Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 15, 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 17C/313/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113229682
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2113229682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou v právnej veci navrhovateľa: T. L., W.

XX.X.XXXX, F. U.V. Č.. XX, zastúpený: JUDr. Gabriel Stanislavský, advokát, Hlavná č. 29, Trnava, proti
odporkyni: Y. L., W. XX.XX.XXXX, F. U. Č.. XX, zastúpená: JUDr. Roman Cibulka, advokát, Hlavná 13,
Trnava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie U. ako rodinný
dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. 333/10 v obci U. je navrhovateľ.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 188,07 Eur a
náhradu iných trov konania v sume 99,50 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.11.2013 domáhal, aby súd určil, že
navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na N. Č.. XXXX, katastrálne územie U. ako rodinný
dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. 333/10 v obci U. a priznal mu náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa pri rozvodom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod

sp. zn. 13C/294/2013 predložila súdu LV č. XXXX, čím sa snažila preukázať svoje spoluvlastnícke práva
k rodinnému domu s.č. XX na parcele č. 333/10. Vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ s tvrdením
odporkynenesúhlasilakatastrálnyodborOkresnéhoúraduTrnavanenapravilpodľanehozjavnechybný
zápis, podal žalobu na súd, ktorou sa domáha ochrany svojich vlastníckych práv. Odporkyňa opierala
svoje spoluvlastníctvo o žiadosť o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, na základe ktorej
katastrálny úrad vykonal zápis tak, že navrhovateľa aj odporkyňu zapísal ako vlastníkov v podiele 1/1.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že bol pri podpisovaní žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností uvedený

do omylu, nakoľko prehlásenie manželov - účastníkov konania, že stavbu postavili za trvania manželstva
nezodpovedá skutočnosti. Podľa jeho názoru listinnými dôkazmi priloženými k návrhu je preukázané,
že rodinný dom bol postavený počas prvého manželstva navrhovateľa s jeho prvou manželkou Y.
L., s ktorou v predmetnej nehnuteľnosti spolu bývali. V skutočnosti malo byť v žiadosti o záznam do
katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 uvedené, že manželia čestne vyhlasujú, že stavbu čiastočne
zrekonštruovali za trvania manželstva.

K návrhu sa vyjadrila odporkyňa písomne, pričom z jej vyjadrenia zo dňa 10.4.2014 vyplýva, že
návrh považuje za nedôvodný a navrhla, aby ho súd v celom rozsahu zamietol a priznal jej náhradu
trov konania. Uviedla v ňom, že predmetnú nehnuteľnosť účastníci nadobudli do ich bezpodielového
spoluvlastníctva na základe spoločnej vyjadrenej vôle manželov v čase, keď k zápisu vlastníckehopráva do katastra nehnuteľností došlo. Správa katastra postupovala správne, keď na základe
žiadosti nehnuteľnosť do ich spoločného bezpodielového spoluvlastníctva zapísala, ktorá žiadosť
obsahovala jednoznačný prejav vôle oboch účastníkov zahrnúť predmet zápisu do ich bezpodielového

spoluvlastníctva, pričom podpisy na nej boli úradne overené. A preto mal navrhovateľ vedomosť a
zároveň súhlasil s tým, aby rodinný dom bol vlastnícky zapísaný do katastra nehnuteľností na oboch
účastníkov ako bezpodielových spoluvlastníkov. Poukázala na to, že po uzavretí manželstva túto
predmetnú nehnuteľnosť postupne za spoločné prostriedky dostavali, z časti prestavili a zároveň i
pristavili jej nové časti, čím došlo k podstatnej zmene veci v zmysle § 135b Občianskeho zákonníka

spočívajúcej v jej „spracovaní“. Tým boli nanovo vytvorené vlastnícke vzťahy k tejto nehnuteľnosti a
keďže účastníci v rozhodnej dobe boli manželia, vlastnícke právo nemohli v zmysle § 143 Občianskeho
zákonníka nadobudnúť iným spôsobom, ako do zákonného režimu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. O tom, že od uzavretia manželstva účastníkov boli na stavbe nepretržite vykonávané
stavebné úpravy nasvedčuje i skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie k stavbe bolo vydané až dňa
2.10.2008 a teda stavebné práce sa realizovali ešte takmer 8 rokov po uzavretí manželstva. Ďalej

vyslovila názor, že ak by sa aj nestala bezpodielovou spoluvlastníčkou na základe uvedených dôvodov,
stala by sa ňou na základe vydržania práva v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedla,
že sa navrhovateľa pýtala, čo sa stane s jej investíciami do jeho nehnuteľnosti, ak sa ich manželstvo
nezdarí, tak tento ju ubezpečoval, že rodinný dom dostavajú spolu a po uzavretí manželstva bude celý
ich majetok spoločný. Ďalej uviedla, že v prípade vydržania začala vydržacia doba plynúť najneskôr

uzavretím jej manželstva a dobromyseľnosť odvodila z rozsiahlych stavebných prác vykonaných na
nehnuteľnosti. V závere dodala, že navrhovateľ pred rozvodom ju začal osočovať, že jej v manželstve
išlo len o nadobudnutie majetku a mal sa vyjadriť, že jej nehodlá za jej investície z titulu majetkového
vyporiadania po rozvode vyplatiť nič.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, oboznámením listinných
dôkazov, pričom zistil tento skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 15.10 2014 navrhovateľ uviedol, že jedine, čo sa v rodinnom dome urobilo
počas trvania manželstva s odporkyňou bola výmena okien a v dvoch miestnostiach bola vymenená

plávajúca podlaha. Pri podpise žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 bol
uvedený do omylu, pretože tento rodinný dom za trvania manželstva s odporkyňou nepostavili.

Právny zástupca odporkyne na pojednávaní uviedol, že nespochybňuje, že navrhovateľ bol vlastníkom
rozostavaného rodinného domu. V súčasnosti však tento rodinný dom patrí do ich bezpodielového

spoluvlastníctva, najmä vzhľadom ku skutočnosti, že vyjadrili spoločnú vôľu, aby rodinný dom patril do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rodinný dom bol počas trvania manželstva podstatným
spôsobom zmenený. Nie je pravdou, že došlo len k výmenám okien a plávajúcich podláh a ona bola
v dobrej viere, že jej táto nehnuteľnosť patrí a preto prichádza do úvahy aj nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že keď prišla do rodinného domu, v tomto nebolo kúrenie. Hore nebol
ani záchod, ani kúpeľňa, ani priečky tam neboli dostavané. Pristavila sa tam chodba, vymieňali sa okná
v celom dome a plávajúca podlaha v štyroch miestnostiach. Všetko tam bolo staré. Ani dvere do garáže
tam neboli.Pokiaľideopriečky,tietosastavalinachodbe.Rodinnýdomsaajzatepliladávalasafasáda.

Robila sa nová kanalizácia. Brána na diaľkové ovládanie dokonca stála 40.000,-Sk. Do rodinného domu
ona sama vložila všetky jej úspory, aj dedičstvo. Navrhovateľ jej stále hovoril, že pokiaľ budú spoločne
pracovať a vkladať peniaze do rodinného domu, tento jej dá v jednej polovici. Robotníci im pomáhali
zabetónovať dvor. Nevedela uviesť prečo navrhovateľ od nej zobral aj peniaze z dedičstva, keď jej
polovicu domu nakoniec nechce dať. Na kataster navrhovateľ išiel dobrovoľne. Všetko vybavoval on.

A listinu s úsmevom podpísal. Nikdy mu nevadilo, že rodinný dom je v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Táto skutočnosť mu začala vadiť až po rozvode. Nadával jej, že je zlatokopka, avšak keby ňou
bola, jej úspory ako aj peniaze z dedičstva do rodinného domu nevkladá. Tiež uviedla, že keď prišla do
rodinného domu tento bol založený a spoločne s navrhovateľom splatili hypotéku vo výške 200.000,-Sk.

Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.2.1984, č.k. 9Co/612/83-77 vyplýva,
že rodinný dom, ktorý je predmetom určenia vlastníckeho práva v tejto veci patril do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov - navrhovateľa a jeho prvej manželky, pretože ho postavili počas trvania ich
manželstva.Z rozsudku Okresného súdu v Trnave zo dňa 23.9.1983, č.k. 12C/2326/82 - 53 vyplýva, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľa (tam označeného ako odporcu) súd prikázal nedokončený rodinný dom v obci

H. - U., postavený na parc. č. 332/2, 333/4 a 333/5 zapísaný na LV č. XXX obce U.. Z odôvodnenia
tohto rozsudku ďalej vyplýva, že tento rodinný dom sa staval od jari 1973 do 3.9.1977, kedy sa do neho
nasťahovali (navrhovateľ s prvou manželkou).

Z čestného prehlásenia Y. L., W.. XX.X.XXXX, F. W. - A. Č.. XX, I.. Q. V. vyplýva, že počas

manželstva s navrhovateľom spoločne postavili rodinný dom na parcele č. 333/10 v kat. území U..
Napriek tomu, že rodinný dom nebol skolaudovaný, užívali ho spoločne tri roky aj s deťmi. Z tohto
domu sa odsťahovala aj s deťmi po podaní návrhu na rozvod manželstva. Zároveň prehlásila, že na
základe právoplatného rozsudku týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
prevzala od navrhovateľa finančné vyrovnanie uvedené v rozsudku.

Z potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 29.10.2013 vydaného starostom obce U. vyplýva, že bývalá
manželka navrhovateľa Y. L. a ich deti T. Y. E. C. mali od 30.9.1977 trvalý pobyt vo U. Č.. XX, pričom
títo ukončili pobyt na tejto adrese dňom 27.2.1979.

Z kolaudačného rozhodnutia Obce U. zo dňa 2.10.2008, č.: Výst. 74/2008/Sá - 106 vyplýva, že stavebník

T. (navrhovateľ) podal dňa 4.9.2008 návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinný
dom, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie Okresným národným výborom, odborom výstavby a
územného plánovania pod č.: Výst. 4159/1974 zo dňa 6.8.1974. Ďalej z tohto rozhodnutia vyplýva, že
starosta obce U. posúdil návrh a podľa § 82 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov povoľuje užívanie stavby rodinný dom na pozemku

parc. č. 333/10, v katastrálnom území U.
Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXX (č.l. 22) vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom nehnuteľností - záhrada
(parc.č. 333/2), záhrada (parc.č. 333/4), zastavaná plocha a nádvorie (parc. č. 333/5), zastavaná plocha
a nádvorie (parc. č. 333/6) a zastavaná plocha a nádvorie (333/10), pričom stavba na parcele č. 333/10
je evidovaná na LV č. XXXX. Ďalej v časti Titul nadobudnutia je zapísané: Rozs. sudu 12 C 2326/82

zo dňa 6.8.1984 - v.z. 59/91.

Z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie U. zo dňa 1.7.2013 vyplýva, že obaja účastníci
tohto konania sú zapísaný ako vlastníci nehnuteľnosti - rodinný dom, súpisné číslo XX, parc. č. 333/10
a v časti Titul nadobudnutia je uvedené Z 1221/12 - Žiadosť o zápis, Rozhodnutie o určení súpisného

čísla č. 903/2011 zo dňa 19.8.2011, GP č. 4-7/2008 - v.z.53/12.

Zo žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012 vyplýva, že navrhovateľ a odporkyňa
- vtedy ako manželka požiadali o záznam stavby - dom, súpisné číslo XX do katastra nehnuteľností v
katastrálnom území U.V. , na parc.č. 333/10 s tým, že čestne vyhlásili, že stavbu postavili za trvania

ich manželstva.

Z rozhodnutia o určení súpisného čísla starostu obce U. zo dňa 19.8.2011, číslo: 903/2011 vyplýva, že
pre stavbu postavenú v obci U. určuje súpisné číslo XX. Budova sa nachádza v katastrálnom území U.,
na parcele č. 333/10, označenie budovy: rodinný dom a stavebníkom budovy je T. L..

Z geometrického plánu č. 4-7/2008, ktorý vyhotovil T. F. dňa 8.7.2008, autorizačne overil K.. K. Ď. dňa
9.7.2008 a úradne overila K.. X. J., dňa 30.7.2008 je zrejmé, že predmetný rodinný dom je postavený
na parc. č. 333/10. Parcela č. 333/5 o výmere 317 m2 sa rozdelila na parcelu č. 333/5 o výmere 211 m2
(pozemok, na ktorom je dvor) a 333/10 o výmere 106 m2 (pozemok, na ktorom je postavená budova

so súp. číslom - rodinný dom).

Súd si z Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, zadovážil spis týkajúci sa zápisu vlastníckych práv
účastníkov konania k rodinnému domu (č.l. 51-63). Tu boli okrem listín, ktoré predložil navrhovateľ súdu,
priložené listiny: žiadosť navrhovateľa o zápis rozsudku 12C 263/82.

Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec,
stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému
vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,

rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je po procesnej stránke skutočnosť, že účastníci majú vecnú
legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v tomto prípade má ten, kto je

účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. Naliehavý právny záujem na určení je
daný najmä tam, kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým alebo kde by bez
tohto určenia bol ohrozené právo navrhovateľa, čo v danom prípade je splnené.

Pokiaľ ide o zápis do katastra nehnuteľností je potrebné uviesť, že otázku vlastníckeho práva si súd

rieši sám bez toho, aby bol viazaný takýmto zápisom, t.j. súd nehodnotil žiadosť o záznam do katastra
nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, nakoľko samotná žiadosť bola navrhovateľom spochybnená a preto
súd sám vykonal dokazovanie ohľadom vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Rozhodnutie
okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný

v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva k nehnuteľnosti alebo odchýliť sa
pri posúdení otázky, kto je jej vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností (Zo súdnej
praxe 57/2001).

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodinný dom bol postavený počas trvania prvého

manželstvanavrhovateľaadokončenýpočastrvaniamanželstvadruhého(tedamanželstvaúčastníkov).

Keďže v dobe, kedy došlo k uzavretiu manželstva účastníkov konania, už boli vykonané na stavbe
(rodinnom dome) prvky dlhodobej životnosti - najmä zvislé a vodorovné nosné konštrukcie, konštrukcie
strechy a schodišťa, možno z tohto vyvodiť, že za trvania ich manželstva bola dokončená už existujúca

vec. A preto tento rodinný dom do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí, pričom nie je rozhodujúce,
že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, ako to je v danom prípade (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 3Cdo/111/1992). Sama odporkyňa na pojednávaní uviedla,
že sa tam vymieňali okná, plávajúca podlaha, robila sa fasáda a priečky, ktoré neboli nosné sa stavali
v chodbe.

Odporkyňa ďalej namietala, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla podľa § 135b
Občianskeho zákonníka. Tvrdila, že nehnuteľnosť z časti prestavali a zároveň i pristavili jej nové časti,
čím podľa jej názoru došlo k podstatnej zmene veci. Spracovanie cudzej veci predstavuje samostatný
právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozumejú sa ním prípady, keď sa z jednej veci vytvorí

iná vec, ktorá sa líši od pôvodnej veci. V prípade stavieb treba prihliadať na to, či spracovaním
stavby vznikne celkom nová stavba odlišná od pôvodnej (napr. zbúraním pôvodnej stavby a postavenie
novej stavby hoci i na základoch pôvodnej stavby) alebo ide len o nejakú dostavbu, prestavbu alebo
opravu stavby. K stavbe nemožno nadobudnúť vlastníctvo jej prepracovaním; nadobudnutie vlastníctva
k „prepracovanej stavbe“ je možné, len ak pôvodná stavba zanikla (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu

Českej republiky z 5.11.2002, sp. zn. 22Cdo/761/2001).

Nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v
prípadoch, kedy sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov,ktoré stavbu charakterizujú, že sa touto činnosťou zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného
vyplýva, že nemožno nadobudnúť vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia a pod.) cudzej stavby
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 2Cdo/22/2005).

Podľa názoru súdu, ak by odporkyňa preukázala, že dom po uzavretí manželstva s navrhovateľom
prešiel takou zásadnou prestavbou, že stratil svoj pôvodný charakter a zo stavebnotechnického pohľadu
by sa jednalo v podstate o nový dom a táto prestavba bola realizovaní z prostriedkov patriacich
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, patril by predmetný rodinný dom do bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Toto však odporkyňa nepreukázala. Práve naopak z dokazovania vyplynulo,
že rodinný dom žiadnou veľkou prestavbou neprešiel a preto tento nepatrí do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov.

Ďalej odporkyňa argumentovala, že vlastníctvo k stavbe nadobudla na základe vydržania práva v zmysle
§ 134 Občianskeho zákonníka. Zákon určuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú

vydržaciu dobu. Medzi ne patrí aj dobromyseľnosť vydržateľa, ktorá podľa vykonaného dokazovania
v prejednávanej veci nie je splnená. Sama navrhovateľka vo vyjadrení zo dňa 10.4.2014 uviedla,
že „ sa pýtala žalobcu (poučená z rozvodu jej prvého manželstva) čo sa stane s jej (a neskôr
spoločnými) investíciami do žalobcovej nehnuteľnosti, ak sa ich plánované manželstvo nezdarí...“, z
čohojednoznačnemožnovyvodiť,ženemohlabyťdobromyseľná,t.j.vedela,ženehnuteľnosťjejnepatrí.

Vzhľadom k tomuto zisteniu, súd ďalej neskúmal naplnenie ďalších predpokladov vydržania, nakoľko
všetky predpoklady vrátane dobromyseľnosti vydržateľa musia byť splnené súčasne.

Súd nespochybňuje, že odporkyňa investovala finančné prostriedky do nehnuteľnosti navrhovateľa
(nakoľko v ňom bývala od roku 1993). Platí však, že ak počas manželstva manželia spoločne investovali

do domu patriaceho do výlučného vlastníctva jedného manžela, má druhý manžel - nevlastník (v tomto
prípade odporkyňa), právo, aby sa táto investícia vyporiadala po zániku manželstva. Nebolo preto
potrebné vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania odporkyne a to predvolať svedkyne (Y. Z. E. Y. V., I.
F. U. U.Č.), pretože tieto by mali byť vypočuté v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
účastníkov ohľadom rozsahu investícií odporkyne do nehnuteľnosti navrhovateľa.

Súd zamietol nielen návrh odporkyne na doplnenie dokazovania (z vyššie uvedených dôvodov) ale aj
návrh navrhovateľa spočívajúci vo vypočutí pracovníčky katastrálneho úradu, ktorá sa mala vyjadriť
k otázke právnej sily žiadosti o záznam do katastra nehnuteľností zo dňa 19.3.2012, pretože ide o

otázku, ktorú si súd posudzuje sám a tak vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné a v tomto konaní
irelevantné.

Súd na základe vyššie uvedeného potom návrhu v celom rozsahu vyhovel a určil, že vlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti, uvedenej vo výroku tohto rozsudku, je navrhovateľ.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že
navrhovateľovi,ktorýbolúspešnývkonanínáhradutrovkonania,ktoréspočívalivnáhradetrovprávneho
zastúpenia a v náhrade iných trov konania (v sume zaplateného súdneho poplatku navrhovateľom)
priznal.

Súd priznal trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to
za 3 úkony právnej služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia 31.10.2013, písomné podanie na súd
dňa 4.11.2013 a účasť na pojednávaní dňa 15.10.2014 - § 13a citovanej vyhlášky), 3 x režijný paušál
za úkony vykonané v roku 2013 a úkon 2014 (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky) spolu 188,07 Eur.

Súd priznal trovy len vo výške uplatnenej právnym zástupcom navrhovateľa súc viazaný jeho návrhom,
napriek tomu, žeby mu patrila vyššia odmena (nesprávne uplatnená 1/13 výpočtového základu za rok
2010 - 55,49 Eur, napriek tomu, že úkony právnej služby boli vykonané v roku 2013 a 2014, a takisto
neprávne uplatnený režijný paušál vo výške 7,21 Eur, pretože advokátovi by patril režijný paušál vo
výške 2x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.