Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/18/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111232637
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4111232637.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1. O. S., nar. XX.XX. XXXX, bytom S., G. XXX/XX, 2.
O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., U. XX, 3. U. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XXX, všetci zastúpení
JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, proti odporkyni: O.. W. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra, č. k. 9C/197/2011-58 zo dňa 13. septembra 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúd napadnutéuzneseniesúduprvéhostupňa zrušuje a vecmu vracianaďalšiekonanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením rozhodol už len o trovách konania potom, čo pre späťvzatie
návrhu navrhovateľmi bolo konanie vo veci samej zastavené uznesením Okresného súdu Nitra č.k.
9C/197/2011-36 zo dňa 27.03.2012 a výrok o náhrade trov konania, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov (§ 146 ods. 1 písm. c) OSP) bol odvolacím súdom zrušený a vec bola súdu prvého

stupňa vrátená na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa opätovne o trovách konania rozhodol napadnutým
uznesením tak, že navrhovateľom v 1. až 3. rade uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov
konania, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 180,576 eura na účet právneho zástupcu
odporkyne JUDr. Stanislava Sobotoviča, do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Súd
prvého stupňa majúc za preukázané, že navrhovatelia v 1. až 3. rade späťvzatím návrhu procesne
zavinili zastavenie konania, dospel k záveru, že v zmysle § 146 ods.2 veta prvá OSP odporkyni

patrí právo na náhradu trov konania. Poukázal na to, že právny zástupca odporkyne si vyčíslil trovy
konania v celkovej výške 977,13 eura, vychádzajúc pritom z hodnoty sporu - sumy 33.193,91 eura,
t.j. z hodnoty nehnuteľností, pričom hodnotu jedného úkonu vyčíslil v zmysle ust. § 10 vyhlášky č.
655/2004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytnutieprávnychslužieb(ďalejlen„vyhláška“)
v sume 243,14 eura. Súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
pozostávali z odmeny za 3 úkony právnej služby, a to za 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume

57 eura, 2. písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 13.12.2011 v sume 57 eur, 3. účasť na pojednávaní
na nemeritórnom pojednávaní dňa 20.12.2011 v sume 14,25 eura ( 1 z odmeny). Súd prvého stupňa
určil hodnotu úkonu právnej služby podľa § 11 ods. 1 písm. c) vyhlášky, t.j. vo výške 1/13 výpočtového
základu a nie z hodnoty nehnuteľnosti, z dôvodu, že táto nebola v konaní preukázaná. Ku každému
úkonu súd priznal režijný paušál, ktorý v roku 2011 bol v sume 7,41 eura. Okrem toho súd priznal
právnemu zástupcovi odporkyne aj 20%DPH, keďže tento preukázal že je platcom DPH. Celkovo tak

súd prvého stupňa priznal odporkyni náhradu trov konania v sume 180,576 eura. Súd prvého stupňa
nepriznal odmenu za úkon rokovanie s protistranou u JUDr. Jakubíkovej dňa 07.02.2012, pretože
stretnutie viedlo k mimosúdnemu vyriešeniu sporu.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnuté
uznesenie zmeniť a navrhovateľov zaviazať spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania v sume

977,13 eura. Nesúhlasila s tým, že by hodnota sporu nebola v konaní preukázaná, pretože navrhovatelia
hodnotu sporu určili priamo v návrhu na začatie konania, v ktorom uviedli hodnotu nehnuteľnosti v sume33.193,91 eura. Rovnako nesúhlasila s nepriznaním odmeny za jednanie u JUDr. Jakubíkovej dňa
07.02.2012, keďže ide úkon v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. f) vyhlášky.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne potvrdiť. Uviedli, že hodnota sporu nebola doteraz jednoznačne preukázaná, nebola
zisťovaná v priebehu konania, a okrem iného predmetom sporu bolo určenie neplatnosti darovacej
zmluvy a následné určenie , že nehnuteľnosti patria do dedičstva po neb. V. H., v dôsledku čoho pri
vyčíslení trov konania bolo potrené postupovať v zmysle ust. § 11 ods. 1 ods. 1 vyhlášky. Pokiaľ

išlo o úkon právnej služby, a to rokovanie s protistranou, tento považovali za neopodstatnený, pretože
odporkyňa nepredložila žiadny relevantný dôkaz o tom, že rokovanie prebehlo. Poukázali na to, že
právny zástupca odporkyne jednal s ich právnou zástupkyňou viackrát, no vždy sa jednalo len o krátke
rozhovory pri náhodných stretnutiach, pričom v prípade stretnutia dňa 07.02.2012, toto sa uskutočnilo v
sídle advokátskej kancelárie ich právnej zástupkyne, a trvalo najviac 20 minút. Záverom si uplatnili trovy
odvolacieho konania vo výške 97,93 eura.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a
§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa §
221 ods.1 písm. f), h) OSP a ods. 2 OSP zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods.1 OSP v prípade, že navrhovateľ
vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm.
c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Povinnosť nahradiť trovy zastaveného
konania možno uložiť niektorému z účastníkov podľa § 146 ods. 2 OSP a to na základe prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej

vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol
podaný dôvodne. K zastaveniu konania teda môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého
z účastníkov. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne.

V posudzovanej veci bolo konanie vo veci samej zastavené uznesením Okresného súdu Nitra č.k.

9C/197/2011-36 zo dňa 27.03.2012 v dôsledku späťvzatia návrhu navrhovateľmi, ktorí dôvod späťvzatia
návrhu neuviedli. Tento dispozitívny úkon navrhovateľov bol dôvodom pre zastavenie konania, v
dôsledkučohozprocesnéhohľadiskapotomplatí,ženavrhovateliaprocesnezavinilizastaveniekonania
asúpovinnínahradiťtrovykonania odporkynipodľa§146ods.2prvejvetyOSP.Zobsahuspisuvyplýva,
že odporkyni vznikli trovy konania titulom právneho zastúpenia advokátom, preto majú navrhovatelia

povinnosť jej vzniknuté trovy nahradiť s tým, že v prípade náhrady trov zastaveného konania účastník
konaniamá síceprávonanáhradutrov,alelenpotrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobráneniepráva.

Podľa § 151 ods. 3 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom

vyhotovení rozhodnutia.

Sadzobníkom v zmysle citovaného ustanovenia, pre účely určenia odmeny za právne služby v
prípade, ak bol účastník zastúpený advokátom, je v danom prípade vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len vyhláška), v znení planom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Z § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva tarifná odmena advokáta za zastupovanie v občianskom konaní a iné
úkony právnej služby a základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
(veci).Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného
plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania

právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je
jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch,
alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať podľa odseku 1 vyhl. z hodnoty veci
alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi.

V preskúmanej veci bolo predmetom konania určenie, že do dedičstva po neb. V. H., rod. S., nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX. XXXX patria nehnuteľnosti vedené na

Správe katastra D., k.ú. Z., obec Z., zapísané na LV č. XX. Súd prvého stupňa síce správne aplikoval
pre rozhodnutie o náhrade trov konania ust. § 146 ods. 2 vety prvej OSP, ale nesprávne rozhodol o
výške trov, keď vychádzal z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. V danej veci

išlo o predmet konania, ktorý je oceniteľný v peniazoch (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 M Cdo 17/2010 zo dňa 15. apríla 2011) a preto bolo potrebné pri priznávaní náhrady
trov konania vychádzať z § 9 ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1 vyhlášky. Odvolací súd poukazuje na to,
že ak ide o konanie o návrhu na určenie vlastníctva k nehnuteľnosti (ako je to v prejednávanej veci),
sú predmetom konania, t.j. tým, čoho sa účastník pri procesnej ochrane svojho subjektívneho práva

(oprávneného záujmu) domáha skutočnosti, na ktorých sa zakladá ochrana vlastníckeho práva vrátane
jeho predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Možno preto uzavrieť, že pokiaľ je vec, právo alebo
plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)
považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

S ohľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f),
h) a ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní si súd prvého stupňa v
prvom rade sám zistí hodnotu sporných nehnuteľností (napr. prostredníctvom obce Z., v ktorej sa
predmetné nehnuteľností nachádzajú, prípadne prostredníctvom realitných kancelárií) a až po ustálení
tejto hodnoty sa opätovne bude zaoberať výškou náhrady trov konania, pričom z jeho rozhodnutia musí

byť zrejmé, akým spôsobom tieto trovy súd vypočítal, akými úvahami sa riadil a z akých skutočností
vychádzal. Odvolací súd dodáva, že len tvrdenie navrhovateľov, že hodnota predmetných nehnuteľností
je 33.193,91 eura je nepostačujúce, a preto bude povinnosťou súdu prvého stupňa si zistiť a ustáliť
hodnotu predmetných nehnuteľností, z ktorej je následne potrebné vychádzať pri stanovení výšky trov
právneho zastúpenia odporkyne. Okrem toho je potrebné, aby súd prvého stupňa v novom rozhodnutí

uložil povinnosť navrhovateľov zaplatiť priznané trovy právneho zastúpenia priamo odporkyni, pretože
JUDr. Stanislav Sobotovič už odporkyňu v konaní nezastupuje, a nie je už advokát. V no rozhodnutí
zároveň súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.