Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/146/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812217977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812217977.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4, IČO: 36 864 421 proti odporcovi Slovenskej republike -

Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2

veta druhá O.s.p. rozhodol o tom, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu
exekútora v zákonnej lehote, rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej zákonnej lehote, rozhodol o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote a zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej a rozsudkom vo veci samej rozhodol tak, že
odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ podal hromadne návrhy na začatie konania, ktorými sa domáhal
voči odporcovi náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov, súd uznesením č.k. 10C/146/2012-7 zo dňa
24.10.2012 podľa § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania spojil na spoločné konanie
veci vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 10C/146/2012, 10C/147/2012, 10C/148/2012,

10C/149/2012, 10C/150/2012, 10C/151/2012, 10C/152/2012, 10C/153/2012, 10C/154/2012,
10C/155/2012, 10C/156/2012, 10C/157/2012, 10C/158/2012, 10C/159/2012, 10C/160/2012,
10C/161/2012, 10C/162/2012, 10C/163/2012, 10C/164/2012, 10C/165/2012, 10C/166/2012,
10C/167/2012, 10C/168/2012, 10C/169/2012, 10C/170/2012, 10C/171/2012, 10C/172/2012,
10C/173/2012, 10C/174/2012, 10C/175/2012, 10C/176/2012, 10C/177/2012, 10C/178/2012,
10C/179/2012, 10C/180/2012, 10C/181/2012, 10C/182/2012, 10C/183/2012, 10C/184/2012,

10C/185/2012, 10C/186/2012, 10C/187/2012, 10C/189/2012, 10C/190/2012, 10C/191/2012,
10C/192/2012, 10C/193/2012, 10C/194/2012, 10C/195/2012, 10C/196/2012, 10C/197/2012,
10C/198/2012, 10C/199/2012, 10C/200/2012, 10C/201/2012, 10C/202/2012, 10C/203/2012,
10C/204/2012, 10C/205/2012, 10C/206/2012, 10C/207/2012, 10C/208/2012, 10C/209/2012,
10C/210/2012, 10C/211/2012, 10C/212/2012, 10C/213/2012, 10C/214/2012, 10C/215/2012,
10C/216/2012, 10C/217/2012, 10C/218/2012, 10C/219/2012, 10C/220/2012, 10C/221/2012,

10C/222/2012, 10C/223/2012, 10C/224/2012, 10C/225/2012, 10C/226/2012, 10C/227/2012,
10C/228/2012, 10C/229/2012, 10C/230/2012, 10C/231/2012, 10C/232/2012, 10C/233/2012,10C/234/2012, 10C/235/2012, 10C/236/2012, 10C/237/2012, 10C/238/2012, 10C/239/2012,
10C/240/2012, 10C/241/2012, 10C/242/2012, 10C/243/2012, 10C/244/2012, 10C/245/2012,
10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/249/2012, 10C/250/2012, 10C/251/2012,

10C/252/2012, 10C/253/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012, 10C/256/2012, 10C/257/2012,
10C/258/2012, 10C/259/2012, 10C/260/2012, 10C/261/2012, 10C/262/2012, 10C/263/2012,
10C/264/2012, 10C/265/2012, 10C/266/2012, 10C/267/2012, 10C/268/2012, 10C/269/2012, ktoré sa
viedli pod č.k. 10C/146/2012.

Vo veciach 10C/147/2012, 10C/153/2012, 10C/154/2012, 10C/156/2012, 10C/164/2012, 10C/165/2012,
10C/169/2012, 10C/170/2012, 10C/172/2012, 10C/174/2012, 10C/175/2012, 10C/176/2012,
10C/177/2012, 10C/179/2012, 10C/180/2012, 10C/184/2012, 10C/185/2012, 10C/187/2012,
10C/190/2012, 10C/191/2012, 10C/192/2012, 10C/200/2012, 10C/201/2012, 10C/202/2012,
10C/204/2012, 10C/206/2012, 10C/207/2012, 10C/216/2012, 10C/221/2012, 10C/223/2012,
10C/224/2012, 10C/225/2012, 10C/226/2012, 10C/227/2012, 10C/228/2012, 10C/229/2012,

10C/230/2012, 10C/231/2012, 10C/232/2012, 10C/233/2012, 10C/234/2012, 10C/235/2012,
10C/236/2012, 10C/238/2012, 10C/239/2012, 10C/240/2012, 10C/241/2012, 10C/243/2012,
10C/244/2012, 10C/245/2012, 10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/251/2012,
10C/252/2012, 10C/253/2012, 10C/260/2012, 10C/261/2012, 10C/269/2012 sa navrhovateľ domáhal
náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že

rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to zamietnutím
žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy navrhovateľom označené
ako ISTINA RS). Voči odporcovi uplatnil z titulu majetkovej škody sumu zodpovedajúcu náhrade istiny
s príslušenstvom, ktorá bola predmetom exekúcie v jednotlivých exekučných konaniach, v ktorých bola
žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá po uplynutí zákonnej lehoty a z titulu nemajetkovej ujmy uplatnil

sumu zodpovedajúcu 20% z uplatnenej istiny s príslušenstvom.

V obsahu týchto návrhov poukázal na to, že navrhovateľ ako veriteľ zo zmlúv o úvere navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonným
ustanovení zo strany jednotlivých dlžníkov. Exekúciu navrhol vykonať pre pohľadávky, ktoré mu vznikli

nesplnením záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, ktorých účastníkom na strane veriteľa bol
navrhovateľ a na strane dlžníkov fyzické osoby. Súdny exekútor predložil návrh navrhovateľa na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom tunajšiemu súdu a požiadal ho o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od jej doručenia, bez ohľadu na to, či

exekučným titulom, pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu,
rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo exekučným titulom bola napr. notárska zápisnica. Exekučný
súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie tak, že žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol. Súd o žiadosti o udelenie
poverenia rozhodol po uplynutí zákonom stanovenej doby, 15-dňovej lehoty. Postup súdu považoval za
nesprávny, charakterizovaný tým, že nebolo vydané rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a nesprávny úradný postup vykonaním úradného postupu
bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom

materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa. Tunajšiemu súdu ako exekučnému
súdu navrhovateľ vytýkal, že spôsobom odporujúcim zákonu, t.j. vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok, preskúmaním
exekučného titulu - rozsudku rozhodcovského súdu. Podľa názoru navrhovateľa všeobecný súd, ktorý
konal v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému

komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo pre veriteľa. Poukázal na to, že existencia rozsudku rozhodcovského súdu, ktorý je z
pohľadu exekučného súdu materiálne nevykonateľný, spôsobuje prekážku veci právoplatne rozhodnutej
a zamedzuje navrhovateľovi iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na
zaplatenie istiny s príslušenstvom.

Takýto postup exekučného súdu považoval za nesprávny, v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
V predmetnom prípade neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia navykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo

je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej
škody, po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Exekučnému súdu vytýkal, že svojim nelegálnym
postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia

zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v
právnom vzťahu medzi navrhovateľom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným, odvíjajúceho svoju
podstatu od uzatvorenej zmluvy o úvere. Poukázal na to, že podľa platnej právnej úpravy je rozsudok
rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v
občianskom súdnom konaní.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ uplatnil voči odporcovi
náhradu majetkovej škody predstavujúcej náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznanáprávoplatnýmrozhodnutímvšeobecnéhosúduvedenomprotidlžníkomzozáväzkovéhovzťahu
založeného zmluvou o úvere. Súčasne voči nemu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,
pretože samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods. 1

Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces zaručený článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa názoru navrhovateľa je dôsledkom
nesústredenej činnosti exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie vymožiteľnosti
majetkového práva navrhovateľa. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho

očakávanianavrhovateľa,žesprávnymazákonnýmpostupomsúdudôjdekvymoženiujehopohľadávky.
Poukázal na to, že navrhovateľ mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote
včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho
zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so

starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu oprávnenosti svojho nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy ako ďalšie dôvody uviedol i to, že neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok spôsobilý
reštituovať vzniknutú situáciu, neexistuje možnosť súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva
a vzniknutá situácia vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti pocity
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti. Vytvorenie

absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších
plánovaných, podnikateľských aktivít navrhovateľa, zánik už vytvorených podnikateľských plánov a
vyvolaná strata zisku spôsobila hospodársku stratu na jeho strane. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Výšku nemajetkovej ujmy vyčíslil sumou zodpovedajúcou 20% z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.3.2013 poukázal na to, že v podanom návrhu
navrhovateľa sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ nedokázal uviesť ani len spisovú
značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučná vec vedená na súde, chýbajú

relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci
a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný
dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody a nemajetkovej ujmy. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o spisovej značke ním
namietaného exekučného konania sa podľa odporcu nezakladá na pravde, má charakter zavádzajúceho

tvrdenia minimálne pre to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním
uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom
identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Poukázal na to, že neoznačenie
spisovej značky exekučného konania, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany
exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa

na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu (napr. rozhodnutie Ústavného súdu
SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012). Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul
nároku na náhradu škody navrhovateľa. Navrhovateľ uvádza v obsahu návrhu rozhodnutie o zamietnutie
žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanienezákonného rozhodnutia, ale súčasne namieta nesprávne úradný postup v podobe prieťahov v
exekučnom konaní. Z takto formulovaného návrhu nie je potom jednoznačne jasné, na základe akého
titulu navrhovateľ uplatňuje náhradu škody, pretože v návrhu sa tieto tituly prelínajú. Nie je zrejmé,

či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom
konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporca poukázal na to, že navrhovateľ neuviedol

kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného vzťahu. Neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti
na zbytočné prieťahy v exekučnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej
sťažnosti. Podľa návrhu odporcu všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať
prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc má iba predseda súdu alebo ústavný súd.

K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporca uviedol,

že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej,
je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 1 Zákona
č. 514/2003 Z.z. o zdpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších
predpisov, preto odporca jeho nárok považoval za predčasne uplatnený. Poukázal i na to, že navrhovateľ

napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa dozvedel o škode,
nepredložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a neuviedol skutočnosti, či boli podávané
sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu

škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca nepovažoval
za predbežne prerokovaný.

K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporca poukázal na

to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom vzniku trov
exekučného konania. V tomto smere poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ - Austurcom C-40/08,

ktorý nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Konštatoval, že unáhlené
konanie zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj
otázky, či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek

nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ
ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
spis. zn. I. ÚS 16/02.

Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si podľa názoru odporcu vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
čo navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporca uviedol, že tento postup nemôže

byť nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a nemôže sa jednať ani o škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o

udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že
by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súdv exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS
60/2011 ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd

má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v
platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na
to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy,

existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd.
V súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania a uviedol, že

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.

K výpočtu materiálnej škody navrhovateľom odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal

jednak vznik a ani výšku škody. Pokiaľ uplatnil majetkovú škodu vo výške istiny s príslušenstvom,
nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ na preukázanie toho, čoho sa domáha. Nepreukázal
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia a ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia iba preukázalo nespôsobilosť
konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Nulitný rozhodcovský rozsudok

nepredstavuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre uplatnenie nároku navrhovateľa na súde.
Navrhovateľ mal možnosť získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania, čo nevykonal
a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú v návrhu namieta. Ak by aj nastala situácia, že si
toto právo navrhovateľ uplatnil novým návrhom, musel by preukázať v prvom rade, že by mu súd bez
akýchkoľvek pochybností priznal požadovaný nárok od dlžníka v sume, v ktorej ho požaduje od odporcu

avdruhomrade,žepohľadávkysúnevymožiteľnévdôsledkupochybeniaokresnéhosúdu,tzn.ženebyť
nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu
pohľadávky. Túto skutočnosť však navrhovateľ nepreukázal.

K uplatnenej nemajetkovej ujme odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a

fyzických osôb je odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti,
neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej
ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 30Cdo/675/2011, v ktorom bolo konštatované, že odškodnenie právnickej osoby za
nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnými prieťahmi v konaní nie je možné vzťahovať na fyzické osoby,

ktoré sa na činnosti právnickej osoby nejakým spôsobom zúčastňujú, lebo im nevzniká ujma priamo.
Poukázal i na to, že navrhovateľ zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov navrhovateľa
bližšie nekonkretizoval a rovnako nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské
postupy navrhovateľa. Požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z istiny a príslušenstva
navrhovateľ nepodložil akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou. Odporca považoval

za krajne nesprávny spôsob určenia náhrady nemajetkovej ujmy percentuálnou čiastkou z tvrdenej
skutočnej škody. Považoval za potrebné uviesť, aby bolo prihliadnuté na dobré mravy v súvislosti s
uplatnenou nemajetkovou ujmou navrhovateľa. Zdôraznil, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťounegatívne,bolipredmetomzáujmuEurópskejkomisie,kčomuodporcapripojillistEurópskej
komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360 a poukázal na to,

že súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
navrhovateľa podnietila zvýšenú spotrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej
moci. Navrhovateľ bol vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, ktorá zneužíva
slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca považoval konanie navrhovateľa zakonanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže škoda
mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej činnosti, pričom aj súdna moc
musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a to pri návrhoch na vykonanie exekúcie súdy

musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo nevydajú, s čím je spojená vyššia časová
náročnosť vykonania procesného úkonu súdom. S poukazom na charakteristiku príčinnej súvislosti
medzi existenciou nesprávneho úradného postupu a vznikom škody alebo nemajetkovej ujmy odporca
uviedol, že navrhovateľovi žiadna škoda postupom okresného súdu nevznikla.

Vo veciach 10C/146/2012, 10C/149/2012, 10C/157/2012, 10C/159/2012, 10C/160/2012, 10C/161/2012,
10C/162/2012, 10C/166/2012, 10C/167/2012, 10C/171/2012, 10C/173/2012, 10C/181/2012,
10C/182/2012, 10C/186/2012, 10C/193/2012, 10C/195/2012, 10C/196/2012, 10C/199/2012,
10C/203/2012, 10C/211/2012, 10C/213/2012, 10C/214/2012, 10C/215/2012, 10C/218/2012,
10C/220/2012, 10C/237/2012, 10C/250/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012, 10C/256/2012,
10C/257/2012, 10C/259/2012, 10C/262/2012, 10C/264/2012, 10C/265/2012, 10C/267/2012 sa

navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Prievidza tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty ( návrhy označené navrhovateľom
ako NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty

(návrhy označené navrhovateľom ako NZP). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu majetkovej škody v sume 125,- eur, ktorú špecifikoval
ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej

ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v
súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške
660,- eur. Pomerná výška náhrady za jeden mesiac predstavuje sumu 55,- eur (660,- eur ročne : 12
mesiacov). Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu sumy 55,- eur a počtu
mesiacovzodpovedajúcimzbytočnýmprieťahomvsúdnomkonaní.Tentodruhnárokunanáhraduškody

navrhovateľ odôvodnil tým, že ako veriteľ zo zmlúv o úvere navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonným ustanovení zo strany
jednotlivých dlžníkov. Exekúciu navrhol vykonať pre svoje pohľadávky, ktoré mu vznikli nesplnením
záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, ktoré ako veriteľ uzavrel s dlžníkmi, fyzickými osobami. Súdny
exekútor predložil návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi tunajšiemu

súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu
bolo rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od jej doručenia. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie tak, že žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol po
uplynutí zákonom stanovenej doby alebo po uplynutí zákonnej lehoty poverenie na vykonanie exekúcie
vydal. Postup súdu považoval za nesprávny, charakterizovaný tým, že nebolo vydané rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a nesprávny úradný
postup vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho

následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na strane navrhovateľa.
Takýto postup exekučného súdu považoval za nesprávny a v rozpore s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu, že v predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ počas súdneho konania nachádzal, čo
je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Zdôvodunesprávnehoúradnéhopostupuexekučnéhosúdunavrhovateľuplatnilvočiodporcovináhradu

majetkovej škody v sume 125,- eur, ktorú špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období,
ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutím o nej. V tomto období navrhovateľ na správu pohľadávky prostredníctvom pracovnýchvýkonovzamestnancapomocouinformačnéhosystémuvynaložilsumu70,-eur,naudržiavanieasprávu
informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému

súdu, na poštovné a v telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania vynaložil
sumu 15,- eur. Celkom navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu, uplatnil sumu 125,- eur. Táto
suma by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení

poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Súčasne voči nemu uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej
lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom

6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý podľa názoru
navrhovateľa je dôsledkom nesústredenej činnosti exekučného súdu takej intenzity, ktorá má za
následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde

k vymoženiu jeho pohľadávky a k vyvolaniu rizík zániku povinného subjektu, k zmareniu účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným a k insolventnosti povinného. Poukázal na to, že navrhovateľ mohol
vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť
rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho
pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá.

Postup exekučného súdu zamedzil navrhovateľovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára.
Na podporu oprávnenosti svojho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako ďalšie dôvody uviedol
i to, že neexistuje akýkoľvek účinný vnútroštátny prostriedok spôsobilý reštituovať vzniknutú situáciu,
neexistuje možnosť súdneho uplatnenia pohľadávky a jej príslušenstva a vzniknutá situácia vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti,

neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo zánik ďalších plánovaných, podnikateľských
aktivít navrhovateľa, zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku spôsobila
hospodársku stratu na jeho strane. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho
podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní jeho ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z právneho názoru Ústavného súdu
SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na
každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,- eur. Pomerná výška náhrady
za jeden mesiac predstavuje sumu 55,- eur (660,- eur ročne : 12 mesiacov). V prejednávanej veci

náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ uplatnil za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného
súdu. Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil aj za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Odporcavpísomnomvyjadrenízodňa18.3.2013ktomutodruhunárokunavrhovateľananáhraduškody
poukázal na to, že v podanom návrhu navrhovateľa sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. navrhovateľ
nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania, pod ktorou je exekučná
vec vedená na súde, chýbajú relevantné údaje, ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú

význam pre posúdenie celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ
nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného
konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Tvrdenie navrhovateľa, že nemá vedomosť o
spisovej značke ním namietaného exekučného konania sa podľa odporcu nezakladá na pravde, má
charakter zavádzajúceho tvrdenia minimálne pre to, že kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní,

ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu škody, má mať možnosť a záujem relevantným
a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu mala byť spôsobená škoda. Poukázal
na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany exekučného súdu, bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SRodmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu
(napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 211/2012, IV. ÚS 366/2012, IV. ÚS 374/2012).
Podľa názoru odporcu nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody navrhovateľa. Nie je zrejmé,

či navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov v súdnom
konaní, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia
v zákonom stanovenej lehote.

Vo vzťahu k tvrdeným prieťahom v exekučnom konaní odporca poukázal na to, že navrhovateľom

zvolený postup podávania žiadosti o informáciu o stave konania nie je možné považovať za riadny
prostriedok smerujúci k zabránenie tvrdených prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Poukázal na
Nález Ústavného súdu SR III.ÚS 69/2011 zo dňa 3.5.2011, v obsahu ktorého bolo konštatované, že
sťažovateľ má predovšetkým postupovať podľa zásady vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje
právo). To, že tak navrhovateľ nekonal, je možné pripísať iba jemu. Poukázal i na to, že všeobecný súd
v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, pretože túto právomoc

má iba predseda súdu alebo ústavný súd.

K žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody odporca uviedol,
že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už v mesiaci september 2012 bol súdu doručený návrh

vo veci samej, je zrejmé, že navrhovateľ ho nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v § 16
ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení
neskorších predpisov, preto odporca jeho nárok považoval za predčasne uplatnený. Poukázal i na to,
že navrhovateľ napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nepreukázal žiadané skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, dátumy, kedy sa

dozvedeloškode,nepredložildokladypreukazujúcevyčíslenúmajetkovúškoduaneuviedolskutočnosti,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy. Navrhovateľ teda neposkytol žiadnu súčinnosť
na predbežné prerokovanie jeho žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Z týchto dôvodov nárok navrhovateľa odporca
nepovažoval za predbežne prerokovaný.

K samotnému nároku na náhradu škody, konkrétne k nesprávnemu úradnému postupu týkajúceho sa
rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote odporca poukázal na
to, že lehota na poverenie exekútora vykonaním exekúcie je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský

rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní. Prejavilo sa to vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočnom
vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ - Austurcom C-40/08, ktorý
nevylúčil posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Konštatoval, že unáhlené konanie
zo strany súdov by mohlo viesť k nedostatočnému a nekvalitnému posúdeniu prípadu a tým aj otázky,

či rozhodcovský rozsudok spĺňa všetky kritéria zákonnosti. Poukázal na to, že z ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota na vydanie
poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, čo znamená, že akýkoľvek
nárok žalobcu vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v 15-dňovej
lehote v namietaných exekučných konaniach začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v zákone. Pokiaľ

ide o stav pred 1.6.2011, odporca konštatoval, že v samotnej dôvodovej správe je k novelizovanému
ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého
ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojím autentickým výkladom aj NR
SR ako zákonodarný zbor SR. Skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová "rozhodnutí rozhodcovských
súdov", predstavovala len explicitnejšie ujasnenie zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto

ustanovenia. Argumentácia navrhovateľa je v interpretácii toho, čo zákonodarca zamýšľal, nefundovaná
a nepravdivá a § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské
rozsudky aj pred 1.6.2011. Poukázal i na to, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty
neznamená automaticky prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
spis. zn. I. ÚS 16/02.

Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si podľa názoru odporcu vyžaduje osobitnú
právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu
spotrebiteľských zmlúv. Vo vzťahu k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,čo navrhovateľ považoval za nesprávny úradný postup, odporca uviedol, že tento postup nemôže
byť nesprávnym úradným postupom podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. a nemôže sa jednať ani o škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím okrem iného je nevyhnutné, aby nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná
príslušným orgánom, čo v danom prípade nebolo splnené. Zo znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia, táto sa týka len prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe
exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že

by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Ak navrhovateľ tvrdil, že súd
v exekučnom konaní prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal opätovné posúdenie práva
navrhovateľa na zaplatenie dlhu, odporca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp.zn. IV. ÚS
60/2011 ako i na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, z obsahu ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd
má povinnosť z úradnej povinnosti preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu,
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy.

K tvrdeniu existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., v
platnom znení, v ktorom je explicitne uvedené, z čoho výlučne je možné vychádzať pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v zbytočných prieťahoch v konaní. Poukázal na
to, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov konaní
nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosti preukázania. Nepreukázal podanie sťažnosti na prieťahy,

existenciu právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, právoplatného rozhodnutia
ESĽP, či právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Otázku, či bolo alebo nebolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je pritom kompetentný preskúmať len Ústavný súd.
V súvislosti s nesprávnym úradným postupom odporca vzniesol námietku premlčania a uviedol, že

pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia pred dňom 23.4.2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli doručené prvé žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku) vznáša námietku premlčania.

K vyčíslenej náhrade škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a

nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Navrhovateľ neuviedol, či ním špecifikované vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca navrhovateľom uvedenú paušalizáciu
vecných nákladov nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z.. Poukázal na to že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody by musel

produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú
škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, odporca tvrdil, že tento systém
navrhovateľ využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému

vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.
Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne
spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku

na majetkovú škodu navrhovateľom považoval za nepodložené, uplatňovanie si paušálnej sumy 125,-
eur na každého dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej výške k sume 660,- eur odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, prípadne
660,- eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha.
Rovnako nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich
orgánovnavrhovateľa,pretoženárokyuplatňujeprávnickáosobaaniefyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,pretožeimpriamonevznikážiadnaškoda.Poukázalna
to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej
komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č.

JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na
všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca konanie
navrhovateľa považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu

škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a
to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Vo veciach 10C/148/2012, 10C/150/2012, 10C/151/2012, 10C/152/2012, 10C/155/2012, 10C/158/2012,

10C/163/2012, 10C/168/2012, 10C/178/2012, 10C/183/2012, 10C/189/2012, 10C/194/2012,
10C/197/2012, 10C/198/2012, 10C/205/2012, 10C/208/2012, 10C/209/2012, 10C/210/2012,
10C/212/2012, 10C/217/2012, 10C/219/2012, 10C/222/2012, 10C/249/2012, 10C/258/2012,
10C/263/2012, 10C/266/2012, 10C/268/2012 sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorá mu
vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že nerozhodol o návrhu

na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
( návrhy označené navrhovateľom ako ZE). Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu
navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu majetkovej škody v sume 175,- eur, ktorú špecifikoval ako
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu

súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal
z právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní
je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur.
Pomerná výška náhrady za jeden mesiac predstavuje sumu 55,32 eur, prípadne sumu 55,- eur (663,88
eur ročne : 12 mesiacov). Náhradu nemajetkovej ujmy uplatnil v sume rovnajúcej sa súčinu sumy

55,32 eur a počtu mesiacov zodpovedajúcim zbytočným prieťahom v súdnom konaní. V obsahu týchto
druhov návrhov navrhovateľ poukázal na to, že súdny exekútor v súlade s ust. § 44 ods. 1 Exekučného
poriadku predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Prievidza
ako exekučnému súdu a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ pre
obavy o právny a faktický osud pohľadávok vymáhaných súdnym exekútorom podľa ust. § 44 ods.

8 Exekučného poriadku podal exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek
tomu, že veci ním prejednávané nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovali si takú
spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej
30-dňovej lehote od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora tak, ako mu to ukladá ust.

§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Navrhovateľ postup exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne s ust. § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, resp. od 1.12.2006 s ust.
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku. Tvrdil, že v predmetných veciach neexistuje okolnosť, ktorá by
umožňovala exekučného súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu

nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony,
ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa navrhovateľ v exekučnej veci počas
súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR.
Navrhovateľ sa dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia
jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesení exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody, ktorú špecifikoval ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. V tomto období navrhovateľ

na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vynaložil sumu 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu 50,- eur. Ďalšie náklady,
ktoré navrhovateľ vynaložil a uplatnil ich ako majetkovú škodu spočívali v administratívnom spracovanítextov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, v publikačných výdajoch spojených s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, v poštovnom a v telekomunikačných výdajoch spojených s
urgovaním a kontrolou stavu konania. Tieto výdavky vyčísli sumou 15,- eur. Celkom navrhovateľ vo veci

správy a vymáhania svojich pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na
zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu, uplatnil sumu 175,- eur. Táto suma by navrhovateľa nezaťažila, ak by exekučný súd
postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Poukázal na to, že dôvodom k podaniu návrhu na zmenu súdneho exekútora bola strata dôvery
navrhovateľa k exekútorovi a to najmä pre jeho neefektívne a neúčinné postupy, ktoré nesmerovali
k riadnej a včasnej ochrane jeho oprávnených záujmov. Navrhovateľ mal odôvodniteľné podozrenie
vzniku škody na jeho strane. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora nečinný, musel toto obdobie navrhovateľ prekrývať svojou aktivitou cielenou na
udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním exekútora a ďalších účastných orgánov,

čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom. Náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch navrhovateľ uplatnil voči odporcovi z dôvodu, že samotné konštatovanie porušenia práva
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s
porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v
primeranom čase, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom. Neprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy
navrhovateľa riziku zániku povinnej osoby, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a riziku insolventnosti povinného. Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vnímal ako spravodlivú
satisfakciuzakonkrétneporušeniejehozákonnýchnárokov.Zaďalšiedôvody,prektoréuplatnilnárokna
náhradu nemajetkovej ujmy, považoval neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku

nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou
a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik
už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane navrhovateľa a rovnako aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným zásahom

vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy a spôsobila neistotou v plánovaní
ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Pri určení primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z
právneho názoru Ústavného súdu SR, podľa ktorého pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je
spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 663,88 eur. Pomerná
výška náhrady za jeden mesiac predstavuje sumu 55,32 eur (663,88 eur ročne : 12 mesiacov). Náhradu

nemajetkovej ujmy uplatnil aj za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského
plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa, stratu legitímnych očakávaní, že nastane
v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a
vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky.

Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej zo dňa 18.3.2013 poukázal na to, že navrhovateľ v
prejednávanej veci prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má
znášať sám. Jeho tvrdenia, že nemá vedomosť o spisových značkách ním uvádzaných exekučných
konaní sa nezakladá na pravde, má charakter klamlivého a zavádzajúceho tvrdenia, pretože
nespochybňuje, že mu boli doručené uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora.

Neoznačenie spisových značiek exekučných konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu zo strany exekučného súdu bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol
sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu. Zdôraznil, že
nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Na jednej strane navrhovateľ namieta nezákonné konanie
v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale na

druhej strane zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov. Z takto formulovaného
návrhu nie je jednoznačne jasné, na základe akého titulu uplatňuje škodu, ak v návrhu sa tieto tituly
prelínajú a navrhovateľ jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu svoj nárok na náhradu škody uplatňuje.

K prieťahom v konaní odporca uviedol, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na ich

odstránenie, neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v príslušných
konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Zdôraznil, že
všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovaťprieťahyvkonaní.Tútoprávomoc
má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Odporca ďalej poukázal na to, že dňa 23.4.2012 muboli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012.
Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 27.9.2012 bol súdu doručený návrh vo veci samej, je zrejmé, že
navrhovateľ návrh nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003

Z.z.. Podľa názoru odporcu poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci
môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti. Vzhľadom k tomu, že
navrhovateľ takýmto spôsobom nepostupoval, tvrdil, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Pokiaľ navrhovateľ za nesprávny úradný postup považoval skutočnosť, že exekučný súd nerozhodol

o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, odporca k tomuto uviedol, že
všeobecným predpokladom na zmenu súdneho exekútora je žiadosť oprávneného na zmenu súdneho
exekútora spolu s uvedením súdneho exekútora, ktorý má pôvodného exekútora nahradiť. V praxi
je zaužívaný model, podľa ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu exekútora, predloží
túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho doterajších trov a na zaslanie
príslušného exekútorského spisu za účelom realizácie povinností vyplývajúcich exekučnému súdu z

ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku. Odporca pripustil, že v niektorých jednotlivých prípadoch mohol
exekučný súd rozhodnúť o návrhoch oprávneného na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej
30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu exekútora, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť. V takýchto prípadoch exekučný súd objektívne
nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútoratak,abyvtejtolehoterozhodolajotrováchexekúciepôvodnéhosúdnehoexekútoraasúčasne
postúpil exekučný spis pôvodného súdneho exekútora novému súdnemu exekútorovi. Poukázal na to,
že v prípadoch podozrenia navrhovateľa, že exekučný súd nekonal o návrhoch na zmenu súdneho
exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy a to podanie sťažnosti
predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ak navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť
podľa § 415 Obč. zákonníka, pretože si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.

Pokiaľ navrhovateľ za nesprávny úradný postup považoval prieťahy v exekučnom konaní, odporca
s poukazom na ust. § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. uviedol, že súd konajúci o náhrade škody

môže pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní
len v prípade, ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenie sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí ESĽD, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Odporca konštatoval, že navrhovateľ si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v exekučnom konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani
povinnosť preukázania a nepovažoval existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Poukázal na to,

že súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní iba v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo
Ústavným súdom SR. Odporca súčasne vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku
navrhovateľa, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho
exekútora pred dňom 23.4.2009, t.j. 3 roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

K vyčíslenej náhrade škody odporca poukázal na to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, považoval za hypotetické. Navrhovateľ neuviedol, či ním špecifikované vecné
náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Odporca navrhovateľom uvedenú paušalizáciu

vecných nákladov nepovažoval ani za zmenšenie majetku poškodeného, ani za ušlý majetkový
prospech, na základe čoho sa potom nemôže domáhať ich náhrady podľa Zákona č. 514/2003
Z.z.. Poukázal na to že navrhovateľ v prejednávanej veci na preukázanie vzniku škody by musel
produkovať dôkazy preukazujúce vznik škody pri každej individuálne pohľadávke. Pokiaľ za skutočnú
škodu považoval náklady na využívanie informačného systému, odporca tvrdil, že tento systém

navrhovateľ využíval nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom
a to nielen na správu pohľadávok, ktoré boli predmetom exekúcií, ale aj takých, pri ktorých žiadne
exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania a správy informačného systému
vznikala navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie odporca považoval za účelové.Rovnako aj udržiavanie informačného systému je činnosťou, ktorú musí navrhovateľ vykonávať na
každodennej báze. Požadovať paušálne sumy za tieto veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne
a znovu účelové. Rovnako za neprimerané čiastky považoval náklady navrhovateľa na administratívne

spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné výdaje. V tomto smere poukázal na samotné
stanovisko navrhovateľa zo dňa 2.7.2012 k žiadostiam o doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktoré boli zaslané odporcovi a v ktorom uviedol, že disponuje jednotnou a
nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme a tieto návrhy boli spracovávané v elektronickej
forme a súdom boli odoslané tiež elektronicky. Z tohto dôvodu odporca uplatnenie nároku na majetkovú

škodu navrhovateľom považoval za nepodložený, uplatňovanie si paušálnej sumy 175,- eur na každého
dlžníka považoval za nadhodnotené a nepreukázané.

K uplatnenej nemajetkovej ujme v pomernej výške k sume 663,88 eur odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany
súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá

musí byť priznaná za každý rok prieťahov, je podľa názoru odporcu nesprávna úvaha. Rovnako
nie je možné prihliadať na tvrdenú frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru členov riadiacich orgánov
navrhovateľa, pretože nároky uplatňuje právnická osoba a nie fyzické osoby, ktoré sa na činnosti
právnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,pretožeimpriamonevznikážiadnaškoda.Poukázalna
to, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej

komisie, k čomu ako dôkaz pripojil list Európskej komisie, Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č.
JUST/A3/RM/kb D /2010/1360/, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na
všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Odporca konanie

navrhovateľa považoval za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu
škody voči štátu, keďže škoda mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, pričom aj súdna moc musí pozornejšie skúmať práve podania navrhovateľa, a
to návrhy na vykonanie exekúcie, súdy musia obzvlášť opatrne zvažovať, či poverenie vydajú alebo
nevydajú, s čím je spojená vyššia časová náročnosť vykonania procesného úkonu súdom.

Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. považoval odporca návrh navrhovateľa za neopodstatnený a navrhol ho
zamietnuť.

Pri uplatnení nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľ postupoval v
súlade s ust. § 15 ods. 1 Zákona č.514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné
prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Odporca do podania návrhu na súd vo veci samej na
žiadosť pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania, výšku ktorých nevyčíslil.

Odporca uplatnil nárok na náhradu trov konania, výšku ktorých nevyčíslil.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie napriek riadne a včas doručenému predvolaniu

neustanovili,svojuneprítomnosťneospravedlnili.Napojednávaniesanestanovilaniodporca,ktorýsvoju
neprítomnosť písomne ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania. Neprítomní účastníci a právny
zástupca navrhovateľa pojednávanie z dôležitého dôvodu odročiť nežiadali, preto súd v súlade s ust. §
101 ods. 2 O.s.p. vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

Po oboznámení sa s obsahom exekučných spisov tunajšieho súdu 9Er 2437/2009,16Er 425/2010,
15Er 2067/2006, 15Er 25/2009, 15Er 2780/2006, 9Er 2078/2006, 15Er 1280/2005, 16Er 128/2011,
16Er 1274/2009, 16Er 2464/2006, 15Er 1864/2009, 15Er 132/2010, 15Er 1279/2005, 16Er 21/2009,
16Er 46/2009, 9Er 1634/2009, 9Er 20/2009, 16Er 438/2007, 15Er 1780/2009, 15Er 2894/2009, 15Er

2500/2011, 16Er 1619/2009, 15Er 2736/2006, 9Er 1631/2009, 15Er 2504/2011, 15Er 2832/2009,
15Er 1865/2009, 15Er 2813/2010, 9Er 2509/2011, 9Er 1638/2009, 16Er 2431/2010, 9Er 2339/2010,
15Er 69/2007, 9Er 2432/2010, 9Er 2510/2011, 16Er 1781/2009, 15Er 26/2009, 16Er 343/2007, 15Er
1442/2010, 9Er 2504/2011, 15Er 2697/2011, 16Er 1857/2009, 15Er 274/2007, 16Er 2503/2011, 15Er2336/2010, 9Er 2952/2011, 16Er 2355/2011, 16Er 544/2007, 16Er 2498/2011, 15Er 1859/2009, 15Er
1802/2006, 9Er 427/2006, 16Er 191/2007, 9Er 1317/2010, 16Er 388/2011, 15Er 345/2011, 16Er
2427/2010, 15Er 1622/2009, 16Er 2885/2006, 15Er 3373/2010, 15Er 2339/2010, 16Er 53/2007, 15Er

272/2007, 9Er 2738/2006, 15Er 2952/2011, 16Er 56/2007, 9Er 1173/2010, 15Er 1623/2009, 15Er
2464/2009, 15Er 2295/2009, 16Er 1578/2006, 9Er 2497/2011, 16Er 342/2007, 15Er 2508/2011, 15Er
1402/2009, 15Er 99/2007, 9Er 1116/2007, 16Er 1714/2011, 15Er 2452/2010, 9Er 3143/2010, 16Er
2644/2011, 15Er 89/2011, 15Er 2798/2011, 15Er 1875/2011, 16Er 520/2011, 16Er 272/2011, 9Er
734/2011, 9Er 2444/2011, 15Er 1625/2009, 15Er 2784/2011, 16Er 2504/2011, 9Er 3373/2010, 16Er

2457/2010, 15Er 2830/2009, 15Er 1312/2011, 9Er 3147/2010, 16Er 3478/2010, 15Er 2451/2010,
9Er 297/2011, 16Er 1269/2009, 9Er 865/2011, 9Er 1173/2010, 9Er 840/2007, 15Er 1116/2010, 9Er
2042/2012, 16Er 1527/2011, 9Er 2735/2010, 16Er 2426/2010, 16Er 1318/2010, 9Er 2731/2008,
16Er 2889/2009, 16Er 166/2005, 16Er 20/2009, 16Er 1398/2009, 15Er 2965/2011, 15Er 2965/2011,
9Er 21/2009, 16Er 371/2005, 15Er 2432/2009, 15Er 21/2009, 16Er 2773/2006, 9Er 2495/2011,
15Er 1579/2006, 15Er 2832/2009, s písomným vyjadrením odporcu k návrhu zo dňa 18.3.2013, so

stanoviskom Európskej komisie, Generálneho ministerstva pre spravodlivosť z čl. 42 spisu, s vyjadrením
odporcu zo dňa 16.12.2013, so sťažnosťami a upovedomeniami o vybavení sťažností v exekučných
veciach 15Er 1279/2005, 16Er 2431/2010, 9Er 2339/2010, 9Er 2432/2010, 15Er 1442/2010, 15Er
2697/2011, 9Er 1317/2010, 16Er 2427/2010, 9Er 1173/2010, 15Er 2452/2010, 16Er 2457/2010, 15Er
2451/2010, 9Er 1113/2010, 16Er 2426/2010, 16Er 1318/2010, 15Er 1579/2006, s ostatnými listinnými

dôkazmi v spise založenými, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Vo veciach 10C/147/2012, 10C/153/2012, 10C/154/2012, 10C/156/2012, 10C/164/2012, 10C/165/2012,
10C/169/2012, 10C/170/2012, 10C/172/2012, 10C/174/2012, 10C/175/2012, 10C/176/2012,
10C/177/2012, 10C/179/2012, 10C/180/2012, 10C/184/2012, 10C/185/2012, 10C/187/2012,

10C/190/2012, 10C/191/2012, 10C/192/2012, 10C/200/2012, 10C/201/2012, 10C/202/2012,
10C/204/2012, 10C/206/2012, 10C/207/2012, 10C/216/2012, 10C/221/2012, 10C/223/2012,
10C/224/2012, 10C/225/2012, 10C/226/2012, 10C/227/2012, 10C/228/2012, 10C/229/2012,
10C/230/2012, 10C/231/2012, 10C/232/2012, 10C/233/2012, 10C/234/2012, 10C/235/2012,
10C/236/2012, 10C/238/2012, 10C/239/2012, 10C/240/2012, 10C/241/2012, 10C/243/2012,

10C/244/2012, 10C/245/2012, 10C/246/2012, 10C/247/2012, 10C/248/2012, 10C/251/2012,
10C/252/2012, 10C/253/2012, 10C/260/2012, 10C/261/2012, 10C/269/2012, v ktorých sa navrhovateľ
domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza
spôsobeného tým, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, súd

z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/425/2010, EX 398/10 (vec 10C/147/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný X.X.XXXX zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 18.2.2010.
Uznesením č.k. 16Er/425/2010-10 zo dňa 12.5.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom

konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné,nedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmi.Premožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.
1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.8.2010 v spojení s rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/292/2010-19 zo dňa 14.7.2010, ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 16Er/425/2010-20 zo dňa
10.9.2010, právoplatným dňa 20.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu
bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/128/2011, EX 18300/2010 (vec 10C/153/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XX.X.XXXX. súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 21.1.2011. Uznesením č.k. 16Er/128/2011-10 zo dňa 7.2.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosťrozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2011. Odvolanie proti
nemu oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 16Er/128/2011-14 zo dňa 18.5.2011, právoplatným dňa

28.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1274/2009, EX 4290/2009 (vec 10C/154/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. X., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 24.7.2009. Uznesením č.k. 16Er/1274/2010-10 zo dňa 29.10.2009 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými
by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či
exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými

mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.4.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.
4CoE/6/2010-20 zo dňa 26.2.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie

podal oprávnený. Uznesením č.k. 16Er/1274/2009-26 zo dňa 21.6.2010, právoplatným dňa 14.7.2010
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1864/2009,EX8204/2009(vec10C/156/2012),vktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. Z., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
25.9.2009. Uznesením č.k. 15Er/1864/2009-10 zo dňa 23.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu

podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2010

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/187/2010-18 zo dňa 18.5.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/1864/2009-23 zo dňa 5.10.2010, právoplatným dňa 29.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1780/2009,EX7142/2009(vec10C/164/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. E., nar. 9XX.X.XXXXsúd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
16.9.2009. Uznesením č.k. 15Er/1780/2009-10 zo dňa 23.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný

súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
16.6.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/191/2010-18 zo dňa 11.5.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/1780/2009-24 zo dňa 4.8.2010, právoplatným dňa 10.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Z

úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2894/2009, EX 12809/2009 (vec 10C/165/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný J. E., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 29.12.2009. Uznesením č.k. 15Er/2894/2009-11 zo dňa 26.3.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre

možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 28.7.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/233/2010-23 zo dňa
31.5.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 15Er/2894/2009-26 zo dňa 5.10.2010, právoplatným dňa 3.11.2010 bolo exekučné

konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1631/2009, EX 5453/2009 (vec 10C/169/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. E., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 26.8.2009. Uznesením č.k. 9Er/1631/2009-10 zo dňa 10.12.2009 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný

titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 22.4.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/52/2010-20 zo dňa

26.2.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesenímč.k.9Er/1631/2009-23zodňa7.7.2010,právoplatnýmdňa29.7.2010boloexekučnékonanie
zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2504/2011, EX 8341/2011 (vec 10C/170/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. X., nar. X.X.XXXX súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2504/2011-11 zo dňa 23.8.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že

rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
20.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/16/2012-24 zo dňa 28.2.2012,

ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/2504/2011-40 zo dňa 24.8.2012, právoplatným dňa 24.9.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1865/2009,EX8772/2009(vec10C/172/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. S., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
25.9.2009. Uznesením č.k. 15Er/1865/2009-10 zo dňa 23.2.2009 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal

v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučnýsúd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2010
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/189/2010-20 zo dňa 20.5.2010,

ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/1865/2009-24 zo dňa 4.8.2010, právoplatným dňa 28.8.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2509/2011, EX 8354/2011 (vec 10C/174/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. P., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 9Er/2509/2011-10 zo dňa 25.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011. Oprávnený
proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2509/2011-11 zo dňa 17.10.2011, právoplatným dňa
26.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom

exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1638/2009, EX 6025/2009 (vec 10C/175/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L. E., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa

26.8.2009. Uznesením č.k. 9Er/1638/2009-10 zo dňa 9.12.2009 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor

exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
2.7.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/53/2010-19 zo dňa 30.3.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.

9Er/1638/2009-24 zo dňa 26.7.2010, právoplatným dňa 18.8.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2431/2010, EX 10677/2010 (vec 10C/176/2012), v

ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. E., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.9.2010. Uznesením č.k. 16Er/2431/2010-10 zo dňa 21.10.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného

na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 13.11.2010. Oprávnený proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 16Er/2431/2010-25 zo dňa
13.5.2011, právoplatným dňa 19.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal dňa 23.11.2010 sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní. Predsedníčka súdu sťažnosť nepovažovala za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede
na sťažnosť zo dňa 17.12.2010 založenej v spise na čl. 69.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2339/2010, EX 9206/2010 (vec 10C/177/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný X.X.XXXX.ar. M.súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 25.8.2010. Uznesením č.k. 9Er/2339/2010-10 zo dňa 15.11.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinnéhona plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 9.12.2010. Oprávnený proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2339/2010-30 zo dňa

27.5.2011, právoplatným dňa 8.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal dňa 23.11.2010 sťažnosť na zbytočné
prieťahy v konaní. Predsedníčka súdu sťažnosť nepovažovala za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede
na sťažnosť zo dňa 17.12.2010 založenej v spise na čl. 73.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2432/2010, EX 10661/2010 (vec 10C/179/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XEr/XXXX/XXXX-XXnXX.X.XXXX súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
súdu doručená dňa 9.9.2010. Uznesením č.k. 9Er/2432/2010-9 zo dňa 12.11.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 4.12.2010. Oprávnený proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2432/2010-32 zo dňa
13.5.2011, právoplatným dňa 7.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo

zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní
dňa 23.11.2010. Predsedníčka súdu sťažnosť nepovažovala za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede
na sťažnosť zo dňa 17.12.2010 založenej v spise na čl. 77.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2510/2011, EX 8301/2011 (vec 10C/180/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B., nar. 1B.súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 3.8.2011.
Uznesením č.k. 9Er/2510/2011-10 zo dňa 12.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú,

ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.10.2011. Oprávnený proti nemu odvolanie
nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2510/2011-12 zo dňa 17.10.2011, právoplatným dňa 8.11.2011 bolo

exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1442/2010, EX 4400/2010 (vec 10C/184/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. N., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 28.5.2010. Uznesením č.k. 15Er/1442/2010-11 zo dňa 7.9.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 29.9.2010. Oprávnený proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 15Er/1442/2010-31 zo dňa
10.5.2011, právoplatným dňa 1.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní,
ktorá nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo dňa 4.10.2010

založenej v spise 10C/146/2010 na čl. 81 a 93.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2504/2011, EX 8330/2011 (vec 10C/185/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. N., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 9Er/2504/2011-11 zo dňa 12.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosťrozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.10.2011. Oprávnený proti
nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2504/2011-13 zo dňa 17.10.2011, právoplatným dňa

8.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.16Er/1857/2009,EX8170/2009(vec10C/187/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. N., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
25.9.2009. Uznesením č.k. 16Er/1857/2009-12 zo dňa 22.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor

exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
2.11.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/72/2010-21 zo dňa 30.9.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.

16Er/1857/2009-22 zo dňa 23.12.2010, právoplatným dňa 3.1.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2503/2011, EX 8336/2011 (vec 10C/190/2012), v

ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XX.X.XXXX. G., nar. XX.X.XXXX súd zistil,
že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 16Er/2503/2011-10 zo dňa 25.8.2011 tunajší súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského

súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
25.11.2011. Oprávnený proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 16Er/2503/2011-13 zo dňa
28.11.2011, právoplatným dňa 29.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu

bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/2336/2010,EX9194/2010(vec10C/191/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný G. G., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 25.8.2010. Uznesením č.k. 15Er/2336/2010-10 zo dňa 30.9.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie,
ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
22.2.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/54/2011-27 zo dňa 31.5.2011,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/2336/2010-45 zo dňa 29.2.2012, právoplatným dňa 13.4.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2952/2011, EX 12676/2011 (vec 10C/192/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. G., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 12.9.2011. Uznesením č.k. 9Er/2952/2011-10 zo dňa 20.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosťrozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.10.2011. Oprávnený proti
nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2952/2011-12 zo dňa 24.10.2011, právoplatným dňa

29.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1317/2010, EX 3885/2010 (vec 10C/200/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. X., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
12.5.2010. Uznesením č.k. 9Er/1317/2010-10 zo dňa 10.9.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z
dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie,
ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa

20.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/54/2011-27 zo dňa 30.3.2011,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
9Er/1317/2010-35 zo dňa 21.6.2011, právoplatným dňa 14.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní, ktorá nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky

súdu zo dňa 4.10.2010 založenej v spise 10C/146/2010 na čl. 93.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/388/2011, EX 2739/2011 (vec 10C/201/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný W. E., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 21.2.2011. Uznesením č.k. 16Er/388/2011-10 zo dňa 1.3.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.3.2011. Oprávnený
proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k.16Er/388/2011-11 zo dňa 16.6.2011, právoplatným dňa
22.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/345/2011, EX 1358/2011 (vec 10C/202/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. R., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 14.2.2011. Uznesením č.k. 15Er/345/2011-10 zo dňa 16.3.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku

považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.9.2011. Oprávnený
proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k.15Er/345/2011-23 zo dňa 8.9.2011, právoplatným dňa

4.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1622/2009,EX5549/2009(vec10C/204/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. K., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
26.8.2009. Uznesením č.k. 15Er/1622/2009-10 zo dňa 24.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa14.6.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/186/2010-18 zo dňa 11.5.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
56Er/1622/2009-22 zo dňa 17.8.2010, právoplatným dňa 17.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/3373/2010, EX 15352/2010 (vec 10C/206/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýW. G., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 13.12.2010. Uznesením č.k. 15Er/3373/2010-9 zo dňa 22.12.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť

dňa 27.4.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/3373/2010-17 zo dňa 19.5.2011,
právoplatným dňa 10.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2339/2010, EX 9188/2010 (vec 10C/207/2012), v

ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. J., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 25.8.2010. Uznesením č.k. 15Er/2339/2010-11zo dňa 30.9.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného

na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 23.10.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2339/2010-34 zo dňa 18.5.2011,
právoplatným dňa 8.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že
v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2295/2009, EX 10391/2009 (vec 10C/216/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný I. R., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 4.11.2009. Uznesením č.k. 15Er/2295/2009-10 zo dňa 19.2.2010 tunajší súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 31.5.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoE/179/2010-19 zo
dňa 3.5.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 15Er/2295/2009-24 zo dňa 4.8.2010, právoplatným dňa 28.8.2010 bolo exekučné

konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1402/2009,EX4647/2009(vec10C/221/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. R., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
6.8.2009. Uznesením č.k. 15Er/1402/2009-10 zo dňa 21.10.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa23.3.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/1/2010-20 zo dňa 10.2.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/1402/2009-27 zo dňa 28.7.2010, právoplatným dňa 18.8.2010 bolo exekučné konanie zastavené.

Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1116/2007, EX 1138/2007 (vec 10C/223/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XXXX/XXXXR., nar. X.X.XXXX súd zistil, že

žiadosťsúdnehoexekútoraJUDr.MilanaStrieškuoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdu
doručenádňa31.5.2007.Dňa20.6.2007bolovydanépoverenienavykonanieexekúcie.Dňa15.10.2009
oprávnený požiadal o zmenu exekútora, o ktorej bolo rozhodnuté uznesením č.k. 9Er/1116/2007-15
zo dňa 25.6.2010. Exekúcia doposiaľ ukončená nebola. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v
predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1714/2011, EX 6368/2011 (vec 10C/224/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. M., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 30.5.2011. Uznesením č.k. 16Er/1714/2011-10 zo dňa 3.6.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku

považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.9.2011. Oprávnený
proti nemu odvolanie nepodal. Uznesením č.k.16Er/1714/2011-11 zo dňa 18.7.2011, právoplatným dňa

26.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2452/2010, EX 10638/2010 (vec 10C/225/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný W. G., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 10.9.2010. Uznesením č.k. 15Er/2452/2010-9 zo dňa 15.11.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 9.12.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2452/2010-32 zo dňa 16.6.2011,
právoplatným dňa 29.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa
23.11.2010, ktorá nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo dňa

17.12.2010 založenej v spise 10C/146/2010 na čl. 100.
.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/3143/2010, EX 13614/2010 (vec 10C/226/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q.. Q. L., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 26.11.2010. Uznesením č.k. 9Er/3143/2010-9 zo dňa 8.12.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 9.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoE/76/2011-28 zo dňa
30.3.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 9Er/3143/2010-32 zo dňa 8.6.2011, právoplatným dňa 29.6.2011 bolo exekučné konanie
zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený

nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2644/2011, EX 11588/2010 (vec 10C/227/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. G., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosťsúdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 15.8.2011. Uznesením č.k. 16Er/2644/2011-13 zo dňa 26.9.2011 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 18.10.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 16Er/2644/2011-14 zo dňa 21.10.2011,
právoplatným dňa 2.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,

že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/89/2011, EX 17718/2010 (vec 10C/228/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. B., nar. 5.XX.X.XXXX. súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
17.1.2011. Uznesením č.k. 15Er/89/2011-10 zo dňa 26.1.2011 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo
v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosťdňa19.2.2011.Odvolanie
oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/89/2011-11 zo dňa 28.4.2011, právoplatným dňa 18.5.2011

bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2798/2011, EX 12360/2011 (vec 10C/229/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. K. K., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 30.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2798/2011-13 zo dňa 26.10.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s

poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
6.7.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/132/2012-36 zo dňa 25.6.2012,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením
č.k.15Er/2798/2011-38 zo dňa 21.9.2012, právoplatným dňa 27.9.2012 bolo exekučné konanie

zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený
nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1875/2011, EX 6765/2011 (vec 10C/230/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. R., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že

žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 14.6.2011. Uznesením č.k. 15Er/1875/2011-10 zo dňa 30.6.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s

poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
28.10.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k.15Er/1875/2011-19 zo dňa 10.11.2011,
právoplatným dňa 23.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní, ktorá

nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo dňa 4.10.2010 založenej
v spise 10C/146/2010 na čl. 93.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/520/2011, EX 2899/2011 (vec 10C/231/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. R., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 28.2.2011. Uznesením č.k. 16Er/520/2011-10 zo dňa 4.3.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovskýrozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.3.2011. Odvolanie

oprávnený nepodal. Uznesením č.k.16Er/520/2011-11 zo dňa 28.7.2011, právoplatným dňa 4.8.2011
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/272/2011, EX 973/2011 (vec 10C/232/2012), v

ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XXEr/XXX/XXXX-XXJ., nar. XX.XX.XXXX
súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola súdu doručená dňa 7.2.2011. Uznesením č.k. 16Er/272/2011-10 zo dňa 17.2.2011
tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z
dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej

veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 12.3.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k.16Er/272/2011-11 zo dňa 18.5.2011,
právoplatným dňa 23.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/734/2011, EX 3652/2011 (vec 10C/233/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. R., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 16.3.2011. Uznesením č.k. 9Er/734/2011-10 zo dňa 6.4.2011 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.4.2011. Odvolanie

oprávnený nepodal. Uznesením č.k.9Er/734/2011-15 zo dňa 14.6.2011, právoplatným dňa 7.7.2011 bolo
exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2444/2011, EX 7605/2011 (vec 10C/234/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L. E., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 28.7.2011. Uznesením č.k. 9Er/2444/2011-11 zo dňa 18.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský

rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2011. Odvolanie
oprávnený nepodal. Uznesením č.k.9Er/2444/2011-13 zo dňa 30.9.2011, právoplatným dňa 11.11.2011
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom

konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.15Er/1625/2009,EX5445/2009(vec10C/235/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný I.k, nar. 1P. súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.8.2009.

Uznesením č.k. 15Er/1625/2009-13 zo dňa 21.10.2009 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje
povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor

exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
4.11.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/120/2009-21 zo dňa 30.9.2010,ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
15Er/1625/2009-23 zo dňa 17.12.2010, právoplatným dňa 19.1.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2784/2011, EX 11976/2011 (vec 10C/236/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. A., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola súdu doručená dňa 25.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2784/2011-13 zo dňa 26.10.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa

28.11.2012. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k.15Er/2784/2011-19 zo dňa 16.1.2013,
právoplatným dňa 7.3.2013 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že
v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.9Er/3373/2010,EX14578/2010(vec10C/238/2012),vktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. P., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
13.12.2010. Uznesením č.k. 9Er/3373/2010-9 zo dňa 27.12.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo

v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.6.2011 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/68/2011-20 zo dňa 31.3.2011. Odvolanie podal
oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/3373/2010-21 zo dňa 15.6.2011, právoplatným dňa 28.7.2011 bolo
exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní

oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2457/2010, EX 10720/2010 (vec 10C/239/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. P., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 10.9.2010. Uznesením č.k. 16Er/2457/2010-9 zo dňa 22.10.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť

dňa 23.3.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/108/2011-25 zo
dňa 24.2.2011. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 16Er/2457/2010-26 zo dňa 28.4.2011,
právoplatným dňa 4.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa
23.11.2010, ktorá nebola považovaná za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo

dňa 17.12.2010 založenej v spise 10C/146/2012 na čl. 104.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2830/2009, EX 12676/2009 (vec 10C/240/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýXXXX/XXXXn N., nar. X.X.XXXX súd zistil,
že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola súdu doručená dňa 21.12.2009. Uznesením č.k. 15Er/2830/2009-11 zo dňa 26.3.2010 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu,
že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne
listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp.
posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s

dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.6.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíneč.k. 17CoE/234/2010-23 zo dňa 31.5.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené.
Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 15Er/2830/2009-30 zo dňa 5.10.2010, právoplatným dňa
29.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom

exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1312/2011, EX 5260/2011 (vec 10C/241/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. N., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 2.5.2011. Uznesením č.k. 15Er/1312/2011-10 zo dňa 16.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.7.2011. Odvolanie

oprávnený nepodal. Uznesením č.k.15Er/1312/2011-19 zo dňa 28.7.2011, právoplatným dňa 24.8.2011
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/3147/2010, EX 13764/2010 (vec 10C/242/2012),

v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinnýX.X.XXXX, K., nar. X.X.XXXX súd zistil,
že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 26.11.2010. Uznesením č.k. 9Er/3147/2010-9 zo dňa 9.12.2010 tunajší súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval

povinného na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.1.2011. Oprávnený nepodal odvolanie. Uznesením č.k. 9Er/3147/2010-33 zo dňa
2.6.2011, právoplatným dňa 1.7.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v

konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/3478/2010, EX 16847/2010 (vec 10C/243/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Xl C., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 23.12.2010. Uznesením č.k. 16Er/3478/2010-9 zo dňa 10.1.2011 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť

dňa 14.7.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/166/2011-23 zo dňa
31.5.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 16Er/3478/2010-26 zo dňa 24.10.2011, právoplatným dňa 2.11.2011 bolo exekučné
konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2451/2010, EX 10526/2010 (vec 10C/244/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. C., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 10.9.2010. Uznesením č.k. 15Er/2451/2010-9 zo dňa 15.11.2010 tunajší súd žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 21.12.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2451/2010-31 zo dňa 18.5.2011,

právoplatným dňa 16.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa
23.11.2010, ktorá nebola považovaná za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo
dňa 17.12.2010 založenej v spise 10C/146/2012 na čl. 107.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/297/2011, EX 1190/2011 (vec 10C/245/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. C., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.2.2011. Uznesením č.k. 9Er/297/2011-10 zo dňa 23.2.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosťdňa8.4.2011.Odvolanieoprávnený
nepodal.Uznesenímč.k.9Er/297/2011-13zodňa16.5.2011,právoplatnýmdňa25.6.2011boloexekučné
konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1269/2009, EX 4060/2009 (vec 10C/246/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L. I., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 24.7.2009. Uznesením č.k. 16Er/1269/2009-10 zo dňa 29.10.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ

ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa8.3.2010vspojenísrozhodnutímKrajskéhosúduvTrenčíneč.k.5CoE/5/2010-10zodňa23.2.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
16Er/1269/2009-24 zo dňa 29.4.2011, právoplatným dňa 6.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť

na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/865/2011, EX 4585/2011 (vec 10C/247/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný IH.., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa 23.3.2011. Uznesením č.k. 9Er/865/2011-10 zo dňa 5.4.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.4.2011. Odvolanie
oprávnený nepodal. Uznesením č.k.9Er/865/2011-12 zo dňa 16.5.2011, právoplatným dňa 25.6.2011
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1173/2010, EX 2681/2010 (vec 10C/248/2012),
v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný X nar. B.súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
29.4.2010. Uznesením č.k. 9Er/1173/2010-11 zo dňa 10.9.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z

dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie,
ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2011
v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/466/2010-24 zo dňa 12.4.2011,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.

9Er/1173/2010-33 zo dňa 30.9.2011, právoplatným dňa 16.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní, ktorá nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky
súdu zo dňa 4.10.2010 založenej v spise 10C/146/2010 na čl. 93.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2042/2012, EX 7015/2012 (vec 10C/251/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. F., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 11.6.2012. Uznesením č.k. 9Er/2042/2012-16 zo dňa 23.7.2012 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo zrušené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.
11CoE/128/2012-29 zo dňa 11.12.2012. Vec doposiaľ nie je skončená. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1527/2011, EX 1527/2011 (vec 10C/252/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný I. X., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 17.5.2011. Uznesením č.k. 16Er/1527/2011-10 zo dňa 24.5.2011 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.6.2011. Oprávnený

odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 16Er/1527/2011-11 zo dňa 23.6.2011, právoplatným dňa 28.6.2011
bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom
konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2735/2010, EX 11716/2010 (vec 10C/253/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. C., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 14.10.2010. Uznesením č.k. 9Er/2735/2010-9 zo dňa 29.11.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 21.12.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 9Er/2735/2010-36 zo dňa 16.11.2011,
právoplatným dňa 14.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,

že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.16Er/1398/2009,EX5085/2009(vec10C/260/2012),vktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný S. F., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
6.8.2009. Uznesením č.k. 16Er/1398/2009-15 zo dňa 12.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal
v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu
podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje

povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor
exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
19.7.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/119/2010-24 zo dňa 31.5.2010,

ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k.
16Er/1398/2009-25 zo dňa 6.12.2010, právoplatným dňa 28.12.2010 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2965/2011, EX 12829/2011 (vec 10C/261/2012),

v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný S. F., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 13.9.2011. Uznesením č.k. 15Er/2965/2011-19 zo dňa 21.11.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského

súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
14.1.2012. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2965/2011-21 zo dňa 29.5.2012,
právoplatným dňa 7.7.2012 bolo exekučné konanie zastavené. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že
v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2832/2009, EX 12614/2009 (vec 10C/269/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. S., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu

doručená dňa21.12.2009. Uznesením č.k. 15Er/2832/2009-11 zo dňa 26.3.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ
ako oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by
mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre

možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/233/2010-24 zo dňa 3.6.2010 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 15Er/2832/2009-26 zo dňa
15.7.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2010. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k.
15Er/2832/2009-30 zo dňa 5.10.2010, právoplatným dňa 29.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Vo veciach 10C/146/2012, 10C/149/2012, 10C/157/2012, 10C/159/2012, 10C/160/2012, 10C/161/2012,
10C/162/2012, 10C/166/2012, 10C/167/2012, 10C/171/2012, 10C/173/2012, 10C/181/2012,
10C/182/2012, 10C/186/2012, 10C/193/2012, 10C/195/2012, 10C/196/2012, 10C/199/2012,
10C/203/2012, 10C/211/2012, 10C/213/2012, 10C/214/2012, 10C/215/2012, 10C/218/2012,

10C/220/2012, 10C/237/2012, 10C/250/2012, 10C/254/2012, 10C/255/2012, 10C/256/2012,
10C/257/2012, 10C/259/2012, 10C/262/2012, 10C/264/2012, 10C/265/2012, 10C/267/2012, v ktorých
sa navrhovateľ domáhal náhrady škody vzniknutej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Prievidza tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
to rozhodnutím o poverení po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty ( návrhy označené navrhovateľom ako

NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to
rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy
označené navrhovateľom ako NZP) súd z pripojených exekučných spisov zistil nasledovné skutočnosti:

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2437/2009, EX 11176/2009 (vec 10C/146/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný XX.XX.XXXX.r, nar. XEr/XXXX/XXXX-XX žiadosť
súdneho exekútora JUDr. B. R. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 24.11.2009. Uznesením č.k. 9Er/2437/2009-10 zo dňa 22.4.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako

oprávnený zostal v exekučnom konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol
aj bez návrhu podrobne posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný
titul zaväzuje povinného na plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre
možný rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskomkonaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 9CoE/281/2010-18 zo dňa 22.7.2010 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/2437/2009-19 zo

dňa 15.10.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. Oprávnený odvolanie nepodal. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/25/2009, EX 12165/2008 (vec 10C/149/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. R., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 4.2.2009. Exekúcia bola ukončená v y m o ž e n í m
p o h ľ a d á v k y od povinného a poverenie súdny exekútor vrátil dňa 7.12.2009. V exekučnom spise

sa nenachádzajú žiadne urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu
bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/132/2010, EX 14084/2009 (vec 10C/157/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný L. G., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.1.2010.
Uznesením č.k. 15Er/132/2010-11 zo dňa 29.3.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom

konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné,nedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmi.Premožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.
1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.

19CoE/245/2010-32 zo dňa 22.7.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené. Odvolanie
podal oprávnený. Uznesením č.k. 15Er/132/2010-34 zo dňa 18.11.2010 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 31.12.2010. V ostatnej časti dňa 23.11.2010 vydal pre súdneho exekútora poverenie
na vykonanie exekúcie. Uznesením č.k. 15Er/132/2010-55 zo dňa 8.7.2011 bolo exekučné konanie v

časti, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá,
zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.7.2011. Uznesením č.k. 15Er/132/2010-63
zo dňa 21.9.2011 bola exekúcia vo zvyšnej časti vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
č.k.6CoE/20/2012 zo dňa 28.3.2012, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. V spise

sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/21/2009, EX 11221/2008 (vec 10C/159/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. K., nar. X.XX.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 23.1.2009. Uznesením č.k.
16Er/21/2009-26 zo dňa 12.6.2012 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a exekúcia bola zastavená.

Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23CoE/307/2012-49 zo dňa 13.12.2012 bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu zrušené. Odvolanie podal oprávnený. Vec doposiaľ nie je skončená. Z úradnej
činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/46/2009, EX 11389/2008 (vec 10C/160/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B.n E., nar. XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 14.1.2009.Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 26.1.2009. Uznesením č.k.
16Er/46/2009-27 zo dňa 17.9.2010 bola exekúcia v časti zastavená. Rozhodnutím Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 19CoE/302/2012-91 zo dňa 27.3.2013 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené.

Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 16Er/46/2009-99 zo dňa 17.6.201 bola exekúcia zastavená
z dôvodu, že súd rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na
podklade ktorej veriteľ - dodávateľ inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola
dojednaná individuálne považoval za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho
dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na

podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Súd exekúciu
v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.10.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.
19CoE/165/2013-134 zo dňa 19.9.2013, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. V
spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu

bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1634/2009, EX 6260/2009 (vec 10C/161/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. I., nar. XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
K.. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.8.2009.
Uznesením č.k. 9Er/1634/2009-10 zo dňa 10.12.2009 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne

posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na
plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu
s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.9.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/51/2010-19

zo dňa 16.3.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 9Er/1634/2009-31 zo dňa 30.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2010. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované
exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/20/2009, EX 11204/2008 (vec 10C/162/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. I., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 9.1.2009.

Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 3.2.2009. Uznesením č.k.
9Er/20/2009-30 zo dňa 13.4.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/302/2011-40 zo dňa 18.10.2011 bolo rozhodnutie prvostupňového
súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.11.2011.V
spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu

bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2500/2011, EX 8236/2011 (vec 10C/166/2012),

v ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. M., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola súdu doručená dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2500/2011-12 zo dňa 28.10.2011 tunajší
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského

súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s
poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa
11.10.2011. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2500/2011-13 zo dňa 28.11.2011,právoplatným dňa 23.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1619/2009, EX 5735/2009 (vec 10C/167/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Q. Z., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.8.2009.

Uznesením č.k. 16Er/1619/2009-12 zo dňa 15.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45
ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa19.5.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/118/2010-22 zo dňa
16.4.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 16Er/1619/2009-25 zo dňa 28.1.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.2.2011. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované

exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2832/2009, EX 12614/2009 (vec 10C/171/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. S., nar. XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa21.12.2009.
Uznesením č.k. 15Er/2832/2009-11 zo dňa 26.3.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť

nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné,nedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmi.Premožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.
1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k.
5CoE/233/2010-24 zo dňa 3.6.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu zrušené. Uznesením č.k.

15Er/2832/2009-26 zo dňa 15.7.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že povinný zaplatil pred vznikom exekučného konania celkom
167,38 eur, ktorú súd zohľadnil na zákonom dovolené plnenie oprávnenému. Rozhodcovský rozsudok
v časti istiny 949,13 eur a zvyšného úroku z omeškania zaväzoval na nedovolené plnenie a po
zohľadnení uvedeného platba povinného v sume 167,38 eur prevyšovala celkom priznané plnenie v

rozhodcovskom rozsahu, nepripustil exekučné konanie v žiadnom rozsahu. . Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.8.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2832/2009-30 zo dňa
5.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. V
spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu
bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy

v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2813/2010, EX 13001/2010 (vec 10C/173/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. P., nar. XX.X..XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 20.10.2010. Uznesením č.k. 15Er/2813/2010-9 zo dňa 16.11.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 9.12.2010. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 15Er/2813/2010-31 zo dňa 18.5.2011,
právoplatným dňa 8.6.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencieoprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/1781/2009, EX 6570/2009 (vec 10C/181/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný SB.á, nar. XX.X.XXXX.žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 16.9.2009.
Uznesením č.k. 16Er/1781/2009-12 zo dňa 19.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne
posúdiť nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na
plnenie nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu
s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa19.5.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/128/2010-21
zo dňa 8.5.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 16Er/1781/2009-25 zo dňa 2.9.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa19.9.2010. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované
exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní

oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/26/2009, EX 11271/2008 (vec 10C/182/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. N., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.1.2009. Dňa 4.2.2009 bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie na vykonanie
exekúcie.Uznesenímč.k.15Er/26/2009-23zodňa11.10.2012tunajšísúdexekúciuzastavilzdôvodu,že
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského
súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s

poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie
doposiaľ nie je právoplatné z dôvodu, že oprávnený podal vo veci podanie, z obsahu ktorého nebolo
zrejmé, či sa jednalo o odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola exekúcia zastavená. Bol vyzvaný
na odstránenie vád podania. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému
súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal

sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2697/2011, EX 11757/2011 (vec 10C/186/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný H. N., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 18.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2697/2011-14 zo dňa 28.3.2012 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že oprávnený
napriek výzve nepredložil rozhodcovskú zmluvu a súd nemal k dispozícii všetky listiny, ktorými by
mohol podrobne posúdiť prijateľnosť podmienok, podľa ktorých bola zmluva uzavretá a zákonnosť

vydania exekučného titulu. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2012. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k.
15Er/2697/2011-15 zo dňa 14.6.2012, právoplatným dňa 14.11.2012 bolo exekučné konanie zastavené.
V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti
súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné

prieťahy v konaní dňa 19.3.2012. Predseda súdu v odpovedi zo dňa 16.4.2012 založenej v spise
10C/146/2012 na čl. 84 konštatoval prieťahy v konaní spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia
a snahou prednostne vybavovať tie veci, v ktorých je súd viazaný lehotou podľa Exekučného poriadku.
Konštatoval, že nevydanie rozhodnutia bolo ovplyvnené aj nečinnosťou oprávneného. Na prieťahy v
konaní bol upozornený vyšší súdny úradník, ktorý vo veci rozhodol a vytýkaný nedostatok odstránil.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2355/2011, EX 7446/2011 (vec 10C/193/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. G., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdnehoexekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 22.7.2011. Uznesením č.k. 16Er/2355/2011-16 zo dňa 6.10.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku

považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.11.2011. Oprávnený odvolanie nepodal. Uznesením č.k. 16Er/2355/2011-23 zo dňa 19.12.2011,
právoplatným dňa 2.2.2012 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie

oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2498/2011, EX 12625/2011 (vec 10C/195/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K.I., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 16Er/2498/2011-10 zo dňa 12.8.2011 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú
doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu.
Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom

na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosťdňa21.9.2011.Oprávnenýodvolanienepodal. Uznesenímč.k.16Er/2498/2011-21zodňa
2.12.2011, právoplatným dňa 15.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú
urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v
predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1859/2009, EX 8542/2009 (vec 10C/196/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný B. I., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 25.9.2009.

Uznesením č.k. 15Er/1859/2009-10 zo dňa 22.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45

ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 29.8.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/261/2010-25 zo dňa
18.6.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 15Er/1859/2009-28 zo dňa 5.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2010. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované
exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2427/2010, EX 9982/2010 (vec 10C/203/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný I. I., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.9.2010. Uznesením č.k. 16Er/2427/2010-10 zo dňa 22.10.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 7.3.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. Uznesením č.k. 16Er/2427/2010-28 zo dňa 17.5.2011,
právoplatným dňa 23.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie

oprávneného adresované exekučnému súdu. . Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 23.11.2010, ktorá
nebola považovaná za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo dňa 17.12.2010
založenej v spise 10C/146/2012 na čl. 86.Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2952/2011, EX 12675/2011 (vec 10C/211/2012), v

ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K.J., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 12.9.2011. Uznesením č.k. 15Er/2952/2011-13 zo dňa 26.9.2011 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú
doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu.

Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.3.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/14/2012-27
zo dňa 23.2.2012, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal
oprávnený. Uznesením č.k. 15Er/2952/2011-31 zo dňa 12.4.2012, právoplatným dňa 4.5.2012 bolo
exekučnékonaniezastavené.Vspisesanenachádzajúurgencieoprávnenéhoadresovanéexekučnému

súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/1173/2010, EX 2681/2010 (vec 10C/213/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. R., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
29.4.2010. Uznesením č.k. 9Er/1173/2010-11 zo dňa 10.10.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo

v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.5.2011v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/466/2010-24 zo dňa 12.4., ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/1173/2010-33 zo dňa
30.9.2011, právoplatným dňa 16.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú

urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v
predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1623/2009, EX 5726/2009 (vec 10C/214/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. J., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 26.8.2009.
Uznesením č.k. 15Er/1623/2009-10 zo dňa 23.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť

nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné,nedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmi.Premožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.
1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
30.9.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/314/2010-34 zo dňa 12.8.2010,

ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením
č.k. 15Er/1623/2009-37 zo dňa 25.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.1.2012. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému
súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2464/2009, EX 11318/2009 (vec 10C/215/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. E., nar. XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora
JUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa27.11.2009.

Uznesením č.k. 15Er/2464/2009-10 zo dňa 19.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenienemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45
ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 23.7.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/183/2010-18 zo dňa
31.5.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 15Er/2464/2009-21 zo dňa 5.10.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2010. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované
exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní

oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2497/2011, EX 12554/2011 (vec 10C/218/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. R., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená

dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 9Er/2497/2011-10 zo dňa 25.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 20.9.2011. Odvolanie nepodal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/2497/2011-11 zo dňa 28.9.2011,
právoplatným dňa 20.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2508/2011, EX 8220/2011 (vec 10C/220/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný H. R., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 15Er/2508/2011-14 zo dňa 19.9.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku

považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 24.9.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8CoE/5/2012-27 zo dňa
30.8.2012, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.

Uznesením č.k. 15Er/2508/2011-30 zo dňa 17.5.2013, právoplatným dňa 21.6.2013 bolo exekučné
konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2504/2011, EX 8269/2011 (vec 10C/237/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný A. E., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 16Er/2504/2011-11 zo dňa 11.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 22.11.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/559/2011-36 zo dňa

28.9.2012, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 16Er/2504/2011-38 zo dňa 10.12.2012, právoplatným dňa 16.1.2013 bolo exekučné
konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/1116/2010, EX 2314/2010 (vec 10C/250/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný N. J., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosťsúdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 26.4.2010. Uznesením č.k. 15Er/1116/2010-11 zo dňa 25.5.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 18.6.2010. Odvolanie nepodal oprávnený. Uznesením č.k.15Er/1116/2010-27 zo dňa 27.4.2011,
právoplatným dňa 20.5.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie

oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2426/2010, EX 9884/2010 (vec 10C/254/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. C., nar. XX.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.9.2010. Uznesením č.k. 16Er/2426/2010-10 zo dňa 22.10.2010 tunajší súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Rozhodnutieozamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcienadobudloprávoplatnosť
dňa 7.3.2011. Odvolanie nepodal oprávnený. Uznesením č.k.16Er/2426/2010-30 zo dňa 25.10.2011,
právoplatným dňa 2.11.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 23.11.2010, ktorá

nebola považovaná za opodstatnenú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky súdu zo dňa 17.12.2010
založenej v spise 10C/146/2012 na čl. 118.

Zexekučnéhospisutunajšiehosúdusp.zn.16Er/1318/2010,EX3594/2010(vec10C/255/2012),vktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný R. N., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa
12.5.2010. Uznesením č.k. 16Er/1318/2010-11 zo dňa 8.9.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu,
že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného na plnenie, ktoré bolo

v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.2.2011v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/436/2010-25 zo dňa 22.12.2010, ktorým bolo
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k.16Er/1318/2010-28 zo dňa 25.10.2011, právoplatným dňa 3.11.2011 bolo exekučné

konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený podal sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní, ktorá nebola považovaná za dôvodnú, čo vyplýva z odpovede predsedníčky
súdu zo dňa 4.10.2010 založenej v spise 10C/146/2010 na čl. 93.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2731/2008, EX 10243/2008 (vec 10C/256/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný M.vá, nar. 1XX/XXXX-XXsúd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 2.12.2008. Dňa 17.12.2008 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie. Uznesením č.k. 9Er/2731/2008-36 zo dňa 16.11.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú
a bola zastavená z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný
titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2011. Odvolanie oprávnený nepodal. V spise

sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo
zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v
konaní.V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/2889/2009, EX 13107/2009 (vec 10C/257/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný Z. C., nar. XX.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora

JUDr.RudolfaKrutéhooudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručenádňa29.12.2009.
Uznesením č.k. 16Er/2889/2009-10 zo dňa 11.5.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť
nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie

nemožné, nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pre možný rozpor exekučného titulu s § 45
ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.11.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4CoE/367/2010-27 zo dňa
30.9.2010, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený.
Uznesením č.k. 16Er/2889/2009-31 zo dňa 14.2.2011 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 11.3.2011. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované
exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní
oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 16Er/20/2009, EX 10986/2008 (vec 10C/259/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. C., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 9.1.2009. Dňa 23.1.2009 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Uznesením č.k. 16Er/20/2009-56 zo dňa 11.7.2013 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú

doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ
inicioval voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, považoval
za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z
dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný
rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný

výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho
zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho
stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona
o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3CoE/247/2013-91 zo dňa

27.11.2013. Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne oprávnený podal dovolanie. Vec nie je doposiaľ
právoplatne skončená. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu.
Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť
na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/21/2009, EX 10987/2008 (vec 10C/262/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný P. F., nar. X.X.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 9.1.2009. Dňa 3.2.2009 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Uznesením č.k. 9Er/21/2009-35 zo dňa 18.11.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z
dôvodu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o úvere spĺňala všetky
podmienky, tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvorenia
zmluvy, ako aj z pohľadu smernice 93/13/EHS (výkladovej pomôcky ustanovení spotrebiteľského práva)
kvalifikovanéakonekalé.Tátodoložkabolazároveňvrozporesustanoveniami§6ods.1,§8a9zákona

č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a teda je neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská
doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc
z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom

by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.12.2011. Oprávnený odvolanie nepodal. V spise sa nenachádzajú urgencie
oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.V exekučnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/2432/2009, EX 11020/2009 (vec 10C/264/2012), v ktorej

ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný K. Z., nar. X.X.XXXX žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 24.11.2009.
Uznesením č.k. 15Er/2432/2009-11 zo dňa 19.2.2010 tunajší súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že navrhovateľ ako oprávnený zostal v exekučnom
konaní nečinný, súd nemal k dispozícii žiadne listiny, ktorými by mohol aj bez návrhu podrobne posúdiť

nedostatky v rozhodcovskom konaní, resp. posúdiť, či exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie
nemožné,nedovolenéalebovrozporesdobrýmimravmi.Premožnýrozporexekučnéhotitulus§45ods.
1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
31.5.2010 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č.k. 5CoE/182/2010-18 zo dňa 10.5.2010,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Uznesením

č.k. 15Er/2432/2009-23 zo dňa 5.8.2010 bolo exekučné konanie zastavené. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 11.9.2010. V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému
súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal
sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15Er/21/2009, EX 10993/2008 (vec 10C/265/2012), v
ktorej ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný H. Z., nar. XX.X.XXXX súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu
doručená dňa 9.1.2009. Dňa 4.2.2009 bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie. Uznesením č.k. 15r/21/2009-17 zo dňa 19.3.2010 súd exekúciu v časti zastavil. Rozhodnutím
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16CoE/123/2010-26 zo dňa 28.6.2010 bolo rozhodnutie prvostupňového
súdu zrušené. Uznesením č.k. 15Er/21/2009-29 zo dňa 7.10.2010 súd opätovne exekúciu v časti o
vymoženie istiny 23.280,- Sk ,t.j. 772,75 eura / poplatok 13880,- Sk, paušálna náhrada nákladov
9400,- Sk/, úroku z omeškania 0,25 % zo sumy 909,18 eura od 21.3. 2008 do 21.8. 2008, úroku z

omeškania 0,25 % denne zo sumy 842,79 eura od 22.8. 2008 do zaplatenia, trov rozhodcovského
konania vo výške 276,37 7eura, trov oprávneného v exekučnom konaní vo výške 100,20 eur zastavil.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 5.4.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne
č.k.16CoE/27/2011-36zodňa21.3.2011,ktorýmbolorozhodnutieprvostupňovéhosúdupotvrdené.Dňa
1.4.2011 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie po vymožení pohľadávky od povinného.

V spise sa nenachádzajú urgencie oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu
bolo zistené, že v predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy
v konaní.

Z exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Er/2495/2011, EX 12632/2011 (vec 10C/267/2012), v ktorej
ako oprávnený vystupoval navrhovateľ a povinný W. L., nar. X.XX.XXXX súd zistil, že žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená
dňa 3.8.2011. Uznesením č.k. 9Er/2495/2011-10 zo dňa 25.8.2011 tunajší súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku

považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 20.9.2011. Odvolanie nepodal oprávnený. Uznesením č.k. 9Er/2495/2011-11 zo dňa 28.9.2011,
právoplatným dňa 22.10.2011 bolo exekučné konanie zastavené. V spise sa nenachádzajú urgencie

oprávneného adresované exekučnému súdu. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v predmetnom
exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

Vo veciach 10C/148/2012, 10C/150/2012, 10C/151/2012, 10C/152/2012, 10C/155/2012, 10C/158/2012,

10C/163/2012, 10C/168/2012, 10C/178/2012, 10C/183/2012, 10C/189/2012, 10C/194/2012,
10C/197/2012, 10C/198/2012, 10C/205/2012, 10C/208/2012, 10C/209/2012, 10C/210/2012,
10C/212/2012, 10C/217/2012, 10C/219/2012, 10C/222/2012, 10C/249/2012, 10C/258/2012,
10C/263/2012, 10C/266/2012, 10C/268/2012, v ktorých sa navrhovateľ domáhal náhrady škody, ktorámu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Prievidza tým, že nerozhodol o návrhu na
zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora ( návrhy
označené navrhovateľom ako ZE) súd z pripojených exekučných spisov zistil nasledovné skutočnosti:

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/2067/2006, EX 685/2006 (vec
10C/148/2012) dňa 25.9.2006 súdny exekútor JUDr. I. G. podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému

H.ekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil
aj exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012. Nový exekútor
exekučnej veci pridelil č. EX 6552/2012. Exekúcia doposiaľ skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu
bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/2780/2006, EX 2075/2006 (vec
10C/150/2012) dňa 13.12.2006 súdna exekútorka JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému V. Q., nar. XX.X.XXXX. Dňa 22.12.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora
poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší

súd uznesením č.k. 15Er/2780/2006-16 zo dňa 8.3.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj
exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.6.2011. Exekúcia doposiaľ
skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu
sťažnosť na prieťahy v konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.9Er/2078/2006,EX/692/2006 (vec10C/151/2012)
dňa 25.9.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému N. Q., nar.

XX.X.XXXX. Dňa 6.10.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 24.9.2010
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
9Er/2078/2006-10 zo dňa 1.2.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril
vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie
exekučnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňa15.7.2011.Exekúciadoposiaľskončenánieje.Zúradnej

činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v
konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/1280/2005, EX /721/2005 (vec

10C/152/2012) dňa 21.11.2005 súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému G. X., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 2.12.2005 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora
poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Er/1280/2005-14 zo dňa 4.3.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj
exekučnýspis.Uznesenieexekučnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňa30.3.2011.Exekúciadoposiaľ
skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu
sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/2464/2006, EX /1604/2006 (vec
10C/155/2012) dňa 2.11.2006 súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému N. Z., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 8.11.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora

poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 16Er/2464/2006-18 zo dňa 3.3.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
ju z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danejveci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný
titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatosť dňa 10.11.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trenčíne č.k. 19CoE/347/2011-27 zo dňa 30.11.2011. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že v

predmetnom exekučnom konaní oprávnený nepodal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/1279/2005, EX /705/2005 (vec
10C/158/2012) dňa 21.11.2005 súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner podal žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému B. G., nar. XX.X.XXXX. Dňa 2.12.2005 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora
poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Er/1279/2005-22 zo dňa 16.4.2012 návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj
exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 8.8.2012. Exekúcia doposiaľ

skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci podal dňa
28.3.2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť zo dňa 17.4.2012 založenej v spise
na čl. 67 predseda súdu konštatoval prieťahy zo strany súdu spôsobené zaťaženosťou exekučného
oddelenia a povinnosťou súdu pred vydaním rozhodnutia o zmene súdneho exekútora preveriť podnet
povereného exekútora na zastavenie exekúcie. Na spôsobené prieťahy v konaní bol upozornený vyšší

súdnyúradníkatým,žeonávrhunazmenuexekútorabolorozhodnutédňa16.4.2012bolnavrhovateľom
vytýkaný nedostatok odstránený.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/438/2007,EX/652/2007 (vec10C/163/2012)

dňa 13.3.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému R. E., nar.
XX.XX.XXXX. Dňa 20.3.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 8.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
16Er/438/2007-15 zo dňa 7.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a

poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2013. Uznesením č.k. 16Er/438/2007-38
zo dňa 8.10.2012 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú,
ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom
na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej

doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2013.
Oprávnený odvolanie nepodal. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci
nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/2736/2006, EX /3556/2006 (vec
10C/168/2012) dňa 5.12.2006 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému
A. Y., nar. XX.X.XXXX. Dňa 14.12.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa
15.10.2009 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením

č.k. 15Er/2736/2006-21 zo dňa 25.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 18.2.2010. Exekúcia doposiaľ skončená nie
je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na
prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/69/2007, EX /2/2007 (vec 10C/178/2012)
dňa 16.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému Z. F., nar.

XX.X.XXXX. Dňa 22.1.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 24.5.2010 oprávnený požiadal
o informáciu o stave konanie. Tunajší súd uznesením č.k. 15Er/69/2007-22 zo dňa 26.5.2010 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovanéhosúdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.6.2010. Exekúcia doposiaľ skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/343/2007,EX/417/2007 (vec10C/183/2012)
dňa 5.3.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému B. G., nar.

XX.XX.XXXX. Dňa 13.3.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 3.11.2009 súdny exekútor
JUDr. Milan Strieška požiadal o predĺženie lehoty na zaslanie exekučného spisu a vyčíslenie trov
exekúcie z časových dôvodov. Dňa 24.5.2010 oprávnený požiadal o informáciu o stave konanie.
Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/343/2007-14 zo dňa 7.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj

exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2010. Uznesením č.k.
16Er/343/2007-23 zo dňa 2.10.2012 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že súd rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 4.12.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 23CoE/466/2012-44 zo dňa
13.3.2013, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy
v konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.15Er/274/2007,EX/334/2007 (vec10C/189/2012)
dňa 20.2.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému G. N., nar.
XX.X.XXXX. Dňa 6.3.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009

oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
15Er/274/2007-16 zo dňa 13.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.4.2010. Uznesením č.k. 15Er/274/2007-46
zo dňa 27.6.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že súd rozhodcovskú

doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu.
Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.12.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 6CoE/334/2011-53
zo dňa 29.11.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal

oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu
sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/544/2007, EX /776/2007 (vec

10C/194/2012) dňa 27.3.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému R. G., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 11.4.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora
poverenie. Dňa 15.10.2007 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 16Er/544/2007-13 zo dňa 19.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho

exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj
exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 16.4.2010. Uznesením č.k.
16Er/544/2007-33 zo dňa 10.10.2012 bola exekúcia zastavená z dôvodu, že súd rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 9.9.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 23CoE/203/2013-51 zo dňa 5.8.2013,
ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z úradnejčinnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v
konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/1802/2006, EX /590/2006 (vec
10C/197/2012) dňa 30.8.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému Q. S., nar. XX.X.XXXX. Dňa 13.9.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora

poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 15Er/1802/2006-23 zo dňa 12.4.2011 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju
z dôvodu, že súd rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej
veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.3.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín

č.k. 2CoE/89/2011-37 zo dňa 21.12.2011, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené.
Odvolanie podal oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci
nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 9Er/427/2006, EX /194/2006 (vec 10C/198/2012)
dňa 15.2.2006 súdny exekútor Bc.Ivona Babušková podala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému C. V., nar.
XX.X.XXXX. Dňa 2.3.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 24.9.2010
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.

9Er/427/2006-16 zo dňa 11.4.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril
vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie
exekučnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňa18.4.2011.Exekúciadoposiaľskončenánieje.Zúradnej
činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v
konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/191/2007,EX/237/2007 (vec10C/199/2012)
dňa 18.2.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému W. V., nar.

X.X.XXXX. Dňa 21.2.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 3.11.2009 súdny exekútor
požiadal o predĺženie lehoty na vrátenie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie z časových
dôvodov. Dňa 24.5.2010 oprávnený požiadal o informáciu o stave konania. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/191/2007-35 zo dňa 7.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel

a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.7.2010. Exekúcia doposiaľ skončená nie
je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na
prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/2885/2006, EX /3821/2006 (vec
10C/205/2012) dňa 27.12.2006 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému
Z. K., nar. XX.X.XXXX. Dňa 8.1.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa

15.10.2009 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Dňa 3.11.2009 súdny
exekútor požiadal o predĺženie lehoty na vrátenie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie
z časových dôvodov. Tunajší súd uznesením č.k. 16Er/2885/2006-11 zo dňa 18.12.2009 návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného
súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo

právoplatnosť dňa 5.1.2010. Exekúcia doposiaľ skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/53/2007,EX/3886/2006 (vec10C/208/2012)
dňa 15.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému C. J., nar.

X.X.XXXX. Dňa 16.1.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
16Er/53/2007-13 zo dňa 21.12.2009 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 21.5.2010. Uznesením č.k. 16Er/53/2007-40

zo dňa 8.4.2013 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú,
ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na
absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.9.2013 v spojení
srozhodnutímKrajskéhosúduTrenčínč.k.8CoE/77/2013-71zodňa31.7.2013,ktorýmbolorozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že

navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.15Er/272/2007,EX/296/2007 (vec10C/209/2012)
dňa 20.2.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému K. J.,
nar. XX.X.XXXX. Dňa 6.3.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 8.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
15Er/272/2007-15 zo dňa 13.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.

Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 6.8.2010. Uznesením č.k. 15Er/272/2007-40
zo dňa 27.6.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť
rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

dňa 15.3.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 8CoE/250/2011-54 zo dňa
31.1.2013, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy
v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 9Er/2738/2006, EX /1743/2006 (vec
10C/210/2012) dňa 4.12.2006 súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti
povinnému V. J., nar. 22.2.1948. Dňa 19.12.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie.

Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd
uznesením č.k. 9Er/2738/2006-17 zo dňa 1.2.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora
vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný
spis. Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2011. Exekúcia doposiaľ skončená
nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/56/2007,EX/3902/2006 (vec10C/212/2012)
dňa 15.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému K. G., nar.
X.XX.XXXX. Dňa 16.1.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 8.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
16Er/56/2007-14 zo dňa 7.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril
vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie

exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 11.8.2010. Uznesením č.k. 16Er/56/2007-23 zo dňa
18.6.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský
rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosťrozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatosť
dňa 22.3.2013 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 19CoE/224/2012-41 zo dňa
28.2.2013, ktorým bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z

úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy
v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/1578/2006, EX /431/2006 (vec

10C/217/2012) dňa 21.7.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému
A. R., nar. XX.X.XXXX. Dňa 3.8.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa
24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením
č.k. 16Er/1578/2006-10 zo dňa 5.4.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.

Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 9.6.2011. Exekúcia doposiaľ skončená nie
je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na
prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/342/2007, EX /411/2007 (vec 10C/219/2012)
dňa 5.3.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému X.X.XXXXR.,
nar. X.X.XXXX. Dňa 13.3.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 8.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.

16Er/342/2007-14 zo dňa 8.7.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 4.8.2010. Uznesením č.k. 16Er/342/2007-27
zo dňa 4.10.2012 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú,
ktorá nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Rozhodcovský rozsudok vzhľadom na

absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky,
nepovažoval za spôsobilý exekučný titul. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.4.2013 v spojení
s rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 3CoE/2/2013-44 zo dňa 20.2.2013, ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že
navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/99/2007, EX /41/2007 (vec 10C/222/2012)
dňa 25.1.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému N. R., nar.

X.X.XXXX. Dňa 29.1.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
15Er/99/2007-22 zo dňa 15.12.2009 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa18.1.2012. Exekúcia doposiaľ skončená nie

je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na
prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 9Er/840/2007, EX /1142/2007 (vec 10C/249/2012)

dňa 7.5.2007 súdny exekútor JUDr. Milan Strieška podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému N. R., nar.
X.X.XXXX. Dňa 21.5.2007 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 15.10.2009
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
9Er/840/2007-15 zo dňa 4.1.2010 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril

vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie
exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 27.3.2010. Exekúcia doposiaľ skončená nie je. Z
úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy
v konaní.V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/166/2005, EX /48/2005 (vec 10C/258/2012)

dňa 14.2.2005 súdny exekútor Mgr. Ing. Ivan Šteiner podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému N. P., nar.
X.XX.XXXX. Dňa 21.4.2005 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 24.9.2010
oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
16Er/166/2005-27 zo dňa 2.4.2012 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že

považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor
so zákonom /§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. V prípade
takto dojednaných úrokov z omeškania išlo aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 3, ktorá
je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná.

Pokiaľ išlo o tzv. poplatok dojednaný vo výške 7680,- Sk, ktorý mal podľa bodu 13. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere, súd ho považoval za nezrozumiteľný , neurčitý a zmätočný. Poplatok v uvedenej výške
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná. Dohodu o poplatku v sume 7680,-Sk považoval za neplatnú , a teda aj prípadné

vyhlásenie zástupcu povinného v notárskej zápisnici zaväzovalo v tomto rozsahu na plnenie v rozpore
s citovanými ustanoveniami zákona. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.9.2012 v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 2CoE/253/2012-45 zo dňa 6.8.2012, ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené,
že navrhovateľ v exekučnej veci podal sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 28.3.2012. Predseda súd v

odpovedi na sťažnosť zo dňa 17.4.2012 založenej v spise 10C/146/2012 na čl. 122 konštatoval prieťahy
v konaní spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia a snahou prednostne vybavovať veci, v
ktorých bol súd viazaný lehotami podľa Exekučného poriadku. Na prieťahy v konaní bol upozornený
vyšší súdny úradník, ktorý vo veci rozhodol, čím bol vytýkaný nedostatok odstránený.

Vexekučnejvecitunajšiehosúduvedenejpodsp.zn.16Er/371/2005,EX/310/2005 (vec10C/263/2012)
dňa 20.4.2005 súdny exekútor JUDr. Viera Kučerová podala žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému Z. S., nar.
X.XX.XXXX. Dňa 22.6.2005 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 24.9.2010

oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením č.k.
16Er/371/2005-22 zo dňa 15.3.2011 súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu, že
považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 06. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25 % denne, čo
predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, a teda pre rozpor

so zákonom /§ 517 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka/ za absolútne neplatné. V prípade
takto dojednaných úrokov z omeškania išlo aj o neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods.3, ktorá je
podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka ex lege neplatná.
Pokiaľ išlo o tzv. poplatok dojednaný vo výške 2.800,- Sk, ktorý mal podľa bodu 13. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok a náklady na vypracovanie a uzatvorenie

zmluvy o úvere, súd ho považoval za nezrozumiteľný , neurčitý a zmätočný. Poplatok v uvedenej
výške považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je s poukazom na § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2011v spojení s
rozhodnutím Krajského súdu Trenčín č.k. 2CoE/9/2011-33 zo dňa 21.9.2011, ktorým bolo rozhodnutie
prvostupňového súdu potvrdené. Odvolanie podal oprávnený. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že

navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 16Er/2773/2006, EX /2065/2006 (vec
10C/266/2012) dňa 13.12.2006 súdny exekútor JUDr. Eva Šteinerová podala žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave
proti povinnému Z. L., nar. XX.X.XXXX. Dňa 14.12.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora
poverenie. Dňa 24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší
súd uznesením č.k. 16Er/2773/2006-15 zo dňa 3.3.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdnehoexekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj
exekučnýspis.Uznesenieexekučnéhosúdunadobudloprávoplatnosťdňa24.6.2011.Exekúciadoposiaľ
skončená nie je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci nepodal žiadnu

sťažnosť na prieťahy v konaní.

V exekučnej veci tunajšieho súdu vedenej pod sp. zn. 15Er/1579/2006, EX /430/2006 (vec
10C/268/2012) dňa 21.7.2006 súdny exekútor JUDr. Pavel Šajánek podal žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie pre oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom v Bratislave proti povinnému
B. F., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 4.8.2006 tunajší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa
24.9.2010 oprávnený, POHOTOVOSŤ, s.r.o. podal návrh na zmenu exekútora. Tunajší súd uznesením
č.k. 15Er/1579/2006-15 zo dňa 16.4.2012 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel
a poveril vykonaním exekúcie navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis.
Uznesenie exekučného súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.5.2012. Exekúcia doposiaľ skončená nie

je. Z úradnej činnosti súdu bolo zistené, že navrhovateľ v exekučnej veci podal sťažnosť na prieťahy
v konaní dňa 28.3.2012. Predseda súd v odpovedi na sťažnosť zo dňa 17.4.2012 konštatoval prieťahy
v konaní spôsobené zaťaženosťou exekučného oddelenia súdu a povinnosťou súdu pred vydaním
rozhodnutiaozmenesúdnehoexekútorapreveriťpodnetpoverenéhoexekútoranazastavenieexekúcie.
Na prieťahy v konaní bol upozornený vyšší súdny úradník, ktorý o návrhu oprávneného rozhodol dňa

16.4.2012, čím bol vytýkaný nedostatok odstránený.

Navrhovateľ nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podľa Zákona č.514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, v znení neskorších predpisov, uplatnil

z dôvodu nesprávneho úradného postupu tunajšieho súdu spočívajúceho v tom, že súd nerozhodol o
návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote, rozhodol o poverení exekútora po 15-dňovej zákonnej
lehote, rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote
a zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za

nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2013, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o

tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa

týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí

iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, 3 cit. zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z
titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Prievidza. Právnym predpisom, ktorý upravuje

zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Podľa právnej úpravy
platnej v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu a vzniku škody, sa za nesprávny úradný
postup považovalo porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutiev zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. Právo na náhradu škody má len ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a/ protiprávny úkon, resp. škodová udalosť,
b/ vznik škody,
c/ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody,
d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti nie je podstatné,

či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil, alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, tzn. že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné
preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla),
je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu. Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je článok

46 ods. 3 Ústavy - každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,
iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Vzťah príčinnej
súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí
byť priamy, bezprostredný, neprerušený a nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama

príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný
postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k
takému zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené iba týmto
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, tzn. ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

V súvislosti so zákonnými podmienkami vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom súd v danej veci skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Vo
vzťahu k tvrdeným zbytočným prieťahom v exekučnom konaní súd poukazuje na to, že otázku, či v
konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu. Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda
súdu na podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,

ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z
hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to záver, že všeobecné súdy by preskúmavali
postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva.

V oboznamovaných exekučných veciach navrhovateľ buď nepodal predsedovi súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní v snahe docieliť urýchlené rozhodnutie vo veci alebo jeho sťaýžnosti boli považované
za neopodstatnené, čo je konšatované u každého oboznámeného exekučného spisu, v ktorom sťažnosť
navrhovateľ podal. Súčasne nebolo preukázané, že by navrhovateľ uplatnil svoje právo podaním
sťažnosti Ústavnému súdu SR pre porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,
práva vlastniť majetok a práva na ochranu majetku. Pokiaľ sa navrhovateľ na ústavný súd s takýmito
sťažnosťami obrátil, boli odmietnuté z dôvodu nedostatku zákonom prepísaných náležitostí podaní
sťažovateľa.

Navrhovateľ v prejednávaných veciach, v ktorých sa domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza spôsobeného tým, že súd rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia
po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (označené ako ISTINA), ďalej tvrdil, že exekučný súd sa dopustil
nesprávneho postupu tým, že preskúmaval exekučný titul, ktorá činnosť v rámci exekučného konania

nebola v jeho právomoci, toto preskúmanie vykonal neoprávnene a spôsobil tým prieťahy v konaní a
rozhodnutie v danej veci vydal nie v zákonnej, 15-dňovej lehote.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2010, do novely Exekučného
poriadku, Zákona č. 144/2010 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2, písm. c/, d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2010, do novely
Exekučného poriadku, Zákona č. 144/2010 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a
povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2011, v znení novely Exekučného
poriadku Zákona č. 144/2010 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2011, v znení novely
Exekučného poriadku Zákona č. 144/2010 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011, v znení novely Exekučného
poriadku Zákona č. 102/2011 Z.z., súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade
rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu,
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2011, v znení novely
Exekučného poriadku Zákona č. 102/2011 Z.z., podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

V prejednávaných veciach týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia do 31.5.2010, t.j. podľa Exekučného poriadku v znení platnom
do jeho novely vykonanej Zákonom č. 144/2010 Z.z., súd ako právne zdôvodnenie neopodstatnenosti
týchto návrhov navrhovateľa uvádza nasledovné:

I keď exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, podľa názoru súdu samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky nesprávny úradny postup. Zo skutkových okolností, ktoré
sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie

vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s prihliadnutím
na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. Zo znenia §
44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010 nemožno jednoznačne a nepochybne
vyvodiť, že lehota 15 dní sa vzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o vydaniepoverenia. Podľa názoru súdu 15-dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním
exekúcie na základe exekučného titulu. Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí a ani sa logicky
nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonania exekúcie a exekučného titulu. O
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v
primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu, ktorým by mohla byť
navrhovateľovi ako oprávnenému spôsobená škoda. Napokon v exekučných spisoch sa nenachádzajú
žiadne urgencie na skoršie vydanie rozhodnutia, ani sťažnosť na prieťahy v konaní, kotré by boli

považovanézadôvodné.Spoukazomnacitovanéustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvznení
platnom ku dňu 31.5.2010, preto nie je možné považovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o
tejto žiadosti za nesprávny.

V prejednávaných veciach týkajúcich sa exekučných konaní, v ktorých exekučný súd rozhodol o žiadosti
súdneho exekútora na udelenie poverenia v období od 1.6.2010 do 31.5.2011 a od 1.6.2011 podľa

Exekučného poriadku v znení jeho novely vykonanej Zákonom č. 102/2011 Z.z., súd ako právne
zdôvodnenie neopodstatnenosti týchto návrhov navrhovateľa na náhradu škody uvádza nasledovné:

V týchto prípadoch je potrebné zdôrazniť, že v čase podania žiadosti na vydanie poverenia lehota
na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Z

tohto údaju jednoznačne vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa, že exekučný súd rozhodol po zákonom
stanovenej lehote s omeškaním, je nepravdivé a zavádzajúce. Z uvedeného je zrejmé, že sa nedopustil
žiadneho nesprávneho postupu, keďže v tomto prípade 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila.
O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v
primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho nesprávneho úradného postupu. Napokon v exekučnom

spise sa nenachádzajú žiadne urgencie na skoršie vydanie rozhodnutia, ani sťažnosť na prieťahy v
konaní, ktoré by boli považované za opodstatnené. S poukazom na citované ustanovenie § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení platnom ku dňu 31.5.2011 a od 1.6.2011, preto nie je možné posudzovať
postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti po 15-dňovej lehote ako nesprávny.

Súd ďalej vo všeobecnosti na podporu oboch vyššie prezentovaných právnych názorov poukazuje na
novelu Exekučného poriadku vykonanú Zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorý s účinnosťou od 1.6.2010
vypustil zákonnú 15-dňovú lehotu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, pokiaľ sa jednalo o
exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Z dôvodovej správy k tejto novele
vyplýva, že účelom vypustenia zákonnej lehoty bola skutočnosť, že lehota bola výraznou prekážkou

na to, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, pokiaľ išlo o notárskej zápisnice a
rozhodcovské rozsudky, zvlášť, keď išlo o vymoženie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy. Uvedená novela
neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, preto vzhľadom na to, že išlo o novelu procesných
ustanoveníExekučnéhoporiadku,vzťahujesanavšetkyexekučnékonania,vktorýchnebolorozhodnuté
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie k tomuto dátumu. Následne novelou Exekučného

poriadku, Zákonom č. 102/2011 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2011 bol § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku doplnený aj o exekučný titul - rozhodcovský rozsudok.

Navrhovateľ nesprávny úradný postup tunajšieho súdu v exekučnej veci videl aj v tom, že súd
nevydal poverenie na vykonanie exekúcie, ale žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietol. Tvrdil, že exekučný súd tým, že zasiahol do skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých
v rozhodcovskom rozsudku, sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu, pričom nebol ani legitímne schopný k vykonávaniu takýchto úkonov. Súd vytvoril stav
reálnej nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Na jednej strane
existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý už nie je možné zrušiť a je z

pohľaduexekučnéhosúdumateriálnenevykonateľnýanadruhejstraneniejemožnéiniciovaťobčianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože existenciou
rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci rozhodnutej.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom do 31.5.2010 upravovalo povinnosť

súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo na návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota sa
podľa vyššie prezentovaného názoru súdu netýkala prípadov, ak boli exekučným titulom vykonateľné
rozhodnutia rozhodcovských komisií a zmiery nimi schválené a s účinnosťou od 1.6.2011 rozhodcovskérozsudky. Už toto samotné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo
skúmať exekučný titul nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného
predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou

správnosťou exekučného titulu (okrem spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol
vydaný orgánom, ktorý na to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.
Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj
vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade,
ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho

vydanie, považuje právna teória a súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho
hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu, ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku
rei iudicata. Ak je predmetom rozhodcovského konania spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, aj
keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a
teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o
rozhodcovskom konaní v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu

vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov.

V prejednávaných exekučných veciach boli exekučnými titulmi rozhodcovské rozsudky. S poukazom na
vyššieuvedenébolsúdjednoznačneoprávnenýexoffoskúmať,čirozhodcovskérozsudky bolivydanév
súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a tiež, či pôvodný titul tohto rozhodnutia - zmluva o úvere,
neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom
o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.

Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok), či tento bol vydaný v
súlade s platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a pre možný
rozpor exekučného titulu s § 45 ods. 1, písm. c/ Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní alebo
z dôvodu, že rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú, ktorá nemôže byť základom právomoci
rozhodcovského súdu a rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej

veci konať, s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepovažoval za spôsobilý exekučný
titul alebo z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol exekučným titulom, zaväzoval povinného
na plnenie, ktoré bolo v rozpore so zákonom, § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje
rozhodnutia riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. V tých exekučných veciach, v ktorých boli

navrhovateľom podané odvolania voči rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanieexekúcie,rozhodnutiaexekučnéhosúdubolipotvrdenéakovecnesprávneodvolacímsúdom.
Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty,
keďže súd vo veci riadne rozhodol. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez
návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú

povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010, 5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu
SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Súd teda oprávnene preskúmaval exekučný titul v exekučnom konaní
tak, ako mu to vyplýva z platných právnych predpisov a dostupnej judikatúry tak Najvyššieho súdu
SR, Ústavného súdu SR a stanovísk Súdneho dvora Európskej únie. Napríklad rozsudkom Súdneho

dvora Európskej únie vo veci ASTURCOM TELECOMUNICACIONES SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira (C-40/08) Súdny dvor rozhodol pri riešení prejudiciálnej otázky v súvislosti so spotrebiteľskými
zmluvami o otázke právomoci vnútroštátneho súdu v tom zmysle, že súd môže ex offo preskúmať
nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného
bez účasti spotrebiteľa v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. V takomto prípade prináleží vnútroštátnemu
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom
zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.Navrhovateľ sa v ďalších prejednávaných veciach domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza spôsobeného tým, že rozhodol o žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieatorozhodnutímopoverenípouplynutízákonnej

15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NP) a tým, že rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (návrhy označené navrhovateľom ako NZP).

I keď v čase podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie existovala 15-dňová lehota

na vydanie poverenia, a to aj pre exekučné tituly podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/ Exekučného poriadku,
v čase rozhodovania súdu o žiadosti exekútora o udelenie poverenia, o ktorej bolo rozhodnuté po
1.6.2010, v prípade, ak exekučným titulom boli podľa § 41 ods. 2 písm. d/ vykonateľné rozhodnutia
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, 15-dňová lehota na udelenie poverenia súdnemu
exekútorovineexistovala,keďževobdobípoúčinnostinovelyExekučnéhoporiadkuvykonanejZákonom
č. 144/2010 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2010, bola vypustená, pokiaľ sa jednalo o exekučné tituly podľa

§ 41 ods. 2, písm. c/ a d/ Exekučného poriadku, čo sa vzťahovalo aj na rozhodcovské rozsudky. Súd
zastáva názor, že aj pred 1.6.2011 sa súdnou praxou rozhodcovské rozsudky považovali za exekučné
tituly podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku, čomu zodpovedala aj argumentácia odvolacích
súdovanakoniecidôvodovésprávyknovelám,ktorénovelizovaliExekučnýporiadok.Aksadozákonnej
formulácie exekučného titulu vložili slová " rozhodnutí rozhodcovských súdov", išlo len o explicitnejšie

ujasnenie litery zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia, ako správne uviedol
odporca vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu. Argumentácia navrhovateľa spočívajúca v tom, že do
1.6.2011 nebolo možné považovať za exekučné tituly podľa § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku
rozhodcovské rozsudky a na ne sa nevzťahovalo vyňatie lehoty na udelenie poverenia, je mylná.
Navrhovateľ ani v samotných exekučných konaniach nikdy nespochybňoval začlenenie rozhodcovského

rozsudku pod § 41 ods. 2, písm. d/ Exekučného poriadku. Súd zastáva názor, že prípadná 15-dňová
lehota sa vzťahovala vždy len na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, ak súd nezistil
rozpor žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom.
Následne je osobitne upravená situácia, keď súd takýto rozpor zistí a je povinný rozhodnúť o zamietnutí
žiadostioudeleniepoverenia.Kebybolzámerzákonodarcupodzákonnú15-dňovúlehotuvsunúťobidve

procesné situácie, nebola by osobitne upravovaná situácia pri zistení rozporu napríklad exekučného
titulu so zákonom.

Pokiaľtedanavrhovateľpovažovalzanesprávnyúradnýpostupnečinnosťtunajšiehosúduvexekučných
veciach, v ktorých zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej

lehote, sú jeho tvrdenia nesprávne, pretože na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia Exekučný
poriadok žiadnu lehotu nestanovuje. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tvrdenie navrhovateľa, že
exekučný súd rozhodol po zákonom stanovenej lehote s omeškaním, je nepravdivé a zavádzajúce.
Z uvedeného je zrejmé, že odporca sa nedopustil žiadneho nesprávneho postupu, keďže v tomto
prípade 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila. O zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd rozhodol v primeranej lehote a nedopustil sa žiadneho
nesprávnehoúradnéhopostupu.Spoukazomnacitovanéustanovenie§44ods.2Exekučnéhoporiadku
v znení platnom ku dňu rozhodovania súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
nie je možné posudzovať postup exekučného súdu pri rozhodovaní o tejto žiadosti za nesprávny.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom od 1.6.2010 upravovalo povinnosť
súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo na návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom. Táto lehota
sa netýkala prípadov, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Už toto samotné znenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať exekučný titul nielen z

formálneho, ale aj z vecného hľadiska. Pri posudzovaní tohto základného predpokladu pre udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd síce nezaoberá vecnou správnosťou exekučného
titulu (okrem spotrebiteľských vzťahov), ale skúma, či exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý na
to mal právomoc a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Exekučný poriadok označuje
za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr. aj vykonateľné rozhodnutia orgánov

verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov. V prípade, ak exekučným titulom má byť
rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória
a súdna prax takého rozhodnutie za zdanlivé, ničotné, teda z právneho hľadiska za neexistujúce a
nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgánnemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté nedostatkom
právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku rei iudicata. Ak je predmetom
rozhodcovského konania spor so spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť tejto zmluvy a v prípade zisteného nedostatku konštatovať
rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúcim neúčinnosť a teda nezáväznosť tohto
exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení Zákona o rozhodcovskom konaní v

spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie príkazu vyplývajúceho z princípu
ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana spotrebiteľa je predmetom
verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality života občanov.

V prejednávaných veciach bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. S poukazom na vyššie

uvedené bol súd jednoznačne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v
súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a tiež, či pôvodný titul tohto rozhodnutia - zmluva o úvere,
neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so Zákonom
o rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.
Exekučnýsúdpretosprávneskúmalexekučnýtitul(rozhodcovskýrozsudok),čitentobolvydanývsúlade

s platnými právnymi predpismi. Po zistení, že v danej veci ide o spotrebiteľský vzťah a konštatovaní,
že rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom, tento rozsudok ako exekučný titul neuznal.
Svoje rozhodnutie riadnym a správnym spôsobom odôvodnil. Exekučný súd potom uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Za tejto situácie účastníkom
exekučného konania nemohol a ani nevznikol žiadny stav právnej neistoty, keďže súd vo veci rozhodol

bezodkladne po tom, ako mu súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia. V rámci exekučného
konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky či priebeh rozhodcovského
konania tak, ako to vyplýva i z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010,
5Cdo/291/2010 a rozhodnutí Ústavného súdu SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002.

Súd dáva do pozornosti Nález Ústavného súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013 týkajúci
sa navrhovateľa vo veciach Okresného súdu Zvolen, vedených pod sp. zn.27Er 539/2010 a sp. zn.
22Er 915/2010, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd rozhodol, že základné práva navrhovateľa na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov porušené neboli, hoci konania na okresnom súde trvali ku
dňupodaniasťažnosti20resp.24mesiacov(súdvobochprípadochzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
na vyhovenie exekúcie). Ústavný súd v náleze konštatoval, že je významná, priam kľúčová skutočnosť,
že sťažovateľka (spoločnosť POHOTOVOSŤ) pred okresným súdom iniciovala značne vysoký počet

exekučných konaní (ide o 100 až 1000 exekučných konaní - návrhov v typovo obdobných veciach),
pričom je nevyhnutné vziať daný fakt do úvahy a to smerom ku kritériám posudzovania prieťahov v
záujme ochrany práv a slobôd iných.

Navyše Ústavný súd vyslovil právny názor, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnutý v čl.48 ods. 2 Ústavy

SR (obdobne aj pojem v primeranej lehote obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny,
ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na ustanovené lehoty v zákone na vykonanie toho
ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, ústavný súd na takého lehoty
síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva,

pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Porušeniezákladnéhoprávana
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno preto bez ďalšieho vyvodzovať len zo skutočnosti,
žeštátnyorgándôslednenepostupovalvzákonomustanovenýchlehotách(rozhodnutiaÚstavnéhosúdu
SR I.ÚS 86/02, IV.ÚS 440/2012).

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
preukázaťexistenciuškodyajejvýšku.Navrhovateľnepreukázalexistenciuškody,anijejvýškuanároky,
ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch avýdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačnej siete, udržiavanie a správu informačnej siete a administratívne spracovanie textov

urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody
predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac ako spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v
obdobípredspornýmiexekúciamiiponich.Požadovanépaušálnesumyzaspomínanéveľmivšeobecne
uvedené činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej

škode. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo prísť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a súd
potom nemôže preskúmať predmetný nárok. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku skutočnej škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného
zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide

o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Ako už bolo konštatované, majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré
sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú

satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že
by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje
uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla

dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom
konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i
rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy

uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských
aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom a ako situácia
ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Ako už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom by
boli konštatované prieťahy v konaní, sa neviedlo. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné

a vychádzať z paušálnej sumy 660,- eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd
vychádzaajzvýznamusporuprenavrhovateľaaajztoho,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.
Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej
ujmy podľa vybraných nálezov, keď predseda súd nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie

je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože navrhovateľ nepreukázal
vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti
nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho
s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej

činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok
na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje
možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.

Navrhovateľ sa v ďalších prejednávaných veciach domáhal náhrady škody z dôvodu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Prievidza spôsobeného tým, že nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora ( návrhy označené
navrhovateľom ako ZE).

Podľa § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z.z. účinnej od 1.9.2005,
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušnýokresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo

k zastaveniu exekúcie.

Podľa prechodných ustanovení k uvedenej novele, § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, sa konania
začaté pred 1.septembrom 2005 dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. V odseku 2 sú taxatívne vymedzené ustanovenia, ktoré sa použijú aj na konania

začaté pred 1.9.2005, medzi ktorými § 44 ods. 7, 8 nie je. Uvedená úprava platila v Exekučnom poriadku
aj po novele vykonanej Zákonom č. 585/2006 Z.z. účinnej od 1.12.2006, ktorou bol do ust. § 44 vsunutý
nový odsek 7, pričom doterajšie odseky 7 a 8 boli prečíslované na odseky 8 a 9.

Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. I napriek tomu, že v
jednotlivých exekučných veciach, ktoré sú v odôvodnení tohto rozsudku oboznámené, súd o zmene
exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty, nemožno v tejto skutočnosti vidieť nesprávny úradný
postup, ktorým by bola navrhovateľovi spôsobená škoda. Navyše v exekučnom konaní v čase, keď

bol podaný návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode dôjsť nemohlo, pretože pôvodný exekútor má
podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Okrem toho v danom
štádiu konania navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok na opravy podaním sťažnosti
predsedovi súdu proti porušovaniu jeho práva v exekučnom konaní podľa § 3 ods. 7 v spojení s §
62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch alebo obrátiť sa na Ústavný súd SR s požiadavkou

o posúdenie, či došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ v niektorých exekučných veciach podal sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní,
čo je u jednotlivých oboznamovaných veciach aj uvedené. Jeho sťažnosti buď neboli považované za
opodstatnené a vo veciach, v ktorých bol konštatovaný prieťah v konaní, bol obratom odstránený a
nemohol spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu s poukazom na charakter vytýkaného prieťahu. Platí

však, že v prevažnej väčšine exekučných veci navrhovateľ sťažnosti na zbytočné prieťahy nepodal.
Keďže nepreukázal splnenie prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu a to existenciu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v prejednávaných exekučných veciach, súd sa
samotným nárokom na náhradu škody nezaoberal. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že v
prípade rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní, by došlo k účinnému

vymoženiu pohľadávky oprávneného a tým teda k naplneniu účelu exekučného konania. Zmena osoby
súdneho exekútora je len čiastkový procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv.
Nesprávny úradný postup by musel byť podstatnou príčinou, ktorá by spôsobila škodu, čo v danom
prípade nie je možné konštatovať. Napokon dôvodom nevymoženia pohľadávky oprávneného bolo
vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej následné zastavenie. V súvislosti s nevydaním rozhodnutia

o zmene exekútora v zákonnej lehote potom nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody
navrhovateľovi. Samotné spísanie žiadosti o informáciu o stave exekučného konania k danej veci
súd považuje za bežný postup účastníka exekučného konania. Tvrdenie navrhovateľa, že mu vnikla
majetková škoda v sume 175,- eur a nemajetková ujma v sume 55,32 eur za každý mesiac omeškania
exekučnéhosúdu,niesúničímpodložené.Ikeďjepravdou,žekvydaniurozhodnutiaozmeneexekútora

došlo po uplynutí zákonnej 30-dňovej lehoty, len v tejto skutočnosti nemožno vidieť nesprávny úradný
postup, ktorý by založil nárok navrhovateľa na náhradu škody.

Aj u tohto druhu uplatneného nároku na náhradu škody súd dáva do pozornosti Nález Ústavného

súdu SR II.ÚS 520/2012-39 zo dňa 10.7.2013 týkajúci sa navrhovateľa vo veciach Okresného súdu
Zvolen, vedených pod sp. zn.27Er 539/2010 a sp. zn. 22Er 915/2010 prezentovaný vyššie v odôvodnení
tohto rozsudku, v ktorých navrhovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné
preukázaťexistenciuškodyajejvýšku.Navrhovateľnepreukázalexistenciuškody,anijejvýškuanároky,
ktoré si uplatňuje sú hypotetické. Vyčíslil uplatnenú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a

výdajoch spojených so stratou času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako podstatné
zložky vyčíslenej sumy uvádza správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačnej siete, udržiavanie a správu informačnej siete a administratívne spracovanie textov
urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Navrhovateľ mal v tomto konaní na preukázanie vzniknutej škody
predložiť dôkazy preukazujúce škodu pri tejto individuálnej pohľadávke. Naviac ako spoločnosť, ktorá sa
zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém v

obdobípredspornýmiexekúciamiiponich.Požadovanépaušálnesumyzaspomínanéveľmivšeobecne
uvedené činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej
škode. Skutočnú škodu je potrebné preukázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný
nárok, v opačnom prípade by mohlo prísť k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody a súd
potom nemôže preskúmať predmetný nárok. Podľa názoru súdu navrhovateľ nepreukázal jednak vznik

a ani výšku skutočnej škody. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a konaním exekučného súdu, pretože nutnosť spravovať pohľadávku oprávneného
zapríčinil povinný tým, že neplnil svoj dlh a oprávnený musel prikročiť k vymáhaniu formou exekúcie. Ide
o náklady, ktoré by bolo možné zahrnúť do náhrady trov exekúcie a došlo by tak k duplicitnému plneniu.

Ako už bolo konštatované, majetková škoda nebola preukázaná a nemajetková ujma nezávisí
automaticky len od konštatovania nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré
sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú
satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že

by dochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje
uplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného
konania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,
resp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla
dôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom

konaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i
rizikom každého podnikateľského subjektu. Vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických
osôb je odlišný, pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty
a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy
uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba, pričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských

aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval a taktiež navrhovateľ nespresnil, v čom a ako situácia
ovplyvnila ďalšie jeho podnikateľské postupy. Ako už bolo uvádzané, žiadne konanie, v ktorom by
boli konštatované prieťahy v konaní, sa neviedlo. Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je
automatické a podlieha podrobnému skúmaniu zo strany súdu. Okolnosti každého prípadu sú osobitné
a vychádzať z paušálnej sumy 663,88 eur za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha. Ústavný súd

vychádzaajzvýznamusporuprenavrhovateľaaajztoho,čisťažnosťpredsedovisúduviedlaknáprave.
Pokiaľ navrhovateľ tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej
ujmy podľa vybraných nálezov, keď predseda súd nemal možnosť zjednať nápravu. Pri uplatňovaní
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie
je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného návrhu nevyplýva, pretože navrhovateľ nepreukázal

vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti
nie je možné opomenúť povahu a predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu
dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho
s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa, považuje súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok

na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne
vnímanej podnikateľskej aktivite a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva
navrhovateľa už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje
možnosť priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu.Odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej vzniesol námietku premlčania s odôvodnením, že lehota

na uplatnenie nároku navrhovateľa na náhradu škody uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15-
dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Navrhovateľ sa predbežného prerokovania najskôr domáhal dňa 23.4.2009, kedy boli odporcovi
doručené prvé žiadosti navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, čo potvrdil
aj samotný odporca v písomnom vyjadrení vo veci samej. Nárok navrhovateľa na náhradu škody súd

nepovažoval za premlčaný s poukazom na cit. ust. § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. V danom prípade sa navrhovateľ
dozvedel o tom, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, prípadne vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a exekučné konanie zastavil alebo rozhodol o zmene exekútora najskôr

doručením tohto rozhodnutia. Od uvedeného dňa mu začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá
v čase podania návrhu vo veci samej na súd ešte neuplynula, preto jeho právo na náhradu škody nie
je možné považovať za premlčané.

Vzhľadom k tomu, že súd dospel k právnemu názoru, že na strane odporcu konajúceho prostredníctvom

exekučného súdu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, návrh navrhovateľa nepovažoval za
dôvodný a zamietol ho.

Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby súd vyčkal s rozhodnutím vo veci na znalecký posudok, o vypracovanie
ktorého požiadal znalca z odboru právne vzťahy k cudzine, odvetvie európske právo, ktorý by mal

zodpovedať na otázky týkajúce sa interpretácie a aplikácie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
v nadväznosti na justičnú prax a záväznú judikatúru Súdneho dvora EÚ, súd jeho návrh na doplnenie
dokazovania neakceptoval z dôvodu, že pokiaľ navrhovateľovi v dôsledku nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu vznikla škoda, mal by disponovať dôkazmi, ktorými by ju relevantne
preukázal. Za danej situácie nie je jasné, ako navrhovateľ dospel k výške ním tvrdenej majetkovej škody,

keď žiadnymi dôkazmi nedisponuje a žiadne súdu nepredložil. Znalecký posudok je na preskúmanie
správnosti preukázaných tvrdení účastníkov konania a nemôže odpovedať na otázky právneho
charakteru. V danom prípade otázka existencie skutočností zakladajúcich nesprávny úradný postup
exekučného súdu je právnou otázkou, nie skutkovou a preto tento návrh na doplnenie dokazovania
nebolo možné považovať za opodstatnený.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhrada nebola
priznaná. Odporca, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania nebola priznaná, pretože ich
neuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli. Navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
pretože vo veci úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej

činnosti.