Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 4, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/114/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511206168
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511206168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporcovi: W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, B., štátny občan SR, o zaplatenie 544,13 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom súdu doručeným dňa 19.05.2011 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy

544,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 13 % ročne zo sumy 500,23 eur
od 09.12.2006 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že v konaní uplatnený nárok
predstavuje pohľadávku voči odporcovi vyplývajúcu zo zmluvy k úverovému účtu alebo číslu zákazníka
č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 22.04.2003 medzi odporcom ako dlžníkom a spoločnosťou Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155 ako veriteľom, ktorú
navrhovateľ nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
08.12.2006.

Odporca sa k návrhu ani napriek výzve súdu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „O.s.p.“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

V zmysle § 29 ods. 6 O.s.p. drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva
v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení rozhodol bez nariadenia ústneho
pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhom
na začatie konania, žiadosťou o vydanie platobnej karty, zmluvou o bežnom účte a poskytovaníproduktov a služieb konta VÚBasic, potvrdením o objednaní platobnej karty, všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu VÚB, a.s.
pre pohľadávku voči odporcovi, zmluvou o postúpení pohľadávok a výňatkom z jej prílohy, pokusom o

zmier, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Právny predchodca navrhovateľa Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31 320 155 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzavrel s odporcom dňa 22.04.2003 zmluvu o
bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb konta VÚBasic k účtu číslo 1449258954, ktorej

neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky, s obsahom ktorých vyjadril odporca
svojím podpisom súhlas. Na základe tejto zmluvy v spojení so žiadosťou odporcu o vydanie platobnej
karty zo dňa 23.04.2003 pôvodný veriteľ poskytol odporcovi platobnú kartu, ktorá mu umožňovala
vykonávať bezhotovostné a hotovostné platobné operácie na ťarchu alebo v prospech účtu, ku ktorému
bola platobná karta vydaná. Podmienky požívania platobnej karty upravovali všeobecné obchodné
podmienky pôvodného veriteľa pre depozitné produkty.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok II. zo dňa 08.12.2006, uzavretej medzi pôvodným veriteľom ako
postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, a výňatku z jej prílohy č. 1 má súd preukázané,
že pohľadávka uplatnená voči odporcovi v tomto konaní bola postúpená z pôvodného veriteľa na
navrhovateľa, ktorý je na základe uvedeného aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní.

Navrhovateľ uplatnený nárok opieral o tvrdenie, že odporca využil povolené prečerpanie na účte,
zriadené mu pôvodným veriteľom, prípadne sa dostal do nepovoleného prečerpania na účte, pričom
splátky úveru nehradil riadne a včas. Navrhovateľ preto vyzval odporcu na úhradu dlžnej sumy podľa
vyčíslenia z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa.

Z výpisu z účtovných kníh pôvodného veriteľa, generovaného jeho bankovým systémom, vyplýva,
že pohľadávka z úverového účtu č. XXXXXXXXXX vznikla z titulu nepovoleného prečerpania a ku
dňu 30.01.2006 predstavovala sumu 544,13 eur (16.392,40 Sk), z toho výška istiny bola 500,23 eur
(15.069,78 Sk) a výška akumulovaného úroku 43,90 eur (1.322,62 Sk). Súd z tohto dokladu ďalej zistil,

že ku dňu 20.04.2006 došlo k zrušeniu limitu a ku dňu 29.06.2006 je datovaná výpoveď predmetnej
zmluvy, ktoré skutočnosti navrhovateľ uviedol tiež v návrhu.

Z pokusu o zmier, datovaného ku dňu 05.04.2011, súd zistil, že navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie
pohľadávkyvovýške500,23eurajejpríslušenstvavlehotedo12.04.2011.Vtomtolistezároveňuviedol,

že dňa 06.09.2006 bola pôvodným veriteľom vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá
skutočnosť mala byť odporcovi oznámená.

Podľa čl. III. všeobecných obchodných podmienok, bod. 15., majiteľ účtu (odporca) je povinný
nepovolené prečerpanie na bežnom účte vyrovnať najneskôr do 15 dní od vzniku nepovoleného

prečerpania,vopačnomprípademáVÚB,a.s.(pôvodnýveriteľ)právozmluvuobežnomúčtevypovedať.
Podľa bodu 30. tohto článku VÚB, a.s. môže zrušiť účet v prípade, ak nadobudla účinnosť výpoveď zo
zmluvy o účte z jeho strany; majiteľ účtu sa zaväzuje vyrovnať všetky záväzky voči VÚB, a.s. v lehote
stanovenej v písomnej výpovedi.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej

doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa § 710 Obchodného zákonník, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti
strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia predmetnej úverovej zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto
zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičkyalebovinejprávnejforme,b)zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia
predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo
viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou

je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 01.01.2008, zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte a na jej základe tiež
úverová zmluva, ktoré zmluvy sú ako tzv. absolútne obchody upravené v Obchodnom zákonníku, avšak
súčasne je na ne potrebné nahliadať ako na zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovenízákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca navrhovateľa pri ich uzatváraní konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (ktorá skutočnosť vyplýva z jeho výpisu z obchodného
registra), zatiaľ čo odporca ako fyzická osoba, ktorá vstupovala do zmluvného vzťahu s právnym

predchodcom navrhovateľa za účelom zriadenia si bežného bankového účtu a zabezpečenie bežných
bankových služieb, nie. Z formy a povahy zmluvy je navyše zrejmé, že záväzkový vzťah bol založený
typovou (štandardizovanou, individuálne nedojednanou) zmluvou v zmysle § 23a zák. č. 634/1992 Zb. v
znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného preto súd posudzoval nárok
uplatnený v tomto konaní za použitia právnych noriem prijatých za účelom ochrany spotrebiteľa ako

slabšej zmluvnej strany v záväzkovom vzťahu s dodávateľom.

Zákonom č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku a pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej
mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným
od 01.05.2014, bol novelizovaný zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tak, že bol
okrem iného doplnený o zhora citované ustanovenie § 5b. Týmto boli zavedené nové zásadné zmeny
v legislatíve týkajúce sa okrem iného aj premlčania nárokov zo spotrebiteľských vzťahov, kedy súd
ex offo prihliada na prípadné premlčanie uplatneného práva predávajúceho voči spotrebiteľovi (na
rozdiel od doterajšej právnej úpravy, kedy súd na premlčanie mohol prihliadnuť iba vtedy, ak bola zo

strany povinného vznesená námietka premlčania). Z tohto dôvodu sa preto súd prednostne zaoberal
v súdenom prípade otázkou premlčania. Ako je zdôvodnené vyššie, v tomto prípade išlo totiž o vzťah
spotrebiteľský, v ktorom odporca v pozícii spotrebiteľa požíva osobitnú ochranu, a preto súd prihliadal aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa voči odporcovi, resp. na oslabenie jeho nároku
vrátane jeho premlčania, ktoré bráni priznať mu voči spotrebiteľovi žalované plnenie.

Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občiansko-právnych vzťahov, aby v
primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby
neboli po časovo neprimeranú dobu nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje
dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam. Premlčanie má za následok zánik súdnej

vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno navrhovateľovi priznať v súdnom
konaní a ako také vymôcť, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho dobrovoľne splniť
(premlčanie nie je spojené so zánikom nároku).

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Ako už bolo uvedené vyššie, prejednávaná vec má spotrebiteľský charakter, a preto súd poukazujúc na
citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v súlade s európskymi normami, ktoré kladú

štátom explicitnú povinnosť zabezpečiť, aby sa opatrenia na ochranu práv spotrebiteľa neobchádzali,
aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia o premlčaní tak, ako sú tieto upravené v Občianskom
zákonníku, a to aj napriek tomu, že úverová zmluva ako zmluvný typ je absolútnym obchodným vzťahom
v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, ktorý právny kódex obsahuje takisto komplexnú
úpravuinštitútupremlčania,vzťahujúcusanaobchodnézáväzkovévzťahy.Vychádzalpritomzprávneho

názoru zaužívaného v súdnej praxi (porov. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 19.11.2013,
sp.zn. 6Co 2/2013, uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013),
podľa ktorého vo všeobecnosti niet rozumného dôvodu na to, aby v typickej občianskoprávnej veci na
subjekt občianskoprávneho vzťahu (zvlášť ak ide o spotrebiteľa) dopadala právna úprava regulujúca
vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, či obchodníkmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. Súd na podporu zastávaného
názoru poukazuje i na výsledky činnosti zákonodarcu, ktorý za účelom odstránenia akýchkoľvek
pochybností v naznačenom smere prijatím vyššie spomínaného zákona č. 102/2014 Z.z. novelizoval
tiež Občiansky zákonník tak, že v § 52 ods. 2 explicitne ustanovil pravidlo (účinné dňom 01.04.2015),podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka je premlčacia lehota trojročná s počiatkom
plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať. Zo skutkového stavu opísaného
navrhovateľom a z predložených listinných dôkazov vyplýva, že právny predchodca vypovedal zmluvu o
bežnom účte s účinnosťou ku dňu 29.06.2006, pričom v zmysle všeobecných obchodných podmienok,
bod 30. čl. III., odporcovi ako majiteľovi účtu týmto vznikla povinnosť vyrovnať všetky záväzky voči

pôvodnému veriteľovi. Vychádzajúc z uvedeného (keďže navrhovateľom predložené listinné dôkazy,
medzi ktorými sa nenachádzala písomná výpoveď zmluvy, ani prípadne oznámenie o zrušení účtu,
neumožňovali urobiť iný záver) súd vzal označený deň za rozhodný, pokiaľ ide o právo navrhovateľa,
resp. jeho právneho predchodcu, po prvý raz si uplatniť pohľadávku voči odporcovi v konaní pred súdom.
Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 19.05.2011, pričom premlčacia doba uplynula dňom
30.06.2009. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ uplatnil právo na súde po uplynutí premlčacej doby,

na ktorú skutočnosť súd z úradnej moci v zmysle ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. prihliadal, a z tohto
dôvodu návrh v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie

alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd návrh v celom rozsahu zamietol,
a preto v spore úspešným účastníkom bol odporca. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a náhradu trov konania mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odovolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.