Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200852
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka v právnej veci žalobcu YOPI Agency, s.r.o., Krivá
10, Košice, IČO: 45 589 411, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, daňovým poradcom a
advokátom, so sídlom Gelnická č. 33, Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.

1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 22.07.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20.05.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Rozhodnutím Daňového úradu Košice ako správneho orgánu prvého stupňa č. 9801401/5/598542/2014
zo dňa 13.02.2014 bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane v sume 82 640,43 eur na dani z priadnej
hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktorý bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu Košice vedený v Štátnej
pokladnici č. ú. U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX.

Odôvodnenie citovaného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je obsahom podrobného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13.02.2014 a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odvolacie námietky žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice o vyrubení rozdielu dane
korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13.02.2014, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV.štvrťrok 2010 v sume 82 640,43 eur daňovému subjektu YOPI Agency, s.r.o., Krivá 10, 040 01 Košice,
IČO: 45 589 411, DIČ: 2023060325, IČ DPH: SK2023060325, potvrdil.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca dane Daňový úrad Košice
vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty YOPI Agency, s.r.o., Krivá 10, Košice, IČO: 45 589 411,
DIČ: 2023060325, IČ DPH: SK2023060325 (ďalej len „YOPI Agency, s.r.o.“) daňovú kontrolu dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia III. a IV. štvrťrok 2010, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č.
9801401/5/907362/2013/Hud zo dňa 08.03.2013. Konštatoval, že daňová kontrola bola ukončená dňa

16.04.2013 podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku doručením uvedeného protokolu
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Daňový subjekt YOPI Agency,
s.r.o., dňa 06.05.2013 predložil správcovi dane písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole.
Vo vyrubovacom konaní správca dane akceptoval návrhy daňového subjektu uvedené vo vyjadrení k
protokolu a vykonal dokazovanie na základe jeho pripomienok - vypočul navrhovaných svedkov. Dňa
13.02.2014 správca dane vydal rozhodnutie č. 9801401/5/598542/2014, ktorým vyrubil rozdiel dane z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí ďalej uviedol, že rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie
predmetného rozhodnutia bol záver správcu dane o neuznaní nároku na odpočítanie dane daňovému
subjektu YOPI Agency, s.r.o., v celkovej sume 82 640,43 eur. Daňový subjekt odpočítal daň v sume

78 674,68 eur zo 17 faktúr od dodávateľa TINOS, s.r.o., SNP 623, Dobšiná, za tovar a striebro, ktoré
faktúry žalovaný aj špecifikoval.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosti, ktoré správca dane preverovaním
uskutočnenia uvedených zdaniteľných obchodov zistil a konštatoval, že správca dane vyhodnotením

predložených a získaných dôkazov dospel k záveru, že daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., neuniesol
dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 24 Daňového poriadku, pretože pri daňovej kontrole
nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal skutočnosti, ktoré uviedol v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010. Uviedol, že daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., ani
spoločnosti TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., nepreukázali, že tovar uvedený na faktúrach

bol dodaný spoločnosťou uvedenou na faktúre, nepredložili žiadne doklady o preprave fakturovaného
tovaru. Daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., na otázky správcu dane, ktoré boli položené pri ústnych
pojednávaniach neodpovedal, predkladal správcovi dane písomné vyjadrenia k jednotlivým otázkam,
nezúčastnil sa žiadneho vypočutia svedka, dôkazy, na predloženie ktorých bol vyzvaný správcom dane,
nepredložil. Ďalej poukázal na to, že daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., predložil správcovi dane

písomné vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, v ktorom navrhol vypočuť ďalších svedkov,
pričom správca dane za účasti konateľa daňového subjektu YOPI Agency, s.r.o., Y. X., vypočul N..
N. I.H. - známeho pána X., C. Y. - známeho pána X., I. X. - manželku pána X.. Uviedol, že N.. N.
I. správcovi dane potvrdil, že pozná spoločnosť YOPI Agency, s.r.o., ešte z čias, keď bol riaditeľom
pobočky banky a ako pracovník banky evidoval, že spoločnosť živo obchoduje, ale na jej obchodoch

sa nikdy nezúčastnil. C. Y. správcovi dane potvrdil, že pozná pána X. už dlhšie, ale na obchodoch
spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., sa nikdy nezúčastnil. I. X. správcovi dane uviedla, že asi od roku
2009 je zamestnaná v spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., ako administratívna pracovníčka a zúčastnila sa
na niektorých obchodoch spoločnosti. Bola pri nákupe odliatkov striebra, odliatkov zlata a pri rôznych
tovaroch.Nakonkrétneokolnostiobchodovsostriebromazlatomsanepamätá.Nevedelapresneuviesť,

kedy bola v Dobšinej a ani kto vystupoval za spoločnosť TINOS, s.r.o., pričom si len myslela, že to bol
pán U.G.. Žalovaný konštatoval, že správca dane vyhodnotil výpovede uvedených svedkov a dospel
k záveru, že vyjadrenia svedkov neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by
ovplyvnili výsledok daňovej kontroly. Z výpovedí svedkov vyplýva, že so spoločnosťou YOPI Agency,
s.r.o., nemali žiadny obchodný vzťah, išlo o známych konateľa spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., pána

X.. Správca dane preto zotrval na zistených skutočnostiach a záveroch tak, ako sú uvedené v protokole
č. 9801401/5/907362/2013/Hud zo dňa 08.03.2013.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval ustanovenie § 49 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z priadnej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.

z. v znení neskorších predpisov“), § 24 ods. 1 Daňového poriadku a k námietkam odvolávajúceho sa,
ktoré sa týkajú nesprávne posúdeného skutkového a právneho stavu uviedol, že z vyššie uvedených
skutočností a z predloženého spisového materiálu zistil, že daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o. ako
dôkaz reálneho dodania tovarov fakturovaných spoločnosťami TINOS, s.r.o. a REVANGE SERVIS,s.r.o., predložil iba faktúry s prílohami (kúpne zmluvy a pokladničné doklady), ale žiadne iné dôkazy
preukazujúce reálne dodanie fakturovaného tovaru osobami uvedenými na faktúrach, nepredložil.
Konštatoval, že podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť, či skutočne došlo k dodávkam

tak,akojeuvedenénafaktúre,slúžiaďalšiedoklady,napr.ajdodacielisty,prepravnédoklady,preberacie
protokoly, evidencie a pod., ktoré však daňový subjekt správcovi dane, ani na jeho výzvu, nepredložil.

Žalovaný konštatoval, že v danej veci bola rozhodujúcou skutočnosť, že daňový subjekt YOPI Agency,
s.r.o., nevyčerpal vlastné dôkazné bremeno, pretože dostatočne nepreukázal opodstatnenosť práva na

odpočítaniedanezfaktúrodspoločnostíTINOS,s.r.o.,aREVANGESERVIS,s.r.o.,tým,ženepreukázal,
že nadobudol tovar od spoločností TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., (ktoré boli uvedené ako
dodávateľ na faktúrach, z ktorých odpočítal daň v zdaňovacom období IV. štvrťrok 2010) a nesplnil
zákonom stanovené podmienky odpočítania dane z pridanej hodnoty.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že z predloženého spisového materiálu

zistil, že správca dane objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností, nepodsunul
iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu YOPI Agency, s.r.o., ale využil prostriedky, ktorými
objasňoval okolnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.

Žalovaný zdôraznil, že pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti

TINOS, s.r.o., a od spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., boli rozhodujúce najmä tieto zistenia:

- Daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., (okrem faktúr a zmlúv) žiadnymi dôkazmi nepreukázal dodanie
tovaru od uvedených spoločností, a ani tieto spoločnosti nepreukázali dodanie tovaru uvedeného na
preverovaných faktúrach daňovému subjektu YOPI Agency, s.r.o..

- Spoločnosť TINOS, s.r.o., so správcom dane nekomunikuje, na adrese sídla sa nenachádza, daňové
priznania od júna 2011 nepodáva, jej jediný konateľ Y. U.G. sa na adrese svojho bydliska nezdržiava,
jeho predvedenie nebolo úspešné.
- Z výpovede L. O.B., ktorý bol konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o., v čase od 30.10.2009 do 17.09.2010
vyplynulo, že doklady spoločnosti by mal mať jej terajší konateľ Y. U.G., ktorému predal spoločnosť.

Podľa jeho tvrdenia, spoločnosť TINOS, s.r.o., mala záložňu v Dobšinej a zaoberala sa predajom
materiálu.
- Jediným konateľom spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., v čase deklarovaných zdaniteľných
obchodov, bol Y.Q. T.. Bývalými konateľmi boli Y. X. (v čase od 02.06.2008 do 23.04.2010) a L. O.B.
(v čase od 23.04.2010 do 25.08.2010). Z výpovede Y.Q. T. (zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa

22.01.2013) je zrejmé, že Y.Q. T. nemal vedomosť o tom, že je konateľom spoločnosti, za spoločnosť
nekonal, v mene spoločnosti neuzatváral žiadne obchody, faktúry, z ktorých si daňový subjekt YOPI
Agency, s.r.o., odpočítal daň z pridanej hodnoty, nevystavil, ani ich nepodpísal a podľa jeho tvrdenia,
sa v rozhodnom čase nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, spoločnosť YOPI Agency, s.r.o.
nepozná.

- Údaje o výške dane v daňových priznaniach spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., k dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október a november 2010, sú nižšie ako je suma uvedená na
preverovaných faktúrach.

Z uvedených skutočností považoval žalovaný za zrejmé, že daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o.,

správcovi dane žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach, z ktorých odpočítal daň,
a na ktorých je ako dodávateľ uvedená spoločnosť TINOS, s.r.o., a spoločnosť REVANGE SERVIS,
s.r.o., skutočne nadobudol od týchto spoločností.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že svedok L. O.B. síce správcovi dane potvrdil, že spoločnosť TINOS,

s.r.o., dodávala tovar daňovému subjektu YOPI Agency, s.r.o., ale jeho tvrdenia, bez preveriteľných
dôkazovzostranyspoločnostíYOPIAgency,s.r.o.aTINOS,s.r.o.,niesúschopnépreukázaťskutočnosti
uvedené na preverovaných faktúrach. Ďalej poukázal na to, že L. O.B., ktorý bol konateľom spoločnosti
TINOS, s.r.o., v čase od 30.10.2009 do 17.09.2010, nemal oprávnenie na konanie za spoločnosť TINOS,
s.r.o., v novembri a decembri 2010, kedy boli vystavené faktúry, z ktorých daňový subjekt YOPI Agency,

s.r.o., odpočítal daň. Svedok L. O. potvrdil iba vystavenie faktúr z augusta a septembra 2010, preto
správca dane ani nemohol túto časť výpovede posudzovať vo vzťahu k preverovaným faktúram z
novembra a decembra 2010. Konštatoval, že výpoveď L. O.B. ohľadom podrobností o obchodovaní
spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., so spoločnosťou TINOS, s.r.o., sa nezhoduje s vyjadrením konateľaspoločnosti YOPI Agency, s.r.o., k týmto obchodným vzťahom. Kým L. O.B. tvrdil, že on preberal drahé
kovyodpánaU.G.,pánX.tvrdil,žepánU.G.drahékovyvždypriniesolnainomaute.Žalovanýpovažoval
za zrejmé, že spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., v čase, keď sa mali uskutočniť deklarované

zdaniteľné obchody a v podstate ani predtým nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť. L. O. bol
konateľnom spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., v čase od 23.04.2010 do 25.08.2010, teda nie v
IV. štvrťroku 2010, keď táto spoločnosť mala dodať spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., strieborné mince.
Žalovaný ďalej uviedol, že L. O. sám potvrdil, že on za spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., nekonal
a spoločnosť nevyvíjala žiadnu činnosť. Jeho tvrdenia o tom, že sa s konateľom spoločnosti REVANGE

SERVIS, s.r.o., stretával pred sídlom spoločnosti, kde preberal tovar, a kde mu odovzdával hotovosť,
nepotvrdil ani Y. T., konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., a nepotvrdil ich ani daňový subjekt
YOPI Agency, s.r.o., ktorý správcovi dane nepredložil žiadne dôkazy o tom, že skutočne nadobudol
tovar od spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o.. Žalovaný konštatoval, že aj bez znaleckého posudku je
zrejmé, že podpisy na faktúrach a zmluvách sú odlišné od podpisov Y. T., ktoré sú v zápisnici správcu
dane z ústneho pojednávania s touto osobou, ktorú Y. T. podpísal pred správcom dane. Správca dane

šetrením u konateľa spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., a preverovaním daňových priznaní tejto
spoločnosti zistil, že spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., nedodala daňovému subjektu YOPI Agency,
s.r.o., tovar uvedený na faktúrach č. XXXXXXXX a č. XXXXXXX a daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o.,
nie je schopný preukázať opak. Vystavenie faktúr a podpísanie zmlúv v mene spoločnosti REVANGE
SERVIS, s.r.o., (neznámou osobou, nie konateľom spoločnosti) ešte nepreukazuje, že spoločnosť

REVANGE SERVIS, s.r.o., dodala fakturovaný tovar spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., pretože technicky
je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či k realizácii daného
plnenia skutočne došlo. Žalovaný považoval za zrejmé, že správca dane hodnotil výpoveď svedka L. O.
nie len samostatne, ale aj v súvislostiach so všetkým, čo pri dokazovaní vyšlo najavo.

Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že správca dane vlastným
preverovaním zistil ďalšie informácie o spoločnostiach TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., (o
sídle, konateľovi, daňovej disciplíne a pod.), ktoré v záujme objektívneho uvedenia všetkých získaných
dôkazov uviedol v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia, a ktoré prispievajú k utvoreniu
celkového obrazu o danej spoločnosti. Z vyššie uvedeného žalovaný považoval za zrejmé, že správca

dane z týchto zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze daňového subjektu, ani ich nepovažoval za
nesplnenie dôkazného bremena daňového subjektu (ako je to uvedené v odvolaní).

Žalovaný k poukázaniu odvolávajúceho sa na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 3Sžf/1/2010 zo dňa
19.08.2010 uviedol, že daňový subjekt nepreukázal, že skutkový stav v posudzovanom prípade je

totožný so skutkovým stavom v danom prípade. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt, ktorý je
zaťažený dôkazným bremenom na ten druh a obsah daňovej transakcie, ktorú deklaruje, nepredložil
také dôkazy, ktorými by preukázal svoje tvrdenia, pretože daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., žiadnym
spôsobom nepreukázal, že spoločnosti TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., ktoré sú na
preverovaných faktúrach uvedené ako dodávatelia, reálne dodali tovar uvedený na faktúrach. Uviedol,

že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, odpočítanie dane z predmetných faktúr uplatnil
neoprávnene, pretože napriek vystaveným faktúram, reálne nedošlo k uskutočneniu zdaniteľných
obchodov osobami uvedenými na faktúrach. Poukázal na to, že uskutočnenie zdaniteľných obchodov
je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, daňový subjekt má možnosť si
obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré by boli schopné zabezpečiť preukázateľnosť uskutočnených

zdaniteľných obchodov správcovi dane. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že je to daňový subjekt,
ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenia o uskutočnení dodania tovaru tak, aby bol jeho nárok
uznanýakooprávnený.Dôkaznápovinnosťjepredaňovýsubjektnieibapovinnosťou,aleajvýznamným
právom, ktoré daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., nevyužil, lebo nepredložil také dôkazy, ktorými by
preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovaných faktúrach. Konštatoval, že

daňový subjekt predloženými faktúrami nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak,
ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia bez akýchkoľvek dôkazov nemali takú výpovednú
hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných
obchodov. Poukázal na to, že daňový subjekt nepreukázal, že preverované faktúry od spoločností
TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., boli vystavené na základe reálneho dodania fakturovaných

dodávok, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 a § 45 ods. 2 Daňového
poriadku.Žalovaný k namietanému nevyhodnoteniu svedeckých výpovedí vo vyrubovacom konaní uviedol, že
svedkovia, ktorých vypočutie navrhol daňový subjekt YOPI Agency, s.r.o., pri ústnom pojednávaní dňa
21.01.2014, správcovi dane uviedli, že boli v skladových priestoroch spoločnosti YOPI Agency, s.r.o. a

videli tam uskladnený tovar, ale žiadny zo svedkov nepotvrdil, že sa jednalo o tovar, ktorý bol dodaný
práve spoločnosťami TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., (spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o.,
mala dodať strieborné tehly, ktorých skladovanie v skladových priestoroch je otázne). N.. I. a C. Y. uviedli,
že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách spoločnosti YOPI Agency, s.r.o., a I. X. uviedla, že bola
v Dobšinej a videla, ako jej manžel preberá tovar od pána U. a platí mu v hotovosti, ale ani jej výpoveď

nepotvrdzuje (vzhľadom na to, že pani X. nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si istá, či je to
skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu, množstve,
kvalite, cene tovaru), že spoločnosť TINOS, s.r.o., skutočne dodala tovar uvedený na preverovaných
faktúrach. Žalovaný konštatoval, že bolo preto logické, keď správca dane výpovede svedkov vyhodnotil
tak,ženeobsahovaližiadnetaképreveriteľnéskutočnosti,ktorébyovplyvnilijehozáverotom,žedaňový
subjekt YOPI Agency, s.r.o., nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie

dane, t.j., že nepreukázal dodanie tovaru spoločnosťami TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o..
Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že zistil, že správca dane nehodnotil svedecké výpovede podľa toho,
či sú v prospech alebo v neprospech daňového subjektu, ale podľa toho, či sú schopné dokázať dodanie
tovaru fakturovaného spoločnosťami TINOS, s.r.o., a REVANGE, s.r.o.. Skutočnosť, že správca dane
uviedol,žetietoosobynemaližiadnyobchodnývzťahsospoločnosťouYOPIAgency,s.r.o.,nemalavplyv

na hodnotenie samotných výpovedí týchto svedkov. Žalovaný konštatoval, že správca dane neuprel
daňovému subjektu YOPI Agency, s.r.o., ním uplatnené právo navrhnúť vypočutie svedkov, pretože
navrhnutých svedkov vypočul a ich výpovede vyhodnotil. Skutočnosť, že správca dane na základe týchto
svedeckých výpovedí nezmenil svoj záver v danej veci neznamená, že výpovede svedkov nehodnotil,
a že jeho postup bol v rozpore s platnými právnymi predpismi, ako je to uvedené v odvolaní. Žalovaný

poukázal aj na to, že daňový subjekt v odvolaní síce uviedol, že správca dane nehodnotil dôkazy
svedčiace v jeho prospech, ale neuviedol, ktoré konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil.

V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie

skutkového stavu veci a prijaté závery o nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítanie
dane v zmysle ustanovenia § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z faktúr od
spoločnosti TINOS, s.r.o., a od spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o., boli správne a následne prijaté
závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov,
ako aj Daňového poriadku.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20.05.2014 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na priebeh konania pred Daňovým úradom Košice, ako aj jeho

rozhodnutie č. 9801401/5/598542/2014 zo dňa 13.02.2014.

Konštatoval, že rozhodnutie žalovaného č. 1100303/1/231465/2014/4897 zo dňa 20.05.2014 je
nezákonné, pričom žalobca bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach. Uviedol, že
predmetné rozhodnutie žalovaného žalobca napadá v celom rozsahu.

Žalobca v podanej žalobe poukázal na to, že ťažiskovou námietkou žalobcu v odvolaní bolo to, že
podľa žalobcu správca dane nepostupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, pretože nevyhodnotil
všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu, pričom takýto postup mal priamy dopad
na hmotnoprávne posúdenie veci. Uviedol, že pre odvolací orgán z ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového

poriadku vyplýva povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní.
Konštatoval, že uvedená povinnosť nie naplnená tým, že odvolací orgán bez ďalšieho len prevezme
strohú argumentáciu správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, rekapituluje skutkové zistenia a
uvedie, že správca dane postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Uviedol, že žalovaný
nerozlišuje medzi tým, ak daňový subjekt nepredloží žiadne dôkazy, a ak daňový subjekt dôkazy

predloží, no správca dane tieto dôkazy nepovažuje za dostatočné. Ak daňové orgány tvrdia, že žalobca
žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že predmetné plnenia dodali spoločnosti uvedené na faktúrach, potom
takéto dôkazy neexistovali, teda nebolo čo hodnotiť.V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca okrem
faktúr, zmlúv a pokladničných dokladov žiadnymi dôkazmi nepreukázal dodanie tovaru. Poukázal na
to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane všetky dôkazy, ktorými mohol a

mal disponovať, no správca dane tieto dôkazy neakceptoval. Ďalej uviedol, že daňový subjekt predložil
zmluvy, faktúry, dodacie listy, pokladničné doklady a taktiež svedok L.. O. potvrdil dodanie tovaru
spoločnosťou TINOS, s.r.o., a REVANGE SERVIS, s.r.o., vystavenie faktúr a uviedol, že podpis a
pečiatka sú jeho, dodacie listy vypisoval zamestnanec T.. P., aj podpis na dodacích listoch je jeho.
Y.. X. nespochybnil obchody uzatvárané L.. O. a svedkovia I.. X., C.. Y. a N.. I., zhodne potvrdili

existenciu tovaru, ktorý žalobca nakupoval od uvedených dodávateľov. Poukázal na to, že žalovaný na
strane jednej uvádza, že faktúry a zmluvy neakceptuje, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek
doklad znejúci na určité plnenie, bez ohľadu na to, či k realizácii daného plnenia skutočne došlo, no na
strane druhej paradoxne absenciu iných listinných dôkazov (dodacie listy, prepravné doklady, preberacie
protokoly, evidencie a pod.), ktoré je tiež možné technicky vyhotoviť, pripisuje na ťarchu žalobcu.

V podanej žalobe žalobca namietal, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že žalobca neuviedol, ktoré
konkrétne dôkazy správca dane nehodnotil. Považoval za otázne, na základe čoho by správca dane
zmenil svoj záver v danej veci, ak výpovede svedkov, ktoré potvrdzujú dodanie konkrétneho tovaru od
spoločnosti TINOS, s.r.o., podľa správcu dane neobsahujú žiadne podstatné a relevantné skutočnosti.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku a uviedol, že nezodpovedá

požiadavke citovanému zákonnému ustanoveniu, ak správca dane stroho uvedie, že vyjadrenia svedkov
neobsahovali žiadne podstatné a relevantné skutočnosti, ktoré by ovplyvnili výsledok kontroly, z
výpovedí svedkov vyplýva, že so žalobcom nemali žiadny obchodný vzťah a išlo o známych konateľa
žalobcu.

Žalobca v podanej žalobe ďalej poukázal na výpovede svedkov C.. Y., N.. I., I.. X. a uviedol, že postup
žalovaného umocňuje tvrdenie žalobcu, že správne orgány nepostupovali podľa ustanovenia § 3 ods. 3
Daňového poriadku, pretože nevyhodnotili všetky dôkazy, teda aj dôkazy svedčiace v prospech žalobcu
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Výsledok takého hodnotenia dôkazov je rovnaký, akoby uvedení
svedkovia popreli dodanie tovaru.

V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na ustanovenie § 74 ods. 2 posledná veta Daňového poriadku
a konštatoval, že doplnenie konania v rámci odvolacieho konania je podľa § 74 ods. 2 Daňového
poriadku podmienené nielen tým, že doplnenie je dôvodné, ale súčasne je v súlade s požiadavkou
zákonností pri rešpektovaní všetkých procesných zásad daňového konania a práv daňového subjektu.

Z uvedeného dôvodu doplnenie konania a odstraňovanie chýb konania, nemôže simulovať postup
prvostupňového orgánu. Poukázal na to, že zo znenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný
v rámci odvolacieho konania správnosť prvostupňového rozhodnutia odôvodňuje skutočnosťami, ktoré
prvostupňové rozhodnutie neobsahuje (napr. L.. O. bol konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o., od
30.10.2009 do 17.09.2010, nemal oprávnenie konať za spoločnosť TINOS, s.r.o. v novembri a decembri

2010, svedkovia C.. Y. a N.. I. uviedli, že sa nezúčastňovali na obchodných aktivitách žalobcu, výpoveď
I.. X. je právne bezvýznamná vzhľadom na to, že nevedela uviesť presný dátum stretnutí, nebola si
istá, či je to skutočne konateľ spoločnosti TINOS, s.r.o., neuviedla žiadne konkrétne informácie o druhu,
množstve, kvalite, cene tovaru). Poukázal na to, že k uvedeným argumentom zabezpečeným žalovaným
v odvolacom konaní, sa žaloba nemohol vyjadriť.

V tomto smere žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/40/2007 zo
dňa 06.12.2007 a uviedol, že absencia povinných náležitostí prvostupňového rozhodnutia je
neodstrániteľnou chybou konania a spôsobuje jeho arbitrárnosť, ktorú v odvolacom konaní nie je možné
odstraňovať.

V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že poukázania na to, že daňové orgány mechanicky, bez
akéhokoľvek hodnotenia a úvahy akceptovali ako pravdivosť výpovede Y.. T. „prispievajú k utvoreniu
celkového obrazu“ o hodnotení dôkazov. Konštatoval, že z obsahu rozhodnutia vyplýva, že daňové
orgány podrobnosti, ako to výslovne uvádzajú v rozpore výpovedí pripisujú vyššiu hodnotu závažnosti,

ako zisteniu, že k ostatným a rozhodujúcim skutočnostiam sa žalobca a svedok L.. O. vyjadrovali
zhodne. Žalobca namietal, že svedok nenesie dôkazné bremeno k svojej výpovedi. Z uvedeného dôvodu
nie je možné svedeckú výpoveď odmietnuť z toho dôvodu, že svedok k výpovedi nepredložil ďalšiedôkazy alebo vyhodnotiť ju ako nepravdivú. Konštatoval, že žalovaný sa s uvedenou námietkou žalobcu
nezaoberal.

Žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný na strane 10 rozhodnutia uvádza, ktoré zistenia boli
rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Bol toho názoru, že z uvedených
piatich bodov sa štyri body vzťahujú k nedostatkom zisteným u iných subjektov, ku ktorým nemôže
žalobca znášať dôkaznú núdzu (body 2 až 5). Žalobca uviedol, že žalovaný na strane jednej uvádza, že
správca dane z týchto zistení nevyvodil stav dôkaznej núdze žalobcu, no na strane druhej uvádza, že ide

o zistenia, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na odpočítanie dane. Považoval za
nepochybné, že aj tieto zistenia viedli k posúdeniu oprávnenosti nároku na odpočítanie dane a konečný
záver o nepriznaní nároku na odpočítanie dane svedčí, že tieto „informácie o dodávateľoch“ pripočítal
na ťarchu žalobcu.

V závere podanej žaloby žalobca poukázal na právne závery Súdneho dvora EÚ vyplývajúcich z

rozsudku vo veci C-18/13 Maks Pen EOOD, z ktorých vyplýva, že samotná skutočnosť, že plnenie
poskytnutéžalobcovineboloskutočnevykonanédodávateľmiuvedenýminafaktúrach,resp.tietofaktúry
neboli podpísané zástupcami dodávateľov, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má
žalobca nárok.

Žalobca taktiež poukázal na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, § 74 ods. 2 prvá veta, 63 ods. 5 druhá veta
Daňového poriadku a konštatoval, že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že žalovaný nepostupoval v
súlade s citovanými ustanoveniami, pretože so zásadnými námietkami žalobcu sa vôbec nevysporiadal
alebo sa vysporiadal len formálne a veľmi vágne.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 navrhol žalobu zamietnuť. Dôvody uvedené v tomto
písomnom vyjadrení žalovaného korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného.

Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
a oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Na pojednávaní súdu dňa 26.11.2014 právny zástupca žalobcu navrhol zrušiť rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v písomnom
vyhotovení žaloby. Podľa jeho názoru správne orgány v danej veci nepostupovali v súlade so zákonom

pri hodnotení dôkazov podľa Daňového poriadku, pričom zároveň vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora
EÚ č. C-18/13 z 13.02.2014 uviedol, že aj daný judikát by mal byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí v
preskúmavanej právnej veci. Poukázal na to, že z obsahu predmetného rozsudku vyplýva hodnotenie
Súdneho dvora EÚ vo vzťahu k osobnej stránke a vecnej stránke zdaniteľného obchodu, a to najmä
v súvislosti s podpisom na faktúrach a s osobami, ktoré konajú za daňový subjekt. Uviedol, že pri

neuznaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, by muselo byť preukázané u daňového
subjektu podvodné konanie a zároveň vedomosť účastníka takéhoto vzťahu o podvodnosti konania.
Konštatoval, že v preskúmavanej právnej veci podľa jeho názoru k naplneniu daných skutočností
nedošlo. Z uvedených dôvodov považoval rozhodnutia správnych orgánov, najmä daňových orgánov
oboch stupňov, za nezákonné.

Poverená zástupkyňa žalovaného poukázala na obsah písomného vyjadrenia žalovaného z 21.10.2014
anavrhla,abysúdvzhľadomnauvedenédôvody,akoajnadôvodyuvedenévodôvodneniachsprávnych
orgánov oboch stupňov, zamietol žalobu ako nedôvodnú.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetomsprávy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z., ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje

skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

Podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom

konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri
rozhodovaní prihliadne; odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť
odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech. V rámci odvolacieho konania môže odvolací
orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo
odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 74 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z., odvolací orgán je oprávnený vykonávať v rámci odvolacieho
konania dokazovanie, ak to považuje za potrebné. Ak odvolací orgán vykonáva dokazovanie, je
povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť účastníkovi konania oboznámiť sa s výsledkami
vykonaného dokazovania.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá a druhá zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon
č. 222/2004 Z. z.“), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku
z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho
konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného.
Úlohou súdu je teda skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s

účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či
obsahovalozákonompredpísanénáležitosti,tedačirozhodnutiesprávnehoorgánubolovydanévsúlade
s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu

je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Účelom dokazovania v daňovom konaní, je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné
pre správu daní. Na tomto základe a v zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, vedie správca

dane dokazovanie, pričom nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane napriek
tomu vykonáva dokazovanie v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Dôkazné bremeno je však
na daňovom subjekte. Podľa zákona platí, že správca dane predovšetkým preukazuje skutočnosti o
úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane (§ 24 ods.
3 Daňového poriadku).

Krajský súd v Košiciach po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu
prvého stupňa k jednotlivým žalobným námietkam uvádza nasledovné:

K žalobnej námietke, že pre odvolací orgán z ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva

povinnosť preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, pričom uvedená
povinnosť nie je naplnená tým, že odvolací orgán bez ďalšieho len prevezme strohú argumentáciu
správcu dane z prvostupňového rozhodnutia, rekapituluje skutkové zistenia a uvedie, že správca dane
postupoval podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, súd uvádza, že žalovaný postupoval v zmysle
ustanovenia § 74 ods. 2 Daňového poriadku a preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu

požadovanom v odvolaní, o čom svedčí odôvodnenie jeho rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že sa
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu. Zároveň je potrebné uviesť, že v podanej žalobe žalobca nekonkretizoval, s ktorými
odvolacími námietkami sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.

K námietke žalobcu, ktorá sa týka dôkazov predložených žalobcom počas daňovej kontroly a ich
následného hodnotenia je potrebné uviesť, že žalobca síce predkladal listinné dôkazy (faktúry s
prílohami - kúpne zmluvy, pokladničné doklady, dodacie listy), ale nepreukázal, že tieto doklady
odzrkadľujú reálne zdaniteľné obchody tak, ako v skutočnosti nastali. Žalobca nepreukázal, že tovar
dodali spoločnosti uvedené na preverovaných faktúrach a správca dane vlastným dokazovaním zistil,

že sa jedná o spoločnosti, ktoré so správcom dane nekomunikujú, spoločnosť TINOS, s.r.o., sa na
adrese nenachádza, spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., už nemá priestory na adrese virtuálneho
sídla. Spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., nepodáva daňové priznania od júna 2011, jej jediný konateľ
Y. U. sa na adrese svojho bydliska nezdržiava, jeho predvolanie nebolo úspešné. Bývalý konateľ
tejto spoločnosti L. O. (v čase od 30.10.2009 do 17.09.2009) nemal žiadne doklady, pretože ich mal

odovzdať terajšiemu konateľovi Y. U.. Svedok L. O. poskytol dňa 26.02.2013 správcovi dane vyjadrenia o
spoločnosti TINOS, s.r.o., o jej činnosti, o jej spolupráci a vzťahu so žalobcom a o spoločnosti REVANGE
SERVIS, s.r.o., ktoré správca dane vyhodnotil aj v súvislosti s ďalšími dôkazmi a zistil, že niektoré z jeho
tvrdení sú v rozpore so zabezpečenými dôkazmi. Jediný konateľ spoločnosti REVANGE SERVIS, s.r.o.,
Y. T., nemal vedomosť ani o tom, že je konateľom spoločnosti, za túto spoločnosť nekonal, v jej mene

neuzatváral žiadne obchody, preverované faktúry nevystavil, ani nepodpísal a podľa jeho tvrdenia sa
v rozhodnom čase sa nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, pričom spoločnosť YOPI Agency,
s.r.o., ani nepozná.Ďalej je potrebné uviesť, že spoločnosť REVANGE SERVIS, s.r.o., v daňových priznaniach k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október a november 2010 vykázala dodanie tovaru a služieb
v nižších sumách, ako sú sumy na preverovaných faktúrach pre YOPI Agency, s.r.o., teda spoločnosť

neodviedla daň z dodaných tovarov. Taktiež z výpisu obchodného registra je zrejmé, že bývalými
konateľmi tejto spoločnosti bol Y. X.Á. (v čase od 02.06.2008 do 24.03.2010) a L. O. (v čase od
23.04.2010 do 25.08.2010).

K žalobnej námietke týkajúcej sa výpovedí svedkov a ich hodnotenia je potrebné uviesť, že správny

orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia detailne konkretizoval výpovede svedkov I., Y.
a X.Á., ktorí odpovedali na otázky správcu dane, tieto ich výpovede vyhodnotil a dospel k záveru, že
vyjadreniasvedkovneobsahovaližiadnepodstatnéarelevantnéskutočnosti,ktorébyovplyvnilivýsledok
daňovej kontroly, nakoľko so spoločnosťou žalobcu nemali žiadny obchodný vzťah, išlo len o známych
konateľa spoločnosti žalobcu pána X.. Skutočnosť, že išlo o známych Y. X., konateľa žalobcu, vyplýva
aj zo zápisnice o ústnom pojednávaní, keď konateľ žalobcu na otázku správcu dane, prečo a v akej

súvislosti navrhuje vypočutie uvedených svedkov odpovedal, že sa jedná o jeho známych, ktorí boli
priamo alebo nepriamo pri obchodných prípadoch, ktoré sa udiali.

K žalobnej námietke, že doplnenie konania v rámci odvolacieho je podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku
podmienené nie len tým, že doplnenie je dôvodné, ale súčasne je v súlade s požiadavkou zákonnosti

pri rešpektovaní všetkých procesných zásad daňového konania a práv daňového subjektu a z tohto
dôvodu doplnenie konania a odstraňovanie chýb konania nemôže simulovať postup prvostupňového
orgánu (zo znenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný v rámci odvolacieho konania správnosť
prvostupňového rozhodnutia odôvodňuje skutočnosťami, ktoré prvostupňové rozhodnutie neobsahuje,
napr. p. O. bol konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o., od 30.10.2009 do 17.09.2010, a preto nemal

oprávnenie konať za spoločnosť TINOS, s.r.o., v novembri a decembri 2010), k tomu súd uvádza,
že skutočnosť, že L. O. bol bývalým konateľom spoločnosti TINOS, s.r.o., vyplýva priamo z výpisu
Obchodného registra Okresného súdu Košice I, pričom tieto argumenty žalovaného sa nachádzali
v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa, teda neboli zabezpečené žalovaným v
odvolacom konaní. Ďalšie skutočnosti ohľadom vyhodnotenia výpovedí svedkov vyplynuli priamo z ich

výpovedí pri ústnych pojednávaniach, na ktorých sa žalobca osobne zúčastnil, a pri ktorých uplatnil svoje
právo klásť svedkom otázky, teda mohol sa k týmto výpovediam vyjadriť už v konaní pred správnym
orgánom prvého stupňa. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v rámci odvolacieho konania nevykonával
dokazovanie, v rámci ktorého by bol povinný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní umožniť žalobcovi
oboznámiť sa s výsledkami vykonaného dokazovania, ale žalovaný len doplnil výsledky daňového

konaniavrámciodvolaciehokonania,čomuumožňujeustanovenie§74ods.2zákonač.563/2009Z.z..
Zároveňjepotrebnéuviesť,žežalobcauvedenúnámietkuvzniesolažvpodanejžalobe,vdôsledkučoho
nie je možné aplikovať právny záver uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/40/2007 zo
dňa 06.12.2007, na ktorý poukazuje žalobca, z ktorého vyplýva, že námietkami a vyjadreniami účastníka
konania sa musí zaoberať správca dane, a to najskôr v odôvodnení rozhodnutia. Preto aj túto žalobnú

námietku týkajúcu sa arbitrárnosti prvostupňového rozhodnutia považuje súd za neopodstatnenú.

Pokiaľ žalobca v podanej žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 Maks Pen
EOOD zo dňa 13.02.2014, zo záverov ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že plnenie poskytnuté
žalobcovi nebolo skutočne vykonané dodávateľmi uvedenými na faktúrach, resp. tieto faktúry neboli

podpísané zástupcami dodávateľov, nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca
nárok, k tomu je potrebné uviesť, že v danom prípade nebolo rozhodujúce iba zistenie, že faktúry
neboli podpísané zástupcami dodávateľov, ale Y.Q. T. konateľ jednej z dodávateľských spoločností -
REVANGE SERVIS, s.r.o., poprel nie len podpísanie, ale aj vystavenie faktúr, ako aj jeho konanie v
mene tejto spoločnosti. V prípade spoločnosti TINOS, s.r.o., bolo rozhodujúce to, že k týmto faktúram

ani žalobca, ani spoločnosť TINOS, s.r.o., nepredložili také dôkazy, ktoré by boli schopné jednoznačne
potvrdiť dodanie tovaru.

Ďalej je potrebné uviesť, že podľa citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ sa má „Smernica Rady
2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty“ vykladať v tom zmysle, že

bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach
vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti
nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že
títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady naposkytnutie plnenia neboli zaznamenané v účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali dokumenty ako
dodávatelia, sa ukázala nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné
konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi,

zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane
bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu, túto skutočnosť overiť.

V danom prípade ako vyplýva z vyhodnotených dôkazov, uvedené obchody mal pre žalobcu realizovať
L. O., čo vyplýva z tvrdení žalobcu i samotného L. O., pričom z predložených dôkazov je preukázateľné,

že žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že sa svojou činnosťou podieľa na sporných plneniach.

Na základe obsahu administratívneho spisu a obsahu dôvodov napádaného rozhodnutia súd v danom
prípadenevidíporušeniezákonaavyhodnotenievykonanýchdôkazovkaždýjednotlivoavichvzájomnej
súvislosti považuje za správne, v súlade so zásadou materiálnej pravdy a voľného hodnotenia dôkazov
podľa § 24 ods. 1, 2 a ods. 4 zákona o správe daní.

V danom prípade ostali sporné skutkové okolnosti žalobcom tvrdených obchodných transakcií, ktoré
správca dane, ani žalovaný, nepovažovali za dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky
na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o dani z pridanej hodnoty. Na splnenie hmotnoprávnych
podmienok uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, ako i § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o

dani z pridanej hodnoty, sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a pokiaľ si platiteľ podľa
daňového priznania uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodaného tovaru, musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako sú deklarované v daňovom doklade.

Súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom správcu dane, aj žalovaného, ktorý zistil a

skonštatoval pri preverovaní jednotlivých obchodných transakcií žalobcu na základe ním predložených
dokladov, že doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky
pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane, a to sa nepodarilo bez pochybností preukázať a objasniť
ani následným výsluchom svedkov.

Pretože rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa sú v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 250k ods.
1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.,konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.