Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/313/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413204508
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5413204508.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany

Nemčekovej, členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, právne
zastúpeného GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. 25, 811 02 Bratislava, IČO:
35 893 893, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Veličná, so sídlom 027 54 Veličná, IČO: 00
191 205, v konaní o zaplatenie 2.070,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/56/2013-108 zo dňa 17.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/56/2013-108 zo dňa 17.04.2014 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.070,57 Eur, úrokov
z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 05.04.2012 do zaplatenia a trov konania vo výške
371,12 Eur. Podľa žaloby žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.070,57 Eur,
úrokov z omeškania a na náhradu trov konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že na základe
Zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/08/20460 poskytol žalovanému účelový spotrebný úver vo výške
42.873,74 Eur na nákup traktora. Žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a preto žalobca požiadal

o predčasné splatenie úveru ku dňu 28.11.2011 v zmysle všeobecných zmluvných podmienok, ktoré
boli súčasťou zmluvy. Z následne vykonaného vyúčtovania vyplývalo, že žalobca ku dňu 15.03.2012
evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 3.137,61 Eur. Z tejto dňa 13.04.2012 žalovaný
zaplatil čiastku 1.067,04 Eur. S poukazom na vykonané dokazovanie, mal okresný súd z úverovej
zmluvy preukázanú existenciu úverového vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako
dlžníkom s tým, že existencia tohto vzťahu medzi stranami nebola sporná. Podľa okresného súdu
žalobca preukázal, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou predpísanej leasingovej plátky, a preto v

novembri 2011 vyhlásil predčasnú splatnosť spotrebného úveru. Žalovaný bol opakovane v omeškaní
s viacerými splátkami, v dôsledku čoho v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami bola
opakovanežalovanémuvyrubenázmluvnápokuta.Výškuašpecifikáciužalovanejistinymalokresnýsúd
preukázanú a zdôvodnenú podľa špecifikácie predloženej žalobcom s tým, že žalovaný svoje tvrdenia
o včas realizovaných úhradách ničím nepreukázal. Ohľadom úrokov z omeškania okresný súd rozhodol
podľa návrhu žalobcu v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 Občianskeho
zákonníka a v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a priznal žalobcovi úroky z omeškania vo

výške 9 % ročne zo sumy 2.070,57 Eur od 05.04.2012 do zaplatenia. O trovách konania okresný súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu
trov konania v celkovej sume 371,12 Eur. Tieto trovy predstavovali zaplatený súdny poplatok vo výške
124,- Eur, poplatok za vyhotovenie rovnopisu podaní vo výške 10,- Eur a trovy právneho zastúpenia zadva úkony právnej služby v sume 91,29 Eur za jeden úkon, čo spolu s paušálnou náhradou hotových
výdavkov vo výške 7,21 Eur a vo výške 7,81 Eur a spolu s DPH vo výške 20 %, zodpovedá sume 237,12
Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietal, že zaplatil

všetky splátky úveru podľa zmluvy a všetky ďalšie nároky sú neopodstatnené. Ak by nájomca nezaplatil
ktorúkoľveksplátkuúveru,došlobykodobratiupredmetuleasingu,apretoistina,ktorúžalobcažiada,nie
je nezaplatenou istinou. Tieto tvrdenia žalovaný preukazoval výpisom zo saldokonta, ktoré potvrdzuje,
že žalovaný zaplatil všetky predpísané splátky. Žalobca mohol žiadať len úroky z omeškania, u ktorých
ale nemožno požadovať ďalšie úroky z omeškania. Žalobca vo finančnom vyúčtovaní uvádzal, že si
uplatňuje zmluvné pokuty a úroky z omeškania, preto súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho

posúdenia, keď žalovanému priznal úrok z omeškania. Občiansky ani Obchodný zákonník neumožňujú
veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Cdo 2041/2008).
Žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh žalobcu v
časti uplatneného úroku z omeškania zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd uznesením č.k. 14Cob/313/2014-139 zo dňa 29.10.2014 vyzval žalovaného, aby odstránil
vady odvolania a uviedol, či odvolanie smeruje aj do žalovanej istiny, alebo len do úrokov z omeškania.
Žalovaný následne podaním zo dňa 20.11.2014, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 21.11.2014,

oznámil, že odvolanie zo dňa 03.06.2014 smeruje voči výroku č. 1 rozsudku, a to aj do žalovanej istiny
spolu s príslušenstvom. Uviedol, že uhradil všetky splátky úveru, a preto nárok žalobcu je nedôvodný.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu k námietke žalovaného o zaplatení všetkých splátok uviedol, že
platby žalovaného boli posudzované už v prvostupňovom konaní a o tieto úhrady žalobca znížil

záväzky žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 04.12.2013. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplývalo, že žalobca spoľahlivo preukázal svoje uplatňované
nároky. K námietke žalovaného, že nie je možné požadovať úroky z omeškania z úrokov z omeškania
žalobca uviedol, že túto skutočnosť nepopiera, avšak v danom konaní nepožadoval úroky z omeškania
z úrokov z omeškania. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia úrokov z omeškania z istiny, ktorá je

výsledkom vysporiadania nárokov z predmetnej úverovej zmluvy a nie úrokov z omeškania. Na tom nič
nemení, že súčasťou vysporiadania boli nároky žalobcu na zmluvné pokuty vo výške 500,61 Eur a na
úrokyvovýške100,11Eur(nieúrokyzomeškania).Najväčšiačasťnárokovžalobcu,ktoréexistovalipred
ich znížením o nároky žalovaného, spočívala v nároku na zaplatenie zostatku úveru vo výške 6.076,01
Euraprávezvyšnúčasťtohtonárokujepotrebnévsúladespravidlamizapočítaniaplatiebnadlžnésumy

podľa§330Obchodnéhozákonníkapovažovaťzanárok,ktorýostalžalobcovizachovanýajpovykonaní
vysporiadania, pričom tento nárok je nepochybne istinou. Žalobca zdôraznil, že aj zmluvné pokuty, ktoré
si uplatnil, je potrebné považovať za istinu, a nie za príslušenstvo pohľadávky, čo vyplýva z definície
príslušenstva pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Obchodného zákonníka. Podľa judikatúry „dohodnutím
zmluvnej pokuty nezaniká nárok na úrok z omeškania. Podľa názoru najvyššieho súdu, zmluvná pokuta

nie je príslušenstvom pohľadávky, ale samostatným majetkovým nárokom oprávneného a je ju možné
samostatne vymáhať. Úrok z omeškania naopak je príslušenstvom pohľadávky“ (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo/29/2008). Aj keby súčasťou sumy 2.070,57 Eur, z ktorej okresný
súd žalobcovi priznal úroky z omeškania, boli úroky vo výške 100,11 Eur (čo v zmysle vyššie uvedeného
nie sú), podľa názoru žalobcu platí, že z úrokov z úveru je možné požadovať aj úroky z omeškania, čo

potvrdzuje aj slovenská judikatúra. Podľa rozsudku Krajského súdu Prešov sp.zn. 14Cob/62/2007: „S
poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru. Úroky v tomto prípade
sú osobitnou peňažnou náhradou súvisiacou s poskytnutím finančných prostriedkov. S omeškaním s
úhradou úroku je možné požadovať platenie úroku z omeškania z nezaplatených úrokov. Ak je dlžník v
omeškaní so splnením peňažného záväzku, je povinný zaplatiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania.

Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov, úroky
z omeškania“. Žalobca na základe uvedeného považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za vecne
správnyažiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdupotvrdilakovecnesprávny
a zaviazal žalovaného náhradou trov konania, ktoré žalobcovi vzniknú odvolacím konaním.Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia

podmienok v zmysle § 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 1 OSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Prejednanímvecipodľa§212ods.1OSPlenvrámcianazákladetýchdôvodov,ktoréžalovanývymedzil
v odvolaní, za konštatovania uzavretého skutkového stavu veci tak, ako ho zistil súd prvého stupňa v
zmysle § 213 ods. 1 OSP, krajský súd uvádza, že okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov
účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové závery a rovnako správne vec

právne posúdil.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k jednotlivým relevantným
odvolacím dôvodom uvádza odvolací súd nasledovné.

Nosným dôvodom podaného odvolania žalovaného bola námietka, že žalovaný zaplatil všetky splátky
úveruavšetkyďalšienárokyžalobcusúneopodstatnené.Zaúčelomposúdeniatejtonámietkysakrajský
súd oboznámil so spisovým materiálom. Z tohto bolo zistené, že medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom bola dňa 09.05.2008 uzatvorená Zmluva o spotrebnom úvere č. UZF/08/20460.
PredmetomzmluvyboloposkytnutiespotrebnéhoúverunafinancovanietraktoraZETOR11441Forterra.

Súčasťou zmluvy bol predpis splátok, všeobecné zmluvné podmienky a sadzobník poplatkov. Z predpisu
splátok vyplývala povinnosť žalovaného platiť žalobcovi mesačnú splátku pozostávajúcu z istiny, úroku
a poistného v celkovej výške 32.145,50 Sk (1.067,04 Eur). Žalobca z dôvodu nezaplatenia splátok
žalovaným určil listom zo dňa 28.11.2011 predčasnú splatnosť úveru a listom zo dňa 15.03.2012
zaslal žalovanému finančné vyúčtovanie zmluvy. Z tohto finančného vyúčtovania vyplýval nedoplatok

dlžníka vo výške 3.137,61 Eur. Zo špecifikácie uplatnených nárokov žalobcu vyplývalo, že žalobca
voči žalovanému vo vyúčtovaní zmluvy uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 500,61
Eur, nárok na zaplatenie úroku zo zostatku úveru vo výške 100,11 Eur, nárok na zaplatenie zostatku
spotrebného úveru vo výške 6.076,01 Eur a nárok na zaplatenie havarijného poistenia vo výške 162,-
Eur, teda spolu 6.838,73 Eur. Žalovaný uhradil podľa vyúčtovania sumu 3.071,12 Eur bez bližšieho

určenia,naakýzáväzokjetátoúhradaurčenáavýslednýnárokžalobcuzodpovedáčiastke3.137,61Eur.
Žalobca zároveň predložil prehľad splátok uskutočnených žalovaným a platobné doklady, ktorými voči
žalovanému uplatnil právo na zaplatenie vyčíslených zmluvných pokút. Z týchto platobných dokladov
je zrejmé, že žalobca postupoval v súlade so všeobecnými zmluvnými podmienkami a uplatnil medzi
účastníkmi v týchto podmienkach dohodnutú sadzbu zmluvnej pokuty za omeškanie s platením splátok

vo výške 0,1 % denne. Ako vyplýva zo žalobcom podanej žaloby, žalovaný dňa 13.04.2012 vykonal
čiastočnú úhradu vo výške 1.067,04 Eur, čím sa pohľadávka žalobcu znížila na istinu vo výške 2.070,57
Eur.

Krajský súd potom v zhode so záverom súdu prvého stupňa konštatoval, že žalovaný sa dostal

do omeškania s úhradou predpísaných splátok, čím v súlade so zmluvnými podmienkami vzniklo
žalobcovi právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Žalobca v konaní uniesol svoje dôkazné bremeno
a predloženými listinnými dôkazmi preukázal existenciu pohľadávky voči žalovanému, ktorej zaplatenie
je predmetom konania, vo výške ním požadovanej istiny 2.070,57 Eur.

Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že neeviduje žiadne neuhradené nároky žalobcu a že
všetky splátky úveru žalobcovi zaplatil, ktorú žalovaný uplatnil už v podanom odpore proti platobnému
rozkazu vydanému okresným súdom, krajský súd uvádza, že žalovaný svoje dôkazné bremeno
neuniesol. Ak žalovaný v priebehu súdneho konania namietal, že uplatnený a žalobcom preukázaný
nárokuhradil,bolohľadomtohtosvojhotvrdenianositeľomdôkaznéhobremena.„Vobčianskomsúdnom

konaní sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a
úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci
konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznúpovinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu
pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6M Cdo 15/2010). Žalovaný, ktorý v konaní namietal, že všetky splátky úveru žalobcovi uhradil, je

nositeľom dôkazného bremena ohľadom preukázania tohto svojho tvrdenia. Krajský súd v tejto súvislosti
poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v priebehu prvostupňového konania žiadne dôkazy ohľadom
preukázania svojho tvrdenia, že voči žalobcovi nemá žiadne neuhradené nároky, nepredložil a ani
vykonanie žiadnych dôkazov nenavrhol. Žalovaný až ako prílohu podaného odvolania predložil doklady
označené ako Pasívne saldo - detailný výpis ku dňu 31.12.2013 a Detailný výpis záväzkov - jeden

obchodný partner, ktoré podľa jeho názoru mali potvrdiť, že zaplatil všetky splátky predpísané žalobcom.

K týmto listinným dôkazom krajský súd uvádza, že sa jedná o novo tvrdené dôkazy, ktoré neboli
žalovaným uplatnené pred súdom prvého stupňa. Rovnako tak pred súdom prvého stupňa žalovaný
nenamietal skutočnosti, namietané v podanom odvolaní, v zmysle ktorých: „V prípade, že nájomca
nezaplatilktorúkoľveksplátkuúveru,došlobykodobratiupredmetuleasingu,apretoistina,ktorúžalobca

žiada zaplatiť, nie je nezaplatenou istinou. Žalobca mohol od žalovaného žiadať len úroky z omeškania,
z ktorých ale nemožno požadovať ďalšie úroky z omeškania. Žalobca sám vo svojom finančnom
vyúčtovaní uvádza, že si uplatňuje u žalovaného zmluvné pokuty a úroky z omeškania, preto súd prvého
stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci, keď žalovanému priznal úrok z omeškania. Občiansky
zákonník ani Obchodný zákonník neumožňujú žiadať od dlžníka príslušenstvo úrok z omeškania

pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky“. Za konštatovania splnenej procesnej
poučovacej povinnosti okresného súdu podľa § 120 ods. 4 OSP (uznesenie Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 9Cb/56/2013-62 zo dňa 20.11.2013, doručené žalovanému podľa doručenky žurnalizovanej
na č.l. 57 súdneho spisu dňa 26.11.2013), nebol naplnený žiaden z dôvodov taxatívne uvedených v §
205aods.1OSP,lenzasplneniaktorýchbybolomožnéprihliadaťvodvolacomkonaníakonarelevantné

odvolacie dôvody na novo tvrdené skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli použité v konaní pred súdom
prvého stupňa. Vzhľadom na procesný systém neúplnej apelácie, ktorým je ovládané odvolacie konanie,
potom krajský súd nemohol na novo tvrdené skutočnosti a dôkazy, uvádzané až v odvolacom konaní,
prihliadať a zaoberať sa nimi ako relevantnými odvolacími dôvodmi.

Krajský súd napriek tomu a pre odstránenie akýchkoľvek pochybností o správnosti prvostupňového
rozsudku, pre úplnosť k dvom saldokontám predloženým žalovaným v odvolacom konaní uvádza, že z
týchto nie je možné dospieť k záveru, že by žalobcom preukázané pohľadávky žalovaný uhradil. Z týchto
dokladov vyplýva, že sa týkajú splátok úveru Forterra, ďalej splátok úveru náves a splátok úveru UNC.
Tieto splátky sú označené variabilnými symbolmi, pričom pri splátke úveru Forterra je variabilný symbol

0820460, ktorý je zhodný s číslom zmluvy, na základe ktorej žalobca v tomto konaní požaduje finančné
plnenie od žalovaného. Predmetom tejto zmluvy však nebolo financovanie návesu ani financovanie
UNC a aj variabilné symboly pri týchto platbách za náves a UNC sú odlišné od čísla zmluvy, ktorá
bola uzavretá ohľadom financovania traktora Forterra. Ani v prípade, ak by v odvolacom konaní bolo
možné na tieto doklady predložené žalovaným prihliadať, nebolo by z nich možné konštatovať unesenie

dôkazného bremena žalovaným v podobe preukázania skutočností, že žalobcom dôvodne požadované
nároky vyplývajúce z predmetnej zmluvy žalovaný uhradil. Rovnako zo žiadneho z vykonaných dôkazov
nevyplývala dôvodnosť námietky žalovaného, že by mal žalobca požadovať od žalovaného úroky
z omeškania počítané z vyčíslených úrokov z omeškania. Predmetom vyúčtovania okrem istiny sú
zmluvné pokuty a úrok z úveru, pričom v zmysle ustálenej judikatúry, na ktorú poukázal aj žalobca vo

vyjadrení k podanému odvolaniu, je pri úroku z poskytnutého úveru možné pri omeškaní s platením
úrokov požadovať úroky z omeškania. Krajský súd tak konštatuje, že nebola zistená relevantnosť
odvolacích dôvodov žalovaného.

Krajský súd uvádza, že pri prieskume napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré tomuto

rozhodnutiu predchádzalo, neunikli pozornosti krajského súdu určité formálne nedostatky Zápisnice o
pojednávaní konanom dňa 17.04.2014 (č.l. 106 a č.l. 133 spisu). Na tento procesný postup okresného
súdu pri rozhodovaní v odvolacej veci však odvolací súd v zmysle ust. § 212 ods. 3 OSP neprihliadal,
nakoľko nemal za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Krajský súd záverom konštatuje, že okresný súd rozhodol vecne správne, ak uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2.070,57 Eur. Čo sa týka úroku z omeškania, žalovaný bol
žalobcom vo finančnom vyúčtovaní zmluvy vyzvaný na zaplatenie nedoplatku v lehote do 04.04.2012.
Počnúc dňom 05.04.2012 sa tak žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku ažalobcovi vzniklo právo požadovať zaplatenie úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 9 % ročne
zodpovedá ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. V čase vzniku omeškania žalovaného bola

základná sadzba Európskej centrálnej banky stanovená vo výške 1 % ročne a žalobcovi patrí právo na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej, teda 9 % ročne, a to až do
dňa zaplatenia peňažného záväzku žalovaným.

V zmysle uvedeného bolo preto dôvodné napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správne rozhodnutie tak v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 2.070,57 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od
05.04.2012 do zaplatenia, ako aj v závislom výroku o trovách konania. Výrok o trovách prvostupňového
konania nebol odvolaním žalovaného osobitne napadnutý a ako závislý výrok od výroku v merite veci bol
pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o veci samej rovnako potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1
OSP a § 151 ods. 1, 2 OSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému bola
priznaná náhrada odvolacích trov v zmysle vyhláseného rozsudku krajského súdu dňa 12.02.2015 vo
výške podľa ich neskoršieho vyčíslenia. Žalobca však napokon uplatnené trovy odvolacieho konania

nevyčíslil v zákonnej lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, t.j. najneskôr do utorka
17.02.2015. V takom prípade odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 OSP, podľa ktorého, ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná

a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže žalobcovi okrem trov právneho zastúpenia iné odvolacie
trovy nevznikli, avšak k vyčísleniu trov právneho zastúpenia v určenej lehote nedošlo, nemohla byť
napokon žalobcovi náhrada trov tohto odvolacieho konania priznaná.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.