Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813205348
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8813205348.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci navrhovateľa:

K. K., B..K.., K. K. R. XX, XXX XX C., P.: XX XXX XXX, zastúpeného: JUDr. Roman Kvasnica, advokát,
s.r.o.,advokátskakanceláriaSadA.Kmeťa24,92101Piešťany,,protiodporcovi:B.E.,H..XX.XX.XXXX,
M. XXX/XX, XXX XX E. S., o zaplatenie sumy 1.565,63 eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 521,52 eur a to v mesačných splátkach po 20
eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom
straty výhody splátok.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 12,94 %.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 1.565,63 eur, s dlžným
úrokom vyčísleným ku dňu 18.12.2012 vo výške 39,21 eur, s dlžným úrokom z omeškania vyčísleným
ku dňu 18.12.2012 vo výške 482,31 eur, s úrokom 18,40 % ročne zo sumy 1.565,63 eur od 19.12.2012
do zaplatenia, s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.565,63 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Podanie žalobného návrhu odôvodnil tým, že odporca dňa 10.01.2007 uzatvoril

s navrhovateľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 423927908, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné
podmienky a Obchodné podmienky pre poskytovanie úverov. Na základe ust. čl. I bod 1 Zmluvy bol
odporca povinný splácať poskytnutý úver vo výške 1.244,77 eur v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 34,58 eur mesačne, vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci od 20.02.2007 do 20.12.2011.
Podľa článku I., bod 1 Zmluvy vznikla odporkyni povinnosť platiť za poskytnutý úver navrhovateľovi
úrok v zmysle Zmluvy dohodnutý vo výške 18,40 % ročne. Odporca v dobe uzatvorenia zmluvy po
konečnú splatnosť úveru splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé splátky a spôsob ich

započítania sú uvedené v listine úplný výpis z bankového informačného systému. Odporca sa dostal
prvýkrát do omeškania s úhradou vo výške 34,58 eur splatnou dňa 20.03.2007 (splátka uhradená
dňa 05.04.2007). Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhovateľovi vzniklo podľa článku 7.4. Úročenie
Všeobecných obchodných podmienok právo požadovať od odporcu zaplatenie úrokov z omeškania.
Ku dňu konečnej splatnosti úveru dňa 20.12.2011 vznikla odporcovi podľa článku I. Zmluvy povinnosť
splatiť celú pohľadávku zo Zmluvy. Navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie dlžnej sumy. Navrhovateľ
si uplatňuje nárok zo zmluvy o splátkovom úvere vyjadrený istinou, splatným riadnym úrokom z

omeškaniavyčíslenýmikudňu18.12.2012zdôvodu,žekudňu18.12.2012bolvsúvislostisodovzdaním
zmluvnej dokumentácie a udelením plnej moci pre právneho zástupcu navrhovateľa vyčíslený zostatok
pohľadávky z informačného systému navrhovateľa s rozdelením na istinu, vyčíslený úrok a úrok z
omeškania.Odporkyňa potvrdila existenciu zmluvy o úvere. Uviedla, že dôvodom nesplácania dlhu je nepriaznivá
finančná situácia ich rodiny. Požiadala o možnosť splatiť svoj dlh v splátkach. Jej príjem pozostáva

z rodičovského príspevku vo výške 194 eur a rodinných prídavkov vo výške 66 eur. Stará sa o tri
nezaopatrené deti, z ktorých dvaja synovia navštevujú strednú školu.

Súd rozhodnutím č. k. 8C/128/2013-68 zo dňa 30.05.2014 odporkyňu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi
sumu 657,21 eur spolu s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 657,21 eur od 19.12.2012

do zaplatenia, s 18,40 % úrokom ročne zo sumy 657,21 eur od 19.12.2012 do zaplatenia a to
všetko v mesačných splátkach po 60,- eur splatných vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca počnúc
právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Návrh v prevyšujúcej časti zamietol a
odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku a to proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v zákonom

stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.).

V odvolaní tvrdil, že výrok rozsudku, ktorým súd podaný návrh navrhovateľa v časti zamietol, je

nesprávny a vydaný v rozpore so zákonom a skutkové a právne zdôvodnenie tohto výroku je rozporuplné
a zmätočné a vôbec nemá oporu v zákone. Vzhľadom k tomu je nesprávny aj výrok o náhrade trov
konania, keď súd nerozhodol o navrhovateľom uplatnenej náhrade trov konania. Poukázal na to, že v
priebehu konania odporkyňa písomným podaním uznala navrhovateľom uplatnenú pohľadávku a túto
sa zaviazala splácať v mesačných splátkach 20 až 25 eur od marca 2014. Súd na tento listinný dôkaz

neprihliadol. S poukazom na § 153a ods. 1 O.s.p. malo byť rozhodnuté rozsudkom pre uznanie.

Vytýkal súdu prvého stupňa jeho nesprávne skutkové zistenia o duplicitnom uplatnení úroku za obdobie
od ukončenia zmluvného vzťahu od 21.12.2011 do dňa vyčíslenia pohľadávky navrhovateľom do
18.12.2012. Aj keď je pravda, že úroky z poskytnutého úveru vo výške 18,40 % p.a. boli zohľadnené

v celkovej výške sumy, ktorú sa odporkyňa zaviazala navrhovateľovi zaplatiť, no navrhovateľ v návrhu
uplatnil úrok vyčíslený do 18.12.2012 z istiny, ktorú ostala odporkyňa navrhovateľovi dlžná po splatnosti
úveru.

Taktiež nesprávne súd prvého stupňa navrhovateľom vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od

01.06.2010 do 18.12.2012 posúdil ako kapitalizovaný úrok z omeškania, ktorý bol vypočítaný nielen
pri zákonnej sadzbe 8 % p.a., ale aj pri sadzbe 26,40 p.a. Úrok z omeškania nebol kapitalizovaný do
istiny. Ide o úrok z omeškania, vyčíslený z aktuálnej istiny dlhu od 01.06.2010 do 18.12.2012, ktorý bol
vyčísľovaný vo všetkých spotrebiteľských úveroch s účinnosťou od 01.01.2009 iba vo výške 8 % p.a.

V odvolaní bolo namietané to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Aj keď správne bol zmluvný vzťah medzi účastníkmi posúdený ako spotrebiteľský úver v zmysle
zákona č. 258/2001 Z.z., nesprávne však bol tento zmluvný vzťah posúdený aj v zmysle ust. § 5a zák.
č. 250/2007 Z.z. účinného od 01.05.2014 s poukazom na ust. § 52 až § 54 OZ platných a účinných
od 01.01.2008, aj podľa ust. § 101 a nasl. OZ. Na zmluvný vzťah uzavretý 10.01.2007 nie je možné

aplikovať ust. § 52 - 54 OZ platného a účinného od 01.01.2008, a to ani s poukazom na ust. § 879j OZ.
Bolo by to možné iba vtedy, pokiaľ by úverový vzťah bol uzavretý po 01.01.2008.

S poukazom na § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka navrhovateľ konštatoval, že ide
o absolútny obchod podliehajúci režimu Obchodného zákonníka s potrebou aplikácie Obchodného

zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, Krajského súdu v Nitre,
v Košiciach. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania je absolútnym záväzkovým vzťahom, na ktorý
sa obligatórne v celom rozsahu použije právna úprava Obchodného zákonníka, pokiaľ je táto úprava v
Obchodnom zákonníku komplexná. V Obchodnom zákonníku je komplexná právna úprava premlčania
záväzku v § 387 - 408. Ak by odporkyňa preto vzniesla námietku premlčania nároku (túto námietku

nevzniesla) musel by súd dĺžku premlčacej doby posúdiť v zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka,
nie podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Návrh bol súdu doručený 27.05.2013 a premlčané v
štvorročnej premlčacej dobe by mohli byť iba plnenia splatné najneskôr do 26.05.2009. Do uvedeného
dňa mala odporkyňa zaplatiť sumu cca 1.024,46 eur, do podania návrhu zaplatila 645,98 eur. Premlčanáby mohla byť iba pohľadávka vo výške cca 80 eur. K aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka, nie
Občianskeho zákonníka poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/138/2012, 6M
Cdo/4/12 so záverom, že aj otázky premlčania je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka, nie

Občianskeho zákonníka.

Odvolateľom bolo namietané aj nesprávne aplikovanie ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. účinného od
01.05.2014 na predmetný zmluvný vzťah z dôvodu, že takýmto postupom by došlo k tzv. pravej
retroaktivite, ktorá je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. Znakom právneho

štátu je aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv
a právnej istoty. Ak prvostupňový súd aplikoval § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. bez toho, aby odporkyňa
vzniesla námietku premlčania, postupoval protiústavne a v rozpore s príslušnými ustanoveniami tak
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj Občianskeho súdneho poriadku. Ak súd ex
offo posudzoval premlčanie podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z., mohol by tak urobiť iba na zmluvné
vzťahy uzavreté po 01.05.2014. V predmetnej veci ide o zmluvný vzťah uzavretý pred 01.05.2014.

Premlčacia lehota podľa § 397 Obchodného zákonníka je štvorročná a nie trojročná. Súd prvého stupňa
vôbec neodôvodnil, na základe akých zákonných ustanovení nepriznal navrhovateľovi úroky a úroky z
omeškania z ním priznanej istiny, za obdobie od splatnosti do „nepremlčaných dielčích“ splátok úveru,
do 18.12.2012. Zo splátky splatnej 20.05.2010 vo výške 34,59 eur mal priznať úrok vo výške 18,50 %
p.a. a úroky z omeškania vo výške 8 % p.a. od 21.05.2010 do 18.12.2012, a takto mal priznať úroky a

úroky z omeškania aj pri ďalších 18 splátkach, čo však neurobil. Nesprávne súd prvého stupňa rozhodol
aj o trovách konania, pričom o uplatnenej náhrade trov konania navrhovateľa ani nerozhodol.

Odvolací súd rozhodnutím č. k. 19Co/175/2014-94 zo dňa 25.08.2015 zrušil rozsudok v napadnutej
časti, t.j. výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ohľadom zamietnutia návrhu v časti o úroky a úroky z omeškania súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, jeho odôvodnenie je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Ak súd
prvého stupňa vychádzal z toho, že 19 splátok je nepremlčaných (môžu byť nepremlčané splátky splatné
po 27.05.2010, teda prvá splátka nepremlčaná je so splatnosťou 20.06.2010) mal vyhodnotiť žiadané

úroky a úroky z omeškania vo vzťahu ku každej nepremlčanej splátke. Správne vychádzal z počtu 19
nepremlčaných splátok. Nesprávne a nezrozumiteľne však rozhodol o príslušenstve jednotlivých splátok
a to bez toho, aby sa k tomu náležite vyjadril a svoje rozhodnutie odôvodnil. Musí si jednoznačne
ujasniť, čo sú dohodnuté úroky z úveru a čo sú úroky z omeškania a ich nárok samostatne posúdiť. V
odôvodnení uvádza sadzbu 26,40 %, pričom takáto sadzba úroku nebola ani žiadaná ani prezentovaná

navrhovateľom v konaní (ak suma 26,40 % má predstavovať dohodnutý ročný úrok z úveru 18,40 % +
úrok z omeškania vo výške 8%, ide o nesprávny postup, nakoľko nie je možné spočítavať úrok a úrok z
omeškania, lebo ide o dve samostatné veličiny a nároky). Nepriznanie dohodnutého úroku z omeškania
súdom prvého stupňa za situácie, keď jej výšku vyhodnotil ako neprevyšujúcu v značnej miere úroky
poskytované peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy sa javí byť nezrozumiteľné.

V závere odôvodnenia uznesenia odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne
vo veci rozhodnúť s tým, že náležite dodrží zákonné ustanovenia pre odôvodnenie rozsudku, kde okrem
iného stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil.

Zhodnotí aj všetky odvolacie námietky navrhovateľa. Bude potrebné, aby vyhodnotil aj oprávnenosť
nároku navrhovateľa na dohodnuté úroky z úveru aj po splatnosti úveru a to najmä z pohľadu ochrany
spotrebiteľa. Svoje nové rozhodnutie náležite odôvodní. Súd prvého stupňa je v ďalšom postupe viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o splátkovom úvere č. 0423927908, Všeobecnými obchodnými podmienkami, žalobnou upomienkou,
vyjadrenímodporkyne,vyjadrenímnavrhovateľa,rozhodnutímodvolaciehosúduč.k.19Co/175/2014-94
a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

K. K., B..K.. ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 10.01.2007 zmluvu o splátkovom úvere č.
0423927908 podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy
bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v
tejto zmluve. Výška úveru bola 1.244,77 eur (37.500,-Sk), úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvydohodnutá vo výške 18,40 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo
výške 34,59 eur (1.042,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.02.2007
a poslednej dňa 20.12.2011, pri počte splátok 59.

Podľa bodu 2 článku I. dlžník súhlasí, aby banka pri splácaní pohľadávky banky vykonávalo inkaso z
inkasného účtu vo výške splátok a v periodicite splátok, a to i v prípade ich zmien v súlade s úverovou
zmluvou, úverovými podmienkami a VOP.

Podľa bodu 2 článku II. dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú
VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt
v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 3 článku II. všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť
príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi

predpismi, a to v tomto poradí.

Podľa bodu 4 článku II. zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú, podľa § 262
Obchodného zákonníka, spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.

Podľa bodu 5 článku II. úverová zmluva nadobúda účinnosť a platnosť dňom jej podpísania obidvomi
zmluvnými stranami.

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok

uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

Podľa Článku 7., body 7.3.2., 7.3.3. a 7.3.4. VOP, pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, ich

súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými splátkami, s periodicitou dohodnutou v základných
podmienkach zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň
splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať. Úver sa za celú dohodnutú dobu
úveruje a je okamžite splatným ku dňu, keď sa Banka dozvie o nepravdivosti klientom poskytnutých
údajov, o osobitnom vzťahu klienta k banke podľa zákona o bankách.

Podľa Článku 7, body 7.4.1. a 7.4.2. VOP, zmluva o úvere určí výšku úrokovej sadzby, t. j. sadzby na
základe ktorej sa vypočítavajú úroky, ktoré je klient povinný zaplatiť banke počas trvania úrokového
obdobia. Úroková sadzba, ktorá je premenlivá, je určovaná bankou a jej aktuálnu výšku určuje banka
zverejnením, pričom banka je oprávnená jednostranne meniť výšku úrokovej sa sadzby v závislosti

od úverovej politiky banky. Úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa predchádzajúceho
dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň každého úrokového
obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere.

Podľa Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného

dojednania zo strany klienta alebo, ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky alebo úrokov,
ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať
splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere
v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo
od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia

klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane
jej príslušenstva.

Oznámením o podaní žaloby - žalobnou upomienkou, navrhovateľ oznámil odporkyni, že napriek
predchádzajúcemu vymáhaniu, nebola uhradená pohľadávka navrhovateľa, ktorá vyplýva zo zmluvy

o úvere č. 423927908, preto bude v predmetnej veci podaná žaloba. Zároveň v tomto oznámení
navrhovateľ odporkyni ponúkol možnosť, podľa ktorej ak v priebehu 5 dní od doručenia tejto žalobnej
upomienky dlžnú sumu vyčíslenú ku dňu 19. 12. 2012 v celkovej výške 2.087,15 eur uhradí, nebude si
navrhovateľ ďalej nárokovať vniknuté úroky z omeškania a vezme podaný žalobný návrh späť.Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že je ochotná splácať svoj dlh voči navrhovateľovi. Úver
prestala uhrádzať z dôvodu manželovej dlhodobej PN, kvôli ktorej prišiel aj o prácu. Momentálne

odporkyňa poberá rodičovský príspevok vo výške 194 eur a rodinné dávky vo výške 66 eur. Má dva a
pol ročnú dcéru a dvoch neplnoletých synov, ktorí navštevujú strednú školu. Svoj dlh je ochotná splácať
od 01.12.2013 vo výške 20 eur a od 01.01.2014 vo výške 50 eur, nakoľko počas nezamestnanosti jej
manžela ich odpojili od plynu a tak im vznikol v SPP dlh vo výške 840 eur.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ má snahu vyjsť odporkyni v ústrety vzhľadom na
nepriaznivúfinančnúsituáciu.Keďžeodporkyňasvojdlhuznala,súhlasilbysosplnenímdlhuvsplátkach
a to v prvých 5 mesiacoch po 25 eur mesačne a následne po 60 eur mesačne, taktiež požadoval uhradiť
trovy právneho zastúpenia v splátkach 15-20 eur mesačne.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 10.01.2007, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v

takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od
1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je nutné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

V zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

V zmysle § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V danom prípade bola medzi účastníkmi uzavretá úverová zmluva, ktorá je absolútnym obchodom a
takýto vzťah sa spravuje treťou časťou Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov
úverovej zmluvy. V predmetnej veci však ide o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou
právnou úpravou (zákon č. 258/201 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Za spotrebiteľský úver sa

považuje akákoľvek odložená platba a samozrejme napriek absolútnemu obchodu sa úver popri inštitúte
pôžičky nedal nezahrnúť medzi právne vzťahy označené ako spotrebiteľské úvery. Ide však o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, pričom spotrebiteľ úver prijíma na spotrebu. Teda ide o typicky
občianskoprávny vzťah.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Podľa vyššie cit. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ

sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku navrhovateľa voči

spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o zákonné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Keďže prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa o uložení povinnosti odporkyni zaplatiť navrhovateľovi
sumu 657,21 eur s 8% ročným úrokom z omeškania od 19.12.2012 do zaplatenia a s 18,40 %

úrokom ročne od 19.12.2012 do zaplatenia nadobudol právoplatnosť 21.06.2015 a odvolací súd zrušil
rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti
a v súvisiacom výroku o trovách konania, súd sa zaoberal len touto časťou nároku navrhovateľa.

Ako je zrejmé zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.01.2007, konečná splatnosť úveru bola

dohodnutá na deň 20.12.2011. Keďže v konaní nebolo preukázané, aby došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru v zmysle bodu 7.6.1. písm. a) Všeobecných obchodných podmienok, je potrebné
začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok
odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne

plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje sa teda celý dlh naraz, ale
každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že
nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žaloba bola podaná na súde dňa 27.05.2013, jedná sa o
splátky splatné najneskôr 27.05.2010. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu

v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.05.2010. Jedná sa tak o 19
nepremlčaných splátok po 34,59 eur, teda spolu ide o istinu a úrok z úveru v sume 657,21 eur.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje

za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až
§54 Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobofunguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a

je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

Vzhľadom na vyššie uvedené je tak dôvodný nárok navrhovateľa na istinu úveru a úrok z úveru v sume
657,21 eur pozostávajúci z 19 nepremlčaných splátok ( 7 splátok v roku 2010 a 12 splátok v roku 2011 ).
Vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na istinu a úrok z úveru ako premlčaný po tom, čo súd na

premlčanie prihliadol z úradnej moci, zamietol.

Pokiaľ ide o dlžný úrok z omeškania vyčíslený ku dňu 18.12.2012 vo výške 482,31 eur súd mal za to,
že úrok z omeškania nebol kapitalizovaný do istiny. Ide o úrok z omeškania vo výške 8 % ročne, ktorý
bol vyčíslený zo splátok, s ktorými sa odporkyňa dostala do omeškania a z istiny, s ktorou sa dostala do
omeškania od 21.12.2011 do 18.12.2012. Súd v tejto časti nároku navrhovateľa vyhovel a odporkyňu

zaviazal na zaplatenie sumy 482,31 eur.

Nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade
zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru pri ročnej úrokovej sadzbe vo výške 18,40 %, ktorý bol
vyčíslený ku dňu 18.12.2012 na sumu 39,21 eur.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
18,40 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách
a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v období podpisu zmluvy činil úrok
13,52% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade

značneneprevyšujemieruúrokovposkytovanýchvtomtoobdobíbankami.Vzhľadomnavyššieuvedené
závery súd považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

Úroky dohodnuté v zmluve vo výške 18,40 % ročne do dátumu konečnej splatnosti úveru boli zahrnuté
v súdom priznaných nepremlčaných splátkach. Súd týmto novým rozhodnutím priznal navrhovateľovi aj

úroky z úveru vyčíslené navrhovateľom ku dňu 18.12.2012 vo výške 39,21 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd novým rozhodnutím vo veci priznal navrhovateľovi celkovo sumu
521,52 eur ( 39,21 eur + 482,31 eur ) a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Keďže z celkovo žalovanej
istiny 1.565,63 eur súd považoval za dôvodný nárok na istinu vo výške 657,21 eur, len z tejto istiny

priznal navrhovateľovi rozsudkom zo dňa 30.05.2014 úrok a úrok z omeškania.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku druhá veta súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd vzhľadom na osobné, rodinné a majetkové pomery odporkyne povolil jej zaplatiť peňažné plnenie,
na zaplatenie ktorého bola v rozsudku zaviazaná, v mesačných splátkach v sume a za podmienok
uvedených vo výroku tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 7 O.s.p., súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom. Po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd samostatným uznesením.

Navrhovateľ si v konaní uplatnil spolu sumu 2.087,15 eur s prísl (istina 1.565,63 eur + vyčíslený úrok z

úveru 39,21 eur + vyčíslený úrok z omeškania vo výške 482,31 eur). V danej právnej veci súd návrhu v
časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 1.178,72 eur s príslušenstvom vyhovel a vo zvyšnej časti
návrhu, t.j. ohľadom sumy 908,43 eur žalobný návrh zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Po prepočte pomeru úspechu a neúspechu toho ktorého účastníka súd zistil, že navrhovateľ
mal vo veci úspech vo výške 56,47% (1.178,72/2.087,15 x 100 = 56,47) a neúspech vo výške 43,53
% (100-56,47 = 43,53 %).

Po odrátaní neúspechu navrhovateľa od jeho úspechu vznikol úspešnejšiemu navrhovateľovi nárok na

náhradu trov konania vo výške 12,94 %. V zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. o konkrétnej výške trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.