Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/159/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201112
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7011201112.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Jozefa Kuruca, v právnej veci žalobcu P A L A D I U M G R O
U P, s.r.o., Gemerská 3, Košice, zast. AK H.I.F., s.r.o., Na vŕšku č.2, Bratislava, za ktorú koná konateľ a
advokát JUDr. Peter Filip, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica, Lazovná č.
63, v konaní o preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/223/16100-107924/2011/999523-
r zo dňa 24.10.2011 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím č. I/223/16100-107924/2011/999523-r zo dňa 24.10.2011 Daňové riaditeľstvo SR ako
odvolací správny orgán podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov potvrdilo dodatočný platobný
výmer Daňového úradu Košice IV. č. 698/230/37365/11/Tak zo dňa 23.05.2011, ktorým správca dane
podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 cit. zákona vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmu právnických osôb
za zdaňovacie obdobie roka 2009 v sume 1 162 313,72 eur.

Žalovaný sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia stotožnil so závermi daňovej kontroly dane z
príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2009, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol
č. 698/320/30036/2011/Lac zo dňa 99.04.2011, ktorý bol daňovému subjektu doručený a s týmto
prerokovaný dňa 19.05.2011. Z citovaného protokolu vyplýva, že daňový subjekt v podanom daňovom
priznaní k dani z príjmov právnických osôb za uvedené zdaňovacie obdobie priznal daň vo výške 19
620,12 eur, čo predstavuje o 1.162.313,72 menej, ako bolo zistené správcom dane pri daňovej kontrole.

V jej priebehu bolo zistené, že v predmetnom zdaňovacom období si daňový subjekt zaúčtoval do
nákladov okrem iných aj dodávateľské faktúry od dodávateľov TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za
nákupreklamnýchslužieb podľazmluvyovykonaníreklamyzodňa30.12.2008a RATIMEXSLOVAKIA,
s.r.o., Učňovská 1, Košice za reklamné služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009.

Na základe výsledkov kontroly a vykonaných dožiadaní správca dane neuznal daňovému subjektu
zaúčtovaný náklad - dodávateľské faktúry (13 ks) tak, ako sú špecifikované na strane 9 dodatočného

platobného výmeru zo dňa 23.05.2011 v celkovej sume 514 442,71 eur bez DPH od dodávateľa
TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za dodané služby špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky
predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008,
predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaníelektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období
január 2009. Za účelom preverenia zistených skutočností zaslal správca dane dožiadanie Daňovému
úradu Košice V dožiadanie zo dňa 26.01.2011, výsledkom ktorého bolo zistenie, že konateľ uvedenej

spoločnosti V. C. spoločnosť predal, terajší konateľ N. M. so správcom nespolupracuje a na adrese
zistenej v registri obyvateľov SR je neznámy. Pôvodný konateľ V. C. sa ako svedok do zápisnice o
ústnom pojednávaní zo dňa 18.04.2011, ktorého sa daňový subjekt i napriek upovedomeniu o jeho
konaní nezúčastnil, vyjadril že v roku 2009 spolupracoval so žalobcom, predmetné faktúry (13 ks)
vystavilapodpísal,zdaniteľnéobchodyuvedenénafaktúrachsauskutočniliafaktúryboliuhradené,tieto

boli spoločnosťou TRANSDIRECT s.r.o., zaúčtované v účtovníctve a DPH a daň z príjmov právnickej
osoby bola z nich odvedená. Zároveň uviedol, že uvedená spoločnosť nezamestnávala žiadnych
zamestnancov,. On ako konateľ nakupoval vstupné dáta, ktoré následne sám spracoval do výstupných
grafických foriem a elektronických výstupov. Vstupné dáta vyhodnocoval tiež sám prostredníctvom
software - DATA ANALYZER a upravoval ich tak, aby zodpovedali požiadavke objednávateľa - žalobcu.
Návrh a realizáciu TV spotu realizoval sám, predkladal viacero návrhov, ako by mal spot vyzerať.

Štatistikysledovanosti,monitoringtlače-dátanakúpiloddodávateľovspoločnostiTRANSDIRECTs.r.o.,
grafické návrhy dodal objednávateľ - žalobca. Mená svojich dodávateľov si nepamätal, komunikoval
s veľkým množstvom subdodávateľov. Program DATA ANALYZER mu poskytol objednávateľ od firmy
MEDIAN SK. Daňové a účtovné doklady nemal k dispozícii, pretože ich odovzdal novému konateľovi.

Rovnako neuznal daňovému subjektu zaúčtovaný náklad - dodávateľské faktúry (184 ks) tak, ako sú
špecifikované na strane 10 až 14 citovaného dodatočného platobného výmeru celkovej sume 5 602
997,91 eur bez DPH od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice, za dodané služby
špecifikované v týchto faktúrach. Dodávky predmetných služieb mali byť realizované na základe zmluvy
o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009, predmetom ktorej je stanovenie podmienok spolupráce pri

nákupe komerčných elementov vo vysielaní elektronických médií, printových a rozhlasových médií,
indoor a outdoor reklamných plôch v období február až december 2009 pre projekty objednávateľa
a pre reklamné kampane. Za účelom overenia zistených skutočností zaslal správca dane dožiadanie
Daňovému úradu Košice II, výsledkom ktorého bola zistená skutočnosť, že spoločnosť RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli. Výzva na predloženie dokladov zaslaná na adresu trvalého

pobytu konateľky W. T., K. XX, C., sa vrátila neprevzatá z dôvodu „adresát neznámy“. Podľa údajov
Registra obyvateľov SR je menovaná prihlásená od 10.02.2010 k trvalému pobytu na adrese Košice
- sídlisko KVP. Do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 25.02.2011 bývalý konateľ spoločnosti
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. p. Q. L. uviedol, že v roku 2009 táto obchodná spoločnosť spolupracovala
so žalobcom a pre tohto ako odberateľa vystavila spolu 184 faktúr. Faktúry vystavila externá účtovníčka

spoločnosti O.. B.Á. a podpísal ich konateľ spoločnosti. Konateľ tvrdil, že obchody boli uskutočnené
subdodávateľským spôsobom, pretože spoločnosť nezamestnávala žiadnych zamestnancov. Faktúry
boli zaúčtované v účtovníctve a daň uhradená. Reklamné a iné služby si spoločnosť objednávala u
viacerých dodávateľov, ale ich mená si nepamätá, osobne ich nepoznal a nakontaktoval sa na nich cez
internet. Účtovné ani daňové doklady spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nemá k dispozícii, pretože

ich osobne odovzdal novej konateľke spoločnosti O.. W. T..

Konateľ žalobcu T.. M. A. do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 22.03.2011 uviedol, že na základe
zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. boli služby dodané
v objednanom rozsahu a požadovanej kvalite. Správca dane zistené skutočnosti a žalobcom predložený

dôkazný materiál vyhodnotil tak, že daňový subjekt nezdôvodnil, prečo si reklamné služby objednal v
uvedenej spoločnosti, ktorá ich reálne nevykonávala, ale si ich ďalej objednávala od iných subjektov.
Nesúhlasil s tvrdením O.. L., že žalobca si len objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení,
pretože žalobca aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane.

Žalobca v priebehu daňovej kontroly predložil ako dôkazy monitoringy mediálnej kampane a mediálnych
a časových plánov v televíziách a rozhlase za obdobie január až december 2009, umiestnenie
bilboardov, televízne a rozhlasové spoty a štatistiky sledovanosti jednotlivých televízií a CD nosiče.

Uvedené materiály nedokazujú, že boli dodané subdodávateľmi a že títo subdodávatelia skutočne
spracovali, vyrobili a dodali fakturované služby. V rámci daňovej kontroly správa dane zistil, že
daňový subjekt RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nezamestnával žiadnych zamestnancov, ktorí by tieto
služby vykonávali. Svedok - bývalý konateľ spoločnosti Q. L. pri ústnom pojednávaní uviedol, že anion reklamné služby nevykonával, ale v plnom rozsahu boli nadobudnuté od iných spoločností. Mená
týchto spoločností podľa jeho vyjadrenia si nepamätá. Z toho vyplýva, že žalobca ani jeho dodávateľ
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nepreukázali, že k uskutočneniu fakturovaných služieb medzi nimi skutočne

došlo. Správca ďalej uviedol, že okrem toho z predložených CD nosičov - časť bildoardy zistil,
že dátum vykonania snímok dokumentujúcich umiestnenie bilboardov k reklamným kampaniam je v
mnohých prípadoch skorší, než je kontrolované zdaňovacie obdobie, t.j. január až december 2009. Toto
konštatovanie konkretizoval údajmi z CD nosičov, podľa ktorých snímky k reklamným kampaniam v
zdaňovacom období január až december 2009 boli vyhotovené v rokoch 2004 až 2008.

Správca dane ďalej uviedol k štatistikám sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, že jednotlivé média si
vykonávajú vlastné štatistiky, resp. ich pre nich vykonávajú iné subjekty. Napr. štatistiky sledovanosti
jednotlivých televízií sú vykonávané na základe peoplemetrov umiestnených v domácnostiach. Na
základe toho prieskumu sú vypracované štatistiky sledovanosti, ktoré majú televízie k dispozícii.
Rovnako si prieskum počúvanosti a čítanosti vykonávajú rozhlas a printové médiá. Takéto prieskumy

realizujú subjekty ako MEDIAN SK, s.r.o., ktoré zverejňujú výsledky prieskumov na svoje internetovej
stránke.Údajetakéhodruhusúzverejňovanéajnainternetovejstránkewww.mediansk.sk,takžežalobca
mohol získavať dáta z týchto webových stránok a neobjednávať si služby od iných subjektov. Žalobca
síce predložil štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti, čo je len konečný produkt, ale nepredložil
dôkaz, na základe čoho k týmto výsledkom sledovanosti, počúvanosti a čítanosti dospel, ani ktorý

subjekt tieto štatistiky vykonal.

Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 24.10.2011 potvrdilo dodatočný
platobný výmer Daňového úradu Košice IV. zo dňa 23.05.2011. Zosumarizovalo skutkový stav
zistený správcom dane. Konštatovalo, že daňová kontrola bola vykonaná na základe žiadosti Prezídia

policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Východ, oddelenie finančnej polície
Košice. Správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti žalobcom predložených
dokladov, preto nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale k tomuto účelu vykonal
dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosť, a či fakturované tovary a služby
žalobca prijal od spoločnosti uvedenej na dokladoch. Žalobca počas výkonu daňovej kontroly ani v

odvolacom konaní nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by odstránil dôvodné pochybnosti o vykonaní
tzv. prípravných prác, štatistík a ich rozsah dodávateľskou spoločnosťou. Malo byť v jeho záujme a v
nadväznosti na to povinnosťou aktívne sa starať o to, aby svoje procesné práva využil, aby predložil
relevantnédokladyriadneanepochybnepreukazujúceuplatneniepredmetnýchnákladovakodaňových.
Tejto povinnosti sa nemôže zbaviť iba tvrdením, že predmetné faktúry boli vystavené a zaúčtované v

účtovníctve daňového subjektu.

K námietke daňového subjektu, ktorý vo veci uskutočnenia dodania predmetných služieb sa odvoláva na
vyjadrenie bývalého konateľa spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. a TRANSDIRECT s.r.o. odvolací
správny orgán uviedol, že svoje tvrdenia o spolupráci a uskutočnení zdaniteľných obchodov konateľ

žiadnymi inými relevantnými dôkazmi okrem faktúr, ktoré kopírujú objednávky, nepodložil. Daňové
účtovné doklady sami o sebe nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané práve uvedenými
spoločnosťami. Tieto spoločnosti pre žalobcu práce svojimi zamestnancami nevykonávali, ale celý
objem prác zabezpečovali cestou subdodávateľov, na mená ktorých si nevedeli spomenúť, pričom
poskytovanie predmetných služieb týmito dodávateľmi malo byť vykonávané aj v zdaňovacom období

roku 2010. Preto odvolávanie sa svedkov na nedostatok pamäti nie je podľa jeho názoru na mieste,
pretože tieto tvrdenia svedka vzniknuté pochybnosti neodstránili, ale znemožnili správcovi dane vykonať
ďalšie dokazovanie.

Kodvolacejnámietkežalobcu,pokiaľideopodanédaňovépriznaniadodávateľskýchsubjektov,odvolací

správny orgán uviedol, že takéto podanie daňového priznania ešte nepreukazuje, že daňový subjekt do
daňového priznania zahrnul všetky príjmy a výdavky a už vôbec nie, ktorých odberateľov a dodávateľov
satýkajú.Daňovýmpriznanímdaňovníkibadeklarujevýškusvojejdaňovejpovinnosti,alenepreukazuje,
že výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu bol v daňovom priznaní uvedený správne. Vzhľadom k tomu, že
správcovi dane nebolo umožnené preveriť skutočnosti uvedené v daňových priznaniach z dôvodu, že

konatelia dodávateľských spoločností TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so správcom
dane nespolupracujú, správca dane na tieto dôkazy neprihliadal.K námietke žalobcu týkajúce sa predložených dôkazov (monitoringy mediálnej kampane a mediálnych
plánov v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach, bilboardov) odvolací správny orgán
uviedol, že súhlasí so žalobcom, že hodnota reklamy je merateľná podľa počtu ľudí, ktorí ju videli, počuli

a čítali a že tieto informácie sú najdrahšou a najkomplikovanejšou zložkou pri rozhodovaní, kam a kedy
reklamu umiestniť alebo odvysielať, ale predložené materiály žalobcom nepreukazujú, že boli dodané
práve sporným dodávateľom a nepreukazujú ani skutočnosť, že tieto nadobudli od iných spoločností. K
predloženýmmonitoringommediálnejkampaneodvolacísprávnyorgánuviedol,žepredloženémateriály
nepreukazujú, že monitoring mediálnej kampane pre žalobcu vykonali uvedené spoločnosti. Názov

spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. je umiestnený iba na obale, na jednotlivých stránkach je
umiestnené iba logo spoločnosti PALADIUM GROUP, s.r.o. Jednotlivé štatistiky sledovanosti televíznych
staníc nemajú žiadnu vypovedaciu schopnosť o tom, kto ich spracoval. Sú to údaje bežne dostupné na
internetových stránkach. Tieto dokumenty obsahujú dátum, počet a čas vysielania jednotlivých spotov
v jednotlivých médiách, grafické návrhy a fotodokumentáciu umiestnenia bilboardov. Odvolací orgán
zdôraznil, že odvysielanie jednotlivých spotov v médiách správca dane nespochybnil, spochybnil iba

vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík, ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a
to hlavne ich rozsah.

K vyjadreniu konateľa žalobcu, že žalobca spracovával nejaké vstupné dáta do výstupnej podoby,
odvolací správny orgán uviedol, že žalobca nepreukázal, o aké spracovanie týchto dát išlo, čo všetko

musel dodávateľ RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na vstupných údajoch urobiť a čo urobil ďalej sám žalobca.
Žalobca sa napriek požiadavke správcu dane nevyjadril, prečo si vybral za dodávateľa práve spoločnosť
RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., ktorá všetky jeho požiadavky v zmysle uzatvorenej zmluvy vykonávala iba
cez subdodávateľov nájdených cez internet.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že žalobca nevyvrátil ani tvrdenia správcu dane, že médiá si
vykonávajú vlastné štatistiky sledovanosti počúvanosti a čítanosti alebo ich pre nich vykonávajú iné
subjekty a nepoprel, že niektoré z nich využíval on sám, ale aj jeho dodávatelia.

Odvolací správny orgán tiež uviedol, že žalobca ako objednávateľ uzatvoril dňa 29.01.2009 s

dodávateľom RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. zmluvu o vykonaní reklamy. Podľa výpisu z obchodného
registra obchodná spoločnosť RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vznikla dňa 07.02.2009. Bola založená
jediným spoločníkom, ktorý je súčasne konateľom spoločnosti Od uvedeného dňa, t.j. od 07.02.2009
mohla vstupovať do uzatvárania obchodných prípadov. Následne svoj obchodný podiel na základe
zmluvy o prevode obchodného podielu previedla na nového spoločníka ( konateľa) dňa 16.03.2010.

Kontrola u žalobcu, pre ktorého táto spoločnosť vykonávala služby na základe uzatvorenej zmluvy, bola
začatá zamestnancami správcu dane dňa 25.05.2010. Všetky tieto zistené skutočnosti poskytujú dôkaz
o nehodnovernosti tvrdení o poskytnutí reklamných služieb.

Odvolací správny orgán ďalej uviedol, že zmluvy o vykonaní reklamy s dodávateľmi sú spísané

všeobecne. Predmet zmluvy nemal vypovedaciu schopnosť, ostatné časti zmluvy majú všeobecný
charakter, neobsahujú konkrétne skutočnosti o činnostiach, ktoré mal dodávateľ vykonať pre odberateľa,
v akom rozsahu a v lehote a neobsahujú ani ceny. Z predložených faktúr a objednávok je pre žalovaného
evidentné, že jednotlivé položky uvedené vo faktúre sú totožné s objednávkou, sú jej kópie. Jednotlivé
položky nie sú zrozumiteľné nadefinované a bez ďalšej konkretizácie a bez toho, aby dodávateľ

preukázal objednávateľovi, čo dodal, nemajú vypovedaciu hodnotu.

K námietke daňového subjektu, že správca dane nezisťoval, či sa akcie uvedené na fotografiách
uskutočnili, či boli prenajaté plochy na tento účel, ktoré médiá zabezpečovali reklamu, odvolací správny
orgán uviedol, že tieto námietky sú v rozpore so skutočnosťou. Správca dane na základe dožiadania

u príslušných správcov dane (Daňový úrad Stará Ľubovňa - dodávateľ PARTNER BARTER NET, s.r.o.
a Daňový úrad Košice II. - dodávateľ Servis Creativ, s.r.o.) overil uskutočnenie služieb deklarovaných
na faktúrach a konštatoval, že tieto boli vykonané a odvysielané. Správca dane preverovaním zistil, že
daňový subjekt PARTNER BARTER NET, s.r.o. dodal reklamné služby podľa zmluvy o spolupráci zo
dňa 28.12.2008, teda boli odvysielané a vyrobené TV spoty a rádio spoty, vykonaná printová reklama

a printová inzercia a bilboardová reklama. Správca dane vykonanou daňovou kontrolou nespochybnil
reklamu samotnú, ale spochybnil, že prípravné služby súvisiace so samotnou reklamou boli dodané
daňovému subjektu práve spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. a TRANSDIRECT s.r.o.Odvolací správny orgán dospel k záveru, že námietky žalobcu sú neopodstatnené. Správca dane pri
vyčíslení základu dane a následne daňovej povinnosti postupoval v súlade s § 2 ods. 3 a ods. 6 a
§ 29 ods. 2 zákona o správne daní a poplatkov, pričom daňový subjekt bol oboznámený so všetkými

zistenými skutočnosťami a bolo mu umožnené vyjadriť sa k jednotlivým zisteniam.

Včas podanou žalobou zo dňa 29.11.2011 sa žalobca domáhal zrušenia predmetného rozhodnutia
DaňovéhoriaditeľstvaSR,akoajdodatočnéhoplatobnéhovýmeruDaňovéhoúraduKošiceIV.avrátenia
veci žalovanému na ďalšie konanie. Tvrdil, že v postupe správcu dane, s ktorým sa v plnom rozsahu

stotožnil aj odvolací správny orgán, došlo k porušeniu ustanovení § 2 ods.1, 3, § 29 ods. 4 a 8 zákona
č. 511/1992 Zb. týkajúcich sa dokazovania, ako aj porušeniu § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o
dani z príjmov, týkajúceho sa definície daňového výdavku. Nesúhlasil s neuznaním daňových výdavkov
správcom dane na základe dodávateľských faktúr od dodávateľov TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. Poukázal na to, že je neprípustným excesom z hraníc zákonnosti upravujúcej daňové
konanie, aby bol daňový subjekt sankcionovaný za výber svojho obchodného partnera. Uviedol, že

správne orgány porušili počas daňovej kontroly základné zásady daňového konania najmä v spojitosti
s rozsahom dokazovania a s tým súvisiacim dôkazným bremenom, ktoré znáša daňový subjekt.

Žalobca poukázal na skutkové okolnosti a dôkazy, ktoré podľa neho hodnoverne majú preukázať
existenciu správcom dane neuznaných zaúčtovaných nákladov, a to dodávateľské faktúry, zmluvy o

vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 a zo dňa 29.01.2009, vyjadrenie bývalého konateľa obchodnej
spoločnosti TRANSDIRECT, s.r.o. Q. L., vyjadrenie konateľa žalobcu T.. M. A., monitoringy mediálnej
kampane, mediálne plány v jednotlivých televíziách a na rozhlasových staniciach a bildoarchoch a
zmluvu o spolupráci 28.12.2008 medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou PARTNER BARTER
NET, s.r.o. , na základe ktorej boli dodané reklamné služby, odvysielané a vyrobené TV spoty,

printová reklama, printová inzercia a bilboardová reklama. Uviedol, že odvolací správny orgán
odôvodnil svoje pochybnosti o dodaní služieb len tým, že údajne ide o informácie dostupné na
internetových stránkach iných subjektov. Podľa žalobcu je rozhodujúce, že žalobcu v zásade ani
nezaujímal postup jeho dodávateľov, pretože dostal presne také plnenie, t.j. spracované dáta, ktoré
boli potrebné pre jeho podnikanie. Ako svojvoľné hodnotenie dôkazov odvolacím správnym orgánom

žalobca hodnotí jeho konštatovanie, podľa ktorého správcom dane nebolo spochybnené odvysielanie
jednotlivých spotov v médiách a bolo spochybnené iba vykonanie tzv. prípravných prác, štatistík,
ktoré mali pre žalobcu vykonať dodávateľské spoločnosti, a to hlavne ich rozsah. Podľa žalobcu z
jednotlivých vecí jednoznačne vyplýva, že na to, aby mohli byť odvysielané jednotlivé spoty, ktoré
žalovaný nespochybňuje, bolo nevyhnutné zabezpečiť realizáciu prípravných prác, ktoré determinovali

výrobu a správne zameranie predmetných spotov. Len na základe štatistík dodaných obchodnou
spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. vedel žalobca svojmu odberateľovi obchodnej spoločnosti
SERVIS CREATIV, s.r.o. doložiť efektívne využitie financií určených na jednotlivé segmenty, ale súčasne
tieto štatistiky umožnili žalobcovi najefektívnejšie nakupovať na reklamnom trhu jednotlivé zložky
reklamy.

Žalobca hodnotil tvrdenie odvolacieho správneho orgánu, podľa ktorého jednotlivé štatistiky obsahujú
množstvo údajov a dát, ale nepreukazujú, kedy a kto ich spracoval, ako účelovú konštrukciu, pretože
správca dane si nemôže svojvoľne určovať, ako má vyzerať plnenie, na ktorom sa dohodli dva
podnikateľské subjekty.

Podľa žalobcu je vecou obchodnej politiky a súčasne slobodnou voľbou každej obchodnej spoločnosti
výber jej obchodného partnera a realizácia tohto práva nemôže byť daňovému subjektu na ujmu.
Žalobca sa nevie vyjadriť k subdodávateľom svojich dodávateľov, ale je to pochopiteľné, pretože tento
fakt žalobcu ani nezaujíma. Žalobca mal záujem len o plnenie vyplývajúce zo zmluvy, ktoré mu bolo

v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite poskytnuté. Svojmu dodávateľovi za poskytnuté služby riadne
zaplatili a tento si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu. Žalobca uviedol, že
nemôže zodpovedať za činnosť svojich dodávateľov, nemôže zodpovedať za účtovnú a inú evidenciu
odlišných daňových subjektov. Preto považuje rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR za arbitrárne a
vedené jedinou snahou, a to rozhodnúť v prospech negatívneho záveru o plnení žalobcových daňových

povinností.

S poukazom na ustanovenie § 29 ods.4 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že žalobca ako
daňový subjekt nemôže preukazovať skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane, resp. plneniadaňových povinností iného podnikateľského subjektu. Takými dôkazmi žalobca nedisponuje, a preto ich
ani nemôže predložiť. Vyslovil presvedčenie, že odvolací správny orgán ako aj správca dane skutočnosti
tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a jeho dodávateľmi prostredníctvom svedeckých

výpovedí nemôže bez ďalšieho ignorovať. Namietal hodnotenie dôkazov v rozpore s ustanovením
§ 2 ods.1,3 zákona č. 511/1992 Zb. Žalovaný ako aj správca dane nerešpektovali zásadu voľného
hodnoteniadôkazov,pretoževšetkypredloženéasúčasnezistenédôkazyspolunavzájomkorešpondujú
a skutkové okolnosti z nich vyplývajúce vo vzájomnej súvislosti vytvárajú materiálny podklad, ktorý
verifikuje fakty. Dôkazná povinnosť daňového subjektu nezahŕňa preukázanie skutočnosti, ktoré súvisia

s obchodnou činnosťou iných podnikateľských subjektov.

V ďalšej časti žaloby žalobca rozsiahlo odcitoval časti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Sžf/16/2010 z 18.10.2010.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2010 žalobca uviedol, že nie je

možné od platiteľa dane žiadať preukázanie skutočností týkajúcich sa vzťahu dodávateľa a jeho
subdodávateľov. Za situácie, keď platiteľ dane preukáže existenciu dodania prostredníctvom faktúr
obsahujúcich podrobný zoznam dodaných tovarov a služieb, znáša dôkazné bremeno správca dane,
ak chce preukázať opak.

S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011 žalobca uviedol, že v zásade nie je
možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy
tovarov u iných dodávateľov. Je na správcovi dane, aby uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že u
iného daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu.

Žalobca vytýkal odvolaciemu správnemu orgánu nerešpektovanie zásady zákonnosti v zmysle § 2
ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. Uviedol, že priorizovanie záujmov oprávnených príjemcov daní nemôžu
ísť na úkor rešpektovania práv a právom chránených tých osôb, ktoré tieto dane platia. Ani záujem
štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadriadený dodržiavaniu
a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Napokon odcitoval časti bližšie

nešpecifikovaných rozsudkov Vrchného súdu v Prahe a Najvyššieho správneho súdu ČR.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 01.02.2012 navrhol žalobu zamietnuť. Reagoval na námietky
uplatnené žalobcom v žalobe. Konštatoval, že správca dane nespochybnil predloženie dôkazov
vymenovaných žalobcom v žalobe, ale na základe ich hodnotenia spochybnil ich hodnovernosť.

Samotná existencia dodávateľských faktúr vyhotovených spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. so
všetkými zákonom požadovanými náležitosťami, nemôže byť relevantným dôkazom, pokiaľ ich obsah
nemá reálny a pravdivý podklad. Daňovou kontrolou správca dane zistil, že deklarovaný obchod sa
uskutočnil nasledovne: Dodávatelia žalobcu PARTNER BARTER NET, s.r.o., TRANSDIRECT, s.r.o.
(január 2009), RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. (február až december 2009), žalobca, odberatelia SERVIS

CREATIV, s.r.o. a INFINITY MEDIA, s.r.o. Správca dane uznal náklady za reklamné služby vykonané
spoločnosťou PARTNER BARTER NET, s.r.o., ktorých vykonanie bolo hodnoverným spôsobom
preukázané. Žalovaný za účelom utvorenia si celkového obrazu o predmetnom obchode poukazoval
na skutočnosť, že v prípade spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. ide o spoločnosť, ktorá je v
oblasti reklamy všeobecne známa, reálne vykonáva reklamné služby, zamestnáva zamestnancov a

k jej dodávateľom patrili rozhlasové, televízne, tlačové médiá a iné médiá, ktorú skutočnosť potvrdil
aj žalobca v prílohe odvolania. Pritom objednané práce žalobcu od menovanej spoločnosti tvoria
len 14% zo zúčtovaných nákladov. Reklamné služby tvoriace 82% zúčtovaných nákladov žalobcu
boli dodané spoločnosťami TRANSDIRECT, s.r.o a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Menované daňové
subjekty pritom nezamestnávali žiadnych pracovníkov a dodané služby boli uskutočňované prevažne

subdodávateľským spôsobom. Bývalí konatelia týchto spoločností nevedeli týchto subdodávateľov
oznámiť (podľa vyjadrení do zápisnice o ústnom pojednávaní si reklamné služby spoločnosti objednávali
u viacerých dodávateľov, mená si konatelia nepamätali, osobne ich nepoznali, kontakty na dodávateľov
získali cez internet).

Správca dane v súvislosti s objednaním dodávok reklamných služieb žalobcom práve u uvedených
spoločností aj vzhľadom k vynaloženiu vysokého objemu finančných prostriedkov, chcel poukázať
na možnosť získania informácií týkajúcich sa reklamy tiež iným spôsobom, a to napr. priamo
od renomovaných spoločností, akými sú spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o., ktorá výsledky svojichprieskumov zverejňuje na webovej stránke ako aj spoločnosť PARTNER BARTER NET, s.r.o. Kvalitná
účelná reklama je totiž podmienená vysokou odbornosťou a znalosťou požiadaviek mediálneho trhu
pracovníkov spoločnosti, ktoré majú reklamnú činnosť vo svojom predmete podnikania, vybavenosťou,

technickými a personálnymi kapacitami a v neposlednej miere aj spoluprácou týchto spoločností s
televíznymi, rozhlasovými a tlačovými médiami.

Q. L., bývalý konateľ spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., síce potvrdil dodanie služieb, ktoré
boli predmetom sporných faktúr, ale správcovi dane túto skutočnosť nepreukázal žiadnymi účtovnými

dokladmi. V spoločnosti došlo k zmene konateľa, personálna a účtovná agenda bola na základe
odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu odovzdaná novej konateľke spoločnosti W. T.. Pre
nespoluprácu spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA. s.r.o. nebolo možné sa skontaktovať s jej konateľkou,
a preto správca dane nemohol preveriť, či sporné faktúry boli zaúčtované v účtovníctve a príslušné
daňové povinnosti boli splnené tak, ako to tvrdí v žalobe žalobca.

Predmet zmlúv o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 a 29.01.2009 uzatvorených medzi žalobcom a
spoločnosťami TRANSDIRECT, s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. nie je bližšie špecifikovaný. Popis
jednotlivých činností súvisiacich s predmetom zmlúv je obsahom vystavených faktúr a objednávok, ktoré
navzájom korešpondujú. V prípade spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. bola zmluva uzatvorená
29.01.2009, ale uvedená spoločnosť vznikla zápisom do obchodného registra až 07.02.2009.

Správca dane nespochybnil realizáciu reklamy (konečného produktu, podľa obsahu monitoringov
mediálnej kampane), ale dodanie prípravných služieb súvisiacich so samotnou reklamou, ktoré boli
predmetom sporných faktúr vyhotovených dodávateľmi TRANSDIRECT, s.r.o. a RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. Z predložených dokladov nevyplýva, akým spôsobom, na základe akých podkladov a ktorým

subjektom boli spracované štatistiky sledovanosti, počúvanosti a čítanosti jednotlivých médií, mediálne
plány, grafické návrhy, prípadne fotodokumentácia umiestnenia biloboardov, ktoré sú obsahom
monitoringov mediálnej kampane. Správca dane svojvoľne neurčoval ako má vyzerať plnenie, na
ktorom sa dohodli dva podnikateľské subjekty pri slobodnom výkone svojej podnikateľskej činnosti, len
spochybnil uskutočnenie tohto plnenia jedným z týchto podnikateľských subjektov.

Žalovaný ďalej uviedol, že dodatočný platobný výmer správcu dane obsahoval všetky náležitosti
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 30 zákona č. 511/1992 Zb.

Žalovanývyslovilsúhlassožalobcom,žejevecouobchodnejpolitikyasúčasneslobodnouvoľboukaždej

obchodnej spoločnosti výber jej obchodného partnera. Žalobca si musí byť však vedomý toho, že v
zmysle ustanovenia § 29 a § 15 zákona č. 511/1992 Zb. je jeho povinnosťou preukázať oprávnenosť
uplatňovaných nárokov upravených v daňových hmotnoprávnych predpisoch, v tomto prípade v zákone
č. 595/2003 Z.z. Malo byť teda aj v jeho záujme preverovanie svojich obchodných partnerov, aby mal
zabezpečené podklady pre preukázanie týchto nárokov. Subdodávateľská forma obchodu predpokladá

ako dôkazný prostriedok aj doklady a vyjadrenia dodávateľa, prípadne subdodávateľov odberateľa
(žalobcu). Použitie týchto prostriedkov ako dôkaz umožňuje ustanovenie § 29 ods.4 zákona č. 511/1992
Zb.

K žalobcom citovanej judikatúre Najvyššieho súdu SR žalovaný podotkol, že rozhodnutie predstavuje

výsledok aplikácie práva na konkrétne vzťahy, a preto má povahu individuálneho právneho aktu, ktorý
nie je všeobecne právne záväzný a vždy sa vzťahuje len na určitý konkrétny prípad. Aj skutočnosti,
ktoré sú obsahom stanovísk Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazuje žalobca v žalobe nie je
možné zovšeobecniť, lebo aj keď sa zdá, že ide o skutkovo obdobnú problematiku (dokazovanie),
vždy je potrebné pri rozhodovaní vychádzať z aplikácie o ustanovení hmotnoprávnych predpisov ako aj

procesnoprávnych predpisov správcom dane v konkrétnej veci.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných
podmienok v zmysle § 250f ods.2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa
s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súdu dospel k záveru, že

žaloba nie je dôvodná.

Z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca
si za zdaňovacie obdobie roka 2009 zaúčtoval do nákladov okrem iných aj dodávateľské faktúry oddodávateľov TRANSDIRECT s.r.o., Bidovce 177 za nákup reklamných služieb podľa zmluvy o vykonaní
reklamy zo dňa 30.12.2008 (13 ks) a RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., Učňovská 1, Košice za reklamné
služby podľa zmluvy o vykonaní reklamy zo dňa 29.01.2009 (184 ks) tak, ako boli špecifikované v

dodatočnom platobnom výmere na str. 9 - 14.

Súčasťou administratívnych spisov je daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby - žalobcu
za rok 2009, zápisnice o ústnych pojednávaniach zo dňa 18.04.2011 (výsluch bývalého konateľa
daňového subjektu TRANSDIRECT s.r.o., Daniela Krestu) a zo dňa 25.02.2011 (výsluch bývalého

konateľa daňového subjektu RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. Q. L.) ,zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 22.03.2011 (výsluch konateľa žalobcu T.. M. A.), faktúry dodávateľa TRANSDIRECT s.r.o.
špecifikované na strane 9 dodatočného platobného výmeru správcu dane spolu s objednávkami služieb,
ktoré doslovne kopírujú predmet služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané
služby a dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., špecifikované na strane 10 až 14 dodatočného
platobného výmeru správcu dane spolu s objednávkami služieb, ktoré doslovne kopírujú predmet

služby, jednotkovú cenu služby, množstvo a cenu za objednané služby a dodávateľa. Podľa zmlúv
o vykonaní reklamy zo dňa 30.12.2008 uzavretej medzi žalobcom ako objednávateľom a obchodnou
spoločnosťou TRANSDIRECT s.r.o. ako dodávateľom a zo dňa 29.01.2009 uzavretej medzi žalobcom
ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. ako dodávateľom je
predmetom zmluvy „stanovenie podmienok spolupráce pri nákupe komerčných elementov vo vysielaní

elektronických médií, printových a rozhlasových médií, indoor a outdoor reklamných plôch v období
január 2009 a február až december 2009 pre projekty objednávateľa a pre reklamné kampane“.

Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu v znení neskorších predpisov na účely
tohto zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a

udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkov zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo
zaevidovaných v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 21 ods. 1 cit. zák. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným
príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na

daňové účely nie je dostatočne preukázané a ďalej výdavky špecifikované pod písm. a) - k).

Podľa § 2 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov pri
uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 3, 4 a 8 cit. zákona dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti, rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť

všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej
povinnosti, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä
o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenie, odpovede na výzvy správcu dane a pod.),
o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Daňový

subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie daní a skutočností, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane
v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť povinných evidencií alebo
záznamov vedených daňovým subjektom.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa, ako aj
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne
orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie
je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho
základe vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd stotožňuje. Tieto zodpovedajú zákonu aj po

formálnejstránke.Žalovanýsadostatočnýmspôsobomvysporiadalsovšetkýminámietkamivznesenými
žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva aj z dôvodov preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle citovaných zákonných ustanovení sú tri podmienky,
ktoré musia byť splnené súčasne. Je to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na
dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosti medzi zdaniteľným príjmom

a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok
skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené
tri kritériá musia daňovníci vždy pamätať a to pri každom konkrétnom výdavku. Len ak je splnená
podmienkavecnostivýdavkovvovzťahukpodnikaniuasúčasneipodmienkapreukázateľnostivýdavkov
a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak.

Daňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok stanovených v zák. č. 595/2003 Z.
z. sú uvedené v § 19 ods. 2 - 5 a v § 20. V týchto ustanoveniach sú uvedené aj výdavky, ktorých rozsah
alebo podmienky za ktorých môžu byť uznané za daňový výdavok limituje osobitný predpis. Výdavky,
ktoré sa nepovažujú za daňový výdavok sú uvedené v § 21 cit. zákona.

Žalovaný i správny orgán prvého stupňa pri vydaní rozhodnutí v danom prípade nevychádzali iba z
daňových dokladov predložených žalobcom, ale najmä z výsledkov rozsiahleho dokazovania, ktoré
smerovalo k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či predmetné dodávky boli uskutočnené dodávateľmi
a či jednotlivé náklady boli vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňového
subjektu, t. j. či ich možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) cit. zák. o dani z príjmu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy, ako už boli vyššie konkretizované jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti
a dospel zhodne ako správne orgány k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre zaúčtovanie nákladov z predmetných dodávateľských faktúr ako daňových.

Uskutočnený nákup služieb od uvedených dodávateľov žalobca preukazoval iba predmetnými
faktúrami, ku ktorým boli pripojené objednávky služieb (objednávky doslovne kopírovali obsah
fakturovaných služieb pokiaľ ide o druh služby, jednotkovú cenu za poskytnutú službu, množstvo,
množstvo poskytnutých služieb a cena za poskytnutú službu), zmluvami o vykonaní reklamy uzavretými
žalobcom s obchodnými spoločnosťami TRANSDIRECT s.r.o. zo dňa 30.12.2008 a RATIMEX

SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 29.01.2009 a monitoringami mediálnej kampane a mediálnymi plánmi
v jednotlivých televíziách a rozhlasových staniciach. Súd sa stotožňuje so závermi správcu dane
ako aj žalovaného v tom smere, že žalobca nepreukázal dodanie služieb fakturovaných uvedenými
dodávateľmi. Na jednotlivých faktúrach fakturované služby nie sú konkretizované, sú nezrozumiteľné,
nie je z nich možné zistiť čo bolo predmetom fakturovania. K deklarovaným skutočnostiam o obsahu

fakturovaných plnení na faktúrach neuznaných správcom dane súd dodáva, že spornosť, nekonkrétnosť
a nezrozumiteľnosť označenia fakturovaných služieb pri štandardnej podnikateľskej činnosti by mala u
každého odberateľa takej služby vyvolať pochybnosti o predmete fakturácie.

Výsledným produktom služieb dodaných týmito obchodnými spoločnosťami žalobcovi mali byť

monitoringy, štatistiky sledovanosti, čítanosti a počúvanosti jednotlivých médií. Zo žalobcom
predložených monitoringov mediálnych kampaní, mediálnych plánov v jednotlivých televíziách a
rozhlasových staniciach, bilboardov a iných materiálov nevyplýva, kto ich spracoval, títo dodávatelia
nemali zamestnancov, preto ich spracovať mohli iba ich subdodávatelia, akým spôsobom a na základe
akých podkladov.

Podľa názoru súdu správca dane dôvodne spochybnil dodanie predmetných služieb žalobcovi
uvedenými dodávateľmi . V súlade s ustanovením § 29 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. vykonal ďalšie
dokazovanie, a to výsluchmi konateľov obchodnej spoločnosti TRANSDIRECT s.r.o. a RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. v rozhodnom období V. C. a Q. L. ako aj konateľa žalobcu. Konatelia dodávateľov

uviedli, že v roku 2009 vystavili pre žalobcu spolu 13 a 184 faktúr, pričom zdaniteľné obchody uvedené v
týchto faktúrach boli zrealizované, a to subdodávateľským spôsobom. Tieto spoločnosti nezamestnávali
žiadnych zamestnancov, fakturované služby si objednávali u viacerých dodávateľov, ktorých mená si
nepamätá, osobne ich nepoznali a nakontaktovali sa na nich cez internet. Účtovné daňové doklady
za predmetné zdaňovacie obdobie a za ďalšie zdaňovacie obdobia nemali k dispozícii, pretože ich

odovzdali novým konateľom spoločností N. M. na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo
dňa 22.11.2009 a W. T. na základe odovzdávacieho a preberacieho protokolu zo dňa 10.03.2010.T.. M. A., konateľ žalobcu do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2011 uviedol, že služby
poskytnuté na základe zmluvy o vykonaní reklamy uzatvorenej so spoločnosťou RATIMEX SLOVAKIA,
s.r.o. boli dodané v objednanom rozsahu a v požadovanej kvalite, nesúhlasil s tvrdením p. Lengyela,

podľa ktorého žalobca iba objednal a následne prevzal predmet zdaniteľných plnení, pretože žalobca
aktívne spolupracoval pri tvorbe reklamnej kampane. Novú konateľku obchodnej spoločnosti RATIMEX
SLOVAKIA, s.r.o. správca dane nemohol vypočuť, pretože od 10.02.2010 menovaná nebýva na
konkrétnej adrese a je prihlásená iba na trvalý pobyt v obci: Košice - sídlisko KVP. Správca dane
prostredníctvom dožiadaného miestne príslušného správcu dane zistil, že obchodná spoločnosť

RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o. na adrese sídla nesídli, zásielky nepreberá (odpoveď Daňového úradu
Košice II. na dožiadanie zo dňa 25.08.2010). Z objektívnych dôvodov (nekontaktnosť obchodnej
spoločnosti RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o., nemožnosť výsluchu súčasnej konateľky tejto obchodnej
spoločnosti) správca dane nemohol vykonať ďalšie dokazovanie v záujme preverenia, či sporné služby
boli žalobcovi dodané týmto dodávateľom.

Možno súhlasiť s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých každá obchodná spoločnosť si slobodne vyberá
svojich obchodných partnerov, nezodpovedá za činnosť svojho obchodného partnera, za vedenie jeho
účtovnej a inej evidencie. Na druhej strane ak si žalobca ako platiteľ dane z príjmov pri určení daňovej
povinnosti uplatňuje odpočítanie daňových výdavkov, zodpovedá za preukázanie existencie svojho
nároku. Žalobca v konaní nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre odpočítanie predmetných

daňových výdavkov zo sporných faktúr od dodávateľa RATIMEX SLOVAKIA, s.r.o.

Žalobca v podanej žalobe odcitoval rozsiahlu časť rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžf/16/2010
z 18.10.2010 bez toho, aby na základe tejto citácie konkretizoval právne dôvody, ktorými by napadal
zákonnosťnapadnutéhorozhodnutiažalovaného.Niejeúlohousúduvsprávnomsúdnictve,abyzcitácie

rozsudku súdu v inej veci vyvodzoval právne závery za žalobcu v záujme úspešnosti jeho žaloby.
Súdny prieskum správnych rozhodnutí je založený na dispozičnej zásade (§ 249 ods.2 O.s.p.), a preto
súd rozhodujúci v správnom súdnictve nemôže a nesmie za žalobcu domýšľať dôvody žaloby. Preto
krajský súd iba na okraj poznamenáva, že síce Najvyšší súd SR v tomto rozsudku konštatoval, že v
zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali výrobné procesy

a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, ale na druhej strane skutkové
okolnosti v tejto veci oproti rozhodovanej veci iné. Z citovaného rozsudku vyplýva, že žalobca disponoval
odovzdávacím a preberacím protokolom týkajúcim sa predmetu dodávky, svedeckými výpoveďami bol
presne konkretizovaný predmet dodávky a jednotlivé komponenty a pod.

Súd sa nestotožňuje so žalobnou námietkou, podľa ktorej je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a
zhodnotenie skutkového stavu správnymi orgánmi je nedostatočné. Právny predchodca žalovaného v
súlade s ustanovením § 30 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb. konštatoval, na základe akých podkladov
dospel k záveru o nepreukázaní skutočností, uvedených žalobcom v daňovom priznaní, jeho hodnotenie
dôkazov predložených žalobcom ako aj dôkazov zabezpečených správcom dane zodpovedalo

ustanoveniu § 2 ods.3 zákona č. 511/1992 Zb., pričom na zistený skutkový stav správne aplikoval aj
relevantnú právnu úpravu.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobkyne jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od

01. 05. 2011) podľa § 250j ods.1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.1
O.s.p. nepriznal.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. § 221 ods. 1 O. s. p., konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.