Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 3, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/243/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201335
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113201335.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľky: A.. W. L.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom E., I. XXXX/X, zastúpená JUDr. Luciou Čavojskou, advokátkou so sídlom
Nitra, Štefánikova 5, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu
finančného spotrebiteľa OFS, so sídlom Nitra, Petzwalova 12, zastúpený JUDr. Luciou Čavojskou,
advokátkou so sídlom Nitra, Štefánikova 5, proti odporcovi: Rapid Life životná poisťovňa, a.s., so sídlom
Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 25C/114/2013-182 zo dňa 02. apríla 2012 v spojení s opravným

uznesením č.k. 25C/114/2013 - 227 zo dňa 29. júla 2013, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania
z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
III. Návrhy na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3689/2012
Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19.01.2012. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet
Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. O trovách konania rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu
trov konania k rukám jej právnej zástupkyni JUDr. Lucii Čavojskej v sume 151,36 eura a vedľajšiemu
účastníkovi na strane navrhovateľky náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Lucii
Čavojskej v sume 151,36 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ust. § 3 ods. 1, § 51, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, 4 písm. k), 5, § 53a ods.
1, 2 , § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy), § 4 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 1, 2, § 17 , § 35, § 40 ods. 1 písm. c), g), j), §

41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, čl. 3 ods. 1, čl. 6 Smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých zmluvných podmienkach a s poukazom na vykonané dokazovanie dospel k záveru,
že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona č.
244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaní.Zvykonanéhodokazovaniamalpreukázané,žedňa26.07.2007
navrhovateľka s odporcom uzavrela poistnú zmluvu prostredníctvom zástupkyne - svedkyne Ing. I.. V
časti XV bod 2 všeobecných poistných podmienok si mali účastníci dohodnúť rozhodcovskú doložku.
Rovnako mal za preukázané, že odporca v priebehu zmluvného vzťahu dodatkom č. 2 doplnil všeobecné

obchodné podmienky (VPP) v časti XVII o bod 11b tak, že poistený mal v lehote 30 dní možnosť
odmietnuť dojednanie o rozhodcovskom súde, čo zverejnil na internete, a o čom sa navrhovateľka
dozvedela až po doručení rozhodcovského rozsudku. Keďže dňa 14.07.2010 ( t.j. pred uplynutím troch
rokov od uzavretia zmluvy) požiadala navrhovateľka o zrušenie zmluvy, odporca jej zaslal oznámenieo zániku zmluvy zo dňa 20.07.2010 , v ktorom vykonal aj vyúčtovanie poistnej zmluvy s preplatkom
navrhovateľky. Podľa Všeobecných poistných podmienok sa pohľadávka odporcu za vyplatenú províziu
vyporiada pri ukončení zmluvy zápočtom, čo sa nestalo a dodatkom č. 4 došlo k zmene Všeobecných

poistných podmienok v časti XVII bod 7a tak, že táto pohľadávka zanikne po troch rokoch trvania zmluvy,
inak je odporca oprávnený ju vymáhať pred rozhodcovským súdom. V tomto smere odporca tvrdil,
že ich zástupkyňa pri podpise zmluvy mala navrhovateľke výšku provízie oznámiť, navrhovateľka však
informovaná zástupkyňou odporcu o výške provízie za uzavretie zmluvy nebola. Odporca v zmysle
rozhodcovskej doložky podal návrh na rozhodcovský súd - Arbitrážny súd Košice, so sídlom Košice,

Alžbetina 41, ktorý dňa 19.01.2012 vydal rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3689/2012, ktorým bola
navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi istinu 51,45 eura a trovy konania v sume 276 eura.
Súd prvého stupňa predmetnú poistnú zmluvu posúdil ako spotrebiteľskú, pri uzatváraní ktorej
odporca konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto postavenie dodávateľa a
navrhovateľka, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti,
vystupovala v pozícii spotrebiteľa. Okrem toho obsah zmluvy bol odporcom vopred pripravený, pričom

rovnakýformátzmluvynavrhovateľposkytovalvšetkýmklientom,vdôsledkučohonavrhovateľkanemala
možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať. Navyše bolo preukázané, že pred podpisom zmluvy
nebola so všeobecnými poistnými podmienkami ani dostatočne oboznámená. Navrhovateľka síce
potvrdila, že mala vedomosť o rozhodcovskej doložke, ale nepoznala jej význam a zástupkyňa odporcu
jej to nevysvetlila. Podľa názoru súdu prvého stupňa tento nedostatok nemôže konvalidovať ani podpis

navrhovateľky pod prehlásením, že už nič nechce k produktu vysvetliť a súhlasí s ním, keďže toto
prehlásenie sa týka rozsahu dojednania o poistení navrhovateľky. Navrhovateľka sa domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku v zákonnej 30 dňovej lehote a to jednak pre neplatnosť rozhodcovskej
doložky, ktorú považovala za neprijateľnú podmienku a taktiež z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. g) a j)
zákona č. 244/2002 Z.z. Podľa názoru súdu navrhovateľka nemá povinnosť uviesť konkrétne písmená

§ 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z., pretože podstatný je obsah návrhu, v ktorom navrhovateľka uviedla
konkrétne len ust. § 40 ods. 1 písm. g) a j), avšak ako dôvod uviedla aj neplatnosť rozhodcovskej doložky,
čo je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c). V danom prípade
právomoc rozhodcovského súdu - Arbitrážny súd Košice mala byť založená rozhodcovskou doložkou
upravenou v bode 2 časti XV Všeobecných poistných podmienok. Súd prvého stupňa predmetnú

rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná
s navrhovateľkou a ktorá spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech navrhovateľa, čím je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.
1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. Poukázal na to, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej
veci je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne, pričom nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od
neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok nezáväznosť
rozhodcovského rozsudku. Svoj záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprel o to, že navrhovateľka
si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

poistnými podmienkami, mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako celok podpísať. Podľa
názoru súdu odporca mal predložiť navrhovateľke návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým
spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že navrhovateľke sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie

sporov v rozhodcovskom konaní. Svedkyňa ako zástupkyňa odporcu potvrdila, že pri uzatváraní zmluvy
s navrhovateľkou o rozhodcovskej doložke nehovorila. Odporca sa svojej zodpovednosti za uzavretie
neprijateľnej rozhodcovskej doložky nemohol zbaviť ani poukazom na princíp "ignorantia iuris non
excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech navrhovateľky,
pretože rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa

(poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, avšak jeho uplatnenie v
neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne
okolnosti prípadu. Tento nedostatok nemohol odporca odstrániť ani dodatkom k všeobecným poistným
podmienkam, ktoré robil odporca jednostranne. Bol toho názoru, že vytvorenie dodatku k všeobecným
poistným podmienkam o podstatnej náležitosti ohľadne rozhodcovskej doložky, ktorá sa má individuálne

dojednať a zverejniť ho na internete s tým, že sa o ňom navrhovateľka hádam dozvie, je zjavné
porušenie § 53 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pretože ohľadne dodatkov išlo o jednostrannú
zmenu, a preto nemohli konvalidovať vzniknutý rozpor rozhodcovskej doložky so zákonom. V tomto
smere poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 M Cdo 9/2012zo 16. januára 2013 a sp. zn. 2 M Cdo 1/2012 zo dňa 31.01.2013. Súd prvého stupňa predmetnú
rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú aj pre rozpor s č.l. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS a s §
53 Občianskeho zákonníka a to pre hrubý rozpor s dobrými mravmi , čím je daný dôvod na zrušenie

rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 psím. j) zákona č. 244/2002 Z.z. Dôvodil tým, že odporca
ako navrhovateľ v rozhodcovskom konaní nijako uplatnenú sumu 51,45 eura nešpecifikoval, pričom
výška tejto sumy nie je v rozhodcovskom rozsudku nijako zdôvodnená. Okrem toho odporca začal
rozhodcovské konanie bez toho, aby dal možnosť sa o dlhu navrhovateľke vôbec dozvedieť. Predmetné
rozhodcovské konanie i výber rozhodcu vážne narušili rovnosť účastníkov v rozhodcovskom konaní v

neprospech navrhovateľky ,ktorá nemala možnosť podieľať sa na výbere rozhodcovského súdu, čím je
daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z..
Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/3689/2012 Arbitrážneho
súdu Košice, zo dňa 19.01.2012 zrušil a to z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. c), g), j) zákona
č. 244/2002 Z.z. V tomto smere dodal, že účasť vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky na
prejednanie veci nemala žiaden vplyv. Zároveň v zmysle § 2 ods. 2 a položky 3 sadzobníka súdnych

poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd prvého stupňa neúspešného odporcu
zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku v sume 331,50 eura na účet Okresného súdu Nitra.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a navrhovateľke, ktorá bola
v konaní úspešná, priznal náhradu trov konania v sume 151,36 eura, pozostávajúce z trov právneho
zastupovania advokátkou. Súd prvého stupňa priznal trovy právneho zastúpenia za štyri úkony právnej

pomoci (prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní v dňoch 21.02.2013 a 02.04.2013) po
30,03 eura, t.j. 60,07 eura znížené o 50%, keďže právna zástupkyňa zastupovala navrhovateľku a
vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky. Ku každému úkonu priznal režijný paušál v sume 7,81
eura. O trovách konania vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP
a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane navrhovateľky priznal náhradu trov konania v sume

151,36 eura , pozostávajúce z právneho zastupovania, a to za štyri úkony právnej pomoci po 30,03
eura (60,07 eura znížené o 50%, prevzatie veci, podanie návrhu, účasť na pojednávaní 21.02.2013,
02.04.2013). Ku každému úkonu priznal režijný paušál po 7,81 eura.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého
stupňa zmeniť a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvého stupňa. Odporca napadnutý rozsudok považoval za nepreskúmateľný,
čo má za následok jeho arbitrárnosť. Uviedol, že navrhovateľka v návrhu neoznačila rozhodujúce
skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm.
c) Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom na skutočnosti týkajúce sa neplatnosti rozhodcovskej

doložky poukázala až na pojednávaní dňa 21.02.2013, čo výrazne prekračovalo zákonnú lehotu na
podanie žaloby podľa § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Z uvedeného dôvodu mal súd
prvého stupňa návrh v tejto časti z dôvodu jej oneskoreného podania zamietnuť. Odporca pritom
zastal názor, že rozhodcovská doložka uzavretá medzi ním a navrhovateľkou neodporovala dobrým
mravom. Preto považoval za nesprávny aj záver súdu, podľa ktorého je rozhodcovská doložka v

danom prípade neplatná pre rozpor s ust. § 53 OZ, teda pre hrubý rozpor s dobrými mravmi (§
40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní). Okrem toho súd prvého stupňa v napadnutom
rozsudku poukazoval na ust. § 53 ods. 1 OZ obsahujúce všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve aj vo väzbe na ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ upravujúce špeciálnu neprijateľnú
podmienku, ktorá od spotrebiteľa požaduje neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením

jeho záväzku. Predmetom konania na rozhodcovskom súde však nebolo žiadne konanie, kde by sa
prejednával nárok na zaplatenie akejkoľvek sankcie za nesplnenie záväzku navrhovateľkou, preto je
ust. § 53 ods. 4 písm. k) OZ na daný prípad neaplikovateľné. Odporca v ďalšom poukazuje na
postup uzatvorenia poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky v danom prípade, z ktorého je zrejmé,
že zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva č. 4433290051 , ale osobitne aj

Všeobecné poistné podmienky, a rovnako aj osobitne zmluvné dojednania č. 1/2007 k poistnej zmluve.
Osobitné zmluvné dojednania pritom nemusela podpísať a to bez toho, aby to malo vplyv na jej
práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V
prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní navrhovateľkou by rozhodcovská doložka
nebola vôbec vznikla. Podľa názoru odporcu preto neobstojí konštatovanie súdu , že navrhovateľka

nemala možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať a preto pred podpisom Všeobecných poistných
podmienok nebola ani dostatočne oboznámená. V tomto smere opätovne poukázal aj na dodatok
č. 2 všeobecných poistných podmienok a to čl. XVII. Časť bod 11b , v zmysle ktoré navrhovateľka
mohla odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní od vydania Všeobecných poistných podmienok ,čo však neučinila. Bol toho názoru, že v zmysle ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú
všeobecné poistné podmienky poistiteľa vtedy, ak sú k nej pripojené alebo boli pred uzatvorením zmluvy
tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. Z výpovede navrhovateľky jasne vyplýval, že aj za

stavu, kedy nerozumela právnemu dôvodu vzniku jej záväzku voči odporcovi, ktorý bol predmetom
rozhodcovského konania, rozhodne si pri uzatváraní poistnej zmluvy s odporcom bola plne vedomá
toho, že zároveň s poistnou zmluvou uzatvára aj rozhodcovskú doložku, ktorú chápala tak, že keď
si nebude plniť povinnosti z uzatvorenej poistnej zmluvy, tak bude odporca môcť od nej vymáhať
neuhradené platby. Z uvedeného je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky v danom prípade

bolo výsledkom slobodného rozhodnutia navrhovateľky, nešlo ani o neprijateľnú podmienku, keďže
navrhovateľka mohla túto podmienku individuálne ovplyvniť (aj vylúčiť) bez toho, aby tým bol ovplyvnený
zvyšok poistného vzťahu a dojednanie rozhodcovskej doložky bolo plne v súlade s právnymi predpismi
Slovenskej republiky. Tým, že obe zmluvné strany prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, došlo
k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Namietal, že súd prvého stupňa v odôvodnení
nijako neobjasňuje, v akých procesných právach či povinnostiach vychádzajúcich z rozhodcovskej

doložky mal byť na úkor navrhovateľky zvýhodnený tak, že zvýhodnenie malo byť dokonca značnou
nerovnováhou vo vzťahu ku právam navrhovateľky, ako aj neobjasňuje v čom, spočíva konštatovaný
hrubý rozpor dojednanej rozhodcovskej doložky z dobrými mravmi. Rovnako súd prvého stupňa
neodôvodnil jeho záver o porušení právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa pri rozhodovaní
rozhodcovského súdu , napriek tomu, že konštatoval dôvodnosť žaloby podľa § 40 ods. 1 písm. j/ Zákona

o rozhodcovskom konaní. Ohľadne dôvodu na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1
písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní dodal, že rokovací poriadok Arbitrážneho súdu v Košiciach
upravuje postup konania pred rozhodcovskom súdom, vrátane skráteného konania, pri ktorom odkazuje
aj na primeranú aplikáciu ust. § 172 a nasl. OSP . Záverom dodal, že súd prvého stupňa napriek
konštatovaniu, že účasť vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky na prejednanie veci nemala

vplyv, priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, hoci sa nijako nezaslúžil o výsledok sporu,
v dôsledku čoho je otázna účelnosť trov právneho zastúpenia v tomto konaní.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
navrhovateľka si ju osobitne nevyjednala a nemala na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

poistnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju ako celok podpísať. Súd prvého
stupňa správne považoval rozhodcovskú doložku za neplatnú pre rozpor s čl. 3 ods. 1 smernice rady
EHS 93/13 ako aj s § 53 Občianskeho zákonníka. Zdôraznila, že základnou zásadou spotrebiteľských
zmlúv je , že nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciu absolútnej neplatnosti takejto

podmienky. V tomto smere poukázala ja na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo
dňa 21.03.2012.
Písomným podaním doručeným Krajskému súdu v Nitre dňa 18.07.2013 (po uplynutí odvolacej lehoty)
odporca doplnil odvolanie o ďalšie odvolacie dôvody. Na toto podanie odvolací súd neprihliadol, pretože
v zmysle ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutia napáda a dôvody odvolania môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Právny zástupca odporcu prevzal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa dňa 23.04.2013, lehota na podanie odvolania odporcovi začala plynúť
dňa 24.04.2013 a uplynula dňa 08.05.2013 (štátny sviatok), preto posledným dňom odvolacej lehoty bol
deň 09.05.2013, do kedy mohol doplniť dôvody odvolania.
V priebehu odvolacieho konania odporca podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 18.10.2013 (č.l.

256 spisu) navrhol podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP prerušiť konanie do skončenia konania vedeného
pred Ústavným súdom SR pod č.k. Rvp 5052/2012 z dôvodu, že sa v tomto konaní rieši otázka, ktorá
môžemaťvýznampretotosúdnekonanie.Uviedol,žepredmetomkonanianaÚstavnomsúdejeústavná
sťažnosť dotýkajúca sa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012, ktorého závery súd
prvého stupňa považoval pre vec právne významné. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II

ÚS 499/2012, ktorým bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 v totožnej veci,
považoval za pravdepodobné, že aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 bude zrušené.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu
(§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP),
prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania podľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásením

rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k
záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej treba podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny
potvrdiť a vo výroku o trovách konania ho podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 OSP zrušiť a v rozsahu
zrušenia vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Rozhodcovské konanie je osobitný druh civilného konania, ktoré sa môže uskutočniť v prípade
súkromnoprávnych sporov, pre ktoré zákon pripúšťa uzavretie rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej
doložky). Rozhodcovská zmluva má procesnú povahu. Zákon vyžaduje k uzavretiu rozhodcovskej

zmluvy písomnú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
(rozhodcovskejdoložky).Vecnýmúčinkomrozhodcovskejzmluvy(rozhodcovskejdoložky)jeoprávnenie
rozhodcu rozhodnúť vymedzené spory. Z hľadiska osobných účinkov sa rozhodcovská zmluva vzťahuje
na obidve zmluvné strany, prípadne na ich univerzálnych a singulárnych nástupcov, pokiaľ to strany v
zmluve výslovne nevylúčili. Účastník rozhodcovského konania sa môže podanou žalobou na príslušnom

súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodov § 40 ods. l zákona o rozhodcovskom
konaní. Z uvedeného vyplýva, že možnosť preskúmať rozhodcovský rozsudok umožňuje zákon o
rozhodcovskom konaní, ktorý vzhľadom na charakter vybavenia sporovej veci medzi účastníkmi súdny
prieskum pripúšťa. Nejde však o preskúmanie veci z pohľadu správnosti aplikácie noriem, ktoré na daný
prípad dopadajú, ale ide väčšmi o dôvody, ktoré sa týkajú podstaty prípustnosti zákonného priebehu
rozhodcovského konania (dôvody podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní).

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len "zákon o rozhodcovskom konaní") účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský
rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo

sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského
konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská
zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní
namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol
takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola

na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského
rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého
vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny
nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol

rozhodcovskýrozsudokovplyvnenýtrestnýmčinomrozhodcu,účastníkovkonaniaaleboznalca,zaktorý
bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na
ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o

žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a/ a c/, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa§43ods.2zákonaorozhodcovskomkonaní,aksúdzrušírozhodcovskýrozsudokzinéhodôvodu,

ako je uvedený v odseku 1, rozhodcovská zmluva zostáva v platnosti. Rozhodcovia zúčastnení na
zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení. Ak sa
účastníci konania nedohodnú inak, budú noví rozhodcovia ustanovení podľa § 8.
V prípade, ak niektorý z účastníkov oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť
zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona

o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma najmä pri sporoch,
ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ v prípade žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku z
dôvodu uvedenom v § 40 ods. 1 písm. j) cit. zákona. V takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o
žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k
porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní

rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka, v súvislosti s dojednaním
neprijateľných zmluvných podmienok. Otázku, či pri dojednaní rozhodcovskej doložky ide o neprijateľnú
podmienku treba posudzovať na jednej strane podľa vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa a na druhej strane z pohľadu judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä v súvislosti
s ochranou spotrebiteľov ako slabšej strany.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe
poistnej zmluvy č. 4433290051 zo dňa 26.07.2007 medzi navrhovateľkou (poistníkom) a odporcom
(poisťovateľom). Odporca v postavení žalobcu v rámci rozhodcovského konania sa svojím návrhom
zo dňa 02. 01. 2012 doručeným Arbitrážnemu súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, domáhalproti navrhovateľke v postavení žalovanej zaplatenia peňažnej sumy 51,45 eura. Rozhodcovský súd
jeho návrhu vyhovel a dňa 19. 01. 2012 vydal rozhodcovský rozsudok pod sp. zn. 2C/3689/2012,
ktorým uložil navrhovateľke povinnosť uhradiť odporcovi peňažnú sumu vo výške 51,45 eura spolu

s trovami rozhodcovského konania vo výške 276 eur. Následne sa navrhovateľka, ktorej bola táto
povinnosťuložená,domáhalasvojímnávrhomdoručenýmsúduprvéhostupňadňa16.01.2013zrušenia
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 ods. 1 písm. g), j) Zákona o rozhodcovskom konaní a
zároveň namietala aj neplatnosť rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní odporcu dospel k záveru o vecnej správnosti napadnutého

rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže medzi účastníkmi konania ide o spotrebiteľský
vzťah, navrhovateľka vystupujúca v postavení spotrebiteľa a odporca v postavení dodávateľa, je
súd oprávnený aj bez návrhu skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve a uplatnenú v
rozhodnutí rozhodcovského súdu, ako aj preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky. Odvolací
súd poukazuje na to, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení
§ 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára

dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá
skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že
spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ
bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej

zmeny.
Odvolací súd zastáva zhodný názor ako súd prvého stupňa, že predmetný rozhodcovský rozsudok je
v rozpore so zákonom, pretože zaväzuje navrhovateľku na plnenie, ktoré je právne nedovolené a v
rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru odvolacieho súdu dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky
vyplývajúce z Osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4432290051 v čl. 2, kde

je uvedené, že ,,Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím
podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že
sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému
konaniu v zmysle XV. Časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú
doložku.", vyznieva jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže navrhovateľka toto dojednanie pri

uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. O platnú doložku by išlo iba v prípade
individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý
význam a všetky dôsledky tohto dojednania. V danom prípade tak predmetná rozhodcovská doložka
prakticky vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky
spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že táto

rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (navrhovateľke v tomto konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku) právo v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom
na uvedené súd prvého stupňa správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku
spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej
neplatnosť a zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 2C/23689/2012 Arbitrážneho súdu Košice, zo dňa

19.01.2012 podľa § 40 ods. 1 písm. c), j) zákona o rozhodcovskom konaní.
Odvolací súd námietku odporcu, že navrhovateľka v návrhu neoznačila rozhodujúce skutočnosti
svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní, považoval za nedôvodnú, pretože z návrhu na začatie konania je zrejmé, čoho
a na základe akých skutočností sa domáhala navrhovateľka v tomto konaní, a to bez ohľadu na to, či

navrhovateľka v návrhu presne vymedzila dôvody v zmysle ust. § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní. Navyše navrhovateľka žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala v zákonnom
stanovenej 30 - dňovej lehote odo dňa jeho doručenia.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval

za potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi odporcu uvedenými v podanom odvolaní, pretože
s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva pri odôvodnení súdneho
rozhodnutia sa nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (viď uznesenie NS SR sp.zn. 2Cdo
216/2012 a nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03-30).

Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej podľa § 219 ods.
1 OSP ako vecne správny potvrdil.
Vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1
písm. f) OSP zrušil z dôvodu, že výroku súdu prvého stupňa, ktorým priznal vedľajšiemu účastníkovina strane navrhovateľky náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Lucii Čavojskej
v sume 151,36 eura, nezodpovedá konštatovanie súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, podľa
ktorého účasť vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky na prejednanie veci nemala vplyv. Napriek

uvedenému konštatovaniu súd prvého stupňa priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia bez toho, aby odôvodnil účelnosť takto vynaložených trov
vedľajším účastníkom. Rovnako tak sa súd prvého stupňa nevysporiadal so skutočnosťou, že advokátka
JUDr. Lucia Čavojská v danom prípade mala na základe plnomocenstva zastupovať navrhovateľku
a zároveň aj vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky v tomto konaní. V ďalšom konaní preto

bude povinnosťou súdu prvého stupňa rozhodnúť opätovne o náhrade trov konania. Svoje rozhodnutie
súd prvého stupňa riadne odôvodní tak, aby bolo preskúmateľné a spĺňalo tak náležitosti súdneho
rozhodnutia predpokladané v ust. § 157 ods. 2 OSP. Zároveň v novom rozhodnutí súd prvého stupňa
rozhodne aj o trovách celého konania, vrátane tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).
V súvislosti s návrhom odporcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP odvolací súd
rozhodol tak, že tento návrh na prerušenie konania zamietol. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie §

109 ods. 2 písm. c) OSP upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie
konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné
opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber,
resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie
tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného

súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní (§ 6 OSP) a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana
práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti
konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 21. 10. 2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010). Odvolací súd dodáva, že na

prerušenie konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona by bol dôvod v prípade, že by išlo o
takú otázku, ktorú súd nie je oprávnený riešiť, pretože spadá do právomocí iného orgánu, napr. aj
Ústavného súdu SR, prípadne ak prebieha konanie o takejto otázke, ktorá v konečnom dôsledku môže
mať vplyv na rozhodnutie vo veci. Takou by bola okolnosť alebo skutočnosť, ktorá má vplyv priamo
na merito veci. V danom prípade sa v konaní pred Ústavným súdom SR sp. zn. II. ÚS 382/2013

nerieši otázka významná pre toto konanie (vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25C/114/2013),
keďže Ústavný súd SR skúma porušenie práv žalovaného vyplývajúcich z Ústavy SR, avšak nezaoberá
sa neprijateľnosťou samotnej rozhodcovskej doložky, pričom preskúmanie jej neprijateľnosti patrí do
právomoci všeobecného súdu, t.j. v tomto prípade okresného súdu.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.