Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 31, 2012

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/131/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7204898876
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2012:7204898876.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobcu O. B., F..

XX.X.XXXX, T. P. Č.. XXX, Z.. P.-Z., W.. D.. Dušanom Antolom, advokátom v Košiciach, Zbrojničná 2,
proti žalovanému R. O., I..J.. R. A., E. X/A, P., O. XX XXX XXX, zast. D.. E. P., I. R. P., M. XX, W. Ú. R.
Ú. J. H., H. P., M. F.. X, P., O.Z.:XXXXXXXX, v konaní o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v časti o zvýšenie odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia z a m i e t a.

Konanie v časti úroku z omeškania súd z a s t a v u j e.

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

O trovách účastníkov konania a štátu súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 2.100.000.- Sk (69.707,23 €) s 13 % úrokom
z omeškania od vykonateľnosti rozsudku až do zaplatenia z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (ďalej len SSU), a to 50-násobku základného bodového ohodnotenia podľa
posudku Kliniky pracovného lekárstva a klinickej toxikológie (ďalej len KPL a KT) FN L. Pasteura v
Košiciach zo 4.7.2003 v hodnote 400 bodov a z posudku E.. C. B. W. 26.3.2004 v hodnote 300 bodov,

spolu za 700 bodov x 60 Sk x 50-násobok.

Vzhľadom na to, že k vypracovaniu bodového ohodnotenia SSU žalobcu MUDr. B. došlo 26.3.2004, t.j.
po nadobudnutí účinnosti zák. č. 461/2003 Z.z. a nárok na základné bodové hodnotenie z tohto posudku
vznikol po 1.1.2004, o týchto nárokoch rozhoduje v zmysle cit. zákona sociálna poisťovňa ako o úrazovej
dávke (§ 99 cit. zákona), teda právomoc súdov rozhodovať o priznaní SSU v základnej výške nebola
daná, lebo nárok žalobcu vznikol po 1.1.2004 a bol uplatnený žalobou doručenou súdu 27.5.2004. Z

uvedených dôvodov tunajší súd uznesením z 11.2.2008, č. k. 15C/131/2004-153 zastavil konanie v časti
o zaplatenie náhrady za SSU v základnej výške v zmysle „posudku“ z 26.3.2004 v sume 18.000.- Sk s
tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia vec postúpi v tejto časti Sociálnej poisťovni, pobočke Košice
na ďalšie konanie, ďalej konanie v časti o zaplatenie sumy 2.082.000.- Sk za mimoriadne zvýšenie SSU
prerušil do právoplatného skončenia konania pred Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice, ktorá mala
rozhodovať o základe nároku, pretože pri rozhodovaní o priznaní mimoriadneho zvýšenia a odškodnenia
za SSU sa musí vychádzať zo základného počtu bodov, ktorým bolo SSU žalobcu ohodnotené a súd

nebol oprávnený riešiť otázku základu nároku.

Odvolací súd uznesením z 30.9.2008 č.k. 3Co/101/2008-191 potvrdil uvedené uznesenie tunajšieho
súdu z 11.2.2008 a poukázal na to, že pri rozhodovaní o priznaní mimoriadneho zvýšenia odškodneniaza SSU musí súd vychádzať zo základného počtu bodov, ktoré v tomto konaní je sporné vzhľadom
na skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o základe nároku v konaní pred sociálnou poisťovňou,
t.j. základný počet bodov za SSU žalobcu môže byť známy až po právoplatnom skončení konania

pred sociálnou poisťovňou, čo je rozhodujúce pre ďalšie konanie pred súdom o priznaní mimoriadneho
odškodnenia SSU.

Sociálna poisťovňa, pobočka Košice vydala dňa 30.3.2011 rozhodnutie, ktorým dňom 30.3.2011
zastavila konanie vo veci priznania náhrady za SSU žalobcu z choroby z povolania zistenej dňa

15.4.2003, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplynulo, že žalobcovi ako poškodenému bola 15.4.2003 zistená choroba z povolania - ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobené pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami, že
SSU bolo uplatnené na základe posúdenia MUDr. C. B., psychiatričkou - sexuológičkou v neštátnej
psychiatrickej a sexuologickej ambulancii Faira dňa 26.3.2004, položka č. 253 - vážne duševné
poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov alebo iných nepriaznivých psychologických činiteľov

a tiesnivých situácií, v počte bodov 300. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ktorá bola viazaná
vysloveným právnym názorom Sociálnej poisťovne, ústredia v Bratislave v zrušujúcom rozhodnutí
o postupe pred vydaním rozhodnutia v tejto veci, uskutočnila ústne pojednávanie so žalobcom ako
poškodeným a na základe jeho požiadavky v súlade s § 7 ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z. požiadala
Kliniku pracovného lekárstva o vydanie posudku. Podaním zo dňa 10.3.2011 KPL uviedla, že žalobca

bol na klinike hospitalizovaný v r. 2004 až 2006, pričom neudával a ani podľa dokumentácie nebol
liečený psychiatrom, tak tomu bolo aj pri poslednom vyšetrení na KPL a KT 11.2.2011, keď neudával
žalobca subjektívne ťažkosti psychiatrického charakteru, ani liečbu psychiatrom. Ďalej konštatovali, že
ťažkosti s hornými končatinami, ako aj klinický nález, je porovnateľný s inými pacientmi s hlásenou
chorobou z vibrácií, t.č. sa jedná o mierny stredný stupeň postihnutia. Okrem bolesti horných končatín sa

poškodený sťažoval na bolesti bedrových kĺbov, kolien, chrbtice, ktoré nesúvisia s chorobou z povolania.
V kolektíve lekárov KPL a KT bola posúdená komplexná dokumentácia žalobcu so záverom, že sa
nejedná o progresiu choroby z povolania. Posudok vystavený E.. B. ako psychiatrom v zmysle platnej
legislatívy považovali za irelevantný, ktorý nemôžu akceptovať, nakoľko bol vystavený 3 týždne pred
hlásením choroby z povolania. V bodovom hodnotení SSU vystaveného KPL a KT sú zahrnuté všetky

ťažkosti udávané poškodeným. Žalobca vzal svoje podanie v časti psychiatrického posúdenia späť a
žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na túto skutočnosť sociálna poisťovňa vo veci rozhodla tak, že dňom
30.3.2011 zastavila konanie vo veci náhrady za SSU žalobcu, vyplývajúce z posudku zo dňa 26.3.2004
MUDr. B..

Po zastavení konania pred Sociálnou poisťovňou, pobočkou Košice v časti o základné bodové
ohodnotenie SSU z psychiatrického posúdenia, žalobca vzal žalobu späť aj pred súdom, a to v časti
priznania 50-násobku základného bodového hodnotenia SSU v rozsahu 300 bodov za psychické
ťažkosti, ako aj v časti uplatneného úroku z omeškania zo žalovanej sumy, proti ktorému späťvzatiu
žaloby nemali žalovaný, ani vedľajší účastník žiadne námietky. Predmetom konania tak zostalo zvýšenie

náhrady SSU v rozsahu 50-násobku základného bodového ohodnotenia, t.j. 400 bodov v sume
1.200.000.- Sk, t.j. 39.832,70 €.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov, prednesom zástupcov žalovaného a vedľajšieho
účastníka, oboznámením s listinami tvoriacimi obsah spisu, znaleckým dokazovaním. Vyhodnotením

vykonaných dôkazov v súlade s ust. § 132 O.s.p., prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci a ustálil skutkový stav takto:

Žalobca vypovedal pred súdom, že pracoval u žalovaného od r. 1966 do 1.4.2004 ako zlievač na
zlievarni. Išlo o fyzicky náročnú prácu z pechovačkou a s trvalými vibráciami. Pravidelne chodieval na

preventívne prehliadky, avšak v r. 2003 mu bola zistená choroba z povolania a nasledujúci rok 2004
skončil pracovný pomer so žalovaným, ktorý „ho prepustil“. Od 1.1.2005 mu sociálna poisťovňa priznala
predčasný starobný dôchodok. Uviedol, že po zistení choroby z povolania asi 1.8.2003 ho preložil
žalovaný na miesto vodiča multikáru, ale ani raz nesedel za volantom, robil prakticky tú istú robotu
zlievača ako predtým a v skutočnosti prácu vodiča mu ani nepridelili, aj odmeňovaný bol ako vodič.

Žalobca pri opise svojho zdravotného stavu v súčasnosti konštatoval, že má problémy vstať zo stoličky
pre bolesti bedrových kĺbov, ale aj chrbta a nevie si nájsť žiadnu kľudnú polohu ani pri spaní, nemôže
sedieť a súvisle čítať noviny kvôli bolestiam bedrových a ramenných kĺbov, jednoducho mu nevyhovuje
žiadna poloha. Ráno mu dosť pomáha pri rannej hygiene manželka, oblečie, aj obuje sa sám, potomčaká poštárku, prečíta si noviny, chodí sem a tam, lebo nemá žiadnu prácu doma. Nemôže dlhšie chodiť,
málokedyideoobchoduaprechádzka,turistika,chodeniedomestalenprezábavu,tojeúplnevylúčené.
Pred zistením choroby z povolania, t.j. pred r. 2003 chodil na víkendovky do zariadenia VSŽ, odtiaľ na

túry, čo ešte vládal a teraz to absolútne neprichádza do úvahy. Okrem toho, že chodil do práce, chodil raz
do roka na železiarensky ples, občas nejaké divadlo, kino a rodinné aktivity, ale všetko to skončilo, lebo
sa necítil fit, dlhšie vychádzky mu vadili kvôli pohybu. Posledné roky nerobil žiaden šport, nikdy aktívne
predtým ani nešportoval kvôli práci, v ktorej mal toho dosť. Čo sa týka pohybových aktivít, je úplne
obmedzený, neberie žiadne lieky na bolesť v priebehu dňa, iba kvôli spaniu Ibalgin, potrebuje mať istotu,

že stále je niekto pri ňom, pretože má obavy, aby náhodou nespadol. V letnom období niekedy chodieval
do kempu do Maďarska, chodil aj plávať, ale posledné roky také aktivity nevyvíja, lebo si to nevie
predstaviť. Predtým sa aktívne podieľal na prístavbe domu a po jej skončení s bežnou údržbou domu mu
pomáhajú synovia. Predtým pracoval bežne aj na záhradke, ale väčšie práce mu pomáhali robiť dospelí
synovia, teda „má na to ľudí, ako sa hovorí“. Pod bežnou údržbou domu myslel maľovanie, utesnenie
okien, výmena ventilov a už výmeny podlahy realizoval syn, lebo on by len zavadzal a neangažoval sa do

takýchto prác kvôli novým technológiám. Potvrdil, že výpoveď z pracovného pomeru mu žalovaný nedal
kvôli zdravotným dôvodom, ale z organizačných dôvodov, lebo sa stal nadbytočným. Predložil súdu o
tom k nahliadnutiu výpoveď žalovaného z 29.3.2004 podľa § 63ods.1 psím. b/ Zákonníka práce, taktiež
predložil súdu žiadosť, ktorú sám adresoval žalovanému 31.3.2004, aby mu umožnil skončiť pracovný
pomer k tomuto dňu, s čím žalovaný aj súhlasil. Uviedol, že v dôsledku choroby z povolania sa pravidelne

podrobuje dlhotrvajúcemu liečeniu. Navrhol vypočuť manželku a syna k obmedzeniam v jeho rodinnom
živote z titulu choroby z povolania.

Podľa výpovede manželky žalobcu U. B. predtým, než žalobca ochorel, chodili na dovolenky, žili aktívne,
začali stavať rodinný dom v Kráľovciach, kde manžel ťažko nepracoval, lebo bol ako dozor, potom nastal

zlom a zhoršil sa mu zdravotný stav, čo sa prejavilo tým, že nevládal chodiť, musel často odpočívať,
sadnúť si a na prechádzky vôbec nechodil. Spoločensky už vôbec nechodia nikde, aj keď chodili do kina,
divadla alebo na plesy VSŽ. Pripisuje to tomu zdraviu manžela a jeho práci zlievača po dobu 38 rokov.
Do kina šli raz za mesiac, do divadla raz za polrok a na plesy 2 x do roka. Dosť často chodili do Tatier na
prechádzky a túry, ale už asi 10 rokov kvôli zdravotnému stavu manžela nechodia. Žalobca má problém

pohybovať sa v kúpeľni, napr. vojsť a vyjsť z vane, s čím mu pomáha, aby nespadol, aj keď majú madlá,
pri holení mu musí pomáhať syn, lebo manžel nemá dobrý ťah rukou. Predtým jej pomáhal v domácnosti,
aj s deťmi, ale na nákupy už vôbec nechodí, ťažšie nákupy vôbec nevykonáva ako predtým, len číta
noviny a zlostí sa, lebo celý deň je doma nečinný. Tvrdila, že žalobca odišiel do predčasného dôchodku,
pretože ich prepustili z dôvodu choroby z povolania, predtým s deťmi hral futbal, bedminton, chodili na

plaváreň, keď ich učil plávať a teraz je zo všetkého vylúčený, či z hry s loptou alebo plávania. Predtým
bola jeho záľubou práca v záhradke a teraz musí to rodina zvládať bez neho a všetko, čo sa týka okolo
domu a záhradky, pomáhajú synovia. Ešte nie je vylúčený z toho, že sa vie sám najesť, aj na hygienu
ide sám, ale počas noci a pri zmene počasia má bolesti a nevie spať, nepomáhajú mu ani lieky, bolí
ho chrbát, nohy, ruky, proste všetko. Pokiaľ ide o psychický stav manžela, podľa svedkyne je nervózny,

depresívny a predtým taký nebol.

Podľa výpovede svedka L. B., ktorý je synom žalobcu, ten postrehol dva roky dozadu, že otec má bolesti
rúk, ramien, krčnej chrbtice, sťažuje sa na kĺbové bolesti, ale hlavne na ruky a ramená, ktoré si pri chôdzi
stále masíruje, kvôli týmto bolestiam je otec mrzutejší. Vie sa sám obuť, najesť, vojsť do sprchy, pri

holení mu svedok nepomáha, v záhrade, ktorú majú pri dome v Kráľovciach, žalobca nikdy nerobil, ani
v súčasnosti nesadia, nerýľujú, iba manželka svedka kosí. Posledných l0 rokov podľa svedka žalobca
nešportoval, ani nikde nebol na spoločenských podujatiach, ani predtým nechodili do kina, do divadla,
na plesy, čo si svedok pamätá, iba keď boli deťmi, chodili s rodičmi na dovolenky. Vyjadril sa, že žalobca
nevykonával predtým iné činnosti, ktoré teraz kvôli zdraviu by nemohol vykonávať. Nemal vedomosť

ani o tom, či preradili žalobcu v zamestnaní na ľahšiu prácu. Pokiaľ ide o údržbu rodinného domu, v
ktorom bývajú, všetko, čo je potrebné urobí sám svedok.

Podaním doručeným dňa 11.5.2006 súdu Sociálna poisťovňa, pobočka Košice oznámila, že vstupuje do
konania v zmysle § 93 O.s.p. ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Predložila písomné vyjadrenie

vo veci s poukazom na ustanovenia vyhl. č. 32/65 Zb., pričom nesúhlasila s uplatňovanou výškou
odškodnenia v rozsahu 50-násobku základného bodového ohodnotenia SSU pre neprimeranosť a
nadhodnotenosť. Poukázala na vek žalobcu 58 rokov, ktorý v čase zistenia choroby z povolania mal,
na to, že po zistení choroby z povolania bol preradený z profesie zlievač na profesiu vodič motorovéhovozíka, že od l.l.2005 bol mu priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa vedľajšieho účastníka
žalobca popisuje dôsledky choroby z povolania, avšak neuvádza žiadnu skutočnosť, ktorá by určitým
spôsobom osvedčovala jeho mimoriadny pracovný, spoločenský alebo kultúrny život pred vznikom

choroby z povolania, následkom ktorej je v súčasnosti tento život obmedzený a je hodný osobitného
zreteľa. Predložila súdu likvidačnú správu z l8.ll.2003, z ktorej je zrejmé, že žalobca už bol odškodnený
podľa priznaného bodového ohodnotenia v posudku KPL a KT FNsP L. Pasteura v Košiciach zo dňa
6.7.2003 za SSU v sume 24.000,-Sk (400 bodov x 60 Sk) a na ďalšiu likvidačnú správu z l8.5.2004
o priznaní 100% zvýšenia SSU, t.j. o ďalších 24.000,-Sk v súlade so stanoveným základným počtom

bodov 400. Zároveň namietala posudok vystavený MUDr. B. z 26.3.2004 na základe jednorazového
vyšetrenia žalobcu bez následnej psychiatrickej liečby vzhľadom na to, že položka PE 253 bodového
ohodnotenia posudku MUDr. B. F.emá žiadne opodstatnenie, pretože táto sa v pôvodnom posudku o
bolestnom a SSU zo dňa 4.7.2003 vôbec nenachádza a ak ide o chorobu z povolania, podáva posudok
výlučneklinikapracovného lekárstvanemocnicespoliklinikoupríslušnápodľapracoviskapoškodeného.
Na základe uvedených dôvodov vedľajší účastník navrhoval žalobu zamietnuť v plnom rozsahu a v

prípade, ak by súd sčasti uznal nárok žalobcu, aby vyplatené sumy SSU boli odpočítané.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 8.9.2004 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, súčasne
navrhol, aby súd rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane- Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice, lebo tá ako zákonný platiteľ náhrady škody za žalovaného má právny

záujem na výsledku tohto konania. Argumentoval tým, že zistenie choroby z povolania u žalobcu bolo
hlásené žalovanému 25.7.2003 a následne dňa l.8.2003 bol žalobca preradený z profesie zlievač
do profesie vodič motorového vozíka. Prostredníctvom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, žalovaný
vyplatilžalobcovivšetkyzákonnénárokyvzmysleZákonníkapráce,vrátanepriznanéhojedno-rázového
odškodnenia za SSU vo výške 400 bodov s tým, že žalovaný uznal aj nárok žalobcu na 100% zvýšenie

odškodnenia SSU na základe jeho žiadosti zo 7.4.2004 a požiadal sociálnu poisťovňu o príslušné
plnenie. Poukázal na to, že jednorazové odškodnenie SSU žalobcu už samo o sebe predstavuje
náhradu za preukázateľné nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh, kedy priznanie
takého odškodnenia prichádza do úvahy len v prípadoch, ak sú možnosti poškodeného uplatniť sa

v živote a spoločnosti objektívne obmedzené. Ďalšie primerané zvýšenie podľa ust. § 6 ods. 2 vyhl.
č. 32/1965 Zb. v danom prípade o 100% predpokladá existenciu skutočností, umožňujúcich záver, že
obmedzenia žalobcu nemožno vyjadriť základným odškodnením a uvažuje už aj o možných následkoch,
s ktorými sa ráta do budúcnosti, následkom ktorých bude mať žalobca uplatnenie v živote obmedzené
alebo stratené.

Z dodatku k pracovnej zmluve uzavretej 31.3.2002 medzi účastníkmi konania vyplynulo, že na základe
písomnej pracovnej zmluvy vznikol medzi nimi pracovný pomer s dohodnutým druhom práce v profesii
zlievač a týmto dodatkom zmluvné strany doplnili podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, a to v časti
mzda a mzdové podmienky.

Z posudku o odškodnení za bolesť, SSU pri chorobách z povolania, profesionálnej otrave a iného
poškodenia zdravia pri práci vyhotoveného 4.7.2003 M. A.. H., P. a KT súd zistil, že u žalobcu bola dňa
l5.4.2003zistenáchorobazpovolania-ochoreniekostí,kĺbov,svalov,cievanervovkončatín,spôsobené
pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami-konb. zmeny (epikondylitída rad. a ulnárna obojstranná,

Periarthritída humeroskapulárna obojstranná, Sy karpálneho tunela obojstranný), že žalobcovi bolo
podľa položky č. 90 tabuľky IV. prílohy k vyhl. č. 32/1965 Zb. priznaných 400 bodov za SSU. Závery boli
zrealizované na základe klinického nálezu včítane konziliárnych vyšetrení a objektivizovanej pracovnej
expozície vibrácií. Posudok bol podpísaný prednostom KPL a P. C.. E.. A. B.. I. A. E.. J. .

Z hlásenia choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania č. 622/75 adresovanej
žalovanémuodKPLaKTFNL.PasteuravKošiciach súdzistil,žeuvedenáklinikaoznámilažalovanému
ako organizácii, kde choroba z povolania vznikla, že u žalobcu bola zistená choroba z povolania s tým,
že schopnosť doterajšieho výkonu práce... - preradenie na iné pracovisko trvale mimo rizika vibrácií.

Z interného oznámenia na pracovisku vedúceho prevádzky Zlievarne u žalovaného zo dňa 1.8.2003
vyplynulo, že žalobca bol uvedeného dňa trvale preradený z profesie zlievač do profesie vodič
motorového vozíka na základe oznámenia choroby z povolania KPL a KT, doručeného 25.7.2003.Žiadosťou z 15.3.2004 požiadal žalobca žalovaného o 100% zvýšenie SSU podľa ust. § 6 ods. 2 vyhl.
č. 32/1965 Zb., na základe priznaného bodového ohodnotenia vo výške 400 bodov s poukazom na
to, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, ale sa zhoršuje, má ťažkosti pri chôdzi a pri pohybe, ako aj

prerušovaný nočný spánok kvôli bolesti ramenných a bedrových kĺbov, čo mu sťažuje pracovný výkon.
Zo zápisnice č. 3/2004 zo zasadnutia odškodňovacej komisie u žalovaného dňa 5.4.2004 je zrejmé,
že pod bodom 3 bola prerokovaná žiadosť žalobcu a komisia odporučila zamestnávateľovi odsúhlasiť
zvýšenie odškodnenia SSU o 100%, k čomu aj došlo a žalovaný požiadal Sociálnu poisťovňu, pobočku
Košice l0.5.2004 o poistné plnenie titulom zvýšenia náhrady za SSU o 100%. Vedľajší účastník plnil

žalobcovi ako poškodenému ďalšiu sumu 24.000,-Sk ako 100% zvýšenie SSU (400 bodov x 60,-Sk)
dňa 6.7.2004.

Súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
chorobyzpovolaniaMUDr.I.Q.zaúčelomposúdenia,čižalobcavdôsledkuzistenejchorobyzpovolania
15.4.2003 má trvalé následky na zdraví, akým spôsobom sa prejavujú tieto následky v súčasnosti v

živote žalobcu, t.j. v akom rozsahu je žalobca obmedzený, prípadne vylúčený zo životných úkonov,
s posúdením otázky progresie choroby z povolania, taktiež na posúdenia, či obmedzenia žalobcu sú
primerané povahe následkov a odôvodňujú zvýšenie SSU v zmysle ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky. Podľa
záverov znaleckého posudku MUDr. I. Q. zo dňa 14.4.2012, žalobcovi bola priznaná a odškodnená
choroba z povolania postihujúca obe horné končatiny, pričom ide o trvalý následok, t.j. o chronickú

chorobu z povolania, došlo ku zhoršeniu kvality jeho života v porovnaní so stavom, keď netrpel chorobou
z povolania. U žalobcu sa však nejedná o závažný alebo ťažký stupeň postihnutia chorobou z povolania
a postihnutia jeho horných končatín a preto možno konštatovať, že aj SSU žalobcu nie je závažné
alebo ťažké. K obmedzeniam žalobcu sa znalkyňa vyjadrila, že v prípade žalobcu bola choroba z
povolania priznaná v roku 2003, kedy mal vek 57 rokov, od l.l.2005 je žalobca na predčasnom starobnom

dôchodku, pre chorobu z povolania nesmie pracovať v zamestnaní, v ktorom by vykonával činnosti
s vibračnými nástrojmi, činnosti nadmerne, dlhodobo a jednostranne zaťažujúce horné končatiny a
nesmie vykonávať prácu v chladnom a vlhkom prostredí. Keďže choroba z povolania žalobcu postihuje
obe horné končatiny, môže spôsobovať iba obmedzenia pri používaní horných končatín. Choroba z
povolania môže z celkových ťažkostí ním udávaných spôsobovať len bolesti: oboch ramien a lakťov,

tŕpnutie prstov rúk a slabosť rúk a tieto ťažkosti sa môžu zvýrazňovať pri dlhodobej a opakovanej
činnosti pri používaní horných končatín. S chorobou z povolania u žalobcu nesúvisia ale ním uvádzané
ďalšie ťažkosti, a to bolesti bedrových kĺbov, chrbtice a nôh, občasné pískanie v pravom uchu a slabší
sluch,nervozita,problémysosedenímadlhšouchôdzouapohybom.Uvedenéťažkosti súspôsobované
degeneratívnym ochorením z opotrebenia chrbtice a bedrových kĺbov vekom, ktoré nemá súvislosť s

chorobou z povolania. Taktiež vysoký krvný tlak a poruchy látkovej premeny tukov, na ktoré sa žalobca
lieči, nesúvisia s jeho chorobou z povolania. Ťažkosti súvisiace s chorobou z povolania by nemali
žalobcu závažne obmedzovať v bežnom spôsobe života, osobnom, rodinnom a spoločenskom živote,
pri používaní horných končatín, pri vykonávaní osobnej hygieny, obliekaní, prijímaní potravy a príprave
bežnej stravy. Žalobca nemá obmedzenie rozsahu pohybu na horných končatinách, nemá viditeľný tras

horných končatín, ani opuchy horných končatín. Ako sám uviedol, nezapájal sa aktívne do športového
a kultúrneho života ani pred zistením choroby z povolania a teda nedošlo u neho k zvláštnemu
obmedzeniu v týchto oblastiach života v dôsledku zistenia choroby z povolania. V bežnom živote môže
byť žalobca obmedzený vzhľadom na chorobu z povolania pri podobných činnostiach, ktoré by ho
obmedzovali aj pri výkone práce, t.j. pri činnosti s vibračnými nástrojmi a činnostiach nadmerne alebo

dlhodobo zaťažujúcich horné končatiny, ktoré by mohli viesť k vyvolaniu bolesti horných končatín. Na
stave horných končatín sa spolupodieľajú vzhľadom na vek žalobcu, aj vekom postupujúce postihnutie
vplyvom starnutia a opotrebovania kĺbov a končatín a tiež postihnutie chrbtice (degeneratívne zmeny),
ktoré nemajú súvislosť s chorobou z povolania. Objektívne stanoviť podiel týchto degeneratívnych
zmien na stave horných končatín žalobcu podľa znalkyne nie je možné, tvoria však len malú časť z

celkového postihnutia horných končatín žalobcu. Z posudzovacieho hľadiska je však dôležitý fakt, že
porovnaním celkové postihnutie horných končatín žalobcu nie je v súčasnosti na závažnej úrovni. V
ďalšom období možno očakávať len pomalé a postupné zhoršovanie stavu horných končatín, na ktorom
sa podieľajú faktor veku a postup zmien z opotrebenia horných končatín. Obmedzenia navrhovateľa
sú primerané povahe následkov jeho choroby z povolania. Znalkyňa prejavila súhlas s bodovým

hodnotením SSU žalobcu 400 bodmi, priznaných za chorobu z povolania hlásenú 4.7.2003, ktoré
odškodnenie zodpovedalo závažnosti choroby z povolania u žalobcu. Objasnila, že úroveň postihnutia
jednotlivých častí horných končatín žalobcu izolovane, t.j. ( ramená - lakte - ruky) nebola v čase priznania
choroby z povolania v roku 2003 na závažnej úrovni, avšak vzhľadom k tomu, že choroba z povolaniapostihovala viaceré časti oboch horných končatín, bolo SSU u žalobcu hodnotené na hornej hranici
bodového rozpätia maximálnym počtom 400 bodov. U žalobcu nedošlo do súčasnosti ku progresii jeho
choroby z povolania a ďalšie zvyšovanie bodového ohodnotenia u žalobcu z medicínskeho hľadiska

neprichádza do úvahy, pretože by nebolo primerané súčasnej úrovni postihnutia žalobcu chorobou z
povolania. Záverom znalkyňa jednozančne konštatovala, že z medicínskeho hľadiska v prípade žalobcu
porovnaním s inými prípadmi chorôb z povolania sa nejedná o závažný alebo ťažký stupeň postihnutia
chorobou z povolania a postihnutia jeho horných končatín.

Súd aj vypočul znalkyňu MUDr. I. Q. na pojednávaní vzhľadom na to, že žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu považoval za rozporné v znaleckom posudku, že na jednej strane znalkyňa tvrdila,
že u žalobcu sa nejedná o závažný alebo ťažký stupeň postihnutia chorobou z povolania a v inej
časti posudku zasa uvádza, že ide o stav trvalý a neustále sa zhoršujúci. Taktiež žalobca nesúhlasil
s tvrdením znalkyne, že ďalšie jeho zdravotné postihnutia nesúvisia s chorobou z povolania a že
boli spôsobované degeneratívnym ochorením a vekom žalobcu. Znalkyňa zotrvala na obsahu svojho

znaleckého posudku v celom rozsahu a na jeho závere, že u žalobcu sa nejedná o závažné postihnutie
chorobou z povolania. V znaleckom posudku sa vyjadrovala len k hlásenej chorobe z povolania zo
dňa 4.7.2003, t.zn. k ochoreniu horných končatín z vibrácií, pretože ďalšie ťažkosti žalobcu neboli
súčasťou hlásenia choroby z povolania, z toho dôvodu všetky ďalšie ochorenia uvádzané žalobcom,
týkajúce sa chrbtice, dolných končatín, neboli ani v rámci choroby z povolania hlásené, preto neboli ani

posudzované a nemôže sa k tomuto inému postihnutiu zdravia znalkyňa ani vyjadrovať, keďže zistená
a hlásená choroba z povolania sa týka iba horných končatín a iné časti tela nie sú súčasťou hlásenej
choroby z povolania. Argumentovala aj tým, že každá choroba z povolania pri jej posúdení prechádza
skúmaním, či súvisí priamo s vykonávanou prácou poškodeného, hygienickým prešetrením pracoviska a
pracovných podmienok a v prípade žalobcu iné jeho zdravotné ťažkosti mimo horných končatín neprešli

procesom priznávania choroby z povolania. Z uvedených dôvodov sa znalkyňa nemôže vyjadrovať k
iným postihnutiam žalobcu, ktoré nesúvisia s hlásenou chorobou z povolania, aj keď žalobca bol iného
názoru, že jeho problémy s dolnými končatinami súvisia s jeho chorobou z povolania, pretože ako
zlievač robil celým telom a nielen rukami.

Vzhľadom na skutočnosť, že k zisteniu choroby z povolania u žalobcu došlo 15.4.2003, tak pri
rozhodovaní o nároku na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z
vyhl.č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a SSU v platnom znení a z ust. § 195 a nasl. Zákonníka
práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení.

Podľa ust. § 195 ods. 4 zák. č. 311/2001 Z.z. v znení platnom do 30.6.2003 (ďalej len ZP), za škodu
spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec
pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, z ktorých vzniká choroba z
povolania, ktorou bol postihnutý. Choroby z povolania sú choroby uvedené v právnych predpisoch o
sociálnom zabezpečení (zoznam chorôb z povolania), ak vznikli za podmienok v nich uvedených.

Podľa ust. § 198 ods. 1 písm. b/ ZP zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila
choroba z povolania, má nárok v rozsahu, v ktorom zamestnávateľ zodpovedá za škodu, na poskytnutie
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa ust. § 203 ods. 1,2 ZP náhrada za bolesť a za SSU, ktoré zamestnancovi vznikli následkom
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, sa poskytujú jednorazovo. Výšku, do ktorej možno
poskytnúť náhradu za bolesť a SSU, spôsob určovania výšky náhrady v jednotlivých prípadoch, ustanoví
všeobecnezáväznýprávnypredpis,ktorývydáMinisterstvozdravotníctvaSRpodohodesMinisterstvom
práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Podľa ust. § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
účinného od l.l.2004 na bolesť a SSU v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a ak ide o chorobu z povolania, z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

Podľaust.§1a4ods.1vyhl.č.32/1965Zb.oodškodňovaníbolestiaSSUvznenído31.12.2003,bolesti
a SSU spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo iným poškodením na zdraví, sa odškodňujú
jednorazovo. SSU sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledkypre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre
plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za SSU musí byť primerané povahe následkov a ich
predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v

živote a v spoločnosti.

Podľa ust. § 6 ods. 1 cit. vyhlášky pri odškodňovaní SSU sa vychádza zo základného počtu bodov,
ktorým bolo toto sťaženie ohodnotené v lekárskom posudku. Podľa ods. 2 cit. ustanovernia suma
zodpovedajúca základnému počtu bodov zistenému lekárom sa primerane zvýši až na dvojnásobok,

podľa predpokladov, ktoré poškodený vo veku, v ktorom bol poškodený na zdraví, mal pre uplatnenie v
živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia obmedzené alebo stratené. Týmito predpokladmi
sa rozumie najmä možnosť uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom a športovom živote a možnosť
voľby povolania a ďalšieho sebavzdelávania; pritom sa prihliada na to, či ide o muža alebo ženu a pri
odstrániteľnosti trvalých následkov aj na upozornenie lekára podľa § 10.

Podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť a za SSU primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch l a 2.

Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z tej skutočnosti, že predmetom konania po právoplatnom
zastavení konania v časti o zaplatenie náhrady za SSU v základnej výške v sume l8.000,-Sk, postúpení

tejto časti veci Sociálnej poisťovni, pobočke Košice na ďalšie konanie, ako aj po čiastočnom späťvzatí
žaloby v časti nároku na 50-násobok SSU, vyplývajúceho zo základného bodového hodnotenia 300
bodov z psychiatrického hľadiska, proti ktorému späťvzatiu nemali žalovaný, ani vedľajší účastník žiadne
námietky, predmetom konania zostal nárok žalobcu a zvýšenie SSU v časti o zaplatenie l.200.000,-Sk
t.j. 39.832,70 eur ako 50- násobok základného bodového ohodnotenia v počte 400 bodov, vychádzajúc

z posudku KPL a KT UN L. H. R. P. (400 x 60 ,-Sk = 24.000,-Sk x 50 = 1.200.000,-Sk ).

Zapreukázanúanespornúskutočnosťpovažovalsúdpracovno-právnyvzťahmedziúčastníkmikonania,
počas existencie ktorého vznikla žalobcovi choroba z povolania, zistená dňa l5.4.2003. Jednalo sa
nesporne o ochorenie žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s výkonom práce zlievača - ochorenie kostí,

kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín ,pri práci s vibračnými nástrojmi a zariadeniami, ako je to zrejmé
aj z posudku o odškodnení SSU zo dňa 4.7.2003, vyhotoveného M. A.. H. R. P., KPL a KT, pričom
SSU žalobcu bolo ohodnotené počtom bodov 400 dňa 4.7.2003. V konaní bolo nesporné aj to, že
žalovaný prostredníctvom vedľajšieho účastníka vyplatil žalobcovi jednorazove odškodnenie za SSU vo
výške 24.000,-Sk , t.j. 400 bodov x 60,-Sk a zároveň mu vyplatil aj 100%-né zvýšenie odškodnenia

za SSU ďalšou sumou 24.000,-Sk. Žalobca pracoval u žalovaného do 31.3.2004, kedy skončil jeho
pracovný pomer u žalovaného na základe dohody účastníkov uvedeným dňom, t.j. pred začatím plynutia
výpovednej doby, na základe výpovede žalovaného danej žalobcovi 29.3.2004 podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ ZP z dôvodu nadbytočnosti žalobcu, po znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti
práce. Žalobca pracoval u žalovaného od roku 1966 ako zlievač, pričom sa pravidelne zúčastňoval

lekárskych vyšetrení na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie K. R. P., pričom do roku l987
pracoval s pneumatickou pechovačkou, počas výkonu práce bol exponovaný nadlimitným hodnotám
vibrácií a nadmernému zaťaženiu horných končatín, čo malo potencujúci účinok na poškodenie zdravia
a vznik choroby z povolania u žalobcu v súvislosti s výkonom práce zlievača. Dátum prvého zistenia
choroby z povolania bol l5.4.2003. Na základe klinického obrazu a výsledku objektívnych vyšetrení, aj

hygienického prešetrenia pracoviska, 4.7.2003 bola hlásená lekárom KPL a KT u žalobcu choroba z
povolania, t.j. ochorenie horných končatín z vibrácií a hodnotené SSU počtom bodov 400 s odporúčaním
preradiť žalobcu na prácu mimo rizika vibrácií, k čomu došlo ku dňu l.8.2003 s preradením žalobcu na
funkciu vodič motorového vozíka. K 31.3.2004 teda došlo po vzájomnej dohode účastníkov k skončeniu
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, následne 9 mesiacov bol nezamestnaný, od l.l.2005 je na

predčasnom starobnom dôchodku a invalidný dôchodok nepoberá Všetky tieto skutočnosti vyplynuli z
vykonaných dôkazov, ako aj z nálezovej časti znaleckého posudku č. 4/2012, vypracovaného MUDr. I.
Q., znalkyňou po preštudovaní súdneho spisu, zdravotnej dokumentácie žalobcu a po osobnom jeho
vyšetrení, v rámci ktorého žalobca uviedol, že pravidelné športové aktivity nevykonával, iba v rámci
starostlivosti o deti, zúčastňoval sa na spoločenských podujatiach, organizovaných zamestnávateľom,

napr. divadelné predstavenia, koncerty, víkendové pobyty v rekreačných zariadeniach, v súčasnosti vo
voľnom čase vysedáva na záhrade, číta noviny, pozerá TV program, vadí mu nemožnosť vykonávať
prechádzky v prírode pre bolesti chodidiel, bedrových a ramenných kĺbov, nemôže pracovať v záhradke
napr. orezávať stromy, pomáhať na stavbách pre bolesti bedrových a ramenných kĺbov, do mestachodí iba k lekárovi osobným motorovým vozidlom, ktoré šoféruje sám, vie si pripraviť jednoduché jedlo,
sám sa najesť, základnú osobnú hygienu zvláda bez pomoci, sám sa oholí, až na umývanie chrbta,
ktoré vykonáva s pomocou druhej osoby, opatrovateľskú pomoc nepotrebuje, necíti sa obmedzený v

spoločenskej,športovej,kultúrnejoblastiživotavplyvom choroby.Psychickyhoršieznášal,keďsamusel
pravidelne hlásiť na úrade práce, čo bolo pre neho ponižujúce, aj to, že odrazu bol doma a nemal prácu.
Ako súčasné ťažkosti žalobca uvádzal nespavosť kvôli bolestiam bedrových a ramenných kĺbov, občas
tŕpnutie prstov oboch rúk, l0 rokov občasné pískanie v pravom uchu a slabšie počutie, závraty nemá,
na bolesti chrbtice sa nesťažoval a farebné zmeny kože, rúk v chlade nepozoroval.

Z posudkovej časti znaleckého posudku súd nesporne posúdil, že u žalobcu ide o chorobu z povolania,
ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s plnením jeho pracovných úloh, že odškodnenie SSU s počtom
bodov 400 zodpovedalo závažnosti jeho choroby z povolania, ktorá postihuje oba ramenné kĺby, oba
lakťové kĺby, oba stredné nervy v oblasti oboch zápästí, t.j. choroba postihuje obe horné končatiny
a že s chorobou súvisia u žalobcu iba ťažkosti, týkajúce sa oboch horných končatín a iba ochorenia

týchto častí tela žalobcu boli hodnotené ako choroba z povolania. Úroveň postihnutia jednotlivých častí
končatín izolovane (ramená - lakte - ruky) nebola v čase priznania choroby z povolania na závažnej
úrovni, ale vzhľadom k tomu, že choroba postihovala viaceré časti oboch horných končatín, bolo SSU u
žalobcu hodnotené na hornej hranici bodového rozpätia maximálnym bodom 400 bodov. Iné ťažkosti -
bolesti bedrových kĺbov, chrbtice, nôh, so sluchom, nervozita, problémy so sedením a dlhším pohybom,

sú podľa znalkyne spôsobované degeneratívnym ochorením z opotrebenia chrbtice a kĺbov vekom a
nemajú súvislosť s chorobou z povolania, taktiež ani vysoký krvný tlak a poruchy látkovej premeny
tukov nie sú v príčinnej súvislosti so zistenou chorobou z povolania u žalobcu. V dôsledku tejto choroby
z povolania nebol žalobca uznaný invalidným, stav choroby si nevyžiadal až do súčasnosti operačnú
liečbu pre zhoršenie stavu, aj keď po priznaní choroby z povolania v roku 2003 bol žalobca opakovane

v rámci preliečenia hospitalizovaný. Znalkyňa konštatovala, že žalobca nie je trvale odkázaný na pomoc
inej osoby, netrpí obmedzením rozsahu pohybu na horných končatinách, nepoužíva pri chôdzi žiadne
pomôcky a po zhodnotení všetkých hospitalizácií, aj vyšetrení dospela k záveru, že nedošlo ku progresii
(zhoršovaniu) choroby z povolania u žalobcu oproti roku 2003, preto sa nejedná u neho o závažný
alebo ťažký stupeň postihnutia chorobou z povolania, t.j. aj SSU u žalobcu nie je závažné alebo ťažké.

Choroba z povolania žalobcu môže spôsobovať iba obmedzenia pri používaní horných končatín a tieto
ťažkosti by nemali žalobcu závažne obmedzovať v bežnom spôsobe života, v osobnom, rodinnom a
spoločenskom živote (pri vykonávaní osobnej hygieny, obliekaní, prijímaní potravy a príprave bežnej
stravy). Čo sa týka obmedzenia rozsahu pohybu na horných končatinách, tieto znalkyňa pri svojom
vyšetrení nezaznamenala, taktiež ani tras a opuchy horných končatín, z čoho jednoznačne vyvodila, že

nedošlo u žalobcu k zvláštnemu obmedzeniu vo všetkých oblastiach života v dôsledku zistenia choroby
z povolania, iba ak k obmedzeniu pri podobných namáhavých činnostiach, ktoré by ho obmedzovali aj
pri výkone práce, t.j. pri činnosti s vibračnými nástrojmi. Uviedla však, že na stave horných končatín sa
spolupodieľali vzhľadom na vek žalobcu okrem následkov choroby z povolania, aj vekom postupujúce
postihnutie vplyvom starnutia a opotrebovania sa kĺbov a končatín a postihnutie chrbtice degeneráciou,

ktorénemajúsúvislosťschorobouzpovolania.Celkovépostihnutiehornýchkončatínžalobcu niejevšak
v súčasnosti na závažnej úrovni a v ďalšom období možno očakávať len pomalé a postupné zhoršovanie
stavu horných končatín, na ktorom sa podieľajú aj vek a degeneratívne zmeny z opotrebenia.

Postup pri zvyšovaní odškodnenia za SSU podľa ust. § 7 ods. 3 cit. vyhlášky je svojou povahou

výnimočný, vyjadrený pojmom „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Pri posudzovaní zvýšenia
odškodnenia súd musí skúmať, aké mal poškodený predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie
pred vzniknutou ujmou na zdraví a sumu zodpovedajúcu základnému počtu bodov, ktorým bolo SSU
hodnotené v lekárskom posudku, môže primerane zvýšiť nad stanovené sadzby odškodnenia, avšak
len vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, s prihliadnutím na mimoriadnu povahu a

okolnosti konkrétneho prípadu.

Súd skúmal, či v danom prípade sú splnené podmienky pre zvýšenie SSU tak, ako sa domáhal
žalobca. Odškodnenie musí byť v každom prípade primerané a patrí tým poškodeným, ktorí v dôsledku
choroby z povolania sú obmedzení alebo vylúčení z výkonu činností, ktoré vo svojom doterajšom živote

vykonávali. V prejednávanej veci lekári KPL a KT ani nepristúpili k zvýšeniu bodového ohodnotenia
SSU žalobcu podľa vyhl. č. 32/65 Zb., keď zrejme neboli naplnené podmienky pre zvýšenie SSU
na dvojnásobok základnej sadzby s prihliadnutím na rozsah a povahu poškodenia zdravia žalobcu
chorobou z povolania a túto mu uznal a vyplatil na žiadosť len žalovaný ako zamestnávateľ. Podľaustálenej súdnej praxe súd vychádza striktne z posudku znalca. Z medicínskeho hľadiska znalkyňa
MUDr. Tomčovčíková po zhodnotení rozsahu poškodenia zdravia žalobcu chorobou z povolania
vyčerpávajúcim spôsobom rozobrala jednotlivé ochorenia žalobcu, popísala dôvod ich vzniku, spôsob

liečby a konštatovala jednoznančne, že z praktického posudzovacieho hľadiska porovnaním s inými
obdobnými prípadmi celkové postihnutie horných končatín žalobcu nie je na závažnej úrovni, nedošlo ku
progresii jeho choroby z povolania, z toho dôvodu z medicínskeho hľadiska ďalšie zvyšovanie bodového
hodnotenia u žalobcu neprichádza do úvahy, pretože by nebolo primerané súčasnej úrovni postihnutia
chorobou z povolania u žalobcu. Podľa znalkyne iné ťažkosti, uvádzané žalobcom, nemožno dať do

príčinnej súvislosti so zistenou a hlásenou chorobou z povolania, lebo tá postihuje len obe horné
končatiny v oblasti oboch ramien, lakťov a rúk. Znalkyňa, ktorá ako posledná vyšetrovala žalobcu,
bodové ohodnotenie odškodnenia SSU žalobcu v pôvodnom posudku zo 4.7.2003 zhodnotila ako
zodpovedajúce závažnosti choroby z povolania u žalobcu a štandardnému postupu pri odškodňovaní
chorôb z povolania. Zo záverov znalkyne MUDr. Tomčovčíkovej je nepochybne zrejmé aj to, že ťažkosti
žalobca môže pociťovať len pri dlhodobej intenzívnej činnosti ako pri výkone práce, t.j. len pri činnosti s

vibračnými nástrojmi a pri dlhodobej záťaži horných končatín, ktorú činnosť žalobca už nevykonáva, ale
tieto ťažkosti nepredstavujú podľa znalkyne prakticky žiadne obmedzenie na samoobslužnosť žalobcu.
Žalobca nie je zo žiadnej činnosti, ktoré pred úrazom vykonával, vylúčený pri správnom zhodnotení
svojich životných možností, nemá obmedzenie rozsahu pohybu na horných končatinách, ani tras a
opuchy končatín.

Znalkyňa E.. Q. trvala na záveroch znaleckého posudku aj pri jej výsluchu pred súdom, pretože
vychádzala zo skutočností, ktoré zistila pri dôkladnom vyšetrení žalobcu 2.4.2012, na základe znalostí
jeho zdravotnej dokumentácie, so zameraním na tie časti tela, ktoré boli postihnuté v dôsledku choroby z
povolania, a to najmä z hľadiska hybnosti, bolestivosti, kedy bolesti chodidiel, bedrových kĺbov a chrbtice

vyplynuli len z tvrdenia žalobcu a podľa charakteru trvalých následkov na zdravotnom stave žalobcu
znalkyňa bezpečne pokladala zdravotný stav žalobcu za stabilizovaný a ustálený.

Zo záverov znaleckého dokazovania súd vyvodil záver, že neexistujú dôvody na mimoriadne zvýšenie
SSU žalobcu a že následky choroby z povolania nie sú takého rozsahu, ako tvrdil žalobca. Nesvedčia

o tom ani výpovede svedkov- najbližších členov jeho rodiny (manželky a syna), z ktorých je zrejmé,
že žalobca nemá ním prezentované poškodenia uvedené jednak v žalobe, ako aj v priebehu konania -
nutnú pomoc pri rannej hygiene, čo sám žalobca už ani neuvádzal pri vyšetrení znalkyňou v roku 2012,
aj pomoc pri holení, čo nepotvrdil v konaní jeho syn ako svedok. Súd poukazuje na to, že v prípade
odškodnenia za SSU je možné ako dôvod hodný osobitného zreteľa brať do úvahy predovšetkým to,

aké má choroba z povolania pre poškodeného na zdraví preukázateľné nepriaznivé následky pre život
a úkony a to nie iba z pohľadu subjektívneho (poškodeného), ale objektívne vo vzťahu k podobným
prípadom poškodenia zdravia. Z predloženého znaleckého posudku je možné vyvodiť, že u žalobcu
nedošlo k zvláštnemu obmedzeniu v rôznych oblastiach života v dôsledku zistenia choroby z povolania,
aj keď trpí podľa znalkyne bolesťami oboch ramien, lakťov, tŕpnutím prstov rúk a slabosťou rúk, to ho

však neobmedzuje závažne v bežnom spôsobe života pri používaní horných končatín (osobná hygiena,
obliekanie, stravovanie), aj keď došlo k zhoršeniu kvality jeho života v porovnaní so stavom, keď netrpel
chorobou z povolania, postihnutie jeho horných končatín nie je závažné, ani ťažké, pričom na takomto
stave horných končatín sa podieľal aj vek a postupné degeneratívne zmeny. Žalobca už nepracuje v
rovnakompracovnomzaradení,akomubolazistenáchorobazpovolania,pretomunehrozívykonávanie

činnosti s vibračnými nástrojmi alebo fyzicky mimoriadne náročné činnosti, ktoré by zaťažovali znovu
jeho horné končatiny. Z dokazovania nevyšlo najavo, aby v súkromnom mimopracovnom živote
vykonával žalobca takéto činnosti, ktoré by jeho ťažkosti zvýrazňovali.

Pri posudzovaní mimoriadneho zvýšenia náhrady SSU žalobcu súd nemôže vychádzať zo subjektívnych

pocitovžalobcu,resp.ztvrdeníjehomanželky,ktorávychádzalatiežlenzosprostredkovanýchinformácií
od žalobcu, keďže bolesti pociťuje on sám, lebo to nepostačuje pre objektivizáciu zistenia mimoriadnych
okolností pre zvýšenie náhrady SSU. V judikatúre súdov je preferovaná tendencia odškodňovania
náhrady za SSU podľa objektívnych kritérií, bez ohľadu na subjektívne vlastnosti, či spoločenské
postavenie osoby poškodeného. Je nepochybné, že kvalita života žalobcu bola po zistení choroby z

povolania zmenená, avšak nie závažne a mimoriadne, čo objektivizovala pri znaleckom dokazovaní
znalkyňa ako odborník, pričom aj z výsluchu svedkov nebolo zistené, že predchádzajúci bežný
spoločenský i súkromný život žalobcu by bol rapídne spoločensky, či športovo aktívny aj pred zistením
choroby z povolania. Bez povšimnutia nie je možné ponechať ani skutočnosť, že žalobca mal zistenúchorobu z povolania vo veku 57 rokov a ako muž nevykonával bežné domáce práce ani pred zistením
choroby z povolania. Ako sa sám napokon zmienil, ,, má na to ľudí“, preto z toho pohľadu nemožno
hovoriť o jeho obmedzení alebo vylúčení v osobnom živote, ako by to postihlo ženu v jeho veku. Rovnako

aj skutočnosť, že u žalobcu nedošlo ku progresii jeho choroby z povolania, je okolnosťou, na ktorú je
potrebné prihliadnuť. Samotné stanovenie základného počtu bodov 400 a jeho zvýšenie na dvojnásobok
možno podľa znalkyne považovať za primerané súčasnej úrovni postihnutia chorobou z povolania u
žalobcu.

Zvýšenie odškodnenia podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. umožňuje primerane zvýšiť odškodnenie
len v celkom výnimočných prípadoch, ktorým podľa názoru súdu v danej veci prípad žalobcu nie je. Pre
vyhovenieuplatnenémunároku súdnemalskutkovépodkladyavychádzalpredovšetkýmzoznaleckého
posudku znalkyne, obsah ktorého považoval za dostatočne odborný z medicínskeho hľadiska. Znalkyňa
jednoznačne vyhodnotila, že výnimočné prípady hodné osobitného zreteľa by mali byť prípady ťažkého
a závažného a invalidizujúceho postihnutia chorobou z povolania, čo nie je prípad žalobcu.

Na základe všetkých uvedených dôvodov súd žalobu v časti mimoriadneho zvýšenia SSU, t.j. 50-
násobku bodového hodnotenia podľa znaleckého posudku zo 4.7.2003 zamietol .

Konanie v časti uplatneného 13% úroku z omeškania, ako aj v časti zvýšenia odškodnenia SSU v

časti 50- násobku bodového hodnotenia za 300 bodov ( psychiatrické ťažkosti žalobcu), súd zastavil na
základe späťvzatia žaloby v priebehu konania v tejto časti zo strany žalobcu, v zmysle ust. § 96 ods.
1, 2 O.s.p., proti ktorému späťvzatiu nemali žalovaní ani vedľajší účastník žiadne námietky. Sudkyňa
opomenula pri vyhlásení rozsudku na túto okolnosť, preto bude vydaný dopĺňací rozsudok podľa ust.
§ 166 0.s.p.

V predmetnom konaní vznikli v súvislosti so znaleckým dokazovaním trovy štátu, o ktorých súd rozhodne
samostatným uznesením vzhľadom na to, že bude potrebné ešte rozhodnúť o znalečnom za účasť
znalkyne na pojednávaní 31.10.2012, na ktorom došlo k rozhodnutiu vo veci samej.

V súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne aj o náhrade trov konania žalovaného, po vyčíslení ,
zhodnotení a posúdení účelnosti jemu vzniklých trov konania.Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli, ani si ich nežiadal priznať, a to podľa ust. § 142
ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd zásadne rozhoduje o náhrade trov konania pri nároku na náhradu SSU,
kedy rozhodnutie závisí tak od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti).