebné preukázať. Žalobca v podaní zo dňa 07. 05. 2012
uviedol, že tovar uvedený na faktúrach č. 208001, 208002, 208003, 0308004, 0308005, 0308006 bol

skutočne dodaný a bol prepravený do jeho spoločnosti vlastným dopravným prostriedkom a súkromným
vypožičaným od T. B. v čase, keď boli dopravné prostriedky žalobcu vyťažené inými cestami. Po
spresnení dodávateľa bol tovar prevzatý v priestoroch spoločnosti PZK-A s.r.o. v Klátovej Novej Vsi,
prevzal ho konateľ žalobcu a odovzdal mu ho V. U. na základe plnej moci, ktorý prevzal i platby vhotovosti. Dňa 31. 05. 2012 boli správcovi dane predložené dodacie listy zo dňa 19. 03. 2008, 27.
03. 2008, 09. 04. 2008, 24. 04. 2008, 12. 05. 2008, 27. 05. 2008, 16. 07. 2008, 01. 08.
2008 a 21. 08. 2008, na ktorých je ako predmet dodávky uvedený transformátor, tlmivka a tyristor. V

ten istý deň bola správcovi dane predložená i dohoda o plnomocenstve zo dňa 10. 03. 2008 uzavretá
medzi splnomocniteľkou: Alena Pešlová, konateľka spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o. a splnomocnencom:
V. U., na základe ktorej splnomocniteľka splnomocnila splnomocnenca, aby ju zastupoval vo všetkých
činnostiach súvisiacich s výkonom predmetu podnikania splnomocniteľky.

Dňa 08. 06. 2012 bola so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní, na ktorom bola oboznámená s výsledkami doterajšieho konania. Správca dane predvolal
na ústne pojednávanie J. U. (zásielka s predvolaním sa vrátila ako neprevzatá) a V. U., ktorý podľa
úradného záznamu zo dňa 13. 06. 2012 telefonicky oznámil správcovi dane, že sa výsluchu nezúčastní,
nakoľko sa dlhodobo zdržuje pracovne v zahraničí. Žalobca dňa 11. 07. 2012 predložil správcovi dane
prehlásenie V. U. z roku 2012, z ktorého vyplýva že tento na žiadosť konateľa žalobcu potvrdil, že za

jeho pôsobenia v spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o. boli realizované dodávky pre spoločnosť BILLIK s.r.o.
a všetky obchodné transakcie boli riadne zaúčtované a daň zaplatená.

O výsledku zistenia z daňovej kontroly bol dňa 26. 07. 2012 vypracovaný protokol č.
9400401/5/1973170/2012, z ktorého vyplýva, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dne z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v celkovej sume 167.105,- Sk (5.546,86 eur). Protokol
o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 22.
08. 2012, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní. Dňa 23. 08. 2012 vydal správca dane
dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil žalobcovi ako platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 5.546,86 eur.

Dňa 03. 09. 2012 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola vypočutá J. U.,
ktorá sa k obchodným aktivitám spoločnosti, ktorej bola konateľkou, nevedela vyjadriť a uviedla, že
na výkon obchodných transakcií splnomocnila V. U.. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa výsluchu
nezúčastnila, napriek tomu, že o vykonaní tohto úkonu bola upovedomená.

Proti dodatočnému platobnému výmeru správcu dane zo dňa 23. 08. 2012 podal žalobca v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom okrem iného uviedol, že prepravu tovaru vykonal T. B. s nákladným
vozidlom IVECO valník s evidenčným číslom M. XXX R.. Žalovaný o podanom odvolaní žalobcu
rozhodol dňa 05. 12. 2012 tak, že dodatočný platobný výmer správcu dane zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a rozhodnutie, nakoľko mal za to, že správca dane v priebehu daňovej kontroly
nevykonal dostatočné dokazovanie súvisiace s preverením dodania tovaru spoločnosťou uvedenou na
predložených účtovných dokladoch s tým, že bude potrebné zabezpečiť svedecké výpovede ďalších
svedkov.

Správca dane viazaný právnym názorom žalovaného v podaní zo dňa 11. 01. 2013 vyzval žalobcu na
predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Ďalšie listinné doklady žalobca predložil dňa 30. 01.
2013, o čom správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

Dňa 12. 03. 2013 správca dane na ústnom pojednávaní vypočul svedka Juraja Kubicu za prítomnosti

konateľa žalobcu a splnomocnenej zástupkyne žalobcu, ktorý okrem iného uviedol, že prepravu tovaru
(železa) pre žalobcu on osobne nevykonal, ale žalobcovi ako protislužbu poskytol vozidlo IVECO ZETA,
ktoré nemal zaradené do majetku. Vozidlo IVECO valník s evidenčným číslom M. -XXX R. bolo rozobraté
po havárii a preprava tovaru s týmto vozidlom vykonaná nebola. Z úradného záznamu spísaného dňa 13.
03. 2013 správcom dane je zrejmé, že V. U. sa na výsluch dňa 12. 03. 2013 nedostavil, ale telefonicky sa

skontaktovalsosprávcomdaneauviedol,žehoovýsluchuinformovalžalobca,alezdôvodupracovného
zaneprázdnenia sa nemohol dostaviť. Podľa úradného záznamu zo dňa 03. 04. 2013 konateľ žalobcu
oznámil,žeV.U.jedlhodobopracovnevzahraničíamáprisľúbenúdovolenkunaprvédvajúnovétýždne.
Prítomnosť tohto svedka na pojednávaní dňa 04. 06. 2013 (kedy mal mať dovolenku) nebolo možné
zabezpečiť ani predvedením cestou polície, nakoľko sa v čase, kedy mal byť predvedený nezdržiaval

na adrese trvalého pobytu.

Dňa 21. 06. 2013 žalobca predložil správcovi dane ďalšie prehlásenie V. U. (bez dátumu jeho
vyhotovenia) z ktorého vyplýva, že tento ako bývalý zástupca spoločnosti BEEUTIFUL ALEDO s. r. o.na žiadosť konateľa žalobcu potvrdil, že počas jeho pôsobenia v spoločnosti boli realizované obchody
a dodávky pre spoločnosť žalobcu a tovar uvedený na faktúrach č. 208001, 208002, 208003, 0308004,
0308005, 0308006 bol skutočne dodaný žalobcovi, pričom transakcie boli riadne zaúčtované a daň

z pridanej hodnoty uvedená na faktúrach bola riadne priznaná v príslušných zdaňovacích obdobiach.
Prepravu tovaru obstarával T. B. v rámci občianskej výpomoci ako nepodnikateľ. Tovar osobne odovzdal
vodičovi na prepravu, ktorý ho previezol do Nitry do prevádzky žalobcu na Priemyselnej ulici v Nitre.

Dňa 22. 07. 2013 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní konanom za prítomnosti konateľa

žalobcuasplnomocnenej zástupkynežalobcu,ktoríbolioboznámeníspriebehomdoterajšiehokonania.
Žalobca zároveň predložil príjemky, výdajky, výpisy z účtu, príjmové a výdavkové pokladničné doklady
a objednávky.

Súčasťou predloženého administratívneho spisu je i formulár „SCAC 2004, Výmena informácií podľa
článkov 7 a 15 nariadenia 2010/904/ES“, z ktorého vyplýva, že správca dane žiadal informácie od

daňovej správy Českej republiky týkajúce sa daňového subjektu ALEDO s. r. o. a jeho konateľa Pavla
Sedláka, ktorý bol vypočutý dňa 29. 04. 2013 a uviedol, že konateľom spoločnosti bol v období od 19.
09. 2011 do 03. 04. 2012, kedy už nevykonávala žiadnu činnosť. Účtovné doklady mu boli odovzdané,
tieto však nepredložil.

Následne správca dane vydal dňa 27. 09. 2013 rozhodnutie č. 9401401/5/4440212/2013, ktorým podľa
ust. § 68 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyrubil žalobcovi ako platiteľovi
dane z pridanej hodnoty rozdiel tejto dane za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 5.546,86 eur (daň
uvedená v daňovom priznaní 298.483,- Sk, daň zistená správcom dane 465.588,- Sk a rozdiel dane

167.105,- Sk).

V podaní zo dňa 29. 07. 2013 žalobca správcovi dane predložil ním vystavené faktúry (v počte 13 kusov)
v období od 22. 01. 2008 do 09. 12. 2008 pre odberateľa GEFCO - TLA/GMO/WAG opatrené pečiatkou
žalobcu a nečitateľným podpisom, ku ktorým pripojil i medzinárodné nákladné listy, pričom ani jeden nie

je potvrdený odberateľom. Predmet faktúr vystavených dňa 03. 06. 2008, 12. 06. 2008 a 20. 06. 2008
je označený ako „green shock“, „yellow shock“ a „blue shock“. Zároveň žalobca v tomto podaní navrhol
na preukázanie jeho tvrdení zabezpečiť znalecký posudok z obdobu strojárstvo a uviedol, že prevzatia
materiálu sa zúčastnil jeho zamestnanec U. Z. a Ing. U. I. - užívateľ areálu, v ktorom bol tovar zložený a
prevezený do priestorov spoločnosti žalobcu (obojstranná fotokópia tohto podania žalobcu sa nachádza

v spise tunajšieho súdu zn. 11S/32/2044, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia november 2008).

Proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa 27. 09. 2013 podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol
dôvody svojho nesúhlasu s rozhodnutím a žiadal ho zrušiť. Následne v podaní zo dňa 21. 11. 2013
navrhol prerušiť predmetné konanie, čo odôvodnil tým, že sa správca dane nezaoberal dôkazmi ním

predloženými a nevysporiadal sa s jeho návrhom na vykonanie znaleckého dokazovania. Žalovaný
oznámením zo dňa 10. 12. 2013 upovedomil žalobcu, že jeho návrhu na prerušenie konania nevyhovel.
Dňa 10. 12. 2013 žalobca predložil správcovi dane znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Pavlom
Martincom dňa 11. 12. 2013 č. 20/2013 vo veci posúdenia výrobku zarážky a posúdenia výrobného
procesu výroby zarážok značky BILLIK. Ďalší znalecký posudok vypracovaný znalcom Ing. Milanom

Chovanom dňa 20. 12. 2013 č. 21/2013 vo veci overenia zaúčtovania prijatých faktúr za nákup tovaru
v účtovníctve spoločnosti predložil dňa 27. 12. 2013 a dňa 03. 01. 2014 predložil znalecký posudok
vypracovaný znalcom Ing. Pavlom Martincom dňa 23. 12. 2013 č. 23/2013 vo veci posúdenia položiek
zásob materiálu pre výrobu zváracích zariadení značky BILLIK a posúdenia finálneho výrobu značky
BILLIK.Žalovanýakoodvolacíorgánrozhodnutímzodňa13.01.2014 č.1100304/1/13560/2014potvrdil

rozhodnutie správcu dane zo dňa 27. 09. 2013.

Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 11. 2008, teda i v čase kontrolovaného zdaňovacieho obdobia, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely

tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna
hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu podľa kurzu
vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.Podľa § 19 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49
môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/, c/ alebo d/ v zdaňovacom období, v ktorom

právo na odpočítanie dane vzniklo, alebo v prvom zdaňovacom období nasledujúcom po zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového
priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, má doklad podľa odseku
1 písm. a/, c/ alebo d/; ak platiteľ do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania nemá doklad podľa
odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane

doklad podľa odseku 1 písm. a/, c/ alebo d/. Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm.
b/ v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch podľa § 70.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť

faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej

povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

Podľa § 165 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali
do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa
doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.

decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak
je to pre daňový subjekt priaznivejšie.
Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších
predpisov.
Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa

vykoná podľa doterajších predpisov.

Podľa § 165b ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 30. 12. 2012, daňové konanie
začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v
sústaveúzemnýchfinančnýchorgánovsadokončípodľazákonač.563/2009Z.z.osprávedaní(daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú.Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o
vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v sume 5.546,86 eur (ako
rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní 298.483,- Sk a daňou zistenou správcom dane pri

daňovej kontrole 465.588,- Sk vykonanej u žalobcu v roku 2012 a 2013) a zistiť, či daňové orgány pri
rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že
žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty
a nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovaru -
transformátora, tlmivky a tyristora, t. j. spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o. Vzhľadom na námietku žalobcu

vznesenú v podanej žalobe týkajúcu sa dĺžky trvania daňovej kontroly sa súd v predmetnej veci zameral
i na zistenie, či bola dodržaná zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly za zdaňovacie
obdobie jún 2008.
Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné, že oznámenie zo dňa 14. 07. 2011 o výkone
daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2008 bolo
splnomocnenej zástupkyni žalobcu preukázateľne doručené dňa 19. 07. 2011 a je v ňom uvedené, že

daňová kontrola sa začne dňa 25. 08. 2011, čo je v súlade s ust. § 15 ods. 2 zák. č. 511/1992 Z. z.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov platnom do 31. 12. 2011. Predmetná daňová kontrola sa teda u žalobcu začala 25. 08.
2011, kedy bola za prítomnosti splnomocnenej zástupkyne žalobcu spísaná i zápisnica o začatí daňovej
kontroly a s poukazom na ust. § 15 ods. 17 vyššie citovaného zákona mala byť ukončená do šiestich

mesiacov odo dňa jej začatia, teda do 25. 02. 2012. Správca dane požiadal žalovaného odôvodnenou
žiadosťouzodňa22.11.2011opredĺženielehotynavýkondaňovejkontrolyatejtojehožiadostižalovaný
dňa 07. 12. 2011 vyhovel, pričom lehotu na vykonanie daňovej kontroly predĺžil o šesť mesiacov, o
čom bol žalobca upovedomený v podaní dňa 13. 01. 2012, ktoré bolo doručené jeho splnomocnenej
zástupkyni dňa 20. 01. 2012. Uvedené znamená, že správca dane mohol daňovú kontrolu vykonávať do

25. 08. 2012. Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly zo dňa 26. 07. 2012 bol so splnomocnenou
zástupkyňou žalobcu prerokovaný dňa 22. 08. 2012, pričom tento deň sa považoval za deň ukončenia
daňovej kontroly, a to s poukazom na ust. § 15 ods. 13 vyššie citovaného zákona, v zmysle ktorého
bolo potrebné postupovať do 30. 12. 2012 v zmysle ust. § 165 ods. 1, 2 a ust. § 165b ods. 1, 2
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v

znení neskorších prepisov. Daňová kontrola v predmetnej veci bola teda dňa 22. 08. 2012 ukončená
prerokovaním protokolu z kontroly dane z pridanej hodnoty a neprekročila maximálnu dĺžku jej trvania,
t. j. jeden rok, nakoľko žalovaný zákonom stanovenú lehotu na jej vykonanie (šesť mesiacov) predĺžil
o ďalších šesť mesiacov, čo bolo dôvodné a v súlade so zákonom, nakoľko správca dane vykonával
dokazovanie i prostredníctvom dožiadaného správcu dane a vykonal i dožiadanie na daňovú správu

Českej republiky. Dňom nasledujúcim po ukončení daňovej kontroly, teda dňa 23. 08. 2012 sa začalo
vyrubovacie konanie, ktorého dĺžka nie je limitovaná zákonom stanovenou lehotu.

Správca dane teda postupoval pri výkone daňovej kontroly účelne a ukončil ju v primeranej lehote
v kontexte so zložitosťou prípadu, pričom jednotlivé kroky daňovej kontroly nasledovali po sebe v

primeraných časových intervaloch a súd poukazuje v tejto súvislosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR
zodňa22.08.2012vkonanípodsp.zn.2Sžf/57/2011,vktoromsatátoproblematikaužriešilaaprávnym
názorom vysloveným v tomto rozhodnutí sa pri posudzovaní predĺženia daňovej kontroly riadil.

Následne po zistení, že daňová kontrola u žalobcu s prihliadnutím na jej prerušenie neprekročila

zákonom stanovenú lehotu sa súd zaoberal námietkami žalobcu uvedenými v podanej žalobe, v ktorých
poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru od spoločnosti
BEEUTIFUL s.r.o. (následne ALEDO s. r. o.).

Medzi účastníkmi konania bol teda sporný výklad vyššie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to, či žalobcovi vznikol nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 v celkovej sume 788.175,-Sk uvedenej v
daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2008 (z toho podľa ust. § 51 ods.
1, písm. a/ vyššie citovaného zákona v sume 729.900,- Sk) pri ním tvrdenej dodávke transformátora,

tlmivky a tyristora od dodávateľa BEEUTIFUL s. r. o. deklarovaného na faktúre zo dňa 12. 06. 2008 č.
208002. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ust. § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ust. § 51 ods. 1 písm. a/vyššie citovaného zákona. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania nárok na odpočítanie

uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú
deklarované v daňovom doklade, teda v tomto prípade na vyššie označenej faktúre, ktorá mala byť podľa
tvrdení žalobcu vystavená dodávateľom tovaru, t. j. spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o. Z ust. § 49 ods.
1, 2 vyššie citovaného zákona jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Uvedené znamená,

že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade dodávky tovaru, ktorý mal nakúpiť
od ním deklarovaného dodávateľa, t.j. BEUTIFUL s. r. o. len v prípade, ak by pri tomto tovare vznikla
tomuto dodávateľovi daňová povinnosť.

V tomto smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to
vyžiadaním listinných dokladov a výsluchom svedkov. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil

správcovi dane faktúru zo dňa 12. 06. 2008 vystavenú dodávateľom označeným ako BEEUTIFUL s. r.
o., ktorý mu mal dodať transformátor, tlmivku a tyristor, a to dňa 12. 06. 2008 v cene 1.046.605,- Sk.
Predmetná faktúra je opatrená pečiatkou deklarovaného dodávateľa a dvoma nečitateľnými podpismi,
pričom ako deň dodania tovaru je tu uvedený dátum 12. 06. 2008 a osobný odber ako spôsob dopravy.
Taktiežžalobcapredložilidodacielisty(vpočte9)vystavenédeklarovanýmdodávateľomvobdobíod19.

03. 2008 do 21. 08. 2007, na ktorých je ako predmet dodávky uvedený transformátor, tlmivka a tyristor,
pričom tieto doklady sú opatrené pečiatkou spoločnosti BEEUTIFUL s. r.o. a dvoma nečitateľnými
podpismi, ale medzi nimi sa nenachádza dodací list s dátumom vyhotovenia 12. 06. 2008. Súčasťou
predloženého spisu sú i výdajky, príjemky, výdavkové a príjmové pokladničné doklady, objednávky a
výpisy z účtu.

Predloženie uvedených dokladov je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane, ale nie je
tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť
akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch bolo i
reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia

nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené. Za tým účelom správca dane
vypočul konateľku deklarovaného dodávateľa J. U., ktorá sa vyjadrila, že o obchodných aktivitách svojej
spoločnosti nič nevie, nemá a nemala ani žiadne doklady, pretože na konanie v mene spoločnosti
splnomocnila V. U.. Žalobca predložil správcovi dane dohodu o plnomocenstve zo dňa 10. 03. 2008, z
ktorej vyplýva, že konateľka Alena Pešlová ako splnomocniteľka skutočne splnomocnila V. U., aby ju

zastupoval v činnostiach súvisiacich s výkonom predmetu jej podnikania. Následne predložil dňa 11. 07.
2012 prehlásenie V. U. z roku 2012, z ktorého vyplýva, že toto prehlásenie bolo vystavené na základe
žiadosti konateľa žalobcu a menovaný prehlásil, že boli realizované dodávky pre spoločnosť žalobcu,
pričom dodávky boli zaúčtované a daň zaplatená. Ďalšie prehlásenie (bez dátumu jeho vyhovenia) V.
U. predložil konateľ žalobcu dňa 21. 06. 2013, pričom opätovne z neho vyplýva, že bolo

vystavené na základe žiadosti konateľa žalobcu. V tomto prehlásení V. U. okrem iného prehlásil, že tovar
on osobne odovzdal vodičovi na prepravu, ktorú obstarával T. B. v rámci občianskej výpomoci a tento
vodič previezol tovar do Nitry do prevádzky žalobcu na Priemyselnej ulici v Nitre. Toto prehlásenie je
však v rozpore s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho podaní zo dňa 07. 05. 2012, z ktorého vyplýva,
že tovar bol prepravovaný do spoločnosti žalobcu vlastným dopravným prostriedkom a v čase, keď

boli tieto vozidlá vyťažené, tak preprava bola vykonaná súkromným dopravným prostriedkom Juraja
Kubicu, pričom tovar bol po spresnení dodávateľom prevzatý v priestoroch spoločnosti PZK-A s.r.o.
v Klátovej Novej Vsi. Prehláseniu V. U. nekorešponduje ani ďalšie podanie žalobcu zo dňa 29. 07.
2013 (ktorého obojstranná fotokópia je založená v spise tunajšieho súdu zn. 11S/32/2014, ktorý sa týka
zdaňovacieho obdobia november 2008), v ktorom žalobca uviedol, že prevzatia materiálu sa zúčastnil

jeho zamestnanec U. Z. a Ing. U. I. - užívateľ areálu, kde bol tovar zložený a prevezený do priestorov
spoločnosti žalobcu.

S poukazom na predložené prehlásenia V. U. a podania žalobcu bol i podľa názoru súdu správny postup
správcu dane, keď sa snažil vypočuť menovaného ako svedka, ktorý sa podľa zistení vyplývajúcich

zo spisu dlhodobo zdržiava pracovne v zahraničí. Správca dane vyvinul maximálne úsilie smerujúce k
tomu, aby tohto svedka (ktorý sa so správcom dane telefonicky kontaktoval) mohol vypočuť, pričom i
pojednávanie nariadil v čase, keď sa tento svedok podľa tvrdenia konateľa žalobcu mal počas svojej
dovolenky zdržiavať na území Slovenska v mieste trvalého pobytu. Účasť svedka na pojednávaní včase, keď mal byť na území Slovenska na dovolenke, nebola zabezpečená ani cestou polície, nakoľko
menovaný sa v mieste svojho trvalého bydliska v čase, keď mal byť predvedený nenachádzal.

Vodvolanízodňa18.09.2012žalobauviedol,žeprepravutovaruoddodávateľaALEDOs.r.o.(správne
malo byť BEEUTIFUL s. r. o., pretože k zmene obchodného mena tejto spoločnosti došlo až od 29. 10.
2008) vykonal T. B. s vozidlom IVECO valník s evidenčným číslom M. XXX R. Tento bol vypočutý ako
svedok v prítomnosti konateľa žalobcu a jeho splnomocnenej zástupkyne, pričom uviedol, že vozidlo
IVECO s evidenčným číslom M. XXX R. v roku 2008 nejazdilo, ale preprava pre žalobcu bola vykonaná

vozidlom IVECO ZETA v rámci protislužby, o čom nie sú žiadne doklady a preprava nebola fakturovaná
ani zaplatená. On osobne prepravu nevykonal, len poskytol vozidlo, pričom prepravu vykonal vodič,
ktorého meno nechcel uviesť. Vozidlo, ktorým bola preprava železa vykonaná nemal zaradené v majetku
a nemalo ani slovenské evidenčné číslo. Materiál bol naložený manipulačným zariadením v Klátovej
Novej Vsi. Takáto výpoveď svedka je nielen v rozpore s predloženými prehláseniami V. U., ale i
tvrdeniami samotného žalobcu, ktorý tvrdil (v podaní zo dňa 07. 05. 2012 a 29. 07. 2013), že tovar bol

zložený a prevzatý v Klátovej Novej Vsi. Nie je potom zrejmé, odkiaľ a kam sa tovar prepravoval, keď
bol naložený (podľa svedka T. B.) v Klátovej Novej Vsi a zároveň zložený a prevzatý v Klátovej Novej
Vsi (podľa tvrdení žalobcu). V. U. pritom vo svojom prehlásení, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa
21. 06. 2013 tvrdil, že tovar odovzdal vodičovi a ten ho zaviezol do Nitry do prevádzky žalobcu.

Žalobca bol o výsledkoch vykonaného dokazovania opakovane oboznamovaný, o čom svedčia
zápisnice o ústnom pojednávaní (08. 06. 2012 a 22. 07. 2013) a opakovane bol vyzývaný na predloženie
konkrétnych listinných dokladov (podanie zo dňa 23. 11. 2011,) preukazujúcich jeho tvrdenia o
uskutočnení zdaniteľných obchodov, pričom v podaní zo dňa 18. 04. 2012 bol vyzvaný, aby predložil
dôkazy preukazujúce existenciu zdaniteľného obchodu s deklarovaným dodávateľom. V reakcii na tieto

výzvy žalobca predkladal listinné doklady, resp. uvádzal mená osôb, ktoré boli vypočuté ako svedkovia.
Správca dane nevypočul ako svedkov zamestnanca žalobcu U. Z. a Ing. U. I. - užívateľa areálu, v ktorom
bol tovar zložený, nakoľko na základe vykonaných dôkazov by i podľa názoru súdu výsluch týchto osôb
nemohol privodiť iný výsledok daňovej kontroly, a to i vzhľadom na prehlásenie V. U., ktorý tvrdil, že
vodič tovar odviezol do Nitry.

S poukazom a na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že žalobcom
deklarovanému dodávateľovi nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty, a preto
nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudokNajvyššiehosúduSRzodňa28.06.2012vkonanípodsp.zn.5Sžf/63/2011,akoinaďalšíjeho

rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého
vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom

odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo
strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálnu existenciu zdaniteľného plnenia, pretože jej uskutočnenie zákon automaticky nepredpokladá. Z
uvedeného potom vyplýva, že cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo
tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených jednotlivých obchodných transakcií

na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že doklady boli vystavené
bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaného dodávateľa ako základnej podmienky
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad
je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je nepochybné,
že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa

uvedeného na faktúre (napr. rozsudok č. 2 Afs 177/2006-61). Obchodný prípad, ktorý žalobca považuje
za uskutočnené zdaniteľné plnenie a ku ktorému predložil doklady (faktúru, príjmové a výdavkové
pokladničné doklady, dodacie listy), nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa zák. č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a žalobca nepreukázal kauzu právnehoúkonu podľa prezentovaného zámeru. Uvedené znamená, že v daňovom ani v súdnom konaní žalobca
nepreukázal, že ním predložené doklady zodpovedajú reálnemu plneniu. Súd považuje za potrebné
uviesť, že ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť

platiteľ tejto dane, t. j. osoba, ktorá atribúty platiteľa tejto dane spĺňa (vznikla jej povinnosť zaplatiť daň z
pridanej hodnoty a súčasne táto reálne uskutočnila zdaniteľné plnenie). V predmetnej veci je potrebné
zdôrazniť, že sám žalobca v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania poskytoval
rozporné údaje (napr. údaje o vozidle, s ktorým mala byť preprava vykonaná a vyššie uvedené rozpory
v prehláseniach V. U., tvrdeniach žalobcu a svedka T. B.), čo jednoznačne spochybnilo žalobcom

deklarované dodanie tovaru od spoločnosti BEEUTIFUL s. r. o. Bolo povinnosťou žalobcu v prípade,
ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mal dodať deklarovaný dodávateľ, t. j. spoločnosť BEEUTIFUL s.
r. o., aby preukázal skutočnú existenciu zdaniteľného plnenia, vrátane prepravy tohto plnenia. Nie
je možné akceptovať tvrdenie, že preprava bola vykonaná ako priateľská výpomoc bez akýchkoľvek
dokladov. Žalobca v prípade uplatňovania si odpočítania dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mu
mal byť dodaný deklarovaným dodávateľom, nemôže jeho prepravu zabezpečiť, resp. obstarať formou

priateľskej výpomoci, nakoľko týmto i s poukazom na výpovede svedkov a prehlásenia V. U. je z
pohľadu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov spochybnená
celá daňová transakcia. Z uvedených dôvodov bolo potrebné, aby žalobca preukázal riadne vykonanie
prepravy tovaru, ktorý mu mala dodať spoločnosť BEEUTIFUL s. r. o. Je povinnosťou každej zmluvnej
strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov,

pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne obchodného partnera (o to
viac, že v predmetnej veci deklarovaný dodávateľ nekonal prostredníctvom svojho konateľa alebo
zamestnanca, ale prostredníctvom splnomocnenej osoby), ako i osoby (fyzickej alebo právnickej), ktorá
prepravu tovaru vykoná. Žalobca si zrejme tieto informácie neoveril dostatočne, a preto je možné
dôvodne pochybovať, či mu fakturovaný tovar dodal ním tvrdený dodávateľ a platiteľ dane z pridanej

hodnoty a či faktúry, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty boli vôbec vystavené
platiteľom tejto dane. S poukazom na uvedené, je potom podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie
žalovaného, že nebolo preukázané, že došlo k zdaniteľnému plneniu medzi dvoma platiteľmi dane
z pridanej hodnoty a žalobca si v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty nedôvodne uplatnil
odpočítanie tejto dane.

Súd je toho názoru, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou

správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.
V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok
zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné,

aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci
reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní
svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza
dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil

podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1,
2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v
súlade s ustálenou judikatúrou.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (rozsudky

C-408/98 Abbey National, C-354/03 Optigen, C-80/11 a C-142/11) a rozsudky Najvyššieho súdu SR
(v konaniach pod sp. zn. 3Sžf 1/2010, 3Sžf 1/2011), súd je toho názoru, že žalobca si nesprávne
vysvetľuje závery týchto rozsudkov na jeho obchodnú transakciu s deklarovaným dodávateľom a naviac
ani neuviedol, v ktorých bodoch by bolo možné závery týchto rozsudkov aplikovať na jeho obchodný
prípad podľa predloženej faktúry a v kontrolovanom zdaniteľnom období. Uskutočnenie zdaniteľných

plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej
hodnoty nenastáva ex lege podľa § 49 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ale je iba právom platiteľa
tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.Za nedôvodnú považoval súd i námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania znaleckého dokazovania
v predmetnej veci. I súd je toho názoru, že predložené znalecké posudky č. 20/2013 zo dňa 11. 12.
2013 (vo veci posúdenia výrobku zarážky a posúdenia výrobného procesu zarážok značky BILLIK),

č. 21/2013 zo dňa 20. 12. 2013 (vo veci overenia zaúčtovania prijatých faktúr za nákup tovaru v
účtovníctve žalobcu) a znalecký posudok č. 23/2013 zo dňa 23. 12. 2013 (vo veci posúdenia položiek
zásob materiálu pre výrobu zváracích zariadení značky BILLIK a posúdenie finálneho výrobku značky
BILLIK) jednoznačne nepreukazujú a ani nemôžu preukázať žalobcom tvrdenú obchodnú transakciu s
deklarovaným dodávateľom, t. j. spoločnosťou BEEUTIFUL s. r. o.

S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle zákona,
keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 27. 09. 2013 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2008. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutia správcu dane zo dňa 27. 09. 2012
potvrdil podľa § 68 ods. 5 v nadväznosti na ust. § 165b ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého

administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť. Záver správcu dane a
žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a
je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia. Z uvedených dôvodov

súd žalobu podanú žalobcom ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a
neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).