Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Rožňava

Judgement was issued by JUDr. Edita Kušnírová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/43/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815201209
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7815201209.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu Friendly Finance
Slovakia s. r. o., so sídlom Košice, Hlavná 104, IČO: 47243368, práv. zast. Mgr. Henrich Schindler,
advokát, so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanej S. Y., J.. XX. XX. XXXX, G. V.M., Z..
S. XX, v konaní o zaplatenie 511,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie do výšky sumy 100,- Eur.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 143,11 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,25 % zo sumy 374,22 Eur od 03. 05. 2014 do 21. 05. 2014, s úrokom z omeškania vo výške 5,25
% zo sumy 243,11 Eur od 22. 05. 2014 do 25. 11. 2015, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % zo
sumy 143,11 Eur od 26. 11. 2015 do zaplatenia, v povolených mesačných splátkach vo výške po 15,-
Eur mesačne, vždy do posledného dňa kalendárneho mesiaca, pod stratou výhody splátok, odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 511,06 Eur, úroku z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 456,06 Eur od 03. 05. 2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04. 03. 2014 medzi ním a žalovanou došlo k uzavretiu Rámcovej zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľného úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň
Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Žalovaná prijala návrh oboch zmlúv v súlade s čl. III. bod
3 Rámcovej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný
úver vo výške 350,- Eur. Predpokladom uzatvorenia oboch zmlúv bola registrácia žalovanej na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa, za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie
zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Obe
zmluvy, prípadne prílohy, nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboch zmluvných strán
s ich textom. V prípade veriteľa bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho
informácie a podmienky spotrebiteľského úveru a návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej
pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom
prostredníctvom elektronickej pošty.
Žalovaná sa zaviazala vrátiť žalobcovi celkovú čiastku 456,06 Eur, ktorú tvoril súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 106,06 Eur. Uvedená
suma predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov /RPMN/, ktorej spôsob výpočtu je uvedený v čl.
IV. bod 8 Rámcovej zmluvy a jej výška je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s príslušenstvom sa stal

splatným dňa 02. 05. 2014. Keďže žalovaná uvedenú sumu dlžnú sumu žalobcovi nevrátila, žalobca
si uplatnil zákonný úrok z omeškania z uvedenej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
až do zaplatenia.
Keďže žalovaná nereagovala ani na výzvy žalobcu na úhradu záväzku, žalobca v zmysle čl. IV. bod 5
Rámcovej zmluvy si uplatnil aj náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 55,- Eur, s
ktorými bola žalovaná riadne oboznámená ešte pred uzavretím zmluvy v prípade porušenia povinnosti
žalovanej splniť riadne a včas svoj záväzok.
Celkový nárok žalobcu predstavuje sumu 511,06 Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, písomným
vyjadrením žalobcu, výsluchom žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Žalobca po vyjadrení žalovanej potvrdil písomne zo dňa 15. 10. 2015 zaplatenie sumy 81,84 Eur
žalovanou dňa 21.05.2014 (obdobie pred podaním žaloby). Zrejme z toho dôvodu navrhoval vydanie
platobného rozkazu už len na sumu 429,22 Eur . Po pojednávaní dňa 21. 10. 2015 zobral žalobca
žalobu čiastočne späť (písomným podaním zo dňa 17. 12. 2015) v časti zaplatenia sumy 100,- Eur, ktoré
mala žalovaná zaplatiť dňa 25. 11. 2015. Naďalej trval na zaplatení istiny 429,22 Eur, spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 456,06 Eur za čas od 03. 05. 2014 do 21. 05. 2014, zo sumy 374,22
Eur odo dňa 22. 05. 2014 do zaplatenia. Súčasne žalobca uviedol, že nemal poznatky o zaplatení sumy
131,11 Eur.

Žalovaná potvrdila, že uzavrela so žalobcom rámcovú zmluvu a následne zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, a bol jej poukázaný úver v sume 350,- Eur. Súčasne sa zaviazala zaplatiť
okrem uvedenej sumy aj poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou vo výške 106,06 Eur.
Nesúhlasila však so zaplatením sumy uplatnenej žalobcom, pretože podľa jej poznatkov zaplatila
žalobcovi na základe zmluvy časť dlžnej sumy. Na preukázanie svojho tvrdenia predložila originálne
doklady o platbe v hotovosti prostredníctvom K. G., dňa 21. 05. 2014 o zaplatení sumy 81,84 Eur a dňa
31. 03. 2014 o zaplatení sumy 131,11 Eur. Trvala na tom, že žiadnu inú zmluvu so žalobcom nemala
uzavretú a platila na účet označený v zmluve. O úhrade sumy 100,- Eur zo dňa 25. 11. 2015 nemala
žiadnu vedomosť. Podľa jej tvrdenia, takúto sumu v tomto období neplatila. Nesúhlasila so zaplatením
sumy 55,- Eur za upomienky, pretože žiadne nedostala. S poukazom na svoje nepriaznivé finančné a
sociálne pomery požiadala súd o možnosť zaplatenia priznanej sumy v mesačných splátkach po 10,-
Eur až 15 Eur.

Súd konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zastavil v zmysle ust. § 96 ods. 1,2
O. s. p.

Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb, uzatvorenej v Košiciach, zo dňa 04. 03. 2014, súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom
- žalobcom a spotrebiteľom - žalovanou, a to v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z. /čl. I bod 2/. V zmysle
čl. IV. bod 3 vyplynulo, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V bode 5 uvedeného článku bolo
uvedené, že pokiaľ bude klient v omeškaní so splátkami úveru, je povinný zaplatiť veriteľovi skutočne
vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním. V prípade prvej upomienky vo výške 15,- Eur, v prípade
druhej a tretej upomienky vo výške 10,- Eur a v prípade štvrtej upomienky a prípravy prípadu na jej
predanie externej inkasnej spoločnosti vo výške 30,- Eur. Podľa čl. V. bod 2 sa klient zaviazal splatiť
úver spolu s príslušenstvom v jednej splátke, v lehote a za podmienok upravených v zmluve, na bankový
účet veriteľa uvedený v zmluve. Podľa bodu 7 písm. a.) uvedeného článku, veriteľ je oprávnený žiadať,
aby klient vrátil poskytnutý úver a príslušenstvo pred dátumom splatnosti, ak je klient v omeškaní s
úhradou viac ako dvoch splátok v období najmenej 3 mesiacov a bol na ich zaplatenie písomne vyzvaný
s upozornením na právo veriteľa odstúpiť od zmluvy v lehote najmenej 15 dní pred odstúpením.

Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej dňa 01. 04. 2014 vyplynulo, že zmluva sa
uzatvorila na základe Rámcovej zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru v zmysle zákona
č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 266/2005 Z. z. a Zákona č. 40/1964 Zb. Úver bol poskytnutý vo výške
350,- Eur, s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu veriteľa na účet spotrebiteľa.
Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreného pevnou sumou
vo výške 106,06 Eur. Spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver spolu s príslušenstvom vo výške 456,06
Eur bezhotovostne, na účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou úveru a

príslušenstva dňa 02. 05. 2014. Povinnosťou žalovanej bolo zaplatiť úver na bankový účet uvedený
v Zmluve č. XXXXXXXX/..

Z detailu pohybu na účte žalobcu, č. ú. XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX, zo dňa 01. 04. 2014 je zrejmé,
že bol vykonaný prevod peňažných prostriedkov vo výške 350,- Eur na účet č. SK XX XXXX XXXX
XXXXXXXXXXXX. Príjemcom platby bola žalovaná a deň splatnosti do 02. 05. 2014.

Dňa 09. 05. 2014 bola žalovanej zaslaná upomienka o nezaplatení pohľadávky vo výške 491,06 Eur, v
ktorej sume boli zahrnuté aj administratívne náklady vymáhania vo výške 35,- Eur.
Dňa 08. 07. 2014 bola žalovanej doručená Výpoveď dohody o splátkovom kalendári a výzva na urýchlené
zaplatenie sumy vo výške 429,22 Eur.
Dňa 10. 07. 2014 bola žalovanej doručená posledná výzva na zaplatenie sumy vo výške 454,22 Eur,
v ktorej sume boli navýšené administratívne poplatky spojené s konaním vymáhania vo výške 25,- Eur.

Z originálneho dokladu predloženého žalovanou pre účely konania, vystaveného K. G. dňa 31. 03.
2014 vyplynulo, že žalovaná vykonala vklad v hotovosti na č. ú. XXXXXXXXXX, názov účtu Friendly
Finance Slovakia, s. r. o., v sume 131,11 Eur, VS: 0001004102. Z ďalšieho originálneho dokladu, rovnako
vystaveného K.Q. G. dňa 21. 05. 2014, na totožný účet s totožným názvom účtu, vyplynulo, že bola
žalovanou vyplatená suma 81,84 Eur, VS: 0001004102.

V tomto prípade súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia Občianskeho zákonníka a Zákon č.
266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, keďže podľa predmetu konania
sa malo jednať o poskytnutie úveru na diaľku.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b.) zákona č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, v čase uzavretia zmluvy, dodávateľ je povinný pred uzavretím zmluvy na diaľku alebo predtým,
ako spotrebiteľ bude viazaný ponukou finančnej služby oznámiť spotrebiteľovi informácie o
a) dodávateľovi, a to
1. obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto
podnikania alebo adresu trvalého pobytu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
2. ďalšie kontaktné adresy, ktoré sú dôležité pre vzťah spotrebiteľa s dodávateľom, iné ako sú uvedené
v bode 1,
3. predmet podnikania alebo činnosti,
4. identifikačné číslo dodávateľa a označenie registrového súdu, ktorý ho pridelil; ak ide o cudzozemca,
označenie verejného zoznamu alebo registra, do ktorého sa zapisujú ustanovené údaje týkajúce sa
podnikateľov v štáte, v ktorom má sídlo dodávateľ, a identifikačné číslo, pod ktorým je v tomto verejnom
zozname alebo registri zapísaný,
5. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o právnickú
osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo
obchodného zástupcu dodávateľa, ak ide o fyzickú osobu,
6. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno,
priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo sprostredkovateľa, ak
ide o fyzickú osobu, a ich právny vzťah k dodávateľovi,
7. názov a sídlo príslušného orgánu dohľadu nad činnosťou dodávateľa,

b) finančnej službe, a to uvedením
1. charakteristiky poskytovanej finančnej služby,
2. celkovej výšky odplaty za finančnú službu vrátane všetkých poplatkov, výdavkov a daní platených
spotrebiteľom prostredníctvom dodávateľa; ak nemožno určiť presnú výšku odplaty za finančnú službu,
dodávateľ je povinný uviesť základ na jej výpočet tak, aby bolo možné overenie jej výšky spotrebiteľom,
3. upozornenia na riziká, ak ponúkaná finančná služba je spojená s nástrojmi zahŕňajúcimi riziká
súvisiace s ich špecifickými črtami alebo činnosťami, ktoré sa majú vykonať alebo ktorých cena je závislá
od zmien na finančných trhoch, na ktoré dodávateľ nemá vplyv, a upozornenie, že doterajší výnos nie
je zárukou budúcich výnosov,
4. informácie o daniach a iných poplatkoch, ktoré nie sú uhrádzané prostredníctvom dodávateľa, alebo
ním nie sú vyberané,
5. doby platnosti poskytnutých údajov,
6. informácie o platobných podmienkach a spôsobe vykonania služby,

7. dodatočných nákladov spotrebiteľa spojených s použitím prostriedkov diaľkovej komunikácie, ak sa
účtujú,

c) zmluve na diaľku, a to o
1. práve na odstúpenie od zmluvy podľa § 5 vrátane doby jeho trvania, o podmienkach na jeho
uplatnenie, informácie o peňažnej sume, ktorú možno požadovať od spotrebiteľa podľa § 6 ods. 1 a o
dôsledkoch neuplatnenia tohto práva alebo o neexistencii práva na odstúpenie od zmluvy,
2. minimálnej dobe platnosti zmluvy v prípade finančných služieb, ktoré sa majú poskytovať trvalo alebo
opakovane,
3. možnosti predčasného alebo jednostranného skončenia zmluvy vrátane informácie o súvisiacich
zmluvných pokutách,
4. postupe uplatnenia práva na odstúpenie od zmluvy vrátane adresy, na ktorú sa má zaslať oznámenie
o odstúpení,
5. označení štátu, ktorého právnym poriadkom sa dodávateľ riadi pri ponuke finančných služieb
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy,
6. voľbe práva a súdu podľa osobitného predpisu,
7. jazyku alebo jazykoch, v akých sa dodávateľ so súhlasom spotrebiteľa zaväzuje komunikovať počas
trvania zmluvy a oznamovať zmluvné podmienky a informácie podľa tohto paragrafu,
d) spôsobe vybavovania reklamácií a sťažností alebo o možnosti mimosúdneho vybavenia sťažností,
e) existencii iných garančných fondov alebo systémov náhrad, ako sú garančné fondy alebo systémy
náhrad podľa osobitných zákonov.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa
odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie
v súlade so zásadami dobrých mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby
bol zrejmý obchodný účel týchto informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa odseku 3 písm. i.) a l.) uvedeného ustanovenia, spotrebiteľským úverom nie sú:
i) úver bez úroku a bez ďalších poplatkov,
l) úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníci konania uzavreli dňa 04. 03. 2014 Rámcovú zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb. Na základe
uvedenej Rámcovej zmluvy bola dňa 01. 04. 2014 uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
kde sa konštatuje, že bola uzavretá na základe Zákona č. 129/2010 Z. z., Zákona č. 266/2005 Z. z. a
Zákona č. 40/1964 Zb. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o bezúročný úver a úver, ktorý nepresahuje dobu
splatnosti tri mesiace (zmluva uzavretá 01. 04. 2014, splatnosť do 02. 05. 2014), podľa názoru súdu nie
je možné aplikovať Zákon č. 129/2010 Z. z., už s poukazom na to, že splatnosť úveru bola stanovená
na kratšiu dobu ako jeden mesiac. V zmluve bola dohodnutá suma poskytnutého úveru 350,- Eur a
pevnou sumou boli dohodnuté náklady úveru /príslušenstvo/ vo výške 106,06 Eur. Žalobca poskytol
žalovanej bezúročný úver vo výške 350,- Eur prevodom na účet žalovanej dňa 01. 04. 2014. Účet, na
ktorý mala uhradiť poskytnutý úver žalovaná, bol obsiahnutý jednak v Rámcovej zmluve a tiež v Zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z čl. V. bod 2 Rámcovej zmluvy však vyplýva, že žalovaná mala
zaplatiť žalobcovi úver s príslušenstvom na bankový účet veriteľa uvedený v zmluve. Týmto účtom, ktorý
bol uvedený tak v Rámcovej zmluve ako aj v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru, bol účet č.
XXXXXXXX/XXXX. Z pripojených originálnych dokladov o vykonaní platby bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že prvá splátka bola realizovaná po uzavretí Rámcovej zmluvy, v popoludňajších hodinách,
deň pred poskytnutím spotrebiteľského úveru, v sume 131,11 Eur. Druhá úhrada vo výške 81,84 Eur
bola vykonaná dňa 21. 05. 2014. V oboch prípadoch je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že obe
sumy boli vyplatené na účet uvedené aj v Rámcovej zmluve, aj v Zmluve o spotrebiteľskom úvere,
účet patrí žalobcovi, čo vyplýva nepochybne z dokladu a v prípade variabilného symbolu, obe sumy
boli zaplatené na rovnaký variabilný symbol. Z toho je teda možné vyvodiť, že vykonané úhrady boli

na základe zmluvného vzťahu, ktorý vnikol medzi žalobcom a žalovanou na základe Rámcovej zmluvy
a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z týchto dôvodov súd pri výpočte dôvodnosti nároku
žalobcu zohľadnil uvedenú skutočnosť a od pôvodne uplatnenej sumy odpočítal uvedené zaplatené
sumy. Rozdiel medzi úhradou týchto súm a pôvodne poskytnutým úverom vrátane jeho pevného
príslušenstva, predstavoval sumu 243,11 Eur. Žalobca zobral späť žalobu do výšky sumy 100,- Eur,
uvedenú skutočnosť súd rešpektoval a v tomto rozsahu konanie zastavil, napriek tomu, že žalovaná
tvrdila, že takúto sumu dňa 25. 11. 2015 neuhradila. Je totiž dispozičným právom žalobcu nakladať s
predmetom žaloby.

Súd posudzoval záväzkový vzťah jednak v zmysle Zákona č. 266/2005 Z. z., o ochrane spotrebiteľa
pri finančných službách na diaľku a tiež v zmysle príslušných ustanovení § 657 a 658 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „ OZ“), keďže v tomto prípade boli poskytnuté finančné prostriedky s cieľom
dosiahnuť ich vrátenie ale súčasne sa nejedná o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.

Podľa ust. § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Z obsahu zmluvy vyplynulo, že účastníci si nedohodli úroky a iná forma odplaty nevyplýva z citovaného
ustanovenia § 658 ods. 2 OZ. V tomto prípade išlo jednoznačne o poskytnutie peňažnej pôžičky. Žalobca
vyjadroval celkové náklady pevnou sumou vo výške 106,06 Eur. Celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom, podľa ust. § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov;
do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej
služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Zo samotnej
zmluvy je zrejmé, že išlo o bezúročné poskytnutie peňažných prostriedkov a žiadne iné doplnkové služby,
ktoré by mali byť zaradené do nákladov, neboli v konaní preukázané.

V prípade vynaloženia nákladov spojených s vymáhaním, klient by mal zaplatiť podľa Rámcovej zmluvy
skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním, ktoré by mali predstavovať personálne náklady,
náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, SMS, e - mailové správy, písomné výzvy,
ako aj ďalšie náklady. Náklady boli vymedzené v uvedenom bode 5 čl. IV. Rámcovej zmluvy v pevných
sumách, a to za vypracovanie upomienok a urgencií pri omeškaní s úhradou.
Z pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že boli vystavené nejaké upomienky, ich doručovanie bolo
pravdepodobne realizované elektronicky, pretože do spisu nebol pripojený žiaden doklad o spôsobe
ich doručenia a možno mať pochybnosti o ich doručení, čo vyplynulo aj z výpovede žalovanej. Nie je
vylúčené, že s poukazom na ich úpravu v Rámcovej Zmluve (čl. IV. bod. 5) boli vystavené neúčelne
a zbytočne v takom počte, zjavne v snahe dosiahnuť zvýšenie sumy nákladov. Pokiaľ sa jedná o
skutočné náklady, je na úvahu, že tieto boli vyjadrené už v Rámcovej zmluve paušálne.

Za daného stavu súd hodnotí ako dôvodný nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 143,11 Eur, s
ktorou sa dostala žalovaná do omeškania.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Žalovaná zaplatila postupne žalovanú sumu, a to po uzavretí Rámcovej zmluvy, dňa 31. 03. 2014 v sume
131,11 Eur, tzn. že v danom prípade zaplatenie tejto sumy bolo zrealizované pred splatnosťou úveru a
v tomto prípade nedošlo k omeškaniu zvyšujúcej dlžnej sumy, ktorá predstavovala sumu 374,22 Eur.

So zaplatením tejto sumy, bola v omeškaní žalovaná až od 03. 05. 2014 do 21. 05. 2014, kedy bola
uhradená suma 81,84 Eur.
Vzhľadom k tomu, že žalovaná dňa 31. 03. 2014 zaplatila už sumu 131,11 Eur, súd konštatuje, že ku dňu
21. 05. 2014 zaplatila žalovaná spolu sumu 212,95 Eur /131,11 + 81,84/. Uvedenú sumu súd odpočítal
od celkovej sumy z poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom, vo výške 456,06 Eur. Po odpočítaní
predstavovala dlžná suma od 22. 05. 2014 výšku 243,11 Eur.
Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral čiastočne žalobu späť do výšky sumy 100,- Eur z dôvodu, že
žalovaná uhradila sumu 25. 11. 2015, omeškanie so zaplatením sumy 243,11 Eur trvalo od 22. 05. 2014
do 25. 11. 2015.
Po čiastočnom späťvzatí žaloby ostala dlžná suma vo výške 143,11 Eur, s prvým dňom omeškania od
26. 11. 2015 do zaplatenia.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 20/2013 Z. z., v účinnom znení ku dňu splatnosti úveru, výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška úroku z omeškania k uvedeným prvým dňom omeškania, tzn. k 03. 05. 2014, 22. 05. 2014 a
26.11.2015 predstavovala 5,25 % ročne.
Súd priznal úrok z omeškania v súlade s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., vo výške 5,25
% (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala výšku 0,25 %, s pripočítaním
5 percentuálnych bodov).

Zhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade sa žalobca domáhal
dôvodne zaplatenia sumy 143,11 Eur, spolu s priznanými zákonnými úrokmi z jednotlivých omeškaných
súm. V tejto časti súd žalobe vyhovel. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol z horeuvedených dôvodov.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná požiadala súd o zaplatenie dlhu v splátkach, pretože nie je schopná zaplatiť dlh jednorazovo,
nakoľko je nezamestnaná, je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške 141,40 Eur, čo vyplynulo
z predloženého rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Rožňave zo dňa 11. 02. 2016.
Z uvedenej sumy sa kryjú náklady dvom dospelým osobám a vykonávajú sa inkasné úhrady /voda,
elektrina/ vo výške 61,48 Eur a plyn vo výške 121,50 Eur, čo bolo preukázané predloženým SIPO
dokladom.
Súd zhodnotiac možnosti a pomery žalovanej dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené
podmienky pre rozhodnutie o zaplatení dlžnej sumy v splátkach v sume po 15,- Eur mesačne, s tým, že
súd súčasne stanovil nielen výšku splátok, ale aj ich splatnosť. Zaplatenie dlhu v splátkach bolo povolené
pod stratou výhody splátok, čo znamená, že pokiaľ v lehote splatnosti a vo výške určenej v rozhodnutí
nebude dlh zaplatený, stáva sa v prípade nezaplatenia splatným celý zvyšok dlžnej sumy jednorazovo.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca úspech v konaní vo výške 48 %, žalovaná 52 %, tzn. že konečný úspech
v konaní mala žalovaná vo výške 4 %. Žalovaná si neuplatnila náhradu trov konania, z toho dôvodu súd
nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský
súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.