Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 10, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 7C/219/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412213871
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412213871.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou,
v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., ul. Pribinova č. 25, 81109 Bratislava, IČO : 35 807
598, zastúpený: Fridrich Paľko s.r.o., ul. Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava 2, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie č. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa
zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a .

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a.

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie zo dňa 21.9.2012 doručeným Okresnému súdu Bratislava IV,
dňa 27.9.2012 domáhal zaviazania odporcu k zaplateniu náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podľa zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s odôvodnením, že navrhovateľ je
právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažnej miere v
oblasti poskytovania krátkodobých úverov. Navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia
ako oprávnený subjekt ( veriteľ zo zmluvy o úver č. XXXXXXX ) navrhol písomným podaním
spísaným procedurálny postupom podľa ust. § 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu . Exekúciu oprávnený navrhol vykonať
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 1233225
dlžníkom : O. Y., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7030/2010). Súdny exekútor predložil návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať
sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonnom ustanovenej
dobe. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.6.2011 a od 1.6.2010 do
31.5.2011. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia žiadosti, dodržaná nebola. Rozhodol súd o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.09.2011 (konanie sa začalo 02.06.2010), a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia (omeškanie viac ako 462 dní). Nesprávny úradný
postup navrhovateľ charakterizuje:
a) Nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov,

b) Vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, bol príčinou konkrétneho
následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.

Upozornil, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným
titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní.

Majetková škoda vo výške 1882,38,-eur predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže
byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní proti dlžníkov
zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o úvere.

K uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ uviedol, že samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý
súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, stratu legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúciu si uplatnil sumu 376,48,-
eur .

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril písomným podaním zo dňa 03.09.2013 doručeným
súdu dňa 06.09.2013 požiadal o zamietnutie návrhu na začatie konania že navrhovateľ nepreukázal
že by činnosťou súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej
škody a ani prípadnej nemajetkovej ujmy. Stav v ktorom sa navrhovateľ ocitol si zavinil sám a to
spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich práv a uplatňuje si ničím
neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej
ujmy. Odporca žiadal s poukazom na uvedené návrh navrhovateľa z dôvodu nepreukázania splnenia
základných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003
Z.z. zamietnuť s tým, že odporca má za nepreukázaný aj vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa
táto mala poskytovať v peniazoch. Odporca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania.

Dňa 10.09.2015 sa na stanovený termín pojednávania sa navrhovateľ, právny zástupca a odporca
nedostavili. Doručenie predvolania mal navrhovateľ riadne a včas vykázané , právny zástupca
navrhovateľa e - mailovým podaním doručeným súdu 03.09.2015 požiadal o zrušenie nariadeného
pojednávania, súčasne podal aj návrh na prerušenie konania do právoplatnosti skončenia konania o
prejudiciálnych otázkach , ktoré navrhla položiť Slovenská republika - MS SR Súdnemu dvoru Európskej
únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 7C 6/2010 s poukazom na rozhodnutie
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom ( § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.) a poukázal na konanie
pred Okresného súdu Prešov, sp. zn. 7C/6/2010 s tým, že je daný dôvod na prerušenie konania
do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť SR - MS
SR súdnemu dvoru EÚ v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp.zn. 7C/6/2010.Z dôvodu
objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu ( § 119 O.s.p. ) poukázal aj na ust. § 15, § 16 ods.
1 O.s.p. s tým, že mu neboli doposiaľ oboznámené výsledky procesných postupov sudcu a či došlo
k prideleniu veci inému sudcovi, resp. či došlo k predloženiu veci na rozhodnutie odvolacieho súdu v
zmysle § 16 ods. 1 O.s.p. Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ust. § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. navrhol
súdu, aby konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti proti
porušovaniu základných práv a slobôd.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 4 (veta prvá) O.s.p. ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení.

S poukazom na citované ustanovenia súd zistil, že neexistuje dôvod na odročenie pojednávania, a
preto na žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa dnešný termín pojednávania nezrušil. Nedostavil sa
odporca. Doručenie predvolania mal riadne vykázané, neúčasť na dnešnom pojednávaní ospravedlnil
písomným podaním doručeným súdu 04.09.2015 s tým, že sa k návrhu písomne vyjadril, namietal
zmätočnosť návrhu, nesplnenie podmienok nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu,
nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie

podmienok pre možnosť priznania náhrady v peniazoch a neexistenciu príčinnej súvislosti. Odporca
nežiadal o odročenie pojednávania, trval na doručených písomných vyjadreniach a požiadal o doručenie
zápisnice z pojednávania.

Súd podľa ust. § 101 O.s.p. pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa
a odporcu a oboznámil doteraz vykonané dokazovanie, výsledky prípravy pojednávania. Súd dal
písomné poučenie podľa ust. § 120 O.s.p. s tým, že súd splnil svoju povinnosť a poučil účastníkov,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa končí dokazovanie vo veci, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O.s.p. a uznesením súd dokazovanie vyhlásil za skončené.

Podľa ust. § 119 ods. 1 O.s.p. pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Podľa ust. § 119 ods. 4 O.s.p. súd nezistil, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a preto
bez zbytočného odkladu neinformoval predvolaných o zrušení termínu pojednávania. Napriek uvedenej
skutočnosti právny zástupca navrhovateľa a odporca sa na termín pojednávania nedostavili, e-mailové
podanie originálom ku dňu nedoplnili.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy.

Podľa ust. § 41 ods. 2 O.s.p. každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.

Podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo
ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.

Z obsahu e-mailu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 03.09.2015 vyplýva, že predpokladá
vylúčenie aj ďalších sudcov toho istého súdu (námietka zaujatosti sudcov a s tým spojený návrh na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je
rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu). S poukazom na citované ustanovenie
súd vo veci konal v neprítomnosti účastníkov konania vec prejednal a prihliadol na obsah spisu a
doteraz vykonané dôkazy ( spis Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 24Er 31/2010). Predmetné podanie
právneho zástupcu navrhovateľa nebolo ku dňu rozhodnutia súdu doplnené originálom. Z obsahu
podania vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa, okrem iného žiadal pojednávanie stanovené na deň
10.09.2015 z r u š i ť ( ust. § 119 O.s.p. ). Súčasne poukázal na konanie o vznesenej námietke zaujatosti
sudcov Okresného súdu v Bratislave IV. ( rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. 6NcC/199/2012
sudcovia Okresného súdu Bratislava IV neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci
okrem JUDr. Martina Kopšu). V e-mailovom podaní predniesol písomný návrh na prerušenie konania na
čas do skončenia konania pred ÚS SR o ústavnej sťažnosti predmetom ktorej je porušenie práva žalobcu
na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia Krajského
súdu v Bratislave vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci ( ust. § 109 O.s.p. ) .

S poukazom na Rozvrh práce na rok 2013 a Dodatok k rozvrhu práce účinný odo dňa 7.10.2013, je
zrejmé, že zákonnému sudcovi JUDr. Tatiane Redenkovičovej Koprdovej bola pridelená predmetná vec
po jeho nástupe na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Bratislava IV , t.j. až odo dňa 7.10.2013 v rámci
celého prideleného oddelenia 7C ( osoba zákonnej sudkyne nebola v námietke zaujatosti spomínaná,

nakoľko v tom čase nebola sudcom prideleným na výkon funkcie Okresného súdu Bratislava IV a
námietka zaujatosti voči nej k dnešnému dňu vznesená účastníkmi konania nebola ). Súd poukazuje
na to, že podanie možno urobiť elektronickými prostriedkami, ale nakoľko sa jedná o podanie vo veci
samej, treba ho doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do 3 dní. Na podanie, ktoré nebolo
v lehote doplnené sa neprihliada (ust. § 42 ods. 1 O.s.p., rozhodnutie NS SR sp.zn. 1Ndc 6/2011 zo
dňa 15.4.2011).

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Súd zistil, že Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením I. ÚS 391/2014 - 10 sťažnosti spoločnosti
POHOTOVOSŤ s.r.o. spojil na spoločné konanie a sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ÚS
SR na jej prerokovanie. S poukazom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že nie sú splnené
podmienky na prerušenie konania. Čo sa týka navrhovaného ďalšieho dôvodu návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania a to do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach ( zodpovedanie
prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov sp.zn. 7C 6/2010) súd má za
to, že tieto nemajú zásadný význam pre rozhodnutie v predmetnom konaní. S poukazom na citované
ustanovenie § 109 O.s.p. súd predmetné návrhy navrhovateľa na prerušenie konania zamietol, nakoľko
je preukázané, že neprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
súdu v predmetnom konaní a ani súd nedal v tomto konaní na takéto konanie podnet.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré sú
súčasťou súdneho spisu obsahom exekučného spisu sp.zn. 24Er/31/2010 a zistil nasledovný skutkový
stav :
Navrhovateľ označil v návrhu, že vec sa týka spisu vo veci povinnej : O. Y., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex
7030/2010), bez bližšej špecifikácie súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV. V návrhu na začatie
konania nie je uvedená spisová značka súdneho konania , chýbajú dátumy podaní na súd, ktoré majú
význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody, pričom
navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval existenciu exekučného konania.

Lustráciou podľa osoby povinnej O. Y., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7030/2010)., súd vyhľadal súdny
spis viažuci sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu
vyhľadaného súdneho spisu sp.zn. 24Er 31/2010 je nesporné, že vo veci boli vykonané nasledovné
úkony :
- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo
dňa 15.06.2010 ( sp.zn. EX 7030/2010 ), doručené súdu dňa 15.07.2010
- Exekučný titul : Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 19554/09 zo
dňa 11.12.2009
- Pokyn VSÚ zo dňa 16.07.2010 postúpiť spis príslušnému súdu na konanie a oznámiť postúpenie
veci exekútorskému úradu
- 29.07.2010 vec postúpená sp.24Er/31/2010
- UZNESENIE č.k. 24Er 31/2010 - 13 zo dňa 08.06.2011 ( súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamieta )právopl.25.08.2011 a UZNESENIE č.k. 24Er 31/2010 - 17 zo dňa 10.10.2011,
právopl. 20.10.2011 súd exekúciu zastavuje.

Je nesporné, že uznesením č.k. UZNESENIE č.k. 24Er 31/2010 - 13 zo dňa 08.06.2011, súd predmetnú
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva,
že rozhodcovská doložka je neprijateľnou a je v rozpore s dobrými mravmi, a preto návrh na vykonanie
exekúcie na vymoženie uvedeného je v rozpore s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
oprávnený je obchodnou spoločnosťou, ktorá konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a to aj

s poukazom na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa spotrebiteľ nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ,
na čo mal rozhodcovský súd pri vydávaní exekučného titulu jednoznačne prihliadnuť, avšak touto
skutočnosťou sa vôbec nezaoberal.

Majetková škoda bola ustálená vo výške 1882,38,-eur (podľa navrhovateľa predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v
občianskom súdnom konaní proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného Zmluvou o
úvere). Uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom bola v sume 376,48,-eur.

Podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom , ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v
záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania
mohla byť na ujmu záujmom spravodlivosti.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie
rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR zák.č. 460/1992 Z.z., podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej
ochrane ustanoví zákon.

Podľa ust. § 48 ods. 2 Ústavy SR , každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 36 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na
jej vykonanie (§ 44).

Podľa ust. § 39 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v
tom čase platnom ), k návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia opatrený
potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje na
notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ust. § 44 ods. 2 zák.č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov (Exekučného poriadku v tom
čase platnom ), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ust. § 3 ods. 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 19 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia

V danom prípade navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup súdu (podľa lustrácie súdu ) vo veci
vedenej na Okresnom súde Bratislava IV ( teraz na Okresnom súde Malacky) t.j. v exekučnom konaní,
v ktorom ako oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla nezaplatením záväzku
vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere dlžníkom , pričom súdny exekútor predložil súdu návrh na vykonanie
exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne nepríslušnému Okresnému súdu Bratislava IV a
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Ako už bolo uvedené, z obsahu spisu sp.zn. 24Er 31/2010 je nesporné, že vo veci boli vykonané
nasledovné úkony :
- Žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo
dňa 15.06.2010 ( sp.zn. EX 7030/2010 ), doručené súdu dňa 15.07.2010
- Exekučný titul : Rozsudok stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 19554/09 zo
dňa 11.12.2009
- Pokyn VSÚ zo dňa 16.07.2010 postúpiť spis príslušnému súdu na konanie a oznámiť postúpenie
veci exekútorskému úradu
- 29.07.2010 vec postúpená (sp.24Er/31/2010)
- UZNESENIE č.k. 24Er 31/2010 - 13 zo dňa 08.06.2011 ( súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamieta )právopl.25.08.2011 a UZNESENIE č.k. 24Er 31/2010 - 17 zo dňa 10.10.2011,
právopl. 20.10.2011 súd exekúciu zastavuje.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v návrhu navrhovateľa na začatie konania nie je uvedená "spisová
značka" súdneho konania, ktorého sa navrhovateľom namietaný prieťah v konaní má týkať, chýbajú
dátumy podaní na súd, ktoré majú význam pre právne posúdenie veci a dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o vzniku škody, pričom navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz , ktorý by preukazoval
existenciu exekučného konania a celú dôkaznú povinnosť preniesol na súd, pričom súd (nakoľko bol
navrhovateľ nečinný)
lustráciou osoby povinnej: O. Y., nar. XX.XX.XXXX (sp.zn. Ex 7030/2010), vyhľadal súdny spis viažuci
sa na túto osobu povinnú ( iný súdny spis sa nepodarilo súdu vyhľadať ), pričom z obsahu vyhľadaného
súdneho spisu sp.zn. 24Er 31/2010 je nesporné, že boli vykonané súdom už opísané v odôvodnení
rozsudku jednotlivé úkony.

Dňa 23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody , pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 27.9.2012 (ust. § 15 ods. 1, § 16 ods.
4 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov).

S poukazom na opísaný postup súdu v predmetnom exekučnom konaní sp.zn. 24Er 31/2010, z prehľadu
úkonov je nesporné, že príslušný exekučný súd rozhodol o návrhu súdneho exekútora po uplynutí
zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia takéhoto návrhu, s ohľadom na procesnú situáciu
vzniknutú v predmetnom exekučnom konaní. Ale aj s ohľadom na túto skutočnosť súd konštatuje,
že toto plynutie času nie je preukázaním nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v existencii
prieťahov . Ak aj k prieťahom v označenom konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva
na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je
možné ukončenie trvania konania spravidla očakávať ( čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ). Navrhovateľ počas
súdneho konania nepredložil súdu dôkaz o tom, že by využil účinný prostriedok nápravy podľa ust. § 3
ods. 7 v spojení s ust. § 62 a nasl. zák.č. 757/2007 Z.z. o súdoch v platnom znení a nezanedbať svoju
všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka ( sp.zn. I.ÚS 16/02).

Vzhľadom na povahu navrhovateľom opísaného úkonu t.j. návrhu na poverenie súdneho exekútora,
ako aj Exekučným poriadkom stanovenú lehotu, v ktorej mal exekučný súd rozhodnúť, preukázaná
nečinnosť navrhovateľa a nevyhnutnosť súdu vo veci vykonať pred ako aj súčasne s rozhodnutím
o návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi aj iné procesné úkony, súd nepovažuje
nerozhodnutie o predmetnom návrhu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi v lehote ustanovenej
zákonom za zbytočné prieťahy, t.j. za nesprávny úradný postup. Súd má za to, že ak by aj k prieťahom
v konaní došlo, nemusí sa vždy jednať o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako
celok zodpovedá dobou svojho trvania času , v ktorom je možné ukončenie trvania konania spravidla
očakávať (rozsudok NS ČR zo dňa 23.3.2011 sp.zn. 30Cdo 1613/2009 ( C 9548 )). Zákon č.514/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, zavádza zodpovednosť za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci.

Súdom Slovenskej republiky je z činnosti navrhovateľa jeho aktivita v zahajovaní súdnych konaní
známa a súd dospel k záveru, že navrhovateľ opakovane zneužíva svoje právo na prístup k súdu.
V demokratickom právnom štáte však nie je možné ani takýmto šikanóznym žalobám brániť, pretože
existencia subjektívneho práva, teda aktívna vecná legitimácie navrhovateľa má byť v konaní skúmaná.
Právo na prístup k súdu je možné zneužiť, čo znamená vykonať ho k právom neodôvodnenej ujme
niekoho iného alebo k ujme spoločnosti. Špecifickým prípadom zneužitia práva je chovanie šikanózne,
ktoré spočíva v tom, že niekto vykoná svoje právo so zámerom spôsobiť inému neprimeranú ujmu. Vo
vzťahu k právu na prístup k súdu je možné za zneužitie tohto práva považovať situáciu, kedy žalobca
nezahajuje súdne konanie pre ochranu svojho, byť domnelého, subjektívneho práva, ale zahajuje je iba
pre súdne konanie samotné, neúmerným množstvom takto zahájených konaní účastník preťažuje už i
tak preťaženú justíciu, z čoho následne ťaží
zahajovaním ďalších konaní ohľadne náhrady ujmy spôsobenej neprimeranou dĺžkou konaní (justícia tak
trvaním na bezmedznej ochrane práva na prístup k súdu bez ďalšieho dostáva sama seba do bludného
kruhu).

Súd v danom prípade skúmal, či sú splnené predpoklady zodpovednosti štátu za vznik navrhovateľom
označenej majetkovej resp. nemajetkovej škody, pretože štát zodpovedá iba za podmienok stanovených
týmto zákonom. Ide o objektívnu zodpovednosť štátu ( bez ohľadu na zavinenie ), ale je založená za
súčasného splnenia podmienok : 1. nezákonné rozhodnutie či nesprávny úradný postup, 2. vznik škody

či nemajetkovej ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia či nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy. Verejnou mocou sa rozumie moc, ktorá
rozhoduje autoritatívne o právach a povinnostiach subjektov či už priamo alebo sprostredkovane.
Nakoľko navrhovateľ nepredložil listinné dôkazy (t.j. neuniesol dôkazné bremeno), súd nemohol
vychádzať ani z výsledkov vybavenia súdom predpokladanej sťažnosti navrhovateľa na prieťahy v
predmetnom exekučnom konaní, ani zo žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, ani
z iného z právoplatného rozhodnutia vydaného či už v disciplinárnom konaní, alebo z rozhodnutia,
ktorým by bolo rozhodnuté, že by bolo v danom prípade porušené právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Dôkazmi navrhovateľ nepreukázal vznik ani materiálnej škody pri každej ním v
návrhu označenej individuálnej pohľadávke, ani jej výšku ( ust. § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. v znení
neskorších predpisov), navrhovateľ uviedol vymáhanú sumu s príslušenstvom. Čo sa týka uplatnenej
nemajetkovej ujmy navrhovateľ ako osoba poškodená nepredložil dôkazy o jeho doterajšej práci ako
spoločnosti, o prostredí, v ktorom pracoval a o komunikácii s osobou povinnou v predchádzajúcom
období, ani dôkazy o závažnosti ním označenej ujmy, a závažnosti následkov, ktoré mu mali vzniknúť
v súvislosti k postupom súdu v exekučnom konaní.

Navrhovateľ nesplnil zák.č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, predpokladané podmienky
úspešného uplatnenia nároku na náhradu t.j. nepredložil súdu dôkazy, či už nezákonné rozhodnutie
resp. dôkazy o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu, nepreukázal vznik ním opísanej
škody, a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a vzniknutou škodou. Nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia
nepodložil žiadnymi dôkazmi, t.j. ako už súd v odôvodnení rozsudku uviedol, nepreukázal vznik
škody (nepreukázal, nešpecifikoval či sa jedná o skutočnú škodu alebo o ušlý zisk ) , nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy ( t.j. že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom), nepreukázal ani
príčinnú súvislosť ( pri nepreukázaní existencie škody a nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, absentuje aj príčinná súvislosť ), ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu,
pričom bol preukázaný pasívny prístup navrhovateľa k veci nielen v exekučnom konaní , ale aj v
súdnom konaní sp.zn.7C 223/2012, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol ( povinnosť štátu
k náhrade škody spôsobenej výkonom verejnej moci nevyplýva automaticky, ale je daná iba pri splnení
podmienok zodpovednosti stanovených predmetným zákonom ).

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania odporca výslovne uviedol, že si neuplatňuje nárok
na náhradu trov konania. S poukazom na citované ustanovenie súd odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko ich náhradu nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.