Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/277/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112244423
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4112244423.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci navrhovateľky: B. V., bytom Q. č. XX,
zastúpená Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava,
proti odporcovi: RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Martin Timcsák, advokát s.r.o., so sídlom Zámocké schody 2/
A, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Nitra zo dňa 18. júla 2013 č.k. 9C/414/2012-217, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eura
na účet Advokátskej kancelárie JURIKA & KELTOŠ s.r.o., Bratislava, Mickiewiczova 2 do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice
č.k. 2C/2037/2012 zo dňa 19. 1. 2012 a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 100%. V danej veci sa navrhovateľka podaným návrhom domáha zrušenia vyššie
uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského

konania, porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Poukázala v návrhu na skutočnosť,
že medzi účastníkmi bola dňa 27. 09. 2007 uzavretá poistná zmluva, ktorej súčasťou boli všeobecné
poistné podmienky a rozhodcovská zmluva (doložka), v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú,
budú rozhodovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Takto uvedená rozhodcovská doložka znemožnila
voľbu spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom a spôsobila tým značný
nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, taktiež z dôvodu nepriaznivejšieho
procesného poriadku rozhodcu oproti Občianskemu súdnemu poriadku, z dôvodu skrátenia lehoty na

podanie odporu v trvaní 5 dní a neprimeranej výšky trov konania, podmienenie odporu zaplatením
poplatku a tiež porušením zásady rovnosti účastníkov konania, keďže navrhovateľke nebola doručená
v rozhodcovskom konaní žaloba a bola jej odňatá možnosť podať žalobnú odpoveď, alebo inak
obhajovať svoje záujmy. Súd prvého stupňa v priebehu konania o tomto návrhu ustálil skutkový stav, na
základe ktorého mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 27. 09. 2007 poistnú zmluvu č.
4329700127, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky a rozhodcovská zmluva (doložka), v
zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú medzi stranami, budú rozhodované výlučne v rozhodcovskom

konaní a to v zmysle článku XV., bod 3 všeobecných poistných podmienok. Súčasťou formulárovej
zmluvy boli aj osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve, v zmysle ktorých sa akékoľvek
spory medzi zmluvnými stranami budú riešiť v rámci rozhodcovského konania a to v zmysle č. XV.
Všeobecných poistných podmienok. Osobitné dojednania sú podpísané navrhovateľkou. Arbitrážnymsúdom v Košiciach bol dňa 19. 01. 2012 pod sp.zn. 2C/2037/2012 vydaný rozhodcovský rozsudok,
podľa ktorého bola navrhovateľka v postavení odporkyne zaviazaná zaplatiť odporcovi v postavení
navrhovateľa sumu 65,35 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 eur do 5 dní alebo v

tejto lehote podať odpor na rozhodcovskom súde. V poučení predmetného rozhodcovského rozsudku
sa uvádza povinnosť žalovaného, ktorý podá proti rozsudku odpor s odôvodnením v lehote 5 dní od
doručenia rozsudku zaplatiť poplatok za podanie odporu v sume 72 eur. Navrhovateľke bola doručená
žaloba a rozhodcovský rozsudok dňa 21. 11. 2012. Po právnej stránke odôvodnil súd prvého stupňa
napadnutý rozsudok ustanoveniami § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, ods. 2, § 17, § 18 ods. 4, § 40 ods. 1, §

41 ods. 1, § 43 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ďalej podľa § 2 písm. a/, písm. b/ zák. č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), ďalej podľa ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 54 ods. 1
Občianskeho zákonníka (zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), podľa čl. 169 ods. 1
Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, čl. 3 ods. 3 Smernice

Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„smernica“). Stotožnil sa s právnou argumentáciou právneho zástupcu navrhovateľky v tom smere,
že rozhodcovská doložka je neprijateľne dojednaná, je zahrnutá vo formulárovom tlačive nazvanom
všeobecné poistné podmienky, ktoré sú prílohou samotnej poistnej zmluvy, ktorá spolu s rozhodcovskou
doložkou, má charakter typovej zmluvy, označovanej ako štandardnej formulárovej zmluvy. Poukázal

na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, nakoľko navrhovateľka nemala inú možnosť ako zmluvu ako
celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam, alebo zmluvu ako celok odmietnuť. Rozhodcovská
doložka neobsahuje poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym
súdnym konaním na všeobecnom súde. Osobitné vyjednanie zmluvnej podmienky sa má sledovať z
hľadiskaochranyspotrebiteľa,tedaspotrebiteľsizurčitýchdôvodovosobitnevymieňujenejakúklauzulu,

pretože má pre neho osobitný význam. Za individuálne dohodnutú sa nepovažuje zmluvná podmienka,
ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti
s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. V danom prípade je teda povinnosť podrobiť sa
rozhodcovskémukonaniuatotodojednaniejeneplatnéarozhodcovskýsúdboloprávnenývecprejednať
iba za predpokladu platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy. Poukázal tiež na znenie všeobecných

poistných podmienok a článku XV., ktorý upravuje rozhodcovskú doložku, podľa ktorej rozhodcovský
súd mal byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na
výkon rozhodcu zo strany poisťovne, teda odporcom, pokiaľ odporca nepoverí osobitnú právnickú osobu
zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, teda pokiaľ sám odporca
nezriadi stály rozhodcovský súd a zároveň odporca má vydať aj štatút tohto súdu. Takéto dojednanie

vzbudzuje vážne pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského súdu vytvoreného odporcom a taktiež
aj procesný postup tohto súdu, ktorý rozhodol v skrátenom konaní, pričom lehota na podanie odporu
bola určená na päť dní s podmienkou, že na odpor sa prihliada iba po zaplatení poplatku za odpor.
Takéto procesné pravidlá rozhodcovského súdu podstatným spôsobom znevýhodňujú navrhovateľku v
postavení odporcu v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľa. Nestotožnil sa s argumentáciou odporcu,

že podľa § 14 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní sa predmetné ustanovenia aplikujú iba v prípade,
ak nie je špeciálna úprava postupu konania pred stálym rozhodcovským súdom obsiahnutá v rokovacom
poriadku stáleho rozhodcovského súdu. V rokovacom poriadku je v ustanovení § 29a upravené skrátené
konanie, umožňujúce rozhodcovskému súdu vydať rozhodcovský rozsudok aj bez vypočutia odporcu.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, týkajúce sa

podania žalobnej odpovedi k žalobe, a ak navrhovateľka nemala možnosť uplatniť a chrániť svoje
práva, je úprava obsiahnutá v rokovacom poriadku rozhodcovského súdu v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní. Navyše táto predmetná úprava predstavuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach účastníkov rozhodcovského konania. S poukazom na tieto dôvody súd prvého stupňa
zrušil rozhodcovský rozsudok a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 151 ods. 7 Občianskeho

súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) a úspešnej
navrhovateľke priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním odporca. Predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť
rozsudku dôvodiac, že nie je zrejmé, na základe ktorého dôvodu súd zrušil rozhodcovský rozsudok, z

odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzatvorenia rozhodcovskej doložky posúdil súd túto rozhodcovskú doložku za neplatnú, resp. či
súd vôbec aplikoval na daný vzťah účinný právny predpis. Tento záver súdu o neplatnosti rozhodcovskej
doložky v zmysle čl. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS nemôže byť zákonnýa ani správny, rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, preto je zrejmé,
že ani nijako neodporuje tomuto ustanoveniu a nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Poukázal
na rozhodnutia viacerých súdov, ktoré v obdobných prípadoch považovali rozhodcovskú doložku za

individuálne dojednanú. Dodal, že navrhovateľka mala právo XV. časť týchto VPP odmietnuť v lehote 30
dní od vydania dodatku č. 2 k VPP. Záver súdu o nedostatku individuálneho dojednania rozhodcovskej
doložky je absolútne nepreskúmateľný a arbitrárny. Naďalej zastáva názor, že rozhodcovská doložka
medzi ním a navrhovateľkou bola dojednaná individuálne. Opačné závery súdu prvého stupňa nie sú
správne a ani zákonné. Zo strany navrhovateľky bola podpísaná nielen poistná zmluva, ale osobitne aj

všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania. Osobitné zmluvné dojednania
č. 01/2007 pritom navrhovateľka podpísať nemusela a to bez toho, aby to malo vplyv na jej práva
a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, v prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných
dojednaní navrhovateľkou by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Navrhovateľka tým, že
podpísala osobitné zmluvné dojednania, dosvedčila aj skutočnosť, že o možnosti rozhodcovského
konaniavedela.Rozhodcovskádoložkadohodnutámedzižalobcomažalovanýmnespôsobovalažiadnu

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Záver súdu prvého stupňa o
porušení zásady rovnosti účastníkov je nepreskúmateľný, ale aj nesprávny. Taktiež považuje záver súdu
o porušení zásady rovnosti účastníkov tým, že navrhovateľka nemala možnosť k žalobe uviesť žalobnú
odpoveď, za nespreskúmateľný a nesprávny. Vytkol súdu prvého stupňa opomenutie vykonať procesnú
povinnosť podľa § 188 ods. 2 OSP, čo spôsobilo nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutia. Ak by súd

prvého stupňa postupoval podľa tohto ustanovenia, bol by odporca mohol venovať náležitú zvýšenú
pozornosť a potrebný priestor na pojednávaniach tým skutkovým, resp. právnym otázkam, ku ktorým
zaujíma postoj v podanom odvolaní. Tieto procesné vady zakladajú odňatie možnosti odporcu konať
pred súdom, prípadne inú vadu v konaní. Žiada zmeniť napadnutý rozsudok tak, že návrh navrhovateľky
zamietne a odporcovi prizná nárok na náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovateľka. Uviedla,
že vzhľadom na ustálenú prax ESĽP nie je nevyhnutné, aby sa súd zaoberal všetkými argumentmi
účastníkov konania, ale len s tými, ktoré považuje za kľúčové a významné pre vydanie rozhodnutia.
Prvostupňový súd sa v tomto prípade úplne a jednoznačne vysporiadal so všetkými skutkovými,

ako aj právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné. V konkrétnom prípade je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku jednak neplatnosť
rozhodcovskej doložky a jednak porušenie zásady rovnosti účastníkov konania. Dôvodom podľa § 40
ods. 1 písm. j/ zákona o rozhodcovskom konaní sa súd nezaoberal, lebo nebol zo strany navrhovateľky v
konaní konkretizovaný. Navyše posúdenie tohto dôvodu by na výsledok konania nemalo žiadny význam,

keďže zrušenie rozhodcovského rozsudku odôvodňovala neplatnosť rozhodcovskej doložky. Rozsudok
súdu prvého stupňa považuje za zákonný a v žiadnom prípade ho nie je možné označiť za arbitrárny.
Za správne považoval i aplikovanie ustanovenia § 53 ods. 1 v spojení s ustanovením § 53 ods. 4 písm.
r/ Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS. K individuálnosti dojednania
rozhodcovskej doložky uviedol, že navrhovateľka nemala možnosť dohodnúť si s odporcom individuálne

obsah doložky, skutočnosť, že navrhovateľka podpísala nielen poistnú zmluvu, ale aj všeobecné poistné
podmienky a v rámci nich aj osobitné dojednanie, nemení nič na skutočnosti, že navrhovateľka nebola
schopná ovplyvniť ich obsah, nakoľko ide o štandardnú formulárovú zmluvu. Poukázal tiež na skrátenú
lehotu na podanie odporu, čo taktiež spôsobilo nerovnováhu v postavení účastníkov konania. Navrhuje
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 <. OSP s tým, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho
konania, na ktoré zaviazal odporcu a to v sume 69,91 eura za jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu odporcu podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom 1/13 výpočtového základu v roku 2014 je

61,87 eura, režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky je 8,04 eura v roku 2014, spolu 69,91 eura. Keďže
navrhovateľka bola zastúpená právnym zástupcom, advokátom, podľa § 149 ods. 1 OSP je odporca
povinný zaplatiť náhradu trov konania advokátovi, ktorým v danom prípade je Advokátska kancelária
JURIKA & KELTOŠ, s.r.o., so sídlom Mickiewiczova 2, Bratislava.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.