Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211204961
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1211204961.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: L. U., Z.. XX.X.XXXX,
B. V. B., R.. X. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Ladislavom Kružlíkom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Ul. Ďatelinova č. 2, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, o ochranu osobnosti,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26. apríla 2013 č. k.

20C/38/2011 - 498 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal uloženia
povinnosti odporcovi strpieť uverejnenie ospravedlnenia jednak v označených printových médiách,

jednak jeho odvysielania aj v spravodajských reláciách vybraných televíznych staníc ako aj náhrady
nemajetkovej ujmy.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že nie je daná pasívna legitimácia
odporcu, keďže k namietanému zásahu došlo zo strany inej osoby, a to vtedajšieho primátora odporcu,
F. G.. Na tlačovej konferencii primátora odporcu v januári 2011 nedošlo k zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa, keďže kritika smerovala voči Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., a nie voči osobe

navrhovateľa, v tom čase generálneho riaditeľa tejto spoločnosti.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. jeho zmeny a vyhovenia návrhu na začatie konania.
Namietal správnosť záveru súdu prvého stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie odporcu, keďže
primátor na tlačovej konferencii dňa 19.1.2011 vystupoval ako štatutárny zástupca odporcu. Nesúhlasil
so záverom súdu, že kritika primátora bola primeraná sledovanému cieľu, t. j. odvolaniu navrhovateľa

ako generálneho riaditeľa BVS, a.s., keďže uvedený cieľ mohol odporca dosiahnuť iným spôsobom,
konaním orgánov spoločnosti, v ktorých mal svojich zástupcov. Namietal tiež, že hodnotiaci úsudok
o tunelovaní spoločnosti je z ekonomického hľadiska nesprávny /tunelovanie spoločnosti s poukazom
na stratu (účtovný údaj) vo vzťahu k nárastu výroby, strate vody (technický údaj), nevýhodný vzťah
s dcérskou spoločnosťou z dôvodu spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS, a.s. do
dcérskej spoločnosti/, ako aj, že vychádza z nepreukázaných skutkových tvrdení /neexistencia faktúry za

výmenu žiarovky v sume 560 €, nezvýšenie odstupného pre menežment spoločnosti v decembri 2010,
nepreukázanie tvrdeného predaja hektárov pozemkov/, na overenie pravdivosti ktorých mal odporca
vynaložiť väčšiu mieru opatrnosti.
Odporca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Zastával názor, že namietané výroky
nepredstavovali zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Hodnotiaci úsudok o tunelovaní spoločnosti
predstavoval oprávnenú kritiku s ohľadom na podozrenia o nehospodárnom nakladaní s prostriedkami

v rámci BVS, a.s., založenými na výročných správach a audítorskej správe z decembra 2010, listoch
zamestnancov, stanoviskách členov dozornej rady atď. Navrhovateľ nebol označený za osobu, ktoráspoločnosť tunelovala, ale za osobu z titulu svojej funkcie zodpovednú za zhoršené ekonomické
parametre spoločnosti.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu a z dôvodov vymedzených odvolaním

navrhovateľa, bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
Zo skutkového stavu ustáleného súdom prvého stupňa vyplýva, že primátor odporcu ako väčšinového
akcionára Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. krátko po nástupe do funkcie zvolal tlačovú
konferenciu, na ktorej informoval zástupcov printových i vysielacích médií o pomeroch v tejto

obchodnej spoločnosti i o jeho zamýšľanom budúcom postupe. V úvode tlačovej konferencie boli
prezentované grafy, týkajúce sa ekonomických ukazovateľov BVS, a.s., predovšetkým poklesu zisku
v tejto spoločnosti, nárastom výroby vody a strát vody v potrubiach. Po ich prezentácii primátor
uviedol, že z jeho pohľadu sa pravdepodobne jedná o tunelovanie tejto spoločnosti, pretože iné
vysvetlenie na dosiahnutú stratu pri raste výroby vody nemá. Vychádzajúc z predĺženia zmluvy o
výhradnom dodávateľovi až do roku 2024, pred vypršaním pôvodne určenej doby platnosti, zo zistených

nezrovnalostí pri fakturáciách, z nevýhodného spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS, a.s.
poukázal tiež na nevýhodný vzťah medzi BVS, a.s. a jej dcérskou spoločnosťou Infra Services, a.s.
Napokon konštatoval, že v tejto dcérskej spoločnosti došlo ku skrytej privatizácii, keď strategický partner
nebol vyberaný napr. prostredníctvom verejnej súťaže a k zvýšeniu jej základného imania upisovaním
nových akcií došlo napriek charakteru materskej spoločnosti deň pred komunálnymi voľbami. Na otázku

novinára primátor uviedol, že za stav v spoločnosti je zodpovedný jeho menežment, osobitne jej
generálny riaditeľ (identifikovaný menom a priezviskom), teda navrhovateľ.
Za tohto skutkového stavu nemožno považovať za správny záver súdu prvého stupňa, že odporca nie
je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Primátor odporcu nesporne vystupoval na tlačovej konferencii
ako štatutárny zástupca odporcu, a nie ako fyzická osoba. Akcionárom obchodnej spoločnosti, ktorej

sa kritika týkala, totiž nebol primátor ako fyzická osoba, ale odporca. Rovnako súd prvého stupňa
dospel k nesprávnemu záveru, že namietané výroky neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv
navrhovateľa, keďže primátor za zodpovednú osobu za stav spoločnosti menovite označil navrhovateľa.
Napriek nesprávnosti uvedených záverov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za vecne
správny.

Odvolací súd sa totiž stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že odporcovu kritiku treba považovať za
oprávnenúanepriznaniesúdnejochranynavrhovateľoviobstojívtesteprimeranosti.Prikolíziíústavných
práv na informácie a navrhovateľovho práva na ochranu dobrého mena a cti bolo potrebné uprednostniť
právo verejnosti na informácie.
Predovšetkým je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo skutočnosti, že akcionármi

BVS, a.s. sú mestá a obce západoslovenského regiónu, t.j. verejný sektor. Predmet jej činnosti, výroba
a dodávka vody ako strategickej suroviny je existenčnou záležitosťou obyvateľstva i podnikateľských
subjektov. Otázka hospodárenia takejto spoločnosti je preto otázkou s vysokým verejným záujmom,
teda so zvýšenou ochranou šírenia informácií, kde nielen samotná spoločnosť, ale i členovia jej orgánov
musia zniesť širšiu mieru kritiky, obdobne ako verejne činné osoby. (porovnaj K. K. V.. D., I. V.. J.).

Primátor odporcu napadnuté hodnotiace úsudky (tunelovanie spoločnosti, nevýhodný vzťah s dcérskou
spoločnosťou, jej skrytá privatizácia) prezentoval po oznámení niektorých ekonomických ukazovateľov
spoločnosti ako pravdepodobný stav v spoločnosti (...pravdepodobne...,... z môjho pohľadu... ), ktorý
bude možné verifikovať po výmene jej vedenia (dozorná rada, predstavenstvo, generálny riaditeľ). Pre
svojehodnotiaceúsudky,podloženéikonkrétnymiprípadmi(predajpôdy,fiktívnefaktúry,vysokácenaza

výmenu žiaroviek, zvýšenie odstupného, rozhodnutie o zvýšení základného imania dcérskej spoločnosti
deň pred komunálnymi voľbami) mal odporca dostatok indícií jednak z informácii od zástupcov odporcu
v dozornej rade, jednak z listov samotných zamestnancov BVS, a.s. o nehospodárnom nakladaní s
prostriedkami spoločnosti, ako i z audítorskej správy za rok 2010).
Svojím postupom teda ponechal priestor adresátom informácií na vytvorenie vlastného názoru.

Pokiaľ odvolateľ namietal, že hodnotiace úsudky sú z ekonomického hľadiska nesprávne (tunelovanie s
poukazom na stratu spoločnosti vo vzťahu k nárast výroby, nevýhodný vzťah s dcérskou spoločnosťou
z dôvodu spätného nájmu vozidiel, predstavujúcich vklad BVS do dcérskej spoločnosti), ako aj že
vychádzajú z nepreukázaných skutkových tvrdení (neexistencia faktúry za výmenu žiarovky v sume
560 €, nezvýšenie odstupného pre menežment v decembri 2010, nepreukázanie tvrdeného predaja

hektárovpozemkov),odvolacísúdpoukazujenaskutočnosť,žetlačovákonferencia,respektívetvrdenia,
ktoré na nej odzneli, neboli adresované ekonomickým expertom. Boli určené pre zástupcov médií, aby
mohli širokú verejnosť informovať o krokoch nového vedenia mesta vo vzťahu k takejto strategickej
spoločnosti. Kritika nehospodárneho nakladania s prostriedkami v oblasti verejného sektora (majetokmiest a obcí) je plne legitímna v demokratickej spoločnosti, najmä za situácie, keď zo samotného
prostredia tejto spoločnosti (zamestnanci) opakovane dochádzalo k upozorneniam na neefektívne
hospodárenie vo vzťahu k dcérskej spoločnosti, boli zistené pochybenia pri odpredávaní nadbytočného

majetku BVS, a.s., vrátane jej nehnuteľného majetku. I keď odporca mal zastúpenie v jednotlivých
orgánoch BVS, a.s. nie je vyšetrovacím orgánom, preto je celkom pochopiteľné, že nemohol mať k
dispozícii detailné informácie o dianí v spoločnosti. Kritika odporcu mala preto dostatočný skutkový
základ pre hodnotiace úsudky, ktoré na konferencii odzneli. Z vykonaného dokazovania nemožno
vyvodiť úmysel odporcu ľstivo uvádzať skutočnosti, ktoré sa nezakladajú na pravde. Forma kritiky bola

primeraná, bez použitia neprimeraných hanlivých či expresívnych výrazov na adresu navrhovateľa ako
jej dlhoročného predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa.
Podľa názoru odvolacieho súdu s ohľadom na charakter odporcu, predmet činnosti navrhovateľa ,
viacročnépochybnostioefektívnomhospodárenísverejnýmiprostriedkami(upozorneniazamestnancov
ešte z roku 2008), zásah do osobnostných práv navrhovateľa možno považovať za potrebný pre
dosiahnutie sledovaného cieľa, t.j. efektívnejšieho hospodárenia s verejnými prostriedkami v BVS, a.s.,

pričom nemožno opomenúť, že primátor odporcu za zodpovedného za situáciu v spoločnosti označil
okrem navrhovateľa i orgány spoločnosti a predchádzajúce vedenie odporcu .
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ( § 219 ods. 1,2
O.s.p. ), z hľadiska vecnej správnosti jeho výroku.
V odvolacom konaní úspešnému odporcovi odvolací súd náhradu trov tohto konania nepriznal, keďže

ich náhradu neuplatnil (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.