Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 14, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Cpr/15/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898588
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1202898588.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Michaelou Frimmelovou v právnej veci

navrhovateľky: R.. W. K., O. XX/XX, Z., zast. JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Čapkova 2,
Bratislava, proti odporcovi: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava, o náhradu mzdy,
takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 49.781,52 € do 50-tich dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 129,84 eur na
účet č. XXXXXXXXX/XXXX advokátky V.. V. Q., vedený v SLSP a.s., vo výške 277,73 eur na účet
č. XXXXXXXXXX/XXXX advokátky V.. E. M., vedený v Tatrabanke a.s., vo výške 177,18 eur k rukám
advokáta V.. W. W. a vo výške 1.701,71 eur k rukám advokáta V.. B. F., a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.12.2002 a doplneným dňa 05.05.2005 domáhala,
aby súd určil, že výpoveď zo dňa 27.05.2002, ktorá jej bola daná odporcom z dôvodu nadbytočnosti,

je neplatná, a jej pracovný pomer u odporcu naďalej trvá. Zároveň žiadala uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť jej náhradu mzdy s príslušenstvom a taktiež náhradu trov konania.

Medzitýmnym (čiastočným) rozsudkom zo dňa 18.06.2009 č. k. 13Cpr/15/2002-284, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 26.08.2009, súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 27.05.2002, daná navrhovateľke
dňa 05.06.2002, je neplatná a pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá. Súd zamietol protinávrh
odporcu, ktorým sa domáhal vysloviť, že od odporcu nie je možné spravodlivo žiadať, aby navrhovateľku

naďalej zamestnával.

Tým bol daný právny základ nároku na náhradu mzdy, keďže navrhovateľka trvala na ďalšom
zamestnávaní a výpoveď považovala za neplatnú. Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom
účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to: mzdovými listami navrhovateľky za
rozhodné obdobie, pracovnou zmluvou navrhovateľky s dodatkami, výpoveďou, potvrdeniami Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Z., rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Z., o priznaní predčasného

starobného dôchodku, dohodou o skončení pracovného pomeru a o vyplatení odstupného, ako aj
ostatnými listinnými dokladmi.Navrhovateľka požadovala náhradu mzdy vo výške 610,50 eur mesačne od 01.01.2003 do 26.08.2009,
túto vyčíslila na 48.378,16 eur. Počas konania a vzhľadom na ustálenie priemernej mesačnej mzdy na
629,87 eur, žiadala pripustiť úpravu petitu na zaplatenie 49.924,43 eur, ktorú súd pripustil uznesením,

vyhláseným na pojednávaní dňa 14.12.2010 za prítomnosti účastníkov konania. Žiadala tiež priznať
16,5% úrok z omeškania ročne od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivej mesačnej mzdy (t.j. 7
dňa príslušného nasledujúceho mesiaca) do zaplatenia, ktorého následnú úpravu súd taktiež pripustil
predmetným uznesením.

Uviedla, že po obdržaní výpovede sa pokúšala si nájsť prácu, ale vzhľadom na jej vek a iné okolnosti
ju nechceli resp. nemohli nikde zamestnať. Preto sa po ukončení pracovného pomeru zaevidovala od
10.02.2003 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Z., pričom počas evidencie poberala podporu v
nezamestnanosti od 10.02.2003 do 15.11.2003 vo výške 5.895,- Sk mesačne (za mesiac február 2003
vo výške 3.734,- Sk a za mesiac november vo výške 2.161,- Sk). Následne poberala dávku v hmotnej
núdzi, a to za december 2003 vo výške 2.900,- Sk, od januára 2004 do augusta 2004 vo výške 2.280,- Sk

mesačne, od septembra 2004 do decembra 2004 vo výške 2.560,- Sk, od januára 2005 do augusta 2005
vo výške 4.060,- Sk mesačne (okrem apríla, kedy dostala dávku v hmotnej núdzi vo výške 2.560,- Sk), za
september 2005 vo výške 2.560,- Sk, za október a november 2005 vo výške 2.740,- Sk a za december
2005 vo výške 2.970,- Sk. Za mesiac december 2003 jej bola vyplatená dávka sociálnej pomoci vo výške
2.900,- Sk a za mesiac január 2004 vo výške 1.450,- Sk.

Navrhovateľke bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie Z., o priznaní predčasného starobného
dôchodku zo dňa 20.10.2005 priznaný predčasný starobný dôchodok od 13.06.2005 vo výške 8.945,-
Sk, ktorý bol od 14.07.2005 zvýšený na 9.737,- Sk, pričom do vymeriavacieho základu bolo započítané
i obdobie roku 2003, kedy poberala podporu v nezamestnanosti, a rok 2004, keď poberala dávky v

hmotnej núdzi.
Pracovný pomer navrhovateľky u odporcu skončil po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku dohodou
dňom 31.08.2009 z dôvodu, že odporca nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať, pričom
navrhovateľke vyplatil odstupné vo výške 9-násobku jej priemerného mesačného zárobku vo výplatnom
termíne za mesiac august 2009.

Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi, a v konaní neboli spochybnené ani sporné.

Navrhovateľka uviedla, že konaním odporcu došlo k trvalému a doživotnému poškodeniu na výške jej
dôchodku. V súčasnosti poberá riadny dôchodok vo výške cca 408 €, čo je veľmi nízka suma po 40

rokoch práce v banke, vo výške dôchodku je zohľadnené aj zníženie za predčasnosť, pričom do výšky
dôchodku boli zarátané aj roky kedy nepracovala a poberala podporu v nezamestnanosti, a dávky v
hmotnej núdzi.

V spoločnostiach, kde sa uchádzala o prácu, ju na žiadne miesto neprijali. Navrhovateľka predložila

listinné dôkazy preukazujúce jej snahu o získanie zamestnania, z ktorých je zrejmá enormná snaha
navrhovateľky zamestnať sa, pričom zamestnanie sa jej získať nepodarilo.

Od 14.12.2005 do 02.01.2006 pracovala vo firme J.L. G. M..L..T.., N. XX, Z., kde s ňou zamestnávateľ
rozviazal pracovný pomer v skúšobnej dobe. V mesiaci december dostala mzdu 9.455,-

Sk (313,85 €) a v mesiaci január dostala mzdu 1.831,00 Sk (60,78 €). V auguste 2006 pracovala v spol.
R. I., pričom jej bola vyplatená mzda vo výške 4.322,- Sk (143,46 eur).

Odporca sa k návrhu na náhradu mzdy vyjadril tak, že žiadal, aby súd túto náhradu znížil v súlade s § 79
ods. 2 Zákonníka práce, a priznal len za 12 mesiacov v zmysle § 61 ods. 2 Zákonníka práce. Poukázal na

to, že navrhovateľka je od 13.06.2005 poberateľkou predčasného starobného a v súčasnosti riadneho
starobného dôchodku. Žiadal zohľadniť aj skutočnosť, že odporca v priebehu súdneho konania prejavil
viackrát záujem na mimosúdnom urovnaní sporu, navrhovateľka však predkladala nové požiadavky
a menila právnych zástupcov, čím spôsobovala prieťahy v konaní. Uviedol tiež, že činnosti, ktoré
navrhovateľka vykonávala, boli s účinnosťou od 30.09.2003 presunuté na externého dodávateľa, z čoho

vyplýva, že v konečnom dôsledku by sa jej pracovný pomer skončil k tomuto dátumu.Navrhovateľka ustálila svoju priemernú mesačnú mzdu na 610,50 eur (18.391,78,- Sk), odporca ustálil
priemernú mesačnú mzdu na 629,87 eur (18.975,54,- Sk), s čím navrhovateľka súhlasila. Výška
priemernej mesačnej mzdy teda nebola sporná a súd sa s ňou stotožnil.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce účinného v čase skončenia pracovného pomeru, ak zamestnávateľ
dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo
v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej
zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu

mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať; súd pri svojom rozhodovaní prihliadne najmä na to, či zamestnanec bol v tomto čase
zamestnaný u iného zamestnávateľa, akú prácu tam vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého
dôvodu sa do práce nezapojil.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorých vyplýva, že odporca výpoveďou zo
dňa 27.05.2002, doručenou navrhovateľke dňa 05.06.2002, neplatne rozviazal pracovný pomer s
navrhovateľkou, pričom navrhovateľka podľa jej vyjadrenia, ktoré nebolo spochybnené, listom zo dňa
06.06.2002 oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní (zákon nevyžaduje písomnú formu),
súd považoval nárok navrhovateľky na náhradu mzdy za dôvodný. Navrhovateľka požadovala náhradu

mzdy od 01.01.2003 do 26.08.2009 vo výške 629,87 eur mesačne, túto vyčíslila na 49.924,43 eur,
pričom žiadala priznať aj príslušný úrok z omeškania ročne (platný vždy k prvému dňu omeškania), od
nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivej mesačnej mzdy (t.j. od 7. dňa príslušného nasledujúceho
mesiaca) do zaplatenia.

Predloženými listinnými dôkazmi boli preukázané skutočnosti, tvrdené navrhovateľkou a uvedené
vyššie.

Podkladom pre výpočet priznanej istiny boli mzdové listy navrhovateľky za rozhodné obdobie, teda za
kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom bol neplatne skončený pracovný pomer. Súd

ustálil priemernú mesačnú mzdu navrhovateľky vo výške 629,87 eur, čo v konaní nebolo sporné, preto
súd nevykonával za týmto účelom znalecké dokazovanie.

Náhrada mzdy za požadované obdobie od 01.01.2003 do 26.08.2009 predstavuje čiastku 49.781,52
eur. Súd vypočítal náhradu mzdy nasledovne: za roky 2003 až 2008 po 12 mesiacov, za rok 2009 za

7 mesiacov a za august 2009 za uplatnených 18 pracovných dní, čo predstavuje 79 mesiacov a 18
dní. Priemerná mesačná mzda vo výške 629,87 eur x 79 mesiacov predstavuje 49.759,73 eur + 539,88
eur (za 18 uplatnených dní v auguste 2009, čo je pomerná časť pri 21 pracovných dňoch), spolu teda
50.299,61 eur. Túto sumu súd znížil o zárobky navrhovateľky v mesiacoch: december 2005 vo výške
313,85 eur, január 2006 vo výške 60,78 eur a august 2006 vo výške 143,46 eur, teda po odpočítaní

týchto miezd, predstavuje náhrada mzdy sumu 49.781,52 eur. V tejto výške súd náhradu mzdy priznal.

Náhrada mzdy podľa § 79 Zákonníka práce nemá charakter ekvivalentu mzdy, ktorú si zamestnanec
mohol zarobiť preto, že mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu, na ktorú sa zaviazal podľa
pracovnej zmluvy a ktorú bol aj schopný a ochotný vykonávať, ale charakter satisfakcie voči

zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi, ktorý bezdôvodne rozviazal pracovný pomer
so zamestnancom.

Súd priznal navrhovateľke náhradu mzdy v plnom požadovanom rozsahu, viazaný návrhom, a to odo
dňa 01.01.2003 do 26.08.2009, vo výške jej priemerného mesačného zárobku.

Nad rámec priznanej sumy, súd návrh zamietol, nakoľko dospel k záveru, že nie je dôvodný, keďže
navrhovateľka požadovala priznať istinu vo výške 49.924,43 eur, pričom nezohľadnila zarobenú mzdu
za mesiac august 2006, zrejme chybou v počítaní.Súd pri priznaní náhrady mzdy v plnom rozsahu vzal do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľka bola
v čase neplatného skončenia pracovného pomeru vo veku blízkom dôchodkovému veku, čo podľa

názoru súdu zohralo rozhodujúcu úlohu pri jej neúspešnej snahe opätovne sa zamestnať. Skutočnosť,
že navrhovateľka počas celého obdobia súdneho sporu vyvíjala mimoriadnu aktivitu na to, aby si našla
zamestnanie, je preukázaná listinnými dôkazmi, na ktoré súd prihliadol. Navrhovateľka bola nútená odísť
do predčasného dôchodku po tom, ako sa jej nepodarilo zohnať si prácu, pričom jeho výška zohľadnila
obdobie, kedy bola navrhovateľka na podpore v nezamestnanosti a následne na dávkach v hmotnej

núdzi. Navrhovateľka ako samoživiteľka bola neplatným skončením pracovného pomeru odporcom
poškodená na životnej úrovni a nepriamo i na výške dôchodku, pričom jej životná úroveň sa skončením
pracovného pomeru neplatnou výpoveďou znížila zásadne, napriek jej snahe to zmeniť zamestnaním
sa.

Náhrada mzdy má charakter satisfakcie voči zamestnancovi a súčasne sankcie voči zamestnávateľovi,

pričom súd považuje, s prihliadnutím na všetky okolnosti, náhradu mzdy za celé uplatnené obdobie za
primeranú satisfakciu pre navrhovateľku a taktiež za primeranú sankciu voči odporcovi.

Pri tejto úvahe sa súd nestotožnil s argumentáciou odporcu, že navrhovateľka by o prácu prišla v každom
prípade, len neskôr, nakoľko ide o čisto teoretickú úvahu a presvedčenie odporcu. Súd tiež nezohľadnil

odporcom deklarovanú snahu na mimosúdnom urovnaní, nakoľko až do právoplatnosti medzitýmneho
rozsudku zotrval na svojej argumentácii, a síce, že pracovný pomer s navrhovateľkou skončil platne, a v
predložených návrhoch na dohodu na dátume skončenia pracovného pomeru zotrval, čo však neriešilo
(napriek ponúkanej náhrade mzdy podľa úvahy odporcu) súčasnú nepriaznivú situáciu navrhovateľky.
Súd má tiež za to, že skutočnosť, že navrhovateľka poberá dôchodok, nie je rozhodujúca pri posúdení

výšky jej satisfakcie.

Keďže satisfakciu v priznanej výške považuje súd za primeranú a dostatočnú, nepriznal navrhovateľke
požadované úroky z omeškania a žalobu v tejto časti zamietol. Súd má za to, že vzhľadom na charakter
priznanej peňažnej sumy ako náhrady mzdy, ktorú posudzuje ako zadosťučinenie, nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania nemá oporu v zákone. V prípade, že by súd v tejto časti navrhovateľke vyhovel, má
za to, že zadosťučinenie na strane navrhovateľky a zároveň sankcia na strane odporcu by boli absolútne
neprimerané.

O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľka mala síce v konaní

čiastočný úspech (požadovaná istina zamietnutá v nepatrnej časti, nepriznaný úrok z omeškania),
avšak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, preto jej súd priznal náhradu trov konania.
Trovy konania navrhovateľky predstavujú trovy právneho zastúpenia advokátmi, ktoré súd priznal podľa
vyhlášok o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb nasledovne:

Predmetom konania bolo až do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku výlučne určenie neplatnosti
výpovede, preto súd považuje vyčíslenie trov advokátov, ktorí zastupovali navrhovateľku v konaní o
neplatnosť výpovede (pričom predmetom konania nebola náhrada mzdy navrhovateľky), za nesprávne
vypočítané a súd sa s nimi nestotožnil. Náhrada mzdy bola predmetom konania až po nadobudnutí
právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým súd rozhodol, že výpoveď je neplatná. Súd tiež

poukazuje na to, že advokáti vykonávali úkony a podávali vyjadrenia, ktoré sa týkali jedine neplatnosti
výpovede, preto im patrí odmena za úkony právnej pomoci vo výške jednej desatiny, resp. trinástiny
výpočtového základu.

V zmysle vyhlášky č. 163/2002 Zb. ustálil súd základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

pomoci podľa § 13 ods. 6, a to 1.170,- Sk, teda 38,83 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej pomoci od 01.01.2005 podľa § 11 ods.
1, a to 1.154,- Sk, teda 38,30 eur, v roku 2006 ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon

právnej pomoci na 1.260,- Sk, teda 41,82 eur, v roku 2008 ustálil základnú sadzbu tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej pomoci na 1.465,- Sk, teda 48,62 eur, v roku 2009 ustálil základnú sadzbu tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej pomoci na 53,49 eur.Režijný paušál priznal súd v zmysle vyhlášky č. 163/2002 Zb. a č. 655/2004 vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Súdom priznané úkony právnej pomoci sú :

Za rok 2002 (úkon právnej pomoci - odmena 38,83 eur), úkony vykonané advokátom V.. W. W.

-prevzatie a príprava z 29.11.2002

-podanie návrhu na súd z 02.12.2002,

Odmena za 2 úkony právnej pomoci je 77,66 eur, 2x režijný paušál po 3,85 eur, spolu 85,36 eur.

Navrhovateľka odvolala advokátovi plnú moc bez udania dôvodu dňa 29.04.2005.

Za rok 2005 (úkon právnej pomoci - odmena 38,30 eur), úkony vykonané advokátkou V.. V. Q.
-písomné doplnenie žaloby zo 04.05.2005
-účasť na pojednávaní dňa 05.05.2005
-písomné odvolanie voči rozsudku z 22.06.2005

Odmena za 3 úkony právnej pomoci je 114,90 eur, 3x režijný paušál po 4,98 eur, spolu 129,84 eur.
Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia advokátkou V.. V. Q. vo výške 129,84 eur. Za
úkon prevzatie a príprava súd navrhovateľke trovy nepriznal, nakoľko bezdôvodne vypovedala plnú moc
predchádzajúcemu advokátovi, a súd má za to, že odporca za tieto trovy navrhovateľky nezodpovedá,
preto ho na náhradu trov za tento úkon súd nezaviazal.

Z dôvodu pozastavenia výkonu advokácie advokátky V.. V. Q. došlo 22.08.2005 k dohode o ukončení
zastupovania navrhovateľky.

Za roky 2006 a 2008 (úkon právnej pomoci - odmena 41,82 eur resp. 48,62 eur), úkony vykonané

advokátkou V.. E. M., táto si prevzatie a prípravu zastupovania neúčtovala,
-účasť na pojednávaní o odvolaní 21.03.2006
-účasť na pojednávaní 24.10.2006
-písomné vyjadrenie k predmetu sporu 23.01.2008
-účasť na pojednávaní 24.01.2008

-písomné vyjadrenie k predmetu sporu 17.02.2008
-účasť na pojednávaní 18.02.2008 (1/4 odmeny vo výške 12,15 eur, pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci)

Odmena za 6 úkonov právnej pomoci je 241,65 eur, 2x režijný paušál 5,44 eur, 4 x režijný paušál 6,30

eur, spolu 314,20 eur. Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia advokátkou V.. E. M. vo
výške 277,73 eur. Súd nepriznal odmenu za účtované úkony porada s klientom z 13.12.2007 a rokovanie
s odporcom o mimosúdnej dohode, nakoľko tieto úkony nie sú zdokladované a preukázané a i keby
tieto úkony preukázané boli, súd vyhodnotil, že nešlo o úkony v súvislosti s účinným bránením práva
navrhovateľky v súdnom konaní, nakoľko k žiadnej dohode nedošlo.

Advokátka V.. E. M. vypovedala dňa 18.02.2008 navrhovateľke plnú moc s odôvodnením, že
navrhovateľka nespolupracovala a je s ňou sťažená komunikácia.

Za rok 2008 (úkon právnej pomoci - odmena 48,62 eur), úkony vykonané advokátom V.. W. W.

-prevzatie a príprava z 08.08.2008
-účasť na pojednávaní 13.10.2008 a 01.12.2008 (1/4 odmeny vo výške 12,15 eur, obe pojednávania boli
odročené bez prejednania veci)

Odmena za 3 úkony právnej pomoci je 72,92 eur, 3x režijný paušál 6,30 eur, spolu 91,82 eur. Súd priznal

navrhovateľke trovy právneho zastúpenia advokátom V.. W. W. vo výške 177,18 eur (z toho za úkony
vykonané v roku 2002 vo výške 85,36 eur). Súd nepriznal odmenu za účtované úkony štúdium spisu
(úkon je zahrnutý v úkone prevzatie a príprava na zastupovanie), vypracovanie dohody zo 17.10.2008,
porada s klientom z 20.10.2008 a rokovanie s odporcom o mimosúdnej dohode, nakoľko tieto úkony niesú zdokladované a preukázané a i keby tieto úkony preukázané boli, súd vyhodnotil, že nešlo o úkony v
súvislostisúčinnýmbránenímprávanavrhovateľkyvsúdnomkonaní,nakoľkokžiadnejdohodenedošlo.

Navrhovateľka dňa 01.12.2008 odvolala advokátovi plnú moc z dôvodu straty dôvery a podľa jej
písomného podania z dôvodu konania v jej neprospech.

Za rok 2009 (úkon právnej pomoci - odmena 53,49 eur), úkony vykonané advokátom V.. B. F., tento si
prevzatie a prípravu zastupovania neúčtoval,

-písomné vyjadrenie k predmetu sporu 18.05.2009
-účasť na pojednávaní 19.05.2009
-písomné vyjadrenie k predmetu sporu 16.06.2009
-účasť na pojednávaní 18.06.2009

Za rok 2010 (úkon právnej pomoci - odmena 519,49 eur), úkony vykonané advokátom V.. B. F.,

-účasť na pojednávaní 24.06.2010
-účasť na pojednávaní 14.10.2010 (1/4 odmeny vo výške 129,87 eur, pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci)
-účasť na pojednávaní 14.12.2010

Odmena za 2 úkony právnej pomoci v roku 2009 je 106,98 eur, + DPH 20,32 eur, 2x režijný paušál 6,95
eur, spolu 141,20 eur. Od 01.06.2009 patrí advokátovi DPH z odmeny aj náhrad, teda súd priznal za 5
úkonov v rokoch 2009 a 2010 odmenu 1.275,83 eur, 2x režijný paušál 6,95 eur, 3x režijný paušál 7,21
eur, k tomu DPH 249,15 eur, spolu 1.560,51 eur.

Súd priznal navrhovateľke trovy právneho zastúpenia advokátom V.. B. F. vo výške 1.701,71 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 o. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.