Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 22, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/22/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200500
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200500.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu ST SIRIUS, spol. s r.o., Námestie
Generála Štefánika 3, Stará Ľubovňa, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, so
sídlom Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie,
útvar inšpekcie odpadového hospodárstva, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu
a rozhodnutia žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 28. mája 2013 na základe
žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Leg zo dňa 28. mája 2013

v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Bratislava, Stále pracovisko Nitra č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27. marca 2013 podľa §
250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e ž a l o v a n é h o nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 888,67 €, ktoré je
povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Juraja Tibenského, advokáta.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.05.2013 žalovaný ako príslušný správny orgán podľa § 9 a §

10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovvoveciodvolaniažalobcuprotirozhodnutiuSlovenskej
inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava, Stále pracovisko Nitra
(ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013
rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe podnetu v dňoch

23.02.2012 a 04.05.2012 u žalobcu v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Nová Dedina,
sklad na parcele č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves, kontrolu dodržiavania ustanovení zákona č.
127/2006 Z.z. o perzistentných organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o
odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o perzistentných organických látkach") a Nariadenia (ES) č. 850/2004 Európskeho parlamentu a Rady
zo dňa 29.04.2004 o perzistentných organických znečisťujúcich látkach (ďalej len „POPs"), ktorým sa
mení a dopĺňa smernica 79/117/EHS v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie"). Výsledky

kontroly boli podrobne popísané v Protokole č. XX z operatívnej kontroly, vypracovanom dňa 04.05.2012
a zápisnične ukončenom a prerokovanom dňa 25.06.2012 (ďalej len „protokol z kontroly"). Na základe
kontrolou zisteného skutkového stavu prvostupňový správny orgán ako príslušný orgán podľa § 9 a §
10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplneníniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s § 5 ods. 1 písm. b/ zákona o perzistentných
organických látkach a v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok") v predmetnej veci vykonal správne konanie a vydal rozhodnutie

č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013, ktorým uložil žalobcovi pokutu v celkovej výške
1 660 €. Pokuta bola uložená žalobcovi podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o perzistentných organických
látkach za to, že ako držiteľ POPs nenakladal so zásobami POPs ako s odpadom v súlade s čl. 5
ods. 1 nariadenia v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 a prílohu V, časť 1 nariadenia, t.j. nezneškodnil a ani
nepretransformoval odpadovú agrochemikáliu (MELIPAX POPRAŠ), ktorá pozostávala z POPs (účinná

látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) takým spôsobom, aby sa
zabezpečilo, že obsah POPs sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad
a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti POPs (bezodkladné zneškodnenie alebo pretransformovanie
činnosťami zneškodňovania D9, D10 alebo činnosťou zhodnocovania Rl). Podľa predložených dokladov
bola predmetná odpadová agrochemikália pozostávajúca z POPs zneškodnená činnosťami Dl alebo
Dl5, čo je nedodržanie čl. 5 ods. 1 v nadväznosti na čl. 7 ods. 2 nariadenia.

Uviedol,žetomutorozhodnutiupredchádzalorozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuč.XXXXX
XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012, ktoré bolo zrušené a vrátené na nové prejednanie a
vydanie nového rozhodnutia z dôvodov, ktoré boli uvedené v rozhodnutí žalovaného č. XX XXX XXX
XX/XXX-XXXX/Kov zo dňa 24.01.2013.

Konštatoval, že žalobca podal listom zo dňa 08.04.2013 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu zo dňa 27.03.2013 v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že toto rozhodnutie
je vydané v rozpore so Správnym poriadkom, v rozpore so zákonom o odpadoch a zákonom o
perzistentných organických látkach, ako aj rozpore so zdravým rozumom. V odvolaní uviedol, že

podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno
uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa prvostupňový správny orgán dozvedel o porušení povinnosti,
najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinností. Pokutu podľa odseku 4 možno
uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa mala splniť povinnosť uložená podľa odseku 4. Prvostupňový
správny orgán sa dozvedel o predmetnom porušení najneskôr dňa 14.03.2012, kedy mu bola e-mailom

zaslaná správa o vyčistení skladu nachádzajúcom sa na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, parc.
č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves, v Obci Nová Dedina a zaslaný sprievodný list nebezpečných
odpadov a najneskôr dňa 27.03.2012, kedy prvostupňový správny orgán prevzal od žalobcu hlásenie o
prepravovaných nebezpečných odpadoch. Preto najneskôr do dňa 27.03.2013 muselo byť rozhodnutie
o pokute právoplatné, ak nie, zaniká zodpovednosť za správny delikt. Ďalej uviedol, že podľa § 17

ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať
zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Žalobca si za zástupcu v konaní
pred prvostupňovým správnym orgánom zvolil Ing. J. M., ktorému do dnešného dňa nebolo doručené
žiadne oznámenie o začatí správneho konania, a preto akékoľvek konanie zo strany prvostupňového
správneho orgánu je nezákonné a v rozpore so Správnym poriadkom. Doručenie oznámenia o začatí

správneho konania za správny delikt je podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného stavu v
správnom konaní, pričom ak nie je preukázané doručenie oznámenia o začatí správneho konania za
správny delikt, trpí rozhodnutie o uložení sankcie takou chybou konania, ktorá sama sebe je dôvodom
pre zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť. Poukázal na skutočnosť, že mal právo byť oboznámený s
každým dôkazom alebo stanoviskom, ovplyvňujúcim rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu

v konaní a musel mať možnosť sa k nim vyjadriť, okrem iného na ústnom pojednávaní podľa § 21
Správneho poriadku. Pretože toto právo mu bolo odňaté, prvostupňový správny orgán vôbec nenariadil
ústne pojednávanie, aby sa mohol oboznámiť ako vyhodnotil ním predkladané tvrdenia a dôkazy v
správnom konaní, konštatoval, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces. Ďalej v odvolaní
namietal, že podľa § 10 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o kontrole") pracovníci kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu
orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti, alebo
proti ktorým podal vedúci kontrolovaného subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich predpojatosti
sú oprávnení vykonať pri kontrole len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. Dňa 22.06.2012 podal
námietky zakladajúce pochybnosti o predpojatosti zamestnancov prvostupňového správneho orgánu.

Tvrdil, že o tejto námietke nebolo rozhodnuté podľa § 10 ods. 4 zákona o kontrole. Napriek uvedenému
zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vo veci konali a vydali aj rozhodnutie a to aj napriek
tomu, že pokiaľ nie je rozhodnuté o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať len také úkony, ktoré
neznesú odklad. Ak takíto zamestnanci konali vo veci a vydali rozhodnutie, je takéto rozhodnutienezákonné a musí byť zrušené. Namietal, že pri uložení pokuty sa prvostupňový správny orgán
neriadil tzv. absorpčnou zásadou, podľa ktorej pri spáchaní viacerých deliktov sa úhrnný trest uloží
podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov. V tejto súvislosti uviedol, že v správnom konaní

právoplatným rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. XX XXX XXX XX/XXX X-XXXXX/Hrd
zo dňa 09.10.2012 mu bola uložená pokuta v sume 1 000,- €. Je toho názoru, že ak sa dopustil viacerých
správnych deliktov prvostupňový správny orgán mu mal uložiť sankciu len za správny delikt najprísnejšie
postihnuteľný. Citoval ust. § 19 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona o odpadoch, podľa ktorých je držiteľ odpadu
povinný zabezpečiť zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť ich zhodnotenie

a tieto odpady odovzdať len osobe oprávnenej na nakladanie s odpadmi podľa zákona o odpadoch.
Podľa jeho názoru oprávnená osoba nakladať s odpadom má zneškodniť odpad v súlade so zákonom
o odpadoch a nariadením a on ako držiteľ odpadu nie je zodpovedný za spôsob zneškodnenia odpadu,
a preto nemohol porušiť ustanovenie čl. 5 a čl. 7 nariadenia.

Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní preskúmal obsah spisu prvostupňového správneho

orgánu, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, ako aj dôvody uvedené v odvolaní. Na
základe kontrolou zisteného skutkového stavu a vykonaného správneho konania dospel k záveru,
že prvostupňový správny orgán rozhodol správne, ak uložil žalobcovi pokutu podľa § 7 ods. 2 písm.
a/ zákona o perzistentných organických látkach vo výške 1 660,- € z dôvodov v tomto napadnutom
rozhodnutí uvedených. Konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v

súlade so zákonom o perzistentných organických látkach, ako aj Správnym poriadkom a nie je možné
ho považovať za nezákonné.

K námietkam žalobcu uviedol, že ust. § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach, ktoré
určuje lehoty dokedy možno uložiť pokutu za kontrolou zistené porušenie tohto zákona, nebolo zo

strany prvostupňového správneho orgánu porušené. Z protokolu z kontroly jednoznačne vyplýva, že
prvostupňový správny orgán porušenie povinnosti žalobcu nenakladať so zásobami - odpadom s
obsahom POPs ako s odpadom v súlade s nariadením zistil, a teda sa dozvedel až preskúmaním
všetkých dokladov, predložených počas kontroly do ukončenia kontroly, teda do dňa 25.06.2012, kedy
bol protokol z kontroly zápisnične prerokovaný. Tento deň považuje za deň, kedy sa prvostupňový

správny orgán dozvedel o porušení vyššie uvedeného ustanovenia žalobcom a na tento deň sa vzťahujú
lehoty ustanovené § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach. Preto v tejto časti považuje
námietky žalobcu za neopodstatnené.

Vo veci námietky žalobcu týkajúcej sa správneho doručovania písomností v priebehu správneho konania

dôvodil, že ako vyplynulo z predloženého spisového materiálu, žalobca sa dal počas správneho konania
zastupovať podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku splnomocneným zástupcom Ing. J. M.. Aj napriek
skutočnosti, že oznámenie o začatí správneho konania bolo doručené len žalobcovi konštatoval, že
žalobca ako účastník konania využil svoje právo, priebežne sa vyjadroval k prebiehajúcemu konaniu,
preukázateľne mu boli umožnené všetky úkony ako účastníkovi konania a tento všetky svoje práva

ako účastník konania aj využíval. Nebol preto poškodený na svojich právach, pretože prvostupňový
správny orgán sa jeho námietkami podrobne zaoberal vo vydanom rozhodnutí. Vydané rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu bolo doručené žalobcovi, ako aj splnomocnenému zástupcovi, čo
preukazujú doručenky, ktoré sa nachádzajú v spise. Po preskúmaní dokladov predložených v správnom
konaní dospel k názoru, že prvostupňový správny orgán v správnom konaní odstránil nedostatky,

ktoré sa týkali doručovania písomností a vydané rozhodnutie považuje za zákonné. Žalobca v súlade
so Správnym poriadkom mal počas celého správneho konania možnosť oboznamovať so všetkými
písomnosťami,ktorébolisúčasťouspisovéhomateriálu,anazákladektorýchbolovydanéajrozhodnutie
prvostupňovéhosprávnehoorgánu.Dôkazomtejtoskutočnostijefakt,ževoznámeníozačatísprávneho
konania (list č. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo 06.09.2012) bolo uvedené, že účastník konania

môže v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku uplatniť svoje zákonné právo vyplývajúce z tohto
ustanovenia. Žalobca na základe tohto ustanovenia zaslal listom vyjadrenie ku konaniu č. XXXX-
XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 19.09.2012, čím bolo jeho právo vyplývajúce z ustanovenia § 33 ods.
2 Správneho poriadku naplnené. Rovnako v priebehu správneho konania bol opätovne vyzvaný na
doplnenie dokazovania v súlade s § 32 a 33 Správneho poriadku listom č.j.: XXX/XXXX/XXX/XXXX/

Hrd zo dňa 26.02.2013, pričom žalobca uplatnil svoje právo zaslaním listu „Doplnenie dokazovania
- vyjadrenie sa k zneškodneniu agrochemikálií" zo dňa 10.03.2013 a jeho námietky boli zohľadnené
vo vydanom rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu. Vo veci nariadenia ústneho pojednávania
argumentoval, že o nariadení ústneho pojednávania rozhoduje správny orgán, ktorý konanie vedie. Akprvostupňový orgán mal dostatok dôkazov, ktoré presne a správne objasňovali skutkový stav veci, nebol
povinný ústne pojednávanie nariadiť a v konaní vychádzal zo skutočností, ktoré boli zistené v priebehu
výkonu kontroly. Preto námietka žalobcu, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces, je z vyššie

uvedených dôvodov neopodstatnená.

K námietke žalobcu vo veci pochybnosti o nepredpojatosti zamestnancov prvostupňového správneho
orgánu uviedol, že prvostupňový správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu v rámci predloženia spisového
materiálu predložil aj kópie dokumentov, ktoré sa týkajú predmetných námietok žalobcu vo veci

pochybností o nepredpojatosti, a to list žalobcu vo veci "Námietka proti účasti pracovníkov kontroly -
stále pracovisko Nitra - na kontrole" zo dňa 22.06.2012, odpoveď prvostupňového správneho orgánu vo
veci "Námietka o predpojatosti - odpoveď" zo dňa 28.06.2012, ako aj list „Rozhodnutie o námietkach k
účasti pracovníka na kontrole z dôvodu pochybností o nepredpojatosti" zo dňa 28.06.2012. Konštatoval,
že po preskúmaní predmetných dokumentov dospel k záveru, že postup prvostupňového správneho
orgánu vo veci pochybností o nepredpojatosti bol v súlade so zákonom o kontrole. Z predloženej

dokumentácie vyplýva, že prvostupňový správny orgán sa námietkami žalobcu zaoberal a následne
ho oboznámil, že podľa § 10 ods. 2 zákona o kontrole je možné námietky v prípade pochybností
o nepredpojatosti pracovníkom kontroly alebo prizvaných osôb podávať výlučne proti pracovníkom
resp. prizvaným osobám. Nie je možné podávať námietku o predpojatosti proti orgánu kontroly, t.j.
prvostupňovému správnemu orgánu ako celku. Rozhodnutie o námietkach k účasti pracovníka na

kontrole z dôvodu pochybností o nepredpojatosti zo dňa 28.06.2012, ktoré vydal prvostupňový správny
orgán, sa týkalo zamestnanca odboru inšpekcie ochrany vôd, SP Nitra, teda zamestnanca odboru, ktorý
nevykonával kontrolu popísanú v predmetnom protokole z kontroly, a preto sú námietky žalobcu v tejto
veci irelevantné.

K ďalším námietkam dôvodil, že prvostupňový správny orgán vykonal v predmetnom objekte na základe
podnetu dve operatívne kontroly podľa dvoch rôznych právnych predpisov, z ktorých vyplývajú žalobcovi
rôzne osobitné povinnosti. Každý právny predpis upravuje uloženie pokút osobitne a vymedzuje,
ktoré porušenia právneho predpisu spadajú pod správne delikty. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol
jednoznačne držiteľom starých a nevhodne skladovaných zásob POPs, pre ktoré nebolo vydané

žiadne povolenie, vyplývajú mu zo zákona o perzistentných organických látkach povinnosti, ktorých
nedodržanie je správnym deliktom, a za ktoré ukladá prvostupňový správny orgán podľa tohto zákona
pokutu. To, že právoplatným rozhodnutím č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012
prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 1 000,- € za porušenie zákona o
odpadoch, nie je dôvodom na neuloženie pokuty za porušenie povinností podľa iného zákona, teda

podľa zákona o perzistentných organických látkach. Preto považuje v tomto smere námietky žalobcu
za neopodstatnené.

K ďalším námietkam uviedol, že ust. § 19 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona o odpadoch, podľa ktorých je
držiteľ odpadu povinný zabezpečiť zneškodnenie odpadov, ak nie je možné alebo účelné zabezpečiť

ich zhodnotenie a tieto odpady odovzdať len osobe oprávnenej na nakladanie s odpadmi podľa zákona
o odpadoch, sú jednoznačne platné a pri nakladaní s odpadmi je každý držiteľ odpadu povinný ich
dodržiavať. Zároveň však v súlade s článkom 5 ods. 1 nariadenia pre majiteľa zásob platí povinnosť
ustanovená v tomto odseku a to, že majiteľ zásob, ktoré pozostávajú alebo obsahujú akúkoľvek látku
uvedenú v prílohe č. I a prílohe č. II, pre ktorú nebolo vydané žiadne povolenie, zaobchádza s týmito

zásobami ako s odpadom a v súlade s článkom 7. Nariadenie v čl. 7 ods. 2 ustanovuje, že napriek
smernici č. 96/59/ES (v súčasnosti platná smernica EPaR 2008/98/ES o odpade a o zrušení niektorých
smerníc, ktorej ustanovenia sú transponované do zákona o odpadoch) sa odpad, ktorý pozostáva z
akejkoľvek látky uvedenej v prílohe IV., obsahuje ju alebo je ňou kontaminovaný, musí bezodkladne
a v súlade s prílohou č. V, časť 1 zneškodniť alebo pretransformovať a to takým spôsobom, aby sa

zabezpečilo, že obsah POPs látok sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci
odpad a uvoľňovania nevykazovali vlastnosti POPs látok. Podľa prílohy 5 časť I nariadenia sú povolené
nasledovné postupy zneškodnenia a zhodnotenia: D9 (fyzikálno - chemická úprava), D10 (spaľovanie
na pevnine) a Rl (použitie ako palivo alebo iný prostriedok na výrobu energie s výnimkou odpadu
obsahujúceho PCB). Z uvedeného vyplýva, že je jednoznačne povinnosťou majiteľa nepovolených

zásob - teda žalobcu - zabezpečiť postup zneškodnenia podľa nariadenia. Preskúmaním spisového
materiálu žalovaný konštatoval, že žalobca ako majiteľ nepovolených zásob - odpadu s obsahom POPs
- zabezpečil zneškodnenie odpadovej agrochemikálie (MELIPAX POPRAŠ), ktorá pozostáva z POPs
(účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru), t.j. látky uvedenejv prílohe I a v prílohe č. IV nariadenia tak, že bola zneškodnená činnosťami Dl (uloženie do zeme alebo
na povrchu zeme - napr. skládka odpadov) alebo Dl5 (skladovanie niektorou z činností Dl až D14), t.j. v
rozpore s nariadením. Z uvedených dôvodov považuje námietky žalobcu za neopodstatnené.

V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že prvostupňový správny orgán
postupoval pri uložení pokuty podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o perzistentných organických látkach
v súlade so zákonom. Pri ustanovení výšky pokuty prihliadal na skutočnosti, že žalobca ešte v čase
vykonania kontroly predmetné odpady obsahujúce POPs, odovzdal na zneškodnenie inej osobe v

domnienke, že táto osoba zneškodní predmetný odpad (vzhľadom na obsah účinnej látky Toxaphene)
zákonom určeným spôsobom, ako aj na to, že žalobca bol držiteľom nepovolených zásob - odpadu s
obsahom POPs - v relatívne malom množstve. Rovnako bola zohľadnená skutočnosť, že predmetný
odpad s obsahom POPs nevznikol žalobcovi, ale tento sa stal následným držiteľom nepovolených zásob
až kúpou predmetného objektu, v ktorom sa nepovolené zásoby nachádzali. Žalovaný posúdil dôvody,
ktoré sú uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a na ktoré prvostupňový správny orgán prihliadal pri

určovaní výšky pokuty a je toho názoru, že uložená pokuta zodpovedá závažnosti a času protiprávneho
konania. Výšku pokuty 1 660,- € uloženú podľa § 7 ods. 2 zákona o perzistentných organických látkach
pri spodnej hranici pokuty, ktorá je v rozpätí od 1 659,69 € do 33 193,91 €, čo je na úrovni spodnej
hranice ustanovenej zákonom, považuje za primeranú.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v
spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia
Bratislava, Stále pracovisko Nitra č. XX XXX XXX XX/XXX-XXXX/Hrd zo dňa 27.03.2013 (ďalej len
„prvostupňový správny orgán"), ktoré považuje za nezákonné. Nesúhlasil s názorom žalovaného
vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania zodpovednosti za správny delikt, ktorý v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia uviedol, že o porušení jeho povinnosti sa prvostupňový správny orgán
dozvedel až dňa 25.06.2012, kedy bol s ním prerokovaný protokol č. XX sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/
XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a jednoročná lehota na uloženie pokuty uplynie až dňa 25.06.2013.
Poukázal na ust. § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach, podľa ktorého pokutu podľa
odsekov 1 až 3 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa Slovenská inšpekcia životného prostredia

dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti.

V tejto súvislosti uviedol, že lehoty uvedené v citovanom ustanovení § 7 ods. 6 (jednoročná subjektívna
a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi (prepadnými) lehotami,

na uplynutie ktorých je povinný prihliadať správny orgán z úradnej povinnosti (ex offo). Nestačí len
v rámci uvedených lehôt vydať prvostupňové rozhodnutie, ale je nevyhnutné, aby toto rozhodnutie
najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny
delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne
uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra

povinného subjektu. Podľa existujúcej judikatúry a právnej doktríny začatie plynutia subjektívnych aj
objektívnych lehôt nemôže závisieť od rozhodnutia správneho orgánu, ktorý vec prejednáva, pretože
prípadná ľubovôľa správneho orgánu pri nakladaní so začiatkom subjektívnej lehoty ľubovoľne by
mohla narušiť právnu istotu dotknutých subjektov práv a povinností. Konkrétne zákonná subjektívna a
objektívna lehota sú vždy prekluzívnymi lehotami, ktoré správny orgán nemôže predĺžiť. Inak povedané,

určenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty nie je a nemôže závisieť od svojvôle, či vnútorných pomerov
správnehoorgánu.Prvostupňovýsprávnyorgánsaoporušenízákonadozvedelnajskôrdňa14.03.2012,
kedyboloprvostupňovémusprávnemuorgánužalobcome-mailomodoslanásprávaovyčisteníobjektua
zaslaný sprievodný list nebezpečných odpadov, z ktorého sa dozvedel o spôsobe zlikvidovania odpadov
obsahujúcich látky POPs. Najneskôr sa o porušení zákona dozvedel dňa 27.03.2012, kedy prevzal

od žalobcu hlásenie o prepravovaných nebezpečných odpadoch. Preto najneskôr dňa 14.03.2013
muselo byť rozhodnutie o pokute právoplatné, ak nie, zaniká zodpovednosť žalobcu za správny delikt.
S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti uviedol, že jeho zodpovednosť za správny delikt zanikla
a ak bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ešte len vydané dňa 27.03.2013, bolo vydané
v rozpore so zákonom a musí byť zrušené a správne konanie o uložení pokuty zastavené.

Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v protokole z kontroly č. XX zo dňa 04.05.2012 v
článku IV bod 2.2.2 potvrdil, že o skutočnosti, že odpad obsahujúci látky POPs nebol zlikvidovanýpodľa nariadenia, sa dozvedel dňa 14.03.2012. Preto tvrdenie žalovaného v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia, že správny orgán sa dozvedel o porušení zákona až dňa 25.06.2012 nie je pravdivé.

Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6Sžf 51/2010, v ktorom najvyšší
súd vyslovil právny názor, že zmyslom jednoročnej prekluzívnej subjektívnej lehoty je prinútiť správny
orgán k aktívnej činnosti - vrátane zisťovania preukazovania zodpovednosti za porušenie zákona
bezprostredne od okamžiku, keď sa dozvie o skutkových okolnostiach. V prejednávanej veci preto
najvyšší súd nepovažoval za správny názor žalovaného, že skutočnosťou určujúcou začiatok plynutia

subjektívnej jednoročnej lehoty bol deň vydania protokolu z vykonania kontroly. Podľa Najvyššieho
súdu skutočnosťou pre začatie plynutia subjektívnej lehoty na uloženie sankcie za správny delikt je
okamih, kedy sa správny orgán dozvie o porušení zákona. Ak právny názor najvyššieho súdu je ten,
že deň vypracovania protokolu nie je dňom kedy sa správny orgán dozvie o skutočnosti určujúcej
začiatok plynutia subjektívnej jednoročnej lehoty, v žiadnom prípade nemôže byť týmto dňom deň
prerokovania protokolu, ktorý nasleduje až po dni vypracovania protokolu. Ak teda žalovaný tvrdí, že až

dňom prerokovania protokolu začala plynúť jednoročná premlčacia lehota, jeho názor nie je v súlade so
zákonom. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 27.03.2013 o uložení pokuty podľa
§ 7 ods. 6 zákona č. 127/2006 Z.z. o perzistentných látkach nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013
a subjektívna jednoročná lehota na uloženie pokuty uplynula dňa 27.03.2013. Prvostupňový správny
orgán, ako aj žalovaný mal ex offo prihliadnuť na uplynutie tejto lehoty a mal konanie o uložení pokuty

zastaviť.

Uviedol, že vyššie uvedené skutočnosti považuje za dostatočné k tomu, aby súd žalobe vyhovel, ale
pre prípad, že nebudú pre súd dostatočne presvedčivé, z dôvodu právnej istoty uviedol aj ďalšie dôvody
žaloby. Poukázal na ust. § 17 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého účastníci konania, ich zákonní

zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia.
Za zástupcu v tomto konaní si zvolil Ing. J. M., ktorému ku dňu vydania rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu nebolo doručené žiadne oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty
a preto akékoľvek konanie zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je nezákonné
a v rozpore so správnym poriadkom. Doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny

delikt je podstatnou súčasťou náležitého zistenia skutočného stavu v správnom konaní, pričom ak nie
je preukázané doručenie oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí rozhodnutie o
uložení sankcie takou vadou konania, ktorá sama o sebe je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre
nezákonnosť. Ak si teda zvoli zástupcu Ing. J. M., oznámenie o začatí správneho konania mu musí byť
doručené a o začatí správneho konania sa tento zástupca nesmie dozvedieť sprostredkovane napr. od

inej osoby, ale musí byť doručené do vlastných rúk, čo sa v tomto prípade nestalo. Poukázal na ust. § 18
ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé
konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ak však účastník konania
má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Správny
orgán nepostupoval v súlade s uvedeným ustanovením a preto je rozhodnutie nezákonné.

Ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k článku 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd majú účastníci konania nielen právo predložiť každý
dôkaz potrebný k tomu, aby preukázali svoje tvrdenia, ale zároveň musia byť oboznámení s každým
dôkazom alebo stanoviskom, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie a musia mať možnosť sa k nim

vyjadriť. Zároveň účastníci môžu legitímne očakávať, že budú v konaní vyzvaní, či sa chcú k jednotlivým
dokumentomvyjadriť.Jepretozrejmé,žemalprávobyťoboznámenýskaždýmdôkazomovplyvňujúcom
rozhodovanie v konaní a bolo nepostačujúce ho len vyzvať na vyjadrenie. Musel mať možnosť sa k
nim vyjadriť v rámci správneho konania o uložení pokuty, okrem iného na ústnom pojednávaní podľa
§ 21 Správneho poriadku. Pretože toto právo mu bolo odňaté tým, že prvostupňový správny orgán

nenariadil ústne pojednávanie, aby sa podrobne oboznámil ako vyhodnotil prvostupňový správny orgán
predkladané tvrdenia a dôkazy v správnom konaní, odňal mu tým právo na spravodlivý proces.

Citoval ust. § 10 ods. 3 zákona č. 10/1996 Zb. o kontrole v štátnej správe, podľa ktorého pracovníci
kontroly a prizvané osoby, ktorí oznámili vedúcemu orgánu kontroly alebo ním splnomocnenému

zástupcovi pochybnosti o svojej nepredpojatosti, alebo proti ktorým podal vedúci kontrolovaného
subjektu námietky zakladajúce pochybnosti o ich nepredpojatosti, sú oprávnení vykonať pri kontrole
len také úkony, ktoré nedovoľujú odklad. V tejto súvislosti namietal, že dňa 22.06.2012 podal námietky
zakladajúcepochybnostionepredpojatostizamestnancovprvostupňovéhosprávnehoorgánu.Podotkol,že námietky podal proti zaujatosti zamestnancov a nie námietky proti správnemu orgánu, ako si to
nesprávne interpretuje žalovaný. O tejto námietke nebolo rozhodnuté v súlade s § 10 ods. 4 zákona o
kontrole v štátnej správe. Napriek uvedenému zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vo veci

konali a vydali aj rozhodnutie a to aj napriek tomu, že pokiaľ nie je rozhodnuté o ich nepredpojatosti, sú
oprávnení vykonať len také úkony, ktoré neznesú odklad. Ak takíto zamestnanci konali vo veci a vydali
rozhodnutie, je takéto rozhodnutie nezákonné a musí byť zrušené. Poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. II.US 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, podľa ktorého vo všeobecnosti možno
konštatovať, že ak účastník konania vedeného podľa zákona o správe daní spochybní nezaujatosť

všetkých zamestnancov orgánu verejnej správy, nemá orgán verejnej správy možnosť výberu, ako bude
ďalej postupovať. Je totiž povinný postupovať spôsobom, ktorý je pre takýto prípad zákonom o správe
daní predpísaný. To znamená, že o námietke zaujatosti všetkých zamestnancov musí byť rozhodnuté.
Uviedol, že aj keď Ústavný súd rozhodoval v konaní podľa zákona o správe daní, možno uvedený názor
Ústavného súdu analogicky použiť aj na konanie iného správneho orgánu postupujúceho pri kontrole
podľa zákona o kontrole. Dôležitý je názor, že o námietke nepredpojatosti musí byť rozhodnuté a až po

takomto rozhodnutí môžu namietaní zamestnanci konať.

Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán vykonal u neho v jeden deň, v jednu hodinu (23.02.2012)
kontrolu podľa zákona o vodách, odpadoch a perzistentných organických látkach, o čom vyhotovil
protokol o kontrole, a to sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Tur zo dňa 04.05.2012, č. XX sp.zn XXXX-

XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a č. XX sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa
04.05.2012. Z týchto vykonaných kontrol mu bola v správnom konaní právoplatným rozhodnutím
prvostupňového správneho orgánu č. XX XXX XXX XX/XXXX-XXXXX/Hrd zo dňa 09.10.2012 uložená
pokuta v sume 1 000,- €. V tejto súvislosti uviedol, že na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy,
ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov neupravujú postup správnych orgánov pri postihu

za súbeh viacerých deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku
špeciálnej úpravy je potrebné použiť analogiae legis resp. tzv. absorpčnú zásadu a to ex offo. Jej
podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú
tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že
správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto

deliktov. Na základe analógie teda v danom prípade treba aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného
trestu a to ex offo, t.j. správny orgán uloží za viaceré delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa
na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný bez toho, aby to musel subjekt namietať. V danom prípade,
ak je prvostupňový správny orgán toho názoru, že sa dopustil viacerých správnych deliktov, pri ukladaní
pokuty za tieto delikty mal uložiť sankciu za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. V tomto prípade

mu bola už právoplatne uložená pokuta v sume 1 000,- €, a preto ukladanie ďalšej pokuty za súbežné
správne delikty považuje v rozpore s uvedenou zásadou. Prvostupňový správny orgán mal postupovať
pri zistení, objasnení, konaní a sankcionovaní v súlade s platnými ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní a pre prípad nedostatku špeciálnej zákonnej úpravy mal sankcionovanie posúdiť
analogicky podľa § 12 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,

a to v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Správne delikty
boli prvostupňovým správnym orgánom zistené pri jednom a tom istom chránenom objekte - životnom
prostredí a preto nie je rozhodujúce pri skúmaní uvedeného súbehu deliktov podľa akého zákona k
porušeniu došlo.

Ďalej citoval ust. § 19 ods. 1 písm. f/ a g/ zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch, v súvislosti s ktorými
uviedol, že držiteľ odpadu je povinný zabezpečovať zneškodnenie odpadov tak, že odpad odovzdá
osobe oprávnenej nakladať s odpadmi a táto osoba zneškodní odpad v súlade so zákonom o odpadoch
a nariadením. Článok 5 ods. 1 nariadenia ukladá majiteľovi látok obsahujúcich látky POPs nakladať s
nimi ako s odpadom a v súlade s článkom 7 nariadenia. Článok 7 ods. 2 nariadenia hovorí o spôsobe

zneškodnenia. Uvedený článok neukladá povinnosť priamo držiteľovi zneškodniť odpad ani kontrolovať,
či osoba oprávnená zneškodniť odpad ho zneškodnila v súlade so zákonom, ale pojednáva len a len
o spôsobe zneškodnenia odpadu. Držiteľ odpadu v súlade s uvedeným nie je zodpovedný za spôsob
zneškodnenia odpadu, pretože nie je oprávnený v zmysle zákona o odpadoch zneškodňovať odpad.
Odpad odovzdal osobe oprávnenej nakladať s odpadom a nemohol preto podľa uvedeného porušiť

ustanovenie článku 5 a článku 7 nariadenia. Je absurdné prijať názor, že držiteľ odpadu nemajúci žiadne
zákonné oprávnenie odborne nakladať s odpadom, by určoval osobe oprávnenej odborne nakladať s
odpadmi ako má s odpadom naložiť. Ak podľa zákona o odpadoch je povinnosťou držiteľa odpadu
odpad odovzdať na zneškodnenie osobe oprávnenej nakladať s odpadmi, niet rozumného dôvodu natvrdenie, aby odpad obsahujúci perzistentné látky mohol držiteľ perzistentných látok zneškodňovať
sám. Ak bol, je potom úlohou prvostupňového správneho orgánu, aby túto skutočnosť overil u osoby
oprávnenej nakladať s odpadmi a nie u neho. Prvostupňovému správnemu orgánu doručil sprievodný list

nebezpečnýchodpadov,zktoréhojenadvšetkypochybnostijednoznačnezrejmé,komuodpadodovzdal
v súlade so zákonom o odpadoch a u koho je treba hľadať odpoveď na to, ako bol odpad zneškodnený.
Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia
zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na
ďalšie konanie. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 20.06.2013, v ktorom poukázal opätovne na
tie isté dôvody a skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a žiadal žalobu
ako neopodstatnenú zamietnuť.

Podľa § 244 ods. 1, 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,

ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Predmetom preskúmania v danom prípade je zákonnosť postupu a rozhodnutí správnych orgánov o
postihu za správny delikt s uložením peňažnej pokuty podľa zákona č. 127/2006 Z.z. o perzistentných
organických látkach a o zmene a doplnení zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o perzistentných organických

látkach"). Predovšetkým je sporná otázka, či správny orgán uložil žalobcovi pokutu za správny delikt v
lehote podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach.

Ako vyplýva zo žaloby žalobca s poukázaním na § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach
namietal, že mu zanikla zodpovednosť za správny delikt z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného bolo

vydané po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že o porušení
jeho povinnosti sa prvostupňový správny orgán dozvedel dňa 25.06.2012, kedy bol s ním prerokovaný
Protokol č. XX. sp.zn. XXXX-XXXXX/XXX/XXXX/Hrd zo dňa 04.05.2012 a lehota na uloženie pokuty
uplynie dňa 25.06.2013.

Podľa § 7 ods. 2 písm. a/ zákona o perzistentných organických látkach, inšpekcia uloží pokutu od 1
659,69 € do 33 193,91 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá nenakladá so
zásobamiakosodpadomvsúladesčl.5ods.1osobitnéhopredpisu(nariadenieEurópskehoparlamentu
aRady(ES)č.850/2004zodňa29.04.2004operzistentneorganickýchlátkach,ktorýmsameníadopĺňa
smernica 79/117/EHS).

Podľa § 7 ods. 6 zákona o perzistentných organických látkach, pokutu podľa odsekov 1 až 3 možno
uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o porušení povinnosti, najneskôr však do
troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 4 možno uložiť do jedného
roka odo dňa, keď sa mala splniť povinnosť uložená podľa odseku 4. Uložením pokuty nie je dotknutá

povinnosť vykonať opatrenia na nápravu, ani zodpovednosť za náhradu spôsobenej škody.

Podľa § 7 ods. 8 zákona o perzistentných organických látkach, na konanie podľa tohto zákona sa použije
všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že e-mailom bol prvostupňovému správnemu orgánu
doručený podnet Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu na prešetrenie, vec ktorá sa týka

otvoreného skladu budovy v Obci Nová Dedina, na parc.č. XXX/X, ktorá je pravdepodobne majetkom
žalobcuakdebolozistené,žesatamnachádzajúvoľneuloženémnožstvánepoužiteľnýchprípravkovna
ochranu rastlín - pesticídov, ktoré sú v zmysle zákona už vedené ako odpad a predstavujú potencionálne
nebezpečenstvo ohrozujúce životné prostredie.

V spise sa nachádza splnomocnenie žalobcu zo dňa 23.04.2012, ktorým konateľka žalobcu
splnomocnila Ing. J. M. na zastupovanie pre odbor inšpekcie ochrany odpadového hospodárstva v
prípade riešenia podnetu v Novej Dedine.

Splnomocnený zástupca Ing. J. M. e-mailovou poštou doručil prvostupňovému správnemu orgánu
Protokol o vyčistení objektu Nová Dedina a Sprievodný list nebezpečných odpadov, vrátane nákladných

listov, z ktorých je zrejmé, že likvidáciu odpadu vykonáva spoločnosť SITA Slovensko a.s. Rovnako
z protokolu o vykonanej práci - čistenie objektu v Novej Dedine zo dňa 13.03.2012 je nesporné, že
odpad katalógové č. XX XX XX agrochemické odpady obsahujúce nebezpečné látky kategórie N budú
zneškodnené metódami D15, D1. Táto e-mailová pošta bola splnomocneným zástupcom žalobcu Ing.
J. M. zasielaná prvostupňovému správnemu orgánu dňa 14.03.2012.

Ďalej z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 04.05.2012 bol spísaný protokol č. XX Č.j.: XXXX-
XXXXX/XXX/XXXX/Hrd spísaný za účasti splnomocneného zástupcu žalobcu. V predmetnom protokole
konštatuje prvostupňový správny orgán zistené nedostatky, a to:
1. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný

kampen10%obsahujúci67-69%chlór)nezaslalzarok2010,t.j.do31.03.2011oznámenieobsahujúce
informáciu o charaktere a veľkosti zásob Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky alebo
SAŽP, t.j. poverenej organizácii, čo je v rozpore s § ods. 1 písm. a/ zákona o perzistentných organických
látkach.
2. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný

kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) vôbec neviedol evidenciu o zásobe tohto POPs, čo je v
rozpore s § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o perzistentných organických látkach.
3. Kontrolovaný subjekt ako držiteľ POPs nenakladal so zásobami POPs (MELITAS POPRAŠ - účinná
látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 chlóru) ako s odpadom v súlade s čl.
5 ods. 1 v nadväznosti na čl. 7 ods. 1 nariadenia č. 850/2004, .t.j. táto odpadová agrochemikália nebola

zabezpečená pred odcudzením, ako aj nežiaducim únikom do okolia, čím nevynaložil dostatočné úsilie
v súlade, aby zabránil kontaminácii touto odpadovou chemikáliou uvedenou v prílohe č. IV k nariadeniu
č. 850/2004.
4. Kontrolovaný subjekt nezlikvidoval odpadovú agrochemikáliu (MELITAS POPRAŠ), ktorá pozostávala
z POPs (účinná látka Toxaphene, t.j. chlórovaný kampen 10 % obsahujúci 67 - 69 % chlóru) podľa

čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 850/2004, t.j. nebola bezodkladne zneškodnená alebo pretransformovaná
činnosťami znehodnocovania D9, D10 alebo činnosťou znehodnocovania R1 tak, aby sa zabezpečilo, že
obsah POPs sa zneškodní alebo nenávratne pretransformuje tak, aby zostávajúci odpad z uvoľňovania
nevykazoval vlastnosti POPs. Podľa predložených odpadov bola predmetná odpadová agrochemikália
pozostávajúce z POPs zneškodnená činnosťami D1 alebo D15.

Protokol bol prerokovaný dňa 25.06.2012, čo preukazuje zápisnica z prerokovania protokolu z kontroly
č. XX.

Z ustálenej judikatúry slovné spojenie - „pokutu možno uložiť"... je potrebné chápať tak, že uložením

pokuty treba rozumieť právoplatné rozhodnutie. Pokiaľ by pre uloženie pokuty postačovalo iba vydanie
rozhodnutia orgánu prvého stupňa, nebolo by možné zabrániť predlžovania konania na úkor účastníka.
S ohľadom na konštitutívny charakter rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt až materiálnou
právoplatnosťou je dotknutá právna sféra páchateľa správneho deliktu, keďže týmto okamihom vznikne
jeho povinnosť sa rozhodnutiu podrobiť (nález Ústavního soudu Českej republiky sp.zn. II.ÚS 192/05,

rozsudok Najvyššího správního soudu Českej republiky sp.zn. 6A/99/2001, (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžo/41/2011 zo dňa 31.05.2012).Podľa vyššie uvedeného preto na zachovanie lehôt podľa § 7 ods. 2 zákona o perzistentných
organickýchlátkachnestačíibavrámcinichvydaťprvostupňovérozhodnutie,alejenevyhnutné,abytoto
najneskôr v posledný deň uvedených lehôt nadobudlo aj právoplatnosť. Za uloženie sankcie za správny

delikt možno považovať iba také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne
uložená povinnosť plniť. Až právoplatnosťou takéhoto rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra
povinného subjektu. Lehoty uvedené v ust. § 7 ods. zákona o perzistentných organických látkach
(jednoročná subjektívna a trojročná objektívna) na uloženie sankcie za správny delikt sú prekluzívnymi
(prepadnými) lehotami, na uplynutie ktorých je povinný prihliadnuť správny orgán z úradnej povinnosti

(ex offo), aj keď ich uplynutie nie je účastníkom konania namietané.

Nesprávne právne preto vec posúdil žalovaný, keď konštatoval, že podľa § 7 ods. 6 zákona o
perzistentných organických látkach lehota začala plynúť dňom, kedy bol prerokovaný protokol č. XX zo
dňa 04.05.2012, t.j. 25.06.2012 a z tohto dôvodu jednoročná subjektívna (prekluzívna) lehota uplynie
dňa 25.06.2013.

Z vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise je nesporné,
že prvostupňový správny orgán sa o tom akým spôsobom budú zneškodnené odpady POPs, ktoré sa
nachádzali v objekte žalobcu (sklad na parcele č. XXX/X v k.ú. Tekovská Nová Ves) dozvedel z Protokolu
o vyčistení objektu Nová Dedina a Sprievodného listu nebezpečných odpadov vrátane nákladných listov,

ktoré doručil splnomocnený zástupca žalobcu Ing. J. M. e-mailovou poštou dňa 14.03.2012. Vedomosť
prvostupňového správneho orgánu o porušení povinnosti žalobcu vyplýva neskôr z Protokolu č. XX
zo dňa 04.05.2012, kde je konštatované, že žalobca nezlikvidoval odpadovú chemikáliu (MELITAS
POPRAŠ) pozostávajúcu z POPs podľa čl. 7 ods. 2 nariadenia č. 850/2004. Jednoročná lehota na
uloženie pokuty preto uplynula najneskôr 04.05.2013.

Podľa § 7 ods. 8 sa na konanie o perzistentných organických látkach vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní. Prvostupňové a druhostupňové konanie podľa tohto zákona tvorí jeden celok a je
skončené až právoplatnosťou druhostupňového rozhodnutia, čo v danom prípade je 31.05.2013.

Bolo povinnosťou žalovaného v tomto konaní na plynutie jednoročnej (prekluzívnej) lehoty, v ktorej je
možné uložiť pokutu za správny delikt prihliadať ex offo a konanie zastaviť. Ak takto nepostupoval je
potrebné konštatovať, že sa v konaní vyskytla taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím prvostupňového

správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie
konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné pochybenia žalovaného sa súd ďalšími námietkami
žalobcu nezaoberal.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť odvolacie námietky žalobcu a v intenciách

právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku, ktorým je správny orgán viazaný (§ 250j ods. 6
O.s.p.) a vo veci rozhodnúť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto
zaviazal žalovaného nahradiť mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 70,-

€ a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška"). Trovy právneho
zastúpeniapozostávajúztrochprávnychúkonov-prevzatieapríprava(2013),spísanieapodaniežaloby
(2013) a účasť na pojednávaní (22.01.2014) v hodnote jedného právneho úkonu 2 x 130,16 €, 1 x 134,-
€ (§ 11 ods. 4 vyhlášky), celkom 394,32 €, režijného paušálu 2 x 7,81 €, 1 x 8,04 €, náhrady straty

času (§ 17 vyhlášky) 16 polhodín x 13,40 €, celkom 214,40 € (cesta Nitra - Prešov a späť) a náhrady
cestovného za cestu Nitra - Prešov a späť - účasť na pojednávaní dňa 22.01.2014, motorovým vozidlom
VOLKSWAGEN GOLF, Ev.č. NR-XXXEB s priemernou spotrebou 7,41 l/100 km (325 km Nitra - Prešov
a späť), cene pohonných látok 1,400 €/l a náhrady 0,183 €/km, čo predstavuje celkom 186,29 €. celková
suma trov právneho zastúpenia je 818,67 €.

Právny zástupca žalobcu si vyčíslil aj náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon - písomné
podanie - stanovisko k vyjadreniu žalovaného zo dňa 02.01.2014. Za tento úkon mu súd náhradu trov
nepriznal. Z ust. § 250j ods. 1 O.s.p. jednoznačne vyplýva, že súd preskúmava rozhodnutie orgánuverejnej správy v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe. Preto ďalšie úkony žalobcu prípadne jeho
právneho zástupcu smerujúce k žalobným dôvodom sú v predmetnom konaní neefektívnym bránením
práva.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.