Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 24, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/14/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200296
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcov: 1/ Inžinierske
stavby, a.s., IČO: 31 651 402, so sídlom Priemyselná 7, Košice, 2/ EUROVIA SK, a.s., IČO: 31 651
518, so sídlom Osloboditeľov 66, Košice, 3/STRABAG, s.r.o., IČO: 17 317 282, so sídlom Mlynské Nivy
61/A, Bratislava, spolu Združenie I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, právne zastúpení JUDr. Jánom
Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie č. 1, Bratislava, proti
žalovanému Obvodnému úradu životného prostredia Prešov, Námestie mieru č. 2, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu Obvodného úradu životného prostredia Prešov č. 2013/194-738BE

zo dňa 11.januára 2013 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.januára 2013 č. 2013/194-738BE v spojení
s rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Poprade zo dňa 28.augusta 2012 č.
2012/01304/04-LS podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcom trovy konania v sume 1.070,37 EUR, ktoré je
povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Jánovi Havlátovi, Advokátska kancelária HAVLÁT

& PARTNERS do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou sa žalobcovia domáhajú preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia v Poprade, ktoré žalobcovia žiadali zrušiť a priznať
náhradu trov konania.

Žalobuodôvodnilitým,žeObvodnýúradživotnéhoprostrediavPopradecitovanýmrozhodnutímneuznal
žalobcomnároknapeňažnúnáhraduvsume1.004.350,66EURpodľa§44ods.5zákonač.7/2010Z.z.o
ochrane pred povodňami a na základe odvolania žalobcov rozhodol Obvodný úrad životného prostredia

v Prešove ako odvolací orgán tak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie tým spôsobom, že ustanovenie
§ 44 ods. 5 citovaného zákona nahradil ustanovením § 44 ods.6 Zákona o ochrane pred povodňami.

Žalobcovia namietali, že obe rozhodnutia považujú za nezákonné, keďže vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
V konaní došlo k hrubému porušeniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktoré spôsobili nezákonnosť týchto rozhodnutí. Nezákonnosť

rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu žalobcovia špecifikovali tak, že došlo v súvislosti s
vydaním tohto rozhodnutia a postupom správneho orgánu k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, § 3 ods.2 a § 33 ods. 1, 2 Zákona o správnom konaní, ktoré žalobca citoval s poukazom naustanovenie § 60a Správneho poriadku s tým, že aplikáciu ustanovení Správneho poriadku upravuje §
48 ods. 1 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami.

Žalobcovia zdôraznili, že podkladom rozhodnutia sú podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, pričom v predmetnej veci žalobcovia nemali možnosť
oboznámiť sa s obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia o odvolaní a vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutiaatýmtospôsobomsprávneorgányneumožniližalobcomnavrhovaťdôkazyaichdoplneniea
uvedenýmpostupomdruhostupňovýsprávnyorgánporušilustanovenie§33ods.1Správnehoporiadku.

Týmto postupom došlo aj k porušeniu ustanoveniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého sú
správne orgány povinné dať účastníkom konania vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy s poukazom na rozsudok
Krajského súdu v Ústí nad Labem sp. zn.: 15Ca 258/2008 z 25.06.2009, podľa ktorého, ak správny
orgán neumožní účastníkovi konania pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladu rozhodnutia, ide
o podstatné porušenie procesných pravidiel o konaní pred správnym orgánom, ktoré mohlo mať za

následoknezákonnérozhodnutievovecisamej.Žalobcoviazdôraznili,žesprávnyorgándruhéhostupňa
porušil aj §3 ods. 2, § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku.

Nesprávne právne posúdenie veci a porušenie práva žalobcov na legitímne očakávanie a odňatie práva
žalobcov na spravodlivý proces žalobcovia odôvodnili s poukazom na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy Slovenskej

republiky, podľa ktorých štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a
spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. V tejto súvislosti argumentovali čl. 1 Dodatkového protokolu č.
1 k Európskemu protokolu, podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať
svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Medzi základné princípy právneho štátu
patrí princíp predvídateľnosti zákona, jeho zrozumiteľnosti a vnútornej bezrozpornosti. Každá právna
úprava musí vyjadrovať rešpekt všeobecným právnym princípom, ako je dôvera v právo, právna istota
a predvídateľnosť právnych aktov, ktoré štrukturujú právny poriadok demokratického právneho štátu,
resp. sú od neho odvoditeľné. Jedným z nárokov plynúcich z princípu právneho štátu je požiadavka

predvídateľnosti práva. Princíp predvídateľnosti práva podstatným spôsobom súvisí s princípom právnej
istoty a je nevyhnutným predpokladom všeobecnej dôvery občanov v právo.

Ďalej uviedli, že z ustanovenia § 44 ods. 6 Zákona o ochrane pred povodňami vyplýva, že uplatnený
nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje, a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku

peňažnej náhrady určuje
a/ obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce,
b/ obvodný úrad životného prostredia, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred
povodňami,
c/ obvodný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu krízového štábu.

Žalobcovia zdôraznili, že správne orgány oboch stupňov nepostupovali v súlade so zákonom č. 7/2010
Z.z. a konali nad rámec svojej právomoci, ktorú im tento právny predpis zveruje v oblasti rozhodovania
o peňažnej náhrade škody podľa § 44 s tým, že porušenie tohto ustanovenia namietali v písomnom
vyjadrení „Odpoveď na oznámenie o začatí správneho konania; Návrhy na vykonanie dokazovania“

zo dňa 01.08.2012 a na obsah odvolania, pretože z dikcie § 44 ods. 6 citovaného zákona, podľa
ktorého uplatnený nárok na peňažnú náhradu posudzuje, ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku
peňažnej náhrady určuje, vyplýva, že v správnom konaní sa rozhoduje len o výške peňažnej náhrady za
predpokladu jej uznania. Z uvedeného podľa názoru žalobcov vyplýva postupnosť krokov a to správny
orgán uplatnený nárok uzná a následne môže v správnom konaní rozhodnúť o jeho výške. Zákon o

ochrane pred povodňami naopak nedáva správnemu orgánu právomoc rozhodnúť o zamietnutí nároku,
resp. o neuznaní nároku, pretože takáto právomoc správnemu orgánu priznaná nie je. Správny orgán nie
je zo Zákona o ochrane pred povodňami, ani iného právneho predpisu oprávnený zamietnuť, prípadne
neuznať predmetný nárok, keďže mu k takémuto konaniu chýba akékoľvek zákonné splnomocnenie.
Predmetný zákon umožňuje správnemu orgánu v správnom konaní len určiť výšku uznaného nároku na

peňažnú náhradu, nie však takýto nárok zamietnuť, resp. neuznať.

Žalobcovia prezentujú názor, že nárok na peňažnú náhradu podľa citovaného ustanovenia zákona
č. 7/2010 Z.z. je nárokom občianskoprávnym s poukazom na § 44 ods. 3 tohto právneho predpisu,podľa ktorého za škodu na majetku spôsobenú osobám, ktorá im vznikla v priamej súvislosti s
vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác zodpovedá štát.
Štát sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Peňažnú náhradu škody na majetku

ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody s poukazom na Občiansky zákonník a to z titulu
všeobecnej zákonnej zodpovednosti štátu za škodu, pričom postup, akým môže byť zákonodarcom
preferovaným spôsobom tento nárok uspokojený, upravuje Zákon o ochrane pred povodňami. Tento
právny predpis výslovne neuvádza, že v prípade odmietnutia príslušného správneho orgánu uznať nárok
na peňažnú náhradu, dochádza k zániku tohto nároku. Keďže ide o nárok občianskoprávny, správny

orgán ani nemôže svojim postupom spôsobiť zánik tohto nároku, o to viac rozhodnúť v správnom konaní
rozhodnutím, že sa takýto nárok neuznáva. O skutočnosti, či nárok na peňažnú náhradu vznikol, môže
v konečnom prípade posúdiť len všeobecný súd.

Žalobcovia považujú za nesprávne, ústavne nekonformné a svojvoľné konanie žalovaného, ktorý zo
znenia ustanovenia § 44 ods. 6 citovaného zákona odvodzuje, že pre správny orgán vyplýva právomoc

uplatnenýnárokajneuznať,pričompostupsprávnehoorgánuvoveciuznania,resp.neuznaniaprávneho
nároku na peňažnú náhradu nie je vyňatý zo správneho konania. Žalobcovia takýto postup považujú
za nesprávny a až absurdný, keďže ak by bol dovedený vyslovený právny názor druhostupňového
správneho orgánu do konca, znamenalo by to, že správny orgán de facto svojim rozhodnutím o neuznaní
nároku na peňažnú náhradu vztiahne výlučnú právomoc o rozhodovaní o samotnom vzniku nároku

na seba, teda neumožní žalobcom domáhať sa svojho nároku na všeobecnom súde, čím dôjde k
odmietnutiu spravodlivosti.

Žalobcovia akcentovali, že rozhodnutím druhostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu
základného práva žalobcov, lebo skutkové a právne závery sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody s poukazom na
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS 13/00, I.ÚS 37/95, II.ÚS 58/98, I.ÚS 5/00, I.ÚS 17/00.

Namietali, že porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivý proces, ktoré
je v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádzajú do úvahy (zo strany

aj správnych orgánov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom
ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie. Obsah práva
na súdnu ochranu (spravodlivý proces), vychádzajúc z čl. 46 a čl. 6 ods. 1 dohovoru, nespočíva len
v ochrane uskutočnenia riadneho a spravodlivého súdneho konania, resp. jeho priebehu, ale tiež a
predovšetkým ústavnej medzinárodnoprávnej ochrany samotného prístupu k súdu. Odmietnuť prístup

k súdu v súvislosti s požadovanou ochranou ústavne zaručených práv a slobôd znamená odmietnuť
spravodlivosť (denegatio iustitiae) ako takú s poukazom na nález Ústavného súdu SR sp. zn.: I.ÚS
354/08.

Vtejtosúvislostižalobcoviuviedli,žepodľaprávnehonázoruústavnéhosúdupreústavnesúladnývýklad

zákonov ako taký jedine zodpovedá základnému právu každého na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy,
s poukazom na rozhodnutie sp. zn.: II.ÚS 50/01. Analogicky poukázali na podrobnejšie upravený postup
pri uplatnení nároku na škodu vo vzťahu k zodpovednosti štátu za škodu upravený v zákone č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého jasne a najmä v súlade
s občianskoprávnou povahou právneho vzťahu, zodpovednosti štátu za škodu vyplýva, že o nároku na

náhradu škody rozhoduje príslušný súd, ak sa tento nárok neuspokojí v konaní pred správnym orgánom,
tzv. predbežné prerokovanie nároku.

Skutočnosť, že zákonodarca v Zákone o ochrane pred povodňami nezvolil podrobnejšiu úpravu
uplatnenia vyššie uvedeného nároku na peňažnú náhradu (v porovnaní so zákonom č. 514/2003

Z.z.) nemôže byť na ujmu žalobcov, resp. každého poškodeného,, ktorý utrpel škodu v súvislosti s
vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo záchranných prác.

Na základe vyššie uvedeného právneho názoru žalobcovia dospeli k záveru, že správne orgány nielen
prekročili svoju právomoc ale aj zjavne nesprávne právne vec posúdili, keďže zjavne svojvoľne a v

rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodli o tom, že nárok na peňažnú náhradu žalobcov
neuznali, čo samo o sebe spôsobuje nezákonnosť ich postupu a rozhodnutia.S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžo 323/2009 z 08.06.2010 žalobcovia
dôvodili, že súd zruší z tzv. úradnej povinnosti rozhodnutie, ktoré vydal nekompetentný správny orgán,
resp. správny orgán pri vydaní rozhodnutia prekročil svoju právomoc a ide o tzv. nulitný akt. Žalobcovia

ďalej prezentovali názor, že vzhľadom na nimi uvedené skutočnosti a na postup žalovaného majú za to,
žesprávneorgány(správnyorgánprvéhostupňaažalovaný)nároknapeňažnúnáhradužalobcovuznal,
keďže začal správne konanie, v ktorom môže rozhodnúť len o výške nároku. Týmto postupom vzniklo
žalobcom legitímne očakávanie, že žalovaný, resp. správny orgán prvého stupňa budú rozhodovať o
výške uplatneného nároku na peňažnú náhradu a v tomto smere aj vykonávať dokazovanie.

Žalobcovia ďalej namietali arbitrárnosť rozhodnutia žalovaného a nevykonanie navrhnutých dôkazov
s tým, že žalovaný identicky so správnym orgánom prvého stupňa bez akejkoľvek opory v Zákone o
ochrane pred povodňami stotožňujú postup a podmienky pri vyhodnocovaní tzv. povodňových škôd s
nárokom na peňažnú náhradu. Poukázali na to, že aj v odvolaní proti rozhodnutiu namietali, že nárok
na peňažnú náhradu škody vzniklú na majetku podľa § 44 predmetného zákona a nárok na náhradu tzv.

povodňových škôd podľa §2 ods. 6 a § 19 zákona sú dva svojou povahou a vznikom (odlišné) nároky,
ako to vyplýva zo Zákona o ochrane pred povodňami a vyhlášky Ministerstva životného prostredia
SR č. 251/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové
zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd. Podľa názoru žalobcov
správny orgán druhého stupňa si tieto dva nároky zamieňa, v dôsledku čoho vec nesprávne právne

posúdil. V ďalšej časti žaloby sa žalobcovia zaoberajú týmito dvoma nárokmi.

Žalobcovia namietajú, že aplikácia ustanovení vyhlášky v súvislosti pri nároku na peňažnú náhradu
podľa § 44 neprichádza do úvahy, pretože tieto tvrdenia žalovaného považujú žalobcovia za účelové
tvrdenia, ktoré vyhovujú žalovanému s tým, že povinnosť vypracovania súhrnnej správy, ktorá

sa predkladá krajskému úradu životného prostredia, ako aj ďalšie povinnosti a postupy určené
podzákonnými predpismi (teda vyhláškou) sa nemôžu dotýkať, resp. podmieňovať vznik nároku na
peňažnú náhradu, či určovanie jeho výšky. Podstatným je, aby bol zistený skutkový stav vo veci
vykonaným dokazovaním, hoc aj s odstupom času od vzniku udalosti, ktorá viedla k vzniku nároku
na peňažnú náhradu. Žalovaný nemôže brániť uplatneniu nároku na peňažnú náhradu argumentáciou

formálnymi povinnosťami voči nadriadeným správnym orgánom, ktoré mu vyplývajú z podzákonných
predpisov.

Žalobcovia zdôraznili, že odvolací orgán bez opory v Zákone o ochrane pred povodňami alebo citovanej
vyhlášky dospel k záveru, že je nevyhnutné vykonať povodňovú prehliadku, čím účelovo zavrhol

možnosť v súčasnosti skúmať aj výšku a rozsah škody ako takej, teda žalovaný bez ďalšieho de facto
rozhodol, že nie je možné skúmať a preukázať vznik uplatňovanej škody a príčinnú súvislosť medzi
jej vznikom a príkazom na vykonanie zabezpečovacích prác. Takýto postup žalovaného žalobcovia
hodnotia ako arbitrárny a podľa ich názoru je absurdné, aby správny orgán zjavne účelovo aplikoval
v správnom konaní postup per analogiam, nehľadiac na to, že pre postup per analogiam neexistujú

zákonné predpoklady. Žalobcovia sa nestotožňujú ani s tvrdením odvolacieho orgánu, že ak si
poškodený dokázal uplatniť poistnú udalosť, bolo možné ohlásiť vzniknutú povodňovú škodu. Otázka
nahlásenia poistnej udalosti je irelevantná vo vzťahu k predmetu tohto konania, pričom tieto dve
skutočnosti nemožno porovnávať. Vzniknutú škodu, a teda aj samotný nárok na peňažnú náhradu, bolo
možné zo strany žalobcov určiť a vyčísliť až po ukončení všetkých prác na opravu a navrátenie stavby

do pôvodného stavu.

Žalobcovia opätovne poukázali na ustanovenie § 32 ods. 1 Zákona o správnom konaní, podľa
ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si
obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Na základe uvedeného postupu odvolací správny orgán nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcami a to
najmä vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky škôd spôsobených vykonaním príkazu
orgánu ochrany pred povodňami dňa 04.06.2010 a výsluchom osôb A.. C. L., pána Y. (Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p., Správa povodia Dunajca a Popradu), A.. R. Z. (Obvodný úrad životného
prostredia Poprad), A.. A. F. (Mestský úrad Poprad), A.. H. J. (STRABAG, s.r.o.), v dôsledku čoho pri

rozhodovaní nemohol tento orgán vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, keďže nezistil úplne
a presne skutočný stav. Žalobcovia namietali, že odvolací orgán sa mal riadne zaoberať uvedenými
návrhmi na vykonanie dôkazov, keďže detailne posudzoval práve iba nárok na náhradu škody a oba
správne orgány sa nevyrovnali s ďalšími návrhmi žalobcov, ktoré predložili a to najmä fotodokumentácia,videodokumentácia,špecifikácianáhradyškody,špecifikáciavykonanýchprácnaCD.Navrhnutédôkazy
majú za cieľ zistenie skutočného stavu podstatného pre meritórne rozhodnutie, okrem iného môžu
slúžiť aj na potvrdenie preukázanie príčinnej súvislosti medzi udelením príkazov zaznamenaných v

stavebnom denníku a vznikom škody na majetku žalobcov. Správne orgány podľa názoru žalobcov mali
a majú možnosť posúdiť skutočný stav a priebeh prác vykonaných na základe príkazov zaznačených
v stavebnom denníku z fotodokumentácie a videodokumentácie predloženej žalobcami na CD nosiči
v konaní, teda správne orgány mali dostatočné podklady na to, aby verifikovali rozsah a výšku
vzniknutých škôd a za tým účelom vykonali aj dokazovanie, čo však nepochopiteľne nevykonali a tak

sa bezprecedentne odmietli zaoberať samou vecou.

V súvislosti s ustanovením § 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami uviedli, že neuplatnenie
nárokuvdesaťdňovejlehotejebezprávnehovýznamunaexistenciuprávnehonárokunanáhraduškody,
pretože právo (nárok) podľa § 44 ods. 5 citovaného zákona nie je právom, ktoré zaniká, ak sa nevykoná v
určenom čase s poukazom na § 583 Občianskeho zákonníka. Konštatovali, že z ustanovenia § 44 ods. 5

citovaného zákona nevyplýva, že by nepodaním návrhu v lehote desiatich pracovných dní od odvolania
druhého stupňa povodňovej aktivity zaniklo právo poškodeného na peňažnú náhradu škody, napr. že by
sa už toto právo nemohlo neskôr uplatniť, pretože citované ustanovenie preklúziu nároku neupravuje.

Obvodný úrad životného prostredia v Prešove ako žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa

23.05.2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vo vyjadrení v podstate poukázal na odôvodnenie
rozhodnutia o odvolaní.

Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Obvodný úrad životného prostredia v Poprade
rozhodnutím vydaným pod číslom č.j.: 2012/01334/04-LS zo dňa 28.08.2012 ako vecne a miestne

príslušný orgán štátnej správy podľa § 3 ods. 2, 4, § 5 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe
starostlivostioživotnéprostrediaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisov,
§ 22 ods. 1 písm. c/ zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami ako príslušný orgán ochrany pred
povodňami v súlade s ustanovením § 44 ods. 6 písm. b/ Zákona o ochrane pred povodňami a na základe
žiadosti spoločnosti Inžinierske stavby, a.s...., spoločnosti EUROVIA SK, a.s...., spoločnosti STRABAG,

s.r.o...., členov Združenia I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, o priznanie nároku na zaplatenie peňažnej
náhrady škody podľa § 44 ods. 3 Zákona o ochrane pred povodňami, v súlade s ustanoveniami § 46 a
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že neuznal podľa ustanovenia § 44 ods. 5
nárok na peňažnú náhrady škody vo vyčíslenej výške 1.004.350,66 EUR spoločnosti Inžinierske stavby,
a.s...., EUROVIA SK, a.s...., STRABAG, s.r.o...., členom Združenia I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa.

V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že faxom dňa 03.07.2012 bola
podanážiadosťopriznanienárokunazaplateniepeňažnejškodypodľa§44ods.3zákonač.7/2010Z.z.
o ochrane pred povodňami uvedených právnických osôb. Zo žiadosti vyplýva, že v dňoch 02.06.2010
až 04.06.2010 došlo na rieke Poprad k povodniam. Poškodený ako zhotoviteľ budoval v tomto období

diaľničný privádzač I/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, ktorý viedol cez rieku Poprad. Dňa 02.06.2010
krízový štáb nariadil zástupcom v stavebnom denníku list č. 493 022, aby poškodený podkopal starú
vlečku v trase novej preložky rieky Poprad v st. 140,000 - 140,020 km s tým, že ak vznikne mimoriadny
stav ohrozujúci životy a majetok ľudí, tak bude nutné prekopať prístupovú cestu do rómskej osady
nachádzajúcej sa v blízkosti stavby a pustiť vody do novej preložky rieky Poprad, čím sa zníži hladina

vody v starom koryte rieky Poprad. Išlo o odstránenie starej železničnej vlečky a následné prebúranie
určenej časti hrádze oddeľujúcej staré a nové koryto rieky Poprad.

Správny orgán prvého stupňa ďalej poukázal na to, že podľa záznamu v stavebnom denníku bol krízový
štáb v zložení A.. C. L. a pán Y. (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Správa povodia Dunajca a

Popradu), A.. R. Z. (Obvodný úrad životného prostredia v Poprade) a A.. A. F. (Mestský úrad Poprad).
Krízový štáb dňa 04.06.2010 zápisom v stavebnom denníku č. 2 list č. 493 024 nariadil prekopať
prístupovú komunikáciu (slúžiacu ako hrádza) do osady a pustiť vodu do novovybudovanej preložky
rieky Poprad. Ako vyplýva z tohto záznamu v stavebnom denníku, rozhodnutie krízového štábu bolo
prijaté pre mimoriadny stav ohrozenia života a majetku ľudí, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou

malo ísť o ochranu života a majetku obyvateľov uvedenej osady a poškodený vykonal príkaz krízového
štábu. V priamej súvislosti s vykonaním príkazu krízového štábu došlo k poškodeniu už zrealizovaných
stavebných objektov D 230-00 (preložka rieky Poprad km 139,500 - 140,285) a D 112-00 (preložkamiestnej komunikácie v Matejovciach) a to vplyvom valiacej sa vody vpustenej do nového koryta rieky
Poprad, prekopaním uvedenej hrádze.

Poškodený si uplatnil svoj nárok na peňažnú náhradu škody na majetku podľa § 44 ods. 3 zákona
č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami na Obvodnom úrade Poprad a v odpovedi na uvedenú
žiadosť Obvodný úrad Poprad uviedol, že nenariadil povodňové práce. Vzhľadom na vyššie uvedené
splnomocnený právny zástupca žiadal Obvodný úrad životného prostredia v Poprade v súlade s
ustanovením § 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami, aby priznal poškodenému nárok na

peňažnú náhradu v sume 1.004.350,66 EUR a túto uhradil bezodkladne na účet právneho zástupcu
poškodených.

Obvodný úrad životného prostredia v Poprade, ktorý je podľa § 22 ods. 1 písm. c/ Zákona o ochrane
pred povodňami, príslušným orgánom štátnej správy ochrany pred povodňami v súlade s ustanovením
§ 18 ods. 3 Správneho poriadku oznámil začatie konania vo veci priznania nároku na zaplatenie

peňažnej náhrady škody podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami pod
č.j.2012/01334/02-LS zo dňa 19.07.2012.

V oznámení správny orgán účastníkov konania upovedomil, že podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku
účastníci konania môžu uplatniť svoje námietky a pripomienky v prejednávanej veci najneskôr do 10

dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, na neskôr podané námietky a pripomienky účastníkov konania
správny orgán neprihliadne.

Na obvodný úrad životného prostredia bolo faxom dňa 01.08.2012 a dňa listom 03.08.2012 doručená
odpoveď na oznámenie o začatí správneho konania vo veci priznania nároku na zaplatenie peňažnej

náhrady podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami k č. 2012/01334/02 - LS zo
dňa 19.07.2012 a návrh na vykonanie dokazovania poškodeným.

V odpovedi na oznámenie o začatí správneho konania poškodený uvádza (citácia): Ad 1: „V prvom rade
upozorňujeme na skutočnosť, že z dikcie § 44 ods. 6 zákona (... uplatnený nárok na peňažnú náhradu

posudzuje, a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku peňažnej náhrady určuje ...), vyplýva, že v
správnomkonanísarozhodujelenovýškepeňažnejnáhradyzapredpokladujehouznania.Zuvedeného
vyplýva nasledovná logická postupnosť krokov: (i) správny orgán uplatnený nárok uzná a (ii) následne
môže v správnom konaní rozhodnúť o jeho výške. Zákon naopak nedáva správnemu orgánu právomoc
rozhodnúť o zamietnutí nároku; inými slovami povedané takáto právomoc správnemu orgánu priznaná

nie je. Úrad nie je zo zákona ani iného právneho predpisu oprávnený zamietnuť predmetný nárok,
nakoľko mu k takémuto konaniu chýba akékoľvek zákonné splnomocnenie. Inými slovami povedané,
zákon umožňuje úradu v správnom konaní len určiť výšku uznaného nároku na peňažnú náhradu, nie
však takýto nárok zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené, vzhľadom na postup Úradu, ako aj vzhľadom na oznámenie, máme teda za to,
že úrad nárok na peňažnú náhradu poškodeného uznal, keďže začal správne konanie, v ktorom môže
rozhodnúť len o výške nároku.

Ad 2:

V súlade s oznámením týmto poškodený navrhuje v rámci konania o priznanie nároku na zaplatenie
peňažnej náhrady škody okrem dôkazov už predložených poškodených, aj vykonanie nasledovných
dôkazov:
(i) Vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky škôd spôsobených

vykonaním príkazu orgánu ochrany pred povodňami dňa 04.06.2010. (ii) Výsluch nasledovných osôb:
A.. C. L. a pán Y. (Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Správa povodia Dunajca a Popradu)
A.. R. Z. (Obvodný úrad životného prostredia Poprad)
A.. A. F. (Mestský úrad Poprad)
(iii) Vykonanie listinných dôkazov - Zápisnice (záznamy) zo zasadnutia Obvodnej povodňovej komisie

a Úradu z obdobia povodní v mesiacoch jún a júl 2010.

Ad 3:V súvislosti s týmto konaním správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že podľa §44 ods. 5 zákona
nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo užívacieho práva, za splnenú
osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný prostriedok vzniká osobe len

v priamej súvislosti s vykonaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných
prác.Nároknapeňažnúnáhradusuvedenímdôvodovpodľaodsekov1až4samusíuplatniťdodesiatich
pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa odseku 6.

Súčasne konštatoval, že neuplatnenie nároku v 10 dňovej lehote je bez právneho významu na existenciu

právneho nároku na náhradu škody.

Právo (nárok) podľa § 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami, ktoré zaniká, ak sa nevykoná v
určenom čase podľa § 583 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov,
čo je nepochybné.

Obvodný úrad životného prostredia v Poprade argumentoval, že z ustanovenia § 44 ods. 5 Zákona
o ochrane pred povodňami nevyplýva, že by nepodaním návrhu v lehote desiatich pracovných dní
od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity zaniklo právo poškodeného na peňažnú náhradu škody,
napríklad že by sa už toto právo nemohlo neskôr uplatniť. V cit. ustanovení to uvedené nie je.
Vychádzajúc pritom z dikcie § 583 zákona č. 40/1964 Zb., aby takýto právny následok mohol

neuplatnením práva nastať, musí byť uvedené, a to výslovne , nepostačuje, ak by to malo len (implicitne)
vyplynúť."

Obvodný úrad životného prostredia v Poprade predloženú žiadosť spolu s doloženými podkladmi
preskúmal a zaoberal sa aj doručenou odpoveďou na oznámenie o začatí správneho konania, ktorú

vyhodnotil ako čiastočne opodstatnenú. Pri rozhodovaní postupoval podľa § 46 Správneho poriadku,
t j.: vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci, na to aby rozhodnutie bolo v súlade so zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi.

Vykonanie dôkazov uvedených v odpovedi zo dňa 01.08.2012 a 03.08.2012 k oznámeniu o začatí

správnehokonaniaorgánochranypredpovodňamivčastiAd1,Ad2:nastr.č.la2považujeprevýsledok
rozhodnutia za irelevantné - nerieši merito veci vzhľadom na základnú otázku rozhodovania, či nárok na
náhradu škody vôbec vznikol v príčinnej súvislosti medzi vydaním príkazu na vykonanie povodňových
zabezpečovacích prác so vznikom škody splnením tohto príkazu.

Pri posudzovaní uplatneného nároku na peňažnú náhradu, správny orgán posudzoval ako povinnosť
stavebníka vykonať opatrenia na zamedzenie škodlivých účinkov povodní na dotknutom a priľahlom
území, ktoré mu vyplýva z rozhodnutia o povolení na uskutočnenie stavby a z ustanovenia § 37 ods. 1
a nasl. Zákona o ochrane pred povodňami, kde ako vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo
zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je v inundačnom území, je

povinný vykonať opatrenia na zamedzenie alebo zmiernenie nebezpečenstva povodne alebo škodlivých
následkov povodne na ochranu života, zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a
hospodárskej činnosti pred povodňami a je povinný:

Obvodný úrad životného prostredia argumentoval aj tým, že v oblasti prevencie boli žalobcovia povinní

vypracovať a aktualizovať povodňové plány zabezpečovacích prác, zabezpečiť podľa povodňových
plánov pracovné sily a vecné prostriedky na výkon povodňových zabezpečovacích prác.

V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. e/ Zákona o ochrane pred povodňami musí mať zhotoviteľ
stavby vypracovaný a schválený povodňový plán zabezpečovacích prác na celé obdobie výstavby až

do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby a podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 261/2010
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania,
obsah povodňového plánu zabezpečovacích prác, ktorý vypracúva zhotoviteľ stavby zasahujúcej do
vodného toku alebo inundačného územia, je uvedený v prílohe č. 2, kde sa uvádza (citácia): „Tento plán
povodňovýchzabezpečovacíchprácobsahujepovinnostizhotoviteľapriochranestavbypredpovodňami

a pri predchádzaní nepriaznivým účinkom stavby na vodný tok alebo na inundačné územie v čase
povodní.“Argumentoval, že v žiadosti a v predložených dokladoch ku žiadosti „poškodený“ neuvádza a ani v nich
nie sú zaznamenané vykonané zabezpečovacie práce pri ochrane stavby pred povodňami zhotoviteľom
stavby počas povodní v roku 2010 postupom podľa schváleného povodňového plánu zabezpečovacích

prác zhotoviteľa stavby.

Počas povodňovej situácie informovať o povodňovej situácii obec, orgán ochrany pred povodňami
a správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,
zabezpečovaťpracovnúpohotovosťsvojichzamestnancov,preverovaťichpripravenosťazabezpečovať

dostupnosť vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami, zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej
službe a varovaní obyvateľstva, vykonávať povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového
plánu, odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd.

Ako vyplýva z dostupných archívnych dokumentov na úseku ochrany pred povodňami, orgánu ochrany
pred povodňami - OÚŽP v Poprade, v období od 02.06.2010 do 04.06.2010, bolo zaznamenané hlásenie

len správcom vodohospodársky významných vodných tokov, SVP,' š.p., OZ Košice - Správa povodia
Dunajca a Popradu, o vzniku povodňovej situácie v predmetnom území a nie zhotoviteľom stavby v
zmysle § 37 zákona o ochrane pred povodňami.

Po povodni odstrániť následky spôsobené povodňou, vyhodnotiť povodňové škody na majetku vo

svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a umožniť ich verifikáciu, vypracovať súhrnnú správu o
priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predložiť ju obci, upraviť kritické miesta,
ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne.

Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky č. 251/2010 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou

saustanovujúpodrobnostiovyhodnocovanívýdavkovnapovodňovézabezpečovaciepráce,povodňové
záchranné práce a povodňových škôd, výška povodňovej škody na majetku sa odhaduje ako výdavok,
ktorý sa vynaloží na uvedenie poškodeného majetku do stavu, v akom bol v čase bezprostredne pred
povodňou podľa obvyklej ceny v príslušnom regióne pred výskytom povodne. Do výšky povodňovej
škody sa nezahŕňajú výdavky na zveľadenie povodňou poškodeného majetku.

Podľa § 8 ods. 9 citovanej vyhlášky - odhad povodňových škôd sa spresňuje povodňovou prehliadkou
podľa § 13 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochrane pred povodňami, ktorá sa vykonáva v spolupráci s
verifikačnou komisiou ustanovenou podľa § 19 ods. 7 Zákona o ochrane pred povodňami.

Z predložených podkladov pre rozhodnutie vo veci poškodenými vyplýva, že poškodení nepostupovali v
súlade s právnymi predpismi, a preto zamedzili správnemu orgánu ochrany pred povodňami vyhodnotiť
vzniknuté povodňové škody na vodnej stavbe a tým zamedzili samotnú verifikáciu.

„Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred

povodňami nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do
desiatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity, a túto lehotu možno chápať len
ako poriadkovú .“

Nároksíceuplynutímtejtolehotynezanikol,alezvecnéhohľadiskajepotrebnézostranyvlastníkastavby

dodržať uvedenú lehotu z dôvodu bezodkladného overenia ohlásených vzniknutých škôd, preskúmania
skutkového stavu veci „škody" v danom území a to ihneď po povodni, no v tomto prípade - oznámením
vzniku škody na majetku poškodených po takom dlhom čase (06.2010 - 07.2012) došlo k zmareniu
objektívneho posúdenia vzniknutej škody, t.j. vykonania „overenia ohlásenej škody poškodených"
v zmysle predmetnej žiadosti na daných stavebných objektoch verifikačnou komisiou za samotnej

prítomnosti poškodených pred odstránením a uvedením poškodeného majetku do stavu, v akom bol v
čase bezprostredne pred povodňou podľa obvyklej ceny v príslušnom regióne pred výskytom povodne,
nakoľko výška povodňovej škody na majetku sa odhaduje ako výdavok, ktorý sa vynaloží na uvedenie
poškodeného majetku do stavu pred povodňou a nie ako výdavok už vynaložený.

Obvodný úrad životného prostredia v Poprade konštatoval, že súčasťou príloh žiadosti zo dňa
06.07.2012 je aj list pod značkou 083/GD/2010 zo dňa 4.6.2010 vypracovaný spoločnosťou STRABAG
s.r.o., Mlynské Nivy 61/A, Bratislava (podpísaný A.. H. J., vedúcim PJ Poprad) adresovaný Inžinierskym
stavbám a.s., Hlavný partner združenia, A.. J. J., J. 7, XXX XX F., a na vedomie: E..E. H. - vedúciprávneho odd. STRABAG, s.r.o., A.. L. J. - riaditeľ oblasti východ STRABAG, s.r.o., A.. E. Z. - hl. ekonóm
oblasti východ STRABAG s.r.o., p. J. P. - riaditeľ závodu 02 Inžinierske stavby, a.s., v ktorom sa uvádza,
„ževdňoch02.06.2010-04.06.2010došlovplyvommimoriadnevýdatnýchzrážokkvyliatiuriekyPoprad

a Slavkovského potoka v území predmetnej stavby, čo spôsobilo škody na vykonaných prácach na
objektoch:
D 101 -00 Cesta 1-64
D 112 -00 Preložka miestnej komunikácie v Matejovciach
D 204 -00 Most cez rieku Poprad na železničnej vlečke D 230- 00 Preložka rieky Poprad km 139, 500

- 140, 285 D 503- 00 Cestná kanalizácia na MK v Matejovciach.,
ako aj na priľahlom území, ktoré malo zostať zachované, žiadame Vás preto týmto o bezodkladné
nahlásenie tejto poistnej udalosti na poisťovňu, s ktorou máme, ako líder Združenia 1/67 Poprad -
Kežmarok, I. etapa, uzatvorenú poistnú zmluvu na predmetnú stavbu .“

Zároveň v stavebnom denníku pre objekt 112 - 00 - Preložka miestnej komunikácie v Matejovciach, 1/67

Poprad - Kežmarok, I. etapa, III. úsek stavby, sa písomne uvádza (citácia):
„Denné záznamy stavby: 112-00, list č. 446257

Zápis zhotoviteľa:
Oznamujem TDI A.. O., že z dôvodu rozvodnenia rieky Poprad došlo na obj. 112-00 k škodám.

Parafované podpisom dňa 2.6.2010 (streda).

Zápis zhotoviteľa:
Oznamujem TDI A.. O., že dnešného dňa opätovne došlo k rozvodneniu rieky Poprad na obj. 112 - 00,
čím vznikli na tomto objekte škody, ako napr. nános bahna, poškodenie pláne, znehodnotenie úpravy

pláne vápnom. Parafované podpisom dňa 4.6.2010 (piatok).

Záznam stavebného dozoru:
Týmto zápisom beriem na vedomie, že na danom objekte došlo k škodám. Žiadam zhotoviteľa o
zdokumentovanie škôd a následne ich uplatňovať cez poistenie stavby. Parafované podpisom dňa

8.6.2010. "

Orgán ochrany pred povodňami konštatuje na základe predmetného denníka, že dňa 09.06.2010,
10.06.201, 11.06.2010, 12.06.2010, 13.06.2010, 14.06.2010, 15.06.2010, 16.06.2010, 17.06.201,
18.06.2010, 19.06.2010, 20.06.2010, 21.06.2010, 22.06.2010 sa nevykonávali v predmetnom

stavebnom denníku žiadne záznamy.

„ Denné záznamy stavby: 112-00, list. č. 446258.

Zápis zhotoviteľa ( resp. Partnera Združenia 1/67 Poprad - Kežmarok fir. Strabag s.r.o.).

Dnešného dňa 23.06.2010 (streda) dáva líder združenia 1/67 Poprad - Kežmarok (Inžinierske
stavby , a.s. - hlavný partner združenia) pokyn svojmu partnerovi Združenia 1/67 Poprad -
Kežmarok (STRABAG s.r.o.,) na zahájenie odstraňovania škôd spôsobených mimoriadne nepriaznivými
klimatickými podmienkami (povodne, ktoré nastali dňa 2.- 4.6.2010) a zároveň líder Združenia 1/67

Poprad - Kežmarok potvrdzuje, že si splnil všetky svoje povinnosti a náležitosti voči poisťovni, v súvislosti
s touto poistnou udalosťou.
Parafované za Inžinierske stavby A.. J. a za spoločnosť STRABAG s.r.o. A.. J. dňa 23.06.2010 (streda).“

Zároveň v stavebnom denníku pre objekt 230 - 00 Preložka rieky Poprad v km 139, 500 - 140, 285, 1/67

Poprad - Kežmarok, I. etapa, III. úsek stavby sa písomne uvádza (citácia):

„ Denné záznamy stavby: obj. 230 - 00, list č. 493023.

Zápis zhotoviteľa:

Oznamujem TDI A.. O., že po mimoriadnej večernej udalosti (vyliatia sa rieky Poprad z koryta a zvýšení
sa hladiny rieky Poprad) vznikli na obj. 230 - 00 značné škody. Parafované podpisom dňa 2.6.2010
(streda)Záznam stavebného dozoru:
Týmto zápisom beriem na vedomie a zároveň žiadam zhotoviteľa stavby o zdokumentovanie škôd a
uplatňovanie si škôd cez poisťovňu. Parafované podpisom dňa 3.6.2010.

Denné záznamy stavby: obj. 230 - 00, list č. 493025

Zápis zhotoviteľa:
Po dnešnej mimoriadnej udalosti (rozvodnenie rieky Poprad) sú práce na obj. 230-00 prerušené do

odvolania.

Oznamujem TDI A.. O., že táto mimoriadna udalosť bude mať dopad na zmluvný termín. Vplyvom
rozvodnenia rieky Poprad došlo na obj. 230-00 k značným škodám t.j.:
-Vyplavenie podkladu pod IZT 170/10 a IZT 130/10
-Odplavenie IZT 170/10

-Sadnutie IZT 170/10 a 131/10
-Nános bahna na dne koryta
-Odplavenie už vybudovaného koryta Slavkovského a Rovného potoka
-Odplavenie prístupovej komunikácie k osade, ktorá slúžila ako hrádza, pre budovanie nového koryta.
-Odplavenie už zrealizovaného tvaru nového koryta v st. 140,000 - 141,000 km. Parafované podpisom

dňa 04.06.2010.

Denné záznamy stavby: obj. 230 - 00, list č. 493028

Zápis zhotoviteľa (resp. Partnera združenia 1/67 Poprad - Kežmarok firmou STRABAG s.r.o.):

Dnešného dňa 23.06.2010 (streda) dáva líder Združenia 1/67 Poprad Kežmarok (Inžinierske stavby, a.s.
hlavnýpartnerZdruženia)pokynsvojmupartneroviZdruženia1/67PopradKežmarok (STRABAGs.r.o.)
na zahájenie odstraňovania škôd spôsobených mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami
(povodne, ktoré nastali dňa 2.-4.6.2010 ) a zároveň líder Združenia 1/67 Poprad - Kežmarok potvrdzuje,

že si splnil všetky svoje povinnosti a náležitosti voči poisťovni, v súvislosti s touto poistnou udalosťou.
Žiadam lídra Združenia 1/67 Poprad - Kežmarok (Inžinierske stavby), aby zabezpečil obhliadku stavby
poisťovacím agentom, po presmerovaní rieky Poprad do starého koryta, aby sa mohol zmapovať stav,
pod terajšou hladinou rieky Poprad, ktorá tečie cez preložku rieky Poprad. Parafované podpisom dňa
23.6.2010.“

Na základe uvedených skutočností Obvodný úrad životného prostredia v Poprade dospel k záveru, že
z predložených podkladov poškodenými pre rozhodnutie vo veci, zo zápisu v stavebnom denníku pre
objekt 230-00 Preložka rieky Poprad km 139,500 - 140,285, sú v liste č. 493024, (citácia): „... nariadil
prekopaťprístupovúcestudorómskejosady..."avlisteč.493025,(citácia):„....-odplavenieprístupovej

komunikácie k osade, ktorá slúžila ako hrádza ..." a vynaložením výdavkov na tieto práce nie je možné
jednoznačne usúdiť, či došlo k prekopaniu alebo k odplaveniu predmetnej prístupovej komunikácie do
rómskej osady. Podstatou otázky je, či poškodení pristúpili k výkonu nariadených opatrení a či tieto
práce, a v akom rozsahu aj zrealizovali alebo k zásahu do terénu došlo živelnou udalosťou vzniknutou
povodňovou situáciou.

Vzniknuté škody boli uplatnené poistnou udalosťou. Z predložených podkladov nie je zrejmé ako sa s
poistnou udalosťou vyporiadala samotná poisťovňa, u ktorej si poškodení uplatnili samotný nárok.

Ďalej z predložených podkladov poškodenými pre rozhodnutie vo veci správnym orgánom vyplýva, že

už v období 04.06.2010 - list pod značkou 083/GD/2010 zo dňa 4.6.2010 vypracovaný spoločnosťou
STRABAG s.r.o., Mlynské nivy 6l/a, (podpísaný A.. H. J., vedúcim PJ Poprad) adresovaný Inžinierskym
stavbám a.s., Hlavný partner združenia, A.. J. J., J. 7, XXX XX F., a na vedomie: E..E. H. - vedúci
právneho odd. STRABAG s.r.o., A.. L. J. - riaditeľ oblasti východ STRABAG s.r.o., A.. E. Z. - hl. ekonóm
oblasti východ STRABAG s.r.o., p. J. P. - riaditeľ závodu 02 Inžinierske stavby a.s.), resp. 23.06.2010

- zápis zhotoviteľa ( resp. Partnera združenia 1/67 Poprad - Kežmarok fir. STRABAG s.r.o.) (Denné
záznamy stavby: obj. 230 - 00 , list č. 493028), bolo možne poškodenými ohlásiť vzniknutú povodňovú
škodu a požiadať orgán ochrany pred povodňami o priznanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady
škody podľa § 44 ods. 3 Zákona o ochrane pred povodňami, preto tvrdenie poškodených v žiadostia odpovedi na oznámenie (citácia): „Zároveň uvádzame, že vzniknutú škodu a teda aj samotný nárok
na peňažnú náhradu bolo možné zo strany poškodeného určiť a vyčísliť až po ukončení všetkých prác
na opravu a navrátenie stavby do pôvodného stavu" nie je pravdivé, nakoľko si poškodený dokázal

uplatniťpoistnúudalosťupoisťovnivdostatočnomrozsahuaobsahuprejejobjektívneurčenie,aurčenie
rozsahu pre overenie poistnej udalosti poisťovňou.

Na základe podkladov orgán ochrany pred povodňami konštatoval, že v zmysle stavebných denníkov
na stavbách obj. 112-00 a obj. 230-00 vznikli značné škody na predmetných stavbách už 02.06.2012.

Žiadateľ neuvádza výšku škôd uznaných poisťovňou a zároveň neuvádza škody vzniknuté na
jednotlivých stavbách zo dňa 02.06.2010 a zo dňa 04.06.2010.

Na základe odvolania žalobcov rozhodol Obvodný úrad životného prostredia Prešov rozhodnutím
vydaným pod č. 2013/194-738BE dňa 11.01.2013, odbor ochrany zložiek životného prostredia a
odvolacích konaní kraja ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 4 ods. 2 písm.

a/, § 6 ods. 3 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením §3 ods. 1, 8, 10 zákona č. 345/2012 Z.z. o
niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov menil rozhodnutie
ObvodnéhoúraduživotnéhoprostrediavPopradeč.:2012/01334/04-LSzodňa28.08.2012vovýrokovej

časti nasledovne: „V súlade s ustanovením § 44 ods. 6 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami
(ďalej len „Zákon o ochrane pred povodňami") neuznáva nárok na peňažnú náhradu uplatnený podľa
§ 44 ods. 5 citovaného zákona Združením 1/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, ktoré tvoria spoločnosti
Inžinierske stavby, a.s., IČO: 31 651 402, Priemyselná 7, 042 45 Košice, EUROVIA SK, a.s„ IČO: 31
651 518, Osloboditeľov 66, 040 17 Košice a STRABAG s.r.o., IČO: 17 317 282, Mlynské Nivy 617A, 825

18 Bratislava, zastúpených splnomocneným právnym zástupcom advokátom JUDr. Jánom Havlátom,
HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava.“

V odôvodnení rozhodnutia poukázal na postup prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie a s
odvolacími námietkami sa vyporiadal tak, že v súlade s ustanovením § 44 ods.3 Zákona o ochrane

pred povodňami za škodu na majetku spôsobenú osobám, ktorá im vznikla v priamej súvislosti s
vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá
štát. Nárok na peňažnú náhradu za škodu na majetku podľa odseku 3 vzniká osobe len v priamej
súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác.
Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 sa musí uplatniť do desiatich dní

pracovných od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity (§ 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami).
„Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 (§ 44 Zákona o ochrane pred povodňami)
posudzuje, a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku peňažnej náhrady určuje..." (ods.6 § 44
Zákona o ochrane pred povodňami). Podľa ustanovenia § 48 Zákona o ochrane pred povodňami
na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon

neustanovuje inak. Z dikcie ods.6 § 44 ... „posudzuje, a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná'' vyplýva
pre správny orgán právomoc uplatnený nárok aj neuznať, pričom postup správneho orgánu vo veci
uznania resp. neuznania právneho nároku na peňažnú náhradu nie je vyňatý zo správneho
konania.

Žalovaný argumentoval, že z uvedeného vyplýva, že príslušný orgán ochrany pred povodňami, po
uplatnení nároku na peňažnú náhradu, v prvom kroku konania rozhoduje o priznaní nároku na peňažnú
náhradu a v prípade uznania nároku, v tom istom konaní rozhodne o výške peňažnej náhrady. Podľa
jeho názoru Obvodný rad životného prostredia v Poprade konal v súlade so zákonom o ochrane pred
povodňami, keď v správnom konaní rozhodoval o uznaní nároku na peňažnú náhradu a tejto námietke

JUDr. Jána Havláta nevyhovel. Uviedol, že už samotná žiadosť, podaná JUDr. Jánom Havlátom,
advokátom, právnym zástupcom Združenia 1/67 Poprad - Kežmarok, 1. etapa, bola formulovaná ako
žiadosť o priznanie nároku na zaplatenie peňažnej náhrady škody podľa § 44 ods. 3, nie o určenie
výšky peňažnej náhrady, aj keď je pravdou, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu (§ 19 ods. 2
Správneho poriadku).

Žalovaný sa s odvolacími námietkami vyrovnal tak, že Obvodný úrad životného prostredia v Poprade,
ako príslušný orgán štátnej správy ochrany pred povodňami, oznámil začatie konania vo veci priznania
nároku na zaplatenie peňažnej náhrady škody listom zo dňa 19.07.2012, Na oznámenie o začatí konaniareagoval JUDr. Ján Havlát, advokát, HAVLÁT & PARTNERS Bratislava listom zo dňa 1.8.2012, v ktorom
okrem iného, navrhoval vykonanie nasledujúcich dôkazov:
Vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie výšky škôd spôsobených vykonaním príkazu

orgánu ochrany pred povodňami dňa 04.06.2010.
Výsluch nasledovných osôb:

A.. C. L. a pán Y. (Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Správa povodia Dunajca a Popradu)
A.. R. Z. (Obvodný úrad životného prostredia Poprad)

A.. A. F. (Mestský úrad Poprad)
A.. H. J. STRABAG, s.r.o. - stavbyvedúci.
Vykonanie listinných dôkazov - Zápisnice (záznamy) zo zasadnutia Obvodnej povodňovej komisie a
Úradu z obdobia povodní v mesiacoch jún a júl 2010.

Odvolací orgán námietke (o nevykonaní dokazovania) nevyhovel z dôvodov, že vykonanie znaleckého

dokazovania na preukázanie výšky škôd spôsobených vykonaním príkazu orgánu ochrany pred
povodňami dňa 04.06.2010 by bolo v predmetnom konaní relevantné, ak by správny orgán uplatnený
nárok na peňažnú náhradu uznal a považoval by za nevyhnutné vykonať ďalšie dokazovanie pre určenie
výšky peňažnej náhrady. K navrhovaným výsluchom osôb a vykonanie listinných dôkazov zo zasadnutia
Obvodnej povodňovej komisie, odvolací orgán konštatoval, že z predložených dokladov vyplýva, že

dňa 02.06.2010 „krízový štáb" nariadil zápisom v stavebnom denníku (list č. 493 022, stavebný denník
č. 2, obj. 230-00), aby zhotoviteľ stavby odkopal starú vlečku v trase novej preložky rieky Poprad v
st. 140,000 - 140,020 km stým, že ak vznikne mimoriadny stav ohrozujúci životy a majetok ľudí, tak
bude nutné prekopať prístupovú cestu do rómskej osady, nachádzajúcu sa v blízkosti stavby a pustiť
vodu do novej preložky rieky Poprad, čím sa zníži hladina vody v starom koryte rieky Poprad. Uvedený

príkaz overili podpismi A.. R. Z. (Obvodný úrad životného prostredia v Poprade), A..C. L. (Slovenský
vodohospodársky podnik, š.p. Správa povodia Dunajca a Popradu), A..A. F. (Mestský úrad Poprad), za
zhotoviteľa stavby A.. H. J. STRABAG, s.r.o. - stavbyvedúci. Dňa 04.06.2010 „krízový štáb" zápisom
v stavebnom denníku (list č. 493 024, stavebný denník č. 2, obj. 230-00) nariadil prekopať prístupovú
komunikáciu (slúžiacu ako hrádza) do osady a pustiť vodu do novovybudovanej preložky rieky Poprad.

Zo záznamov v stavebnom denníku v ten istý deň (list č. 493 024) tiež vyplýva, že firma STRABAG
začala s výkopovými prácami cca od 3:30 - do 4:00 hod, následne po odkopaní prístupovej cesty voda
tiekla už do novej preložky rieky Poprad. Vzhľadom ku skutočnosti, že uvedené záznamy v stavebnom
denníku neboli v priebehu konania spochybnené a boli ako účastníkmi konania, dotknutými orgánmi tak
aj správnym orgánom akceptované, nepovažuje odvolací orgán vykonanie navrhovaných dôkazov za

odôvodnené.

S ďalšími námietkami odvolania, ktoré sa týkali odôvodnenia prvostupňového orgánu z hľadiska plnenia
si povinností vlastníka stavby, resp. zhotoviteľa stavby žalovaný poukázal na to, že:
Podľa ustanovenia § 10 ods. 2 písm. e/ Zákona o ochrane pred povodňami musí mať zhotoviteľ

stavby vypracovaný a schválený povodňový plán zabezpečovacích prác na celé obdobie výstavby
až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o užívaní stavby, pričom tento plán povodňových
zabezpečovacích prác obsahuje povinnosti zhotoviteľa pri ochrane stavby pred povodňami a pri
predchádzaní nepriaznivým účinkom stavby na vodný tok alebo na inundačné územie v čase povodní.
Počas povodňovej situácie informovať o povodňovej situácii obec, orgán ochrany pred povodňami

a správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcu drobného vodného toku,
zabezpečovaťpracovnúpohotovosťsvojichzamestnancov,preverovaťichpripravenosťazabezpečovať
dostupnosť vecných prostriedkov na ochranu pred povodňami, zúčastňovať sa na hlásnej povodňovej
službe a varovaní obyvateľstva, vykonávať povodňové zabezpečovacie práce podľa povodňového
plánu, odstraňovať predmety, ktoré môžu zhoršiť odtok povrchových vôd.

Po povodni odstrániť následky spôsobené povodňou, vyhodnotiť povodňové škody na majetku vo
svojom vlastníctve, správe alebo užívaní a umožniť ich verifikáciu, vypracovať súhrnnú správu o
priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach a predložiť ju obci, upraviť kritické miesta,
ktoré by mohli nepriaznivo ovplyvniť priebeh ďalšej povodne, odvolací orgán uvádza, že prvostupňový
orgán namietanými časťami odôvodnenia smeroval k záveru, že „poškodený" si počas výstavby neplnil

povinnosti vyplývajúce zo Zákona o ochrane pred povodňami a súvisiacich právnych predpisov, čím
zamedzil správnemu orgánu ochrany pred povodňami vyhodnotiť vzniknuté povodňové škody na stavbe
a zamedzil samotnú verifikáciu škôd.Žalovaný poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 Vyhlášky MŽP SR č. 251/2010 Z.z., ktorou sa
ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové
záchranné práce a povodňových škôd, žiadosti o peňažné náhrady za obmedzenie vlastníckeho

práva alebo užívacieho práva, splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku v priamej súvislosti s
vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác a poskytnutý
vecný prostriedok počas povodňovej situácie podľa § 44 zákona o ochrane pred povodňami eviduje
„...obvodný úrad životného prostredia...". Podané žiadosti o peňažné náhrady, žiadosti o peňažné
náhrady, o ktorých sa nerozhodlo, a peňažné náhrady určené právoplatnými rozhodnutiami uvádza

podľa tabuľky 4 prílohy „...obvodný úrad životného prostredia... a priloží ich k súhrnnej správe o priebehu
povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach..." (§ 7 ods. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 251/2010
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie
práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd). Citovaná vyhláška síce neupravuje konkrétne
postup pri overovaní uplatnených nárokov na peňažnú náhradu, primerane sa však na tento postup
vzťahuje ustanovenie § 8, pričom podľa ods. 9 citovanej vyhlášky odhad povodňových škôd sa

spresňuje povodňovou prehliadkou, ktorá sa vykonáva v spolupráci s verifikačnou komisiou. V
súlade s ustanovením § 19 ods. 7 Zákona o ochrane pred povodňami správnosť vyhodnotenia
povodňových škôd overujú verifikačné komisie, ktoré ustanovujú prednostovia obvodných úradov
životného prostredia a prednostovia krajských úradov životného prostredia. Povodňová prehliadka sa
musí vykonať bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených

územiach. Postup pri uplatnených nárokoch na peňažnú náhradu z hľadiska ich overenia verifikačnou
komisiou pri povodňových prehliadkach po povodni je analogický ako pri vyhodnocovaní povodňových
škôd definovaných v § 2 ods. 6 Zákona o ochrane pred povodňami. Z uvedeného vyplýva, že
prvostupňový orgán si nezamenil pojmy, ale bolo treba tieto skutočnosti podrobnejšie rozviesť v
odôvodnení rozhodnutia.

Skutočnosť, či bola predmetná udalosť nahlásená ako poistná udalosť, je z hľadiska posudzovania
nároku poškodených v tomto konaní irelevantná.

Žalovaný sa stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, že poškodenými bolo možné ohlásiť

vzniknutú povodňovú škodu a požiadať orgán ochrany pred povodňami o priznanie nároku na zaplatenie
peňažnej náhrady škody podľa § 44 ods. 3 zákona o ochrane pred povodňami, ak si poškodení dokázali
uplatniť poistnú udalosť v poisťovni v dostatočnom rozsahu a obsahu pre jej objektívne určenie.

S odvolacou námietkou, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, sa žalovaný vyrovnal

tak, že nesprávne, resp. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia nezakladá dôvod na zrušenie
rozhodnutia.

Žalovaný na základe odvolania Združenia 1/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa ako aj predloženého
spisového materiálu a dôkazov vykonaných v správnom konaní, dospel k záveru, že Obvodný úrad

životného prostredia v Poprade postupoval v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku ako aj v
súlade s právnou úpravou na úseku štátnej správy riadenia a zabezpečovania ochrany pred povodňami
a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Napriek tomuto konštatovaniu odvolací orgán zmenil
výrok rozhodnutia z dôvodu nesprávneho použitia hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol a
zároveň z výroku rozhodnutia vypustil výšku nároku uplatnenej peňažnej náhrady, nakoľko o tejto veci

správny orgán nerozhodoval.

Žalovaný doplnil odôvodnenie rozhodnutia tak, že postup pri náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva
alebo užívacieho práva, osobnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej
situácieupravujeustanovenie§44ods.3zákonaoochranepredpovodňami.Nároknapeňažnúnáhradu

za škodu na majetku podľa odseku 3 citovaného ustanovenia vzniká osobe len v priamej súvislosti
s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Nárok na
peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov 1 až 4 (§44 Zákona o ochrane pred povodňami),
sa musí uplatniť do desiatich dní pracovných od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity, podľa odseku
6 (§ 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami).

Uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa odseku 5 posudzuje a ak sa nárok na peňažnú náhradu
uzná, výšku peňažnej náhrady určuje obec, obvodný úrad životného prostredia, obvodný úrad (§ 44 ods.
6 Zákona o ochrane pred povodňami).V danom prípade si „Združenie" uplatnilo nárok na Obvodnom úrade životného prostredia v Poprade.

Obvodný úrad životného prostredia po povodni ustanovuje verifikačnú komisiu na overenie správnosti
vyhodnotenia povodňových škôd a vypracúva súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a
vykonanýchopatreniach(§25písm.e)bodč.lač.2Zákonaoochranepredpovodňami),ktorúpredkladá
krajskému úradu životného prostredia podľa § 19 ods. 10 písm. c/ Zákona o ochrane pred povodňami
do 25 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.

Vsúladesustanovením§7ods.1VyhláškyMŽPSRč.251/2010Z.z.obvodnýúradživotnéhoprostredia
eviduje žiadosti o peňažné náhrady. Podané žiadosti o peňažné náhrady, žiadosti o peňažné náhrady, o
ktorých sa nerozhodlo, a peňažné náhrady určené právoplatnými rozhodnutiami uvádza obvodný úrad
životného prostredia podľa tabuľky 4 prílohy a priloží ich k súhrnnej správe o priebehu povodní, ich
následkoch a vykonaných opatreniach (§ 7 ods. 2 Vyhlášky MŽP SR č. 251/2010 Z.z.).

Odvolací správny orgán zdôraznil, že z uvedených právnych úprav a vzájomných nadväzností vyplýva,
že lehota 10 dní na uplatnenie si nároku na peňažnú náhradu podľa § 44 ods. 5 Zákona o ochrane pred
povodňami, nie je len poriadková, ale má svoj význam v ďalšom postupe orgánu štátnej správy ochrany
pred povodňami. Obvodný úrad životného prostredia musí v stanovenej lehote vykonať - povodňovú

prehliadku, verifikačná komisia overiť správnosť vyhodnotenia škôd a následne spracovať súhrnnú
správu podľa Vyhlášky MŽP SR č. 252/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predkladaní
priebežných správ o povodňovej situácii a súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a
vykonaných opatreniach a podľa Vyhlášky MŽP SR č. 251/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti
o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a

povodňových škôd.

Združenie 1/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa tým, že si neuplatnilo nárok na peňažnú náhradu v zákonom
stanovenej lehote desiatich dní, neumožnilo orgánu ochrany pred povodňami overenie nahlásených
vzniknutých škôd a preskúmanie skutkového stavu veci v danom území a to ihneď po povodni, verifikáciu

uplatnenejsumyverifikačnoukomisiou,zriadenoupopovodniach,zahrnutienárokunapeňažnúnáhradu
do súhrnnej správy, ak by aj o uplatnenom nároku nebolo právoplatne rozhodnuté.

Z dôkazov predložených v správnom konaní vyplýva, že v dňoch 02.06.2010 -04.06.2010 došlo vplyvom
mimoriadne výdatných zrážok k vyliatiu rieky Poprad a Slavkovského potoka v území predmetnej stavby,

čo spôsobilo škody na vykonaných prácach na objektoch: D 101-00 Cesta I - 64; D 112 - 00 Preložka
miestnejkomunikácievMatejovciach;D204-00MostcezriekuPopradnaželezničnejvlečke;D230-00
Preložka rieky Poprad km 139, 500 - 140, 285; D 503 - 00 Cestná kanalizácia na MK v Matejovciach; ako
aj na priľahlom území, ktoré malo zostať zachované (list spoločnosti STRABAG s.r.o., Mlynské nivy 61/A,
Bratislava zn. 083/GD/2010 zo dňa 4.6.2010, podpísaný A.. H. J., vedúcim PJ Poprad). Zo záznamov v

stavebnom denníku vyplýva, že už dňa 2.6.2010 došlo na stavebnom objekte 112 - 00 Preložka miestnej
komunikácie v Matejovciach, 1/67 Poprad -Kežmarok , I. etapa, III. úsek stavby a na stavebnom objekte
230 - 00 Preložka rieky Poprad v km 139, 500 - 140, 285, 1/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, III. úsek
stavby z dôvodu rozvodnenia rieky Poprad a jej vyliatia ku škodám na uvedených stavebných objektoch
(denné záznamy stavby: obj. 112-00, list č. 446257, denné záznamy stavby: obj. 230 - 00, list č. 493023)

a k následným škodám došlo dňa 4.6.2012. Na základe uvedených záznamov je možné konštatovať,
že ku škodám na predmetných stavebných objektoch mohlo dôjsť ako z dôvodu povodňovej situácie v
danom období, tak aj v dôsledku vykonania príkazu orgánu ochrany pred povodňami, resp. kumuláciou
týchto udalostí. Dodržaním zákonnej lehoty pre uplatnenie si nároku na peňažnú náhradu a splnením
si povinností zhotoviteľa stavby počas povodňovej situácie (informovať o povodňovej situácii obec,

orgán ochrany pred povodňami a správcu vodohospodársky významných vodných tokov, vypracovanie
a predkladanie priebežných správ o povodňovej situácii...) verifikačná komisia by bola mohla overiť,
posúdiť a rozlíšiť škody spôsobené povodňovou situáciou a škody spôsobené plnením príkazu orgánu
ochrany pred povodňami, čo už v súčasnosti, s odstupom dvoch rokov od povodňovej situácie, po
ukončení všetkých prác na opravu a navrátenie stavby do pôvodného stavu a jej skolaudovaní, nie je

realizovateľné.

Na základe zisteného skutkového stavu nie je možné akceptovať argument „Združenia", že vzniknutú
škodu, a teda aj samotný nárok na peňažnú náhradu bolo možné určiť a vyčísliť až po ukončení všetkýchprác na opravu a navrátenie stavby do pôvodného stavu, nakoľko k uplatneniu si nároku stačil relevantný
odhad na uvedenie poškodeného majetku do stavu pred povodňou.

Posledný záznam v stavebnom denníku bezprostredne po povodňovej situácii je zo dňa 8.6.2010,
nasledujúci je až zo dňa 23.6.2010, v ktorom je daný pokyn na zahájenie odstraňovania škôd
spôsobených mimoriadne nepriaznivými klimatickými podmienkami (povodne, ktoré nastali dňa 2.- 4.6.
2010)azároveňlíderZdruženia1/67Poprad-Kežmarokpotvrdzuje,žesisplnilvšetkysvojepovinnostia
náležitosti voči poisťovni v súvislosti s touto poistnou udalosťou". Práve v tomto časovom úseku, keď na

stavbe neboli zahájené práce na odstraňovaní následkov povodne, bolo potrebné zo strany „Združenia"
uplatniť si nárok na peňažnú náhradu, na základe ktorého by orgán ochrany pred povodňami mohol
vykonať úkony súvisiace s uznaním podaného nároku.

Odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že Obvodný úrad životného prostredia v Poprade
vroku2010predkladalKrajskémuúraduživotnéhoprostrediavPrešovetrisúhrnnésprávyzaobdobieod

1.6 - 12.7.2010, júl - september 2010, december 2010, v ktorých mohli byť nároky „Združenia" zahrnuté.

Z hľadiska spresnenia pojmov a termínov odvolací orgán považoval za potrebné uviesť, že vo všetkých
dokladoch, nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, uvádza sa nesprávny názov -krízový štáb. Z
archívnych materiálov, ako aj z listu Obvodného úradu Poprad zo dňa 21.6.2012, vyplýva, že krízový

štáb svoju činnosť zahájil dňom 4.6.2010 o 9:00 hod vyhlásením mimoriadnej situácie pre územný obvod
Poprad. Príkazy na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami počas
povodňovej situácie vydáva obvodný úrad životného prostredia na návrh obvodnej povodňovej komisie
alebo z vlastného podnetu (§ 25 písm. d) Zákona o ochrane pred povodňami).

Žalovaný uzavrel, že odvolacie konanie tvorí jeden celok s konaním v prvom stupni, účastníci konania
môžu až do vydania rozhodnutia o odvolaní uvádzať nové skutočnosti a navrhovať dôkazy. Odvolací
orgán po posúdení dôvodov, uvádzaných v odvolaní, nezistil žiadne relevantné skutočnosti, resp. nové
dôkazy, ktoré by viedli k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nezákonnosti.

Obvodný úrad životného prostredia Prešov, postupujúc pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia
samostatne a nezávisle na zistení, hodnotení a stanoviska správneho orgánu prvého stupňa, na základe
dostupných podkladov konštatuje, že neuznanie nároku na peňažnú náhradu uplatnenom podľa § 44
ods. 5 Zákona o ochrane pred povodňami Združením 1/67 Poprad - Kežmarok, I. etapa, ktoré tvoria
spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., IČO: 31 651 402, Priemyselná 7, 042 45 Košice, EUROVIA SK, a.s.,

IČO: 31 651 518, Osloboditeľov 66, 040 17 Košice a STRABAG s.r.o., IČO: 17 317 282, Mlynské Nivy
61/A, 825 18 Bratislava, zastúpených splnomocneným právnym zástupcom advokátom JUDr. Jánom
Havlátom, HAVLÁT & PARTNERS, Rudnayovo námestie č. 1, 811 01 Bratislava, nie je v rozpore s
platnou legislatívou, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu
správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá v ustanovení
§ 247 až § 250k upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu,ažiada,abysúdpreskúmalzákonnosťtohtorozhodnutiaapostupu.Podľaods.2-prirozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.

Všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve v piatej časti O.s.p. v § 244 ods. 1 upravujú, že v
správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. § 244 ods. 2 upravuje, že v správnom súdnictve
preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej

samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,
pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti
verejnej správy.Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je nesporné, že právny zástupca žalobcov telefaxovým
podaním zo dňa 03.07.2012, tým istým dňom doručeným Obvodnému úradu životného prostredia

Poprad, doručil podanie označené ako vec: „Žiadosť o poskytnutie informácií, žiadosť o priznanie
nároku na zaplatenie peňažnej náhrady škody podľa § 44 ods.3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred
povodňami“.

Žalobcovia namietajú, že správny orgán, ak mienil uplatnený nárok neuznať, nemal vôbec začať správne
konanie, pretože v takomto prípade nie je daná právomoc orgánu štátnej správy vo veci rozhodnúť a vo

veci uplatneného nároku rozhoduje súd. Vo veci bolo rozhodnuté na základe nedostatočne zisteného
stavu veci a správne orgány vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zákon č.7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami v § 1 upravuje, že tento zákon ustanovuje
a) opatrenia na ochranu pred povodňami a povinnosti pri hodnotení a manažmente povodňových rizík

s cieľom znížiť nepriaznivé dôsledky povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo
a hospodársku činnosť,
b) plánovanie, organizáciu a riadenie ochrany pred povodňami,
c) povinnosti a práva orgánov štátnej správy, orgánov ochrany pred povodňami, vyšších územných
celkov a obcí,

d) povinnosti a práva právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a fyzických osôb pri ochrane pred
povodňami,
e) zodpovednosť za porušenie povinností uložených týmto zákonom.

Zákon o ochrane pred povodňami v § 48 ods. 1 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona sa

vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia - všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na vydávanie príkazov na vykonanie
opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 24 písm. d/ šiesteho bodu, §
25 písm. d/ šiesteho bodu a § 27 ods. 11 a 15.

Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v § 5 upravuje, že na konanie sú vecne príslušné správne
orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný,
rozhoduje obec.

Zákon č. 7/2010 Z.z. v ustanovení § 44 ods. 6 stanovuje, že uplatnený nárok na peňažnú náhradu podľa

odseku 5 posudzuje, a ak sa nárok na peňažnú náhradu uzná, výšku peňažnej náhrady určuje
a) obec, ak nárok vznikol na základe príkazu obce,
b) obvodný úrad životného prostredia, ak nárok vznikol na základe príkazu orgánu ochrany pred
povodňami,
c) obvodný úrad, ak nárok vznikol na základe príkazu krízového štábu.

Z popísaného skutkového stavu aj podľa názoru súdu je zrejmé, že vo veci uplatneného nároku na
náhradu škody podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami je vecne príslušný
konať obvodný úrad životného prostredia, v predmetnej veci so sídlom v Poprade. Nestotožňuje sa súd s
názorom žalobcov, že ak obvodný úrad životného prostredia v Poprade nemal v úmysle uznať uplatnený

nárok, potom nemal vôbec začať správne konanie a vydať rozhodnutie o neuznaní nároku. Je predsa
nesporné, že žiadosť bola správnemu orgánu doručená a príslušný správny orgán je povinný vo veci
konať v zmysle základných pravidiel konania (§ 3 ods. 1 až 6 Správneho poriadku).

Správny poriadok v ustanovení § 18 ods. 1 upravuje, že konanie sa začína na návrh účastníka konania

alebo na podnet správneho orgánu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - konanie je začaté dňom, keď
podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie
začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku - o začatí konania správny orgán upovedomívšetkých známych účastníkov konania. Ak mu účastníci konania, alebo ich pobyt nie sú známi, alebo
pokiaľ to ustanovuje osobitný predpis, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou.

V súlade so zákonom postupoval obvodný úrad životného prostredia, ak dňa 19.07.2012 č.j.:
2012/01334/02-LS vydal oznámenie o začatí správneho konania vo veci priznania nároku na zaplatenie
peňažnej náhrady škody podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami.

Súd sa nestotožňuje ani s názorom žalobcov, že obvodný úrad životného prostredia nemôže vydať

rozhodnutie, ktorým uplatnený nárok neuzná a to napriek tomu, že v ustanovení § 44 zákona č. 7/2010
Z.z. o ochrane pred povodňami takýto procesný postup upravený nie je. Ak žalobcovia argumentujú
tým, že z ustanovenia § 44 ods. 3 druhá veta (citácia): „Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje
všeobecný predpis o náhrade škody“, s odkazom na Občiansky zákonník, súd argumentuje tým,
že Občiansky zákonník sa vzťahuje iba na výšku škody, a nie že o celom nároku rozhoduje súd.
Neprijíma ani argumentáciu žalobcov ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, pretože tento právny predpis
vyslovene v § 16 ods. 4 upravuje, že ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Filozofia zákona č. 514/2003 Z.z. je teda

úplne iná ako zákona č. 7/2010 Z.z. o ochrane pred povodňami, a ak by zákonodarca mal v úmysle,
aby bolo postupované vyššie uvedeným spôsobom, bol by to v zákone výslovne upravil a analógia v
predmetnej veci do úvahy neprichádza.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obvodný úrad životného prostredia môže nárok aj

neuznať a to na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci za podmienok upravených
zákonom č. 7/2010 Z.z..

Zákon o ochrane pred povodňami náhradu za obmedzenie vlastníckeho alebo užívacieho práva,
osobitnú pomoc, škodu na majetku a za vecný prostriedok počas povodňovej situácie upravuje v § 44

ods. 1 až 6.

Podľa § 44 ods. 3 - za škodu na majetku spôsobenú osobám, ktorá im vznikla v priamej súvislosti s
vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, zodpovedá štát.
Štát sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škodu nezavinil. Peňažnú náhradu škody na majetku

ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody.

Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - nárok na peňažnú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva alebo
užívacieho práva, za splnenú osobnú pomoc, škodu na majetku podľa odseku 3 alebo poskytnutý vecný
prostriedok vzniká osobe len v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác

alebo povodňových záchranných prác. Nárok na peňažnú náhradu s uvedením dôvodov podľa odsekov
1 až 4 sa musí uplatniť do desiatich pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa
odseku 6.

Správne orgány neuznanie uplatneného nároku odôvodnili skutočnosťami tak, ako sú uvedené v

odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Je nesporné, že citované ustanovenie §44 ods. 5 druhá veta
upravuje iba poriadkovú lehotu na uplatnenie nároku, a že zákon s neuplatnením nároku v lehote 10
pracovných dní od odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa ods. 6 nespája preklúziu, teda zánik
nároku.

Z ustanovenia § 44 ods. 3 druhá veta je bez akýchkoľvek pochybností, že neuznať uplatnený nárok je
možné iba vtedy, ak sa v správnom konaní preukáže, že štát škodu nezavinil.

Z odôvodnenia rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Poprade ako prvostupňového
správneho orgánu vyplýva, že výrok rozhodnutia je založený predovšetkým na aplikácii ustanovení

vyhlášky č. 251/2010 Z.z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné
práce a povodňových škôd a to ustanovení § 8 ods. 1, 9 citovanej vyhlášky s tým, že žalobcovia podľa
ustanovení vyhlášky č. 251/2010 Z.z. citovaných v odôvodnení nepostupovali a na základe skutkovéhostavu a to údajov zistených zo stavebného denníka pre objekt 112-00 preložka miestnej komunikácie
v Matejovciach, 1/67 Poprad - Kežmarok I. etapa, 3. úsek stavby a to denné záznamy stavby 112-00,
list č. 446257 a ďalších záznamov stavebného denníka v dňoch citovaných v odôvodnení rozhodnutia a

na základe zistenia, že vzniknuté škody boli uplatnené ako poistná udalosť, si škodu uplatnili neskoro a
jej výšku už nemožno verifikovať. Na základe uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval, že v
zmyslestavebnýchdenníkovnastavbáchobj.112-00aobj.230-00vznikliznačnéškodynapredmetných
stavbách už 02.06.2012. Žiadateľ neuviedol výšku škôd uznaných poisťovňou a zároveň neuvádza
škody vzniknuté na jednotlivých stavbách zo dňa 02.06.2010 a zo dňa 04.06.2010.

Žalovaný na základe prvostupňovým správnym orgánom zisteného skutkového stavu vec uzavrel tak,
že nedodržaním postupu podľa vyhlášky č. 251/2010 Z.z. žalobcami nemožno ním uplatnený nárok
verifikovať, a preto v súlade so zákonom postupoval prvostupňový správny orgán, ak uplatnený nárok
neuznal, s doplnením argumentácie vo vzťahu k vyhláške č. 251/2010 Z.z. o ustanovení § 10 ods. 2
písm. e/ a § 7 ods. 1, 2 a § 19 ods. 7.

Z administratívneho spisu je nesporné, že žalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom
podaní zo dňa 01.08.2012 ako odpoveď na oznámenie o začatí správneho konania uviedli návrhy na
vykonanie dokazovania a argumentovali tým, že ako poškodení navrhujú v rámci konania o priznaní
nároku na zaplatenie peňažnej náhrady škody, okrem dôkazov už predložených poškodenými, ako aj

vykonanie dôkazov a to vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie škody, škôd spôsobených
vykonaním príkazu orgánu ochrany pred povodňami dňa 04.06.2010, výsluch osôb a to A.. C. L. a pán
Y. (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Správa Dunajca a povodia Dunajca a Popradu), A.. R. Z.
(Obvodný úrad životného prostredia Poprad), A.. A. F. (Mestský úrad Poprad), A.. H. J. (STRABAG,
s.r.o.) a vykonanie listinných dôkazov, zápisnice, záznamy zo zasadnutia obvodnej povodňovej komisie

a úradu z obdobia povodní v mesiaci jún a júl 2010.

Súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že vo vzťahu k žalobcom títo mali postupovať podľa
vyhlášky č. 251/2010 Z.z., súčasne sa však súd stotožňuje s námietkami žalobcov, že vo veci malo byť
vykonané dokazovanie tak, ako upravuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v ustanovení § 33

ods. 1, 2, ktoré cituje žalobca v žalobe. Súčasne je nesporné, že aj v konaní podľa zákona č. 7/2010 Z.z.
sa postupuje podľa Zákona o správnom konaní, pričom z ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku
vyplýva, že na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný
stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôkazmi sú
najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - účastník

konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ods. 4 -
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z ustanovenia § 34 ods. 5 Správneho poriadku vyplýva,
že správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Ak správne orgány vo veci nevykonali dôkazy navrhnuté žalobcami v správnom konaní, ani žiadne iné
dokazovanie, a ak urobili záver, že žalobcami uplatnenú škodu nie je možné verifikovať, súd dospel
k záveru, že takýto záver je v tomto konaní predčasný a nekorešponduje s citovaným ustanovením §
44 ods. 3 zákona č. 7/2010 Z.z.. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že štát sa zodpovednosti
zbaví, teda vyviní sa zo zodpovednosti, ak preukáže, že škodu nezavinil. Správne orgány v tomto smere

nevykonali žiadne dokazovanie a podľa názoru súdu iba tá skutočnosť, že žalobcovia nepostupovali
dôsledne podľa ustanovení zákona č. 7/2010 Z.z. v spojení s ustanoveniami vyhlášky č. 251/2010
Z.z. a ďalšími právnymi predpismi, nemožno takýto nárok neuznať. Neuznanie nároku znamená, že
v správnom konaní musí byť preukázané, že vznik škody je zavinený výlučne žalobcami nesplnením
povinnosti uložených príslušnými právnymi predpismi, čo v predmetnej veci jednoznačne preukázané

nebolo. Správne orgány sa v konaní nezaoberali otázkou príčinnej súvislosti medzi nerealizovaním
úkonov žalobcami podľa zákona č. 7/2010 Z.z. a vykonávacej vyhlášky č. 251/2010 Z.z. a vznikom
škody. Pre záver správnych orgánov na neuznanie nároku na uplatnenú škodu musí byť v správnom
konaní bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že škoda, ktorá žalobcom vznikla, nebola zavinená
štátom ale výlučne neplnením povinnosti žalobcov uložených im Zákonom o ochrane pred povodňami

a vyhláškou č. 251/2010 Z.z..

Krajský súd preskúmal rozhodnutia a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v
žalobe a dospel k záveru, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto podľa§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov zrušil a vracia vec
žalovanému na ďalšie konanie.

Správne orgány v ďalšom konaní sú povinní vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby bolo v konaní
nesporne preukázané, že štát žalobcom vzniknutú škodu pri povodni v roku 2010 nezavinil, v opačnom
prípade musí rozhodnúť o uznaní nároku na náhradu škody a jej výške na základe dôsledne vykonaného
dokazovania tak, ako upravuje Správny poriadok.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcom, ktorí mali v konaní úspech,
súd priznal náhradu trov konania. Žalobcovia náhradu trov konania vyčíslili v písomnom podaní.

Žalobcoviasipísomnýmpodanímpriamonapojednávanívyčíslilitrovyprávnehozastúpeniatak,žetrovy
právneho zastúpenia si vyčíslil v súlade s ustanoveniami § 11 ods. 4 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základu za každý úkon právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia - marec 2013, paušál
7,81 EUR, 1PÚ: 130,16 EUR, vypracovanie žaloby - 21.03.2013, paušál: 7,81 EUR, 1PÚ: 130,16
EUR, vyjadrenie na výzvu súdu - 14.08.2013, paušál: 7,81 EUR, 1PÚ: 130,16 EUR, pojednávanie dňa

24.09.2013 - paušál: 7,81 EUR, 1PÚ: 130,16 EUR, spolu: 551,88 EUR + 20% DPH = 662,26 EUR. Na
základe vyššie uvedeného navrhujú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet JUDr. Jána Havláta,
č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v R. R., a.s., náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia vo
výške 662,26 EUR. Zároveň si uplatňujú trovy konania vo forme súdneho poplatku vo výške 70,-- EUR,
ktoré žiadajú uhradiť na účet žalobcov.

Doplneným podaním telefaxovým zo dňa 25.09.2013, doplneného jeho originálom, náhradu cestovných
výdavkov a to suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá
bola v danom období 0,183 EUR na km. Vzdialenosť Bratislava - Prešov je 423 km, zastupovanie na
pojednávaní pred súdom (24.09.2013) - 154,82 EUR (1 pojednávanie x 2 cesty (z Bratislavy do Prešova

a späť) x 423 km x 0,183 EUR), náhrada výdavkov za pohonné látky (diesel) použité osobné motorové
vozidlo zn. Mercedes - Benz S 400 CDI (priemerná spotreba 9,6 l/100 km), zastupovanie na pojednávaní
pred súdom (24.09.2013) - 114,68 EUR (1 pojednávanie x 2 cesty (z Bratislavy do Prešova a späť) x 423
km x 0,096 l/1 km x 1,412 EUR/liter), náhrada za stratu času v súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrad za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Cesta Bratislava - Prešov, Prešov - Bratislava =
4,5 hodiny x 2 (pojednávanie 24.09.2013) = 18 polhodín, t.j. 13,01 EUR za každú 1 hodinu strávenú
cestou 13,01 x 18 (polhodín) = 234,18 EUR, čiže náhrada za stratu času predstavuje sumu 234,18

EUR. Na základe vyššie uvedeného spolu s vyčíslením trov konania zo dňa 24.09.2013 žalobcovia
navrhujú, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov JUDr.Jána Havláta,
č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v R. R., a.s. náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 1.165,94 EUR. Uplatňujú si trovy konania vo forme súdneho poplatku vo výške 70,--
EUR, ktoré žiadajú uhradiť na účet navrhovateľov.

Súd preskúmal predmetné vyčíslenie trov konania a žalobcom nepriznal náhradu trov konania za 1 úkon
právnej pomoci a to vyjadrenie zo dňa 14.08.2013, pretože súd žalobcov nevyzýval, aby sa k vyjadreniu
žalovaného vyjadrovali, iba toto vyjadrenie žalobcom doručoval, preto tento úkon právnej pomoci súd
považuje za neúčelný. Trovy právneho zastúpenia tak pozostávajú z náhrady za 3 úkony právnej pomoci

a to prevzatie a príprava zastúpenia, vypracovanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 24.09.2013, teda
3 x 137,97 EUR, čo predstavuje sumu 413,91 EUR + 20% DPH suma 82,782 EUR, spolu 496,692 EUR
+ náhrada cestovných výdavkov v sume 154,82 EUR, náhrada výdavkov za pohonné látky 114,68 EUR,
náhrada za stratu času v sume 234,18 EUR, spolu 1.037,00 EUR a náhrada za zaplatený súdny poplatok
v sume 70,-- EUR, teda spolu 1.070,37 EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi

žalobcu na účet JUDr. Jána Havláta, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v R. R., a.s., L. do 10 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.