Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Roman Huszár
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/221/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205223003
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205223003.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek
senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: J. B., K..
XX.XX.XXXX, X. K. I. Č..XX, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Pandym, L. Kossutha č. 99, Kráľovský
Chlmec,, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 44/a, IČO:
35 815 256, o zaplatenie 426,44 € / 12.847,-Sk / s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.októbra 2013, č.k. 20 C 83/2006-177, pomerom hlasov
3:0 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči
odporcovi zaplatenia sumy 426,44 € /12.847,- Sk/ s príslušenstvom titulom nevyplateného podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002, t. j. 10.09.2002.
Zároveň prvostupňový súd zaviazal navrhovateľa k povinnosti zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
vo výške 25,50€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ uzavrel
dňa 04.08.1987 pracovnú zmluvu s právnym predchodcom odporcu. Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu neurčitú so skúšobnou dobou jeden mesiac. Miesto výkonu práce bolo dohodnuté v Jablonove
nad Turňou. Z obsahu Kolektívnej zmluvy SPP š. p. uzavretej na roky 2001 až 2003, zo dňa
15.11.2000 zistil, že podľa § 14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch, " - zamestnávateľ zabezpečí
v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy
dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený
vnútropodnikovým predpisom vopred prerokovaným s Plynárenským odborovým zväzom (ďalej len
"POZ"). Termín vyplatenia bol stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka.
Dodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP, akciovej spoločnosti uzavretej na roky 2001 až 2003, ktorý
bolpodpísanýdňa11.12.2001došlokzrušeniuustanovenia§14-Podielynahospodárskychvýsledkoch
pre rok 2001. Nasledujúce paragrafy sa prečíslovali na § 14 -"Doplnkové dôchodkové poistenie....".
Dodatok sa stal neoddeliteľnou súčasťou Kolektívnej zmluvy SPP, akciovej spoločnosti na roky 2001
až 2003 a nadobudol účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami, t. j. 11.12.2001. Nadobudnutím
účinnosti tohto dodatku už nebolo možné odvolávať sa na § 14 a požadovať vyplatenie podielov v
zmysle tohto ustanovenia. Dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve podpísali: Y. S.- predseda POZ, H.. Q. J.
- predseda predstavenstva SPP a .s. a generálny riaditeľ a H.. P. I. - člen predstavenstva SPP a .s. .
Rozhodca pre kolektívne spory č. 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí SR H.. X. S. v kolektívnom
spore o plnenie kolektívnej zmluvy svojim rozhodnutím zo dňa 01.06.2004 uložil SPP, a. s., povinnosť
zaplatiťkaždémuzamestnancovi,ktorýkudňu31.12.2001vykonávaluzamestnávateľaprácevhlavnompracovnom pomere sumu 12.847,- Sk ako podiel na hospodárskom výsledku za rok 2001. Krajský
súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.09.2007, sp. zn. 4Sp/34/2006 zrušil rozhodnutie rozhodcu
pre kolektívne spory č. 11, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky
2001 až 2003 zo dňa 15.11.2000, pre jeho nepreskúmateľnosť. H.. X. S. ako rozhodca pre kolektívne
spory číslo 11 Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom
výsledku za rok 2001 v zmysle § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š. p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003 zo
dňa 15.11.2000 vydal dňa 17.12.2007 ďalšie rozhodnutie, ktorým nepriznal nárok na vyplatenie podielov
na hospodárskom výsledku za rok 2001. Dňa 17.01.2008 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený
návrhplynárenskéhoodborovéhozväzuvBratislaveprotirozhodcoviH..X.S.,nazrušeniepredmetného
rozhodnutia rozhodcu zo dňa 17. 12. 2007. Krajský súd v Bratislave svojím uznesením sp. zn. 3Sp
28/2011 zo dňa 10. 1. 2012 napadnuté rozhodnutie rozhodcu v kolektívnom spore opevnenia kolektívnej
zmluvy zo dňa 17. 12. 2007 vo veci vyplatenia podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001 zrušil a
vec vrátil rozhodcovi na ďalšie konanie. V v odôvodnení uznesenia Krajský súd poukázal nato, že ani v
poradí druhé rozhodnutie nevyhovuje celkom požiadavke riadnej preskúmateľnosti rozhodnutia, čo do
celistvosti a komplexnosti dôvodov a vysporiadaním sa s námietkami, ktoré boli vznesené už vo vzťahu
k predošlému rozhodnutiu zo dňa 1. 5. 2004, ktorá vada bola aj tomuto predchádzajúcemu rozhodnutiu
vytknutá v zrušujúcom uznesení súdu zo dňa 28. 9. 2007, sp. zn. 4 Sp 34/2006.
Aplikujúc ust. § 1 ods. 1, § 42 ods. 1 veta prvá, § 43 ods. 1 písm. d), ods. 3, § 118 ods. 1 a 2, §
119 ods. 3, § 231 ods. 2, ako aj čl. 10 Základných zásad Zákonníka práce platného a účinného do
31.3.20102 / ďalej len „Zákonník práce“/ na vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav veci, dospel
prvostupňový súd k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Vo svojom odôvodnení prvostupňový
súd poukázal na povahu a charakter kolektívnej zmluvy, z ktorej normatívnej časti upravujúcej mzdové
a pracovné podmienky vznikajú pre pracovníka nároky, ktoré si môže uplatniť rovnako ako ostatné
nároky vyplývajúce z pracovnoprávneho pomeru. K motivácii zamestnanca pritom slúžia aj podiely na
hospodárskych výsledkoch zamestnávateľa, pravidlá pre poskytovanie ktorých musia byť stanovené
vopred a nárok na ich vyplatenie vznikne na základe splnenia vopred stanovených merateľných
ukazovateľov. V danom prípade sa podmienka priznania podielov na hospodárskych výsledkoch a
ich tvorby odvíjala od hospodárskeho výsledku za rok 2001, z ktorého mal zamestnávateľ zabezpečiť
tvorbu podielov vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. Pod pojmom priaznivé
hospodárske výsledky treba pritom rozumieť stav, keď zamestnávateľ v príslušnom období, v tomto
prípade v kalendárnom roku 2001, dosiahne kladný hospodársky výsledok po tom, čo splní všetky
svoje povinnosti vyplývajúce zo zákona, zmluvy, resp. iných právnych skutočností. Z výkazu ziskov a
strát k 31. 12. 2001, ktorý odporca podal na príslušný daňový úrad spolu s daňovým priznaním za
rok 2001 je zrejmé, že odporca vykázal hospodársky výsledok za účtované obdobie 2001 v mínusovej
hodnote. Strata vo výške 4. mil. Sk bola preukázaná z dokladov odporcom predložených daňovému
úradu a účtovej závierky odporcu, podľa súdu vierohodne preukazujúcej jeho skutočný hospodársky
výsledok. Na správu predloženú audítorom, podľa ktorej mal odporca za rok 2001 vykazovať zisk vo
výške 591 mil. Sk súd neprihliadol. Poukázal pritom na § 17 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, keďže
účtovná závierka v zmysle tohto ustanovenia musí poskytovať jej používateľom, najmä akcionárom,
spoločníkom, členom, daňovým orgánom, orgánom štatistiky, bankám, burzám, veriteľom a ostatnej
verejnosti verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, t. j. o majetku,
záväzkoch, vlastnom imaní, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch, výsledku hospodárenia a
finančnej situácii účtovnej jednotky.
K navrhovateľom namietanej pravosti podpisu Y. S., predsedu POZ, na dodatku č. 3 ku Kolektívnej
zmluve, z dôvodu že odborári nemali vedomosť o existencii tohto dodatku, prvostupňový súd prihliadol
naobsahčestnéhoprehláseniaY.S.zodňa16.01.2008,vktorompotvrdil,žedodatokč.3kuKolektívnej
zmluve podpísal. Navrhovateľom navrhované vykonanie dôkazu výsluchom Y. S. preto ako nadbytočné
zamietol.
Z uvedených skutočností prvostupňový súd zhrnul, že už v čase podania žalobného návrhu bolo ust.
§ 14 Kolektívnej zmluvy, "Podiely ma hospodárskych výsledkoch" pre rok 2001 zrušené dodatkom č. 3
zo dňa 11. 12. 2001. Nové ust. upravujúce poskytnutie podielov za rok 2002 v Kolektívnej zmluve SPP,
a.s. nebolo prijaté, a preto sa vyplatenie podielov nemohlo stať nárokovou zložkou mzdy navrhovateľa,
naviac márne uplynulo obdobie 12 mesiacov, počas ktorých do prijatia novej Kolektívnej zmluvy, resp.
prijatia nového príslušného ustanovenia v kolektívnej zmluve, si mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok
na súde. V danom prípade však dňa 01. 04. 2002 nadobudla účinnosť nová Kolektívna zmluva SPP,
a.s. na roky 2002 až 2003. Nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil v uvedenom konaní, bol teda zrušenýdodatkom č. 3 ku Kolektívnej zmluve SPP š.p. a vo veci nebola splnená ani ďalšia podmienka pre tvorbu
a vyplatenie podielov, nakoľko odporca v roku 2001 nedosiahol kladný hospodársky výsledok.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal
náhradu trov konania, a to súdny poplatok za podaný odpor v sume 25,50 €.
Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, z odvolacích dôvodov
uvedených v § 205 ods. 2 písm. a), c), d), f) O.s.p. žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alternatívne napadnutý rozsudok zruší
a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietal aj neplatnosť Dodatku č. 3 ku
Kolektívnej zmluve, nakoľko podľa neho neexistuje logický dôvod, pre ktorý by sa predseda odborového
zväzu pán Kulifaj vzdal už existujúceho práva na vyplatenie podielov a podpísal by predmetný dodatok
bez vedomosti a súhlasu ďalších členov odborového zväzu. Podľa listinných dôkazov práve pán Kulifaj
inicioval rokovanie s generálnym riaditeľom SPP, a.s., predmetom ktorého mala byť práve problematika
vyplatenia podielov, a to v čase, keď už mal byť Dodatok č. 3 podpísaný. Podnet na podanie návrhov na
súd tiež vyšiel z odborovej organizácie, od pána Kulifaja, a to rovnako v čase po podpise predmetného
dodatku. V záujme odstránenia týchto logických rozporuplností navrhovateľ navrhol vykonanie ďalších
dôkazov, ktoré však prvostupňový súd zamietol a prejudiciálnou otázkou platnosti Dodatku č. 3 ku
Kolektívnej zmluve sa vôbec nezaoberal. Jeho rozhodnutie preto podľa navrhovateľa vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rovnako je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné,
keď prvostupňový súd nevysvetlil, z akých dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy považoval za vierohodné,
resp. prečo sa niektorými odmietol zaoberať. Záverom odvolania poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV ÚS 248/2008 a rozhodnutie
Ústavného súdu ČR ÚS 114/2008 a ÚS 244/2008
Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny a presvedčivo odôvodnený potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že samotný Plynárenský
odborový zväz, ktorého členmi boli aj p. S. U. V.. S., nepopierali existenciu a platnosť dodatku č. 3 ku
Kolektívnej zmluve. Na existenciu dodatku poukázal Slovenský plynárenský odborový zväz aj v návrhu
na zrušenie rozhodnutia rozhodcu H.. S. zo dňa 16. 01. 2008. Zástupca odborového zväzu, p. Kulifaj,
podpísal dodatok ako osoba oprávnená podpísať takýto dokument za POZ. Podpisoval kolektívnu
zmluvu na roky 2001 až 2003 a následne dňa 31. 01. 2002 aj dodatok č. 4 ku kolektívnej zmluve. Z
dodatku č. 3 je pritom nepochybné, že povinnosť zamestnávateľa vyplatiť podiely na hospodárskom
zisku za rok 2001 vo výplatnom termíne za mesiac august 2002 bola zrušená. Rovnako aj odporca
považoval navrhovateľom navrhnuté doplnenie dokazovania v tomto smere za nadbytočné. Pre úplnosť
odporca dodal, že aj pokiaľ by nedošlo k dohode o zmene kolektívnej zmluvy dodatkom č. 3, aj tak
by jeho zamestnancom nemohol vzniknúť nárok na vyplatenie podielov na hospodárskom zisku, keďže
spoločnosťSPPvykazovalak31.12.2001stratu.PoukázaltiežnarozsudkyKrajskéhosúduvBratislave
vo veci sp. zn. 6Co/640/2013 a sp. zn. 6Co/708/2013, ktorými boli potvrdené prvostupňové rozhodnutia
zamietajúce žaloby o vyplatenie podielu na hospodárskom zisku iných zamestnancov odporcu.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa §
214 ods. 3 O.s.p. ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods.
3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti rozsudku nie je dôvodné.
Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vykonal vo
veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1
O.s.p.. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie
Zákonníka práce dospel k záveru, že vo veci neboli splnené podmienky pre vyplatenie podielu na
hospodárskom výsledku za rok 2001 a svoje rozhodnutie aj dostatočne presvedčivo a v súlade
s požiadavkami uvedenými v § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. Právnym základom podanej žaloby
malo byť ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP š.p. uzatvorenej na roky 2001 až 2003, ktoré
zamestnávateľovi ukladalo povinnosť zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo
výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p. v predchádzajúcom roku, a ktoré mali byť
zamestnancomSPP,š.p.vyplatenévovýplatnomtermínezamesiacaugustpríslušnéhoroka.Kolektívna
zmluva bola podpísaná dňa 29. 05. 2001 za SPP, š.p. jeho generálnym riaditeľom H.. V. S. a za
Plynárenský odborový zväz (ďalej len "POZ") jeho predsedom Y. S.. Ustanovenia Kolektívnej zmluvy
boli následne menené a dopĺňané, pričom pre posudzovaný prípad je rozhodujúcim Dodatok č. 3,
ktorého platnosť navrhovateľ v konaní spochybňoval. Predmetný dodatok bol prijatý v nasledovnom
znení: "v súlade s ust. zák. č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a
časťou I § 4 bod 2 kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli
na tomto dodatku: I §14 "Podiely na hospodárskych výsledkoch"- pre rok 2001 sa ruší celý paragraf.
Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 "Doplnkové dôchodkové poistenie" atď. Tento dodatok jeneoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy SPP, a.s. na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť dňom
jeho podpisu zmluvnými stranami". Dodatok bol podpísaný dňa 11. decembra 2001 za SPP, a.s. H.. Q.
J., predsedom predstavenstva SPP, a.s., generálnym riaditeľom H.. P. I., členom predstavenstva SPP,
a.s. a za POZ predsedom Y.O. S.. Po oboznámení sa s predmetnými listinnými dôkazmi odvolací súd
uvádza, že aj bez potreby znaleckého dokazovania je na prvý pohľad zrejmé, že podpisy predsedu
POZ Y. S., tak na pôvodnej kolektívnej zmluve, ako aj na dodatku č. 3, sú identické. S prihliadnutím
aj na potvrdzujúci obsah čestného prehlásenia Y. S. zo dňa 16. 01. 2008, nebolo vo veci potrebné
sa ďalej zaoberať preukazovaním pravosti jeho podpisu na dodatku, ktorý ako správne vyhodnotil
prvostupňový súd bol podpísaný na oboch stranách, t. j. za zamestnávateľa, ako aj za odborový zväz
na to oprávnenými osobami. Zo znenia predmetného dodatku č. 3 (viď slovné spojenie "ruší sa celý
paragraf (14) pre rok 2001") je pritom aj pre odvolací súd nepochybné, že zmena kolektívnej zmluvy
smerovala k zrušeniu povinnosti odporcu ako zamestnávateľa na vyplatenie podielov na hospodárskych
výsledkoch zamestnávateľa pre rok 2001. Iný výklad nemá aj vzhľadom na nespornú formuláciu dodatku
č. 13 opodstatnenie.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na obsah návrhu na zrušenie rozhodnutia rozhodcu podaného
podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní zo dňa 16. 01.
2008. Ide o návrh, ktorý podal samotný Plynárenský odborový zväz (POZ) voči rozhodnutiu rozhodcu
H.. X. S., ktorý neuznal nárok na vyplatenie podielov. V tomto podaní POZ poukazuje na existenciu
Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, pričom nepopiera jeho platnosť, ale má za to, že bol nesprávne
pochopený jeho výklad. Podľa neho motívom a úmyslom predmetného dodatku malo byť vyplatenie
podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2000 (nie 2001). Podľa POZ bolo potrebné predmetný
dodatok vykladať tak, že zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o kolektívnom
vyjednávaní dohodli o pozastavení účinnosti predmetného ustanovenia (§ 14), pričom to jednoznačne
časovo ohraničili, a to odo dňa podpisu dodatku do konca roka 2001, teda do 31. 12. 2001. Obdobie pred
tým a potom však podľa zväzu zostalo predmetným dodatkom nedotknuté. Úmysel uvedeného dodatku
pozastaviť účinnosť na určitý čas potvrdzuje podľa POZ aj vyjadrenie osôb konajúcich za účastníkov
Dodatku č. 3, a to Y. S., vtedajšieho predsedu POZ a H.. Q. J., vtedajšieho predsedu predstavenstva
SPP, a.s. Z uvedeného potom vyplýva, že ani samotný POZ (ktorého členmi boli aj navrhovateľom
navrhnutí svedkovia S., S.) nepopieral existenciu a platnosť Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve, jeho
spornosť spočívala len v rozdielnom výklade jeho obsahu účastníkmi. V dôsledku toho aj odvolací
súd zastáva, že výsluch navrhnutých svedkov (ktorí mali podľa navrhovateľa preukázať nepodpísanie
Dodatku č. 3 ku Kolektívnej zmluve) je nadbytočný a nehospodárny.
Vzhľadom k skutočnosti, že zrušením § 14 Kolektívnej zmluvy v znení, ako bola uzatvorená dňa 15.
11. 2000, zanikla aj povinnosť odporcu zabezpečiť tvorbu a vyplatenie podielu na jeho hospodárskych
výsledkoch, žalovanému nároku ako právne neopodstatnenému nebolo možné vyhovieť. Nadbytočné
bolo preto zo strany prvostupňového súdu skúmanie existencie/neexistencie kladného hospodárskeho
výsledku u odporcu za rok 2001, ako predpokladu pre vyplatenie žalovaného podielu podľa § 14
pôvodnej kolektívnej zmluvy.
Záverom odvolací súd dodáva, že pokiaľ by aj nedošlo k zrušenie ustanovenia § 14 pôvodnej
kolektívnej zmluvy, jeho formulácia nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle
§ 37 Občianskeho zákonníka, keď okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na
hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku tohto nároku (s výnimkou jeho splatnosti) na
jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým predpisom, ktoré nevedno či vôbec boli
u odporcu prijaté. Z textu kolektívnej zmluvy tak nie je jednoznačné, komu nároky na vyplatenie
podielov na hospodárskom výsledku vnikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú na
prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku a iné, čo pre neurčitosť spochybňuje platnosť
predmetného ustanovenia § 14 kolektívnej zmluvy.
Nedôvodný je aj argument navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, keďže súd
prvého stupňa vo svojom odôvodnení presvedčivo a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobný
návrh zamietol. Rovnako v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. prvostupňový súd uviedol, čoho sa navrhovateľ
v konaní domáhal a na základe akých dôvodov, aké stanovisko k podanému k návrhu zaujal odporca,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov pritom vychádzal a akými
úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Neopomenul pritom uviesť aj dôvody, pre ktoré nevyhovel návrhu
navrhovateľa na doplnenie dokazovania, s ktorými sa ako už bolo vyššie uvedené, stotožňuje aj odvolací
súd. Samotná skutočnosť, že sa navrhovateľ nestotožňuje s právnymi závermi prvostupňového súdu,
nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu
nahradiť správne právne názory súdu prvého stupňa jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú
predstavám navrhovateľa o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď tento sa neodchýlil od zneniapríslušných ustanovení právneho predpisu, ani nepoprel ich účel a význam. Rozhodnutie súdu ako
orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z
hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom
účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky.
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože v zmysle § 151 ods.
1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.