Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/354/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205220410
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1205220410.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Michaely Královej v právnej veci navrhovateľa: O. M. Z. F. Q. I.
F. O. , bytom F. Č.. X, Z. E., zastúpený JUDr. Martou Wertlenovou, advokátkou v Žiline, Predmestská č.
8537/2B,protiodporcom:I.Sociálnapoisťovňa,ul.29.augustač.8,Bratislava,II.Slovenskýplynárenský
priemysel, a.s., Mlynské Nivy č. 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zastúpený spoločnosťou MGA
IURIS s. r. o., Bratislava, Pri starej prachárni č. 10, IČO: 47 233 028, za ktorú koná JUDr. Martin
Gajarský, o zaplatenie sumy 14.339,77 € (432.000,-- Sk) z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, s
príslušenstvom, na odvolanie odporcu v II. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14.

júna 2012, č.k. 12 C 178/2005-262, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa
11. marca 2014, č.k. 12 C 178/2005-298, na odvolanie odporcu v II. rade proti uzneseniam Okresného
súdu Bratislava II. zo dňa 27. júna 2012, č.k. 12 C 178/2005-273, zo dňa 11. marca 2014, č.k. 12 C
178/2005-299, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 14. júna 2012, č.k. 12
C 178/2005-262, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11.
marca 2014, č.k. 12 C 178/2005-298, vo výroku, ktorým súd uložil odporcovi v II. rade povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 14.339,77 €, p o t v r d z u j e .

Uznesenia Okresného súdu Bratislava II.
zo dňa 27. júna 2012, č.k. 12 C 178/2005-273,
zo dňa 11. marca 2014, č.k. 12 C 178/2005-299,
p o t v r d z u j e .

Odporca v II. rade j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

373,86 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr.
Marty Wertlenovej, advokátky v Žiline, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 14.6.2012, č.k. 12 C
178/2005-262, v znení opravného uznesenia Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 11.3.2014, č.k. 12
C 178/2005-298, vo vzťahu k odporcovi v I. rade návrh zamietol; odporcovi v II. rade uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.339,77 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku; súčasne si vymienil, že
o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením.

Návrhom na začatie konania podaným dňa 15.8.2005 sa navrhovateľ domáhal mimoriadneho zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 14.555,53 € (438.500,--
Sk); v priebehu konania zobral návrh na začatie konania v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 6.500,--Sk späť a súd prvého stupňa postupom podľa ustanovenia § 96 O.s.p. konanie zastavil. Navrhovateľ
bol zamestnancom odporcu v II. rade od roku 1995 do 31.12.2004, vykonával funkciu lakyrníka
(vyučený automechanik) s miestom výkonu práce - pracovisko odporcu v II. rade v Prievidzi. Po zistení

choroby z povolania Martinskou fakultnou nemocnicou, Klinikou pracovného lekárstva a toxikológie v
Martine z lekárskeho posudku zo dňa 23.4.2004 a z lekárskej správy zo dňa 16.4.2004 Martinskej
fakultnej nemocnice, Kliniky pracovného lekárstva v Martine, prednostky kliniky prof. MUDr. Jany
Buchancovej, CSc., vyplývalo, že pre navrhovateľa nie je vhodná práca s chemickými, fyzikálnymi,
prchavými látkami, ktorým bol navrhovateľ profesne vystavený; s okamžitou platnosťou bol navrhovateľ

preradený na funkciu mechanika-opravára plynomerov a údržby miestnych sietí. Celoslovenskou
komisiou pre choroby z povolania v Bratislave bol zdravotný stav navrhovateľa uzavretý ako chronický
zápal nosohltanu a hrtanu s atrofickými a metaplastickými zmenami s leukoplastickým ostrovčekom v
oblasti nosohltanových slizníc (diagnóza - iné choroby HCD). Ako vyplýva z hlásenia chorôb z povolania
alebo ohrozenia chorôb z povolania zo dňa 6.12.2004, č.j. 990/2004, dátum prvého zistenia choroby z
povolania bol dňa 11.9.2003 a dátum priznania dňa 23.9.2004. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu

v II. rade sa skončil dohodou zo dňa 7.12.2004 ku dňu 31.12.2004. Zostalo nesporné, že choroba
z povolania navrhovateľovi vznikla počas trvania pracovného pomeru u odporcu v II. rade pri plnení
pracovnýchúlohzapodmienok,zktorýchchorobazpovolania,ktoroubolnavrhovateľpostihnutý,vzniká.
Vdôsledkuzistenejchoroby zpovolania(chronickéhozápalunosohltanuahrtanusatrofickými
a metaplastickými zmenami s leukoplastickým ostrovčekom v oblasti nosohltanových slizníc) mu vadia

i výfukové plyny a práca v prítomnosti benzínových výparov a olejov; je v produktívnom
veku a vzhľadom na svoju kvalifikáciu, vyučený v odbore bez maturity, má sťažené pracovné uplatnenie.
V dôsledku narušeného zdravotného stavu v súvislosti so zistenou chorobou z povolania nemôže
vykonávať ani bežnú údržbu a opravy rodinného domu, ktoré vždy vykonával výlučne sám, ako sú nátery
strechy, plota, okien, maľovanie, pretože všetky tieto výpary z chemických prostriedkov mu spôsobujú

krvácanie z nosa a z hrdla. Má podstatne sťažené životné podmienky, vadia mu i výfukové plyny z áut,
nemôže sa zdržiavať v miestach, kde je väčší pohyb automobilov, napr. pri prechode križovatkou, resp.
pri státí na svetelné znamenie na križovatke umožňujúce prechod pre chodcov. Stáva sa, že sa mu
z nenazdajky pustí krv z nosa a hrdla, čo je potrebné okamžite tampónovať; hrdlo mu napuchne, nemôže
dýchať a vykašliava krv. Je odkázaný používať spreje a kloktadlá, v dôsledku čoho sa

nemôže vzdialiť z domáceho prostredia na viac dní a ani na návštevu príbuzných, nemôže absolvovať
dovolenku. V dôsledku zdravotného stavu je navrhovateľ odkázaný vo svojom súkromnom živote len na
menšie prechádzky bez zaťaženia cievneho systému.

Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 15.12.2009, č.k. 12 C 178/2005-180, súd prvého stupňa uložil

odporcom v I., II. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.339,77 € do
30 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru, že u navrhovateľa existuje taký skutkový stav,
ktorý treba jednoznačne považovať za prípad hodný osobitného a mimoriadneho zreteľa, nakoľko má
mimoriadne obmedzenú kvalitu života pri základných úkonoch ako je požívanie stravy, strata chuti,
čuchu, nie je schopný žiadnej športovej aktivity bez ohľadu na náročnosť; došlo k nenávratnej schopnosti

a možnosti uplatnenia sa v spoločnosti a choroba má zhoršujúce tendencie. Krajský súd v Bratislave
uznesením zo dňa 27.4.2011, č.k. 2 Co 65/2010-206, postupom podľa ustanovenia § 221 ods. l písm.
h/, ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Nestotožnil sa s dlžníckym postavením odporcu v I. rade a s jeho následným zaviazaním. Medzi
navrhovateľom a odporcom v I. rade nikdy nebol žiadny priamy právny vzťah, jeho úlohou bolo len

podľa platných právnych predpisov (ku dňu priznania choroby z povolania dňa 23.9.2004) realizovať
úhrady za zamestnávateľov (odporcu v II. rade) titulom poistenia. Zdôraznil § 4 ods. l, § 6 ods. l, 2,
§ 7 ods. l, 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Samotná výška odškodnenia sa opiera o bodové ohodnotenie
lekárom v lekárskom posudku a výška odškodnenia vychádza zo zásady primeranosti povahe následkov
poškodenia zdravia a ich predpokladanému vývoju. Pri mimoriadnom zvýšení sťaženia spoločenského

uplatnenia treba vychádzať z prípadov hodných osobitného zreteľa, zo skutočností odôvodňujúcich
záver, že nepriaznivé následky poškodeného v dôsledku poškodenia zdravia nemožno vyjadriť iba
základným odškodnením. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo nič, čo by svedčilo okolnostiam,
ktoré by vzhľadom na svoju mimoriadnosť odôvodňovali mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci. Súdu prvého stupňa uložil precíznejšie sa zaoberať otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporcu
v I. rade najmä z hľadiska časovej pôsobnosti jednotlivých právnych úprav v nadväznosti na deň
priznania choroby z povolania u navrhovateľa a následne vzniknutého právneho stavu, opätovnedôkazne prehodnotiť a jednoznačnejšie ustáliť na zistený skutkový a právny stav stupeň odškodnenia
navrhovateľa za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Po vrátení veci súd prvého stupňa doplnil, zopakoval, dokazovanie a zostal nepochybne preukázaný
nasledovný skutkový stav veci. Navrhovateľ ako zamestnanec odporcu v II. rade od 1.5.1995 vykonával
dohodnutý druh práce lakiernika s miestom výkonu práce - pracovisko SPP a.s. v Prievidzi. Po zistení
choroby z povolania Martinskou fakultnou nemocnicou, Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie v
Martine, z lekárskeho posudku Martinskej fakultnej nemocnice zo dňa 23.4.2004 a z lekárskej správy zo

dňa 14.6.2004 vyplýva, že pre navrhovateľa nebola vhodná práca s chemickými, fyzikálnymi, prchavými
látkami, a bol preradený na funkciu mechanika - opravára plynomerov a údržbu miestnych sietí. Hlásenie
chorôb z povolania Martinskou fakultnou nemocnicou, Klinika pracovného lekárstva a toxikológie zo dňa
6.12.2004 u navrhovateľa ustálilo chorobu z povolania s dátumom prvého zistenia
dňa 11.9.2003 a dátumom priznania dňa 23.9.2004. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu v II.
rade skončil dohodou ku dňu 31.12.2004, keď v dôsledku rozhodnutia zamestnávateľa po organizačnej

zmene sa stal navrhovateľ nadbytočný z organizačných dôvodov podľa §
63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Posudkom Martinskej fakultnej nemocnice, Kliniky pracovného
lekárstva a toxikológie č. 990/2004 zo dňa 6.12.2004 prednostky kliniky pracovného lekárstva MUDr.
Buchancovej CSc., bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa z titulu choroby
z povolania 600 bodmi podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Znalec MUDr.

Pavol Moravčík v znaleckom posudku zo dňa 14.10.2008, č. 02/2008, dôvodil, že u navrhovateľa
sa jedná o zdravotný stav, ktorý je trvalý. V dôsledku choroby z povolania je obmedzený jeho ďalší
každodenný život, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Pokiaľ pod životnými úkonmi
sa rozumie schopnosť samostatne sa pohybovať, najesť sa, vykonávať fyziologické potreby, takto
obmedzeným nie je; musí sa ale v bežnom živote vyhýbať prostrediu, kde sú v ovzduší exhaláty dráždivo

pôsobiace na sliznicu dýchacích ciest, napr. zafajčené prostredie, cesty, kde sú výfukové plyny a zvírený
prach, nemal by vychádzať z domu v horúcich slnečných letných dňoch, počas
intenzívneho slnečného svitu a bezvetria kvôli prízemnému ozónu. Určite bude mať problém s návštevou
kultúrnych podujatí, športovať nemôže ani rekreačne kvôli kašľu, musí dodržiavať životosprávu, pobyt
v bezprašnom, bezexhalátovom prostredí. Vo svojej výpovedi pred súdom na pojednávaní dňa

3.11.2009 MUDr. Pavol Moravčík dôvodil, že znalecký posudok vypracoval po oboznámení sa so
zdravotnou dokumentáciou navrhovateľa, so súdnym spisom, po vyšetrení navrhovateľa. Pridržiaval sa
znaleckého posudku, zdôraznil pritom, že u navrhovateľa sa jedná o diagnózu nasopharyngytyschronika
s atropickými zmenami slizníc, metaplastické zmeny nosovej sliznice, atrofické sliznice nasopharyngu
s leukoplastickými ostrovčekmi. U leukoplastických ostrovčekoch sa jedná o prekancerózu,

predrakovinové ochorenie; veľmi často sa z tejto prekancerózy vyvinie rakovina. Navrhovateľ ochorenie
získal v priamej príčinnej súvislosti s prácou, ktorú vykonával pre odporcu v II. rade; stav navrhovateľa
posúdila i celoslovenská komisia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre posudzovanie
choroby z povolania pri klinike pracovného lekárstva. K závažnosti ochorenia znalec ohodnotil sťaženie
spoločenského uplatnenia u navrhovateľa hranicou 1300 bodov. Ak by sa v budúcnosti ochorenie zvrhlo

na rakovinové, bude možné ohodnotenie navýšiť až o 20 %. Bodové ohodnotenie sa netýka
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., kedy súd môže v prípadoch osobitného zreteľa navýšiť
sumu podľa § 7 ods. 1, 2 zákona 32/1965 Zb. Strata chuti, čuchu, nočného krvácania, sú v príčinnej
súvislosti s chorobou z povolania. Navrhovateľ nemôže vykonávať ťažšiu fyzickú prácu, pretože ťažšia
fyzická práca vyvoláva rýchle dýchanie, čo spôsobuje kašeľ a krvácanie.

Zdravotný stav navrhovateľa pred ochorením chorobou z povolania bol dobrý. Zdravotné problémy v
dôsledku choroby z povolania ho obmedzujú v rodinnom a spoločenskom živote,
nemôže ísť s rodinou na dovolenku, pretože nevie, či bude mať k dispozícií zdravotnú pomoc,
spí na igelite a neustále v noci trpí problémami, či už s dýchaním alebo krvácaním z

nosa. Nemôže navštevovať kultúrne, spoločenské podujatia. Svedok O. M., syn navrhovateľa, potvrdil,
že rodina žila normálnym životom, otec bol veľmi aktívny, lyžoval, plával, postavil rodinný dom, v ktorom
žil spolu s rodičmi. Odkedy začal mať otec zdravotné problémy, jeho život sa úplne zmenil, nie je možné,
aby sa navrhovateľ riadne zamestnal; aj v deň pojednávania bol otec hospitalizovaný. V súvislosti so
zdravotným stavom otca museli rodičia predať rodinný dom, kúpiť si byt v blízkosti bydliska svedka,

pretože otec sa o dom a okolie nevedel postarať.

Rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu súd prvého stupňa dôvodil, že choroba z povolania
bola navrhovateľovi zistená dňa 11.9.2003, čo predstavuje dátum, kedy medicínsky navrhovateľ užchorobou trpel. Právne následky nastúpenej zodpovednosti zamestnávateľa v zmysle § 195 ods. 4
Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.) prvý krát nastali dňom 6.12.2004, kedy Klinika pracovného
lekárstva Martinskej fakultnej nemocnice vystavila hlásenie, ktorým navrhovateľovi hlásila chorobu z

povolania. Poistnú udalosť nahlásil odporca v II. rade odporcovi v I. rade podľa § 231 ods. 1 písm. h./
zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňa 24.1.2005 (pobočke odporcu v I. rade v Žiline dňa
7.2.2005). Posudok kliniky pracovného lekárstva zo dňa 6.12.2004, č. 990/2004, ktorým bolo bodované
sťaženie spoločenského uplatnenia, bolo doručené 16.3.2005. Dňa 16.3.2005 bola doručená žiadosť
navrhovateľa do miestne príslušnej pobočky Žilina o priznanie úrazovej dávky ako náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia; týmto dňom začalo konanie o tejto úrazovej dávke podľa tretej časti zákona o
sociálnom poistení. Prvostupňové rozhodnutie č. 1105017247, ktorým pobočka Žilina priznala náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 99 zákona o sociálnom poistení v sume 36.000,-- Sk (600
bodov x 60,-- Sk) bolo vydané dňa 8.4.2005. Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.
z. odkázalo na použitie položiek a hodnôt bodu podľa vyhlášky 32/1965 Zb. Hmotnoprávne tento nárok
odporca v I. rade podriadil pod § 99 zákona o sociálnom poistení. Inštitút náhrady škody podľa § 198 ods.

1 písm. b/, § 203 Zákonníka práce (zákona č. 311/2001 Z. z.) prestal v slovenskom právnom
poriadku existovať dňom účinnosti zákona o sociálnom poistení a ani existujúce nároky vzniknuté
predo dňom jeho účinnosti neponechal v tejto rovine, ale ich prekvalifikoval v zmysle § 260, § 272
ods. 3 na úrazové dávky. Na odvolanie navrhovateľa Ústredie vecne príslušné na rozhodovanie o ňom
rozhodnutím zo dňa 23.6.2005, č. 22-2405/2005, prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Dátum

6.12.2004, kedy bolo vystavené hlásenie choroby z povolania, a posudku č. 990/2004, je rozhodujúci pre
aplikáciu právnej úpravy týkajúcej sa reparácie a satisfakcie za poškodené zdravie následkom choroby
z povolania, ktorá bola navrhovateľovi zistená. V prípade navrhovateľa nie sú pochybnosti o tom,
že žiadosť o túto úrazovú dávku napadlo do vecne a miestne príslušnej pobočky Žilina. Hmotnoprávne
vec nemohla byť posudzovaná ako odškodnenie v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce,

pretože tento inštitút dňom 31.12.2003 u chorôb z povolania a pracovných úrazov
zanikol s výnimkou vecnej škody. Odporca v I. rade opakoval, že sporné otázky právneho základu, ako
i liberačné dôvody upravené v § 195 a nasl. Zákonníka práce patria do kategórie pracovnoprávnych
vzťahov. Pokiaľ medzi zamestnávateľom zodpovedným za pracovný úraz alebo chorobu z povolania
a postihnutým zamestnancom sú tieto otázky sporné, ide o vzťahy súkromnoprávnej povahy, pričom

spory z týchto zodpovednostných vzťahov patria do právomoci súdov podľa § 7 ods. 1 O.s.p. Sám konal
a rozhodol výlučne podľa zákona o sociálnom poistení. Nároky z úrazového poistenia sú hradené z
verejnýchprostriedkov(zfonduúrazovéhoposteniavymedzenéhov§164zákonaosociálnompoistení).
Aj ostatné nároky sociálneho poistenia vymedzené v § 2 zákona o sociálnom poistení ako sú
nároky z nemocenského, dôchodkového, garančného poistenia a poistenia nezamestnanosti sú

hradené z verejných prostriedkov z jednotlivých fondov. Zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie
zdravia pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania je vymedzená ako objektívna
zodpovednosť. Pokiaľ odporca v I. rade priznal a vyplatil navrhovateľovi plnenie z fondu
úrazového poistenia, plnil úlohu vyplývajúcu mu zo zákona a finančné plnenie nebolo poskytnuté z jeho
strany z titulu sankcie.

Nadväzne na tvrdenie odporcu v II. rade, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia samo
osebe vo svojej podstate predstavuje náhradu za preukázateľné dôsledky úrazu, resp. choroby z
povolaniapreživotnéúkonypoškodeného,nauspokojeniejehoživotnýchaspoločenskýchpotriebalebo
na plnenie jeho spoločenských úloh, už aj samotné priznanie odškodnenia prichádza do úvahy iba v

prípadoch, keď sú objektívne obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Navrhovateľ uvádza iba také následky, ktoré už boli odškodnené v základnom bodovom ohodnotení;
ak by takýmito následkami netrpel, nevznikol by mu nárok na priznanie odškodnenia ani v základnej
výške; nemožno ich hodnotiť ako mimoriadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
mimoriadne zvýšenie odškodnenia súdom podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Súd prvého stupňa dôvodil,

že navrhovateľom uplatnené odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje jednorazovú
satisfakciu za vzniknuté doživotné poškodenie zdravia. Ide o prípad osobitného zreteľa, priznaním
ktorého nároku by mala byť zabezpečená spravodlivá kompenzácia životného obmedzenia, ako aj
potrieb navrhovateľa. Zostalo nepochybné, že u navrhovateľa sa jedná o životné obmedzenie na
všetkých úrovniach jeho života, jednak v rodinnom živote, ale aj v kultúrnom a pracovnom živote. Podľa

vyjadrenia znalca sa u navrhovateľa jedná o prekancerózne ochorenie, neprichádza do úvahy zlepšenie
zdravotného stavu navrhovateľa, ale tento sa bude len zhoršovať. V dôsledku nepredvídateľného
krvácania z nosa a hrdla, ako aj ďalších následkov, ako je strata chuti, čuchu, prakticky celých 24 hodín
je vyradený z bežného života. Navrhovateľ je vyučený automechanik, je ženatý a spolu s manželkoubol spoluvlastníkom rodinného domu. V dôsledku zdravotného stavu v súvislosti
so zistenou chorobou z povolania nemohol vykonávať bežnú údržbu a opravu rodinného domu, ktorú v
minulosti vykonával výlučne sám (rôzne nátery strechy, plota, okien, maľovanie), pretože tieto výpary z

chemických prostriedkov mu spôsobujú krvácanie z nosa a hrdla. Nemôže sa zdržiavať v miestach, na
ulici, kde je väčší pohyb automobilov, napríklad nemôže stáť na križovatke, kde je svetelná signalizácia
prípadne prechod pre chodcov, pretože sa mu náhle púšťa krv z nosa, z hrdla, a teda okamžite
potrebujelekárskupomoc.Navrhovateľ sanemôžezamestnaťvdôsledkupriznanejchorobyzpovolania
v kvalifikácii (vyučený automechanik); je výrazne obmedzený v oblasti športových a pohybových aktivít.

Rozsudokodôvodnilustanovením§2ods.1,§4ods.l,§6ods.l,ods.2,§7ods.l,ods.2,ods.3vyhlášky
č. 32/1965 Zb. a ďalej tým, že náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje
jednorazové odškodnenie za bolesti utrpené v súvislosti s poškodením zdravia a nepriaznivé dôsledky
poškodenia zdravia, na životné úkony poškodeného, na uspokojenie jeho životných a spoločenských
potrieb. Už samotné základné bodové ohodnotenie zohľadňuje, že poškodený utrpel v súvislosti s

poškodením zdravia bolesť a je v dôsledku choroby z povolania obmedzený vo svojich možnostiach a
uplatnení v živote, v možnostiach zúčastňovať sa kultúrnej a športovej činnosti alebo iných
formách spoločenského uplatnenia. Je nesporné, že u navrhovateľa sa jedná o taký skutkový stav,
ktorý umožňuje prijať záver, že na odškodnenie vytrpenej bolesti a kompenzácie následkov zhoršeného
zdravotného stavu na životné úkony a uspokojovania životných potrieb poškodeného nepostačuje

základné odškodnenie. Mimoriadne zvýšenie náhrady nad vyhláškou stanovený limit je možno priznať
iba vo výnimočných prípadoch hodných osobitného a mimoriadneho zreteľa. Nadväzne na skúmanie
otázky, do akej miery sa v porovnaní z aktivitami poškodeného sťažilo jeho uplatnenie
v spoločnosti po škodovej udalosti (chorobe povolania) a či k tomuto sťaženiu došlo práve v súvislosti s
touto udalosťou, dospel súd prvého stupňa k záveru, že u navrhovateľa existuje taký skutkový stav, ktorý

treba jednoznačne považovať za prípad hodný osobitného a mimoriadneho zreteľa, zistené skutkové
okolnosti nepochybne umožňujú priznať navrhovateľovi mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Po ochorení navrhovateľa chorobou z povolania má mimoriadne obmedzenú
kvalituživotaprizákladnýchúkonoch,akojepožívaniestravy(stratachuti,čuchu),niejeschopnýžiadnej
športovej aktivity bez ohľadu na náročnosť; v spoločenskej oblasti sú aktivity navrhovateľa mimoriadne

oklieštené vzhľadom na časté krvácanie. Pri skúmaní výšky mimoriadneho zvýšenia súd vychádzal
z miery sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže navrhovateľ v dôsledku poškodenia zdravia úplne
a nenávratne stratil možnosť uplatniť sa v kultúrnom a športovom živote, v rodinnom živote, ako
aj možnosť voľby povolania v profesii, v ktorej je vyučený; možnosť kvalifikovať ako mimoriadnu
vyplýva aj zo znaleckého posudku MUDr. Pavla Moravčíka, znalca z odboru chorôb z povolania, keďže

došlo u navrhovateľa k nenávratnej schopnosti a možnosti uplatnenia sa v spoločnosti. Miera sťaženia
spoločenského uplatnenia, aké bolo u navrhovateľa vykonaným dokazovaním
zistené, zodpovedá mimoriadnemu zvýšeniu základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
a jej ustálenie v sume 14.339,77 €.

Opravným uznesením zo dňa 11.3.2014, č.k. 12 C 178/2005-298, súd prvého stupňa postupom podľa
ustanovenia § 164 O.s.p. opravil rozsudok zo dňa 14.6.2012, č.k. 12 C 178/2005-262,
v záhlaví tak, že predmetom konania je zaplatenie sumy 432.000,-- Sk (14.339,77 €).

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd prvého stupňa uložil odporcovi v II. rade povinnosť

zaplatiť navrhovateľovi sumu 14.339,77 € podal včas odvolanie odporca v II. rade dôvodiac tým, že
rozsudok v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p.). Zdôraznil ustanovenie § 4 ods. l, § 6 ods. l, ods. 2, § 5 ods. 3, § 7 ods.
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Za prípady hodné osobitného zreteľa treba považovať také, u ktorých
existujú skutočnosti odôvodňujúce záver, že nepriaznivé následky poškodeného v dôsledku poškodenia

zdravia nemožno vyjadriť iba základným odškodnením za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia
a ani ich zvýšenie (či už ošetrujúcim lekárom podľa § 5 ods. 3 alebo podľa ustanovenia § 6 ods. 2
vyhlášky č. 32/1965 Zb.) nemožno považovať za dostatočné. Už odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia totiž samo osebe predstavuje náhradu za preukázateľné dôsledky úrazu, resp. choroby z
povolania pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných, spoločenských potrieb,

alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Preto nie všetky nepriaznivé následky choroby z povolania
možno považovať za také okolnosti, ktoré možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa
umožňujúce súdu mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7
ods. 3 vyhlášky. Pôjde iba o výnimočné prípady vtedy, keď zapojenie poškodeného do spoločenskéhoživota je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní
s jeho významnými aktivitami pred vznikom škody. Pripomenul, že navrhovateľovi dňa 11.9.2003 bola
zistená choroba z povolania - chronický zápal nosohltanu a hrtanu s atrofickými a metaplastickými

zmenami, s leukoplastickým ostrovčekom v oblasti nosohltanových slizníc (diagnóza iné choroby HCD).
Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené analogicky ako u obdobnej položky ochorenia
dýchacieho systému - astma bronciale profesionale. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
navrhovateľ trpí takými následkami, ktoré sú pri takomto poškodení zdravia obvyklé; trpí kašľaním,
zachrípnutím, opuchom, krvácaním z nosa a slizníc horných ciest dýchacích, čo ho obmedzuje v plnej

realizácii v živote a v spoločnosti. Táto realizácia však nie je celkom vylúčená. Ak by navrhovateľ
týmito následkami netrpel, nemal by vôbec nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Nemôže sa zamestnať v odbore, v ktorom je vyučený, ale má možnosť zamestnať sa tam, kde
by nevykonával fyzicky náročnú prácu a v súčasnosti aj takú prácu vykonáva; nie je obmedzený v
uskutočňovaní základných životných úkonov. Nebolo preukázané, žeby pred ochorením chorobou z
povolania bol zapojený do spoločenského života významnými aktivitami. U choroby z povolania, ktorou

navrhovateľ trpí, vyhláška č. 32/1965 Zb. umožňovala ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia
počtom bodov v rozmedzí od 200 do 1300 s tým, že podľa § 5 ods. 3 toto mohlo prekročiť hornú
hranicu bodového ohodnotenia o 20 %. Znalec MUDr. Pavol Moravčík mal za to, že je namieste
ohodnotiť sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľa na hornej hranici bodového rozmedzia, ale
neprekročil stanovenú bodovú sadzbu, nepovažoval za potrebné toto bodové ohodnotenie zvýšiť o 20

%, pretože ním ustálené bodové ohodnotenie považoval za dostačujúce. V konaní nebolo preukázané,
že u navrhovateľa sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce mimoriadne zvýšenie
bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia; zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky vo veci vedenej pod sp.zn. 25 Cdo 1169/2000, uznesenie odvolacieho súdu vydané
v predmetnej veci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom

rozsahu zmeniť tak, že návrh na začatie konania proti odporcovi v II. rade zamietne.

Uznesením zo dňa 27.6.2012, č.k. 12 C 178/2005-273, súd prvého stupňa rozhodoval o náhrade trov
konania podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p., vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb. Odporcovi v I. rade náhradu trov konania nepriznal, keďže

mu žiadne trovy nevznikli; odporcovi v II. rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (na základe
vyúčtovania)trovyprávnehozastúpeniavsume5.549,65€krukámjehoprávnejzástupkynedotrochdní
od právoplatnosti uznesenia, ktorých dôvodnosť, spôsob výpočtu súčasne podrobne odôvodnil. Právnej
zástupkyni navrhovateľa nepriznal daň z pridanej hodnoty z režijného paušálu za úkony vykonané do
1.6.2009, pretože sa daň z pridanej hodnoty z režijného paušálu priznávala za úkony vykonané až v

čase od 1.6.2009. Napokon navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov
odvolacieho konania (v poradí prvého) v sume 860,-- € do troch dní od právoplatnosti uznesenia, keďže
v odvolacom konaní (v poradí prvom) mal úspech.

Protitomutouzneseniuvovýroku,ktorýmsúduložilodporcovivII.radepovinnosťzaplatiťnavrhovateľovi

náhradu trov konania v sume 5.549,65 €, podal včas odvolanie odporca v II. rade, pretože rozhodnutie
je nesprávne, keď proti rozsudku podal odvolanie; rozhodnutie o náhrade trov konania je nepochybne
závislé od rozhodnutia vo veci samej. Vôbec nenamietal spôsob výpočtu náhrady trov konania,
dôvodnosť, výšku. Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie v napadnutom rozsahu zmeniť tak, že
uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť mu náhradu trov konania, ktorých výšku, dôvodnosť súčasne

odôvodnil.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniam odporcu v II. rade navrhol rozsudok súdu prvého
stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Súd prvého stupňa vykonal
dokazovanie rozsiahle, na základe neho dospel k správnym zisteniam a zo zisteného skutkového

stavu vyvodil správny právny záver; vyporiadal sa so všetkými skutočnosťami uvádzanými odporcom
v II. rade. Zostalo nepochybné, že počas trvania pracovného pomeru u odporcu v II. rade pri plnení
pracovných povinností ochorel chorobou z povolania, ktorá bola kvalifikovaná ako chronický zápal
nosohltanu a hrtanu s atrofickými a metaplastickými zmenami s leukoplastickým ostrovčekom v oblasti
nosohltanových slizníc ako diagnóza „iné choroby HCD“. Jedná sa o chorobne zmenenú sliznicu,

ktorá sa považuje za predrakovinové štádium. V dôsledku ochorenia chorobou z povolania mal
a má podstatne sťažené životné podmienky. Nemôže viac vykonávať ani bežnú údržbu a opravy
rodinného domu, ktoré do ochorenia vykonával sám (nátery strechy, maľovanie), pretože výpary z
chemických prostriedkov mu spôsobujú krvácanie z hrdla a nosa, nemôže sa zdržiavať v miestachso zvýšenou prítomnosťou výfukových plynov z áut, pri prechode cez križovatku z dôvodu, že tieto
výpary mu spôsobujú okamžité krvácanie z nosa a hrdla, ktoré je potrebné tampónovať, napuchne
mu hrdlo, nemôže dýchať a vykašliava krv; z ktorého dôvodu rodinný dom s manželkou predali.

Je pre neho nemožné vzdialiť sa na dlhšie obdobie mimo miesta svojho bydliska, je odkázaný len
na malé prechádzky bez zaťaženia cievneho systému. Stratil chuť, čuch, nie je schopný žiadnej
športovej aktivity bez ohľadu na náročnosť. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovená
na základe počtu bodov stanovených lekárom predstavuje jednorazové odškodnenie za nepriaznivé
dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb

alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Nemožno prihliadať k tomu, že už samotné základné
bodové ohodnotenie zohľadňuje okolnosť, že poškodený je v dôsledku utrpenej choroby obmedzený vo
svojich možnostiach, napr. voľby povolania, v možnostiach zúčastniť sa kultúrnych, športových činností
či v iných formách spoločenského uplatnenia. Primerané zvýšenie predpokladá existenciu ďalších
skutočností umožňujúcich vyvodiť záver, že obmedzenie poškodeného nemožno vyjadriť len základným
odškodnením; dopadá na prípady, kedy konkrétne skutočnosti vplývajúce z porovnania zdravotného

stavu pred a po utrpení choroby umožňujú vyvodiť záver, že základné odškodnenie nepostačuje ku
kompenzácii dôsledkov zhoršeného zdravotného stavu pre životné úkony poškodeného alebo pre
uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh. V tejto súvislosti zdôraznil
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.11.2001, sp.zn. 21 Cdo 2115/2000, vyhlášku č.
32/1965 Zb. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania v sume 373,86 € spočívajúce v trovách právneho

zastúpenia, ktoré súčasne odôvodnil.

Odporca v II. rade sa už k vyjadreniu navrhovateľa k jeho odvolaniu proti rozsudku (v poradí
druhému), proti uzneseniu o náhrade trov konania, nevyjadril.

Uznesením zo dňa 11.3.2014, č.k. 12 C 178/2005-299, súd prvého stupňa uložil odporcovi v II. rade
povinnosť zaplatiť trovy konania štátu v sume 114,79 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia na účet
súdu prvého stupňa dôvodiac ustanovením § 148 ods. l O.s.p. Uvedenej sume zodpovedá znalečné
priznané MUDr. Pavlovi Moravčíkovi uznesením zo dňa 13.11.2009, č.k. 12 C 178/2005-157, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 9.6.2011, č.k. 12 C 178/2005-212.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca v II. rade dôvodiac tým, že je nesprávne, pretože
rozsudok prvostupňového súdu je vo výroku, ktorý mu súd uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 14.339,77 € je nesprávny, proti rozsudku podal odvolanie, o ktorom nebolo doteraz rozhodnuté;
rozhodnutie o náhrade trov konania štátu je závislé od výsledku konania (rozhodnutia vo veci samej).

Odvolaciemu súdu navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že štát nemá právo
na náhradu trov konania. Nenamietal vôbec výšku a spôsob výpočtu náhrady trov konania štátu.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2016, § 355 O.s.p.; ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
l O.s.p. neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ustanovenia § 115a bez nariadenia pojednávania a nie
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v II. rade

nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. januára 2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p., § 156 ods. 3
O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení
zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutom rozsahu (vo vzťahu k odporcovi v II. rade)

odvolací súd potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku,
ako správnymi, rozsudok odvolacieho už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Pre
správnosť dôvodom rozsudku súdu prvého stupňa v uvedenom rozsahu odvolací súd považuje za
potrebné zdôrazniť nasledovné.

Dôvody odvolania nie sú dané. Súd prvého stupňa dokazovanie vykonal správnym smerom, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil.
Rozsudok obsahuje náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v ňom dal jasnú
a presvedčivú odpoveď na otázku, prečo návrhu navrhovateľa na náhradu škody vo vzťahu k odporcoviv II. rade vyhovel. U navrhovateľa sú nepochybne dané dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle jeho návrhu; nepriaznivé
následky poškodenia zdravia u navrhovateľa nemožno vyjadriť iba základným odškodnením za sťaženie

spoločenského uplatnenia. Navrhovateľ nemôže bez strachu, bez obmedzenia, vyjsť z obydlia, aby sa
nedostal do prašného prostredia, do prostredia s chemickými výparmi (výfuk z auta, dym z komína),
bezveterného prostredia, v dôsledku nevyspytateľného, neočakávaného, krvácania je obmedzený v
spoločenskom vyžití (zábava, ples, divadlo, kino), nemôže vykonávať akúkoľvek rekreačnú (dovolenky),
športovú (ani len ľahký šport), vykonávať záľuby. Okrem schopnosti samostatne sa pohybovať, najesť

sa, vykonávať fyziologické potreby, navrhovateľ je obmedzený v akejkoľvek ďalšej činnosti, v podstate
nemôže realizovať ani len základné radosti, starosti, občana v jeho veku, dosiahnutom vzdelaní,
pracovnom zameraní, kultúrne, spoločenské, záujmové potreby ako navrhovateľ pred ochorením
chorobou z povolania. Keďže navrhovateľ pred ochorením chorobou z povolania nebol mimoriadne
spoločensky, športovo, činný, nezastával verejnú funkciu, zodpovedá tomu aj násobok mimoriadneho
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Je notorietou, že náhrada za sťaženie

spoločenského uplatnenia je vo všeobecnosti iným spôsobom vyváženie sťaženia spoločenského
uplatnenia u poškodeného.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.

S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.

rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 25. apríla 2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odvolací súd potvrdil ako vecne a právne správne aj uznesenia súdu prvého stupňa zo dňa 27.6.2012,

č.k. 12 C 178/2005-273, zo dňa 11.3.2014, č.k. 12 C 178/2005-299 (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.) dôvodiac
len tým, že odporca v II. rade v odvolaní ich vecnú a právnu nesprávnosť nenamietal, nenamietal výšku
trov konania, spôsob ich výpočtu, dôvodnosť; dôvodil len tým, že súd prvého stupňa rozhodol skôr,
ako bolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Na tomto mieste odvolací súd
zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný návrhom, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 212 ods. 1 O.s.p.).

Navrhovateľovi úspešnému aj v odvolacom konaní (v poradí druhom) odvolací súd priznal náhradu trov
odvolacieho konania v sume 373,86 €, čomu zodpovedajú trovy právneho zastúpenia za jeden úkon
právnej služby, a síce za vyjadrenie zo dňa 2.7.2013 k odvolaniu odporcu v II. rade

proti rozsudku súdu prvého stupňa (v poradí druhému) á 303,74 €, paušálna suma
náhrad 7,81 €, 20 % DPH v sume 62,31 € (§ 224 ods. 1, § 142 ods. l, § 149 ods. l, § 151 ods. 1,
ods. 5, ods. 8 O.s.p.; § 1 ods. l, ods. 3, § 10 ods. l, § 13a ods. l písm. c/, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3, § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení účinnom od 1.7.2013). Základom pre výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny bola

suma 14.339,77 €, platobným miestom pre náhradu trov konania je právna zástupkyňa navrhovateľa.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.