Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/655/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232637
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111232637.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. O. S., bytom S., G. XX, 2. O. S., bytom D., U. XX, 3.
U. S., bytom Z. XXX, navrhovatelia zastúpení JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra,
Fraňa Mojtu 43, proti odporkyni: O.. W. U., bytom U. č. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 9C/197/2011-123 zo dňa 28. júla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že navrhovatelia v 1. až 3. rade sú p

o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 977,13 eura, do
troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením (v poradí druhým) rozhodol o trovách konania tak, že
navrhovateľov zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania, pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia, vo výške 1612,92 eura, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto
uznesenia. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že uznesením č.k. 9C/197/2011-58 zo dňa 13.09.2012 o
trovách konania rozhodol v zmysle § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky tak, že zaviazal navrhovateľov zaplatiť
odporkyni náhradu trov konania, vo výške 180,576 eur na účet právneho zástupcu odporkyne, proti
ktorému rozhodnutiu podala odporkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre ako odvolací
súd uznesením č.k. 7Co/18/2013-71 zo dňa 31.01.2013 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd nesprávne rozhodol o výške trov
konania , keď vychádzal z tarifnej odmeny stanovenej podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004
Z.z. vyhlášky, napriek tomu, že v danom prípade išlo o predmet konania oceniteľný v peniazoch.
Súd prvého stupňa rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu v zmysle ust. § 226 OSP o trovách
konania napadnutým uznesením rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že navrhovateľov,
ktorí späťvzatím návrhu zavinili zastavenie konania, zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni

náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, vo výške 1612,92 eura. Poukázal na
to, že sa zaoberal aj otázkou hodnoty sporných nehnuteľností, kedy navrhovatelia uvádzali hodnotu
nehnuteľnosti vo výške 33.193 eur, pričom súd na základe zistení od obce a realitných kancelárii ustálil
hodnotu nehnuteľnosti na sumu 29.000 eur a hodnotu jedeného úkonu určil v sume 453,14 eura.
Súd priznal odporkyni odmenu za 4 úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
vyjadrenie zo dňa 13.12.2011, účasť na nemeritnom pojednávaní dňa 20.12.2011 a za úkon - jednanie

u JUDr. Jakubíkovej dňa 07.02.2012. Pokiaľ išlo o úkon - účasť na nemeritnom pojednávaní dňa
20.12.2011 súd priznal odmenu vo výške 1 , t.j. v sume 113,28 eura a za úkon - jednanie u JUDr.
Jakubíkovej priznal odmenu vo výške 2/3 odmeny, t.j. v sume 302,09 eura. Ku každému úkonu priznal
režijný paušál, ktorý v roku 2011 bol v sume 7,41 eura a v roku 2012 v sume 7,63 eura. Keďže právny
zástupca odporkyne preukázal, že bol platcom DPH, súd priznal aj 20% DPH v sume 268,82 eura.

Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote písomne odvolanie navrhovatelia, ktorí žiadali
uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že preprípad ak odvolací súd uznesenie potvrdí žiadali pripustiť dovolanie voči potvrdzujúcemu rozhodnutiu,
keďže ide o vec po právnej stránke zásadného významu. Namietali nesprávne právne posúdenie veci
súdom prvého stupňa. Uviedli, že právny názor odvolacieho súdu ako ani názor súdu prvého stupňa nie

je správny, a to s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 7 MCdo 2/2012 zo dňa 27.1.2012.
Považovalizanepochybné,žeodporkyňajefyzickáosobaapredmetomsporusúdomovénehnuteľnosti,
ktoré sú nielen určené na bývanie, ale t.č. odporkyňa tieto skutočne aj prenajíma na bývanie. Okrem
toho v minulosti nebohá V., o ktorej majetok v tomto konaní išlo, celý život v predmetnom rodinnom
dome do svojej smrti bývala. Navyše v prípade úspechu v konaní by navrhovatelia taktiež v predmetnom

dome bývali. Boli toho názoru, že súd mal pri vyčíslení náhrady trov právneho zastúpenia postupovať
podľa § 11 ods. 1 psím. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Záverom si uplatnili aj náhradu trov odvolacieho konania.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že celý spor vznikol z iniciatívy navrhovateľa v 1.
rade, pričom predmetnú nehnuteľnosť získala čestne a podľa platnej legislatívy. Nesúhlasila s tým, aby

znášala súdne trovy, pretože sa o predmetnú nehnuteľnosť sa nikdy súdiť nechcela.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
navrhovateľov (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa treba podľa §

220 OSP zmeniť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

V posudzovanej veci bolo konanie vo veci samej zastavené uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
9C/197/2011-36 zo dňa 27.03.2012 v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľmi, ktorí dôvod späťvzatia
návrhu neuviedli. Tento dispozitívny úkon navrhovateľov bol dôvodom pre zastavenie konania, v

dôsledkučohozprocesnéhohľadiskapotomplatí,ženavrhovateliaprocesnezavinilizastaveniekonania
a sú povinní nahradiť trovy konania odporkyni podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Súd prvého
stupňa uznesením č.k. 9C/197/2011-36 zo dňa 27.03.2012 rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti tomuto uzneseniu podala v časti trov konania
odvolanie odporkyňa, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30. 04. 2012 tak, že

uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z
dôvodu nepreskúmateľnosti. Súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. 09. 2012 rozhodol o trovách
konania tak, že zaviazal navrhovateľov zaplatiť odporkyni náhradu trov konania, vo výške 180,576
eur na účet právneho zástupcu odporkyne. V dôsledku odvolania odporkyne Krajský súd v Nitre ako
odvolací súd uznesením č.k. 7Co/18/2013-71 zo dňa 31.01.2013 napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo potrebné pri priznávaní náhrady trov
konania vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška). Následne súd prvého
stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna
trinástina výpočtového základu, ak
a) nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými
ťažkosťami,
b) klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo

c) klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie alebo
slúži jej na bývanie; to neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní navrhovateľov dospel k záveru, že súd prvého stupňa, rešpektujúc

právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí č. k. 7Co/18/2013-71 zo dňa 31.01.2013,
správneurčilhodnotujedenéhoúkonupodľa§10ods.1vyhláškyč.655/2004Z.z. vovýške453,14eura,
vychádzajúc z predmetu sporu, ktorým boli nehnuteľnosti, hodnotu ktorých ustálil súd prvého stupňa
na sumu 29.000 eur. Odvolací súd námietku navrhovateľov, že v danom prípade súd mal pri vyčíslení
náhrady trov právneho zastúpenia postupovať podľa § 11 ods. 1 psím. c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, nepovažoval za dôvodnú, pretože
v danom prípade na strane navrhovateľov nie sú splnené podmienky v zmysle uvedeného ustanovenia,
keďže klientom síce je fyzická osoba ale predmet konania sa netýka nehnuteľnosti, ktorá je určená na
ich bývanie alebo slúži na ich bývanie. Navyše z písomného vyjadrenia samotnej právnej zástupkynenavrhovateľov zo dňa 23.05.2013 (č.l. 73 spisu) vyplýva, že predmetný dom nebol posledné roky riadne
udržiavaný, bol schátraný pokiaľ tam žila nebohá V.

Podľa názoru odvolacieho súdu ust. § 11 ods. 1 písm. c/ MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb treba vykladať tak, že základná sadzba
tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak predmetom
konania je nehnuteľnosť určená stavebno-technickými predpismi na bývanie a účastník konania (klient)
skutočne túto nehnuteľnosť na bývanie využíva. Predmetom konania teda je nehnuteľnosť, ktorá

slúži klientovi na uspokojovanie základných potrieb, ktorým bývanie nesporne je. Na použitie tohto
zákonného ustanovenia postačuje aj to, ak účastník konania preukáže, že aj iná nehnuteľnosť, ako
nehnuteľnosť určená na bývanie , mu na bývanie slúži a je premetom konania. Tento záver však nie
je možné aplikovať v každom súdnom konaní, pretože neplatí vo veciach vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov alebo zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, čo výslovne
uvádza ust. 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky.

V prejednávanej veci navrhovatelia je nesporné, že ide o rodinný dom , nádvorie a záhradu. Je možné
konštatovať, že rodinný dom je nehnuteľnosť slúžiaca na bývanie, avšak ani jeden z účastníkov konania
ju na bývanie nevyužíval ani v súčasnosti nevyužíva. Nehnuteľnosť , ktorá bola premetom tohto konania
neslúžila a ani nesúži účastníkom konania na bývanie, preto nie je možné pri určení základnej sadzby

tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzať z jednej trinástiny výpočtového základu (§
11 ods. 1 písm. c/ vyhláška).

Z vyčíslenia trov konania odporkyne zo dňa 28. 03. 2015 (č.l. 38 spisu ) vyplýva, že právny zástupca
odporkyne JUDr. Stanislav Sobotovič si uplatnil trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby :

1.prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 10.11.2011, 2. písomné vyjadrenie k obsahu
podaného návrhu z 09.12.2011, 3. jednanie u JUDr. Jakubíkovej dňa 07.02.2012 s tým, že náhradu trov
konania si vyčíslil v celkovej výške 977,13 eura.

Odvolacísúdpreskúmavajúctrovyprávnehozastúpeniapriznanésúdomprvéhostupňadospelkzáveru,

že súd prvého stupňa nesprávne priznal odmenu za úkon - účasť na nemeritnom pojednávaní dňa
20.12.2011, aj keď by odmena za tento úkon patrila odporkyni, keďže právny zástupca JUDr. Sobotovič
bol na uvedenom pojednávaní prítomný (č.l. 31 spisu), avšak náhradu trov konania za tento úkon si
nevyčíslil, preto odporkyni odmena za tento úkon neprináleží. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého
stupňa nepovažoval za účelne vynaložené trovy vzniknuté s úkonom právnej služby - jednanie u JUDr.

Jakubíkovej dňa 07.02.2012. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že aj keď účastník má nárok na
náhradutrovkonania,každýúkonalebokaždéplatenietrovtrebaposudzovaťsamostatne.Podľanázoru
odvolaciehosúdunáhradatrovpriznanýchpodľa§146ods.2OSPsavzťahujelennaúčelnevynaložené
trovy konania. Účelnosť zaplatených trov konania sa síce upravuje len pri § 142 ods. 1 OSP, avšak ide o
vyjadrenie všeobecného princípu , že právo na náhradu trov je úzko späté s účelnosťou ich vynakladania

pri uplatňovaní práva na súdnu ochranu. Z uvedeného dôvodu nepovažoval úkon - jednanie u JUDr.
Jakubíkovej dňa 20.12.2011 za účelne vynaložený, za ktorý by odporkyni patrila náhrada.

Odvolací súd tak za účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia odporkyne, vychádzajúc z vyčíslenia
trov zo dňa 28.03.2011, považoval 2 úkony právnej služby: prevzatie a príprava právneho zastúpenia

zo dňa 10.11.2011 a písomné vyjadrenie zo dňa 12.12.2011, jeden úkon po 453,14 eura. Ku každému
úkonu patrí režijný paušál, ktorý v roku 2011 bol v sume 7,41 eura. Keďže právny zástupca odporkyne
v čase zastupovania odporkyne v tomto konaní bol platcom DPD patrí odporkyni aj náhrada 20% DPH
v sume 184,22 eura (20% zo sumy 2 x 453,14 eura + 2 x 7,41 eura). Spolu tak účelne vynaložené trovy
právneho zastúpenia odporkyni predstavujú sumu1.105,32 eura. V danom prípade právny zástupca

odporkyne vo vyčíslení trov konania žiadal priznať náhradu trov konania v celkovej výške 977,13 eura,
odvolací súd z dôvodu viazanosti návrhmi účastníkov (§ 153 ods. 2 OSP) tak nemohol odporkyni priznať
viac, aj keď by jej patrila vyššia náhrada trov konania než, aká bola vyčíslená jej právnym zástupcom,
pretože by tým prekročil návrh účastníka konania a porušil zásadu iudex ne eat ultra petita partium
(sudca nech nejde nad návrhy strán).

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a odporkyni
priznal náhradu trov konania v sume 977,13 eura. Navrhovatelia v 1. až 3. rade sú tak povinní spoločne anerozdielne zaplatiť odporkyni náhradu trov konania vo výške 977,13 eura, do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti tohto uznesenia

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, a to vzhľadom na čiastočný úspech každého z
účastníkov v tomto štádiu konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.