Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215204218
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1215204218.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a. s., so sídlom v
Bratislave, Olejkárska 1, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom so sídlom v Bratislave, Námestie
Martina Benku 9-C1, proti odporkyni: E. T., naposledy bytom R. X, R., teraz na neznámom mieste,
zastúpená opatrovníčkou F. G., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava II, o zaplatenie 70,70 eur,
o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 21C 73/2015-19 zo dňa

17.6.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v napadnutej časti výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomzodňa17.6.2015uložilodporkynipovinnosťzaplatiťnavrhovateľovisumu
70,70 eur a náhradu trov konania v sume 16,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 70,70
eur z dôvodu, že dňa 23.7.2014 cestovala odporkyňa vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku
v Bratislave na linke MHD č. 202 a nepreukázala sa platným cestovným lístkom a z toho dôvodu si
navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie 70,70 a to za cestovné 0,70 a úhradu vo výške 70,- eur, pretože
odporkyňa si povinnosť zaplatiť túto sumu dobrovoľne nesplnila. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že odporkyňa ako cestujúci bola povinná zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať

platným cestovným lístkom. Súd návrhu vyhovel a odporkyni okrem uplatnenej sumy uložil povinnosť
zaplatiť aj trovy konania v sume 16,50 eur, o ktorých rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzhľadom
na úspech navrhovateľa vo veci s tým, že podľa § 150 ods. 2 O.s.p. súd náhradu trov konania znížil,
nakoľko ide o drobný spor a navrhovateľovi priznal náhradu trov vo výške zaplateného súdneho poplatku
za návrh 16,50 eur.
Navrhovateľ si uplatnil okrem súdneho poplatku aj trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur a spolu

trovy konania predstavujú sumu 106,46 eur, pričom ide o dvojnásobok dlžnej uplatnenej sumy a podľa
názoru súdu takéto trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke 70,70 eur a preto je daný dôvod
náhradu trov konania znížiť.
Okresný súd vychádzal z toho, že navrhovateľ obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej
sú menené len identifikačné údaje odporcu, dátum jazdy bez platného cestovného lístka a variabilný
symbol.Prípravatakýchtožalôbjerutinnáčinnosť,nevyžaduježiadneodbornéznalosti.Pokiaľajnapriek

tomu navrhovateľ splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda
neúčelne sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy konania.
Proti výroku rozsudku, ktorým súd rozhodol o trovách konania podal odvolanie navrhovateľ, ktorý
žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny
poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 89,96 eur za tri úkony právnej
služby po 16,60 eur a 3 x režijný paušál 8,39 eur a DPH. V odvolaní navrhovateľ namietal, že súd

nesprávne rozhodol o primeranom znížení trov konania a neodôvodnene priznal trovy konania vo
výške odlišnej od trov konania, ktoré si uplatnil a vyčíslil navrhovateľ v podanom návrhu. Poukázal naustanovenie § 150 O.s.p., ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných
osobitného zreteľa účastníkom, ktorí by inak mali na náhradu trov konania právo, túto náhradu im
úplne, alebo z časti nepriznal. Záver súdu o tom, že ide o výnimočný prípad a že sú vo veci dané

dôvody osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností zo starostlivého posúdenia
všetkých rozhodných hľadísk. Treba posúdiť predovšetkým majetkové, sociálne, osobné, ďalšie pomery
účastníkov konania, teda nielen pomery toho, kto by mal nahradiť trovy konania, ale je nevyhnutné
zvážiť, ako by sa také rozhodnutie dotklo najmä majetkových pomerov oprávneného účastníka. Súd
prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie o trovách konania len s poukazom na ustanovenie §

150 ods. 2 O.s.p. V zmysle tohto ustanovenia je neprimeranosť trov konania potrebné v jednotlivých
prípadoch posudzovať individuálne. Navrhovateľ poukázal na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej aj v
konaní,predmetomktoréhojedrobnýspor,musísúdvždypostupovaťdôslednepodľazákonnýchzásad,
pretože ani v takýchto konaniach sa nezmenila rovnosť účastníkov konania a ústavné právo každého
domáhať sa ochrany na súde a právo účastníka na spravodlivý súdny proces musí byť zachované.
Nemožno preto nepriznať, prípadne znížiť trovy konania len preto, že ide o drobný spor s poukazom

na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. Takýmto svojim postupom by súd odňal účastníkom možnosť
konať pred súdom. V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného
súdu SR (napr. II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003 a III. ÚS 74/2008) nedostatok riadneho a
vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.
Navrhovateľ preto namietal, že súd prvého stupňa nesprávne použil ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

v danej veci aj z dôvodu, že zákon nedefinuje pojem neprimerané a ani súdna a aplikačná prax
nevygenerovala rozsah neprimeranosti, avšak tento nedostatok nemožno ospravedlniť tým, že súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia nevysvetlí, akými úvahami sa riadil pri použití označeného ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku. Súd môže pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ako vyplýva z
dôvodovej správy k občianskemu súdnemu poriadku, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach

neprimerané a ktoré predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka. Namietal, že
súd nedostatočne odôvodnil zníženie trov konania, pretože niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné
v zmysle logického výkladu dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bol s účinnosťou od
15.10.2008 zmenený a doplnený Občiansky súdny poriadok k § 150 ods. 2 O.s.p., chápať minimálne
dvojnásobne vyššiu sumu, ako samotná istina, čo v tejto prejednávanej veci nie je. Pri rozhodovacej

činnosti súdu v zmysle ustálenej súdnej praxe je k aplikácii ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p. primeraná
len situácia, keď suma trov konania viacnásobne prekročí sumu istiny, ktorá je predmetom konania, čo
však nie je prípad danej veci, nakoľko uplatňované trovy konania neprekročili niekoľkonásobne sumu
istiny a okrem súdneho poplatku predstavujú odmenu za právnu službu za minimálny počet úkonov, za
ktoré je stanovená minimálna sadzba, prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods.

2 O.s.p. Ďalej uviedol, že žiadne ustanovenie hmotných, ani procesných noriem platných na území
Slovenskej republiky neobmedzuje právo účastníka dať sa zastupovať v súdnom procese advokátom
a to platí aj v prípade občianskeho súdneho konania. Právo účastníka na zastupovanie advokátom nie
je v podmienkach nášho vnútroštátneho práva obmedzené ani v drobných sporoch a neobmedzuje ho
ani Nariadenie Európskeho parlamentu, ani Rady (ES č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým sa ustanovuje

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa názoru navrhovateľa, rozsah zníženia trov
odporuje dobrý mravom a rozhodnutie je nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané. Z uvedených
dôvodov navrhovateľ žiadal zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania v
zmysle podaného odvolania.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212

ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o náhrade trov konania je dôvodné.

Odvolanie je založené na námietke navrhovateľa, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o
trovách konania je nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané a tiež odporujúce dobrým mravom, aby

odporkyňa neznášala trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktoré mu vznikli.

Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu vo výroku o trovách konania a opodstatnenosť
odvolania odôvodňuje tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
nakoľko súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

Pre tento prípad odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo aksíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súd prvého stupňa danú vec právne posúdil a pri rozhodnutí o trovách konania vychádzal z ustanovenia
§ 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia aplikácia § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy iba v
prípade konaní v drobných sporoch, t. j. konaní, ktorých predmetom je suma neprevyšujúca 500,- eur,
čo má odvolací súd za preukázané, nakoľko predmetom konania je istina vo výške 70,70 eur. Účelom
tohto ustanovenia je fakultatívna možnosť súdu nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania
vôbec alebo mu ich priznať v menšom rozsahu ako predstavujú trovy účelne vynaložené na uplatnenie

alebo bránenie práva, avšak pod podmienkou, že výška trov je neprimeraná voči pohľadávke.

V danom prípade predmetom konania bola istina vo výške 70,70 eur a trovy konania navrhovateľa boli
vyčíslené sumou spolu 106,46 eur (16,50 eur súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia 89,96 eur),
pričom moderačným právom súdu boli znížené v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. do výšky 16,50

eur (súdny poplatok).

Ak teda prvostupňový súd aplikoval uvedené ustanovenie O.s.p. a bol toho názoru, že pomer výšky trov
106,46 eur k výške pohľadávky 70,70 eur je neprimeraný, bolo na úvahe súdu, aký pomer považuje
za neprimeraný, avšak svoje rozhodnutie mal súd náležite odôvodniť, pretože súd prvého stupňa sa

nemôže obmedziť v zmysle § 150 ods. 2 O.s.p. len na všeobecné odôvodnenie o neprimeranosti. Riadne
a presvedčivé odôvodnenie moderačného práva súdu podľa § 150 ods. 2 O.s.p. o trovách konania
je totiž nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke
zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci, ktorú požiadavku odôvodnenie

napadnutého rozsudku o trovách konania nespĺňa.

Odvolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože odvolateľ
namietal porušenie § 157 ods. 2 O.s.p., nepreskúmateľnosť, rozhodnutia okresného súdu a to, že
rozhodnutie vo výroku o trovách konania je neodôvodnené, keď sa súd v odôvodnení rozhodnutia

nezaoberal okolnosťami významnými z hľadiska rozhodovania o trovách konania podľa § 150 ods. 2
O.s.p. a neposúdil celý komplex okolností relevantných pre rozhodovanie o ich náhrade podľa tohto
zákonného ustanovenia.

Pod odňatím možnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým

sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada konania znamená
porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v
podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry

Európskeho súdu pre ľudské práva (por. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č.
303-A), Komisie (por. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a
Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie
práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka.
Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa
účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným

spôsobom) odníma možnosť náležite, skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v
rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkov.Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov

vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a
ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 167 ods.
2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

Odôvodnenie uznesenia súdu (prvostupňového aj odvolacieho) musí mať náležitosti uvedené v § 157

ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. (§ 211 O.s.p.). Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a
zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery.

V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných

protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov
aplikoval a ako ju interpretoval. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2
O.s.p., je nepreskúmateľné.

Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti stotožňuje s tvrdením navrhovateľa

v podanom odvolaní, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je neodôvodnené a tak
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a požiadavkám ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p.
nezodpovedá.

Z ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyplýva záver o tom, že postup podľa uvedeného ustanovenia je možný iba v

prípade, ak trovy konania predstavujú "minimálne dvojnásobne" vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Takýto záver nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu. V nej sa uvádza iba
ako príklad, že aplikácia je prípustná najmä v drobných sporoch, v ktorých konaniach trovy
konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka, čím sa nemyslí násobok
uplatnenej pohľadávky.

S prihliadnutím na to, že cieľom súdneho konania v predmetnej veci je vymoženie pohľadávky s čo
najnižšími nákladmi a nemôže tu prevažovať záujem na vedení konania z hľadiska odmeny
advokáta, dospel odvolací súd k záveru, že v danej veci je opodstatnené zníženie náhrady trov právneho
zastúpenia, tak ako konštatoval aj súd prvého stupňa. V tej súvislosti je však potrebné zdôrazniť,

že okresný súd v odôvodnení rozhodnutia vychádzal zo zistenia, že okrem náhrady trov konania za
zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur, si navrhovateľ uplatnil aj trovy právneho zastúpenia
vo výške 89,96 eur, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, z akého dôvodu náhradu trov
právneho zastúpenia celkom nepriznal, pričom sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal otázkou zníženia
trov konania a tak možno prisvedčiť námietke navrhovateľa, že okresný súd v danom prípade nesprávne

aplikoval ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p.

V danej veci bolo nepochybne zasiahnuté aj do majetkovej sféry navrhovateľa v súvislosti s tým,
že navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, keď je možné predpokladať, že by navrhovateľ
rozhodnutím súdu utrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov konania a to rozhodnutím o povinnosti

odporcu zaplatiť navrhovateľovi trovy konania len vo výške súdneho poplatku bez priznania trov
právneho zastúpenia.

Jepotrebnéprisvedčiťtvrdeniunavrhovateľavpodanomodvolaní,žeakoúčastníksamoholdaťvkonaní
nepochybne zastúpiť zástupcom, advokátom, ktorého si sám zvolí, keď oprávnenie zvoliť si zástupcu je

právom zaručeným v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho zmyslom je poskytnúť procesným
právam a povinnostiam navrhovateľa kvalifikovanú ochranu.

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie
súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom.

O odňatie možnosti konať pred súdom ide v prípade nesprávneho postupu súdu v občianskom súdnom
konaní, ktorým (postupom) sa účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a uplatňovať (realizovať)procesné oprávnenia účastníka občianskeho súdneho konania, ktoré mu priznáva platná právna úprava
za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdpretorozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuonáhradetrovkonania

podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie, v
ktorom bude povinnosťou súdu prvého stupňa znovu rozhodnúť o náhrade trov konania s tým, že záver
súdu je potrebné správne a dostatočne odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa § 224

ods. 3 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.