Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/982/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217406
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7612217406.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava,
Pribinova ulica 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO:
36 864 421, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky,Bratislava,Župnénám.13,IČO:00166073,onáhradumajetkovejškodyanemajetkovejujmy,
o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 1C/99/2012-158 z 22.8.2014 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyňa nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu a návrh žalobkyne na prerušenie konania zamietol

a rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, o. i., čoho sa žalobkyňa žalobami podanými uňho 27.9.2012,
domáhala(poznamenal,žeuznesením1C/99/2012-8z9.10.2012spojilspisy1C/99/2012,1C/137/2012,
1C/164/2012, 1C/165/2012, 1C/170/2012, 1C/228/2012, 1C/229/2012, 1C/233/2012, 1C/267/2012,
1C/269/2012, 1C/287/2012, 1C/326/2012 na spoločné konanie s tým, že všetky veci sa budú viesť
pod jednou sp. zn. 1C/99/2012), čo v žalobných návrhoch uviedla, konkrétne, čo uviedla v žalobách, v
ktorých namietala zamietnutie žiadosti súdneho exekútora (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie (ISTINA RS), v žalobách, ktorými sa domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy
z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej lehote (NZP), v ktorých
namietala nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia súdu o zmene exekútora (ZE),
k nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15 dňovej zákonnej lehote
(žaloby označené NP), k namietaným prieťahom a, k požadovanej materiálnej škode. Konštatoval, že
účastníčky konania sa na pojednávanie nedostavili, že mal doručenie predvolania riadne preukázané,
lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníčok zachovaná, že žalovaná nežiadala o odročenie

termínu pojednávania, že žalobkyňa žiadala o zrušenie nariadeného pojednávania do rozhodnutia
o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci, že zároveň podala návrh na
prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ÚS
SR) o jej ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu (ďalej len KS) v Košiciach 3NcC/49/2012,
že o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté KS v Košiciach,
že uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nie len pre súd, ale aj pre účastníčky tohto konania.
že o rovnakom návrhu žalobkyne na prerušenie konania rozhodol uznesením z č.l.76, že nepovažoval

žalobkyňou uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia pojednávania poukazujúc na § 119 O. s. p.
a podľa § 101 ods.2 O. s. p. pojednával v neprítomnosti účastníčok konania, pričom pri rozhodovaní
prihliadol na obsah spisu a vykonané listinné dôkazy. Vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmiazistiltentoskutkovýstav:Žalobkyňavkonanínamietalanesprávnyúradnýpostupexekučnéhosúdu, preto sa oboznámil s jednotlivými exekučnými spismi, v ktorých bol nesprávny úradný postup
namietaný, že žalobkyňa vo všetkých uvedených exekučných konaniach mala procesné postavenie
oprávnenej a exekučnými titulmi (ďalej len titul) v prevažnej väčšine boli rozhodcovské rozsudky Stáleho

rozhodcovského súdu, v jednom prípade titulom bola notárska zápisnica. Spolu so žiadosťou o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie exekúcie, titul a prevažne aj
Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej bolo vo všetkých prípadoch zistené,
že „sa jednalo“ o spotrebiteľské zmluvy. Uviedol, čo zistil jednotlivých exekučných spisov 13Er/90/2010
- týkajúci sa spisu 1C/99/2012, 13Er/244/2010 - týkajúci sa spisu 1C/137/2012, 13Er/90/2010 - týkajúci

sa spisu 1C/164/2012, 13Er/253/2016 - týkajúci sa spisu 1C/165/2012, 13Er/142/2011 - týkajúci
sa spisu 1C/170/2012, 13Er/52/2011 - týkajúci sa spisu 1C/228/2012, 13Er/15/2010 - týkajúci sa
spisu 1C/229/2012, 13Er/50/2011 - týkajúci sa spisu 1C/233/2012, 13Er/17/2011 - týkajúci sa spisu
1C/267/2012, 13Er/244/2010 - týkajúci sa spisu 1C/269/2012, 13Er/106/2007 - týkajúci sa spisu
1C/287/2012, 13Er/303/2006 - týkajúci sa spisu 1C/326/2012 a, že vzhľadom na skutočnosť, že obsah
spisov je mu známy z jeho rozhodovacej činnosti, s poukazom na § 121 O. s. p., tieto skutočnosti

nie je potrebné dokazovať a z toho dôvodu sa k obsahom týchto spisov ani účastníčky vyjadrovať
nemuseli. Citoval znenie § 109 ods.1,2 O. s. p. a uviedol, že podaním z 14.8.2014 žalobkyňa opätovne
podala návrh na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o svojej ústavnej sťažnosti
a, že v návrhu uviedla tie isté dôvody, ako v podaní zo 17.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím
KS v Košiciach 3NcC/49/2012 o tom, že sudcovia Okresného súdu (ďalej len OS) Spišská Nová

Ves nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí, hodnotí ho ako nesprávne zakladajúce zásah
do jej práv, že k návrhu pripojila kópiu sťažnosti na porušovanie základného práva zaručeného čl.46
ods.1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl.48 ods.1
prvej vety Ústavy SR), ako aj základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl.6 ods.1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor), osobitne práva

na nestranný súd zriadený zák., ktorá sa týka rozhodnutia uvedeného KS v Košiciach a, že ako dôvod
prerušenia konania uviedla § 109 ods.1 písm. b),ods.2 písm. c) O. s. p. Žalobkyňa ako účastníčka
konania využila svoje zákonné právo namietať nestrannosť súdu. O námietke zaujatosti uplatnenej ňou
už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol. KS v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými
jej dôvodmi, pre ktoré žiadala vylúčenie sudcov súdu v danej veci. Z uvedených dôvodov jej návrh na

prerušenie konania opätovne zamietol. ÚS SR vo svojom uznesení IV.ÚS 693/2013-11 z 12.12.2013, v
ktorom prerokovával porušenie namietaných práv žalobkyne okrem iných i napádané rozhodnutie KS v
Košiciach, rozhodol, že sťažnosť žalobkyne odmieta pre nedostatok právomoci ÚS SR, že duplicitná
ústavná sťažnosť žalobkyne v tej istej veci preto nie je ničím iným, než spôsobovanie prieťahov konaní,
i to bol dôvod opätovného zamietnutia návrhu na prerušenie konania. Citoval znenie § 3 ods.1,2,§ 5

ods.1,§ 6 ods.1,2,§ 9 ods.1,2,§ 15 ods.1,§ 17 ods.1,2,§ 19 ods.1 zák.č.514/03 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,§ 41 ods.2 písm. c),d),§
44 ods.1,2,8 zák.č.233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len EP) a § 45 ods.1,2 zák.č.244/02 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Uviedol, že predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobkyňa

domáha poukazujúc na nesprávny úradný postup súdu v uvedených exekučných konaniach, že podľa
§ 15 ods.1 zák.č.514/03 Z. z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného
príslušným orgánom a, že žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobkyne jej boli
doručené žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to 23.4.2012, že v čase

rozhodovania už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti a že má za to, že žalobkyňa
si splnila svoju povinnosť, keďže podala žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanienárokunanáhraduškody,pričomnemalpreukázané,abyjejnároknanáhraduškodyalebo
jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený. Uviedol, že žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala
na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu § 43 ods.1 O. s. p. avšak - podľa jeho názoru -

žalobné návrhy podané žalobkyňou majú všetky náležitosti žaloby podľa § 42 ods.3 a § 79 ods.1 O.
s. p., preto postup podľa § 43 ods.1 O. s. p. považoval za nedôvodný. Žalovaná vo svojom písomnom
vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobkyne na náhradu škody a nemajetkovej ujmy
a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3 ročnej
premlčacej doby. Zák.č.514/03 Z. z. explicitne nezakotvuje, čo sa považuje za nezákonné rozhodnutie

štátu. Zodpovednosť štátu podľa § 1 ods.1 zák. je občianskoprávnou zodpovednosťou objektívnou,
bez ohľadu na zavinenie, že vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo
skutkových relácií, ktoré určuje zák. a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho
činu (zodpovednostnú skutkovú podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následokvznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú 1/ subjekt (orgán štátu), 2/
predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom

(škodou) a 6/ protiprávnosť - nezákonnosť. Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky
zák. vyžadované podmienky. Poškodený musí využiť možnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie (§ 3
zák.), ktorá podmienka v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné
(ktorá podmienka taktiež bola splnená), pretože len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť.
Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy riadnym opravným prostriedkom a je

definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné. Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré by
boli odvolacím súdom zrušené, by skúmal, či škoda žalobkyni vznikla a ak áno, či je daná príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou a konštatoval, že v daných prípadoch
však neboli žiadne rozhodnutia odvolacím súdom zrušené, naopak, prvostupňové rozhodnutia boli
potvrdené (13Er/90/2010, 13Er/253/2006, 13Er/303/2006, resp. odvolacie konanie bolo zastavené v
dôsledku späťvzatia odvolania (13Er/15/2010), že ani vo všetkých ostatných veciach vedených v tomto

konaní, žalobkyňa žiadnym spôsobom nezdokladovala ňou namietanú vzniknutú škodu a jej výšku a
to isté sa vzťahuje k uplatnenej nemajetkovej ujme a tiež nepreukázala existenciu príčinnej súvislosti
medzi udávaným nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Považoval za potrebné poukázať
i na to, že podľa § 44 ods.1,2 EP je pre súd stanovená lehota na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Nie je však stanovená lehota pre rozhodnutie v prípadoch, keď žiadosti exekútora nevyhovuje,

čo je prípad väčšiny žalôb žalobkyne. V niektorých sporoch (napr. 1C/99/2012 a 1C /164/2012)
rozhodol súd bezprostredne po podaní žiadosti o vydanie poverenia, napriek tomu žalobkyňa namietala
nevydanie poverenia po lehote. Považoval za dôležité poukázať i na to, že o prípadných prieťahoch
v konaní neprináleží rozhodovať prvostupňovému súdu v rámci tohto konania. Pre takýto záver by
žalobkyňa musela disponovať rozhodnutím ÚS, v danom prípade sa tak nestalo. Zároveň poukázal i

na uznesenie ÚS SR I.ÚS/476/2012-12 z 3.10.2012, v ktorom sa ÚS zaoberal ústavnou sťažnosťou
žalobkyne voči postupu OS Bratislava IV a týmto uznesením bola sťažnosť Pohotovost-i, s.r.o.
odmietnutá, pričom skonštatoval, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za
následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa § 48 ods.2
Ústavy SR. Považoval za potrebné dodať, že žalobkyňa 24.2.2014 v konaní 9C/112/2012 predložila

znalecký posudok (ďalej len ZP) č.1/2014 zo 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom
Ekonomickou univerzitou v Bratislave, ktorým mala byť vyčíslená majetková škoda spôsobená jej v
dôsledku ňou tvrdeného nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných veciach.
Z tohto dôkazu - žalobkyňou označeného ZP č.1/2014 vyplýva, že zadala znaleckému ústavu úlohu
určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými

rozhodnutiami OS SR v exekučných konaniach, a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt
a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi v exekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. Ňou oslovený
ústav na základe analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a
úpravuinformačnéhosystémurealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejjej,ktorúdiferencovalpodľa

jednotlivých typov žalôb, ktoré uviedol a tiež uviedol, ako sa k ZP vyjadrila žalovaná. Poukázal na to, že
„sa nejedná“ o ZP podľa § 127 O. s. p., pretože nešlo o podanie ZP, ktorý by zadal v tomto konaní, „jedná
sa“lenolistinnýdôkazpredloženýžalobkyňoua vyhodnotilhopodľa§129ods.1O.s.p.,žeztejtolistiny
nemožno usúdiť ňou uplatnenú výšku škody v konkrétnych (žalovaných) veciach, ide len o všeobecné
konštatovanie jej nákladov v bližšie nešpecifikovaných sporoch. Z tohto pohľadu je tento listinný dôkaz

pre daný prípad nepoužiteľný a s poukazom na § 132 O. s. p. ho vyhodnotil v tom smere, že pokiaľ sa
týka výšky škody, žalobkyňa ju hodnoverným spôsobom nepreukázala. Konštatoval, že z jej strany nebol
v konaní preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach,
ani nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu, že hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom

z jej strany nebola preukázaná už prvá z uvedených podmienok, preto pre nepreukázanie existencie
podmienok priznania náhrady škody a nemajetkovej ujmy z jej strany, jej žalobu v celom rozsahu
zamietol. K uplatnenej škode a nemajetkovej ujmy napriek uvedenému konštatoval, že z jej strany
výška ňou uplatnenej náhrady škody a nemajetkovej ujmy nebola žiadnym spôsobom preukázaná. V
tomto smere nepredložila žiadne listinné dôkazy, nenavrhla žiadne dokazovanie a teda v tomto smere

taktiež neuniesla dôkazné bremeno, preto jej žalobu ako neopodstatnenú v plnom rozsahu zamietol.
Poukázal i na to, že vo veci tých istých účastníčok existuje už judikatúra súdov (KS Banská Bystrica
rozhodoval ako odvolací súd vo vzťahu k rozsudku OS Žiar nad Hronom 4C/109/2012-79 z 21.8.2013 a
svojím rozsudkom 13Co/807/2013 z 26.11.2013 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu, ktorým žalobažalobkyne bola v plnom rozsahu zamietnutá). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1,§ 151
ods.1,2 O. s. p. (ich znenie citoval) a uviedol, že na pojednávaní 11.4.2014 podľa cit. § 142 ods.1
O. s. p. rozhodol tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná, že žalovaná si

uplatnila nárok na náhradu trov konania v svojom písomnom vyjadrení ale v zák. stanovenej lehote trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, preto namiesto vyhláseného výroku o priznaní
trov konania zmenil tento výrok a účastníčke náhradu trov nepriznal.
Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa v celosti v zákonnej lehote toto odvolanie z dôvodu, že: a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.]; b) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods.2 písm. a) O. s.
p. v spojení s § 221 ods. l písm. g) O. s. p.]; c) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O. s. p. -
súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ust. právneho predpisu a nedostatočne zistil
skutkový stav [§ 205 ods.2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. h) O. s. p.]; d),c) súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností; e),d) súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
f),e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a), g),f) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. K dôvodom odvolania bližšie uviedla: 1) Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd
prejednal vec v neprítomnosti žalovanej a jej zástupcu postupujúc podľa §101 ods.2 O. s. p. preto, že

sa ona (žalobkyňa) bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila. 2) Citovala znenie § 101 ods.2
O. s. p. Z cit. ust. je zrejmé, že možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je obmedzená splnením
formálnej podmienky spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
3) Riadne a včas požiadala o zrušenie pojednávania, uviedla dôležité dôvody a predložila súdu listiny
spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa § 101 ods.2 O. s. p. a vec

prejednať v jej neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal tým jej právo na konanie pred súdom. 4) Citovala
znenie § 15 ods.1 O. s. p. 5) Uskutočnila podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomila
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že KS nevzhliadol
v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na to, že v jej očiach a objektívne v

očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov
označených v žalobe), že rozhodnutie KS je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných KS v
skutkovo a právne totožných veciach. Upozornila, že jej právny názor vyslovil KS v Trnave, napr. v
rozhodnutí 11NcC/46/20 12-24 zo 17.10.2012 v právne a skutkovo zhodnej veci, pričom vylúčil všetkých
sudcov OS Dunajská Streda „s“ rozhodovania a vec sťažovateľa prikázal na prejednanie a rozhodnutie

OS Galanta. Nešlo o jedno rozhodnutie, ale obdobne rozhodol v ďalších 50 veciach a taktiež v mnohých
ďalších veciach rovnako rozhodli o skutkovo a právne rovnakých veciach sťažovateľa KS v Nitre a KS
v Prešove (citovala, čo k tomu v odôvodnení rozhodnutia uviedli). Je tiež v rozpore s judikatúrou ÚS
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) v oblasti zachovávania práva na nestranný
súd. Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie

podmienok spravodlivého procesu (IV.ÚS345/09). Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci
nestranným súdom podľa čl.36 ods.1 Listiny (a čl.46 ods.1 Ústavy SR) je v občianskom súdnom konaní
zabezpečené vylúčením sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre jeho zaujatosť (§ 12-16
O. s. p.). (I.ÚS27/98). Osobitne je nutné uviesť, že nedostatok nestrannosti sudcu je súčasťou pojmu
zákonný sudca podľa čl.48 ods.1 vety prvej Ústavy SR (III.ÚS16/2000). Pre rozhodnutie, či súd možno

považovať za nezávislý, musia byť do úvahy inter alia vzaté spôsob ustanovovania jeho členov a dĺžka
ich mandátu, existencia garancií proti nátlaku zvonku a to, či tu je alebo nie je zdanie nezávislosti.
Koncepcia nezávislosti a objektívnej nestrannosti spolu úzko súvisia (napr. rozsudok ECtHR Findlay v.
Spojené kráľovstvo z 25.2.1997, ods.73). Dôkaz: Náhodne vybrané rozhodnutia KS v skutkovo a právne
zhodných veciach. 6) Za takýchto okolností a s vedomím, že: názor KS vo veci nestrannosti pre rozpor

z rozhodovacou praxou iných KS, ÚS SR a ESĽP v Štrasburgu, neobstojí; podala ústavnú sťažnosť pre
porušovanie svojho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia KS; nebolo a
niejeprípustné,abykonaniepokračovaloústnym„pojednávaní“,vktoromvykonávalúkonyarozhodoval
vylúčený sudca. V konaní bolo možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne
pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. 7)

Konečné(meritórne)rozhodnutievovecisúdom(vylúčenýmsudcom)neprichádzalovčasejehovydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí jej návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O. s. p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Podáva proti
rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania ozamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok
správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia
o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie jej

práva na súdnu ochranu, osobitne maria jej možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu
je prinajmenšom predčasné! 8) Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné
viesť konanie, keď ignoroval jej žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval § 101 ods.2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za jej

neprítomnosti meritórne rozhodol. V žiadosti sa pritom zdôrazňovalo, že trvá na osobnej účasti zástupcu
na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. 9)
Nemala možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovanej, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemala možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré
súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jej možnosti konať pred

súdom. 10) V konkrétnostiach, napr. uvádza, že súd sa dopustil viacerých omylov keď konštatoval,
že ňou namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované
časové úseky tomu nenasvedčujú. Zároveň je potrebné uviesť, že na splnenie zákonnej lehoty, resp.
na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu
je dôležité skúmať nie len samotný moment kedy exekučný súd rozhodol o poverení, ale aj moment,

kedy poverenie doručil príslušnému exekútorovi (pri rešpektovaní primeranej lehoty na doručovanie).
Abysúdmoholkonštatovať,ževpríslušnomexekučnomkonanísanevyskytolnesprávnyúradnýpostup,
je potrebné zisťovať aj moment skutočného doručenia riadneho poverenia (rozhodnutia o žiadosti na
vydanie poverenia). 11) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne
konanie,vktoromstranymusiamaťmožnosťnielenpredložiťdôkazynevyhnutnénapodporuúspešnosti

svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a
vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie (napr. rozsudky Nideröst-Hubert v. Švajčiarsko
z 18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 12) Súd rozhodol bez toho,
aby umožnil jej s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym
otázkam veci. 13) Ako strana konania nebola oboznámená s obsahom dôkazov a prednesov, nemala

možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sama nemala možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa konštantnej judikatúry ECtHR nemôže vnútroštátny súd založiť svoje
rozhodnutienaskutočnostiach,oktorýchstranavystupujúcavkonanínevedela.Niejepritomdôležitéani
to,čitietoskutočnostibolipredloženéakodôkazydruhoustranoukonania.14)Kontradiktórnosťsúdneho
procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa

aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to,
či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie je obmedzená ani
druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom procese a procese
pred ÚS. (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti č.35376/97). K
skutočnosti, že sa vo veci neuskutočnilo ústne pojednávanie. 1) Tvrdí, že v danej veci nebolo možné

rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. V situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie
navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa žalovaná vôbec
nevyjadrila k podanej žalobe, mal súd jej umožniť uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým, ale aj
právny otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou
spôsobenej škody a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil jej

právo na kontradiktórny súdny proces. 2) V prípade, že vnútroštátny súd, ktorý na základe informácií
o skutkových a právnych okolnostiach, ktorými disponuje alebo s ktorými sa oboznámil v dôsledku
dokazovania vykonaného ex offo (upozornila, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám), zistil, že „exituje“ okolnosť brániaca vydať pre ňu pozitívne
rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore a umožniť im, aby

sa k tomu kontradiktórne vyjadrili. 3) V súlade s judikatúrou ÚS SR účastník konania má právo na to,
aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho
a adekvátneho právneho základu. 4) Koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na
kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen predložiť dôkazy nevyhnutné na
podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so všetkými predloženými dôkazmi alebo

stanoviskamiavyjadriťsaknimscieľomovplyvniťsúdnerozhodnutie.(napr.rozsudkyNideröst-Hubertv.
Švajčiarsko z 18.2.1997, ods.24 a Mantovanelli v Francúzsko z 18.3.1997, ods.33). 5) Kontradiktórnosť
súdneho procesu sa však neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale
vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej iniciatívy, pričom nie jeani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane alebo žiadnej z nich. Táto zásada nie
je obmedzená ani druhom súdneho procesu a zaručuje sa tak v tr. procese, ako aj občianskoprávnom
procese a procese pred ÚS. (Krčmár a ostatní c. Česká republika, rozsudok z 3.3.2000 vo veci sťažnosti

č.35376/97) 6) Dodala, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz však v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu, že vec sa
týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. K skutočnosti, že sa žalovaná vo veci nevyjadrila
napriek vyzve súdu a doručenému žalobnému návrhu. 1) Ak žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby

predložila písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu v zmysle § 114 ods.3 O. s. p., mal súd rozhodnúť
o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O. s. p. Skutkovým základom sa mal stať ňou
tvrdený skutkový stav. 2) Namiesto toho, súd bez nariadenia pojednávania doplnil skutkový základ
dokazovaním, ktorého obsah a rozsah si určil sám (navrhovala vykonať dokazovanie všetkými listinami,
ktoré tvoria exekučný spis) a „na následne“ vo veci meritórne rozhodol ignorujúc § 153b O. s. p. K
majetkovej škode. 1) Súd zamietol žalobu v časti náhrady skutočnej škody z dôvodu jej nedôvodnosti.

Súd sa však v odôvodnení rozhodnutia zaoberá len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky
počas nečinnosti súdu a opisuje ju ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka
(povinného). Súd však úplne ignoroval všetky jej tvrdenia o majetkovej škode, ktorá vznikla „s“ titulu
na udržiavanie a správy informačného systému a „s“ titulu výdajov: na administratívne spracovanie
textov urgencií; na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií; na poštovné a telekomunikačné

výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania na exekučnom súde); V tejto časti je rozhodnutie súdu
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrárne
zrušiť. 2) Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené.
Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostala
odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, a predpokladom toho,

aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Čl.6 Dohovoru teda zaväzuje súdy
odôvodniť svoje rozhodnutia. 3) Povinnosť všeobecných súdov odôvodniť svoje rozhodnutie zdôrazňuje
aj samotný ÚS vo svojej konštantnej judikatúre. Citovala, čo o. i. uviedol ÚS SR v Náleze III.ÚS 36/2010.
4) Z odôvodenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevnikla. Rovnako sa to však týka chýbajúcich dôvodov pri

nemajetkovej ujme. 5) Súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný,
t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne
musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v
rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé.

V prípade, keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z
nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať
za rozporné s čl.6 ods.1 Dohovoru (mutatis mutandis Nález ÚS SR I.ÚS 243/07 z 19.6.2008). 6)
Navyše, súd napriek tomu, že skutkový dej a teda aj skutkový základ v tomto konaní je jedinečný,
odôvodnil svoje negatívne rozhodnutie úplne rovnakými dôvodmi opísanými tými istými vetami ako v

iných svojich rozhodnutiach, v ktorých vystupuje ona a žalovaná, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový
dej a teda aj skutkový základ. Pri dodržiavaní jej práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemožno
ústavnoprávne akceptovať, že súd vytvára odôvodnenia rozsudkov formulárovým spôsobom. Úplne sa
totižto stráca podstata tohto práva - poznať premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým
na základe týchto premís súd dospel v konkrétnom individuálnom a skutkovo ojedinelom prípade. 7)

Nesúhlasí však ani s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník
(povinný). V prípade, ak by došlo k rozhodnutiu súdu o návrhu v zákonnej lehote, náklady na správu
by prešli na exekútora a boli by časom transformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však nemôže
byť zaťažený plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli z iného právneho titulu, než je výkon
exekúcie pre nezaplatenie pohľadávky veriteľovi. Pravým právnym titulom je v danej veci nesprávny

úradný postup exekučného súdu a za ten dlžník nemôže niesť zodpovednosť. Nemôže byť teda ani
tým, kto by znášal náklady spojené so správou pohľadávky, ktoré vznikli vykonaním nesprávneho
úradnéhopostupu.8)Prišpecifikáciimajetkovejškodyvžalobevýslovneuviedla,ževyčíslenievychádza
z účtovnej agendy, pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných
informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp., pracovné a obchodné zmluvy.

9) Hodlala v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to aj prostredníctvom ZP, ktorého vyhotovenie zabezpečila. Súd však dokazovanie
neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, ju nepoučil podľa § 120 ods.4 O. s. p. a neoznámil
jej, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mala priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšiedôkazy. 10) Navyše množstvo dôkazov vzniklo po podaní žaloby (nové listiny, podania a skutočnosti
súvisiace s prieťahmi v konaní a rozhodovaním mimo zákonnú lehotu), pretože aj po podaní žaloby
škoda ďalej narastá. Tieto dôkazy ona nemohla predložiť spolu so žalobou a nemohla ich predložiť

ani neskôr, pretože nebola súdom poučená a informovaná, ako to uvádza v texte. 11) K oboznámeniu
sa so ZP č.1/2014 o výške vzniknutej škody. (Uvedená argumentácia nie je súčasťou odvolania proti
rozsudku o žalobe označenej ako ISTINA RS). a) Predložila ako dôkaz o vzniku škody POHOTOVOST-
i, s.r.o. ZP č.1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
ZP je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na ňu negatívny dopad a objektívne

spôsobil zníženie jej majetku a to v posudku určenej výške. b) Ak súd vo svojom odôvodnení rozsudku
konštatuje, že nepreukázala, že by jej postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek škoda, pričom
ďalej uvádza, že bližšie nešpecifikovala jednotlivé náklady vynaložené na správu a vedenie pohľadávky
počas obdobia omeškania exekučného súdu, nakoľko určenie výšky majetkovej škody v žalobe nie je
dôkazom o jej vzniku, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým
ZP.ZoZPtotižjednoznačnevyplýva,ktorékonkrétnenákladyboliňouvynaloženévsúvislostisosprávou

a vedením pohľadávky. Súčasťou ZP sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného
súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladoch, nákladoch na tlač, nákladoch
na úpravu informačného systému, nákladoch na poštovné a nákladoch na telekomunikačné služby. c)
Nemožno sa napokon nevyjadriť ku skutočnosti, že predložila ZP až po roku a pol od podania žaloby na
súde. V tejto súvislosti dáva do pozornosti samotný ZP, z ktorého vyplýva, že zadala jeho vypracovanie

ešte l.3.2013. Vypracovanie ZP je tak dôkladné a zároveň jeho vypracovanie bolo tak zložité, a to
aj s ohľadom na množstvo spracovaných podkladov, že jeho vypracovanie trvalo viac ako rok. Táto
skutočnosť je objektívnou skutočnosťou, ktorú nevie ovplyvniť. Uvedená zložitosť veci predstavuje aj
zreteľný doklad o tom, že určenie výšky škody a jej jednotlivých zložiek je zložitou odbornou otázkou,
ktorú súd nemôže vyriešiť sám prostredníctvom vykonávaných dôkazov. Navyše vzhľadom na plynutie

premlčacích dôb bola nútená svoje nároky uplatniť včas, a to aj v situácii, kedy vedela výšku škody
určiť len odhadom, a nebol priestor na získanie ZP. d) V konaní tak boli preukázané všetky zákonné
podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného
postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou. V tomto konaní tak bolo potrebné
rozhodnúť v súlade so žalobným petitom, a to prinajmenšom navrhovaným medzitýmnym rozsudkom.

K nemajetkovej ujme. 1) Súd vo svojom rozhodnutí vôbec nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo
k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.48 ods.2 Ústavy
SR, ako aj práv na „prejedanie“ veci v primeranej lehote zaručeného čl.6 ods.1 Dohovoru a práva
na rozhodnutie v zák. stanovenom čase. ÚS rovnako tak stanovil, že má ako účastník konania aj
právo na to, aby každý spor alebo iná právna vec sa pred vnútroštátnym súdom rozhodovala na

základe správneho a adekvátneho právneho základu. 2) Predsa sám súd zistil, že o návrhu nebolo
rozhodnuté v zák. stanovenom čase a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiaden
objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody! 3) Rozhodnutie súdu je vnútorne rozporné. Napriek
tomu, že súd zistil porušenie práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o
nepriznaní jej nemajetkovej ujmy. Rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe súdu nie je v

právnom štáte udržateľné. 4) Súd v súvislosti s majetkovou ujmou analyzuje okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydáva za odôvodnenie svojho rozhodnutie. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Jej práva boli porušené prekročením „zákonnom“ stanovenej lehoty a tento
fakt jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania! Preto: a) Sú irelevantné úvahy súdu o tom, aké
spôsoby judikovania pohľadávky si zvolila, navyše, keď podľa práva sú súdne rozhodnutia všeobecných

súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov; b) Sú irelevantné úvahy súdu o podstate
a rozsahu podnikateľského rizika, navyše, keď podnikateľské riziko nemožno pre existenciu čl.2 ods.2
Ústavy SR vzťahovať na možnosť vopred predpokladať porušovanie zák. štátnym orgánom; c) Sú
irelevantné úvahy súdu o udržiavaní kontaktu exekútora, keď tento nemôže byť činný, kým nezíska
poverenie na vykonanie exekúcie od súdu. 5) Práve všetky a akékoľvek problémy, ktoré boli vyvolané v

jej právnej sfére „nerešpektovaní“ zákonnej lehoty zo strany exekučného súdu svedčia o potrebe nastoliť
spravodlivosť poskytnutím finančnej satisfakcie za porušené práva. Jasne a zrozumiteľne opísala, aké
problémy nastali a vyplatenie spravodlivej satisfakcie oprela aj o podstatnú judikatúru ÚS spojenú s
porušovaním v žalobe označených práv. K návrhu na prerušenie konania. 1) Ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu jej návrh na prerušenie konania z dôvodu,

že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení jej práva na zákonného
sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na ÚS SR, bol súd povinný pred
samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 2) Na podporu uvedeného
tvrdenia poukázala na judikatúru KS (mutatis mutandis Rozsudok KS v Žiline 9Co/174/2014 a citovala,čo v ňom na str.3 uvádza). S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadala
zrušiť rozsudok a vrátil vec súdu na opätovné prejednanie.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t. j.

neuvedených v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods.1,2
O. s. p., lebo je vecne správne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil,
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
K niektorým skutočnostiam tvrdeným v odvolaní odvolací súd uvádza:
Odňatím možnosti konať pred súdom sa vo všeobecnosti rozumieť taký jeho procesný postup alebo aj
rozhodnutie, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých konkrétnych procesných práv, ktoré
mu O. s. p. priznáva a ktorý sa prejavil už v priebehu konania a nielen pri rozhodovaní.
Podľa § 101 ods.2 druhá veta O. s. p. ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani

nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka;
prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Podľa § 115 ods.1 O. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
Podľa ods.2 cit. ust. predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,

spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súdna prax sa ustálila na výklade, že účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred
súdom, ak nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, ani sa ho nezúčastnil, hoci o pojednávaní bol
riadne a s dostatočným predstihom upovedomený.
Dôvod uvedený žalobkyňou v žiadosti o odročenie pojednávania nie je dôležitý, lebo jej muselo byť

známe, že ÚS SR odmietol všetky jej sťažnosti, ktorými namietala porušenie svojich základných práv
podľa Čl.46 ods.1 a Čl.48 ods.1 Ústavy SR a práva podľa čl.6 ods.1 Dohovoru uzneseniami KS
v Košiciach (a aj iných KS), ktorým bolo rozhodnuté, že ňou namietaní sudcovia nie sú vylúčení
z prejednávania a rozhodovania v ňou uvedených veciach (napr. uznesením I.ÚS293/2013-10 z
29.5.2013, I.ÚS311/2013-10 z 29.5.2013, III.351/2013-11 z 18.7.2013, IV.ÚS508/2013-8 z 15.8.2013

atď.), pre nedostatok svojej právomoci na preskúmanie podaných sťažností, a preto nemala žiaden
dôvod predpokladať, že sa tak nestane aj v prípade jej sťažnosti proti uzneseniu 3NcC/49/2012-15
z 19.10.2012 (doručenom jej 17.1.2013) KS v Košiciach, ktorým sudkyňa JUDr. Jana Gargulová
nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Pre úplnosť treba dodať, že ÚS SR
uznesením IV.ÚS693/2013-11 z 12.12.2013 odmietol okrem iných sťažnosti žalobkyne i jej sťažnosť

proti uvedenému uzneseniu KS v Košiciach 3NcC/49/2012 pre nedostatok právomoci ÚS SR na jej
prerokovanie. Súd preto mohol nariadiť pojednávanie a rozhodnúť o veci samej.
Vyjadrenie žalovanej zo 4.2.2013 (č.l.34-45) k žalobe bolo zástupcovi žalobkyne doručené 18.2.2013,
čoho dôkazom je doručenka pri č.l.46, preto nedošlo k porušeniu jej práva na súdnu ochranu, ako aj
k odňatiu jej možnosti konať pred súdom tým, že nemala sa možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovanej.

Okrem toho stav, že nemala možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie si spôsobila sama tým, že sa bez dôležitého dôvodu neustanovila na pojednávanie,
na ktorom bolo rozhodnuté.
Súd sa nedopustil viacerých omylov, lebo nekonštatoval, že žalobkyňou namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané vo všetkých prípadoch, pretože uvádza exekučné veci, v ktorých došlo k

zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po zák. ustanovenej lehote 15 dní,
avšak súčasne aj vysvetľuje dôvod, pre ktorý sa tak stalo.
Vo veci bolo rozhodnuté po nariadenom pojednávaní, dôkazom čoho je zápisnica o pojednávaní z
22.8.2014 (č.l.156), na ktorom sa však žalobkyňa - ako už bolo uvedené - bez dôležitého dôvodu
nezúčastnila, preto jej právo na kontradiktórny súdny proces nebolo porušené.

Pôvod listín, ktorými súd vykonal dokazovanie je z odôvodnenia rozsudku jednoznačne a nad akúkoľvek
pochybnosť poznateľný, lebo je výslovne uvedené, že šlo o listiny založené v exekučnom spise.
Súd v rozsudku dáva jasné a zrozumiteľné stanovisko aj k ostatným námietkam žalobkyne uvedeným
v odvolaní.
Napadnutý rozsudok nie je nepreskúmateľný, lebo právne závery, ku ktorým súd dospel nie sú v

extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa§151ods.1prvávetaO.s.p.opovinnostinahradiťtrovykonaniarozhodujesúdnanávrhspravidla

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jej trov a žalovaná žiadne
trovy neuplatnila.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.