Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 22, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11CoE/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209713
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712209713.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej V., s.r.o., O., V. XX, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej A. I., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., Q. XX/XX, o vykonanie exekúcie pre vymoženie 116 € istiny s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu 15Er 373/2012-11, Ex 7627/12 zo 16.7.2012 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Oprávnená nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom
Záhradnícka 60, Bratislava o udelenie poverenia na výkon exekúcie sp. zn. Ex 7627/12 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 27.6.2012 požiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn.
W. XXXXXX/XX z 13.7.2011. Súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul podľa § 44 ods. 2, § 41 ods. 1, 2, zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), § 45 ods. 1, 2

zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“), § 52 -
54 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), čl. 2, 3 a 6 Smernice Rady č.
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a po oboznámení sa s
obsahom spisu a dokladov založených v spise, najmä s obsahom rozhodcovského rozsudku, na základe
ktorého oprávnená žiada o výkon exekúcie, a úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX s jej neoddeliteľnými
prílohami zistil, že úverová zmluva je v zmysle OZ spotrebiteľskou zmluvou, preto na právny vzťah

účastníkov aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), Smernicu Rady č. 93/13/EHS a ustálil, že úverová zmluva
obsahuje niekoľko neprijateľných podmienok. V prvom rade poukázal na odplatu za poskytnutý úver,
ktorej výška bola 68 % z ceny úveru, čo považoval za neprijateľne vysokú odplatu. Vzhľadom na to,
že z rozhodcovského rozsudku nebolo možné zistiť, ktorá suma predstavuje nesplatený úver, a ktorá
poplatok, nebolo možné jednotlivé sumy oddeliť, a tak nebolo možné oddeliť dovolené plnenie od

plnenia právom nedovoleného. Ďalej poukázal na neprimerane vysoké úroky z omeškania, ktoré mali
byť nanajvýš 9 % ročne, a nie 0,25 % denne ako boli priznané rozhodcovským rozsudkom, a uvedené
úroky súd posúdil ako rozporné s dobrými mravmi. Poukázal aj na skutočnosť, že súčasťou zmluvy
je aj dohoda o vyplnení zmenky, ktorú treba považovať za neprijateľnú podmienku, a preto neplatnú,
nakoľko spotrebiteľ podľa nej má plniť sumu, ktorú má určiť veriteľ v budúcnosti a s výškou ktorej nemal
možnosť sa oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Zistil ďalej, že zmluva neobsahuje RPMN, a preto sa

úver považuje za bez úročný a bez poplatkov, a dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok zaväzujepovinnú na plnenie právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto z týchto dôvodov žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Uznesenie napadla včas podaným odvolaním oprávnená, odôvodniac ho odvolacími dôvodmi podľa §
205 ods. 2 písm. b/ a f/ O.s.p. a navrhla, aby ho odvolací súd podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Bola toho názoru, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Mala za to, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

ktorú mu zveril zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„EP“)auviedla,žeformálnepreskúmavaniesaobmedzujenadodržiavanievšetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej
stránky sa zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Súd však nemôže
skúmať samotné rozhodcovské konanie a podmienky pre zastavenie exekúcie sa musia vzťahovať k
nedostatku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci dochádza k nahradzovaniu žalôb o zrušenie

rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Podľa
jej názoru súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v
hypotéze príslušnej právnej normy. Vytýkala súdu, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje
postup, na základe ktorého dospel k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko súd sa vôbec
v konaní nezaoberal splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie je vecne správne, preto
ho podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a s
odôvodnením napadnutého uznesenia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Súd prvého stupňa úplne
zistil skutkový stav a vec posúdil podľa správnych ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne
vyložil a na zistený skutkový stav ich správne aplikoval.

Oprávnená v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého uznesenia a správnosť záveru, ku ktorému dospel súd prvého stupňa, že rozhodcovský
rozsudok sp. zn. W. XXXXX/XX zaväzuje povinnú na plnenie právom nedovolené a odporujúce dobrým
mravom, a pre nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, na
základektoréhobybolomožnéviesťexekúciu.Odvolanieoprávnenejzhľadiskauplatnenýchodvolacích

dôvodov preto nemožno považovať za opodstatnené.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných

predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ alebo b/ alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa ods. 1 písm. b/ alebo c/.

Platná právna úprava dáva exekučnému súdu oprávnenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania,
a teda aj pred prípadným vydaním poverenia na vykonanie exekúcie preveriť a vecne posúdiť
rozhodcovský rozsudok aj z toho hľadiska, či nemá nedostatky uvedené v § 40 písm. a/, b/ ZRKalebo či nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom a či vec je (bola) spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní
(§ 1 ods. 1 ZRK), keďže súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je

hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Ustanovenie § 44 ods. 2 EP ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie, a tiež exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom, a tým preveriť splnenie zákonných
podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno

exekúciu vykonať, teda či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré by bránili vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je aj § 45 ZRK - z ktorého súd pri rozhodovaní
v danej veci správne vychádzal, ktoré je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského
rozsudku a zahŕňa v sebe prieskumný inštitút umožňujúci exekučnému súdu posudzovať rozhodcovský
rozsudok tak, ako keby nebol právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, teda posúdiť
ho aj čo do jeho vecnej správnosti a určitosti uloženej povinnosti, preto exekučný súd nie je ním v

zmysle § 159 O.s.p. viazaný. Táto výnimka vyplýva z osobitnej povahy tohto rozsudku, špecifickosti
rozhodcovského konania, ktoré mu predchádzalo a z povahy opravného prostriedku proti nemu, ktorým
je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú
otázku predtým, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 EP).
Ak rozhodcovský súd nemal právomoc na konanie alebo ak rozhodcovský rozsudok má nedostatky,

ktoré zakladajú jeho zmätočnosť podľa § 40 písm. a/ a b/ ZRK, rovnako ak súd zistí, že plnenie, na
ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka, je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
v rozpore s dobrými mravmi, je to dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo zastavenie exekučného konania súdom (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie
exekúcie), pričom nie je podstatné, že z týchto dôvodov nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku

súdom v konaní podľa § 40 ZRK.

Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv zákon vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako
tzv. slabšej zmluvnej strany (toto postavenie vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ je z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície v slabšom postavení a nemá možnosť individuálne ovplyvniť

obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom), a tiež zo zásady neprípustnosti zneužívania
monopolného postavenia dodávateľov ako tzv. silnej zmluvnej strany. V § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (OZ) zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods.
2 OZ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 OZ).

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci konal v súlade so zákonom, pokiaľ pri svojom rozhodovaní
podrobilosobitnejsúdnejkontrolezmluvnépodmienkyvzmluveoúvereč.XXXXXXXXXuzavretejmedzi

účastníkmi dňa 5.8.2010 berúc do úvahy kritériá, na ktorých je inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky
založený, a správne posudzoval aj rozhodcovský rozsudok z hľadísk uvedených v § 45 ZRK a pri
aplikácii ust. § 44 ods. 2 EP, ktoré zvýrazňuje zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie tým, že mu umožňuje uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie v takom prípade, ak zistí rozpor žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu so

zákonom. V danej veci zistené nedostatky exekučného titulu a nesúlad rozhodcovského rozsudku so
zákonom aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavujú prekážku postupu exekučného konania a
vykonania exekúcie pre chýbajúci hmotnoprávny (materiálny) predpoklad prípustnosti exekúcie.

Námietky oprávnenej uvedené v odvolaní nie sú dôvodné a nespochybňujú správnosť skutkových a

právnych záverov súdu prvého stupňa, na ktorých je rozhodnutie založené. Nedôvodná je i námietka
oprávnenej, že postupom súdu v exekučnom konaní a posudzovaním súladu rozhodcovského rozsudku
so zákonom došlo k nahradeniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §
40 ZRK, čo je (podľa názoru oprávnenej) v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskomkonaní. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že exekučný súd preskúmaním náležitostí exekučného
titulu neprekročil svoju právomoc zverenú mu zákonom, keďže má právo preskúmavať súlad žiadosti
o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu

konania pred udelením poverenia na vykonanie exekúcie, ale tiež kedykoľvek v priebehu exekučného
konania (ak už došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie), a je oprávnený žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, alebo v ktoromkoľvek štádiu
exekučné konanie zastaviť na návrh účastníka alebo aj bez návrhu účastníka, ak zistí niektorý z dôvodov
podľa § 57 ods. 1 a 2 EP, a ako už bolo uvedené, nie je pritom vôbec podstatné, že z týchto dôvodov

nedošlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku súdom v konaní podľa § 40 ZRK.

Výkon práv oprávnenej v tomto konaní založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke, ktorou povinná
ako spotrebiteľ nie je viazaná, je nezlučiteľný i s normami úniového práva na ochranu spotrebiteľa -
Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s

ustálenoujudikatúrouSúdnehodvoraEurópskejúnie,vktorejsaopakovanezdôrazňujepožiadavka,aby
vnútroštátne procesné predpisy neznemožnili alebo nesťažili nadmerne výkon práv uznaných právom
Únie a v súlade s touto požiadavkou povinnosť vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, aj bez návrhu v súlade s cieľom
smernice zabezpečiť, aby nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách nezaväzovali spotrebiteľov a

v rámci exekučného konania posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v zmluve o úvere uzavretej
poskytovateľom úveru so spotrebiteľom, pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o
právnom a skutkovom stave a ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto
posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva, ako aj povinnosť tohto súdu v
ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu (ex officio) zastaviť výkon tohto rozhodcovského

rozhodnutia v prípadoch, keď požadované či vymáhané plnenie je v rozpore s úniovým právom (pozri
rozsudok vo veci C- 243/08 zo 4.6.2009 V. F. G.. proti A. W. F. a iné).

So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ po zistení, že rozhodcovský

rozsudok pre nesúlad so zákonom nie je spôsobilým exekučným titulom, podľa § 44 ods. 2 EP žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Z uvedených dôvodov bolo napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správne

potvrdené.

Oprávnená nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
(§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.