Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 12, 2015

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Er/90/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201870
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Gibalová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2015:8715201870.1

Uznesenie

Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava,
IČO: 35 697 270, pr. zast. Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855
673, proti povinnému: Y. Z., K.. XX.XX.XXXX, Y. XXXX/X, V., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Petrom
Molnárom, Exekútorský úrad Košice, Kupeckého 29, o vymoženie pohľadávky vo výške 369,79 eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený spísal dňa 09.02.2015 na Exekútorskom úrade vyššie uvedeného exekútora zápisnicu
o návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie vyššie uvedenej sumy priznanej
exekučným titulom, ktorým má byť rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
Curia Slovakia, Medená 21, Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), sp. zn. D. XXX/XXXX zo dňa

15.08.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.08.2013 a vykonateľnosť dňa 20.08.2013 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“).

Súdny exekútor súdu doručil tiež zmluvu o pripojení zo dňa 02.02.2010 uzatvorenú medzi účastníkmi
exekučného konania, Dodatok k Zmluve o pripojení - č. zmluvy U. zo dňa 05.05.2010 a Prílohu č.
1 k Dodatku k Zmluve. Podľa Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 05.02.2010 (čl. 3, ods. 3.12)

sa strany dohodli, že všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov
existujúcich ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo
žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a /

alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy
a /alebo Dodatku.

Podľa § 243d ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov

od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015,
sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o
rozhodcovskom konaní“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,

konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak

zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obratom,
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 4, písm. r) a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné zmluvné podmienky

individuálne dohodnuté. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, účinného od 02.04.2010, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2

neustanovuje inak.

Podľa § 1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, vrátane zmien, platného
a účinného do 10.6.2010, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do 200,- eur a nad
hodnotu 20.000,- eur; ak je na rovnaký účel uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým

istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný
spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie:a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (resp. článok 153 ods. 1 Zmluvy o

založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú
úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa článku 6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 2 písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa článku 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods. 1, písm. q) neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,

ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahezmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Na spoločnom rokovaní občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27.9.2010 bolo schválené, že: „Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej
po 31.12.2007 alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy,
ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre
exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať
návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súdu nič nebráni postupovať

obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008.“ Vysoká miera zneužitia a zjavné
uprednostňovanie efektivity pred objektívnym rozhodovacím procesom plne opodstatňujú zvýšenú
pozornosť rozhodcovským rozsudkom ako exekučným titulom. Podľa názoru právnej vedy (Kristiána
Csacha)„zpohľaduspotrebiteľajerovnocenné,čiriešeniejehosporovprostredníctvomrozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť

chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol
vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskoprávnej ochrany pred štandardnými zmluvami.“

Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie, rozhodcovský rozsudok vrátane predložených príloh žiadosti o udelenie poverenia v zmysle

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil nasledovný stav: oprávnený ako dodávateľ
a povinný ako spotrebiteľ uzavreli zmluvu o pripojení. Táto zmluva má podľa názoru s odkazom na
uvedené právne predpisy povahu spotrebiteľskej. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom
na povahu strán zmluvy je zrejmé, že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o pripojení konal v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako fyzickou osobou - nepodnikateľom. Na

základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah
medziúčastníkmijenutnéaplikovaťajpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaospotrebiteľských
zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na formálnu dohodu
strán.

Súd v tomto konaní následne pristúpil k posúdeniu základného predpokladu vedenia exekúcie, k
skúmaniu predloženého rozhodcovského rozsudku, ktorý bol navrhnutý ako spôsobilý exekučný titul.
Exekučný súd v danom prípade neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale
jeho súlad so zákonom a teda znenie rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy o pripojení, kde
vyplynulo, že všetky spory, ktoré medzi strany vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich

ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu
stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo
žalobcu obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Strany sa dohodli, že ukončenie platnosti Zmluvy a /

alebo tohto Dodatku sa netýka ustanovení tohto bodu, ktoré budú trvať aj po ukončení platnosti Zmluvy
a /alebo Dodatku.

Súd zistil, že v tomto prípade ide o rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne
dojednaná. Táto rozhodcovská doložka síce dáva možnosť výberu medzi štátnym a rozhodcovským

súdom, tento výber je však daný žalobcovi. Ide teda o účastníka, ktorý začne konanie skôr. V praxi
to býva dodávateľ, resp. veriteľ, kto podá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi. Veriteľ na
základe tejto doložky môže predložiť vec na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil
a vylúčiť tak súd ktorý by inak bol príslušný. Ak dôjde k výberu rozhodcovského súdu žalujúcim
dodávateľom, je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Tým rozhodcovská doložka

v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že
znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli
dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom najej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Obsah
rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si

spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Fakticky nerovný stav medzi dodávateľom a spotrebiteľom, najmä s ohľadom na nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením, bol
v tomto prípade ešte viac prehĺbený. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred

rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS.
Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä § 52
a nasledujúcimi Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe vyššie citovaných ustanovení a judikatúry Súdneho dvora Európskej Únie, súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.

Poprávoplatnostitohtouzneseniasúdbudeďalejpostupovaťvzmysle§44ods.3Exekučnéhoporiadku,

exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tomto súde v 3
vyhotoveniach.Odvolaniupodanémuprotirozhodnutiu,ktorévydalsúdnyúradníkalebojustičnýčakateľ,
môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého

stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu Krajskému súdu v
Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak bolo podané odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno ho odôvodniť len podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na odvolanie.