Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3211204806
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3211204806.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Q. X., so sídlom Ul. XX. T. X - XX, B., IČO 30
807 484 proti povinnému: T. L., s. r. o., so sídlom E. XX, IČO: 45 368 147, t.č. vymazaný z Obchodného
registra, o vymoženie 123,61 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. novembra 2014, č. k. 4Er/1456/2011-16, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť
súdnemuexekútoroviJUDr.I.A.trovyexekúcievovýške39,83Eurdo3dníodprávoplatnostiuznesenia.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Bánovce nad Bebravou poveril súdneho
exekútora JUDr. I. A. poverením č. 5301 014494 * zo dňa 15.11.2011 vykonaním exekúcie. Súd prvého
stupňa zistil, že povinný bol ex offo vymazaný z Obchodného registra. Z výpisu z Obchodného registra

Slovenskej republiky a Obchodného vestníka súd zistil, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k.
29CbR/18/2013-27 zo dňa 14.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2014 súd zrušil bez
likvidácie spoločnosť T. design, s. r. o., so sídlom XXX XX E. XX, IČO 45 368 147, zapísanú v obchodnom
registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro, vložke číslo 22667/R a následne vymazal z obchodného
registra z dôvodu, že povinný nemá žiaden majetok (podľa § 8a ods. 1 písm. c) zákona č. 530/2003 Z. z.
o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Právne vec posúdil a exekúciu zastavil

podľa § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s § 58 ods. 1 Ex. poriadku, nakoľko povinný bol pre nemajetnosť
zrušený bez likvidácie a následne vymazaný z obchodného registra. Zároveň povinný nemá právneho
nástupcu, voči ktorému by bolo možné ďalej viesť exekúciu. O trovách exekúcie rozhodol s poukazom
na § 200 ods. 1,5, § 196, § 199, § 203 ods. 2 veta prvá Ex. poriadku a vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov ( § 14 ods. 1,2 ). Trovy súdneho exekútora vyčíslil spolu
s hodnotou DPH na sumu 39,83 Eur (33,199 Eur + 20% DPH 6,64 Eur), na ktorých náhradu zaviazal v

zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného vzhľadom na skutočnosť, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie a v takom prípade znáša trovy oprávnený.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Zastával názor, že nakoľko povinný výmazom
z obchodného registra stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, bol v predmetnej veci daný dôvod na

zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že v prípade zániku
povinného z dôvodu jeho výmazu z obchodného registra má súd možnosť rozhodnúť aj o nepriznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi, čo vyplýva z § 203 ods. 1 Exekučného poriadku a túto
možnosť pripúšťa aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. III ÚS 432/08-16 zo dňa
16.12.2008. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.Krajský súd ako súd odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné vo výroku o zastavení exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť z týchto

dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 24.10.2011, doručeným súdnej
exekútorke JUDr. I. A. dňa 04.11.2011, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie
123,61 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, pobočky Topoľčany č. 700-1511225011-GC04/11 zo dňa 05.09.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.10.2011.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu
Trenčín č. k. 29CbR/18/2013-27 zo dňa 14.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2014, súd
zrušilbezlikvidáciespoločnosťT.design,s.r.o.,IČO45368147,sosídlomE.XX,zapísanúvobchodnom

registri Okresného súdu Trenčín, v oddieli Sro, vo vložke číslo 22667/R. Povinný bol následne dňa
24.05.2014 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,

h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď napríklad
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26. januára 2012,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra

2011) bolo v predmetnej veci potrebné zaoberať sa tým, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného
z obchodného registra, nakoľko táto skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle §
57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia
exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h) Exekučného poriadku, o trovách exekúcie
treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Z ustanovenia § 68 Obchodného zákonníka

vyplýva, že zánik obchodnej spoločnosti nastáva dňom jej výmazu z obchodného registra. Zániku však
musí predchádzať zrušenie spoločnosti, ktoré môže prebehnúť s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak
spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak celý jej majetok prechádza na právneho nástupcu (splynutie,
zlúčenie, rozdelenie spoločnosti).

V predmetnej veci z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného vyplýva, že v danom prípade
nedošlo k splynutiu, zlúčeniu alebo rozdeleniu spoločnosti, čo znamená, že majetok povinného neprešiel
na právneho nástupcu a teda možno vyvodiť, že pokiaľ Okresný súd Trenčín uznesením č. k.
29CbR/18/2013-27 zo dňa 14.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2014, zrušil obchodnú
spoločnosť - povinného bez likvidácie, povinný nemal ku dňu zrušenia žiaden majetok. Preto súd prvého

stupňa postupoval správne, keď exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

S poukazom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení
exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že
uznesenie súdu prvého stupňa bolo v tejto časti v súlade s ustanovením § 374 ods. 4 posledná veta
O.s.p. zo zákona zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého
stupňa z týchto dôvodov:

Podľa § 243b ods. 1 Ex. poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa
predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 243b ods. 3 Ex. poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa §
57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra

2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom
doposiaľ nerozhodol sudca.Podľa § 58 ods. 6 Ex. poriadku v znení účinnom od 01.11.2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

V zmysle § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

Exekučného poriadku, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu

prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Citované ustanovenie § 202 ods. 2 O.s.p. stanovuje zásadu, podľa ktorej proti uzneseniam vydaným
v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné, pokiaľ nie je výslovne
ustanovené, že odvolanie prípustné je (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 14. mája 2013, sp. zn. 3 Cdo 452/2012).

Z dikcie citovaného prechodného ustanovenia § 243b ods. 3 Ex. poriadku vyplýva, že o odvolaní proti
výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013,
sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013. V posudzovanom prípade však podal
oprávnený odvolanie aj proti výroku o náhrade trov exekúcie po 31. októbri 2013, preto bolo na daný
prípad potrebné aplikovať právnu úpravu účinnú od 1. novembra 2013, to znamená už v znení zákona

č. 299/2013 Z. z. zo dňa 4. septembra 2013, v zmysle ktorej novely bolo s účinnosťou od 01.11.2013
novelizované aj ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku. Citované zákonné ustanovenie v znení
účinnom od 01.11.2013 možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí
podľa § 57 nestanovuje, pričom predmetné rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom súdu
prvého stupňa.

Odvolací súd preto dospel k záveru, že podaním odvolania oprávneným v zákonnej lehote bolo
rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka vo výroku o náhrade trov predmetnej exekúcie zo zákona
zrušené a o trovách exekúcie musí opätovne rozhodnúť zákonný sudca súdu prvého stupňa (§ 374 ods.
4 posledná veta OSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .