Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/48/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811205104
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8811205104.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

BYTERM, s.r.o., Sídlisko I č. 1008, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 31668879, právne zastúpený JUDr.
Miloš Kaščák, advokát, AK, M.R.Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: Mesto
Vranov nad Topľou, Dr.C.Daxnera 87/1, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 00332933, právne zastúpený
JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, AK, Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou o zaplatenie
9.163,51 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konaniach súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou prostredníctvom právneho zástupcu domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd zaviazal žalovaného a to Mesto Vranov nad Topľou ( ďalej len žalovaný), ako aj pôvodne
žalovaného v 2.rade Mestský bytový podnik zaplatiť sumu 9.163,51 Eur s prísl.. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že žalobca dňa 06.02.2001 uzavrel so žalovaným zmluvu o zabezpečení prevádzky televíznych
káblových rozvodov (ďalej len zmluva). Žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil do
júla 2001, kedy žalovaný ako aj pôvodne žalovaný v 2. rade mestský bytový podnik ako správca
majetkumestaznemožnilispolužalobcoviprístupktelevíznymkáblovýmrozvodomatýmmuneumožnili

zabezpečovať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Napriek upozorneniam k náprave nedošlo. Pôvodne
žalovaný v 1. rade mesto Vranov nad Topľou podal voči žalobcovi žalobu o neplatnosť zmluvy. Toto
konanie bolo vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 8Cb/226/03. Žaloba bola
právoplatne zamietnutá. Cena za prevádzkovanie a vysielanie v televíznych káblových rozvodoch bola
dohodnutá tak, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi za poskytnuté služby paušálnu cenu a to za
každú bytovú jednotku so základnou ponukou programov sumu 10,- Sk za mesiac a 70,- Sk za mesiac
za prípojku s rozšírenou ponukou programov. Paušálna cena mala byť fakturovaná pol ročne. Náklady,

ktoré vznikli žalobcovi na základe zmlúv o ochrane autorských práv a náklady vzniknuté pri zabezpečení
servisu a údržby sa žalovaný, zaviazal uhrádzať osobitne mimo dohodnutej paušálnej odmeny. K počtu
prípojok žalobca predkladá zmluvu z mája 2000 so spoločnosťou Eurosport Sales Organisation, ktorý
program ponúkal v rozšírenej skladbe a ktorej platil autorské poplatky. Z pripojenej prílohy je zrejmé,
že žalobca spravoval 1001 bytových prípojok a uvedenej spoločnosti platil poplatky za 600 prípojok.
Toľko účastníkov platilo poplatky za rozšírenú skladbu programu vo výške 70,- Sk. Za základnú skladbu
programov platilo 401 účastníkov po 10,- Sk. Zmluva sa nachádza v spise Okresného súdu Vranov nad

Topľou sp.zn. 8Cb/2/2007. Mesačný príjem žalobcu za 600 prípojok po 70,- Sk predstavuje sumu 42.000
Sk, za 401 prípojok po 10,- Sk sumu 4.010,- Sk, teda spolu mesačne 46.010,- Sk. Pokiaľ by žalobcovi
bolo umožnené konať podľa zmluvy mal za prvý polrok 2004 nárok na odmenu vo výške 276.060,-
Sk/9.163,51 Eur, ktorú mohol fakturovať 01.07.2004. Pretože žalovaní porušili svoje povinnosti, žalobcaje nútený domáhať sa svojho práva, ktoré odvodzuje z § 373 a § 379 Obchodného zákonníka. Zároveň
si žiadal priznať aj úrok z omeškania v zmysle Obchodného zákonníka.

Z pôvodného spisu súd zistil, že uznesením tunajšieho súdu sp.zn. 9Cb/92/2008 zo dňa 10.05.2011 súd
konanie voči žalovanému v 2. rade a to Mestský bytový podnik, a.s., zastavil z dôvodu, že žalobca zobral
žalobu voči žalovanému v 2. rade späť. V prevyšujúcej časti teda konanie voči žalovanému v 1. rade,
teda Mestu Vranov nad Topľou vylúčil na samostatné konanie, v ktorom má byť rozhodnuté aj o trovách
žalovaného v 2.rade Mestského bytového podniku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 9Cb/92/2008,
obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/2/2007, 9 Cb 138/06, sp.zn. 8Cb/226/03, výsluchom
účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

V predmetnej veci tunajší súd dňa 14.07.2008 čk. 11Rob/115/2008-15 vydal platobný rozkaz v zmysle
podaného žalobného návrhu voči, ktorému podal žalovaný v 2. rade odpor, v ktorom namietal nedostatok
pasívnej legitimácie, ako aj žalovaný v 1. rade, ktorý svoj odpor odôvodnil tým, že žalobca nikdy
nevykonávalfaktickúsprávuaprevádzkutelevíznychkáblovýchrozvodov,nakoľkojuvykonávalmestský

bytový podnik a počet prípojok 1001 nie je ničím odôvodnený a vyplýva zo zmluvy uzavretej v roku 2000,
teda 2 roky pred obdobím, z ktorého vyplýva žalovaná istina, pričom nie je možné preveriť, či došlo k
zmene počtu prípojok počas 2 rokov. Vo faktúre č. 2000/132 vystavenej dňa 26.03.2002, ktorú vyhotovil
sám žalobca, vychádza zo zmluvy o zabezpečení prevádzky televíznych káblových rozvodov, kde je
uvedený počet prípojok v roku 2002 a to v počte 292 (131+159), tým teda žalobca si žalobou rozporuje

vlastnúfakturáciu.Dňa01.03.2004žalovanýukončilzmluvnývzťahsožalobcomatovýpoveďouzmluvy,
na základe čoho sa zmluvný vzťah ukončil uplynutím výpovednej lehoty t.j. dňa 30.06.2004.

V pôvodnom konaní sp.zn. 9Cb/92/2008 právny zástupca žalobcu uviedol, že podaná žaloba je podaná
z dôvodu porušenia povinnosti ako vyplývali žalovanému v zmluve o zabezpečení TKR. Žalobca nárok
požaduje z titulu náhrady škody, nakoľko zmluvná pokuta uvedená v čl. II nie je dostatočne určitá a bolo
by v rozpore s obchodným stykom, aby si žalobca nemohol žiadať náhradu škody.

Žalobca vo svojej výpovedi v pôvodnom konaní uviedol, že všetky listinné dôkazy, ktoré sa vzťahujú
na predmetný spor boli doručené súdu vo veci vedenej pod sp.zn. 9Cb/138/2006. So žalovaným v 1.
rade mal uzatvorenú zmluvu o prevádzke TKR. Aj keď zmluva mala byť ukončená ku dňu 30.06.2001,
on vykonával svoju činnosť až do decembra 2001. Platnosť tejto zmluvy dokonca bola potvrdená aj
rozhodnutím krajského súdu. Aj keď je v zmluve uvedené, že si môže žiadať zmluvnú pokutu, žiadajú

si priznať škodu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá ako jednorazový úkon. On si žiada priznať škodu z
dôvodu, že mu bolo zmarené vykonávať prevádzkovanie TKR.

Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi v pôvodnom konaní uviedol, že pokiaľ ide o spis
tunajšieho súdu sp.zn. 9Cb/138/2006, vo veci bol vydaný v poradí prvý rozsudok, kde vec bola posúdená

ako náhrada škody. Po podaní odvolania krajský súd žalovaný nárok posúdil ako zmluvnú pokutu.
Následne na to súd prvého stupňa vo veci vydal rozsudok a vec posúdil ako zmluvnú pokutu. Opätovne
po podaní opätovného odvolania ten istý senát opätovne posúdil žalovaný nárok ako náhradu škody,
preto podali podnet na generálnu prokuratúru. Pokiaľ ide o dohodnutú zmluvnú pokutu v zmluve a
to v článku VI. ods. 4 žalobca si mal zmluvnú pokutu uplatniť ako paušálnu náhrady škody a to v

premlčacej 4-ročnej lehote nakoľko medzi účastníkmi konania ide o obchodnoprávny vzťah. Žalovaný
nemal vedomosť o tom, že po ukončení mandátnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a
mestom, bola uzatvorená zmluva o zabezpečení TKR. Žalovaný sa to dozvedel až následne po tom,
čo žalobca žiadal o povolenie radu pre rozhlasové a televízne vysielanie pre retransmisiu. Preto zo
strany žalovaného ako aj mestského bytového podniku dňa 01.07.2001 bolo zamedzené žalobcovi

prevádzkovanie televíznych káblových rozvodov. Zároveň poukázal na to, že účastníci konania si
nedohodli možnosť požadovať náhradu škody popri zmluvnej pokute. Zmluvná pokuta bola v článku VI.
stanovená presne ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy počítanej podľa článku III, bod. 1. Zmluvyzavšetkybytovéprípojkysostavomkudňupodpísaniazmluvyt.j.kudňu06.02.2001 stým,žepovinnosť
oznamovať počet účastníkov bola na strane objednávateľa, teda žalovaného.

Po vylúčení vecí na samostatné konanie v novom konaní právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na
podanejžalobeavšakžiada,abysúdžalovanýnárokpriznalztituluzmluvnejpokutyanieztitulunáhrady
škody. Pokiaľ ide o námietku premlčania ohľadne zmluvnej pokuty táto mala byť splatená do 30.06.2004
až následným dňom začalo plynúť premlčanie.

Žalobca súdu poukázal na skutočnosť, že účastníci konania si dohodli zmluvnú pokutu a to z dôvodu, že
ak jedna zo zmluvných strán zmarí alebo neumožní následne prevádzkovať káblové televízne rozvody,
je povinná zaplatiť pokutu. Žalovaný neumožnil počas celej doby trvania zmluvy, teda až do výpovede
zmluvy prevádzkovať káblové rozvody. Vo viacerých rozsudkoch, ktoré sa týkajú totožného predmetu
sporu medzi tými istými účastníkmi krajský súd neriešil, či zmluvná pokuta má byť vyplatená jednorazovo
pri prvom porušení alebo pri opakovanom porušení, pretože v zmluve je uvedené, že fakturácia mala

byť každý pol rok a žalovaný žalobcovi neumožnil ani jeden pol rok prevádzkovať káblové rozvody, preto
sa domnieva, že zmluvné pokuty je možné žiadať v ktoromkoľvek období a nemožno namietať, že je
premlčaná pokiaľ by bola prvý krát fakturovaná. Na zmluvnú pokutu majú nárok počas celého trvania
zmluvy, až dokonca roka 2004. Žalobcovi takto vnikla škoda nakoľko podľa zmluvy dohodnuté platby
mali byť poukázané žalobcovi, avšak tieto boli poukázané inému subjektu za tú istú činnosť.

Právny zástupca žalovaného súdu poukázal na skutočnosť, že žalobca žalovaný nárok už na
pojednávaní, ktoré bolo pôvodne vedené pod sp.zn. 9Cb/92/2008 zo dňa 18.04.2011 súdu zdôvodnil, že
žalovaný nárok zdôvodňuje ako náhradu škody podľa obchodného zákonníka. Aj zo samotného podania
žaloby vyplýva, že žalobca požaduje náhradu škody. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu žalovaný nárok z

dôvodu zmluvnej pokuty je zmenou skutkovej okolnosti žaloby po viac ako 4 rokov a preto namieta
námietku premlčania pokiaľ bude požadovať žalovaný nárok ako zmluvnú pokutu. Zároveň poukázal na
rozhodnutie najvyššieho súdu sp.zn. 4MObdo/8/2011 ako aj na konanie vedené na tunajšom súde pod
sp.zn. 8Cb/2/2007. Súdu zdôvodnil, že ide o spory medzi rovnakými účastníkmi týkajúce sa rovnakej
zmluvy, pričom v konaní 8Cb/2/2007 krajský súd predmetný nárok jednoznačne posúdil ako náhradu

škody, preto žiadal aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobca sa môže domáhať náhrady škody
popri zmluvnej pokute len ak bola popri zmluvnej pokute dojednaná, pričom krajský súd postupoval v
intenciách uznesenia najvyššieho súdu.

Medzi účastníkmi bolo zhodne vypovedané, že k zmareniu účelu zmluvy došlo.

Dňa 06.02.2001 došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečení prevádzky
televíznych káblových rozvodov (ďalej len zmluva o TKR) na Sídlisku Juh a ulici Mlynskej Vranov nad
Topľou. Cena za prevádzkovanie a vysielanie TKR bola stanovená dohodou zmluvných strán tak, že za
každú bytovú prípojku so základnou ponukou televíznych programov je odplata 10,- Sk a za rozsiahlu

ponuku programov 70,- Sk za jeden byt a mesiac. Cena bola účtovaná pol ročne s tým, že objednávateľ
teda žalovaný bol povinný poskytovať prevádzkovateľovi do 10 dní po ukončení kalendárneho polroka
početbytovýchprípojoknapojenýchnaTKRvrozčlenenípodľaponukyprogramov.Cenabolasplatnádo
14 dní. Podľa článku VI. bolo dojednané platenie zmluvnej pokuty ako 24 násobok paušálnej mesačnej
sumy vypočítanej podľa článku III. bod 1 zmluvy spolu za všetky bytové prípojky so stavom ku dňu

podpísania zmluvy.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 8Cb/226/03 súd zistil, že Krajský súd v Prešove rozsudkom
sp.zn. 4Cob/44/05-255 zo dňa 13.10.2005 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým súd určil, že
zmluva o zabezpečení prevádzky televíznych a káblových rozvodov uzavretá medzi objednávateľom

Mestom Vranov nad Topľou a prevádzkovateľom BYTERM, s.r.o., zo dňa 06.02.2001 je platná.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, učastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

Podľa § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie
určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutejopravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy
zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

Podľa § 544 ods. 1,2, Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 2, Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo

iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení. Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ
je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi
dohodnuté.
Podľa 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný

nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa 379 Obchodného zákonníka, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať

s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.
Podľa ZSP 61/2000 změna právnej kvalifikácie nároku uplatňovaného žalobcom v žalobe nie je zmenou
žaloby podľa § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, súd jednoznačne žalovaný nárok vo výške 9.163,51 Eur, ktorý je

predmetom tohto konania posúdil ako náhradu škody a to z týchto hlavných dôvodov. Prvým z dôvodov
je spôsob výpočtu žalovanej sumy a jej výsledok. Žalobca v skutkovom odôvodnení žaloby dlžnú sumu
9.163,51 Eur vypočítal ako mesačný príjem žalobcu za 600 prípojok po 70,- Sk čo predstavuje sumu
42.000,- Sk a za 401 prípojok po 10,- Sk t.j. 4.010,- Sk, čo spolu mesačne predstavuje sumu 46.010,-
Sk násobené krát 6-imi mesiacmi t.j. za polrok 2004, čo spolu predstavuje odmenu vo výške 276.060,-

Sk t.j. 9.163,51 Eur a to podľa bodu III. 1 zmluvy. Uvedený záver súdu potvrdzuje aj skutočnosť, že sám
žalobca vo svojej výpovedi, ktoré boli vykonávané v pôvodnom konaní pod sp.zn. 9Cb/92/2008 ako aj
v tomto konaní súdu uviedol, že žiada aby mu žalovaný nahradil škodu aj keď vo svojich vyjadreniach
definoval aj zmluvnú pokutu ako bola dohodnutá v zmluve. Ďalšia skutočnosť, ktorá potvrdzuje toto
právne posúdenie súdu žalovaného nároku vyplýva aj z obsahu spisov tunajšieho súdu, v ktorých si

žalobca požaduje voči žalovanému žalovaný nárok ako škodu a to za obdobie prvý a druhý polroku
roku 2002, za obdobie prvý a druhý polroku roku 2003 a za obdobie prvý a druhý polroku roku 2004
z rovnakých dôvodov. Len z dôvodu, že odvolací súd vyslovil v totožných veciach, že zmluvná pokuta
bola dojednaná platne, žiadal si žalobca žalovaný nárok priznať ako zmluvnú pokutu.
Súd zistil, že totožný nárok ako je predmetom tohto konania si stále žalobca uplatňoval ako náhradu

škody, len z dôvodu, že mu nebolo vyhovené ohľadne žalovaných nárokov v iných konaniach ako
náhrada škody, žiadal zmeniť predmetný žalovaný nárok na zmluvnú pokutu. Ďalším potvrdzujúcim
dôvodom, že žalovaný nárok je žalovaný z titulu škody a nie z titulu zmluvnej pokuty vyplýva aj zo
samotnej citácie zmluvnej pokuty ako je uvedené v odseku VI. ostatné a záverečné ustanovenia zmluvy
zo dňa 06.02.2011 medzi účastníkmi konania, kde je uvedené, že výška zmluvnej pokuty je stanovená

ako 24-násobok paušálnej mesačnej sumy vypočítanej podľa článku III. bodu 1 tejto zmluvy spolu za
všetkybytovéprípojkysostavomkudňupodpísaniatejtozmluvy.Zuvedenejcitáciedohodnutejzmluvnej
pokuty vyplýva, že spôsob výpočtu zmluvnej pokuty mal byť iný a to ako 24-násobok paušálnej mesačne
sumy za bytové jednotky ku dňu podpísania zmluvy. Spôsob výpočtu žalovaného nároku je odlišný od
spôsobuvýpočtudohodnutejzmluvnejpokuty.Akosúdužvyššieuviedoljetotožnýsospôsobomvýpočtu

ceny za prvý pol rok, ako bolo stanovené v predmetnej zmluve vyššie uvedenej.

Súd pre úplnosť dodáva, že zmluvná pokuta v zmluve bola dohodnutá ak sa zmarí základný účel
tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní prevádzkovateľovi
vykonať dohodnuté činnosti resp. vo vykonávaní pokračovať. Z uvedeného vyplýva, že základný účel

zmluvy bol zmarený v priebehu roka 2001 s tým, že tento účel zmluvy nebol obnovený ani do výpovede
zmluvy. To znamená, že od roku 2001 teda od začiatku ako to potvrdili účastníci, až do ukončenia
platnosti zmluvy, zmluva bola porušená. Z takto dohodnutej pokuty vyplýva, že zmluvná pokuta mohlabyť uplatnená ak došlo k znemožneniu prevádzkovať TKR a nie za každý deň resp. pol rok nemožnosti
vykonávania dohodnutej činnosti.

Z pripojeného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Cb/2/07, kde ide o totožný predmet a účastníkov,
len rozdielne žalované obdobie, súd zistil, že Krajský súd Prešov súd prejednal vec v medziach, v
ktorých sa odvolatelia domáhali preskúmania napadnutého rozhodnutia, a zistil, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa je potrebné zmeniť a návrh žalobcu proti žalovanému zamietnuť. Žalovaný poukázal
na § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúce
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté. Samotná Zmluva o zabezpečený prevádzky
TKR zo dňa 06.02.2001 v bode VI. - Ostatné a záverečné ustanovenia hovorí, že ak objednávateľ
zmarí základnú účel tejto zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR prevádzkovateľom, alebo akýmkoľvek
spôsobom znemožní prevádzkovateľovi vykonávať dohodnutú činnosť, resp. vo vykonávaní pokračovať,

je objednávateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Výška zmluvnej pokuty je stanovená ako 24-násobok
paušálnej mesačnej sumy, vypočítanej podľa čl. III., bodu 1 tejto zmluvy spolu za všetky bytové prípojky
so stavom ku dňu podpísania tejto zmluvy. Čl. III., bodu 1 - Cena a spôsob fakturácie hovorí, že
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť prevádzkovateľovi za poskytnuté služby paušálnu cenu
a) Za každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov sumu 10,- Sk/jedna bytová prípojka/

mesiac a
b) Za každú bytový prípojku s rozšírenou ponukou programov sumu 70,- Sk/jedna bytová prípojka/
mesiac.
Pre úplnosť súdu dodáva, že pokiaľ ide o znenie zmluvnej pokuty súd v súlade s právnym názorom
vysloveným krajským súdom sp.zn. 4Cob/60/2011 / spis Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

8 Cb 2/07 ) považuje zmluvnú pokutu a teda jej výpočet stanovenú určite a zrozumiteľne. Porušenie
povinnosti je vymedzené zmarením základného účelu zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR.

Z vykonaného dokazovania, riadiac sa aj rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove súd zistil, že dňa
06.02.2001 žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu o zabezpečení prevádzky TKR. Touto zmluvou v

súlade s § 269, ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom má aj prvky zmluvy o diel, sa zmluvné strany
dohodli na predmete zmluvy, ktorým je prevádzkovanie TKR bytovej prípojky televízneho káblového
rozvodu na Sídlisku JUH a na ulici Mlynskej Mesta Vranov nad Topľou. Žalovaný sa zaviazal ako
objednávateľ zaplatiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi za poskytnuté služby paušálnu cenu a to za
každú bytovú prípojku so základnou ponukou programov v sume 10,- Sk za jeden mesiac a za každú

bytovú prípojku z rozšírenou ponukou programov sumu 70,- Sk za jeden mesiac (čl. III bod 1 zmluvy).
Ako je zrejmé z vyjadrenia účastníkov v konania ešte v priebehu roka 2001 žalovaný znemožnil
žalobcovi plniť si povinnosti z tejto zmluvy, keď mu zabránili v prístupe k zariadeniam na prevádzkovanie
telekomunikačných rozvodov. Zmluva o zabezpečení prevádzky TKR bola uzatvorená na dobu neurčitú
a bola platná ako bolo zistené aj v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 8Cb/226/03. Táto

zmluva zanikla až výpoveďou žalovaného z 01.03.2004.

Žalobca v konaní uplatnil právo na náhradu škody. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší
svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane,
ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch, pričom podľa § 379 zákona, ak
tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Z vykonaného dokazovania
je nesporné, že žalobcovi. bolo po 01.07.2001 znemožnené prevádzkovanie televíznych káblových
rozvodov,tedadošlokporušeniuzmluvnejpovinnostiozabezpečovaníprevádzkytelevíznychkáblových
rozvodov žalobcovi. Žalovaný poukazuje na § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, že veriteľ nie je

oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje náhrada
škody, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený
domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len ak je to medzi účastníkmi dohodnuté.
V obdobnej veci už Najvyšší súd SR uznesením pod č.k 4MObdo/8/2011 uviedol, že zmluvná pokuta
je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní

svoju zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či veriteľovi vznikla porušením povinností škoda.
Veriteľ nie je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti zo
záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva
niečo iné. Keďže z dojednania bodu IV. Zmluvy o prevádzkovaní televíznych káblových rozvodovnevyplýva, že veriteľ je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú
sa vzťahuje zmluvná pokuta, a nie je takisto dojednané, že veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady
škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom žalobca nemôže v konaní požadovať náhradu škody, ak

nie sú splnené podmienky podľa § 545, ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo neexistuje dohoda, že
popri zmluvnej pokute je možné požadovať aj náhradu škody, resp. je možné žiadať náhradu škody
presahujúcu výšku zmluvnej pokuty.

Ak žalobca v konaní požaduje zaplatenie škody a podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka

si nedojednal možnosť popri zmluvnej pokute požadovať aj náhradu škody, resp. že je oprávnený
domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, potom nárok žalobcu na náhradu škody za
znemožnenie prevádzkovania televíznych káblových rozvodov v 1. polroku roku 2004 je nedôvodný.

Keďže z uvedeného dokazovania vyplýva, že žalobca nemôže uplatniť nárok na náhradu škody, čo
mu bráni ustanovenie § 545, ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože si neobjednal možnosť splatenia

zmluvnej pokuty popri náhrade škody súd jeho žalovaný nárok zamietol.

Podľa § 151, ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §

166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol tak, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku a to z dôvodu, že vo veci bol pôvodne žalovaný aj žalovaný v 2. rade mestský bytový podnik:

keďže však k dnešnému dňu súd nezistil, či si žiada respektíve nežiada priznať trovy konania súd po
vykonaní tejto výzvy a po právoplatnosti rozsudku vo veci samej rozhodne aj o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§

42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.