Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815203012
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7815203012.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného L. S. U., s.r.o., L. XX, X., IČO: 35 792 752,
právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v
Bratislave, Stropkovská č. 3, proti povinnému P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Y. ul. č. XXX, v konaní
o vymoženie 2 764,80 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č.k. 10Er 248/2015 - 18 zo dňa 13.04.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnému vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16441/14 zo dňa 18.12.2014. Zo zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 24.01.2014 zistil, že povinnému bol poskytnutý úver vo výške 1 290 Eur, ktorý sa povinný
zaviazal splácať v 42 mesačných splátkach po 69,12 Eur, pričom celková výška úveru predstavuje sumu

2 903,04 Eur.

Následne súd citoval ust. § 36 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1,2, § 243d ods. 1, 2 zákona č.
233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 5, § 54 ods. 1, 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník), a uviedol, že zmluva o

revolvingovom úvere zo dňa 24.01.2014 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Spolu s úverovou zmluvou
účastníci konania uzavreli aj rozhodcovskú zmluvu dňa 24.01.2014, ktorú súd prvého stupňa považoval
za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská zmluva bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o
úvere, obe zmluvy sú formulárovými zmluvami, preto povinný nemal možnosť ovplyvniť obsah a znenie
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva nebola osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v prípade
sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu odopiera možnosť brániť svoje práva

pred všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie. Namietal, že súd prvého
stupňa nerešpektoval základnú zásadu procesného práva zásadu prekážky zahájenej veci. Zastával
názor, že súd nesprávne vyložil ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva

bol dohodnutá tak, že v prípade sporu majú obe zmluvné strany možnosť domáhať sa svojich práv voči
druhej strane na všeobecnom súde alebo rozhodcovskom súde. Právo spotrebiteľa je teda z pohľadu
hmotného práva jednoznačne zachované až do okamihu podania žaloby na jednu z rozhodovacích
autorít. Povinný sa nijako nebránil proti nárokom oprávneného a nenamietal ich. Poukázal na dôvodovú
správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nebola

podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej a
nestanoví žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3M Cdo 14/2011 a 6 M Cdo 9/2012 a zdôraznil, že povinný mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej
zmluvy a to pred a po jej uzavretí, bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy,
čo potvrdil aj svojim podpisom. Súčasne mal povinný možnosť od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v
lehote 14 dní od uzavretia zmluvy. Z tohto dôvodu neobstojí záver súdu, že povinný nemal možnosť

meniť obsah zmluvy. Argument súdu prvého stupňa, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú
zmluvu nepovažoval za legálny argument, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto
uzavretých zmlúv. Súčasne mal spotrebiteľ možnosť v prípade aktívneho prístupu možnosť menovať
rozhodcu, ktorý bude vec rozhodovať, no svoje právo nevyužil. Poukázal na inštitút priemerného
spotrebiteľa a uviedol, že jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva v rozpore so základnými

zásadami.Vtejtosúvislostipoukázalnaviacerérozhodnutiavšeobecnýchsúdov azdôraznil,žepovinný
nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri ich podpise, ale mal
možnosť vyžiadať si všetky dokumenty od oprávneného a preštudovať ich a následne sa rozhodnúť či
ich podpíše. K okamžitému podpisu zmluvy nebol nútený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške

127,98 Eur.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 16441/14 zo dňa 18.12.2014 s právoplatnosťou dňa
31.12.2014 a vykonateľnosťou dňa 04.01.2015, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému sumu 2 764,80 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne a 0,85 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 69,12 Eur od 02.04.2014 do 22.04.2014, zo sumy 69,12 Eur od 02.05.2014 do

zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 02.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 02.07.2014 do
zaplatenia, zo sumy 69,12 Eur od 02.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 2 488,32 Eur od 05.08.2014 do
zaplatenia, to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania neprevýšia sumu 1
290 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi
iba úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 2 764,80 Eur do zaplatenia, a trovy právneho

zastúpenia 485,10 Eur.

Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere č. 82300065854 zo dňa 24.01.2014 (v spise na č.l. 14)
uzavretejmedziúčastníkmikonaniavyplýva,žepovinnémubolposkytnutýúvervovýške1290Eur,ktorý
sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 42 mesačných splátkach po 69,12 Eur. Oprávnený predložil

aj rozhodcovskú zmluvu č. 8300065854, ktorú účastníci konania uzavreli dňa 24.01.2014 súčasne so
zmluvou o revolvingovom úvere.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o revolvingovom

úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom
na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený
poskytol povinnému úver v rámci svojho podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorému bol ako
spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom v priebehu odvolacieho konania
nebolo oprávneným preukázané, že povinný pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v
danom prípade správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa
a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z
rozhodcovskej zmluvy, ktorá priamo nebola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere a ktorú účastníci
konania uzavreli v rovnaký deň ako zmluvu o revolvingovom úvere t.j. dňa 24.01.2014. Podľa bodu
5 Rozhodcovskej zmluvy, akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami

vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní
pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto
stálych rozhodcovských súdov: a/ Rozhodcovský súd v Bratislave b/ Slovenský arbitrážny súd zriadený
Slovak arbitration court so sídlom v Bratislave, c/ Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený

pri Victoria legal arbiter s.r.o.so sídlom v Banskej Bystrici d/ Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri
spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorá bude oprávnený vec prejednať
a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej

podmienky, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a to
aj napriek tomu, že ustanovuje možnosť voľby, ktorá je však len iluzórna, a v konečnom dôsledku
núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len
ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný

vlastnoručne podpísal. Povinný, ako spotrebiteľ, sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to
či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu
neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ za následok, že táto podmienka je od počiatku
neplatnou.

Odvolací súd uvádza, že dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bolo vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá oprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať
a rozhodcovský rozsudok vydať. To predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť
a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovskýrozsudok nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V predmetnom prípade súd prvého stupňa
v rámci právomoci zverenej mu Exekučným poriadkom teda správne posudzoval platnosť dojednanej
rozhodcovskej doložky a správne posúdil, že nebola dojednaná platne, a preto správne zamietol žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený
nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a ostatným
účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné trovy konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.