Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 29, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/65/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113206789
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113206789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: D. U., P.. X.X.XXXX,

Y.L.X/XX,V.,právnezastúpenéhoJUDr.VladimíromBabinom,advokátomsosídlomHlavná29,Prešov,
proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Gabriarska 2, 040 17 Košice, IČO: 31
690 904, právne zastúpeného JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Němcovej 22, 040 01
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. 2C/389/2012
zo dňa 19.1.2012,

z a m i e t a návrh na prerušenie konania,

žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 244,36 EUR na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 25.4.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/389/2012, ktorým mu bola ako žalovanému
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti RAPID life životná poisťovňa,
a.s. ako žalobcovi sumu 108,05 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca

zároveň žiadal nahradiť trovy konania. V žalobe uviedol, že žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok,
ktorý uplatňoval v rozhodcovskom konaní v čase uzavretia zmluvy o poistení, alebo pri riadnom
vyúčtovaní pri zániku poistenia. Okrem toho, žalovaný pri uzatváraní poistných zmlúv bol povinný
postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv
zohľadnil všetky svoje náklady. Nemožno potom od žalobcu spravodlivo požadovať sumu, ktorá údajne
zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Suma uplatnená v rozhodcovskom konaní ani
nebola presne špecifikovaná. Svoj návrh odôvodnil aj tým, že rozhodcovská doložka v spotrebiteľských

zmluvách je na základe konštantnej judikatúry považovaná za neprijateľnú. Žalobca sa nemal možnosť
riadne vyjadriť v konaní pred rozhodcovským súdom, bolo mu odňaté právo konať pred súdom a podľa
judikatúry zároveň dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, uviedol, že prioritne konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nie je spotrebiteľským sporom, ide len o konanie o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov

rozhodcovského súdu z hľadiska dôvodov taxatívnych uvedených v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zákona
č. 246/2002 Z. z. K veci samej žalovaný uviedol, že rozhodcovská doložka podpisom oboch strán
bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitne a
výrazne oddelená od ostatného textu Všeobecných poistných podmienok ( ďalej v texte aj VPP ).Žalovanýtvrdil,žežalobcamaldvemožnostispoluspodpisompoistnejzmluvyavšeobecnýchpoistných
podmienok podpísať osobitné zmluvné dojednania obsahujúca rozhodcovskú doložku, čím by prijal
z podpisu vyplývajúce ustanovenie časti XV VPP na svoj poistný vzťah, alebo nepodpísať osobitné

zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ustanovenia časti XV VPP, avšak jeho poistný vzťah by
nebol v ostatnom dotknutý. Žalovaný ďalej tvrdil, že suma 51,45 Eur zodpovedá nákladom žalovaného
vynaloženým na uzatvorenie poistenia. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka
voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy.
predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda podľa žalovaného nebolo dlžné poistné, ale

osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia
za uzatvorenie poistnej zmluvy.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 21.11.2013 podal návrh na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom
Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013. V návrhu uviedol, že Ústavný súd SR totiž prijal
na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd a to v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012
zo dňa 21.3.2012. V návrhu uviedol aj to, že žalobca v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku sa
oprel o právne závery vyplývajúce z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej v tomto návrhu
poukázal na nálezy Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 402/2008 z 1.4.2009 a sp.zn. II. ÚS 499/2012 z

10.7.2013.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, výsluchom žalobcu, oboznámením
návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy, výňatku zo Všeobecných poistných podmienok, oznámenia
o zániku poistenie, rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice, návrhu na začatie konania pred

arbitrážnym súdom, upovedomenia o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovského
rozsudku zo dňa 19.1.2012, uznesenia Najvyššieho súdu sp.zn. 6Cdo/1/2012, kompletných
Všeobecných poistných podmienok, rozhodnutí súdov predložených žalovaným, návrhu na prerušenia
konania, ako aj ostatného spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 28.11.2007 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX. Doba poistenia bola dojednaná na 30 rokov.

Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 7.4.2009 vyplýva, že dňa 3.4.2009 bola žalovanému

doručená žiadosť žalobcu o zrušenie poistnej zmluvy, pričom ku dňu 30.11.2009 došlo k zániku poistenia
s tým, že žalobcovi bude zaslaný preplatok 45,29 EUR.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp.zn.
2C/389/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému

peňažnú sumu vo výške 108,05 € a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 €.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že v minulosti bol klientom Prvej československej
poisťovne, ktorá sa neskôr premenovala na Rapid life, a keďže už bol u nich v databáze, nejaká pani
ho oslovila v súvislosti s pripoistením detí, pričom si dohodli stretnutie, na ktorom ho oboznámila aké je

poistné krytie, teda na aké prípady sa vzťahuje poistná zmluva, aká je výška poistného, doba poistenia,
spôsob platenia, avšak nebola žiadna reč o nejakom rozhodcovskom súde, resp. arbitrážnom konaní,
pretože sprostredkovateľka mu iba ukázala, kde má zmluvu podpísať a ona tam predtým dopísala
dátum. Uviedol, že ho nejako neinformovala o možnosti riešenia sporov rozhodcovským súdom, ani
o žiadnych rozdieloch medzi všeobecným a rozhodcovským súdom. Zároveň uviedol, že si nijakým

spôsobom nevymienil uzavretie rozhodcovskej doložky, pretože vlastne ani nevedel čo to je. Tiež
nemoholmeniťobsahvšeobecnýchpoistnýchpodmienok,pretožetietopodmienkybolidané,nemoholsi
ani vybrať nejakú alternatívu ohľadom všeobecných poistných podmienok, keďže žiadna taká možnosť
nebola. Zároveň uviedol, že ho nikto neupovedomil o tom, že by mal zaplatiť aj nejaké náklady v
súvislosti s uzavretím zmluvy, mal iba vedomosť o tom, že má platiť poistné, ktoré bolo dojednané.

Na otázku právneho zástupcu žalovaného uviedol, že podpísal záznam o požiadavkách a potrebách
klienta, avšak ani vtedy nebola žiadna reč o tom, že spory so sprostredkovania poistenia je možné riešiť
rozhodcovským konaním, pretože vtedy bola reč iba o kritických chorobách, resp. informácie sa týkali
poistného produktu.Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/3891/2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia
rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 108,05 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 4.3.2013, ktorý dňa 8.3.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa

§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podal žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudkuMedzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 28.11.2007 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania má súd za to, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako

poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na

vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,

ktoré predstavujú neprehľadný text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.
Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník
sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou

vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho
rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom

všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá
štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v

Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu
na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné

práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednaným
spôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším

súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom
konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie

týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší

súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v nej
výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež

formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že žalobca pri uzatváraní
poistnej zmluvy nebol oboznámený s rozhodcovskou doložkou, teda s tým, že v prípade vzniknutých
sporov budú tieto riešené cestou rozhodcovského súdu. V tomto ohľade súd poukazuje na to, že

právny zástupca žalovaného síce tvrdil, že žalobca mal možnosť osobitné dojednanie podpísať alebo
nepodpísať, avšak z výsluchu žalobcu vyplynulo, že musel zmluvu resp. VPP podpísať na miestach, kde
mu to sprostredkovateľka ukázala. Zároveň si nijakým spôsobom nevymienil uzavretie rozhodcovskej
doložky, pretože vlastne ani nevedel čo to je, nemohol meniť obsah všeobecných poistných podmienok,
pretože tieto podmienky boli dané a nemohol si ani vybrať nejakú alternatívu ohľadom všeobecných

poistných podmienok, keďže žiadna taká možnosť nebola. Taktiež ho nikto neupovedomil o tom, že by
mal zaplatiť aj nejaké náklady v súvislosti s uzavretím zmluvy, mal iba vedomosť o tom, že má platiť
poistné, ktoré bolo dojednané. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby žalobca mal pred podpisom
poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami, v rámci
ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská doložka, nemohol ovplyvniť
obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku nemožno považovať

za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný ako dodávateľ
nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky, ktoré ani nie
sú súčasťou zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných dojednaní resp. VPP
nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na uvedené
je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní

porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, minimálne ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka, a z tohto dôvodu súd žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j) zák. č. 244/2002 Z.z.
vyhovel a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil. Z vykonaného dokazovania, obsahu VPP, ako aj
rozhodcovského rozsudku, mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola taktiež porušená zásada

rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne už pri výbere rozhodcu,
s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu poisťovňa, t.j.
žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto orgánu. V tejto
súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012. Podľa
neho právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane

vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel,
nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd preto považoval za dôvodné žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku vyhovieť a preto zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Vdanomprípadejesúdtohonázoru,ženiesúsplnenézákonnépodmienkynaprerušeniekonaniapodľa
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10.7.2013,
ktorý žalovaný pripojil k tomuto svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov
postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo
zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy

a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom
- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Súd zároveň zdôrazňuje, že ten istý právny
záver ako bol prijatý v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 6Cdo/1/2012 o neplatnosti rozhodcovskej
doložky bol však vyslovený aj v iných rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR napr. 6MCdo/9/2012 zo dňa
16.1.2013 a sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Podľa 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému

žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 29.11.2013) každý
úkon po 60,07 EUR + režijný paušál 3 x 7,81 EUR t.j. spolu 203,64 EUR + 20% DPH = 244,36 EUR.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.