Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Co/179/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607205209
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7607205209.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov JUDr.
Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v právnej veci žalobkyne Slovenskej republiky, za ktorú
koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave, Búdková č. 36, proti žalovaným: X/ D. R.,
F.. XX.XX.XXXX, T. R. J., Š. Č.. XX, X/ D. R., F.. XX.X.XXXX, T. R. J.I., U. Č.. XXXX/XX, X/ E. P., F..
XX.XX.XXXX, T. R. J. F. R., G. Č.. XXXX/X, X/ O.. E. J., F.. X.X.XXXX, T. R. J. F. R., V. Č.. XX/X, X/ E.
J., F.. XX.X.XXXX, T. R. J. F. R., D.. V. Č.. XX/X, o odstránenie oplotenia a o protinávrhu žalovaných na
určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, o odvolaní žalobcu a D. R. proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 21. mája 2013 č.k. 10C 52/2007-196 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o zamietnutí vzájomného návrhu
žalovaných D. R., D. R. I. E. P. a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných D. R.,
D. R. I. E. P..

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil D. R., D. R. I. E. P. (ďalej len "žalovaným v 2. až 4.
rade") povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť oplotenie z parcely
KN-C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísanej na LV č. XXXX, P.. Ú..
J., zamietol vzájomný návrh žalovaných v 2. až 4. rade o určenie, že novovytvorená parcela č. XXXX/
X, zastavaná plocha o výmere XXX m2, odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX/X, zapísanej na LV č.
XXXX, P.. Ú.. J., na základe geometrického plánu O.. H. Š., Č.. H.. XX/XXXX W. C. XX.X.XXXX, patrí do
dedičstva po neb. I. R. S.. S., F.. X.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX a zastavil konanie o vzájomnom návrhu
žalovaných v 2. až 4. rade o určenie vlastníckeho práva týkajúceho sa parcely č. XXXX/X, zastavaná
plocha XX m2. Žalovaným v 2. až 4. rade ďalej uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku
spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1.315,86 eura a na účet Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi zaplatiť súdny poplatok za návrh v sume 99,50 eura. Zároveň konanie proti
D. R., W.. XX.XX.XXXX (ďalej len "žalovanému v 1. rade") zastavil, žalobu proti O.. E.Z. J. I. E. J. (ďalej
len "žalovaní v 5. a 6. rade") zamietol a vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 5. a 6. rade vyslovil, že žiaden
z účastníkov konania na náhradu trov konania nemá právo.

V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala odstránenia oplotenia parcely KN-
C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v P..Ú.. J., zapísanej
Správou katastra J. F. R. F. A. Č.. XXXX s odôvodnením, že hoci je označená parcela cestou, vedenou
v katastri nehnuteľnosti ako "neknihovaný pozemok", ktorý je v zmysle § 14 zák. č. 180/1995 Z.z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, v znení neskorších predpisov, vo
vlastníctve štátu a v správe Slovenského pozemkového fondu, žalovaní cez tento pozemok postavili

oplotenie z ostnatého drôtu, čím znemožňujú prístup aj na parcelu KN-E č. XXXX, trvalý trávnatý porast
o výmere XXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, P..Ú.. J., ktorá je vo vlastníctve Združenia vlastníkov lesa,
pozemkové spoločenstvo v J., na jej výzvu listom zo dňa 23.8.2005 žalovaní nereagovali a na ohradenú
plochu osadili tabule s označením "súkromný pozemok, vstup zakázaný". Skutočnosť, že označená
parcela bola vždy vedená ako cesta preukazuje i identifikácia parciel č. XX/XXXX W. C. XX.X.XXXX
i vyjadrenie obce J., že bola využívaná lesným družstvom, Štátnymi lesmi, š.p., chatármi a turistami.
Poukázal i na obranu žalovaných, ktorí potvrdili, že nie sú vlastníkmi celej parcely č. XXXX/X, avšak
tvrdili, že jej časť patrí do dedičstva po ich právnej predchodkyni - nebohej I. R., S.. S.. Žalovaní v 2.
až 4. rade žiadali preto vzájomným návrhom určiť, že z tejto parcely novovytvorená parc. č. XXXX/
X, zastavaná plocha o výmere 40 m2 a novovytvorená parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere
XXX m2, zamerané a odčlenené z pôvodnej parcely č. XXXX/X na základe geometrického plánu O..
H. Š. Č.. H.. XX/XXXX W. C. XX.X.XXXX, patria do dedičstva po nebohej I. R., S.. S., F.. X.X.XXXX I.
W. XX.XX.XXXX, argumentujúc, že tieto pozemky (nimi identifikovanú časť pôvodnej parcely) vydržali,
keďže ich užívajú od nepamäti, majú ich riadne ohradené a pri ich užívaní neboli nikdy nikým rušení.
Časť pôvodnej parcely č. XXXX/X im slúži ako prístupová cesta k ich rodinnému domu a k priliehajúcim
parcelám.

Vychádzal zo zistenia, že označená parcela KN-C č. XXXX/X o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č.
XXXX, P..Ú.. J. susedí s parcelou č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2, parcelou č. XXXX, orná pôda
o výmere XXXX m2 a parcelou č. XXXX, trvalý trávnatý porast o výmere XXXX m2, zapísané na LV
č. XXXX, P..Ú.. J., ktorých pôvodnou vlastníčkou bola I. R., S.. S., F.. X.X.XXXX tak, ako to vyplýva z
rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 28.1.2002 č.k. 6C 330/2001 - 46, ktorým súd určil,
že tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke I. R., S.. S., F.. X.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX.
Konštatoval, že ako zákonní dedičia po poručiteľke I. R., S.. S., prichádzajú do úvahy jej manžel D. R.
(pôvodne vystupujúci ako žalovaný v 1. rade), J. D. R. (pôvodne vystupujúci ako žalovaný v 2. rade) a D.
R. (v konaní pred súdom prvého stupňa vystupujúci ako žalovaný v 3. rade) a C. E. P. (pôvodne žalovaná
v 4. rade), pričom D. R. I. E. P. so žalobou a odstránením oplotenia súhlasili a svoj vzájomný návrh
zobrali späť. Konanie o vzájomnom návrhu žalovaných v 2. až v 4. rade o určenie vlastníckeho práva
k parcele č. XXXX/X, zastavaná plocha XX m2 potom vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu v tejto
časti zastavil. Uznesením zo dňa 6.2.2013 č.k. 10C 52/2007-162 ale nezastavil konanie o protinávrhu
žalovaných v 2. až 4. rade, že časť nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, P.. Ú.. J., a to novovytvorená
parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXX m2, odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX/XX
na základe geometrického plánu O.. H. Š., Č..H.. XX/XXXX zo dňa 31.7.2007 (ďalej len "novovytvorená
parc. č. XXXX/X") patrí do dedičstva po neb. I. R. S.. S., F.. X.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX, F. D. R. (ďalej
len "žalovaný v 3. rade") so zastavením konania o vzájomnom návrhu v tejto časti nesúhlasil.

Po právnom posúdení veci podľa § 115 a nasl., § 145 zák. č. 141/1950 Zb., § 507a ods. 3 Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 Zb., v znení zák. č. 131/1982 Zb., následne uzavrel, že žaloba žalobkyne je vo
vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade dôvodná. Majúc za preukázané, že označená parcela KN-C č. XXXX/
X o výmere XXXX m2, zapísaná na LV č. 2407, P..Ú.. J. je vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského
pozemkového fondu, bola vždy vedená ako neknihovaná parcela, vytvorená ako cesta na sprístupnenie
okolitých pozemkov, a aj vždy užívaná občanmi ako prístupová cesta, dospel k záveru, že jej oplotenie je
neoprávnenou stavbou žalovaných v 2. až 4. rade, ktorí sami potvrdili, že parcela slúžila ako prístupová
cesta k ich domu a k jej ohradeniu drevenými kolmi došlo z dôvodu, že sa tam pásol dobytok.

Ako nedôvodný zamietol vzájomný návrh žalovaných 2. až 4. rade v zostávajúcej časti. Vychádzajúc
zo zistení z výsluchu účastníkov, svedkov L. U. I. D.. M., i z obsahu pripojených spisov Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 6C/330/2001, sp. zn. 4C/194/2007 a sp. zn. 9C/40/2012 dôvodil,
že v konaní nebol žalovanými v 2. až 4. rade preukázaný relevantný právny titul držby a splnenie
zákonných podmienok vydržania zo strany ich právnej predchodkyne k novovytvorenej parc. č. XXXX/
X, keďže prisvojenie si veci z titulu jej užívania o dobromyseľnosti držby vlastníckeho práva nesvedčí a
žalovaní nepreukázali svoje tvrdenie o dobrej viere, že im novovytvorená parc. č. XXXX/X patrí, žiadnymi
konkrétnymi relevantnými okolnosťami.

Výrok o zamietnutí žaloby voči žalovaným v 5. až 6. rade, ktorých vstup do konania na strane
žalovaných pripustil uznesením zo dňa 19.3.2013 č.k. 10C 52/2007-168, právoplatným dňa 9.4.2013,
odôvodnil skutočnosťou, že títo žalovaní vstúpili do konania dodatočne, oplotenie nepostavili a ani s ním
nesúhlasili, lebo im bráni v prístupe k ich domu.

O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 2. až 4. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že týmto procesne neúspešným žalovaným uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy ich právneho
zastúpenia vo výške 1.315,86 eura, ktoré vyčíslil podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 a 2, § 16 ods.
3 a 4, § 17 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, v znení neskorších predpisov, vychádzajúc z ceny označeného pozemku ("pod cestou
v k. ú. J.") vo výške 8,48 eura/m2, t.j. z ceny sporného pozemku v sume 5 995,36 eura (707 x 8,48).
Uviedol, že žalobkyni nepriznal trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby porada s klientom dňa
31.5.2010 v súvislosti so zabezpečovaním archívnych listín, dôvodiac, že neboli súdom požadované a
ani za vyjadrenie zo dňa 24.8.2012 - oznámenie, že nedošlo k dohode, keďže sa nejedná o vyjadrenie
vo veci samej.

O trovách konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 5. a 6. rade rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
s odôvodnením, že títo procesne úspešní žalovaní náhradu trov konania nežiadali.

Výrok o uložení povinnosti žalovaným v 2. až 4. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť určený súdny
poplatok odôvodnil použitím § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnom poplatku a
poplatku za výpis z registra trestov, v platnom znení a skutočnosťou, že žalobkyňa bola v konaní od
platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona oslobodená a žalovaní v 2. až 4.
rade boli v konaní neúspešní.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobkyne a žalovaných v 2. až 4. rade z odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a
f) O.s.p.. Namietajúc nepriznanie odmeny aj za dva úkony uplatnenej právnej služby, a to za úkon
porada s klientom dňa 31.5.2010 a za písomne vyjadrenie zo dňa 24.8.2012, navrhla zmeniť rozsudok
prvostupňového súdu v jeho napadnutej časti a priznať jej voči žalovaným v 2. až 4. rade náhradu
trov konania podľa predloženého vyčíslenia aj za tieto úkony právnej služby, spolu vo výške 1.896,38
eura, vrátane DPH, eventuálne zrušiť rozsudok v tejto jeho napadnutej časti a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Mala za to, že aj uvedené úkony sú úkonmi právnej služby, ktoré vynaložila
účelne. V tejto súvislosti uviedla, že za účelom preukázať svoje tvrdenia a vysporiadať sa s tvrdeniami
protistrany, boli vykonané šetrenia v príslušných archívoch, kde sa jej advokát snažil zabezpečiť dôkazy
na vyvrátenie tvrdení žalovaných, ktorý si nárokovali vlastnícke právo na parcelu č. XXXX/X, vytvorenú
z parcely č. XXXX/X, P.. Ú.. J., opierajúc svoj nárok o vlastníctvo susedných parciel a vlastníctvo svojich
právnych predchodcov I. R., R. S. I. D. S.. To, že jej advokát skutočne vykonal šetrenia v archívoch a
zabezpečoval listiny svedčiace o nakladaní s parcelami v tejto lokalite, vrátane spornej parcely č. XXXX/
X, P.. Ú.. J., slúžiacej ako cesta, svedčí aj vyjadrenie Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa
23.6.2010, vyjadrenie Štátneho archívu Spišskej Novej Vsi zo dňa 3.6.2010, a preto tento úkon je podľa
jej názoru úkonom právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
neskorších predpisov. Doplnila, že písomné vyjadrenie zo dňa 24.8.2012 bolo zaslané na základe výzvy
súdu a s týmto úkonom bola spojená aj konzultácia ohľadom toho, či došlo k dohode žalobkyne so
žalovanými a aký bude jej ďalší procesný postup.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 3. rade (D. R.), a to proti vyhovujúcemu výroku o uložení
povinnosti žalovaným v 2. a 4. rade na vlastné náklady odstrániť oplotenie z parc. č. XXXX/X, proti
výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaných v 2. až 4. rade, ako i proti súvisiacemu výroku o
trovách konania a súdnom poplatku. Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, ktorým sa v časti vzájomného návrhu vyhovie jeho
návrhu a určí, "že žalovaný v 3. rade je vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/X o výmere XXX m2,
titulom vydržania" a znovu rozhodne aj o trovách konania.

Predovšetkým vyčítal súdu nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov v posudzovanej veci ako i
v konaniach pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi sp. zn. 6C/243/2001, sp. zn. 4C/194/2007 a
sp. zn. 6C/330/2001 a nesprávny právny záver, pokiaľ zamietol vzájomný návrh, ktorým sa domáhal
určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. XXXX/X z dôvodu, že nesplnil podmienky
pre vydržanie. Vyslovil názor, že preukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k novovytvorenej časti
parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, zastavaná plocha, v k. ú. J. podľa geometrického plánu č. XX/
XXXX vytvoreného dňa X.X.XXXX O.. H. Š. a overeného Správou Katastra v J. F. R. C. XX.X.XXXX

pod č. XX/XXXX, keďže jednoznačne preukázal zákonom požadovanú dobu jej dobromyseľného,
nepretržitého a nerušeného užívania 10 rokov, a to prevažne ako pasienok a súčasne ako jediný
súvislý, v teréne prírodou vytvorený prístupový pozemok k domu. Uviedol, že tento pozemok bol užívaný
ako pastva pre domáce hospodárske zvieratá, ktoré chovali ešte v rámci užívania rodinného domu
nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX, P.. Ú.. J.. Pokiaľ aj v konaní ako žalovaní tvrdili, že po pozemku
sa pohybovali rôzni im neznámi občania, vždy tak bolo s ich vedomím a konkludentným súhlasom.
Namietol tiež nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti poukázal
na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade počas konania zomrel, z napadnutého rozsudku nevyplýva jasne, či
si súd pri rozhodovaní osvojil tvrdenie žalobcu, že nebol preukázaný relevantný právny titul držby, a tým
splnenie zákonných podmienok vydržania zo strany ich právnej predchodkyne k časti pôvodnej parcely
č. XXXX/X, P.. Ú.. J. (teraz novovytvorenej parcele č. XXXX/X), a ani z textu rozsudku a ani kontextu
nevyplýva, z akej skutočnosti prvostupňový súd odvodil, ktorá strana je ľavá a ktorá je pravá, pokiaľ
rozhodoval o odstránení oplotenia okolo prístupovej cesty. Napokon označil za rozporné so zákonom,
ak na č.l. 124 súd prvého stupňa pripustil, aby do konania vstúpili vedľajší účastníci O.. J. I. J. a neskôr
uznesením na č.l. 168 pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných.

Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade upozornila, že pokiaľ sa žalovaný v
3. rade v odvolaní domáhal určenia parcely č. XXXX/5 o výmere XXX m2 do jeho výlučného vlastníctva
titulom vydržania, ide úplne o nový petit, ktorý nebol formulovaný v predošlom konaní, prvostupňový súd
ani takúto zmenu nepripustil a ani nebola navrhnutá. Uviedla, že vzhľadom na nerozlučné spoločenstvo
na strane žalovaných v súvislosti s ich žalobným protinávrhom, návrh žalovaného v 3. rade v odvolacom
konaní je ničím nepodložený a neprípustný v zmysle § 205a O.s.p.. Žalovaný v 3. rade v konaní na
súde prvého stupňa žiaden ďalší dôkaz nenavrhoval a nič mu nebránilo zhodnotiť skutkové okolnosti
danej veci. Dodala, že žalovaný v 3. rade sa mylne domnieva, že na vydržanie vlastníckeho práva stačí
užívanie nehnuteľnosti po dobu 10 rokov a žiadnym spôsobom nepreukázal, prečo by sa on sám mal
cítiť výlučným vlastníkom novovytvorenej parcely.

D. R. vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade zdôraznil, že s odvolaním nesúhlasí. Naopak, vyjadril
súhlas s odstránením oplotenia, pretože ide o jedinú prístupovú cestu k parcelám č. XXXX, Č.. XXXX I.
Č.. XXXX, ktorých sa stal vlastníkom v X/X, o čom svedčí LV č. XXXX.

E. P. vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti, ako aj vo výroku o trovách konania. Uviedla, že súhlasí s odstránením oplotenia z
označenej parcely, nakoľko s T. D. R. sa nedá dohodnúť na rozdelení pozemkov č. XXXX, Č.. XXXX, Č..
XXXX. Poukázala na skutočnosť, že na zastupovanie advokátom nemá financie, pretože je dôchodkyňa
a vdova.

Žalovaní v 5. a 6. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 3. rade označili rozsudok za
vydaný na základe náležite zisteného skutkového stavu veci, za správny označili i jeho právny záver
o nepreukázaní relevantného právneho titulu držby a o nesplnení zákonných podmienok vydržania
vlastníckeho práva k novovytvorenej parc. č. XXXX/X žalovanými v 2. a 4. rade. Navrhli rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Zopakovali, že označená parcela č. XXXX/X je
vo vlastníctve štátu a bola vždy vedená ako cesta, pričom ako neknihovaná parcela, tzv. verejný
majetok, slúžila a slúži na sprístupnenie pozemkov ich vlastníkom. Ide o jedinú prístupovú cestu aj k
ich nehnuteľnosti a tým, že cez túto parcelu bolo postavené oplotenie z ostnatého drôtu, dochádza k
bráneniu riadneho využívania pozemku ako cesty a k znemožneniu prístupu aj na ich nehnuteľnosti.
Skutočnosť, že predmetnú parcelu žalovaní taktiež užívali ako prístupovú cestu k ich rodinnému domu,
ešte nezakladá ich právo na to, aby si ju prisvojili. Doplnili, že prvostupňový súd postupoval správne,
ak rozhodoval o návrhu prípustnosti ich vstupu do konania ako vedľajších účastníkov a neskôr ako
účastníkov na strane žalovaných.

Odvolací súd na základe podaného odvolania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. vec prejednal bez nariadenia
pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, za dodržania podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred
jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie D. R. (žalovaného v 3. rade) je nedôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu dospel k záveru, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Odvolacie námietky žalovaného v 3. rade nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti.

V posudzovanom prípade postupu súdu prvého stupňa a ani jeho rozsudku nemožno vytknúť, že by pri
rozhodnutí bral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené,
neprihliadal na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov účastníkov, ani že by
jeho skutkové zistenia boli založené na logických rozporoch pri hodnotení dôkazov, resp. že by použil
nesprávnu právnu normu, či z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne
právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Učinené zistenia súdu prvého stupňa
majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú
odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany
subjektívneho práva oboch účastníkov, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v
právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaný v 3. rade v odvolaní v podstate argumentuje
skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania
a s ktorými sa správne vysporiadal súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci. Ani v odvolacom konaní
nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Pre
posúdenie dôvodnosti odvolania žalovaného v 3. rade ostal irelevantným návrh žalovaného v 3. rade
na určenie, že je vlastníkom novovytvorenej parcely č. XXX/X o výmere XXX m2, titulom vydržania,
podmienený vyhovením jeho odvolaciemu návrhu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové
prejednanie a rozhodnutie

Zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku a k odvolacím námietkam
žalovaného v 3. rade odvolací súd považuje za potrebné dodať:

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu predovšetkým nemá oporu tvrdenie žalovaného v
3. rade, že rozhodnutie je nepreskúmateľné, nevykonateľné a rozporné so zákonom. Preskúmaním
veci dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na
odôvodnenie rozhodnutí a spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., netrpí
nedostatkom riadneho odôvodnenia, ktoré by malo za následok vznik vady podľa § 221 ods. 1 písm.
f) O.s.p.. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
zmysle ust. § 157 ods. 1 O.s.p. patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr.
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 119/03-30, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998). Judikatúra týchto súdov ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý
je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Samotná skutočnosť,
že sa žalovaný v 3. rade s právnym názorom prvostupňového súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru
o zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutia súdu (por. napr. sp. zn. I. ÚS 188/06).

Rovnako nedôvodne žalovaný v 3. rade namietal nepreskúmateľnosť rozsudku poukazom na
skutočnosť, že pôvodne označený žalovaný v 1. rade D. R. zomrel po podaní žaloby. Z obsahu spisu
i odôvodnenia rozsudku je totiž zrejmé, že konanie voči tomuto žalovanému bolo zastavené vzhľadom
na späťvzatie žaloby v tejto časti žalobkyňou dňa 17.8.2008 (č.l. 49). Vo vzťahu k vzájomnému návrhu
žalovaných odvolací súd pre úplnosť pripomína, že určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná
alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi, a teda že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti,
môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) ten, koho práv a povinností sa takéto určenie týka. Takouto
osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Z právnych
úkonov týkajúcich sa tejto veci (v posudzovanej veci označená novovytvorená parcela č. XXXX/X) sú
potom všetci dedičia oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a v konaní, v ktorom
ide o túto vec, majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého,
ak ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov,

ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných (por. napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 222/2010).

V korelácii s uvedenými právnymi východiskami odvolací súd preto považuje za správny postup súdu
prvého stupňa, ak rozhodol vo vzťahu k žalovaným v 2. až 4. rade ako nerozlučným spoločníkom vo veci
nimi požadovaného určenia, že označená nehnuteľnosť patrila ku dňu smrti do dedičstva po nebohej
I. R., S.. S.P., F.. X.X.XXXX, W. XX.XX.XXXX, v situácii, ak po pôvodne označenom žalovanom v 1.
rade D.Á. R. (E. F.), ktorý v priebehu konania zomrel, ako dedičia zo zákona nepochybne prichádzajú
do úvahy žalovaní v 2. až 4. rade.

Pokiaľ žalovaný v 3. rade vo svojom odvolaní tvrdí, že právne posúdenie súdu prvého stupňa bolo
nesprávne, pretože je výsledkom nesprávneho zhodnotenia vykonaných dôkazov, ani tento odvolací
dôvod nie je daný.

V posudzovanej veci je predmetom konania žalobkyňou uplatnený nárok na uloženie povinnosti
žalovaným v 2. až 4. rade do 30 dní od právoplatnosti rozsudku na vlastné náklady odstrániť oplotenie
z parcely KN-C č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území J.I., zapísanej na LV č. XXXX a zároveň vzájomný návrh žalovaných v 2. až 4.
rade na určenie, že nimi označená nehnuteľnosť (novovytvorená parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha
o výmere XXX m2, odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX/X na základe geometrického plánu O.. H. Š.,
Č..H.. XX/XXXX W. C. XX.X.XXXX) patrí do dedičstva ich právnej predchodkyne neb. I. R., S.. S..

Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavaného rozsudku vyplýva, že dôvodom vyhovenia žaloby
žalobkyne bol záver súdu, že žalovaní v 2. až 4. rade neoprávnene oplotili parcelu KN-C č. XXXX/X o
výmere XXXX m2, zapísanú na LV č. XXXX, P..Ú.. J., ktorá je vo vlastníctve štátu a v správe Slovenského
pozemkového fondu, ktorú sú preto povinní z tohto pozemku odstrániť (§ 135c ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Dôvodom zamietnutia vzájomného návrhu žalovaných v 2. až 4. rade bol potom jeho záver,
že v konaní nebol preukázaný relevantný právny titul držby a splnenie zákonných podmienok vydržania
zo strany právnej predchodkyne žalovaných v 2. až 4. rade k novovytvorenej parc. č. XXXX/X.

Žalovaný v 3. rade, rovnako ako ostatní žalovaní, nenamietal, že žalovaní (ich právni predchodcovia)
postavili oplotenie (drobnú stavbu) na označenej parcele č. XXXX/X. Jeho odvolacie námietky boli
založené na tvrdení, že časť tohto pozemku, a to novovytvorená parcela č. XXXX/X, zastavaná plocha
o výmere XXX m2, odčlenená z pôvodnej parcely č. XXXX/X na základe geometrického plánu O.. H.
Š., Č..H.. XX/XXXX W. C. XX.X.XXXX, je vlastníctvom ich právnej predchodkyne neb. I. R., S.. S., na
základe vydržania.

Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že odvolanie žalovaného v 3. rade nemožno považovať za
dôvodné, ak vlastnícke právo k novovytvorenej parcele č. XXXX/X odvodzuje od skutočnosti, že túto časť
spornej nehnuteľnosti mala vydržať jeho právna predchodkyňa. Odvolací súd sa stotožnil s právnym
názorom súdu prvého stupňa v tom, že právna predchodkyňa žalovaných v 2. až 4. rade nenadobudla
vlastnícke právo k tejto parcele vydržaním.

Vydržanie bezpochyby bolo (a je) jedným z právnych dôvodov nadobudnutia vlastníctva nehnuteľnosti
tak podľa práva platného na Slovensku do 31.12.1950, kedy sa požadovala 32 ročná vydržacia doba,
pričom vydržanie bolo prípustné voči každému za splnenia podmienky, že došlo k udalosti, ktorá
dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a túto nehnuteľnosť mal
zákonom stanovenú dobu 32 rokov v držbe, tak podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ktorý
nadobudol účinnosť 1.1.1951 (tzv. stredný Občiansky zákonník), ktorý ustanovil na vydržanie vlastníctva
nehnuteľnosti dobu 10 rokov (§ 116 ods. 1 cit. zák.) s tým, že pre vydržanie, doba ktorého začala plynúť
pred týmto dátumom platilo, že sa skončí uplynutím pôvodnej lehoty, najneskôr však do 31.12.1960
(§ 566 cit. zák.). Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol
dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa vyžadovala už na
začiatku držby, a teda nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť
nadobudol bezprávne, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí inému,
no nevrátil ju. Pri skutočnej držbe sa predpokladalo, že je v súlade s právom a poctivá; opak sa musel
preukázať. Od novely zák. č. 40/1964 Zb., vykonanej zák. č. 131/1982 Zb. sa podľa § 135a ods. 1
vety prvej tohto zákona vlastníkom veci, ktorá mohla byť predmetom osobného vlastníctva, mohol stať

občan, ktorý mal nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov.
Podľa § 135a ods. 2 tohto zákona ak išlo o pozemok alebo jeho časť, ktorý mal občan nepretržite v
držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§
199 ods. 1), nadobúdal vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúdal právo, aby sa
s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Podľa § 865 ods.
1, 3 zák. č. 40/1964 Zb., v znení platnom od 1.1.1992, t.j. od novely vykonanej zákonom č. 509/1991
Zb., pokiaľ nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté
v čase od 1.4.1964 do 1.4.1983, podľa § 868 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, pokiaľ nie
je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992;
vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.1.1992 sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
nasledovných zákonom požadovaných predpokladov: a) musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, b)
držba musí byť oprávnená, c) držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.
Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne posudzoval naplnenie
zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva právnej predchodkyne žalovaných v 2. až
4. rade vydržaním v zmysle ust. § 115 a nasledujúcich tzv. stredného Občianskeho zákonníka s tým,
že súčasne musia byť splnené všetky tri zákonné podmienky, menovite oprávnená držba, uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.

Súd prvého stupňa v tejto súvislosti správne konštatoval, že zo strany žalovaných v 2. až 4. rade
bolo rozhodujúcim nielen tvrdiť, ale aj preukázať splnenie všetkých týchto podmienok pre vydržanie
vlastníckeho práva k označenej novovytvorenej parcele č. XXXX/X a súhlasiť možno aj s jeho záverom,
že tieto podmienky v danom prípade (vo vzťahu k novovytvorenej parcele č. XXXX/X) splnené neboli.
Správne pritom prvostupňový súd vychádzal z ust. § 145 ods. 1, 2 tohto zákona, podľa ktorého držiteľ
pri vstupe do držby musel byť dobromyseľný počas celej vydržacej doby, pričom za dobromyseľného
držiteľa sa považoval vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti musel byť presvedčený o tom, že
mu vec patrí. Správne uzavrel, že žalovaní v 2. až 4. rade v prvom rade nepreukázali oprávnený
vstup do držby a že ich právni predchodcovia (ani poručiteľka I. R.) boli oprávnenými držiteľmi časti
označenej parcely (novovytvorenej parcely č. XXXX/X) a v nadväznosti na to, že boli oprávnenými
držiteľmi tohto pozemku (jeho časti) po zákonom požadovanú dobu, t.j. v konečnom dôsledku ani
splnenie zákonných podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním v zmysle § 115 a
nasledujúcich tzv. stredného Občianskeho zákonníka za stavu, ak žalovaní odvodzovali svoj nárok z
(dlhodobého) užívacieho stavu argumentujúc, že označenú parcelu užívajú od nepamäti, majú ju riadne
ohradenú a pri jej užívaní neboli nikdy nikým rušení.

Ku kvalifikácii držby ako oprávnenej nestačí len subjektívne presvedčenie, že držiteľ vec vlastní (nielen
užíva). Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti veci, sa musí vzťahovať i k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu (titulu), na základe
ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke právo. To samozrejme neznamená, že takýto titul musí byť
daný. Postačí, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je. Povinnosť
tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom ťaží toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva
vydržaním.

Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že z vykonaného dokazovania nevyplynul
titul vstupu do držby označenej novovytvorenej parcely, t.j. právny titul, na základe ktorého právna
predchodkyňa žalovaných (event. ich právni predchodcovia) začali užívať uvedenú parcelu ako vlastnú.
Za ten totiž v zmysle vyššie uvedeného nemožno bez ďalšieho považovať skutočnosť, tvrdenú
žalovaným v 3. rade i v jeho odvolaní, že označený pozemok bol užívaný ako pastva pre domáce
hospodárske zvieratá, ktoré chovali ešte v rámci užívania rodinného domu nachádzajúceho sa na
parcele č. XXXX, P.. Ú.. J. a ak sa aj po tomto pozemku pohybovali neznáme tretie osoby, vždy tak bolo s
vedomím a konkludentným súhlasom žalovaných. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena v tomto
smere, súd prvého stupňa preto správne vzájomný návrh žalovaných v 2. až 4. rade zamietol.

Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok vo veci samej v jeho napadnutej časti podľa §
219 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Za nedôvodné odvolací súd považuje i odvolanie žalobkyne proti výroku o trovách konania vo vzťahu
žalobcu a žalovaných v 2. až 4. rade.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
trovách konania v posudzovanej veci zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.
Správne aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Citované ustanovenie prvostupňový súd interpretoval správne a v súlade s dlhodobo
ustálenou a jednotnou súdnou praxou súdov všetkých stupňov v Slovenskej republike.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v tejto časti, s ktorými sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného uznesenia udáva:

Niet pochýb o tom, že trovami konania v zmysle ustanovenia § 137 O.s.p. je (okrem iného) aj odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Ide pritom o trovy, ktoré vznikli účastníkovi konania od momentu
začatia konania do jeho skončenia.

Povinnosť hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd uloží jednému z účastníkov povinnosť nahradiť
trovy konania, ktoré (v priebehu konania) tento druhý účastník už zaplatil. Táto povinnosť nezahŕňa
všetky trovy konania, ale iba tie, ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva,
teda súd nemôže uložiť účastníkovi konania povinnosť nahradiť také trovy, ktoré druhý účastník
vynaložil zbytočne. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná
zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z
ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu.

Z uvedeného je zrejmé, že predpokladom priznania náhrady trov konania (v zmysle citovaného
zákonného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.) v konaní úspešnému účastníkovi je účelnosť trov
vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Posúdenie otázky účelnosti vynaložených trov
právna úprava ponecháva na zváženie súdu, ktorému nemožno toto oprávnenie uprieť.

Odvolací súd sa v posudzovanom prípade stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu, že
žalobkyni nepatrí náhrada trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby porada s klientom dňa
31.5.2010 v súvislosti so zabezpečovaním archívnych listín. V danom prípade súd prvého stupňa
správne považoval tieto trovy za trovy, ktoré neboli vynaložené účelne na uplatňovanie práva žalobkyne.
Rovnako správne súd prvého stupňa rozhodol, ak nepriznal žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia
za vyjadrenie zo dňa 24.8.2012 - oznámenie, že nedošlo k dohode s odôvodnením, že sa nejedná o
vyjadrenie vo veci samej. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že podanie advokáta
- vyjadrenie zo dňa 24.8.2012, ktorého obsahom je len oznámenie, že nedošlo k dohode, neobsahuje
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné pre posúdenie veci samej. Nejedná sa o
vyjadrenie vo veci samej tak, ako to má na mysli ust. § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 14 ods. 8 vyhlášky
MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
neskorších predpisov.

Pretože postupu súdu prvého stupňa, ani jeho rozhodnutiu v časti o náhrade trov konania vo vzťahu
žalobkyne a žalovaných v 2. až 4. rade a súdnom poplatku, nemožno vytknúť pochybenie, ktoré by
zakladalo záver o naplnení niektorého z uplatňovaných dôvodov odvolania z uvedených dôvodov
odvolací súd ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. potvrdil rozsudok aj v súvisiacom výroku o
náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 2. až 4. rade a súdnom poplatku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Účastníkmi odvolacieho konania boli len žalobkyňa a žalovaní v 2. až 4. rade, lebo o právach a
povinnostiach ostatných žalovaných sa v odvolacom konaní nerozhodovalo. Pretože v odvolacom
konaní procesne neúspešný žalovaný v 3. rade a ani žalovaní D. R. I. E. P. na náhradu trov odvolacieho
konania nemajú právo a v prevažnej miere procesne úspešná žalobkyňa trovy odvolacieho konania

priznať nežiadala, odvolací súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto
rozhodnutia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.