Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2711208365
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2711208365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny
Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o.,
Bratislava, Ševčenkova 36, 851 01 Bratislava, IČO: 35 971 967, zast. splnomocnenkyňou: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: K. S.,
nar. XX. S. XXXX, t. č.: hlásený pobyt bezdomovca E., XXX XX E., štátny občan SR, zast. opatrovníčkou:

Z. S. - zamestnanec Okresného súdu Skalica, o 386,92 eur a príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/112/2012-65 zo dňa 3. decembra 2012 v spojitosti s
dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. 3C/112/2012-117 zo dňa 23. júla 2014 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobkyne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
jej 56,64 eura s 9% úrokom z omeškania ročne od 11. marca 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou Občianskeho zákonníka - § 52
ods.1a2,§53ods.6,§54ods.1,§491ods.1,§517ods.2a§544ods.1O.z.(Občianskehozákonníka
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.,

§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 42 ods. 1 písm. a/, ods.4 písm. b/ a
§ 43 ods. 1, ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Vecne mal za
to, že návrh je dôvodný v časti dlžnej sumy za poskytnuté služby. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli platne
zmluvu o poskytovaní služby UPC Direct, z ktorej vznikla žalobkyni ako veriteľovi voči žalovanému ako
dlžníkovi pohľadávka, keď mal preukázané, že žalobkyňa v prospech žalovaného plnila tým, že mu
poskytla služby, za ktoré sa žalovaný zaviazal v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach
zaplatiť odplatu. V predmetnej veci je nepochybné, že premetom konania je zaplatenie faktúr

za služby na základe uzavretej zmluvy v zmysle § 43 z. č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov
a zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa §52 ods. 1 O.z.. Súd prvého stupňa mal preukázané
tvrdenie žalobkyne, že táto zo zmluvy o poskytovaní služby plnila a tým jej vznikol nárok na plnenie
od žalovaného, ktorý nezaplatil za obdobie september 2009 až január 2010 cenu poskytnutých služieb
56,64 eur. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná priloženými faktúrami a nenamietaná, preto
uložil žalovanému povinnosť na plnenie, t. j. zaplatenie žalovanej 56,64 eur. V zmysle § 517 ods. 2 O.z.

priznal žalovanej i úrok z omeškania z istiny 56,64 eur vo výške určenej ust. v § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase omeškania. Základná úroková sadzba ECB ku dňu
11.3.2010 bola 1% a pri zvýšení o osem percentuálnych bodov, úrok z omeškania predstavuje výšku9% ročne. Keďže žalobkyňa uplatnila dôvodne nárok na úrok z omeškania v súlade so zákonom, preto
jej priznal úrok z omeškania vo výške 9% ročne od nasledujúceho dňa po uplynutí dodatočnej lehoty
na plnenie, t.j. od 11. marca 2010. V časti zmluvnej pokuty vo výške 225,72 eur a vo výške 99,58 eur

a tiež v časti sumy 4,98 eur (poplatok za upomienku 3x 1,66 eur), posúdil žalobou uplatnený nárok,
ako nedôvodný vzhľadom na to, že táto zmluva o poskytovaní služby má povahu spotrebiteľskej zmluvy
s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. O.z., kedy na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné
okrem ustanovení zákona 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a Všeobecných obchodných
podmienok aplikovať aj príslušné ustanovenia O.z. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú

povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Zmluva medzi účastníkmi vznikla v
dobe, kedy už Slovenská republika transformovala do svojho právneho poriadku smernice EÚ v oblasti
ochrany spotrebiteľa. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvná pokuta dojednaná vo VOP a
presnejšie vyčíslená v listine označenej ako ,,Podmienky kampane Jarná kampaň DTH- NE7 vo výške
6.800 Sk (225,72 eur) a zmluvná pokuta ustanovená v čl. 5 bod 5.5 VOP a bližšie určená až v Tarife vo
výške 3000 Sk (99,58 eur) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa tým, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sankciu, ktorú spotrebiteľ v čase podpisovania zmluvy ani nepoznal. Zmluvná
pokuta vo výške 225,72 eur je upravená na samostatnej listine, teda nie je ani súčasťou zmluvy ani
súčasťou VOP a neobsahuje ani označenie účastníkov, ktorých sa týka, ani dátum a neobsahuje ani
podpis žalovaného alebo žalobkyne. Zmluva o poskytovaní služby UPC Direct spolu s VOP je typová

zmluva, v ktorej si spotrebiteľ individuálne nedojednal zmluvnú pokutu, nakoľko zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách. Pokiaľ by súd návrhu na zaplatenie zmluvnej
pokuty vyhovel, nielen že by porušil zákon, princípy súkromného práva, ale došlo by aj k porušeniu
záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii. Žalobkyňa ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia

zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada od spotrebiteľa
zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda
reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už
iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní navrhovateľ rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade
omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za ktorých

žalobkyňadohodujezmluvnúpokutuvštandardnýchzmluváchpoškodzujúspotrebiteľa.Zmluvnápokuta
má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného
mesačného paušálneho poplatku, tak by napr. zmluvná pokuta 225,72 eur spolu so zmluvnou pokutou
vo výške 99,58 eur vo vzťahu k mesačnému poplatku vo výške 13,24 eur predstavovala viac ako 24
násobok. Z podaného návrhu vyplýva, že výška za nezaplatené poskytnuté služby je 56,64 eur, pričom

zmluvná pokuta je vo výške 225,72 eur, čo predstavuje viac ako 3 násobok. Z pohľadu náhrady škody
je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobkyne na náhradu
škody prevyšujúcej zmluvnú pokutu nie je dotknutý. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená
na absolútnej neplatnosti neprijateľných podmienok a bolo by v rozpore s cieľom smernice, ak by sa pred
neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná

podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca
vôľa zmluvných strán. Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj
problematické nastaviť výšku zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala
spotrebiteľa. Podstatným v tomto smere je, že takéto dojednanie zmluvnej pokuty zaväzuje žalovaného
k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda 24 mesiacov a to aj v prípade,

ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytovaného navrhovateľom, riadne
platil ich náhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia
poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. V tomto smere žalobkyňa
nerozlišovala medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby
viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. V oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný

rovnakou výškou zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Taktiež poukázal na to,
že v spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad
vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy, preto zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty
upravené vo všeobecných obchodných podmienkach je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a podľa §

53 ods. 5 je neplatná, teda nebola platne dojednaná, preto súd ani nemohol použiť moderačné právo
a zmluvnú pokutu znížiť. Taktiež žalobkyni nepriznal úrok z omeškania z tejto zmluvnej pokuty.
Z uvedených dôvodov ako neprijateľnú podmienku považoval zmluvnú pokutu podľa č. l. 5 bod 5.5
VOP, ktorej výška je určená až v Tarife UPC Direct č. 1/2008 účinnej od 1. apríla 2008 vovýške 99,58 eur a aj z toho dôvodu, že súd nemal preukázané, že žalobkyňa túto kartu žalovanému
aj skutočne odovzdala, nakoľko v odovzdávacom protokole k Zmluve o poskytovaní
služba UPC Direct zo dňa 28. novembra 2008, ktorú predložila ako dôkaz jednak nie je uvedené číslo

zmluvy, ku ktorej tento protokol patrí a taktiež, pri údaji o čísle Smart karty je uvedený údaj ,,Žiadna karta
na sklade!“ a taktiež odovzdávací protokol nie je podpísaný ani žalobkyňou, ktorá mala
túto kartu žalovanému vydať. Vzhľadom na vyššie uvedené nepriznal žalobkyni nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty celkovo vo výške 325,30 eur. Žalobkyni nepriznal ani nárok na zaplatenie poplatku za
upomienku vyúčtovanú celkom trikrát spolu vo výške 4,98 eur, vzhľadom na to, že tento poplatok nebol

individuálne so žalovaným dohodnutý a nevyplýva zo žiadnej listiny predloženej žalobkyňou. Považoval
za neprijateľné, aby žalovaný v postavení spotrebiteľa znášal akékoľvek výdavky žalobkyne spojené
s vymáhaním pohľadávky, ktoré si dokonca určila pevnou sumou, čo je jednoznačne v neprospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že by žalovanému tieto upomienky vôbec
zasielala. Keďže žalobkyni nevznikol nárok na zaplatenie sumy 330,28 eur, t. j. v časti, ktorej žalobný
nárok zamietol, preto žalovanej z tohto nepriznal ani úrok z omeškania. O trovách konania rozhodol v

zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., keď pre pomerný úspech v konaní žiadnemu z účastníkov nepriznal právo
na náhradu trov konania.

Dopĺňacímrozsudkomzodňa23.júla2014určil,žezmluvnépodmienkyI/vovšeobecnýchpodmienkach
spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia, s.r.o. na poskytovanie služby UPC Direct účinné od 1.6.2006

a patriace k žiadosti o autorizáciu predaja podpísanej odporcom 11.9.2008 v znení 5.5. ak užívateľ
nevráti zariadenia poskytovateľa, alebo ich časti v termíne uvedenom v článku 5.4. podmienok, alebo
ich vráti poškodené, čo aj len čiastočne nefunkčné alebo v stave, ktorý zjavne nezodpovedá bežnému
opotrebovaniu, je poskytovateľ oprávnený účtovať užívateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške
uvedenej v Tarife a/ alebo cenu za chýbajúce, resp. za poškodené zariadenia poskytovateľa alebo

ich časti; II/ vo formuláre navrhovateľa Podmienky kampane „Jarná kampaň DTH-NE7“ v prípade
porušenia záväzku stanoveného v článku 19.8. podmienok vrátane žiadosti užívateľa o takú zmenu
rozsahu poskytovania služby, resp. o taký prechod na inú službu, ktorý nespĺňa podmienky poskytnutia
inej kampane sa užívateľ zaväzuje zaplatiť poskytovateľovi jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške
6.800 Sk (225,72 eur); ustanovenie článku 19.9. Podmienok sa pritom nepoužije; III/ v Tarife UPC

Direct č. 1/2008 v časti iné platby pod bodom 3 zmluvná pokuta za nevrátenie SMART karty (pri
ukončení zmluvy).....3.000 Sk a IV/ všeobecné podmienky spoločnosti UPC BROADBAND Slovakia,
s.r.o. na poskytovanie služby UPC Direct účinné od 1.6.2006 pod bodom 10.10 v prípade neuhradenia
akéhokoľvek splatného peňažného záväzku je poskytovateľ oprávnený účtovať užívateľovi úrok z
omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania a užívateľ je povinný uhradiť

poskytovateľovi všetky náklady vynaložené na vymoženie takejto dlžnej čiastky, vrátane nákladov na
upomienky. Toto ustanovenie sa použije aj v prípadoch, v ktorých oneskoreniu s vykonaním úhrady
dôjde v dôsledku užívateľom nesprávne alebo neúplne uvedených údajov nevyhnutných na označenie
(identifikáciu) ním vykonanej platby a tiež ak k oneskoreniu úhradu dôjde v dôsledku okolností na
strane banky, alebo iného subjektu, prostredníctvom ktorého užívateľ platbu realizoval, sú podmienkami

neprijateľnými a neplatnými. Tento odôvodnil ust. § 153 ods. 3 a 4 O.s.p., účinného od 1. marca
2010, v zmysle ktorého súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná, ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,

nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku
rozhodnutia. Keďže z výroku rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/112/2012-65 je zrejmé, že tento
neobsahoval v zmysle § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. výrok aj o neprijateľných podmienkach, ktorých

existencia je zrejmá z odôvodnenia rozsudku, preto o týchto rozhodol prvostupňový súd v zmysle ust.
§ 166 O.s.p. dopĺňacím rozsudkom.

Vočirozsudkusúduprvéhostupňač.k.3C/112/2012-65zodňa3.decembra2012,ktorýmbolajejžaloba
zamietnutá podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia veci. Dôvodila tým, že v zmysle článku 19, bod 19.8 všeobecných podmienok spoločnosti
UPC BROADBAND SLOVAKIA, s.r.o. na poskytovanie služby UPC Direct sa užívateľ zaviazal, že v
prípade, ak využije pri uzatváraní zmluvy akciové ceny, nepožiada počas doby uvedenej v kampani
o ukončenie zmluvy, alebo o pozastavenie poskytovania služby, ani sa nedopustí takého konania anineumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo pozastaviť alebo obmedziť
poskytovanie služby, odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany užívateľa. To sa vzťahuje i na prípady uzatvorenia dodatku k zmluve. Článok 19 bod 19.9

všeobecných podmienok spoločnosti stanovoval v prípade porušenia záväzku užívateľa stanoveného
v článku 19 bod 8 VOP záväzok užívateľa zaplatiť poskytovateľovi sumu zľavy z ceny poskytnutej na
základe kampane, resp. zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v kampani. Pretože žalovaný porušil svoje
povinnosti, nezaplatil vyúčtované úhrady za poskytnuté služby, porušil podmienky kampane a preto
vznikol žalobkyni nárok na zaplatenie jednorazovej zmluvnej pokuty vo výške 225 eur dohodnutej v

podmienkachkampanepreprípadporušeniazáväzkuvzmyslečlánku19bod19.8VOP.Vkonanínebolo
sporným, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti a neposkytol riadne dohodnuté úhrady za dohodnuté
a postupcom poskytnuté služby. Zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu za poskytnuté služby
a v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu v dôsledku porušenia povinnosti zabezpečiť
náklady na výjazd technika na odpojenie prípojky a iné. Poukázala súčasne na to, že zmluvná pokuta
bola uvedená v rámci podmienok kampane, ktorých obsah nie je tak rozsiahly, aby sa s nimi nemal

žalovaný možnosť oboznámiť. Pre prípad, že súd sa nestotožní s nárokom žalobkyne, keďže nie je
viazanýprávnoukvalifikácioujejnároku,žiadalaabyvdanomprípadeposúdiltentonárokajakonáhradu
škody a to na zaplatenie plnej ceny za poskytnuté služby a vo zvyšnej časti paušalizovanej náhrady
škody, ktorá pôvodnému veriteľovi vznikla v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného zotrvať počas
vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, prípadne aby vec zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201 O.s.p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O.s.p.),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 O.s.p.), preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.) po
skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že

odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), preskúmal
napadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.)adospel
k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti a závislom výroku o trovách
konania je vecne správne, preto ho podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania tak,
že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie, súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého
zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 3C/112/2012 je nárok
žalobkyne voči žalovanému na zaplatenie 386,92 eur vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní služby UPD
Direct uzavretej dňa 11. septembra 2008.

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 56,64 eur s 9% úrokom z omeškania
ročne od 11. marca 2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia a postupu súdu prvého stupňa

v napadnutej zamietajúcej časti v sume 330,28 a tomu zodpovedajúce príslušenstvo (úrok z omeškania).

Žalobkyňa požaduje uhradenie sumy 325,30 eur titulom zmluvnej pokuty, pričom právo na toto plnenie
od žalovaného odvodzuje z článku 19, bod 19.8 VOP, v prípade porušenia záväzku tam stanoveného,
kedy užívateľ prevzal na seba povinnosť zaplatiť poskytovateľovi zmluvnú pokutu.

Podľa § 544 ods. 1 O.z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.Podľa § 544 ods. 2 O.z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

V danom prípade sa odvolací súd plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa v napadnutej
zamietajúcej časti, na základe čoho nebola žalobcovi priznaná 325,30 eur titulom dohodnutej zmluvnej
pokuty a poplatku.

Vkonanínevznikližiadnepochybnostiotom,žepredmetnázmluvauzavretádňa 18.decembra2008
podľa zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom občiansko-právnou
zmluvou a zmluvou, na ktorú sa aplikujú ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Na právny vzťah medzi
účastníkmi je preto nutné okrem ustanovení zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a súvisiacich o spotrebiteľských zmluvách
a na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú kogentnú povahu. Takto je potrebné pristupovať i k výkladu

ustanovení zmluvy v časti zmluvnej pokuty. Jednotlivé zmluvné ustanovenia dohodu o zmluvnej
pokute neobsahovali, tá je obsiahnutá až vo všeobecných podmienkach spoločnosti, ktoré ju upravovali
v texte, ktorý bol vopred dodávateľom pripravený, do ktorého nebolo možné zasahovať a ktorý bol daný
spotrebiteľovi súčasne so zmluvou. Ak chcel preto spotrebiteľ uzavrieť predmetnú zmluvu, musel na
tieto podmienky zmluvy pristúpiť. Išlo preto o zmluvu, ktorá sa uzavierala vo viacerých prípadoch a

bolo obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a predložených všeobecných podmienok podstatným
spôsobom nemohol ovplyvniť.

Pritom jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je práve to, že nesmú obsahovať
neprimeranú podmienku, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenia na ochranu spotrebiteľa majú
svoj základ v Smernici rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Uplatňuje sa i pravidlo, že pri pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zmluvná pokuta je dohodnutá peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, ku ktorej sa zaviazal a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti
vznikla veriteľovi škoda. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad nesplnenia zmluvnej povinnosti vôbec,
ako aj pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti.

Zmluvnú pokutu nemožno dojednať vo všeobecných obchodných podmienkach. Obchodné podmienky,
na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť
samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich
dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe. (rozsudek Vrchního
soudu v Praze ze dne 24.2. 1998, sp. zn. 5 Cmo 318/97, publikováno v soudních rozhledech 10/1998,

str. 259). Ak tento výklad platí pre obchodnoprávne vzťahy, ktoré vo všeobecnosti vykazujú vyššiu mieru
dispozitívnosti, tým skôr musia platiť aj pre spotrebiteľské vzťahy.

Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od obchodných zmlúv) majú slúžiť
predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického

a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská
doložka) zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len
spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis - nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11z 11. novembra 2013).

Žalobkyňa v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty a poplatkov nepreukázala, táto nie je
obsiahnutá v zmluve, nie je spotrebiteľom podpísaná a preto bolo nevyhnutným v súlade s § 40 ods. 1,
§ 53 ods. 3,4 O.z. i článkom 3 bod 2 Smernice 93/13/EHS predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovaťza individuálne dojednanú a preto za neplatnú. Pritom zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránkuškodespotrebiteľa(porovnajčl.3bod1citovanejsmernice).

Zmluvná podmienka, ktorá spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa je neplatná, preto nemožno na jej základe priznať dodávateľovi plnenie.

Pritom ak aj ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ESD
(porovnaj napríklad rozsudok C-618/10 zo dňa 14.6.2012) vnútroštátnemu súdu dávajú možnosť v

spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a O.z., neprijateľná zmluvná
podmienka je neplatná ako celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú
podmienku,prípadnemeniťjejobsahtým,žebudeakceptovanáibavniektorýchdohodnutýchprípadoch
porušenia zmluvy spotrebiteľom a v iných nie, v dôsledku čoho by bolo možné uplatnenú zmluvnú
pokutu ako celok žalobcovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo by ju možné priznať mu ju
v moderovanej výške, prípadne v inak zmenenej výške.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku dôvodne
žalobu žalobcu v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu v celom rozsahu ako nedôvodnú
zamietol, pretože v zmysle § 153 O.s.p. považoval zmluvné dojednania o zmluvnej pokute za neplatné.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa preto v časti zamietnutia žaloby a vyslovenia neprijateľnosti

podmienok ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o
náhrade trov prvostupňového konania.

Žalobkyňa v odvolaní poukazovala na to, aby v odvolacom konaní bol jej nárok posúdený aj ako nárok
na náhradu škody. Argumentovala tým, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, čím

jej spôsobil škodu.

Odvolací súd dospel k záveru, že takémuto jej návrhu v rámci jej odvolacích námietok nie je možné
priznať právnu relevanciu, pretože skutkové okolnosti, na základe ktorých žalobkyňa svoj nárok
uplatňuje, vyplývajú zmluvy a s ňou súvisiacich všeobecných podmienok poskytovania predmetnej

služby. Ak by dôvodnosť žalobného nároku vyvodzovala z náhrady škody, musela by ho skutkovo
vymedziťanavrhnúť,abysúdprocesnýmpostupomvsúladespríslušnýmiustanoveniamiO.s.p.pripustil
zmenu žaloby spôsobenú zmenou skutkových okolností. Bez ďalšieho nie je možné posudzovať jej
žalobný nárok z oboch právnych titulov súčasne, pretože i keď súd uskutočňuje svoju vlastnú právnu
kvalifikáciu a kvalifikáciou účastníka nie je viazaný, je viazaný opisom skutkového deja obsiahnutého v

žalobe, resp. v ďalších podaniach účastníka, ktoré taktiež nemôžu byť protichodné. Tvrdenia o tom, že
žalobkyni vznikla škoda, žalobkyňa v priebehu konania nepodložila argumentmi ani pred súdom prvého
stupňa, ani v odvolacom konaní nepožiadala o pripustenie zmeny žaloby na základe zmeny skutkového
stavu, pretože jej vznikla škoda. Odvolací súd tak vyhodnotil uvedenú požiadavku žalobkyne obsiahnutú
v odvolaní ako bezdôvodnú, ktorá nemá právnu relevanciu zmeniť skutkové okolnosti, z ktorých pôvodne

vyvodzovala žalobkyňa právo na plnenie voči žalovanému, keďže ako bolo vyššie uvedené, žalobkyňa
právne relevantnými procesným úkonmi nepožiadala o zmenu svojho návrhu na začatie konania z
dôvodu zmeny skutkových okolností, z ktorých vyvodzuje oprávnenie na priznanie jej žalobného nároku
v časti, ktorej súd prvého stupňa jej žalobu zamietol.

V odvolacom konaní bol úspešne brániacim sa účastníkom žalovaný, ktorý si nárok na náhradu trov
odvolacieho konania návrhom podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, preto mu náhrada trov odvolacieho
konania nebola priznaná.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona

č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.