Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Katarína Batisová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/59/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207682
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113207682.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľov: 1. W. V.,
N.. XX.X.XXXX, A. Š.T. X, C., 2. V. V., N.. XX.X.XXXX, A. Š. X, C., zast. navrhovateľom 1, proti odporcovi:
TT-KOMFORT,s.r.o.,Františkánska16,Trnava,IČO:36277215,ourčenieneplatnostiprávnehoúkonu
a o uloženie povinnosti odporcovi, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o uložení povinnosti odporcovi na vlastný náklad vykonať vyúčtovanie nákladov za
rok 2012 pre bytový dom Š. X-X M. C. - v časti rozúčtovania dodaného tepla v zmysle platnej zmluvy
o výkone správy č. 165- S/2005 a jej Dodatku č. 2, z a s t a v u j e .
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .
Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Návrhom podaným na tunajší súd dňa 27.03.2013 sa navrhovatelia domáhali, aby súd určil, že právny
úkon - písomné hlasovanie v zmysle Zápisnice z písomného hlasovania zo dňa 14.03.2013 je neplatný
a zároveň uložil odporcovi povinnosť na vlastný náklad vykonať vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre
bytový dom Š. X-X M. C. - v časti rozúčtovania dodaného tepla, v zmysle platnej zmluvy o výkone správy
č. 165-S/2005 a jej Dodatku č. 2.
Svoj návrh odôvodnili tým, že podľa ich názoru písomné hlasovanie bolo nezákonné, nakoľko zmluva o
výkonesprávyč.165-S/2005vzneníjejDodatkuč.2dohodlapravidlározpočítavaniateplaprejednotlivé
byty a to 100% podľa údajov bytových meračov tepla. Zásadná chyba teda bola v tom, že odporca dal
hlasovať o úplne nekonkrétnej, priamo zavádzajúcej otázke, o neznámych údajoch, čo je v rozpore s §
14 ods. 6 zák. č. 182/1993 Z.z., lebo vlastníci musia byť vopred informovaní o otázkach, o ktorých sa
bude hlasovať. Na oznámení o písomnom hlasovaní zo dňa 26.02.2013 nie je uvedené, žeby písomné
hlasovanie vyhlasoval správca bytového domu, pričom toto Oznámenie vyvesil p. V. vo svojom mene v
bytovom dome, ktorý je zrejme zamestnancom odporcu. Neplatnosť navrhovatelia namietali aj z dôvodu,
že odporca vykonal hlasovanie o veciach konkrétne dohodnutých v Zmluve o výkone správy a tiež
vyhlásil písomné hlasovanie o tej istej veci (ako v r. 2012) opakovane bez toho, aby predmet hlasovania
bol prerokovaný na schôdzi. Tiež namietali, že rozpočítavať skutočné náklady na teplo má odporca a
nie cudzia firma YZAMER Trnava.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. V prvom rade namietol pasívnu legitimáciu, pretože podľa jeho názoru
pasívne legitimovaní v tomto konaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu Š.X,X,X,X M. C., ktorí v písomnom hlasovaní okrem iného rozhodovali o spôsobe rozpočítavania množstva
dodaného tepla na vykurovanie za rok 2012. Poukázal aj na skutočnosť, že navrhovatelia poukazujú na
neplatnú Zmluvu o výkone správy č. 165 - S/2005 zo dňa 28.01.2005 vrátane jej dodatkov. V závere
poukázal na to, že navrhovatelia nepreukázali pri určovacej žalobe naliehavý právny záujem.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s Návrhom zo dňa 26.03.2013, výsluchom
navrhovateľa 1 a odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi - Zmluvou o výkone správy č. 165/ -
S/2005, oznámením o písomnom hlasovaní spolu s informáciami k nemu, zo zápisnicou z písomného
hlasovania zo dňa 14.03.20013, vyjadreniami navrhovateľov a odporcu, ako aj uznesením zo dňa
28.04.2014 a doplnením podania navrhovateľov zo dňa 27.06.2014.
Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľov,
ktorí svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili.
Odporca na pojednávaní konanom dňa 20.08.2014 zotrval na svojich prednesoch a vyjadreniach.
Zároveň na výzvu súdu uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu navrhovateľov týkajúceho sa uloženia
mu povinnosti vykonať na vlastný náklad vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre bytový dom Š. X-X M. C..
Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 30.9.2014 vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa
na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných
zariadeniachdomu,spoločnýchnebytovýchpriestoroch,príslušenstveapozemkunaschôdzivlastníkov.
Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo
nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania
oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie zvolal, a to do piatich pracovných dní od
konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým.
Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
do 30.9.2014 prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do
15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak
sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti
hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.
Podľa § 159 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre
účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Pokiaľ ide o prvý výrok rozsudku, súd konanie zastavil, nakoľko podanie navrhovateľov zo dňa
27.06.2014 vyhodnotil ako späťvzatie návrhu týkajúce sa druhého petitu uvedeného v návrhu, nakoľko
navrhovatelia boli uznesením tunajšieho súdu zo dňa 28.04.2014, č.k. 13C/59/2013-72 vyzvaní na
doplnenie návrhu, nakoľko petit podania je neurčitý a nevykonateľný a to v časti požiadavky o určenie
povinnosti odporcovi na vlastné náklady vykonať vyúčtovanie nákladov za rok 2012 pre bytový dom Š.
X-X M. C.. Vo svojom podaní označenom ako Doplnenie podania navrhovatelia uviedli, že na základe
vyššie uvedeného uznesenia dopĺňajú podanie tak, že petit návrhu znie“ „Písomné hlasovanie zo dňa
14.03.2013 je neplatné“. Z čoho potom jednoznačne vyplýva, že navrhovatelia vo zvyšnej časti zobrali
návrh späť a preto súd v tejto časti konanie zastavil (a nerozhodoval ani o zmene návrhu - č.l. 56). Keďže
doplnenie návrhu súd nevyhodnotil ako zmenu návrhu týkajúcu sa neplatnosti písomného hlasovania
zo dňa 14.03.2013, nerozhodoval osobitne uznesením o pripustení alebo nepripustení zmeny v tejto
časti návrhu.Predmetom konania potom bola určovacia žaloba spočívajúca v určení neplatnosti právneho úkonu -
písomného hlasovania zo dňa 14.03.2013 v zmysle Zápisnice z písomného hlasovania.
Navrhovatelia sú vlastníkmi bytov v bytovom dome nachádzajúcom sa na ul. Š. X-X M. C.. Na hlasovaní,
na ktorom ako vyplýva zo zápisnice zo dňa 14.03.2013, sa zúčastnili vlastníci bytov a nebytových
priestorov v C. - L. Š. X - X v počte 33.
Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je po procesnej stránke skutočnosť, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v tomto prípade má ten, kto je
účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je
daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez
tohto určenia bol ohrozené právo navrhovateľa.
Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva podľa ktorého účastník je subjektom
práva alebo povinnosti, ktoré je predmetom konania. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že
niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, alebo o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného oprávnenia alebo hmotnoprávnej
povinnosti, o ktoré v konaní ide, pričom nedostatok vecnej legitimácie vyplýva až zo samotného konania.
Ak žalobu podá osoba, ktorá tvrdí svoje hmotnoprávne oprávnenie, ale nie je jej nositeľom, ide o
nedostatok aktívnej legitimácie. Ak je žaloba podaná proti osobe, ktorá nemôže byť povinnou z právneho
pomeru, ktorý je predmetom konania, ide o nedostatok pasívnej legitimácie. V týchto prípadoch ide
potom o otázku vecnej či už aktívnej alebo pasívnej legitimácie.
Subjektmi zúčastnenými na práve hlasovania sú len vlastníci bytov a nebytových priestorov.
Prehlasovaný vlastník (ale aj ktorýkoľvek vlastník) bytu alebo nebytového priestoru sa môže obrátiť
na súd. Keďže výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány (ak je
rozhodnuté o osobnom stave, potom je záväzný pre každého), pre záväznosť rozhodnutia súdu v
prejednávanom prípade musia byť účastníkmi konania všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov
na oboch procesných stranách. Na strane žalobcu tak potom musia byť účastníkmi konania tí, ktorí
namietajú neplatnosť hlasovania a na strane žalovaného tí vlastníci, ktorí ich nárok popierajú.
Z uvedeného potom vyplýva, že odporca, ktorý je správcom bytového domu nie je pasívne vecne
legitimovaný v tomto konaní, pretože jeho účasť na danom právnom vzťahu nie je možné vyvodiť
zo žiadnych zákonných ustanovení a teda nie je nositeľom povinností z právneho vzťahu, ktorý je
predmetom konania.
Vzhľadom na vyššie konštatované potom súd musel v druhom výroku rozsudku návrh vo zvyšnej časti
zamietnuť a to z hľadiska nesplnenia hmotnoprávnej podmienky úspešnosti určovacej žaloby, ktorou
je vecná legitimácia. Preto sa potom nezaoberal ani platnosťou zmluvy o výkone správy a jej dodatku,
nevyhodnocoval výpovede účastníkov konania a tiež nevyhodnocoval hlasovanie z hľadiska jeho súladu
so zákonom, nakoľko tieto skutočnosti nemohli ovplyvniť rozhodnutie súdu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a plne úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania výslovne
nežiadal, i keď inak by mu na ňu vzniklo právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.