Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/178/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113226138
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7113226138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky Ing. Q. T.
rod. E. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v O. na Y. ul. č. X zastúpenej JUDr. Janou Fabišíkovou advokátkou so
sídlom v Košiciach na Mlynárskej ul. č. 19 proti odporcovi Ing. G. T., PhD. nar. X.XX.XXXX bývajúcemu
v O. na Y. ul. č . X zastúpenému JUDr. Kristínou Piovarčíovou advokátkou so sídlom v Košiciach na
Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas
po rozvode k maloletému E. T. nar. XX.X.XXXX zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Košice I z 24.3.2015 č.k. 21P 137/2013-434 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode tak, že zveruje mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
ktorí sú oprávnení a povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého v bežnom roku striedavo
v týždenných intervaloch a počas letných prázdnin v dvojtýždňových intervaloch s dňom a hodinou
striedania v nedeľu o 17.00 hod. s tým, že rodič, ktorému končí interval osobnej starostlivosti je povinný
odovzdať v určenom čase maloleté dieťa druhému rodičovi v mieste svojho bydliska spolu s jeho

osobnými vecami, školskými pomôckami a kartou poistenca.

Ako prvá bude zabezpečovať striedavú starostlivosti o maloleté dieťa navrhovateľka od prvej nedele
nasledujúcej po právoplatnosti tohto rozsudku od 17.00 hod..

Bez ohľadu na to, ktorý z rodičov má dieťa v starostlivosti je navrhovateľka oprávnená zabezpečovať
starostlivosť o maloletého:
- každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,

- každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- každý nepárny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného
dňa prázdnin do 19.00 hod.,
- v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod.,
- v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.

a odporca je oprávnený zabezpečovať starostlivosť o maloletého:
- každý nepárny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý párny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod.,
- každý nepárny rok v čase jarných prázdnin od pondelka od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod.,
- každý párny rok v čase jesenných prázdnin od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa
prázdnin do 19.00 hod.,

- v čase vianočných sviatkov každý nepárny rok od 24.12. od 9.00 hod. do 25.12. do 19.00 hod.,
- v čase vianočných sviatkov každý párny rok 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod.,- každý nepárny rok od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod..

Každý z rodičov je oprávnený maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

Navrhovateľka je povinná prispievať na výživu mal. E. počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva 400 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu odporcovi.

Trvalé bydlisko maloletého bude v O. na Y. ul. č. X.

Od právoplatnosti rozsudku je odporca oprávnený uplatniť si rodinné prídavky na maloleté dieťa a
navrhovateľka daňový bonus.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľky a odporcu, na čas
po rozvode zveril mal. E. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude vždy v prvom
kalendárnom týždni v mesiaci u navrhovateľky s tým, že si dieťa prevezme v byte odporcu v nedeľu
predtým o 17.00 hod. a v nedeľu koncom týždňa ho u navrhovateľky prevezme odporca. Dieťa bude
ďalšie tri týždne v starostlivosti odporcu. Počas letných prázdnin bude dieťa dva týždne u navrhovateľky

od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 19.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 19.00 hod., počas
veľkonočných sviatkov bude dieťa u odporcu, počas jarných prázdnin bude v párnom roku dieťa u
odporcu a v nepárnom roku bude dieťa u navrhovateľky vždy od prvého dňa prázdnin od 9.00 hod. do
18.00 hod. posledného dňa prázdnin, počas zimných prázdnin v nepárnom roku od 30.12. od 10.00 hod.
do konca zimných prázdnin do 18.00 hod. bude dieťa u odporcu a v párnom roku od začiatku zimných

prázdninod10.00hod.do29.12.do18.00hod.budedieťaunavrhovateľky.Zostranynavrhovateľkyurčil
pre maloleté dieťa výživné vo výške 600 € mesačne, ktoré je navrhovateľka povinná posielať odporcovi
vždy do 25. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti tohto rozsudku. Trvalým bydliskom maloletého bude
Y. Č.. X, O.. Rodinné prídavky bude poberať odporca a daňový bonus si bude od právoplatnosti tohto
rozsudku uplatňovať navrhovateľka. Za majetkových opatrovníkov ustanovil oboch rodičov. Rozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Konajúci súd právne posúdil vec vo vzťahu k napadnutým výrokom o úprave výkonu rodičovských práv
a povinností na čas po rozvode podľa ust. § 24, § 62, § 75 a § 76 Zákona o rodine a konštatoval,

že na čas po rozvode zveril mal. E. do striedavej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bude tri týždne v
mesiaci u otca a týždeň u matky. K takémuto riešeniu dospel po tom, čo zhodnotil argumenty rodičov a
výsledky znaleckého dokazovania. Znalkyňa sa opakovane jednoznačne vyjadrila, že pre maloletého by
bola najvhodnejšia forma úpravy jeho práv striedavá starostlivosť. Maloletý chce byť s oboma rodičmi,
súčasne však vylučuje striedanie svojho bydliska, nie je na to pripravený. Znalkyňa po určitom čase

odporúčala formu striedavej starostlivosti prehodnotiť. Preto rozhodol tak, že spočiatku zostane maloletý
dlhšie časové obdobie v byte, kde žije v súčasnosti, v prostredí, na ktoré je zvyknutý. Týždňovým
pobytom u matky si bude zvykať na nové prostredie, ako aj na skutočnosť, že by mal svoj pobytu u
rodičov pravidelne striedať. Pri rozhodovaní o šírke styku rodičov s maloletým vychádzal z toho, že
úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná. Záujmom dieťaťa nepochybne je,

aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva a úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa
a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova maloletého dieťaťa
predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú
rozvíjanie jeho osobnosti. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť
oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon

zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť je prikázaná
obom rodičom, preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu
rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa
nie je, sa s maloletým dieťaťom stretával v obmedzenom rozsahu. Záujem maloletého dieťaťa musí
byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahu medzi rodičmi

a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorímajú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález ÚS ČR II. ÚS
554/04). Konajúci súd ďalej poukázal na uznesenie ÚS ČR III. ÚS 439/05 a II. ÚS 599/10, ako aj I.
ÚS 618/05. Konajúci súd ďalej uviedol, že právo dieťaťa na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom

rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore
s najlepším záujmom a právami dieťaťa. Nakoľko na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa zistil
skutočný záujem o výchovu svojho syna a o aktívne podieľanie sa na jeho výchove, umožnil im starať
sa o neho v rozsahu, aký je uvedený vo výroku rozsudku. Ďalej uviedol, že vyživovacia povinnosť
predstavujeobsahovúzložkuzákladnýchrodinnoprávnychvzťahov.Cieľomúpravytejtootázkyvzákone

je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Vyživovacia povinnosť
rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich. Pre určenie výšky výživného
je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní výšky výživného vychádzal
a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov. Navrhovateľka má podstatne
vyšší príjem ako odporca a dieťa bude u odporcu dlhšie časové obdobie, preto určil z jej strany pre

maloletého výživné vo výške 600 € mesačne. Vychádzal z potrieb maloletého a z príjmov navrhovateľky,
ktoré zistil z opisu jej mzdového listu. Navrhovateľkin čistý príjem bol za 9 mesiacov roku 2014 vo výške
24.8025,35€,čojemesačnýpríjemvovýške2.758,37€.Príjemnavrhovateľkysaskladázdvochzložiek,
jedna základná je okolo 1.800 € a v prípade, že dostáva odmeny za splnenie úloh, čo je v kompetencii
jej nadriadených, zarobí 4.107 € alebo 3.0120 €. Z potvrdenia Technickej univerzity v Košiciach zistil

príjem odporcu od 1.1.2014 do 31.10.2014 v čistom 9.674,65 €, čo je 967,46 € mesačne. Mesačne
platí nájomné vo výške 220 €, Mágio 27,97 €, ošatenie a obuv 84,96 €. Sú to spoločné náklady okrem
odporcových nákladov. Na ošatenie syna za mesiac vynakladá 100 €. Ďalej má výdavky na zakupovanie
školských potrieb dieťaťa, jeho školských a mimoškolských aktivít, stravovanie, oblečenie a hygienu. O
trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodičia maloletého proti výrokom o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode.

Odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v uvedených výrokoch a zveril
mal. E. do jeho výlučnej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok,
rovnako mu prizná právo poberať rodinné prídavky a daňový bonus a zo strany navrhovateľky určí
výživné pre maloletého na čas po rozvode 850 € mesačne splatné vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca

vopred. Zároveň navrhol, aby súd upravil styk navrhovateľky s maloletým tak, že bude oprávnená stýkať
sa s mal. E. každý párny týždeň v mesiaci od soboty 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas letných
prázdnin od 1.7. od 10.00 hod. do 15.7. do 18.00 hod. a od 1.8. od 10.00 hod. do 15.8. do 18.00 hod.,
počas jarných prázdnin v nepárnom roku od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas
jesenných prázdnin v párnom roku od pondelka od 10.00 hod. do nedele 18.00 hod., počas zimných

prázdnin v párnom roku od 30.12. od 10.00 hod. do konca prázdnin do 18.00 hod. a v nepárnom roku
od začiatku prázdnin od 10.00 hod. do 29.12. do 18.00 hod.. S rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým
zverildieťadostriedavejosobnejstarostlivostinesúhlasíanesúhlasíanisozávermiznaleckéhoposudku
znalkyne PhDr. Ľ. L., pretože jej návrh nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Samotný E.
vyjadril na súde jednoznačné stanovisko, že nechce byť v striedavej starostlivosti a chce žiť výlučne

s ním. Stabilita rodinného prostredia je pre neho rozhodujúci faktor s prihliadnutím na skutočnosť,
že v minulosti osobnú starostlivosť vo všetkých smeroch o dieťa zabezpečoval výlučne on. Dieťa sa
nechce sťahovať k matke, ani s ňou tráviť svoj čas. Správanie navrhovateľky k dieťaťu v priebehu
súdneho konania je účelové s cieľom získať ho do striedavej osobnej starostlivosti, čo navrhovateľka
považuje za prestížnu záležitosť. Sledujúc tento cieľ sa k dieťaťu správa detinsky, traumatizuje ho,

čo viedlo k jeho úplnému zneisteniu. Maloletý E. sa prejavuje stratou svojich názorov a schopnosti
vyjadriť svoj názor. Dieťa je rozorvané, nesústredené, pasívne. Správanie matky má veľký vplyv na
psychiku dieťaťa, ktorým ona manipuluje. Nepriaznivý dopad sa prejavil aj tým, že dieťa sa zmenilo z
premianta na utiahnutého žiaka, jeho prospech sa výrazne zhoršil oproti obdobiu, keď sa navrhovateľka
o neho nezaujímala. Cieľom navrhovateľky je dosiahnuť to, aby platila čo najnižšie výživné, čo pri

striedavej osobnej starostlivosti aj dosiahla. Zároveň považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka
nie je schopná sama zabezpečiť potrebnú osobnú starostlivosť o maloletého z dôvodu jej vysokého
pracovného nasadenia. Skutočnosti o určenom pracovnom čase navrhovateľky v zamestnaní sú len
polopravdami. Má oveľa viac pracovných povinností, ktoré vykonáva aj mimo oficiálneho pracovnéhočasu a v prípade, že chce zastávať svoju pracovnú pozíciu nemôže tento stav meniť. Vyjadril názor, že
zverenie mal. E. do jeho výlučnej starostlivosti je najlepším riešením a rovnako aj ním navrhnutý rozsah
styku s matkou. Maloletý E. si postupne zvyká na tento stav a ani on nevie určiť, aký dopad bude mať

tento experiment na dieťa. Nakoľko nesúhlasí s tým, aby bol maloletý pokusným králikom a rozvod mu
ublížil, snaží sa jeho dôsledky čo najviac eliminovať. V súlade so znaleckým posudkom je možné po
uplynutí dostatočne dlhého času v inom konaní hľadať v budúcnosti prípadne iné lepšie riešenia.

Navrhovateľka v odvolaní navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výrokoch
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode tak, že zverí mal. E. do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že obaja rodičia budú povinní zabezpečovať osobnú
starostlivosť o maloletého striedavo v týždňových intervaloch, počas letných prázdnin v dvojtýždňových
intervaloch. Ako prvá bude v zmysle rozsudku povinná zabezpečiť osobnú starostlivosť navrhovateľka v
obdobíodnedeleprvéhopárnehokalendárnehotýždňa,ktorýbudenasledovaťpodátumenadobudnutia

právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rodičia si budú dieťa odovzdávať zakaždým v nedeľu v čase o
19.00 hod.. Na čas po rozvode počas sviatkov a prázdnin bude dieťa u navrhovateľky každý párny
rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny rok na Veľkonočný
pondelok v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., každý párny rok v čase jarných prázdnin po dobu
prvých troch dní prázdnin počnúc pondelkom od 9.00 hod. do tretieho dňa, t.j. stredy do 19.00 hod.,

každý nepárny rok v čase jarných prázdnin po dobu posledných štyroch dní prázdnin počnúc štvrtkom
od 9.00 hod. do nedele do 19.00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok na Štedrý deň
24.12. od 9.00 hod. do Prvého sviatku vianočného 25.12. do 19.00 hod. a ďalej každý nepárny rok
Druhý sviatok vianočný 26.12. od 9.00 hod. do 19.00 hod., v každý párny rok 31.12. od 9.00 hod. do
1.1. nasledujúceho roka do 19.00 hod.. Navrhovateľka bude povinná maloletého v stanovenom čase

prevziaťvbydliskuodporcuaodporcamaloletéhovstanovenomčaseprevziať vbydliskunavrhovateľky.
Každý z rodičov bude povinný v stanovenom čase odovzdať maloletého do osobnej starostlivosti
druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho pripraviť. Navrhovateľke určí výživné pre maloleté
dieťa vo výške 200 € mesačne, ktoré bude posielať odporcovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred
od právoplatnosti rozsudku. Trvalým bydliskom maloletého bude Y. Č.. X, O.. Rodinné prídavky bude

poberať odporca a daňový bonus si bude od právoplatnosti tohto rozsudku uplatňovať navrhovateľka.
Za majetkových opatrovníkov súd ustanoví oboch rodičov. Rodičia sú povinní navzájom sa informovať
o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o jeho výchovnovzdelávacích výsledkoch a o podstatných
udalostiach v živote maloletého dieťaťa pri preberaní dieťaťa. Žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Alternatívne navrhla, by odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za nedôvodné
a nezodpovedajúce skutočnostiam a dôkazom, ktoré boli v konaní predložené, ako aj rozporné so
záujmom maloletého dieťaťa. Napriek tomu, že v odôvodnení súd uvádza pozitívne skutočnosti a
okolnosti v prospech rovnocennej striedavej starostlivosti, vyhodnotil dôkaznú situáciu nesprávne a nie
nazákladepreukázanýchdôkazovafaktov,alenazákladetvrdeníafabuláciízostranyodporcu.Nemôže

sa stotožniť s formou striedavej starostlivosti v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa, kedy ona bude
zabezpečovať starostlivosť o maloletého jeden týždeň a tri týždne bude zabezpečovať starostlivosť
o maloletého otec, nakoľko sa nejedná o striedavú starostlivosť, ale len o rozšírenú úpravu styku s
maloletým. Súd prvého stupňa nerešpektoval závery znaleckého posudku, v ktorom sama znalkyňa
jednoznačne doporučovala striedavú starostlivosť o maloletého v týždňových intervaloch s tým, že

obaja rodičia majú dosť rovnocenné predpoklady, aby sa mohli samostatne postarať o svoje dieťa.
Túto formu zabezpečovania starostlivosti o dieťa považovala za najvhodnejšiu. Aj z výsluchu znalkyne
vyplynul jednoznačný záver, že túto starostlivosť v týždenných intervaloch odporúča, nakoľko dieťa
v rozhovore prejavilo potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi, ktorých potrebuje pre svoj ďalší
vývin. Znalkyňa jednoznačne uviedla, že maloletý by najviac akceptoval model striedavej starostlivosti

a do budúcnosti by si želal mať rovnocenne zachované kontakty s oboma rodičmi a tento jeho záujem
nadradila aj nad momentálnu neschopnosť rodičov vzájomne kooperovať, keďže túto schopnosť môžu
rozvíjať pod vplyvom odborného vedenia. Tento názor má oporu aj v judikatúre Ústavného súdu ČR, z
ktorej vyplýva, že chýbajúca kvalifikovaná komunikácia medzi rodičmi nesmie byť prekážkou striedavej
osobnej starostlivosti o dieťa, pretože by to znamenalo porušenie základných práv jedného z rodičov

vychovávať svoje dieťa v zmysle čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a tiež porušenie práva
na spravodlivý proces v zmysle čl. 36 Listiny základných práv a slobôd. V priebehu celého konania
preukázala, že stále je ochotná komunikovať a dohodnúť sa s odporcom na úprave výkonu rodičovských
práv a povinností. V spise doložila množstvo oznámení a vyjadrení, ktoré svedčia o tom, že to bol práveodporca, ktorý odmietal a aj odmieta vecne komunikovať ohľadne maloletého. Tieto skutočnosti konajúci
súd nebral do úvahy a jej snaha bola teda bezvýsledná. Ďalej sa domnieva, že výrok rozsudku o zverení
dieťaťa do striedavej starostlivosti je nejasný, nejednoznačný, a teda aj nevykonateľný, nakoľko len

jej je uložená povinnosť vždy v prvom kalendárnom týždni zabezpečovať starostlivosť o maloletého,
keď si dieťa prevezme v byte odporcu v nedeľu predtým o 17.00 hod.. Súd ďalej len uviedol, že ďalšie
tri týždne bude dieťa v starostlivosti odporcu, čo však presne nešpecifikoval. Súd prvého stupňa v
odôvodnení poukázal na výpoveď maloletého na pojednávaní, kde maloletý uviedol, že chce byť s
oboma rodičmi, súčasne však vylúčil striedanie svojho bydliska, lebo na to nie je pripravený. Poukázala

na to, že voči výsluchu dieťaťa vopred podávala námietky, nakoľko výsluch dieťaťa bol neúčelný práve
s poukazom na zistenia znalkyne, ktorá sama uviedla, že kooperácia s maloletým vo vzťahu k citovým
preferenciám a správaniu sa rodičov k nemu je obtiažna, pretože si dieťa stavia výraznú psychickú
bariéru v kontakte s druhými. Aj znalkyňa, ktorá má príslušné vzdelanie a skúsenosti v problematickej
komunikácii s deťmi komunikovala s mal. E. len veľmi ťažko. V konečnom dôsledku súd prvého stupňa
najprv akceptoval jej námietky, avšak následne na ďalšom pojednávaní 23.4.2015 dieťa vypočul po tom,

čo ho odporca bez jej vedomia vybral zo školy a doslova vliekol po chodbe súdu. Dieťa bolo neskutočne
vystresované, čo postrehla aj nezúčastnená osoba. Samotný súd v zápisnici z pojednávania uviedol,
že dieťa bolo spočiatku nervózne, pri výpovediach o vzťahu k rodičom malo slzy v očiach. Vyjadrila
názor, že dieťa bolo pod veľkým psychickým tlakom a počas cesty zo školy odporcom jednoznačne
ovplyvnené a zmanipulované. Dôkazom toho je aj fakt, že počas vyšetrenia u znalkyne sa dieťa

vyjadrovalo úplne ináč. Súd prvého stupňa tiež nerešpektoval názor kolízneho opatrovníka, ktorý navrhol
nariadiť striedavú starostlivosť, a to v týždňových intervaloch. Vyjadrila názor, že súd by mal dbať na
to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby
bolorešpektovanéprávodieťaťanaudržiavaniepravidelnéhorovnocennéhoarovnoprávnehoosobného
styku s obidvoma rodičmi. Súd prvého stupňa však svojím rozhodnutím práva dieťaťa nerešpektoval. V

ďalšom poukazuje na to, že aj výrokom, ktorým súd upravil starostlivosť o maloletého počas prázdnin a
sviatkov nerešpektoval rovnoprávne postavenie oboch rodičov a právo dieťaťa na starostlivosť zo strany
oboch rodičov, absentuje tu úprava styku rodičov s dieťaťom počas vianočných sviatkov, čo je dosť
nepochopiteľné, keďže ide o najvýznamnejšie sviatky v roku aj pre maloleté dieťa a je dôležité, aby ho
trávilo s oboma rodičmi. Veľkonočné sviatky podľa rozhodnutia súdu nemôže s dieťaťom tráviť vôbec,

keďže bude dieťa len v starostlivosti odporcu aj napriek tomu, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré
by mali viesť k obmedzeniu výkonu jej rodičovskej zodpovednosti a obmedzeniu jej styku s dieťaťom.
Zdôrazňuje, že len ona preukázala, že je rodičom, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v
živote dieťaťa a je presvedčená, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom na rozdiel od odporcu, ktorý ju vo
svojich prednesoch a písomných podaniach dehonestoval nielen ako ženu, človeka, ale aj ako matku.

Poukázala na jeho podanie z 3.12.2014, kde uviedol, že sa mu ako osoba, človek a žena extrémne
hnusí, ťažko znáša jej prítomnosť v jeho blízkosti a v byte, nemá vôľu ani silu prekonať značnú osobnú
averziu a antipatiu k jej osobe a nedokáže nijako s ňou komunikovať. Tieto vyjadrenia otca naznačujú,
že bude počas zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa maloletého ovplyvňovať vo vzťahu k nej,
dehonestovať ju a znevažovať. Okolnosti týkajúce sa ich spoločnej komunikácie, a to predovšetkým

odmietanie komunikácie zo strany odporcu boli známe aj kolíznej opatrovníčke, ktoré uvedené potvrdila.
Zároveň napáda aj rozhodnutie o určení výživného, ktoré považuje za neprimerane vysoké vzhľadom na
vek dieťaťa. K odvolaniu pripojila prepis rozhovoru medzi rodičmi a dieťaťom 11.4.2015, jej vyjadrenia
k údajom obsiahnutým v zápisnici z 24.3.2015, maily od Dr. D., mail od navrhovateľkinej krstnej matky,
pokladničné bločky, kópie písomných prejavov maloletého vo vzťahu k matke, ďalšie kópie mailovej

korešpondencie zrejme navrhovateľky s otcom, resp. odporcom.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniam rodičov navrhol rozhodnúť na základe dostupných
dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, príjmy a majetkové pomery

oboch rodičov s poukazom na závery znaleckého posudku a výpovede znalkyne PhDr. L..

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že tvrdenie odporcu, že maloletý nechce byť
v striedavej starostlivosti a chce žiť výlučne s odporcom nie je pravdivé, keďže maloletý v rozhovore so

znalkyňou prejavil potrebu byť rovnocenne s obidvoma rodičmi a najviac by akceptoval model striedavej
starostlivosti. To, že odporca nesúhlasí so závermi znaleckého posudku je pochopiteľné, nakoľko nie
je v súlade s jeho názorom, že starostlivosť o dieťa by mal zabezpečovať výlučne on a jeho súhlas so
striedavou starostlivosťou v akýchkoľvek intervaloch je pre neho neprijateľný z dôvodu jeho individuálnejsnahy absolútne ju vytlačiť zo života maloletého. Touto snahou sa odporca v priebehu celého konania
vôbec netajil. Túto jeho snahu kolízna opatrovníčka, ako aj znalkyňa jednoznačne odmietli a poukázali
na to, že to nie je v záujme maloletého. Aj ďalšie tvrdenie odporcu, že z dôvodu jej pracovného

nasadenia nemôže zabezpečovať starostlivosť o dieťa je zavádzajúce. V priebehu konania jednoznačne
preukázala, že je schopná zabezpečiť dieťaťu svoju osobnú starostlivosť a tento fakt potvrdila aj
znalkyňa. Poukazuje tiež na skutočnosť, že syn s odporcom trávi čas vo veľkej miere hlavne pri počítači.
Syn trávi s dovolením odporcu počas týždňa každý deň od pondelka do piatku cca od 15.00 hod. do cca
23.00 hod. čas pri počítači a cez víkend aj od 9.00 hod. do 23.30 hod., s krátkymi prestávkami na jedlo

alebo pozeranie TV, prípadne urobenie domácich úloh. Ona je dlhodobo proti takýmto aktivitám a snaží
sa byť so synom aspoň raz za týždeň vonku. K návrhu odporcu na určenie výživného uvádza, že počas
ich manželstva odporca nemusel nikdy nič finančne zabezpečovať, takže súd určením tak vysokého
výživného odporcu len utvrdí v tom, že aj naďalej sa nemusí starať o zabezpečenie seba a syna.
Poukázala na to, že odporcovi byt kúpila jeho matka, avšak celé vybavenie domácnosti zabezpečila ona,
poskytla mu 500.000 Sk na kúpu osobného motorového vozidla a väčšinu výdavkov domácnosti roky

hradila sama vrátane dovoleniek. Odporca v závere odvolania uvádza, že mal. E. si postupne zvyká na
tento stav a ani on nevie určiť, aký dopad bude mať tento experiment na dieťa. K tomu uvádza, že mal.
E. si na nič nové zatiaľ nezvyká, lebo stále všetci bývajú v spoločnej domácnosti. Poukazuje na to, že
počas celého konania bolo jej snahou nájsť čo najlepšie riešenie vzniknutej situácie s čo najmenším
negatívnym dopadom na ich syna. Práve rovnocenná striedavá osobná starostlivosť rodičov by bola

pre maloletého, ako aj pre oboch rodičov najlepším riešením. Pri vyjadrení odporcu, že v inom konaní
bude hľadať v budúcnosti prípadne iné riešenia, vyjadruje obavu nad tým, že odporca bude v budúcnosti
vyvíjať neustály tlak na ich syna, ako aj na ňu ďalšími súdnymi konaniami s cieľom dosiahnuť svoj zámer,
a to úplne odlúčiť ju od syna. Počas konania poukazovala na skutočnosť, že odporcom bola dlhodobo
psychicky týraná a jeho vyjadrením, že bude pokračovať v inom konaní bude toto jej týranie pokračovať

aj po rozvode manželstva.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na dôvodoch
svojho odvolania a k námietkam navrhovateľky uvádza, že nesúhlasí s jej tvrdením, že by rozsudok súdu

prvého stupňa bol nevykonateľný, nakoľko súd presne stanovil deň a čas, kedy sa osobná starostlivosť
jedného z rodičov začína a kedy končí. Vzhľadom na to, že ich manželstvo s navrhovateľkou bolo
právoplatne rozvedené napadnutým rozsudkom, ktorý vo výroku o rozvode nadobudol právoplatnosť
30.5.2015,vbudúcnostinebudúsnavrhovateľkoubývaťvjednombyte.Ničnenamietaprotitomu,abysa
mal.E.stretávalsnavrhovateľkoupočastrojtýždňovéhointervalu,kebybudevjehoosobnejstarostlivosti

podľa ich dohody, ak o to prejaví záujem maloletý. S navrhovateľkou je ochotný sa dohodnúť o jej
stretávaní s dieťaťom aj bez súdnej úpravy. V plnom rozsahu rešpektuje záujem maloletého a jeho názor,
ktorý vo veku 11 rokov jednoznačne aj pred súdom vyjadril, že momentálne nechce meniť miesto, kde
žije a podľa vývoja situácie v budúcnosti sám zaujme k tomu stanovisko. Vyjadril názor, že vôľu dieťaťa je
potrebné vziať do úvahy, pretože dieťa vyjadrilo názor jednoznačne aj pred súdom. Stanovisko a želanie

navrhovateľky, aby mal. E. nebol pred súdom vypočutý, nie je súd povinný rešpektovať, ani sa ním riadiť.
Rešpektujúc príkaz súdu priviedol maloletého na pojednávanie, kde prišiel dobrovoľne v sprievode jeho
sesterniceavyjadrilsvojnázor.Jeprirodzené,žedieťa,ktorépredtýmnikdyneabsolvovaložiadnesúdne
konanie má z toho prirodzený stres. Považuje za neprofesionálne spochybňovať odborné schopnosti
sudcu pri výsluchu dieťaťa už aj s prihliadnutím na jeho dlhoročnú sudcovskú prax. Pokiaľ ide o úpravu

styku počas sviatkov, navrhuje veľkonočné sviatky ponechať tak, ako rozhodol súd prvého stupňa, t.j. že
mal.E.ichstrávikaždýroksním.Deleniejarnýchajesennýchprázdninnadvečastijekontraproduktívne
a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Pri navrhovateľkou žiadanej úprave by mal. E. nemohol absolvovať
žiadnu dovolenku, prípadne prázdninový pobyt v trvaní jedného týždňa, pretože by bol nútený sa vrátiť
k druhému rodičovi. Pri úprave zimných prázdnin, ktorých začiatok je spravidla 22.12. v každom roku a

koniec 7.1. v každom roku súd prvého stupňa rozdelením tohto času na dve časti medzi rodičov upravil
aj vianočné sviatky, Silvester a Nový rok. Úprava, ktorú žiada navrhovateľka je oveľa užšia a z jej návrhu
vyplýva, že s dieťaťom namiesto sedem - osem dní chce stráviť len dva dni, pričom tak, ako to navrhuje,
opätovne narúša kontinuitu trávenia sviatkov dieťaťa s jedným z rodičov. V prílohe predložil svoje ďalšie
osobné vyjadrenie vo veci samej v počte 5 strán spolu s prílohami.

Matka doručila odvolaciemu súdu 10.2.2016 vyjadrenie k stanovisku otca, v ktorom opakovane
poukázala na argumenty už uvedené v jej odvolaní a uviedla, že medzičasom došlo aj k zmene pomerov,nakoľko 3.2.2016 jej odporca oznámil, že o 11.00 hod. bude mať vyložené svoje veci pred bytom s tým,
že dovtedy žili v spoločnej domácnosti napriek tomu, že ich manželstvo bolo rozvedené a spoločne
zabezpečovali starostlivosť o maloletého, i keď otec ešte viac začal manipulovať s maloletým hovoriac

mu rôzne nepravdy, ktoré mala údajne povedať ona, okrem toho sa stupňovali jeho vyhrážky voči nej
a vo väčšom rozsahu ako predtým využíval všetky svoje možnosti, aby nahradzoval jej starostlivosť
o maloleté dieťa vrátane vyberania dieťaťa zo školy už o 14.05 hod., vykonávania všetkých domácich
prác, prípravy raňajok a podobne, nedovolil jej, aby čokoľvek pre maloletého pripravila v snahe vo
všetkom ju predbehnúť, dokonca cez víkend skoro ráno žehlil a zároveň rozhodoval o všetkom, čo

sa týka dieťaťa výlučne sám. Nekomunikoval s ňou, nebol ochotný dohodnúť sa ani na úprave styku
počas vianočných sviatkov, kedy mala možnosť stretnúť sa s dieťaťom až 30.12.2015 a mohla ho
mať vo svojej starostlivosti len do 4.1.2016 napriek tomu, že mala nahlásenú dovolenku až do konca
vianočných prázdnin. Maloletý po tom, čo jej odporca oznámil, že bude mať veci vyložené pred bytom
začal plakať a zdalo sa jej, že dokonca otca udrel. Následne opustila spoločnú domácnosť, v ktorej
dovtedy žila, nakoľko byt patrí odporcovi a ona má samostatný byt, ktorý je zariadený a spôsobilý na

bývanie maloletého dieťaťa. Spolu s dieťaťom požiadala odporcu, aby po vysvedčení mohlo byť dieťa u
nej a následne u nej maloletý zotrval od 3.2. do 7.2.2016. Dieťa bolo v pohode, cítila, že pobyt u nej mu
vyhovuje. Mali vlastný program, počas pobytu dieťaťa u nej bol maloletý v kontakte s otcom, telefonoval
mu a nevyskytli sa žiadne problémy. Dieťa otcovi odovzdala v nedeľu 7.2. a dohodli sa, že otec jej dieťa
donesie v sobotu 13.2.2016 na obed a s dieťaťom strávi päť dní na dovolenke mimo Košíc počas jarných

prázdnin. Uviedla, že dieťa už má vedomosť o tom, že sú rozvedení, je si vedomé toho, že po rozvode
manželstva bude v striedavej starostlivosti, a to, že bude čiastočne u nej a čiastočne u otca. Domnieva
sa, že maloletý sa s touto situáciou vysporiadal. Naďalej tvrdí, že odporca sa snaží o značnú manipuláciu
dieťaťa,pričomvšetkymožnosti,ktorébymohlizlepšiťpomeryporozvodemanželstvaodmieta.Maloletý
sa u nej cíti dobre, neodmieta ju a nezistila, že by uprednostňoval pri výchove svojho otca na úkor nej. To,

že musela násilným spôsobom odísť zo spoločnej domácnosti jej len otvorilo nové možnosti pri výchove
maloletého, a to vychovávať ho v inom prostredí, ako je prostredie otca, ktorý sa snažil každodennými
aktivitami získať si syna. Uviedla, že v zamestnaní má stanovený pružný pracovný čas a zamestnávateľ
jej umožní prispôsobiť pracovnú dobu tak, aby sa mohla o syna počas striedavej starostlivosti postarať.
Okrem toho má možnosť vykonávať prácu aj z domu, čo pri starostlivosti o maloletého aj využila. Okrem

toho jej otec zrušil trvalý pobyt v byte, kde bývali bez oznámenia, o čom sa dozvedela náhodne až cez
internet. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že odporca sa voči nej nespráva korektne, neinformuje
ju a zavádza ju. Žiada, aby jej zásielky súdu boli adresované na N. XX Q. O.G.. K vyjadreniu pripojila
úradný záznam spísaný na ÚPSVaR Košice 8.12.2015.

Výrok rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa

obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov,
ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná
starostlivosť v záujme dieťaťa. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého

dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolorešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného

ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ods. 6 citovaného ustanovenia, ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne

na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, avšak nesprávne ich aplikoval na
zistený skutkový stav. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že právna úprava

rodičovských práv a povinností vyplývajúca jednak zo Zákona o rodine, ako aj z Dohovoru o právach
dieťaťa je zásadne koncipovaná na rovnoprávnom postavení oboch rodičov (§ 28 ods. 2 Zákona o
rodine), čomu korešponduje právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov s vylúčením akýchkoľvek
nezákonných zásahov (čl. 7, 8 Dohovoru o právach dieťaťa). V zmysle čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa
prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo

súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi musí
byť záujem dieťaťa. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je
teda podstatným posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale
o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami
rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a

povinností. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a
len, ak to nie je možné, tak v starostlivosti toho z rodičov, ktorý má na to lepšie predpoklady. Obaja rodičia
majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, ktoré im vznikli zo zákona narodením dieťaťa, a preto
obaja majú aj rovnaké právo podieľať sa na výchove dieťaťa, pokiaľ na ich strane neexistuje okolnosť,
ktorá ich zo starostlivosti o dieťa vylučuje v tom smere, že ohrozuje stabilitu výchovného prostredia,

prípadne je v priamom rozpore so záujmom dieťaťa (nespôsobilosť rodiča vychovávať dieťa je daná
najmä jeho zdravotným stavom fyzickým alebo psychickým, nevhodným výchovným prostredím alebo
neexistujúcim, nedostatočným alebo nevhodným prostredím v domácnosti rodiča atď.). Ustanovenie §
24 ods. 4 Zákona o rodine ukladá súdu pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbať aj
na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a aby bolo

rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. Pokiaľ niektorý z rodičov nerešpektuje práva druhého rodiča, ako aj práva
maloletého dieťaťa, sú tu vážne pochybnosti o výchovnej spôsobilosti takéhoto rodiča. Hmotnoprávnymi
podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti vyplývajúcimi z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine sú,že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem,
striedavá starostlivosť je v záujme dieťaťa a takýmto spôsobom budú lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Uvedenými zásadami sa súd prvého stupňa riadil, keď vykonal dokazovanie na objektívne posúdenie
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov o vhodnosti tej ktorej
formy zabezpečovania starostlivosti o maloleté dieťa aj znaleckým dokazovaním z odboru detskej
psychológie a dospel k dôvodnému záveru, že v záujme dieťaťa je zverenie do striedavej osobnej

starostlivosti oboch rodičov. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplývalo, že takýmto spôsobom
budú lepšie zaistené potreby dieťaťa vzhľadom na to, že obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,
obaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a maloleté dieťa vyžaduje rovnakú prítomnosť oboch
rodičov, ktorú si predstavuje tak, že budú všetci bývať v spoločnej domácnosti. Uvedený postoj dieťaťa
je zjavne motivovaný rovnako intenzívnym vzťahom k obidvom rodičom, ako aj skutočnosťou, že rodičia
dieťa neinformovali o rozvode manželstva a s tým spojenou zmenou, ktorá nevyhnutne bude musieť

nastať v dôsledku oddeleného bývania rodičov. Uvedený postup rodičov, keď neinformovali dieťa o
zmenách, ktoré nevyhnutne nastanú, považovala i ustanovená znalkyňa za nevhodný, keďže primerané
vysvetlenie zo strany rodičov by nepochybne dieťaťu výrazne pomohlo práve v situácii, kedy rodičia
bojujú o priazeň dieťaťa a získanie dieťaťa do svojej starostlivosti, ktorú skutočnosť dieťa zjavne vníma
a v snahe nepoškodiť ani jednému z rodičov, ktorých má rovnako rado uvedomujúc si dosah svojich

vyjadrení k tejto veci odmieta podávať akékoľvek pozitívne, ale aj negatívne vnímanie svojich rodičov, ich
vzájomné konflikty prežíva úzkostne, je citlivé, smutné, skľúčené, pasívne a submisívne voči ostatným.
Aj napriek tomu, že to rodičia odmietajú, znalkyňa konštatovala manipuláciu dieťaťa vo vzťahu k obom
rodičom. Dlhodobé pretrvávanie tohto stavu môže byť vážnym rizikom pre psychický vývin maloletého,
čo by si mali obidvaja rodičia uvedomiť. Znalkyňa tiež konštatovala, že obidvaja rodičia sú voči sebe

rivalizujúci, neschopný toho času kooperovať, dohodnúť sa vzhľadom na ich narušenú vzájomnú
komunikáciu. Otec sa rád stavia do pozície istej nenahraditeľnosti vo výchove maloletého s tendenciou
zaberať celý výchovný priestor pri dieťati, čo môže byť spôsobené aj tým, že matka v dôsledku svojej
pracovnej vyťaženosti prijímala starostlivosť otca o dieťa, keďže jej to vyhovovalo a otec rád túto
starostlivosť zabezpečoval. Vzhľadom na dieťaťom prejavenú potrebu byť rovnocenne s obidvoma

rodičmi, ktorých potrebuje pre svoj ďalší vývin znalkyňa považovala za najvhodnejší variant striedavú
starostlivosť o dieťa aj napriek momentálne narušenej komunikácii rodičov a neschopnosti dohodnúť
sa na pravidlách zabezpečovania bežného fungovania dieťaťa, čo je však odstrániteľné vzhľadom na
intelekt rodičov za súčasného odborného vedenia v spolupráci s psychológom. Odvolací súd konštatuje,
že dieťa doposiaľ nebolo konfrontované so situáciou oddeleného bývania rodičov, preto nie je od neho

možné ani očakávať, aby zaujalo uvážený a ničím neovplyvnený postoj k určitej forme zabezpečovania
osobnej starostlivosti rodičov. Pokiaľ sa odporca odvoláva na vôľu maloletého dieťaťa prezentovanú na
pojednávaní súdu, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že aj keď právo maloletého dieťaťa
slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom
umožňujúcim mu do určitej miery vyrovnať nerovné postavenie napríklad vo vzťahu k jeho rodičom,

prípadne kolíznemu opatrovníkovi, avšak konečné hodnotenie, resp. posúdenie záujmov maloletého
dieťaťa patrí súdu, ktorý musí korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho v
konkrétnej veci vhodné a čo nie. Navyše prejavený názor dieťaťa na pojednávaní a teda jeho výpovednú
hodnotu značne spochybňuje vyšetrenie znalkyne, ktorá konštatovala zablokovanie dieťaťa vo vzťahu
k vyjadreniam týkajúcim sa jeho rodičov, manipuláciu rodičov s dieťaťom a jeho prejavenú túžbu

rovnocenne zachovať kontakty s obidvoma rodičmi. Odvolací súd takto dospel k záveru, že v najlepšom
záujme maloletého dieťaťa v súčasnej situácii je jeho zverenie do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, avšak nestotožnil sa s rozsahom zabezpečovania starostlivosti o dieťa jeden týždeň u
matky a tri týždne u otca, čo by navyše pri formulácii výroku súdom prvého stupňa ani nezodpovedalo
realite, nakoľko v niektorých mesiacoch by dieťa bolo v starostlivosti otca nie tri, ale až štyri týždne.

Z uvedeného pohľadu možno konštatovať, že tento výrok rozsudku súdu prvého stupňa bol nejasný,
rozporný a nezrozumiteľný. Vzhľadom na to, že maloleté dieťa preferuje rovnocennú starostlivosť oboch
rodičov, pričom doposiaľ rodičia nežili oddelene, je vhodné, aby dieťa bolo čo najmenej vystavované
rôznym zmenám a štýlom výchovy najprv prispôsobovaním sa režimu jeden týždeň u matky, tri týždne
u otca a následne rovnocennou výchovou rodičov, tak ako to mal zrejme na mysli súd prvého stupňa.

Čo najrýchlejšia stabilizácia výchovného prostredia u maloletého dieťaťa, a teda aj u jeho rodičov je
predpokladom pre normalizáciu vzťahov aj medzi rodičmi, ktorí budú mať priestor na to, aby zlepšili svoju
komunikáciu a začali kooperovať v záujme zabezpečenia všetkých potrieb svojho dieťaťa. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a upravil interval zabezpečovania striedavejosobnej starostlivosti oboch rodičov po týždni, ktorý interval považovala aj ustanovená znalkyňa za
najvhodnejší vzhľadom na situáciu maloletého dieťaťa s tým, že počas letných prázdnin stanovil interval
dvojtýždňový, čo rodičom umožní zabezpečiť adekvátny prázdninový program, a teda lepšie využitie

voľného času dieťaťa s poukazom aj na možnosti čerpania dovoleniek rodičov. Osobitne upravil výkon
striedavej starostlivosti o maloleté dieťa počas jarných a jesenných prázdnin, ako aj sviatkov tak, aby
dieťa malo možnosť tráviť s oboma rodičmi určitú časť uvedeného obdobia za súčasného zachovania
rovnomerného času oboch rodičov, ktorý s nimi dieťa strávi.

Odvolací súd zároveň rozhodol o oprávnení rodičov zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s
právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach
môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon v ust. §
35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh

jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok
dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im
súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony ani do výkonu rodičovských práv a povinností.
Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú
uvedené v ust. § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzením výkonu alebo

úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností rozhodnúť výlučne tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a
spravovať jeho majetok obom rodičom zachované aj na čas po rozvode. Realizovať ho budú v bežných
veciach každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj
jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať

spoločne. Z uvedeného dôvodu je teda právne bezvýznamné, či dieťa bolo zverené do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov alebo len do výlučnej starostlivosti jedného z rodičov, pretože právo
zastupovať dieťa v bežných veciach a spravovať jeho majetok patrí obom rodičom. Výrok rozsudku súdu
prvého stupňa, ktorým ustanovil maloletému za majetkového opatrovníka oboch rodičov je zmätočný
vzhľadom na to, že v zmysle § 33 Zákona o rodine ustanovenie majetkového opatrovníka prichádza

do úvahy len vtedy, ak záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku sú ohrozené
a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku. V takomto
prípade súd ustanoví za majetkového opatrovníka v prvom rade fyzickú osobu, ak takejto osoby niet,
obec alebo inú právnickú osobu. Z uvedeného je teda zrejmé, že za majetkového opatrovníka dieťaťu
nemôžu byť ustanovení rodičia, nakoľko oprávnenie spravovať majetok dieťaťa im patrí zo zákona a len

v prípade, ak nie sú schopní spravovať majetok dieťaťa, môže súd dieťaťu na tento účel ustanoviť inú
osobu spôsobilú vykonávať funkciu majetkového opatrovníka.

V dôsledku zmeny rozsahu zabezpečovania striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté

dieťa odvolací súd zmenil aj výrok o rozsahu určenia vyživovacej povinnosti matky k maloletému
dieťaťu, nakoľko vyživovacia povinnosť bude zo strany oboch rodičov plnená predovšetkým ich
osobnou starostlivosťou o dieťa a zabezpečovaním jeho potrieb počas jednotlivých intervalov osobnej
starostlivosti a vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti matky, ktoré sú podstatne lepšie ako
možnosti a pomery otca považoval za primerané a v súlade so zákonnými kritériami určovania rozsahu

vyživovacej povinnosti výživné v rozsahu 400 € mesačne, čím sa zabezpečí dorovnanie životnej úrovne
dieťaťa počas starostlivosti zabezpečovanej otcom dieťaťa. Vzhľadom na účel výživného, ktorým je
zabezpečiť oprávnenému prostriedky na živobytie v danom mesiaci (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine), má
byť deň splatnosti výživného určený v danom mesiaci čo najskôr, maximálne do 15. dňa v mesiaci,
pričom výplatný termín povinného nie je relevantnou skutočnosťou, na ktorú by bolo potrebné prihliadať,

preto odvolací súd určil splatnosť výživného do 15. dňa v mesiaci.

Odvolací súd rozhodol aj o trvalom bydlisku maloletého, ktoré ostane v doterajšom bydlisku, a to v O.
na Y. J.. Č.. X, ako aj o oprávnení toho ktorého z rodičov uplatniť si rodinné prídavky a daňový bonus.

Vo vzťahu k odvolaciemu návrhu navrhovateľky, aby súd uložil rodičom povinnosť pravidelne sa
informovať o maloletom dieťati odvolací súd poukazuje na ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine, z ktoréhovyplýva, že informačná povinnosť vzniká tomu rodičovi, ktorý má dieťa zverené do výlučnej osobnej
starostlivosti a tomu korešpondujúce právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti na informácie o dieťati. V prípade zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov teda uvedenú povinnosť nie je možné v súlade so zákonom uložiť.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a
§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p., nakoľko predmetom odvolacieho konania bolo len rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, v ktorom konaní žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.