Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/242/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201506
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7012201506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu Rezidencia Cassovar,
a. s., so sídlom v Košiciach, Žriedlová č. 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská
Bystrica, Lazovná č. 63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 27.11 2012 č.
1100303/1/573737-1282334/2012/5305 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O. s. p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 11. 2012 č.
1100303/1/573737-1282334/2012/5305,akoajrozhodnutieDaňovéhoúraduKošicezodňa23.08.2012
č. 9800303/5/2304146/2012 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania v sume 70,-- eur, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi
zaplatiť do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 27. 11. 2012 č. 1100303/1/573737-1282334/2012/ žalovaný podľa § 74 ods. 4
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu v Košiciach zo dňa 23. 08. 2012 č.
9800303/5/2304146/2012,ktorýmsprávcadanepodľa§156ods.1písm.a)cit.zákona vyrubilžalobcovi
úrok z omeškania v sume 15 606,-- eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vo výške

158 078,82 eur vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2010 v stanovenej
lehote.

Žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt podal dňa 28. 03. 2011
daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby, v ktorom si priznal daň na úhradu vo výške 158
078,82 eur, ktorá bola splatná v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v
posledný deň lehoty na podanie daňového priznania. Správca dane na základe žiadosti daňového

subjektu právoplatným rozhodnutím zo dňa 09. 05. 2011 povolil platenie daňového nedoplatku na dani
z príjmov právnickej osoby v splátkach s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky v určenej výške
a lehote splatnosti sa stáva zročný celý nedoplatok v zostávajúcej výške a správca dane je oprávnený
vyrubiť sankčný úrok. Týmto rozhodnutím určil výšku a dátum splatnosti jednotlivých splátok v počte
10, pričom posledná splátka vo výške 18 078,82 eur bola splatná dňa 26. 03. 2012. Keďže žalobca
poslednú splátku v určenej lehote nezaplatil, správca dane napadnutým rozhodnutím vyrubil úrok z
omeškania vo výške 15 606,-- eur. S poukazom na § 57 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že lehotu

určenú v rozhodnutí o povolení odkladu platenia dane alebo v rozhodnutí o povolení platenia dane v
splátkach nemožno predĺžiť, ani odpustiť, pričom § 156 cit. zákona upravuje úrok z omeškania pre prípad
nezaplatenia peňažného záväzku včas alebo v určenej výške. Konštatoval, že žalobca poslednú splátku
zaplatil dňa 02. 04. 2012, t. j. po termíne jej splatnosti určenej rozhodnutím správcu dane, preto podľajeho názoru došlo k strate účinnosti rozhodnutia o povolaní platenia daňového nedoplatku v splátkach
a celý nedoplatok sa stal splatným dňa 31. 03. 2011 a správca dane správne pristúpil k vyrubeniu úroku
z omeškania k pôvodnému dňu splatnosti, t. j. k 31. 03. 2011.

K námietkam daňového subjektu obsiahnutým v odvolaní uviedol, že úrok z omeškania sa počíta odo
dňa povolenej splatnosti, t. j. od 31. 03. 2011 do dňa jednotlivých úhrad, pretože daňová povinnosť za
zdaňovacie obdobie nebola zaplatená naraz. Za správny považoval aj výpočet výšky úroku v prípade
prvej splátky, ktorá bola uhradená dňa 28. 06. 2011 s tým, že správca dane urobil iba chybu v písaní

v tabuľke výpočtu uvedenej v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania, kde mal byť správne uvedený
počet dní omeškania 89.

K námietke daňového subjektu, že štát mal v prípade zaplatených deviatich splátok tieto prostriedky
k dispozícii uviedol, že sumu 158 078,82 mal mať štát k dispozícii najneskôr v posledný deň lehoty
na podanie daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie, pričom iba podmienečne umožnil

daňovému subjektu zaplatiť daň v splátkach, avšak daňový subjekt podmienky nedodržal.

Včas podanou žalobou zo dňa 19. 12. 2012 doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 21. 12. 2012
sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého
stupňa a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj

správneho orgánu prvého stupňa považoval za nezákonné, pretože tieto vychádzali z nesprávneho
právneho posúdenia. Poukázal na to, že žalobca podľa právoplatného rozhodnutia Daňového úradu
Košice zo dňa 09. 05. 2011 o povolení zaplatenia daňového nedoplatku v 10 splátkach uhradil riadne
a včas prvých deväť splátok, pričom poslednú splátku zaplatil s omeškaním 5 dní po určenom termíne
splatnosti. Zastáva názor, že správne orgány, ktoré pri výpočte úroku z omeškania uplatnili postup podľa

§ 57 ods. 10 v spojení s § 156 ods. 1,2 Daňového poriadku a tento vypočítali z celej sumy daňového
nedoplatku, ktorý predstavoval 158 078,82 eur, nezohľadnili skutočnosť, že žalobca plnil prvých deväť
splátok riadnym spôsobom. Vychádzajúc z ustanovenia § 57 ods. 10 Daňového poriadku sa podľa jeho
názoru ku dňu 27. 03. 2012, kedy sa dostal do omeškania so zaplatením poslednej splátky, stal splatným
celý daňový nedoplatok, ktorý zodpovedal sume poslednej splátky.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 06. 02. 2013 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových, ako aj právnych dôvodov obsiahnutých v preskúmavanom rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p., bez nariadenia pojednávania (za splnenia podmienok

uvedených v § 250f ods. 2 O. s. p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a oboznámení
sa s administratívnym spisom žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca podal daňové priznanie k dani z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2010 dňa 28. 03. 2011. Priznaná daň predstavovala sumu
158 926,02 eur. Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27. 04. 2011, doručenej správcovi dane dňa 27.
04. 2011 vydal správca dane dňa 09. 05. 2011 pod č. 695/340/36546/11/Bly rozhodnutie o povolení
platenia daňového nedoplatku v splátkach, pričom tento vo výške 158 926,02 eur povolil daňovému
dlžníkovi zaplatiť v 10 splátkach, ktorých výška termíny splatnosti sú špecifikované v tomto rozhodnutí.

Z citovaného rozhodnutia vyplýva, že platenie daňového nedoplatku v splátkach je podmienené
dodržaním stanovených podmienok, a síce zaplatením všetkých splátok vo výške a lehotách, určených
týmto rozhodnutím. Žalobca bol zároveň poučený o tom, že v prípade nedodržania čo len jednej zo
stanovených podmienok sa stáva splatným celý nedoplatok v zostávajúcej výške a správca dane vyrubí
sankčný úrok. Posledná splátka vo výške 18 078,82 eur sa stala splatnou dňa 26. 03. 2012, pričom

žalobca túto zaplatil dňa 02. 04. 2012, t. j. v siedmy deň po lehote jej splatnosti.

Na základe uvedeného Daňový úrad Košice vydal dňa 23. 08. 2012 pod č. 9800303/5/2304146/2012
rozhodnutie, ktorým podľa § 156 ods. 1 písm. a) cit. zákona vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume
15 606,-- eur za nezaplatenie dane z príjmov právnickej osoby vo výške 158 078,82 eur vyrubenej

podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie roku 2010 v stanovenej lehote, pričom pri jeho
vydaní vychádzal z ustanovenia § 57 ods. 10 Daňového poriadku.Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 21. 09. 2012 žalobca odvolanie, pričom dôvody odvolania
korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby. O jeho odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na žiadosť daňového subjektu môže správca dane
povoliť odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.

Podľa ods. 10 citovaného zákonného ustanovenia ak daňový subjekt nezaplatí odloženú daň vo výške

a v lehote určenej správcom dane v rozhodnutí alebo nezaplatí splátku dane vo výške a v lehote určenej
správcom dane v rozhodnutí, stáva sa splatnou celá suma neuhradenej dane dňom pôvodnej splatnosti
dane alebo splátky dane. Správca dane zo sumy neuhradenej dane vyrubí úrok z omeškania podľa §
156. Správca dane je povinný začať daňové exekučné konanie do 30 pracovných dní odo dňa, keď mala
byť daň alebo splátka dane zaplatená.

Podľa § 156 ods. 1 citovaného zákona úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový
subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo
vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a) daň alebo rozdiel dane,
b) preddavok na daň,

c) splátku dane,
d) vybraný preddavok na daň,
e) daň vybranú zrážkou,
f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy
podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom
mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku
z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná

v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije
ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou,
začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia
daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného

konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej
sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy
môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania
s platbou.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
orgány dostatočne zistili skutkový stav veci avšak vec nesprávne právne posúdili.

Súd zistil, že v danom prípade bol medzi účastníkmi sporný výklad a aplikácia ustanovenia § 156 ods.

1, 2 v nadväznosti na § 57 ods. 10 Daňového poriadku o vyrubení úroku z omeškania v prípade, keď
daňový subjekt nedodržal podmienky rozhodnutia správcu dane Daňového úradu Košice I zo dňa 09.
05. 2011 č. 695/340/36546/11/Bly o povolení platenia daňového nedoplatku v splátkach v súvislosti s
posunom splatnosti dane, resp. určením nových termínov splatnosti dane.

Podľa názoru súdu rozhodnutím o povolení platenia daňového nedoplatku v splátkach bola konštitutívne
určená nová splatnosť dane, v dôsledku čoho už nemožno na jej pôvodnú splatnosť prihliadať.
Rozhodnutie o povolení zaplatiť daň v splátkach nezaniká so spätným účinkom nedodržaním
stanovených podmienok a určeného splátkového kalendára. V zmysle citovaného rozhodnutia v prípade
nedodržania čo len jednej s podmienok v ňom stanovených sa stáva splatným celý nedoplatok v

zostávajúcej výške, čo oprávňuje správcu dane na vyrubenie úroku z omeškania. Z tohto rozhodnutia
teda vyplýva, že uvedené dôsledky jeho porušenia nastávajú s účinkami do budúcna, t. j. v danom
prípade úrok z omeškania je možné vyrubiť odo dňa splatnosti poslednej splátky, ktorá žalobcom neboladodržaná a základom úroku z omeškania je výška zostávajúceho nedoplatku, t. j. výška poslednej
splátky. Iný záver nie je možné vyvodiť ani z citovaných zákonných ustanovení.

K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR v skutkovo i právne obdobnej veci vo svojom rozhodnutí
zo dňa 21. 02. 2007 sp. zn. 4SžoKS/65/2006.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa podľa § 250j ods. 2 písm.

a/ O. s. p. pre nesprávne právne posúdenie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení účinnom od 01. 05. 2011) zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, ) s tým, že
správne orgány sú právnym názorom súdu viazané (§ 25Oj ods. 6 O. s. p.).

Úspešnému žalobcovi súd priznal právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods. 1 O. s. p., v
sume 70,-- eur, čo zodpovedá žalobcom zaplatenému súdnemu poplatku za žalobu. Iné trovy žalobcu

zo spisu nevyplývajú.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu sanapadá,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.