Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/621/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612221881
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612221881.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci žalobkyne: I. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U.,
W. XXX/XX, právne zastúpený D.. D. T., advokátom so sídlom v J. F. R., B. X, proti žalovanému: S. A.
Ž. H., I..J.., G. X, P., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený D.K.. G. G., advokátom so sídlom v P., F. XX,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 9C/354/2012-138 z 24.9.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so

sídlom Alžbetina 41, Košice spisovej značky 2C/100/2012 z 19.1.2012 a vyslovil, že žalovaný je povinný
nahradiť žalobkyni na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 276,23 €, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a že žalovaný je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok
z návrhu vo výške 99,50 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 25.2.2008 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzatvorená poistná
zmluva č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia dňa 29.2.2008 a koncom poistenia dňa 29.2.2055.

Zmluva v závere obsahuje vyhlásenie osoby, ktorá poistnú zmluvu uzatvorila (žalobcu), že bola
oboznámená so Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie, ktoré sú súčasťou tejto
poistnej zmluvy a všeobecné poistné podmienky žalovaného predložené žalobcom spolu s poistnou
zmluvou č. XXXXXXXXXX, v časti XV. s názvom Rozhodcovské konanie obsahujú rozhodcovskú
doložku, kde podľa bodu 1 tohto článku, poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory
a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom.
Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších doplnkov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom
rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Podľa bodu 2 uvedeného článku pokiaľ poisťovňa
nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského
súdu resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený od prípadu k prípadu
troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne. S uvedeným vyjadruje
poistník súhlas svojim podpisom na týchto všeobecných poistných podmienkach.
Súd citoval § 39, § 52, § 53 ods.1, 2, 3, 4, 5 O.z., ďalej § 40, § 41 ods.1, § 43 ods.1 zák.č.

244/2002 Z.z. a dôvodil, že poistná zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 25.2.2008, o nároku
z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka. Z poistnej zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako poisťovateľ konal v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obch. reg. Žalobkyňa je spotrebiteľom, keďže uzatvorila zmluvuako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, ani rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zrejme,
aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané

opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred
predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka sa to
aj predmetnej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom tlačive,
do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.
Žalovaný v konaní namietal nesplnenie procesných podmienok na rozhodnutie v tejto veci tunajším

súdom. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve
a návrh bol podaný žalobkyňou ako spotrebiteľom, z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/
zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkov žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre
toto konanie a teda námietka nesplnenia poplatkovej povinnosti žalobkyňou uplatnená žalovaným v
písomnom podaní zo dňa 26.11.2012 nie je dôvodná. Žalovaný v priebehu konania namietal aj miestnu
príslušnosť okresného súdu na rozhodovanie vo veci. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná

podľa § 88 ods. 2 posledná veta O.s.p.. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Košiciach č. 11Co/69/2013-75 zo dňa 13.2.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie súdu zo dňa
13.12.2012ozamietnutínámietkyžalovanéhoomiestnejnepríslušnostitohtosúdunakonanie.Žalovaný
uplatnil v konaní aj námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p. ku prednosti kompetencie rozhodcovského
súdu pred kompetenciou všeobecného súdu, v dôsledku čoho navrhol konanie zastaviť pre nedostatok

podmienky konania. K tejto námietke nedostatku právomoci súdu je potrebné uviesť, že predmetom
konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002
Z.z. je na uvedené konanie daná právomoc všeobecnému súdu. Táto právomoc všeobecného súdu na
rozhodovanie v uvedenej veci je daná bez ohľadu na to, či zo strany účastníkov rozhodcovského konania
bol alebo nebol daný odpor proti rozhodcovskému rozsudku. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že v

konaní boli pre rozhodovanie vo veci tunajším súdom splnené všetky procesné podmienky konania.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou všeobecných
poistných podmienok. Konkrétne je uvedená v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom
Rozhodcovské konanie a v osobitných dojednaniach. Je tak súčasťou dlhého neprehľadného textu
písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných

podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje poistenému -
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedeným rozhodcovská doložka spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Význam
rozhodcovskej doložky v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je totiž osobitý a to z dôvodu,
že táto rieši otázku kto v prípade sporu bude rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch
vyplývajúcich zo zmluvy. Cieľom rozhodcovskej doložky tak, ako je formulovaná v danom prípade je
dosiahnuť, aby všetky prípadné spory medzi zmluvnými stranami boli prejednané výlučne rozhodcom

a tým znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky vo
svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od
spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou. Rozhodcovská

doložka v danej veci núti spotrebiteľa podrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je
aj v rozpore s dobrými mravmi a teda je neplatná aj podľa ustanovenia § 39 Obč.zák. Už len vzhľadom
na uvedené skutočnosti je preto možné konštatovať, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc na
neplatnej rozhodcovskej doložke a preto bolo potrebné rozhodcovský rozsudok č. 2C/100/2012 zrušiť.
Súd dôvodil, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná tak, ako to tvrdil

žalovaný, keďže on poukázal pritom na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobca samostatne
podpísal. Žalovaný nepreukázal skutočnosť, aby bola žalobkyňa riadne oboznámená so všeobecnými
poistnými podmienkami. Žalobkyňa všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania
podpísala, ale to ešte neznamená, že žalobkyňa sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami
aj oboznámiť. Všeobecné poistné podmienky, ale aj osobitné zmluvné dojednania sú písané malými

písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie. Je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný
spotrebiteľ mala možnosť si ich prečítať a aby pochopila ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s
nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejme z toho, že všeobecné poistné podmienky a osobitné
zmluvné dojednania boli žalobkyňou podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy resp. spolu s poistnouzmluvou, keďže je v nej výslovne uvedené, že jej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky. Na
uvedenom nemení nič skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára poistných

podmienok. Zo strany žalovaného nebolo preukázané jeho tvrdenie, že žalobkyňa ako spotrebiteľka
mala možnosť odmietnuť podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah,
táto skutočnosť nevyplýva zo zmluvy, ani zo Všeobecných poistných podmienok a ani z osobitných
zmluvných dojednaní.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že rozhodcovská doložka v článku XV.

všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je neprijateľnou podmienkou
a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor s ustanoveniami o
spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemohol rozhodnúť na základe tejto doložky a
teda nemal právomoc vo veci konať. Súd preto návrhu žalobkyne vyhovel a predmetný rozhodcovský
rozsudok zrušil a aj keď žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala o odklad vykonateľnosti rozhodcovského

rozsudku sp. zn. 2C/100/2012. o tomto návrhu bolo už v konaní rozhodnuté uznesením č.
9C/354/2012-81, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.8.2013.
Súd priznal aj trovy konania žalobcovi podľa § 142 ods.1 O.s.p. spolu 276,23 €. Žalobkyňa je pre toto
konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. a súd jej
návrhu vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie

konania. Výška súdneho poplatku bola určená podľa položky 1 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov
t.j. vo výške 99,50 €.

V podanom odvolaní žiadal žalovaný podľa § 205 ods.2 písm.a/ O.s.p. napadnutý rozsudok zrušiť (§
221 ods.1 písm.h/ O.s.p.) a § 205 ods.1 písm.c/ O.s.p. namietal nesprávne právne posúdenie a vrátiť

na ďalšie konanie alebo prerušiť konanie z dôvodu, že na ústavnom súde sa bude prejednávať dôležitá
právna otázka súvisiaca s týmto sporom a to až do ukončenia sťažnosti konania pred ústavným súdom
pod č.k. II. ÚS 382/2012.
V odvolaní namietal tak ako aj v iných konaniach, že ku dňu 29.1.2010 došlo k zániku poistnej zmluvy
č. XXXXXXXXXX v dôsledku žiadosti žalobcu s vyrovnanou bilanciou poistného a že pohľadávka

žalovaného sa sčasti odvíja od provízie, ide o náklady jeho rozrátané do poistného po celú dobu
predpokladaného platenia poistného (od 29.2.2008 do 29.2.2055). Pre žalovaného bol zložený postoj
žalobcu ako poistníka k uzavretej poistnej zmluve ako aj záujem žalovaného na stabilite poistného
vzťahu. Súd nesprávne posúdil aj znenie čl. XV. VPP, lebo Rozhodcovská doložka ako hmotnoprávny
úkonsanachádzavosobitnejsúčastiVPP,vosobitnýchzmluvnýchdojednaniachč.01/2007,ktorúsiobe

zmluvné strany individuálne dojednali a opatrili samostatným podpisom. Súd správne nehodnotil ani to,
že návrh na uzavretie poistnej zmluvy predložil žalobcovi tretí subjekt, ktorý je nezávislý od žalovaného
a to sprostredkovateľka poistenia, ktorá vykonávala poistenie na živnostenské oprávnenie. V súvislosti s
ochranou spotrebiteľa súd nesprávne vyhodnotil, lebo treba k predmetnej problematike aplikovať nález
Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 3227/07 z 8.3.2011, ktorý rieši podstatu rozhodcovského konania.

Z tohto nálezu vyplýva, že nie je dôvod pochybovať, že v rozhodcovskom konaní by neboli naplnené
podmienky vyplývajúce zo spotrebiteľskej ochrany na európskej úrovni. Okrem toho napadnutím
rozhodnutím bez existencie ďalšieho výroku o pokračovaní konania v merite sporu podľa § 43 ods.1
zákona o rozhodcovskom konaní bol mu s konečnou platnosťou upretý prístup ku spravodlivosti na
uplatnenie zmluvného nároku zo zaniknutej poistnej zmluvy od žalobcu. Ide o spravodlivé súdne

konanie podľa § 43 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. Individuálne dojednaná platná rozhodcovská doložka
a všeobecne platné poistné podmienky žalovaného z 21.5.2007 platia a treba ich považovať za platný
úkon oboch strán v spore (literatúra Alexander J. Bělohlávek: Ochrana spotřebitelů v rozhodčím řízení
- C-H-Beck 2012). Žalobca nemá vôbec mieru pre zodpovednosť za svoje právne jednanie. Žalovaný
v odvolaní namieta argumentáciu súdu, ktorá obsahovo nadväzuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2013, lebo žalovaný úspešný bol so svojimi sťažnosťami pre porušenie
svojich ústavných práv na Ústavnom súde SR, lebo mal viacero prijatých ústavných sťažností, resp.
po nálezoch ústavného súdu (formulované rozhodnutie NS SR 2 Cdo/5/2012). Uvedeným nálezom
Úst. SR bolo zrušené uznesenie Najvyššieho súdu SR 2Cdo/5/2012 pre porušenie ústavných práv
sťažovateľa. Právnou argumentáciou súdu prvého stupňa je naviazaná na argumentáciu žalobcu a

vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 a z jeho odôvodnenia vyplýva, že toto
logicky neobstojí a žalovaný ju považuje za nesprávny právny záver, súčasne žiada prerušiť konanie do
ukončenia sťažnostného konania pred Ústavným súdom SR pod II. ÚS 382/2012 v konaní o sťažnosti,
lebo je to prejednávaná dôležitá právna otázka súvisiaca s týmto sporom.Žalobca v súvislosti s návrhom na prerušenie konania navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny
vo vyjadrení k odvolaniu a žiadal priznať trovy odvolacieho konania, poukázal na viacero rozsudkom

Európskeho súdneho dvora, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98, Mostaza
Claro, C-168/05 Zb. s. I-10421, bod 25, tiež čl. 37 uznesenia súdneho dvora vo veci C-76/10 Pohotovosť/
Krčkovská (č.l. 155 spisu). Ďalej argumentoval vo vyjadrení, že smernica Rady 93/13/EHS ukladá
členskýmštátomzabezpečiť,abyspotrebiteľnebolviazanýnekalýmipodmienkami,cieľomjegarantovať
vyššiu kvalitu života bežných ľudí (napr. rozsudok Asturcom bod 51). O.i. rozhodcovský rozsudok je

vydaný v spotrebiteľskej veci v rozpore so zákonom, lebo rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského rozsudku, nebola vôbec uzatvorená alebo uzatvorená neplatne. V žiadnom
prípade nebol žalobca oboznámený so všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie Prvej
československej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú súčasťou tejto poistnej zmluvy, táto zmluva uzatvorená
so spotrebiteľom, mala byť akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, nebola výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán, aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 poukazuje

na to, že neznalosť zákona síce neospravedlňuje „ignorantia iuris non excusat“ (č.l. 156 spisu), ale
najdôležitejším princípom v spotrebiteľských sporoch je princíp ochrany spotrebiteľa, lebo vychádza
z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života a teda treba vychádzať aj zo
zdravého rozumu, ktorý odporuje požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany
spotrebiteľa - uznesenie NS SR 6 M Cdo 9/2012. Rozhodcovskú doložku si žalobca osobitne nevyjednal

a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými poistnými podmienkami v zmluve a mohol len
zmluvu ako celok odmietnuť - Smernice 93/13/EHS a teda aj rozpor s § 53 OZ pre hrubý rozpor s dobrými
mravmi. Chýba ďalej akákoľvek špecifikácia v rozhodcovskom rozsudku a trovy sú zjavne neprimerané
k výške dlhu (je to rozpor v neprospech žalobcu s § 40 ods.1 písm.g/ zák.č. 244/2002 Z.z. a ďalej
rozhodcovská doložka bola opakovane vyhodnotená NS SR uzneseniami ako neprijateľná vo veciach

2Co/245/2010 a 6Cdo/1/2012 ako aj 2 M Cdo 1/2012. Slovenská republika neaplikuje ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa dôsledne a čelí zo strany Európskej komisie výzve pre porušenie č. 2012/4165,
v ktorej sa konštatuje Európskej komisie, že zo strany súdov a orgánov Slovenska si neplnia tieto
úrady povinnosti podľa čl. 2, 6, 7 smernice 93/13/EHS, čl. 3 písm.a/, čl. 5 ods.6, čl. 10 ods.2 a čl. 22
a 23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/ES, čl. 2 písm.b a čl. 3 ods.1 smernice 2005/29/ES ako aj čl.

47 Charty základných práv. Pozitívne je hodnotené uznesenie NS SR z 21.3.2012 sp.zn. 6Cdo/1/2012
(ide o rovnakého žalovaného a rovnaké poistné podmienky), i keď jeho nedostatkom je dostatočné
odôvodnenie a absencia odkazov na judikatúru Súdneho dvora, lebo predtým judikatúra na Slovensku
nebola jednoznačná a bola nejasná, a preto sa Európska komisia obávala, že Slovenská republika
doteraz nezabezpečuje dostatočné záruky pre ex offo súdnu ochranu spotrebiteľa. Zároveň pripojil

žalobca aj na č.l. 157-171 uvedené závery Európskej komisie podpísané tajomníčkou Valérie DREZET-
HUMEZ.

Odvolací súd postupom podľa § 156 ods.3 O.s.p. - verejným vyhlásením rozsudku, prejednal odvolanie
žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania, lebo podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (v ostatných

prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1 O.s.p. možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania), v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vecne správny,
preto ho potvrdil podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p., súd správne zistil skutkový stav veci, správne ju právne
posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne a zákonné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 až § 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod
nie je daný.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a tak nie je daný odvolací dôvod podľa
§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.Právnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejaplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav,
to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací
dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené
v odvolaní.

Z ust. § 153 ods. 1 vyplýva, že súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných

dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvod na závažné pochybnosti.

Zákon v ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vychádza z toho, že súd nie je pri vykonávaní dôkazov
odkázaný len na formálny návrh účastníka na vykonanie dôkazu (súd prvého stupňa ako aj odvolací

súd), ale pripúšťa možnosť vykonať aj iné, účastníkmi konania nenavrhované dôkazy. Ich vykonanie
však podmieňuje ich výnimočnosťou ako aj ich nevyhnutnosťou pre rozhodnutie vo veci. Ide teda o
také dôkazy, ktoré vyplynú z doterajšieho priebehu konania bez toho, aby zákon ukladal súdu povinnosť
takéto dôkazy vyhľadávať. Pritom právo súdu vykonať aj účastníkmi konania neoznačené a nenavrhnuté
dôkazy zostáva len v polohe možnosti a nie povinnosti, je to potom len na súde, aby v každom

konkrétnom prípade posúdil, či výnimočne vykoná aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci. Ak však dôkaz
potrebný a nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci vyjde v priebehu konania najavo a súd má o ňom
vedomosť, bez ohľadu na návrhy účastníkov konania môže a zároveň aj musí súd výnimočne takýto
dôkaz vykonať. Súd prvého stupňa správne po takýchto dôkazoch nepátral, pretože je vecou účastníkov
konania, aby vykonanie navrhli a aby sa starali o svoje práva, a správne považoval za dostačujúci

zistený skutkový stav, keď vychádzal zo znaleckých posudkov v riešenej veci. Súd prvého stupňa preto v
každom štádiu konania zvážil, ktoré dôkazy vzhľadom k uplatňovanému petitu bolo potrebné výnimočne
a nevyhnutne vykonať pre rozhodnutie vo veci.

Súd prvého stupňa správne rozhodol aj vo výroku o náhrade trov konania a odvolací súd preto s

poukazom na § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil rozsudok.

Odvolací súd hodnotí odvolanie ako neopodstatnené.

Odvolací súd súhlasí s dôvodmi uvedenými v rozsudku a v súvislosti s ochranou práv spotrebiteľa a

keďže zatiaľ nie je zaistená účinná kontrola zo strany súdov a vzhľadom na porušenie č. 2012/4165
konštatované Európskou komisiou Generálny sekretariát v Bruseli v roku 2013 (stále zastúpenie
Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruxelles) je treba prísne dodržiavať smernicu 93/13/EHS
a pre budúcnosť zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nekalými zmluvnými podmienkami v
zmysle čl. 3 tejto smernice a okrem toho pre budúcnosť je treba, aby rozhodcovské súdy uplatňovali

sankcie stanovené v § 11 zák.č. 129/2010 za neuvedenie RPMN (ročná priemerná miera nákladov
v zmluvách o spotrebiteľskom úvere) ako sa to vyžaduje v § 9 ods.2 zák. č. 129/2010, toto
neuplatnenie sankcie je v rozpore s účinným uplatňovaním čl. 23 a čl. 24 ods.1 smernice 2008/48/
ES. Aj keď sa komisia zaoberá v rozsiahlom odbornom materiáli chybami rozhodcovských konaní,
kde bola účastníkom spol. POHOTOVOSŤ, všeobecne konštatuje, že Slovenské orgány okrem zásad

uvedených v príslušnej judikatúre súdneho dvora by mali zohľadniť aj odporúčania Európskej komisie
o mimosúdnom urovnávaní spotrebiteľských sporov ako aj návrh Európskej komisie na smernicu
Európskeho parlamentu a Rady o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení a
dopĺňa nariadenie ES č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, avšak tieto návrhy vylučujú mimosúdne
riešeniesporovnaurovnaniespotrebiteľskýchsporov.Situáciuspotrebiteľovvšaktrebazlepšiťokamžite.

Zároveň odvolací súd dodáva, že účel spomínanej smernice je, aby sa dodržal čl. 288 ods.3 ZFEU
(zmluvy o fungovaní Európskej únie). V časti materiálu sa spomína sa aj smernica o uplatňovaní
pravidiel týkajúcich sa nekalých obchodných praktík (smernica 2008/29/ES) v závislosti na povinnosti
Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k spotrebiteľom a spoločnostiam, ktoré uzatvárajú zmluvy sospotrebiteľmi. Keďže Súdny dvor vo veci C 76/10 POHOTOVOSŤ zistil, že neexistujú dostatočné záruky
zo strany najvyššieho súdu, lebo nejde o jasné rozsudky, že Slovenské súdy budú odteraz vykladať § 45
ods.1 písm.c/ zákona o rozhodcovskom konaní a pravidlá Exekučného poriadku v súlade so zásadou

ekvivalencie ako ju chápe Súdny dvor, budú musieť posudzovať ex offo nekalé zmluvné podmienky pred
vydaním povolenia na vykonanie rozhodcovského rozsudku.

Odvolací súd aj s poukazom na správnu aplikáciu § 54 ods.1 Obč.zák. a § 39 Obč.zák., § 9 ods.6 a 7
prvej vety zák.č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch odkazuje v celom rozsahu na vyjadrenie žalobcu

k odvolaniu žalovaného a poukazuje na presvedčivé dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa,
pre ktoré musel tento súd žalobe vyhovieť. O.i. platné Slovenské právne predpisy nemožno pokladať
za predpisy, ktoré zatiaľ by boli v súlade s čl. 2 písm.b/ a čl. 3 ods.1 smernice 2005/29/ES, a preto
nemožno vychádzať len z nekalých zmluvných podmienok podľa smernice už konštatovanej č. 93/13/
EHS, keďže Slovenské právne predpisy zatiaľ aj prostredníctvom súdov spotrebiteľom neprimerane
sťažujú uplatnenie ich práv. Odvolací súd v súlade s ustálenou súdnou praxou z hľadiska preukázateľne

neplatných rozhodcovských zmlúv v súvislosťou s rozhodcovskou doložkou aj so zreteľom, keď
spotrebiteľ v danej veci žalobca mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podpísať, nemal na výber
si vyjednať ostatné poistné podmienky, rozhodcovská doložka je neplatná aj pre hrubý rozpor s dobrými
mravmi podľa § 40 ods.1 písm.j/ zák.č. 244/2002 Z.z., a preto rozsudok súdu potvrdil podľa § 219 ods.1,
2 O.s.p. (pozri aj uznesenie Súdneho dvora vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská).

Odvolacísúdnepriznaltrovyvodvolacomkonaníúspešnémužalobcovi,leboidenepochybneomateriál,
ktoré vo vyjadrení uviedol a ktoré znenie uvádza a zasiela rôznym súdom Slovenskej republiky, bez
ktorých aj odvolací súd mohol rozhodnúť vo veci samej a toto vyjadrenie považuje za neúčelne
vynaložené trovy v odvolacom konaní (§ 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p.).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.