Rozsudok Judgement was issued on Friday, January 18, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/153/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206218053
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Mrázova

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1206218053.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave rozhodol sudkyňou JUDr. Zlatou Mrázovou v právnej veci

navrhovateľky: S. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, D., zastúpená Mgr. Viktóriou Sabolovou,
advokátkou, so sídlom Záhradnícka 23, Bratislava, proti odporcovi: K. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom t.
č. Ľ.. U. X, D., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal.
K. Č. a mal. S. Č., obaja bytom u matky, zastúpení kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Bratislave takto:

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky S. Č., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a odporcu K. Č., nar. XX.XX.XXXX
uzavreté dňa XX.XX.XXXX na Mestskom úrade v D. X. - W. zapísané v knihe manželstiev vo zväzku

XX, ročník XXXX, strane XX, por. č. XXX rozvádza.

Súd zveruje mal. K. Č., nar. XX.XX.XXXX a mal. S. Č., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky.

Odporca je povinný prispievať na výživu mal. K. Č. sumou 170 € mesačne a mal. S. Č. 160 € mesačne,
vždy do 15 - teho dňa mesiaca vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou výroku rozsudku

o rozvode manželstva.

Spravovať majetok a zastupovať mal. K. Č. a mal. S. Č. je oprávnená navrhovateľka.

Súd styk odporcu s mal. K. Č. a mal. S. Č. neupravuje.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 01.08.2006 sa navrhovateľka domáhala rozvodu manželstva s odporcom

a úpravy výkonu práv a povinností rodičov k mal. deťom K., nar. XX.XX.XXXX a mal. S., nar.
XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že po narodení syna došlo u odporcu k výrazným zmenám v
správaní, začala sa u odporcu prejavovať agresivita. Správaním odporcu dochádzalo k obmedzovaniu
osobnej slobody navrhovateľky a agresívne výstupy často končili fyzickým napadnutím navrhovateľky.
Odporca bránil navrhovateľke v styku s jej rodinou, priateľmi, slovne ju urážal. Tento stav pretrvával
aj po narodení dcéry Janky. Po niektorých fyzických napadnutiach vyhľadala navrhovateľka lekársku
pomoc a bolo jej poskytnuté lekárske ošetrenie vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Bratislave. Po

poslednomfyzickomnapadnutídňa08.07.2006polekárskomošetrenípodalanavrhovateľkanaodporcu
trestné oznámenie. Po incidente zo strachu pred odporcom opustila spoločné bydlisko a prechodne
sa odsťahovala k svojej matke do W.. V auguste 2005 opustil odporca spoločnú domácnosť. Medzi
manželmi došlo k vzájomnému citovému odcudzeniu a manželstvo je iba formálne.Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka W. D., oboznámil sa listinnými
dôkazmi a to sobášnym listom, rodným listom mal. K. Č., mal. S. Č., lekárskymi správami, dokladmi
o výdavkoch navrhovateľky, potvrdeniami o poberaní prídavku na dieťa a rodičovského príspevku,
výpisom z registra priestupkov odporcu, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/77/2006, spisom tunajšieho
súdu 4Tp/3/2007, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 28P/294/2006, uznesením Krajského súdu v Bratislave

č. k. 4Tp/3/2007, znaleckým posudkom znalca K.. Ľ. S., a ďalšími listinami tvoriacimi obsah spisu a
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla skutočnosti zhodne ako v podanom návrhu.
Poukázala na skutočnosti, že vzťahy medzi účastníkmi boli napäté vzťahy ešte pred manželstvom,
partner ju fyzicky aj psychicky napádal. Po uzavretí manželstva v roku 2003 očakávala, že správanie

odporcu voči nej sa zlepší, k čomu však nedošlo. V máji 2006 si odporca nasťahoval do ich bytu priateľku
a bývanie sa stalo nielen pre navrhovateľku ale pre deti neúnosné. V júni 2006 sa odporca s priateľkou
odsťahoval do podnájmu. K rodine sa už nevrátil. Manželstvo s odporcom považuje za trvalo a hlboko
rozvrátené. Navrhla, aby obidve deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a aby zastupovala a
spravovala majetok mal detí ona. Styk otca s mal. deťmi žiadala zakázať. Poukázala na to, že mal. Martin

sa odmieta s otcom stretávať vzhľadom na to, že citové väzby medzi nimi sú narušené. Mal. Martin sa
jej sťažoval, že otec ho pred spolužiakmi ťahal za vlasy, buchol do brucha a kričal na syna. Keď boli s
otcom na prechádzke otec mu prikázal, aby sám seba fackal lebo si grgol. Neprimerane prísne sa voči
synovi správal aj doma, už za malé neposlušnosti na K. otec kričal. Maloletá S. je sluchovo postihnutá.
Jej citové väzby sa k otcovi nevyvíjali a ani nevznikli v pozitívnom smere a v podstate ani nevznikli.

V čase keď sa S. narodila odporca s rodinou nebýval, navštevoval ich iba sporadicky. Doposiaľ bola
navrhovateľka nezamestnaná, poberala rodičovský príspevok, naposledy vo výške 158,67 € a prídavky
na deti vo výške 42,50 €. Mal. K. navštevuje 8. ročník ZŠ a mal. S. začala navštevovať prípravný ročník
ZŠ. Odporca prispieva na výživu detí mesačne sumou 132,88 €.

Z uvedených finančných prostriedkov uhrádzala náklady na bývanie ako aj všetky potreby mal. detí. Ako
ručiteľka spláca hypotekárny úver mesačne 100 €, ktorý odporca vo väčšej miere minul na svoje potreby.
Výživné žiadala na mal. K. vo výške 170 € a mal. S. vo výške 160 € mesačne.

Odporca na pojednávaní súdu súhlasil s rozvodom manželstva. S vylúčením stretávania s deťmi

nesúhlasil. Uviedol, že aj keď o mal. S. nič nevie chce sa ako otec podieľať na jej výchove a starostlivosti,
rád by pomáhal vie, že S. má zdravotné problémy. So synom K. mali veľmi dobré vzťahy. V roku 2006
začal ovplyvňovať proti nemu navrhovateľku jej otec čo sa nepriaznivo prejavilo aj v správaní K. voči
odporcovi ako otcovi. Svokor a navrhovateľka stavali odporcu pred synom do zlého svetla.

Odporca potvrdil, že v roku 2005 nadviazal známosť s inou ženou. O deti sa však naďalej staral,
nakupoval veci do domácnosti, po skončení vyučovania vozil mal. K. zo školy domov, brával ho so
sebou na športové podujatia. V konaní sp. zn. 28P/294/2006 tunajší súd mu upravil styk s deťmi a to
za prítomnosti navrhovateľky. On má však obavy so stretávaním s deťmi bez prítomnosti iných osôb
(svedkov). Pretože sa stala taká situácia, že pri náhodnom stretnutí mal. K. v Tescu mu syn ukazoval

nejaké obscénnosti (zdvihnutý prst) a hoci to ako otec nechal bez povšimnutia, navrhovateľka oznámila
polícii,ženaháňalsynaposídlisku.Pokiaľnebudúurčenépresnépravidlámástrachsostretávaniasaso
synom. Stretávanie si predstavuje tak, že by syna nevyzdvihol v byte kde bývajú deti s navrhovateľkou,
aležebysamohlistretnúťvcukrárnialebonašportoviskuajzaprítomnostinavrhovateľky.Stretávanieza
prítomnosti svokra W. D. nepovažuje za prijateľné, lebo v roku 2006 podal na svokra trestné oznámenie

a konanie nie je ešte právoplatne skončené. Postupne keby si K. zvykol, by sa mohol styk upraviť inak a
rozšíriť. Výživné na deti spolu vo výške 330 € mesačne je pre odporcu neprijateľné, preto že je dlhodobo
nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť na 15 - ročnú dcéru z prvého manželstva, ktorej prispieva
mesačne 50 € a má mesačného syna K. na výživu ktorého prispieva v rámci spoločnej domácnosti,
ktorú vytvoril s matkou mal. K.. Odporca pracuje príležitostne, brigádnicky, mesačne zarobí cca 450

€. Mal záujem o miesto operátora v Orange ale pretože nemá maturitu nebol prijatý. Taktiež na úrade
práce sa zaujímal o pracovné miesto na chodbe bol oznam s ponukou brigády na zber ovocia. Má
ukončené vzdelanie v odbore spojový mechanik, primerané miesto sa mu nedarí získať. Využíva všetky
možnosti ako zarobiť peniaze napr. kamarátovi vymaľoval byt, priviezol z cudziny auto, pomáhal pristavebnýchprácach.Narekvalifikáciunemáfinančnéprostriedky,vedomosťžeajprostredníctvomúradu
práce je takáto možnosť nemal. Písomné potvrdenie o hľadaní zamestnania nemá. Keď sa zaujímal o
prácu telefonicky alebo osobne a pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodol o potvrdenie nepožiadal.

Vzhľadom na svoje finančné možnosti je schopný výživné poskytovať na obidve deti spolu vo výške 80
€ mesačne, na mal. K. vo výške 50 € a na mal. S. vo výške 30 €. Dokázal by sa postarať o deti aj v
rámci striedavej starostlivosti, ktorú navrhol tak, že dva týždne by boli deti u navrhovateľky a dva týždne
u neho. Býval by s nimi u svojich rodičov, vozil by ich ráno do školy, po vyučovaní by ich priviezol domov.
S mal. S. aj keď má vadu sluchu by sa dokázal nejakou hravou formou dorozumievať. Znakovú reč by

sa učil spoločne s dcérkou cez internet.

Svedok W. D. uviedol, že navrhovateľka je jeho dcéra. Odporca sa v čase uzatvorenia manželstva s
navrhovateľkou javil ako seriózny človek. Pred piatimi rokmi sa
dozvedel, že odporca sa správal voči navrhovateľke násilnícky, je ľahtikár, zobral si pôžičku 300.000
Sk, navrhovateľka je ručiteľka, do bytu kúpili chabé zariadenie a ostatné minul na svoje účely. Vzťah

odporcu k mal. deťom K. a S. nie je dobrý, S. sa otca bojí a K. sa nechce s otcom stretnúť lebo ho bil
aj za drobné neposlušnosti. Svedok sa s mal. K. stretáva raz za týždeň, ale vnuk nerád hovorí o otcovi.
Svedok mal záujem aj snahu, aby vzťah medzi odporcom a deťmi fungoval na prijateľnej úrovni, avšak
traumu z odporcu má nielen navrhovateľka, ale aj mal. K.. Chcel u mal. K. vzbudiť záujem o stretávanie
sa s odporcom, keď vnukovi naznačil, či by neskúsil takú možnosť vnuk nechcel.

Kolízny opatrovník mal. detí uviedol, že v rámci zabezpečovania starostlivosti o deti vykonal šetrenie
v bydlisku maloletých, pohovor s mal. K. a matkou detí. Zistil, že deti žijú s matkou v byte, ktorý je
udržiavaný na vysokej sociálnej hygienickej úrovni. Mal. K. sa vyjadril, že sa nechce s otcom stretávať a,
že sa otca bojí. Keby sa otec zmenil a bol k nemu milý a keby stretnutia boli ešte v prítomnosti niekoho

ďalšieho mohli by sa stretávať.

Kolízny opatrovník navrhol riešiť stretávania otca s mal. deťmi na neutrálnej pôde v Krízovom centre
Nádej aj za prítomnosti tretej osoby. Zo začiatku by sa mohol styk upraviť na základe výsledkov zo
stretnutí v centre ako aj záverov, ktoré by centrum odporučilo. Výživné požadované navrhovateľkou

považoval vzhľadom na sluchové postihnutie mal. S. a pubertálny vek mal. K. za adekvátne ich
potrebám.

Maloletý K. pri pohovore pred súdom dňa 20.06.2011 (13 - ročný) uviedol, že má rôzne záujmy, baví
ho floorball, ktorý hráva v škole, rád sa bicykluje, ale pomáha aj mame pri upratovaní alebo sa hrá so

sestrou S.. Starý otec (W. D.) ho bráva so sebou na rybačku a učí ho rybolovu. S otcom sa nestretáva,
má na neho zlé spomienky. Keď ešte bývali spolu otec ho bil a nútil, aby sám seba fackal, bral mu
peniaze, ktoré mal od babky. Na otca je nahnevaný, nechce sa s ním stretávať a ani na neutrálnej pôde.

ZrodnéholistuvydanéhodňaXX.XX.XXXXOkresnýmúradomBratislavaX.vyplýva,ževknihenarodení

matričného úradu N. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXX je zapísané dňa XX.XX.XXXX
narodenie dieťaťa K. Č., otec dieťaťa je zapísaný K. Č., nar. XX.XX.XXXX a matka dieťaťa je zapísaná
S. D., nar. XX.XX.XXXX.

Z rodného listu vydaného Mestskou časťou Bratislava - R. K. dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v knihe

narodení matričného úradu vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX je zapísané dňa
XX.XX.XXXX narodenie dieťaťa S. Č., otec dieťaťa je zapísaný K. Č., nar. XX.XX.XXXX a matka je
zapísaná S. Č., nar. XX.XX.XXXX.

Zo sobášneho listu vydaného dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že v knihe manželstiev matričného úradu

Mestskej časti Bratislava - W. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XXX je zapísané uzavretie
manželstva dňa XX.XX.XXXX K. Č. a S. D..

Z listu vlastníctva č. XXXX, k.ú. C. vyplýva, že byt na D. XX C. D., na X. poschodí, byt č. XX je v
spoluvlastníctve K. Č. a S. Č.E. W.. D. v podiely 1/1.

Z lekárskej správy zo dňa 22.09.2006 vyhotovenej MUDr. Ľubicou Braunovou, pedopsychiatričkou,
vedúcou lekárkou DS Poliklinikou Karlová Ves Bratislava vyplýva, že mal. K. Č., nar. XX.XX.XXXXtrpí prechodnou tikovou poruchou, ktorá je reakciou na stresovú situáciu vyvolanú problémami medzi
rodičmi.

Z lekárskej správy zo dňa 02.05.2007 vyhotovenej MUDr. Zuzanou Koštálovou, všeobecnou lekárkou
pre deti a dorast so sídlom Giatros, s.r.o., Bebravská 3, Bratislava vyplýva, že mal. S. Č., nar.
XX.XX.XXXX bola pri vyšetrení v ambulancií ustráchaná, plačlivá a podľa údajov matky má dieťa obtiaže
s komunikáciou aj v rodine, ustráchaná a plačlivá je aj v rodinnom prostrední.

Z lekárskej správy zo dňa 19.11.2007 vyhotovenej hore uvedenou lekárkou vyplýva, že mal. S. Č. má
vrodenú vývojovú chybu sluchu, je plačlivá, nie je ochotná komunikovať v ambulancii s cudzími ľuďmi.

Zo stanoviska triednych učiteliek k prejavom správania K. Č., žiaka 4. A triedy ZŠ Žitavská 1, Bratislava,
vyhotoveného dňa 20.11.2007 vyplýva, že v druhom ročníku K. pracoval a správal sa bezproblémovo,
postupom času sa u neho začali prejavovať rôzne ťažkosti pri učení. Prestal komunikovať so spolužiakmi

aj vyučujúcimi, bol veľmi utiahnutý, zakríknutý. Začali u neho problémy s koncentráciou pozornosti,
neskôr sa u neho prejavili aj očné tiky. Začali sa prejavovať aj problémy v učení. V školskom roku
2006/2007 všetky tieto ťažkosti prestali. V poslednom období sa z neho stáva utiahnutý a zakríknutý žiak
a nastali problémy v učení. Jeho pozornosť je veľmi nesústredená, je tichý a nerád rozpráva o rodine.

Zo správy z psychologického vyšetrenia vykonaného dňa 29.11.2007 PhDr. Kornéliou Dibarborovou,
detskou klinickou psychologičkou vyplýva, že u K. Č.X., nar. XX.XX.XXXX bol zistený inteligenčným
testom PDW vysoký nadpriemer (celkový IQ = 131). Počas vyšetrenia v neprítomnosti matky mal. Martin
opisuje strach zo stretnutia s otcom, opakovane bol cieľom jeho agresívneho správania i svedkom
agresie voči matke. Citlivo vníma a reaguje na ataky otca, má z neho strach, spontánne vyjadril

želanie, aby sa s ním nemusel vôbec stretávať. Psychologička v správe poukázala na okolnosť, že ako
mimoriadne nadané dieťa potrebuje pre optimálny rozvoj schopností pokojné a stimulujúce zázemie.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava II č.k. Tp 275/06 vyplýva, že na odporcu bolo uznesením
vyšetrovateľa OR PZ Bratislava II zo dňa 21.10.2006 pod sp. zn. 1510/1-OVK-BA2-2006 vznesené

obvinenie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, b/, e/ ods. 2 písm. d/
Tr. zákona. Konanie nie je právoplatne skončené.

Zo žiadosti odporcu ako obvineného o prepustenie z väzby zo dňa 20.11.2006 vyplýva, že ani v
jednom z prípadov označených navrhovateľkou nespôsobil jej ublíženie na zdraví, ale aj keď to výslovne

nerozvádza v podstate sa k trestnej činnosti priznal, ale len pokiaľ ide o psychické pôsobenie voči
poškodenej t.j. v danom prípade navrhovateľky a pokiaľ ide o skutočnosť, že ju viackrát udrel, ale bez
následkov zranenia.

Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.01.2007 č.k. 4Tpo 3/07 vyplýva, že obvinený K. Č.,

nar. XX.XX.XXXX sa prepúšťa z väzby na slobodu. Súd dospel k
záveru, že nie je daná dôvodná obava, že by mohol obvinený pokračovať v trestnej činnosti, keďže aj
rozhodnutím súdu bola eliminovaná jeho možnosť denného bezprostredného kontaktu s poškodenou, v
danom prípade navrhovateľkou, tým že tomuto bol zakázaný vstup do bytu a prístup k poškodeným.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 28P/294/2006 vyplýva, že do rozvodu boli mal. deti K. Č. a S. Č.,
zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platiť výživné na mal. K. v sume 2.500 Sk
a na mal. S. v sume 1.500 Sk mesačne. Stretávanie s deťmi bolo upravené tak, že s mal. K. je odporca
oprávnený stretávať sa každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18. hod., s mal. S. prvú párnu
sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky.

Z výpisu z registra priestupkov Obvodného úradu Bratislava zo dňa 10.11.2010 vyplýva, že odporca má
v evidencii priestupkov od roku 2007 nasledovné záznamy:
- č. 2010/216 - obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obvodný úrad Malacky konanie
zastavil.

- č. 2010/696 - obvinený z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Obvodný úrad Bratislava
priestupkovú vec dňa 19.04.2010 odložil.Zo záverov súdnoznaleckého psychologického posudku č. 10/2010 PhDr. Ľudovíta Juráša Csc., znalca
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých súd zistil nasledovné: osobnosť
mal. K. sa vyznačuje nadpriemernými intelektovými schopnosťami, nadaním, zníženým sebavedomím,

prežitými traumatickými zážitkami v detstve, aktuálne pubertálnymi konfliktami, zvýšenými potrebami
bezpečia a autonómie, ale i potrebami súhlasu a dominancie. Aj po sľuboch otca, že môžu nadviazať
na pekné spoločné zážitky z minulosti v rámci športových a kultúrnych aktivít a pokračovať v nich aj v
budúcnosti ako aj vysvetlení, že ho má otec rád a že aby sa aspoň stretávali ako v kamarátskom vzťahu
mal. K. odmietol. Z posudku jednoznačne vyplýva, že mal. K. sa odmieta stretávať s otcom v dôsledku

negatívnych zážitkov zo vzťahu s otcom z jeho výchovného vedenia syna a psychotraumatických
zážitkov z rodinného prostredia v minulosti. Zo vzťahu s otcom a pôsobením otca v rodine v minulosti,
verbalizuje strach z otca.

Znalec v doplnení posudku konštatuje, že analýzou výsledkov v jednotlivých osobnostných testoch vo
vzájomnom vzťahu je jednoznačne preukázané, že v osobnosti otca významne dominuje agresívne

správanie v intertemporálnych vzťahoch zatiaľ čo v osobnosti matky sa jedná o obrannú agresiu, ktorá
mohla dráždivo pôsobiť na agresivitu otca a tiež podnecovať u neho nespokojnosť s prežívanou intimitou
v manželstve.

Znalec nevyhodnotil agresivitu odporcu ako výrazne nesocializovanú, surovú, naprosto neovládateľnú,

hrubého antisociálneho typu.

Podľa znalca pokiaľ by sa nezmenili postoje a názory mal. K. o otcovi, nedosiahol by porozumenie
problémového otca a jeho akceptáciu, a násilím by bol nútený stretávať sa s otcom, mohlo by to viesť
k posilňovaniu jeho odporu k otcovi a negatívnym zmenám v jeho osobnostnom vývine i psychickom

zdraví.

Mal. S. ovláda komunikáciu len v posunkovej reči, ktorá je špecifická a ovláda ju iba matka a brat. Má
špecifické vývinové problémy. Pri spoločnom sedení rodičov so znalcom sa k otcovi správala ako k
cudziemu človeku.

Znalec odporučil styk otca s rodinou v minimálnej frekvencii a krátkodobého trvania v spoločnom
stretávaní rodičov s deťmi na dohodnutých miestach. Znalec mal za to, že nie je nutné zakázať styk
mal. K. s otcom. Mal. S. nie je nutné zakazovať styk s otcom pri stretávaní sa celej rodiny. Až neskôr,
po zoznámení sa s ním, bude si môcť vytvoriť k otcovi vzťah, pričom ťažko určiť obdobie kedy ho bude

vnímať ako rodinného príslušníka resp. otca.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 36/2005 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) účelom manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.

Podľa § 23 ods. 1 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od
manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a

pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaná o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že manželstvo neplní svoj účel, medzi účastníkmi
panuje hlboký a trvalý rozvrat, jednoznačne odmietli obnovenie manželského spolužitia, preto súd

rozhodol tak, že ich manželstvo rozviedol. Ako príčiny rozvratu manželstva súd považuje predovšetkým
názorové nezhody, rozdielnosť pováh účastníkov, egoistické správanie odporcu voči navrhovateľke, čo
malo za následok vzájomné odcudzenie a citové ochladenie medzi účastníkmi.

Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd

upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.Podľa § 24 ods. 2 ZoR ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť
o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch

rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou
osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá
osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri

schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby,
stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku
schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 24 ods. 5 ZoR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti
jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati
domáhať na súde.

Podľa § 62 ods. 1 a 3 ZoR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí

podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4,5 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Zhodnotením vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že zverenie mal. K. a mal. S. do osobnej
starostlivosti navrhovateľky je na prospech a v záujme maloletých detí vzhľadom na lepšie predpoklady
navrhovateľky pre výkon a starostlivosť detí, z hľadiska stability budúceho výchovného prostredia, čo
potvrdil aj kolízny opatrovník detí. V znaleckom posudku znalec PhDr. Ľudovít Juráš, CSc., sa vyjadril k
stretávaniu detí s otcom v minimálnej frekvencii a v krátkodobom trvaní. Súd nezistil skutočnosti, ktoré

by vylučovali zverenie detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Odporcovi bola poskytnutá v zmysle jeho návrhu možnosť osobných stretnutí (asistovaných stretnutí)
s deťmi v Centre Nádej na Švabinského ul. 7 v Bratislave. Odporca nevyužil možnosť asistovaného
stretávaniasasdeťmi,bolpasívny.Zadanejsituácievzhľadomnavážnenarušenévzťahymedzirodičmi

detí ako aj otca s mal. synom, súd neupravil dočasne styk s mal. deťmi. Je na zodpovednosti rodičov,
aby našli spôsob na postupné vytváranie citových väzieb medzi otcom a mal. deťmi.

Striedavú starostlivosť, ktorú navrhol odporca súd pri zhodnotení a posúdení všetkých okolností daného
prípadu nepovažoval za dôvodnú keď mal za to, že nie je v záujme mal. detí.

Spornou otázkou medzi účastníkmi bola výška výživného. Navrhovateľka žiadala, aby súd uložil
odporcovi povinnosť prispievať na výživu na mal. K. sumou 170 € mesačne a na mal. S. sumou 160
€ mesačne.Odporca platí mesačne na výživu mal. K. sumu 82,18 € a mal. S. sumu 49,79 €. Uvedené výživné
bolo určené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 22.05.2007 č. k. 28P/294/2006-63- a podľa odporcu je

vzhľadom na jeho zárobkové možnosti vysoké. Žiadal, aby pri určovaní jeho vyživovacej povinnosti súd
zohľadnil, že je nezamestnaný, bez trvalého príjmu, pracuje len príležitostne, brigádnicky, má ďalšie dve
vyživovacie povinnosti, na výživu dcéry z prvého manželstva prispieva sumou 50 € mesačne, stará sa
o mal. syna Marka. Zamestnanie si hľadal a hľadá, ale bol odmietnutý zamestnávateľmi.

Príjem navrhovateľky predstavovali rodičovské príspevky a prídavky na deti (r. 2011 - 528 €+2255 € =
2783 € za rok, r. 2012 - 384,80€ + /89,10 € = 473,39 € za rok). V evidencii uchádzačov o zamestnanie
je vedená od 01.02.2012 do 11.01.2013. Dňa 16.01.2013 uzavrela dohodu o pracovnej činnosti so
spoločnosťouAdelaCallspol.sr.o.,odmeňovanábudepodľapracovnéhovýkonu.Príjemnavrhovateľky
z tejto činnosti nemohol byť zistený nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu jej pracovnoprávny trval tri dni.
Navrhovateľka platí mesačne úver vo výške 100 €.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti k mal. deťom vychádzal súd z mesačných nákladov
na zabezpečenie potrieb pre deti.

Zošpecifikácienákladovnamal.detizarok2012vyplývajúvýdavkynamal.K.mesačnevovýške296,10

€. Z nich najvyššiu položku tvoria výdavky na stravu 120 € a na oblečenie 40 € na učebnice predstavujú
15 €, na drogériu a hygienické potreby 10 €, na voľnočasové aktivity 15 € a poplatky za mobilný telefón
predstavujú mesačne 5 €. Ďalšie výdavky súvisiace s bývaním predstavujú mesačne 87,10 € (celkové
náklady na bývanie mesačne 261,31 €: 3 členovia domácnosti = 87,10 €).

Výdavky na výživu mal. S. predstavujú mesačne 281,10 €. Najvyššiu položku tvoria výdavky na stravu v
sume 90 €, výdavky na oblečenie predstavujú sumu 30 € mesačne, drogéria a hygienické potreby činia
10€.Mal.S.začalavškolskomroku2012/2013navštevovaťšpeciálnuzákladnúškolu-prípravnýročník.
Školské pomôcky, školné, stravovanie v školskej jedálni a poplatky za družinu a cestovné predstavujú
40 €. S navštevovaním školy bolo potrebné mal. S. nakúpiť všetky školské pomôcky, školskú tašku,

prezuvky. Náklady na bývanie predstavujú tak ako u K. mesačne sumu 87,10 €.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom, ktoré sú na výživu a starostlivosť rodičov plne
odkázané, je jednou zo základných povinností každého z rodičov a to podľa ich síl a zárobkových a
majetkových schopností a možností, pričom aj keď treba prihliadnuť na reálne schopnosti a objektívne

možnosti uplatnenia rodičov (pracovné príležitosti), nemožno činiť sporným, že povinnosťou každého
rodiča je venovať všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy všetkých svojich detí bez rozdielu a
ohľadu na to, či tieto žijú s ním v spoločnej domácnosti, keďže každé dieťa má právo, na vytvorenie
čo najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj. Pri určení rozsahu výživného prihliada súd i na
celkové majetkové pomery rodiča najmä ak je tento schopný prinášať určité výnosy,

keďže toto zodpovedá zásade, že rodičia a deti majú žiť na rovnakej životnej úrovni, čo treba chápať tak,
že dieťa nesmie byť prerušením spolužitia rodičov ukrátené na svojich právach a teda musí dostať to čo
by sa mu dostalo, ak by rodičia i naďalej spolu žili a toto by sa mu malo dostať nie len v majetkovej sfére.

Pri určovaní výšky výživného súd neberie ohľad iba na skutočné príjmy rodičov, ale berie do úvahy aj

zárobkové možnosti každého z rodičov, ktoré závisia od ich pracovnej kvalifikácie, vzdelania, schopností
a tiež je rozhodujúce, či tu je alebo nie je skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne
podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.

Nie je tiež sporným, že práca a osobná starostlivosť vynaložená jediným z rodičov na dieťa predstavuje

materiálnu hodnotu zodpovedajúcu príspevku druhého rodiča, pričom jej rozsah je závislý od veku,
zdravotného stavu a potrieb dieťaťa.

Nemožno tiež pri určení rozsahu výživného neprihliadať i k tomu, že plnenie tejto povinnosti zodpovedá
i plneniu in natura (nielen peňažné) ale i vecné, najmä keď toto slúži k uspokojeniu potrieb dieťaťa

či jeho záľubám, či upevneniu jeho zdravotného stavu, keď navyše toto plnenie je zdravému vývoju
nenahraditeľné žiadnou finančnou čiastkou.Výživné, ktoré požadovala navrhovateľka vzhľadom na preukázané náklady podľa názoru súdu
zodpovedá potrebám mal. detí.

Súd sa nemohol stotožniť s tvrdením odporcu, že nie je v jeho v finančných možnostiach prispievať
na výživu viac ako v ním požadovanej výške. Odporca má stredné vzdelanie technického zamerania.
Neuvádzal žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili riadne sa zamestnať. Jeho obranu, ž si hľadal
zamestnanie, že vynaložil všetky svoje schopnosti a možnosti, aby sa zamestnal a dosahoval pravidelný
príjem považoval súd za účelové. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že si zamestnanie hľadal

a, že bol odmietnutý zamestnávateľom, že sa pokúsil aj rekvalifikáciou, zvýšiť si príležitosť nájsť si
pracovné miesto. Nepreukázal ani ním tvrdené príjmy.

Vzhľadom na uvedené je preto nutné skonštatovať, že odporca nevyvinul dostatočné úsilie na zlepšenie
svojej ekonomickej situácie, ani dostatočnú vôľu na dosiahnutie zárobku z pracovnej činnosti.

Súd poukazuje tiež na okolnosť, že nemohol vziať do úvahy ďalšie dve vyživovacie povinnosti, nakoľko
odporca žiadnym spôsobom nepreukázal povinnosť ani výšku výživného na mal. dcéru z prvého
manželstva a ani skutočnosť, že mu vznikla povinnosť a stará sa o mal. syna K..

Súd určil, že zastupovať mal. deti a spravovať ich majetok bude navrhovateľka. Zastupovanie mal. detí

a správa ich majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade
nebol upravený styk odporcu s mal. deťmi na čas po rozvode, súd rozhodol tak, že navrhovateľka bude
plniť uvedené rodičovské povinnosti sama.

Dokazovanie výsluchom svedkov navrhnutých odporcom súd nevykonal keďže vykonaným dôkazmi
považoval za dostatočné preukázané skutočnosti dôležité pre rozhodnutie.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma svoje predošlé priezvisko. (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine)

Manžel, ktorý po uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska. (§ 27 ods. 2 Zákona o rodine)

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny
výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.