Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/200/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205549
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Šimonová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2509205549.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Ingrid Šimonovou v právnej veci navrhovateľa: JUDr. Jozef

Urban, advokát, Komenského 24, Piešťany, IČO: 22694498, zastúpeného advokátkou: JUDr. Daniela
Suchánková, Advokátska kancelária so sídlom M. Waltariho č. 7, Piešťany proti odporkyni: L. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomU.XXXX/XX,P.,zastúpenáadvokátom:Mgr.ŠtefanSándor,Advokátskakancelária
so sídlom Mickiewiczova 6, Bratislava, o zaplatenie 2.799,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 799,24 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 16.06.2007 do zaplatenia do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
699,52 eur a iných trov konania v sume 168 eur k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne návrhom podaným na tunajšom súde dňa
02.06.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 2.799,24
eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od

16.06.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyni
vyfakturoval faktúrou č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 sumu 2.799,24 eur ako odmenu za
právne služby poskytnuté v dedičskom konaní po jej manželovi, neb. Viliamovi Hluchovi, ktorý zomrel
18.05.2002. Faktúru, ktorá bola splatná dňa 15.06.2007 mu odporkyňa neuhradila ani po opakovaných
výzvach, ktoré neprevzala a odmietla prevziať.

Okresný súd Piešťany vydal dňa 16.07.2009 Platobný rozkaz č. 4Ro/125/2009-17, ktorým zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.
Proti tomuto platobnému rozkazu podala odporkyňa v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že
údajná pohľadávka neexistuje a ona nie je povinná zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu s
príslušenstvom.

Podľa § 174 ods. 2 veta prvá O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci

samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomných vyjadreniach k návrhu zo dňa
13.07.2010 a 25.04.2014 uviedla, že s podaným návrhom nesúhlasí a žiadala tento v celom rozsahuzamietnuť. Namietala označenie navrhovateľa, keď podľa jej názoru návrh podala osoba, ktorá nebola
s ňou v žiadnom vzťahu, pretože navrhovateľ podal návrh ako fyzická osoba a v súvislosti s jeho
dodatočným upresnením v označení zo dňa 06.09.2010 súd nerozhodol o zámene účastníka na strane

navrhovateľa, hoci k nemu reálne došlo. Zároveň vzniesla i námietku premlčania tvrdiac, že navrhovateľ
účtoval za úkon prevzatie a príprava zastúpenia po viac ako 3 rokoch od vykonania tohto úkonu a
svoj návrh podal na súd správne až dňa 06.09.2010, teda po uplynutí 3- ročnej premlčacej lehoty,
keď faktúra č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 bola splatná dňa 15.06.2007 a posledný deň lehoty,
kedy si navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na súde uplynul dňa 15.06.2010. Odporkyňa potvrdila,

že ju navrhovateľ zastupoval v dedičskom konaní po jej zosnulom manželovi, avšak ju nezastupoval
riadne a podľa jej pokynov, čím jej spôsobil úmyselne škodu. Výšku škody v písomnom vyjadrení zo
dňa 13.07.2010 vyčíslila v sume 2.910,60 eur (87.685,-Sk) a v písomnom vyjadrení zo dňa 25.04.2014
v sume 1.002 eur (30.175,-Sk). V súlade s ust. § 98 O.s.p. využila právo započítať si do výšky celej
žalovanej istiny a príslušenstva svoju pohľadávku na náhradu škody voči navrhovateľovi. Tvrdila, že by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby mal navrhovateľ nárok na zaplatenie odmeny za zastupovanie

v konaní, v ktorom vystupoval v jej výslovný neprospech. Navrhovateľ od počiatku vedel, aké je
jej stanovisko v dedičskej veci a podľa jej názoru postupoval v rozpore s dobrými mravmi a proti
jej záujmom. Poukázala na skutočnosť, že ústne odvolala plnú moc navrhovateľovi dňa 16.04.2007
pred posledným dedičským pojednávaním a keďže išlo o procesné plnomocenstvo, ktoré hoci bolo
uzatvorené v písomne forme, môže byť jednostranným úkonom vypovedané aj bez dodržania písomnej

formy a je teda možné ho kedykoľvek vypovedať aj ústne.

Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 27.08.2010, súdu doručeným
dňa 06.09.2010 upresnil svoje označenie a k uplatnenému právu odporkyne započítať si do výšky
žalovanej istiny s príslušenstvom jej údajnú pohľadávku na náhradu škody uviedol, že nie je pravdivé

jej tvrdenie, že právny úkon započítania urobila v minulosti. Takýto právny úkon urobila až vo vyjadrení
zo dňa 13.07.2010, ktoré bolo súdu doručené dňa

14.07.2010. Z opatrnosti namietol premlčanie tohto fiktívneho nároku, pretože právny úkon započítania

odporkyňa uskutočnila až v písomnom vyjadrení. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 25.08.2010
poprel pravdivosť tvrdenia odporkyne, že mu „odobrala“ splnomocnenie dňa 15.04.2007, resp.
16.04.2007. Odporkyňa mu vypovedala zastupovanie písomne listom zo dňa 23.04.2007, doručeným
dňa 25.04.2007. Vo veci vyúčtovania a fakturácie odmeny za právne služby zaslal odporkyni po
obdržaní výpovede plnomocenstva dva listy ( stanovisko k odobratiu splnomocnenia a žiadosť a

návrh termínu pre dohodu o vyúčtovaní), na ktoré nereagovala a preto nemal inú možnosť ako
vyúčtovať svoje právne služby v zmysle Vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. V písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 29.05.2014 opätovne namietol
premlčanie akéhokoľvek nároku odporkyne na náhradu škody, pretože dedičské konanie po jej nebohom
manželovi právoplatne skončilo dňa 17.04.2007, teda premlčacia lehota na uplatnenie akéhokoľvek

nároku na náhradu údajnej škody, ktorú jej mal navrhovateľ spôsobiť v tomto konaní, začala plynúť
dňom 18.04.2007 a uplynula dňa 18.04.2009. Odporkyňa si uplatnila nárok na započítanie škody voči
nároku navrhovateľa na zaplatenie odmeny až po podaní jeho návrhu na vydanie platobného rozkazu
dňa 02.06.2009. Odporkyňa sa sama dedičského konania nezúčastnila a nie je pravdou, že nevedela,
že sa uzatvára dohoda a že nevedela o tom, že sa vzdajú odvolania, pretože ich postup bol vopred

prerokovaný a odsúhlasený dňa 15.04.2007 a 16.04.2007. Pre uzavretie dohody v dedičskom konaní
zohľadnili všetky okolnosti, aktíva a pasíva dedičstva a všetky relevantné nároky a záväzky a to tak vo
vzťahu k nehnuteľnostiam a hnuteľným veciam tak i vo vzťahu k nárokom, záväzkom, pohľadávkam
a finančným prostriedkom patriacim do dedičstva. Všetky úkony, ktoré pri zastupovaní odporkyne
vykonal, uskutočnil po predchádzajúcej dohode a so súhlasom odporkyne, dohodu o vyporiadaní

dedičstva v zastúpení odporkyne uzatvoril s jej výslovným súhlasom. Odporkyni nespôsobil žiadnu
škodu a žiadnu inú nemajetkovú ujmu, konal vždy v jej záujme a v jej prospech a riadil sa jej pokynmi
a konal v súlade s dobrými mravmi. S uzatvorením dohody o vyporiadaní dedičstva tak ako bola
uzatvorená, odporkyňa súhlasila a takémuto úkonu bol písomne splnomocnený, pričom mu odporkyňa
ústne plnú moc nevypovedala a takýto zámer ani nenaznačila. Odporkyňa mu odvolala plnú moc

písomne dňa 23.04.2007, pričom toto odvolanie bolo neúčinné, pretože podľa § 33b ods.1 písm.a/
OZ plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené. Navrhovateľ mal udelené
plnomocenstvo na zastupovanie v dedičskom konaní po neb. X. B. F.., ktoré právoplatne skončilo
dňa 17.04.2007, teda týmto dňom aj zaniklo udelené plnomocenstvo. Všetky úkony odporkyne, ktoréuskutočnila po právoplatnom skončení dedičského konania boli účelové a mali jediný cieľ, dosiahnuť,
aby nemusela navrhovateľovi zaplatiť za právne služby, ktoré jej poskytol.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 10C/15/2009, ako aj obsahom celého súdneho
spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zozhodnýchtvrdeníúčastníkovmalsúdpreukázané,ženavrhovateľzastupovalodporkyňuvdedičskom

konaní po jej nebohom manželovi X. B., zomr. XX.XX.XXXX. Predmetné dedičské konanie bolo vedené
pod sp.zn. D 357/2002 a bolo skončené vydaním Osvedčenia o dedičstve zo dňa 17.04.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2007. V písomnom podaní zo dňa 23.04.2007 označenom ako
odobratie

splnomocnenia, odporkyňa odvolala navrhovateľovi splnomocnenie na jej zastupovanie v dedičskom
konaní.

Z prílohy k faktúre č. R. XX-XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 vyplýva, že po právoplatnom skončení

dedičského konania navrhovateľ vyúčtoval odporkyni odmenu za jej zastupovanie v celkovej výške
2.799,24 eur (84.330,-Sk). Faktúra č. R. XX-XX/XXXX bola vystavená dňa 31.05.2007 na sumu 84.330,-
Sk s dátumom splatnosti dňa 15.06.2007.

Príloha k faktúre č. R.-XX/XXXX obsahuje vyúčtovanie odmeny za právne služby, ktoré navrhovateľ

poskytol odporkyni v dedičskom konaní po neb. X. B. F.., zomr. XX.XX.XXXX vedenom pod sp.zn.
D 357/02. Toto dedičské konanie bolo právoplatne skončené dňa 17.04.2007. V Hlave I. navrhovateľ
špecifikovalhodnotuveci,zktorejpočítalvýškuodmeny.Hodnotavecipredstavovalasumu2.097.114,30
Sk. V Hlave II. navrhovateľ špecifikoval výšku tarifnej odmeny v sume 16.844,20 Sk v zmysle § 12
a §13 ods. 1 Vyhlášky č. 163/2002 Z.z., ktorú podľa § 17 ods.2 Vyhlášky znížil o 20% za spoločné

úkony pri zastupovaní dvoch osôb, pretože v dedičskom konaní zastupoval i dcéru odporkyne, na sumu
13.475,-Sk. Za štyri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, ďalšia
porada, rokovanie s protistranou a pojednávanie dňa 25.08.2003) si vyúčtoval sumu 53.900,- Sk. V
Hlave III. navrhovateľ konkretizoval výšku odmeny podľa §9 a §10 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v
sume 16.850,-Sk, zníženú podľa § 13 ods.3 Vyhlášky na sumu 13.480,-Sk a za ďalšie tri úkony( ďalšia

porada s klientom, rokovanie s protistranou a pojednávanie dňa 17.04.2007) účtoval sumu 40.440,- Sk.
Hlava IV. obsahuje vyúčtovanie celkovej odmeny 94.330,-Sk, od ktorej bola odpočítaná záloha vo výške
10.000,-Sk, celkovo tak zostalo k úhrade 84.330,-Sk. V poznámke je uvedené, že vo vyúčtovaní nie sú
uplatnené náhrady hotových výdavkov a paušál.

V podrobnej špecifikácii zo dňa 27.07.2012, ktorá bola súdu doručená dňa 30.07.2012 navrhovateľ
konkretizoval jednotlivé úkony, ktoré vykonal a za ktoré si účtoval odmenu, pričom konkretizoval aj
vykonané úkony za ktoré si odmenu nevyúčtoval. Vykonané úkony, za ktoré účtoval odmenu rozdelil na
úkony do 31.12.2004 a úkony po 01.01.2005. Išlo o nasledovné úkony: 1.dňa 20.06.2003 prevzatie a
príprava zastúpenia, 2.dňa 24.06.2003 ďalšia porada s klientkami za účasti predchádzajúceho právneho

zástupcu, 3.dňa 22.08.2003 rokovanie s právnou zástupkyňou protistrany, 4.dňa 25.08.2003 účasť na
pojednávaní, 5.dňa 16.04.2007 ďalšia porada s klientkami- oboznámenie s posúdením všeobecnej
hodnoty nehnuteľností znalcom C.. V., konečné upresnenie dohody, 6.dňa 16.04.2007 rokovanie s
protistranou o podmienkach uzavretia dedičskej dohody, vrátane dohody v súdnom spore, 7.dňa
17.04.2007 účasť na dedičskom pojednávaní.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 10C/15/2009 bolo, zistené, že navrhovateľ sa
domáhal proti dcére odporkyne U.. L. B., nar. XX.XX.XXXX zaplatenia sumy 2865,63 eura s
príslušenstvom z titulu odmeny za právne služby v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn. D 357/2002.
Toto konanie bolo právoplatne skončené uznesením zo dňa 13.06.2013, ktorým súd schválil uzatvorený

zmier, na základe ktorého sa U.. L. B. zaviazala navrhovateľovi zaplatiť žalovanú sumu 2.865,63 eur a
trovy právneho zastúpenia v sume 991,74 eur, pričom zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 8,5 %
ročnezaobdobieod16.06.2007dozaplateniasanavrhovateľvýslovnevzdal.Totouznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 08.07.2013. Z obsahu predmetného spisu ďalej vyplýva, že dňa06.10.2010 bol vydaný rozsudok, ktorým súd zaviazal odporkyňou - U.. L. B. zaplatiť navrhovateľovi

žalovanú sumu s príslušenstvom. Proti tomuto rozsudku podala odporkyňa odvolanie a Krajský súd v
Trnave uznesením zo dňa 28.02.2012 rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že si nárokuje zaplatenie odmeny za právne služby, ktoré
odporkyni poskytol v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi a ktoré mu odporkyňa dosiaľ

neuhradila. Keďže mal vedomosť o tom, že odporkyňa sa naňho sťažovala na advokátskej komore, resp.
potom ako mu písomne vypovedala plnú moc, kontaktoval ju listom za účelom dohody, na čo odporkyňa
nereagovala. Preto pristúpil k vyúčtovaniu odmeny za právne služby striktne len za úkony, ktoré vedel
preukázať.

Odporkyňa vo svojej výpovedi odmietla nárok navrhovatelia s odôvodnením, že navrhovateľ jej v rámci

zastupovania v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi spôsobil škodu, konal v rozpore s jej
pokynmi, ako aj v rozpore s dobrými mravmi a právnymi predpismi. Predtým ako udelila navrhovateľovi
plnú moc na zastupovanie v dedičskom konaní si vyhradila, že pokiaľ by mal navrhovateľ kamarátsky
vzťah s dedičmi po jej neb. manželovi, teda jeho synmi, nemá o jeho služby záujem. Navrhovateľ jej
však zatajil skutočnosť, že mal kamarátsky vzťah so synom o neb. manžela - U. B.. Bez jej a dcérinho

vedomia a bez toho, aby mu bola udelená plná moc na zastupovanie, inicioval stretnutie s dedičmi
jej neb. manžela, teda jeho synmi - X. a U. B., a to dňa 19.03.2003, pričom ona o stretnutie nemala
záujem, pretože sama po manželovej smrti dňa v júli 2002 iniciovala stretnutie s jeho synmi za účelom
dohody na ďalšom postupe, kde im oznámila, že jej neb. manžel spísal závet, ktorý však k dispozícii
nemala, nakoľko zomrel náhle. Po dohode so synmi neb. manžela ju poverili, aby dala vypracovať

znalecký posudok na dom, pretože v období úmrtia manžela sa určovala cena podľa znaleckého
posudku. Prvý znalecký posudok vypracoval C.. M. dňa 23.06.2002, kde vyčíslil hodnotu domu na
1mil. 200 tis. Sk. Pri stretnutí dňa 19.03.2003 dedičia, teda synovia jej neb. manžela nesúhlasili so
sumou uvedenou v znaleckom posudku, ktorý dala vypracovať a tvrdili, že nehnuteľnosť má hodnotu
4 mil. Sk. Potom sa rozišli za dosť vážnych okolností a v nepriateľskom duchu. Za toto stretnutie

si navrhovateľ vypýtal poplatok 5.000,-Sk a zálohu 10.000,- Sk, čo mu aj vyplatila bez toho, aby mu
podpísala plnú moc. Po tomto stretnutí bola rozhodnutá nepokračovať v zastupovaní navrhovateľom,
avšak plnú moc navrhovateľovi udelila pod nátlakom, pretože jej povedal, že sa chce ísť predstaviť
notároviM.,ktorýprejednávaldedičstvoaktorémuonaosobneišlaodovzdaťznalecképosudkyohľadom
zbraní a auta. Nechcela mu plnú moc podpísať. Dňa 15.04.2007 (v nedeľu) asi o 20,00 hod. prišiel

k nej navrhovateľ bez ohlásenia a bez jej súhlasu priviedol aj C.. V., ktorý bohužiaľ zomrel a pred
ktorým výslovne navrhovateľovi odvolala plnú moc. V rámci prejednávania dedičstva boli vypracované
minimálne tri znalecké posudky, pričom pri samotnej dedičskej dohode sa nevychádzalo zo žiadneho a
bolo by zbytočné, aby pristúpila k dedičskej dohode, keď som už mala vypracovaný posudok. Poukázala
na to, že v rámci konania o neplatnosť závetu na súdnom pojednávaní jeden zo synov jej neb. manžela

X. B. sa vyjadril, že ak im dá obom po 300 tis. Sk, nemusia ďalej celú záležitosť riešiť. Navrhovateľ
sa tejto informácie chytil a následne sa kontaktoval s ml. synom neb. manžela s tým, že sa dohodli a
nakoniec to vyústilo do dedičskej dohody, v rámci ktorej bola zo strany navrhovateľa poškodená. Podľa
jej názoru v dedičskom konaní nemal rozhodovať notár M., pretože bol zaujatý, vzhľadom na to, že mal
priateľský vzťah so synmi neb.

manžela, ako aj s navrhovateľom a rovnako aj s L.. F., an čo navrhovateľa upozornila niekoľkokrát.
Navrhovateľ sa tým ani netajil a tvrdil, že námietka zaujatosti nie je potrebná a bránil jej v tom tvrdiac,

že ani jeden notár nie je schopný urobiť dedičské konanie. Nakoniec prostredníctvom navrhovateľa
podala námietku zaujatosti voči notárovi M., o čom súd rozhodol a vylúčil notára z prejednania dedičstva.
Ďalším prejednaním dedičstva bol poverený notár L.. E. a následne L.. T. F... Nakoniec súd notára M.
z prejednania dedičstva nevylúčil ( uznesenie z 15.03.2005, právoplatné dňa 10.05.2005. Navrhovateľ
jej spôsobil škodu, tak ako to uviedla vo svojom písomnom vyjadrení. Nemala dôvod, aby pristupovala

k akejsi dedičskej dohode, ktorú si vymyslel navrhovateľ a záleží na tom, či myšlienku dohody vytvoril
len sám navrhoavteľ, alebo tam bola prítomná aj L.. F., keďže uviedla, že sa podieľala na zrode
dedičskej dohody z 16.04.2007. Od februára 2007 mala podozrenie, že navrhovateľ ju a jej dcéru
nezastupuje tak, aby chránil ich záujmy, neodovzdával im poštu z Okresného súdu Trnava a keďženebola presvedčená , že je to tak a následne sa podrobila operácii, neodvolala mu plnú moc hneď,
ale 15.04. a 16.04.2007 mu oznámila, že nesúhlasí, aby ju ďalej zastupoval a predpokladala, že bude
korektný, že túto informáciu zoberie do úvahy a nebude ju a dcéru zastupovať. Navrhovateľ vyriekol

vetu, že pokiaľ nepôjdem ja a dcéra na dedičské pojednávanie, ktoré sa konalo 17.04.2007, pôjde tam
sám s tým, že notárovi oznámi, že mu bola odobratá plná moc. Ráno 17.04.2007 sa jej dcéra rozhodla,
že na dedičské pojednávanie pôjde. Po pojednávaní jej dcéra oznámila, že to celé trvalo 15 minút. Hneď
v pondelok bola aj u notára v Trnave - L.. T. U.. na konzultácii, ktorý po nahliadnutí do osvedčenia iba
krútil hlavou a poradil jej, aby išla k notárovi M.. Notár M. odmietol opraviť osvedčenie o dedičstve s

tým, aby sa obrátila na súd a pri návšteve u notára nahliadla do spisu a zistila, že zápisnica zo 17.04.
sa tam nenachádzala a bola urobená dodatočne, na čo notára upozornila a upozornila aj L.. P.W..
Na súd sa však neobrátila, pretože jej iní advokáti tvrdili, že osvedčenie o dedičstve je právoplatné a
nenapadnuteľné. Notár M. odmietol L.. P. vydať potvrdenie, prečo sa v spise nenachádza zápisnica z
dedičského pojednávania. Podľa mňa je N zodpovedný za to, že sa v dedičskom spise nenachádzala
zápisnica, pretože N sa podieľal na podvode. Podľa jej názoru je navrhovateľ zodpovedný za to, že sa

v dedičskom spise nenachádzala zápisnica, pretože navrhovateľ sa podieľal na podvode.

Odporkyňa navrhla vykonať výsluch svedkov, a to jej dcéry, ktorá sa mala vyjadriť k okolnostiam
odvolania plnej moci navrhovateľovi, ako aj k okolnostiam, za ktorých bola uzavretá dedičská dohoda
a advokáta L.. P. P., ktorý upozorňoval na chyby v dedičskom konaní a ktorý by mal podľa jej názoru

potvrdiť hodnovernosť jej výpovede v tom, že odvolala navrhovateľovi plnú moc aj napriek tomu, že
osobne pritom nebol prítomný. S L.. P. rokovala ešte pred skončením dedičského konania, pretože
chcela ukončiť spoluprácu s navrhovateľom. Okrem toho žiadala vykonať dokazovanie vyžiadaním si z
finančných inštitúcií, v ktorých majú vedené účty X. B. a U. B. , potvrdenia o stave ich účtov za obdobie
od 31.05.2007.

Navrhovateľprostredníctvomsvojejprávnejzástupkynemalknavrhnutýmdôkazomzostranyodporkyne
vážne pripomienky, pretože podľa jeho názoru by vykonanie takéhoto dokazovania bolo iba stratou času
anevnieslobydovecinovéokolnosti.Takétodokazovanieniejerelevantné,nakoľkodcéraodporkynesa
v inom konaní podrobne k celej veci vyjadrovala a nemá čo nové povedať, išlo by o zbytočne vynaložený

čas. L.. P. nie

je žiadnou oficiálnou autoritou, ktorá by mohla vniesť niečo nové do tohto konania, okrem toho sa o vec
zaujímal až po skončení dedičského konania a súd nemá právomoc na to, aby dedičské konanie otvoril,
pretože bolo právoplatne skončené.

Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 04.06.2014 návrh odporkyne na výsluch svedkov
zamietol s odôvodnením, že by vykonanie takéhoto dôkazu bolo nehospodárne, neúčelné a nadbytočné
a ich výpoveďami by neboli preukázané nové podstatné okolnosti v danej veci. Rovnako i návrh
odporkyne na vykonanie dokazovania oboznámením sa s výpismi z účtov X. B. a U. B. zamietol.

Súd zároveň dodáva, že dcéra odporkyne U.. L. B. bola niekoľkokrát podrobne vypočutá ako účastník
konania - odporkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 10C/15/2009 ku všetkým podstatným okolnostiam
( pojednávania dňa 08.04.2010, 10.06.2010, 06.10.2010) a jej výsluch ako svedkyne v tomto konaní by
nepriniesol nové skutočnosti. Okrem toho sa ani právny zástupca odporkyne nevedel vyjadriť k tomu,
či by svedkyňa skutočne uviedla niečo, čo nepovedala v konaní vedenom pod sp.zn. 10C/15/2009. Jej

výpoveď by nemohla ovplyvniť výsledok vo veci samej a napokon by ju nebolo možné považovať za
dostatočne hodnovernú vzhľadom na vzťah k odporkyni (dcéra), ako aj na to, že i ona navrhovateľa
splnomocnila na svoje zastupovanie v dedičskom konaní po jej neb. otcovi a napokon konanie vedené
pod sp.zn. 10C/15/2009, v ktorom vystupovala ako odporkyňa bolo právoplatne skončené schválením
súdneho zmieru, podľa ktorého sa zaviazala zaplatiť navrhovateľovi odmenu za zastupovanie v

dedičskom konaní. V súvislosti s výsluchom svedka L.. P. súd poukazuje na skutočnosť, že jeho výpoveď
by nijakým zásadným spôsobom neovplyvnila priebeh tohto konania, nemala by výpovednú hodnotu,
pretože L.. P. jednak nebol osobne prítomný pri tom, keď mala odporkyňa odvolať ústne navrhovateľovi
plnomocenstvo a jednak jeho výpoveďou by nebola ovplyvnená ani hodnota dedičského podielu, z
ktorého si navrhovateľ vypočítal tarifnú odmenu a ani existencia samotného osvedčenia o dedičstve.

Jeho výsluch by bol zjavne nehospodárny a nijakým spôsobom by neovplyvnil výsledok v danej veci.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.Podľa § 28 ods.2, 3 O.s.p. plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca,
ktorému bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť

účastník. Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči súdu účinné,
len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným účastníkom konania sú účinné, len čo im ich
oznámil súd.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo

právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 33b ods. 1 Občianskeho zákonníka plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo
obmedzené, b) ak ho splnomocniteľ odvolal, c) ak ho vypovedal splnomocnenec, d) ak splnomocnenec
zomrie.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 18 ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, advokát je
povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi.
Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O

tom klienta vhodným spôsobom poučí. Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou
starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v znení neskorších predpisov, advokát poskytuje
právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok. Podľa ods. 3 odmena
advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí
advokátovi tarifná odmena.

Podľa § 2 ods. 1,2 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ( účinnej do 31.12. 2004) pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych
služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny
musíbyťvsúladesdobrýmimravmi. Aknedôjdekdohodepodľaodseku1,naurčenieodmenyadvokáta
sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o základnej sadzbe tarifnej odmeny.

Podľa § 12 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) výška tarifnej odmeny sa určí dohodou
podľa hodnoty alebo druhu veci alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal.

Podľa § 13ods. 1 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby určená podľa hodnoty veci alebo práva je z hodnoty veci nad 1000000,- Sk
14.650,- Sk +0,2% zo sumy prevyšujúcej 1000000,- Sk.

Podľa § 17 ods. 2 Vyhl. č. 163/2002 Z.z. ( účinnej do 31.12.2004) základná sadzba tarifnej odmeny sa

zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní alebo obhajobe dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( účinnej od 01.01.2005) odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny

advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

Podľa § 6 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.( účinnej od 01.01.2005) ak advokát neposkytuje právne služby až do
úplného vybavenia veci alebo súboru vecí alebo ak ich neposkytuje za celé dohodnuté obdobie, patrímu pomerná časť dohodnutej paušálnej odmeny; na žiadosť klienta predloží klientovi pri vyúčtovaní
špecifikáciu vykonanej práce.

Podľa § 10 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005)ak nie je ustanovené inak, základná
sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 1 000000,-Sk 14.650,-
Sk + 200 Sk za každých aj začatých 100 000,-Sk prevyšujúcich sumu 1 000000,-Sk. Podľa odseku 2 ak
nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo

práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa
považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Podľa § 13 ods.3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) základná sadzba tarifnej odmeny sa
zníži o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/, d/ Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom, ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú
aj začatú hodinu, účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania,
vyhľadávania alebo za konanie pred súdom alebo iným orgánom, a to za každé začaté dve hodiny bez

ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín.

Podľa § 15 Vyhl. č. 655/2004 Z.z ( účinnej od 01.01.2005) advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby

určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Dňa 16.06.2007, kedy sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením, bola základná úroková sadzba
NBS 4,25%, teda úrok z omeškania je vo výške 8,5 % ročne.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach postupom podľa §
132 O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 2.799,24 eur s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania z dlžnej sumy od 16.06.2007 do zaplatenia titulom odmeny za poskytnuté služby
navrhovateľom.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietala nesprávne označenie navrhovateľa,

keď tvrdila že navrhovateľ podal pôvodný návrh ako fyzická osoba a podaním zo dňa 27.08.2010,
doručeným súdu 06.09.2010 svoj návrh zmenil a žiadal, aby s ním súd konal ako s podnikateľom.
Ona bola vždy vo vzťahu len s L.. L. H., advokátom a teda navrhovateľovi ako fyzickej osobe nikdy
nič nedlhovala. Navrhovateľ podal svoj návrh na súd správne až podaním zo dňa 06.09.2010, teda pouplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Faktúra číslo R. XX - XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 bola splatná dňa
15.06.2007. Posledný deň lehoty, kedy teda navrhovateľ mohol uplatniť svoj nárok na súde, uplynul dňa
15.06.2010. Namietala preto premlčanie nároku navrhovateľa a súčasne namietala i to, že súd vo veci

nevydal uznesenie o zámene účastníka na strane navrhovateľa, hoci k nemu reálne došlo a v konaní
súd koná so zmenenou osobou. V pôvodnom návrhu je uvedený dátum narodenia navrhovateľa, v
opravenom správne IČO navrhovateľa. Navrhovateľ je pritom stále advokátom a toto slobodné povolanie
neprestal nikdy vykonávať.

Podľa § 92 ods. 2 O.s.p. ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli. Podľa ods. 3 súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas

odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Podľa ods.4 za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť,
aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť
takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.

V nadväznosti na námietku odporkyne týkajúcu sa nesprávneho označenia navrhovateľa, ako aj
s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že dodatočné upresnenie
označenia navrhovateľa v podaní zo dňa 27.08.2010, ktoré bolo súdu doručené 06.09.2010, nemožno
považovať za právnu skutočnosť súvisiacou so zámenou účastníka, ako sa mylne domnieva odporkyňa.
K zmene účastníctva môže dôjsť len v dôsledku skutočnosti majúcej podstatný vplyv na predmet

konania, čomu v danom prípade nedošlo. Nebolo teda potrebné rozhodovať o zámene navrhovateľa
podľa príslušných ustanovení občianskeho súdneho poriadku, pretože bez ohľadu na to, či navrhovateľ
vystupuje v konaní ako fyzická osoba alebo ako advokát vykonávajúci slobodné povolanie, odporkyňa
ho preukázateľne splnomocnila na svoje zastupovanie vo veci prejednania dedičstva po jej zosnulom
manželovi a tento vzťah súd posúdil ako vzťah občiansko-právny a v danom prípade ide o príkaznú

zmluvu uzatvorenú v zmysle občianskeho zákonníka. Súd

nemal žiadne pochybnosti v označení navrhovateľa a upresnenie v súvislosti s IČO-m ešte samo o sebe
nie zámenou účastníka konania.

Nárok navrhovateľa nemožno považovať za premlčaný a súd zastáva názor, že navrhovateľ postupoval

správne, keď si odmenu vyúčtoval až po skončení jeho zmluvného vzťahu s odporkyňou. Súd mal
jednoznačne preukázané, že dedičské konanie vedené pod sp.zn. D 357/2002 bolo právoplatne
skončené dňa 17.04.2007 a týmto dňom aj zaniklo udelené plnomocenstvo navrhovateľovi. V danom
prípade je potrebné vychádzať zo samotnej dohody o plnomocenstve a zákonnej úpravy premlčania.
Premlčacia lehota práva na odmenu advokáta je trojročná ( §101 OZ) a začína plynúť odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy skončil zmluvný vzťah o poskytovaní právnych služieb. Nakoľko účastníci
konania neboli dohodnutí o spôsobe finančného vysporiadania po každom úkone navrhovateľa, bolo
potrebné vychádzať z príslušného ustanovenia advokátskeho poriadku, podľa ktorého po skončení
zastúpenia sú advokát alebo jeho spoločnosť povinní bez zbytočného odkladu vec s klientom písomne
finančne vysporiadať a vrátiť mu všetky doklady, ktoré im zveril, alebo ktoré v mene klienta počas

zastupovania prevzali. Vrátenie dokladov zverených klientom nesmie byť viazané na uhradenie odmeny
za poskytovanie právnych služieb. Navrhovateľ správne vyúčtoval odmenu až po skončení zmluvného
vzťahu s odporkyňou, a to faktúrou č. R. XX - XX/XXXX zo dňa 31.05.2007 splatnou dňa 15.06.2007.
Premlčacia lehota teda začala plynúť dňom 16.06.2007. Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil na súde
dňa v 02.06.2009, teda ešte pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty. V tejto súvislosti poukazuje

súd i na Uznesenie Krajského súdu v Trnave č. 9Co/73/2011-221 zo dňa 28.02.2012, právoplatné
dňa 09.06.2012, ktorým odvolací súd zrušil Rozsudok súdu prvého stupňa č. 10C/15/2009-183 zo dňa
06.10.2010 a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení sa odvolací súd zaoberal okrem iného i otázkou
premlčania.Zo strany odporkyne bola vznesená požiadavka na započítanie škody, ktorú jej mal spôsobiť
navrhovateľ, preto v súlade s ustanovením § 98 O.s.p. využila svoje právo započítať si do výšky celej

žalovanej istiny a príslušenstva svoju pohľadávku na náhradu škody, ktorú vyčíslila v písomnom podaní
zo dňa 13.07.2010 na sumu 10.168 eur a v písomnom podaní zo dňa 25.04.2014 na sumu najmenej vo
výške 30.175,-Sk (1.002 eur) tvrdiac, že po zarátaní darov a príspevkov do majetku jej neb. manžela,
ide o výšku ďaleko presahujúcu žalovanú istinu.

Podľa § 97 O.s.p. odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným
návrhom. Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre
spojenie vecí. Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho
zmene a späťvzatí.

Podľa § 98 O.s.p. vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju

pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa využila právo započítať svoj nárok na náhradu škody len do
výšky žalovanej istiny a príslušenstva, súd tento návrh na započítanie

posúdil len ako obranu proti návrhu v zmysle § 98 O.s.p. a nejde teda o vzájomný návrh v zmysle ust.
§ 97 O.s.p.

V rámci konania bolo potrebné vysporiadať sa s otázkou odvolania plnomocenstva navrhovateľovi, keď
odporkyňadôraznetrvalanasvojomtvrdení,ženavrhovateľoviústneodvolalaplnúmocdňa16.04.2007.
Navrhovateľ toto tvrdenie poprel. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že navrhovateľovi vypovedala plnú moc
ústne skôr ( 16.04.2007), ako prebehlo dedičské pojednávanie ( 17.04.2007). Pokiaľ nebola spokojná

so zastupovaním, mala právo kedykoľvek navrhovateľovi písomne odvolať plnomocenstvo, pričom
ešte v priebehu dedičského pojednávania dňa 17.04.2007, mohla buď osobne alebo prostredníctvom
svojej dcéry oznámiť súdnemu komisárovi, že ju navrhovateľ nezastupuje, k čomu však nedošlo. Na
pojednávaní dňa 07.03.2014 ( č.l. 260) uviedla, že predpokladala, že navrhovateľ bude korektný a
jej informáciu zo dňa 15.04. a 16.04.2007 o tom, že nesúhlasí, aby ju ďalej zastupoval, zoberie do

úvahy a nebude ju zastupovať. Toto vyjadrenie považoval súd len za účelovú obranu, pretože pokiaľ
skutočne nemala záujem na svojom zastupovaní v dedičskom konaní, mala možnosť požiadať notára
- súdneho komisára o odročenie dedičského pojednávania, čo neurobila a až dňa 23.04.2007 písomne
odvolala plnomocenstvo navrhovateľovi, čo však nebolo účinné vzhľadom na už súdom poukazovaný
zánik plnomocenstva dňom právoplatného skončenia dedičského konania. V liste zo dňa 23.04.2007

uviedla, že ruší splnomocnenie z dôvodu, že na ostatnom konaní o dedičstve zo dňa 17.04.2007
navrhovateľ konal proti jej záujmom, bez jej súhlasu podpísal uznesenie o dedičstve a bez jej súhlasu
sa vzdal možnosti odvolania sa a nerešpektujúc týmto jej nároky, jej spôsobil škodu nie malého rozsahu
a zneužil svoje postavenie. Odporkyňa v predmetnom liste žiadnym spôsobom nešpecifikovala škodu v
konkrétnej sume, ani neurčila lehotu na jej uhradenie, resp. že si škodu započítava voči jeho odmene za

zastupovanie. Preto na jej tvrdenie v písomnom vyjadrení zo dňa 13.07.2010 (č.l.44) a vo vyjadrení zo
dňa 25.04.2014 (č.l. 264), že si svoj nárok na náhradu škody voči navrhovateľovi započítala v minulosti
nemožno prihliadnuť. Odporkyňa si prvý krát nárok na započítanie uplatnila v podaní zo dňa 13.07.2010,
ktorébolosúdudoručenédňa14.07.2010.Dedičskékonanieboloprávoplatneskončenédňa17.04.2007
a nasledujúcim dňom, teda 18.04.2007 začala plynúť premlčacia lehota na uplatnenie si nároku na

náhradu škody. Táto uplynula dňa 18.04.2010. Súd prihliadol na námietku premlčania navrhovateľa na
nárok odporkyne na náhradu škody a ďalšie vyjadrenia odporkyne ohľadom výšky škody spôsobenej
navrhovateľom považoval za bezpredmetné a neopodstatnené.

Navrhovateľ správne účtoval tarifnú odmenu ako to vyplýva z vyúčtovania tvoriaceho prílohu k faktúre

č. R. XX-XX/XXXX, keď vychádzal zo všeobecnej ceny majetku poručiteľa, čistej hodnoty dedičstva
a hodnoty, ktorú odporkyňa nadobudla v dedičskom konaní a zo sumy, ktorú vyplácala ustupujúcim
dedičom. Správne vypočítal výšku odmeny za jeden úkon právnej služby z hodnoty veci. Úkony, zaktoré si uplatnil odmenu sa týkali zastupovania odporkyne v dedičskom konaní, tieto špecifikoval, keď
uviedol o aké konkrétne úkony išlo a uviedol i dátum kedy boli uskutočnené.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku za návrh v
sume 168 eur a v trovách právneho zastúpenia v sume 699,52 eur.

Právna zástupkyňa si správne vyčíslila za jeden úkon právnej služby sumu 111,20 eur a odmenu si
uplatnila za 10 úkonov právnej služby ( prevzatie veci a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie
platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu, zastúpenie na pojednávaní v dňoch 25.10.2013, 04.12.2013,
22.01.2014, 07.03.2014, 30.04.2014 a 04.06.2014, vyjadrenie k vyjadreniu odporkyne). Režijný paušál

vyčíslila za rok 2009 2x 6,95 eur, za rok 2010 1x 7,21 eur, za rok 2013 2x 7,81 eur a za rok 2014 5x 8,04
eur. Súd nepriznal právnej zástupkyni navrhovateľa celú výšku uplatnených trov právneho zastúpenia
s odôvodnením, že navrhovateľ má právnické vzdelanie, vykonáva advokátsku činnosť a je dostatočne
erudovaný a kvalifikovaný na to, aby si sám spísal návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý napokon
nie je po odbornej stránke náročný a rovnako i písomné vyjadrenia ku konaniu. Preto súd nepriznal

právnej zástupkyni odmenu a režijný paušál za tri úkony a to, spísanie návrhu na vydanie platobného
rozkazu,vyjadreniekodporuavyjadreniekvyjadreniu.Zaúčasťnapojednávaniachvdňoch25.10.2013,
22.01.2014 a 30.04.2014 súd priznal právnej zástupkyni iba vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby
tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 4 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, nakoľko boli tieto
pojednávania odročené bez prejednania veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučného poriadku), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.