Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/294/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4108214304
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4108214304.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a Mgr. Ingrid Vallovej, v právnej veci žalobkyne: E. Q., nar. XX. XX.
XXXX, bytom v Z., Q. XX, zastúpená JUDr. Stanislavom Sobotovičom, advokátom so sídlom v Nitre,
Farská 46, proti žalovaným: 1. J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XXXX/XX, zastúpený SOUKENÍK-
ŠTRPKA, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, 2. D.. J. L., nar. XX. XX.

XXXX, bytom B., O. XX, 3. F.. V. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., O. XX, 4. D.. K. F., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., C. 1, 5. F.. F. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., C. 1, žalovaní v 2. až 5. rade zastúpení
Advokátskou kanceláriou Marko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Budatínska 47, IČO: 36 860 646, 6. BL-
INVEST, spol. s r. o. so sídlom v Nitre, Nábrežie mládeže 85, IČO: 36 769 649, zastúpený JUDr. Pavlom
Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
o odvolaniach žalovaných v 1. až 6. rade proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 30. mája 2012,
č. k. 10C/108/2008-341, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom (v poradí tretím) súd prvého stupňa určil, že nehnuteľnosť označená
geometrickým plánom č. 15/2008 zo dňa 19. 05. 2008 ako parc. č. 4704/13 orná pôda o výmere 5000
m2, k. ú. I. patrí do dedičstva po A. A., nar. XX. XX. XXXX, zomrelej XX. XX. XXXX. Geometrický plán
č. 15/2008 zo dňa 19. 05. 2008 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. Rozhodol, že o trovách konania
súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80

písm. c) OSP a dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože
pokiaľ jej súd vyhovie, bude sporná parcela predmetom dodatočného dedičského konania a žalobkyňa
bude jednou z dedičiek, teda môže nadobudnúť spornú parcelu do vlastníctva, resp. spoluvlastníctva
dedením. Žalobkyňa odôvodnila svoj návrh tým, že jej právni predchodcovia nadobudli do vlastníctva
nehnuteľnosť zapísanú v pkn. vl. č. 486 parc. č. 3252/1 lúka o výmere 1 ha. Výmer o vlastníctve
pôdy spĺňa náležitosti listiny preukazujúcej vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne, je
vydaný príslušným štátnym orgánom s konkrétnym vymedzením prídelu a prídelcov, keď

ustanovenie § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR umožňoval vydať prídel ešte pred zaplatením
prídelovej ceny s tým, že prídelová listina s poukazom na § 1 ods. 2 citovaného nariadenia je verejnou
listinou, zakladajúcou vlastníctvo prídelcov, dospel k záveru, že prídelová cena bola určená. Predmetné
rozhodnutie má charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v
medziach jeho právomoci, preto ho treba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú
vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného

rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť. K nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo
treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo k prídelu. Z obsahu spisu nevyplýva, že
by došlo k zrušeniu výmeru alebo k strate, alebo obmedzeniu vlastníckeho práva spornej nehnuteľnostiprávnych predchodcov žalobkyne. Z výmeru vyplýva, že výška prídelovej ceny bude určená v neskôr
vydanej prídelovej listine, i keď táto nebola v konaní doložená, je súd toho názoru, že jej nezaplatenie
v lehote stanovenej v § 19 nar. č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení

pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa,
nemá za následok neplatnosť výmeru, keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny
nespájali so stratou už nadobudnutého vlastníckeho práva. Aj zo zápisnice miestnej roľníckej komisie
zo dňa 24. 11. 1948 vyplýva, že prídelcovia nehnuteľnosti preberajú do vlastníctva a držby a zároveň
je uvedené, že prvú splátku prídelovej ceny 500 Kčs sú povinní zaplatiť do 8 dní. Aj z uvedenej

zápisnice vyplýva, že prídelová cena bola určená. Správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými
predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny akt
bezchybný, z ktorého musí súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP vychádzať. Ani v prípade,
ak by rozhodnutie vydané na to oprávneným orgánom vykazovalo vady, nemožno takéto rozhodnutie
označiť za nulitný (neexistujúci) akt. Za nulitný akt totiž možno považovať len taký akt, ktorý bol vydaný
nepríslušným orgánom štátnej správy, teda nad rámec právomoci toho-ktorého orgánu. Pokiaľ bolo

rozhodnutie vydané v rámci právomoci príslušného orgánu, jeho zákonnosť je možné preskúmavať
len procesným postupom v rámci správneho súdnictva; nepodlieha však preskúmaniu všeobecným
súdom. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 4 Cdo
123/2003, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, v ktorom vyslovil názor, že
výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov

k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, že mimo rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu, že ho môže preskúmavať
len so zreteľom na to, či ide akt nulitný (ničotný), ako i to, že nulitným aktom je správny akt vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom. Jeden z prídelcov previedol následne
svoju polovicu nehnuteľnosti na právnu predchodkyňu žalobkyne kúpnou zmluvou, kde bol udelený

súhlas národného výboru a táto bola aj registrovaná št. notárstvom. Súd považoval kúpnu zmluvu za
platne uzavretú s účinkami prevodu vlastníckeho práva na kupujúcu. Zmluva bola uzavretá dňa 09.
06. 1956, registrovaná 28. 05. 1958 a v decembri 1958 bol vypracovaný aj výkaz plôch, ktorým bola
pridelená parcela rozdelená, pričom súd má za to, že skutočnosť, že parcela bola rozdelená neskôr, po
podpise zmluvy, nebránilo nič jej zápisu do pozemkovej knihy spolu s výkazom zmien. Podľa § 133 ods.

2 Občianskeho zákonníka, zák. č. 141/1950 Sb., spoluvlastník mohol so svojím podielom nakladať, ak
tým neruší práva ostatných spoluvlastníkov, samostatne a rovnako ako vlastník so svojou vecou. Podľa
§ 1 zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy,
na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie
okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie. Rozhodnutie

MsNV zo dňa 25. 07. 1959 o tom, že sporná parcela prechádza do vlastníctva štátu, nemohlo vyvolať
účinky prechodu vlastníckeho práva, lebo MsNV takýmto oprávnením nedisponoval. Rozhodnutie MsNV
je tak bez právneho významu. Ďalšie prevody vlastníckeho práva sú potom neplatné a to v súlade
s vyjadrením Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. I. ÚS 50/10 zo dňa 10. 02. 2010, v ktorom
poukázal na zásadu rímskeho práva, podľa ktorého z nepráva nemôže vzniknúť právo. Platne nemôže

nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Táto
zásada sa vzťahuje aj na neskoršie rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu, ktorý vrátil časť
spornej nehnuteľnosti v rámci reštitúcie. Súd skúmal, či žalovaný v 6. rade na základe tohto rozhodnutia
nevydržal časť nehnuteľnosti, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie pozemkového úradu bolo vydané

v roku 2006, žaloba bola podaná v roku 2008, a teda neuplynula potrebná desaťročná vydržacia doba
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. O náhrade trov konania súd podľa § 151 ods. 3 OSP
rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu väčšieho množstva účastníkov
konania a zložitosti prípadu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade, odôvodniac ho tým, že
na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie
odôvodnil tým, že žalobkyňa do dnešného dňa súdu nepredložila podľa § 13 ods. 3 nariadenia
o konfiškovaní platne schválený prídelový plán a rozvrh prídelových cien vypracovaný miestnou

roľníckou komisiou, ani podľa § 13 ods. 4 nariadenia platné preskúmanie prídelového plánu a rozvrhu
prídelových cien okresnou roľníckou komisiou, ani v zmysle ustanovenia § 13 ods. 5 nariadenia platné
schválenie prídelového plánu a rozvrhu prídelových cien Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre
pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu. Nepriame dôkazy nepreukazujú, že by právny predchodcažalobkyne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Nehnuteľnosť
bola manželom G. a T. U. pridelená Povereníctvom Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu. Prídelová cena vôbec nebola určená, hoci v zmysle ustanovenia § 19 ods.

3 Nariadenia o konfiškovaní nebol dôvod na bezodplatné pridelenie nehnuteľnosti. Manželia G. a T.
U. nesplnili podmienku pre kvalifikované zaplatenie prídelovej ceny. Pokiaľ sa niekto uchopí držby
nehnuteľností po jej predchádzajúcej konfiškácii na základe rozhodnutia orgánu štátu a o prevode jej
vlastníctva, pričom v tomto rozhodnutí chýba zákonom predpokladaná podstatná náležitosť - prídelová
cena, nemôže byť vzhľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom nehnuteľnosti, a to

ani v prípade, že je presvedčený, že takéto rozhodnutie na nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti
stačí. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takéto rozhodnutie orgánu štátu nemôže viesť k vydržaniu.
Ak teda žalobca odvodzoval svoje vlastnícke právo z výmeru, o ktorom manželia U. museli mať
vedomosť, že nezakladá ich vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, nemožno dospieť ani k záveru, že
vlastníctvo sporných nehnuteľností nadobudli splnením zákonných podmienok oprávnenej držby. Keďže
výmer neobsahoval prídelovú cenu, nemožno ho považovať za platnú listinu, na základe ktorej prešlo

vlastníctvo sporných nehnuteľností na právnych predchodcov žalobkyne. Keby sa právni predchodcovia
žalobkyne stali vlastníkmi sporných nehnuteľností, nebol by dôvod na vydanie rozhodnutia odboru
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rady MNV v Nitre zo dňa 25. 07. 1959, zn. 1686/1959,
ktorým bolo odňaté vlastníctvo sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalobkyne. Výmer
o vlastníctve pôdy nebol zapísaný do pozemkovej knihy, čo je v rozpore s vtedy platným právnym

poriadkom do roku 1950. Ostatné výmery vydané v uvedenom období roku 1948 boli zapísané do
pozemkovej knihy, ale domnievame sa, že nakoľko nebola uvedená cena vo výmere, čo bola podstatná
náležitosť, tak potom ani nedošlo k zapísaniu výmeru do pozemkovej knihy. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a žalobkyňu zaviazať zaplatiť žalovanému
v 1. rade náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 6. rade z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, odôvodniac ho tým, že súd prvého stupňa sa s rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Nitre zo dňa 16. 10. 2006, č. j. 2006/00455-358/04-R-II, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. 11. 2006 nevysporiadal a vôbec ho nezobral do úvahy ako právne relevantný titul,

ktorý preukazuje, že žalovaný v 6. rade je podielovým spoluvlastníkom parc. č. 4704/6. Spoluvlastnícky
podiel nadobudli od osoby, ktorá bola riadne zapísaná príslušnou správnou katastra ako podielový
spoluvlastník, pričom predmetná nehnuteľnosť bola pôvodnej podielovej spoluvlastníčke prinavrátená
v reštitučnom konaní. Právny titul v podobe rozhodnutia v reštitučnom konaní nie je možné nijako
spochybňovať, nakoľko v dôsledku žiadnej formálnej právnej skutočnosti nie je toto rozhodnutie

možné vyhodnotiť ako nulitný správny akt. Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nitre ako
miestneho orgánu štátnej správy je stále právoplatným rozhodnutím, ktoré nemôže byť považované
za nulitné, pretože nebolo nijakým rozhodnutím orgánu vyššej inštancie zrušené, či zmenené. Je
preto nepochopiteľné, ako môže súd považovať toto rozhodnutie za právne neúčinné. Takýmto
postupom súd poprel princíp právnej istoty ohľadne vnímania všeobecnej záväznosti právoplatných

rozhodnutí vydaných na úrovni verejnej správy. Nemenej podstatným je samotný význam ponímania
reštitučného zákona v zmysle rozhodovacej praxe súdov. Ustálená judikatúra kladie reštitučný zákon
podľa kritéria právnej sily na popredné miesto. Ponímanie reštitučného zákona v zmysle ustálenej
judikatúry neoprávňuje súd konštatovať, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Nitre je
právne neúčinné, resp. nezobrať ho do úvahy. Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne navrhol napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmeniť a žalobu zmietnuť.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v 2. až 5. rade z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, spočívajúcom v tom, že súd prvého stupňa má za to, že výmer o vlastníctve

pôdy vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zakladá vlastníctvo pozemku,
ktoré je predmetom tohto súdneho sporu, pričom k nadobudnutiu vlastníctva nebolo zásadne treba
intabulácie. Tento právny názor je však v priamom rozpore s ustanovením § 1 ods. 2 nariadenia SNR
č. 104/1946 Sb. n. SNR, na základe ktorej bol predmetný výmer vydaný. V čase vydania výmeru bola
intabulácia k prevodu nehnuteľnosti zákonom určená ako jej nevyhnutný predpoklad, preto údajní právni

predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Podstatnou náležitosťou
prídelu je stanovenie prídelovej ceny, ktorá v tomto konaní nebola preukázaná a nebolo preukázané ani
zaplatenieprídelovejceny,takžeknadobudnutiu vlastníckehopráva právnymipredchodcamižalobkyne
nemohlo dôjsť. Zmluvou zo dňa 09. 06. 1956 nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy,ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, keďže táto zmluva neobsahovala tak
v čase jej uzavretia, ako ani v čase jej registrácie jednoznačne identifikovaný predmet. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol

a žalovaným v 2. až 5. rade priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 2 OSP) a po poučení
podľa § 213 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220

OSP zmeniť a žalobu zamietnuť.

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia, že nehnuteľnosť, označená v geometrickom
pláne č. 15/2008, vypracovanom GEODETI s. r. o. Nitra parc. č. 4704/13 -
orná pôda vo výmere 5000 m2 patrí do dedičstva po A. A., rod. U., nar. XX. XX. XXXX a zomr. XX.
XX. XXXX.

Súd prvého stupňa vo veci rozhodol už v poradí tretím rozsudkom, pričom po zrušení predchádzajúcich
dvoch rozsudkov odvolacím súdom bol súd prvého stupňa názorom odvolacieho súdu v ďalšom
rozhodovaní podľa § 226 OSP viazaný.

Keďže predmetom konania je určovacia žaloba, súd prvého stupňa sa v prvom rade správne zaoberal
tým, či na požadovanom určení má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že
žalobkyňa na požadovanom určení naliehavý právny záujem má, pretože v prípade vyhovenia jej návrhu
by nehnuteľnosť v podiele pripadajúcom na zomr. A. A. bola následne prejednaná v dedičskom konaní
a žalobkyňa by prichádzala do úvahy ako dedička. S týmto záverom súdu prvého stupňa sa odvolací

súd stotožňuje.

Súd prvého stupňa sa vo svojom prvom rozhodnutí zaoberal tiež okruhom účastníkov konania, a keďže
dospel k záveru, že žalobu nepodali a účastníkmi konania nie sú všetci dedičia, nie je možné jej vyhovieť,
žalobu bez vykonávania dokazovania vo veci pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol.

Tento rozsudok súdu prvého stupňa bol uznesením odvolacieho súdu zo dňa 26. februára 2010, č. k.
5Co/244/2009-186 zrušený a vec bola súdu prvého stupňa vrátená na ďalšie konanie, pričom k otázke
nerozlučného spoločenstva odvolací súd zaujal názor, že keďže v danej veci nejde o sporové konanie
začaté na základe návrhu podaného odkázanými dedičmi, nejde o konanie, v ktorom by bolo potrebné
považovať všetkých účastníkov v konaní o dedičstve za nerozlučných spoločníkov, preto, ak súd prvého

stupňa návrh pre nedostatok vecnej aktívnej legitimácie zamietol, vec nesprávne právne posúdil.

Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práv na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001, sp. zn. II. ÚS

14/2001, z 13. novembra 2002, sp. zn. II. ÚS 132/02 a sp. zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo iných skutočností, s ktorými zákon vznik
týchto vzťahov spája (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Predpokladmi dedenia
sú smrť fyzickej osoby, existencia dedičstva a spôsobilý dedič.

Podľa § 90 OSP účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Podľa § 91 ods. 1 OSP ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko,
koná každý z nich sám za seba.Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých
účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu
návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný

súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane (§ 91 ods. 2 OSP).

O spoločné práva a povinnosti, ohľadne ktorých sa rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov
konania, ktorí vystupujú na jednej strane a úkony jedného z nich platia aj pre ostatných, sa jedná vtedy,
ak podľa ustanovení hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v konaní ide, nedeliteľnej povahy.

Tak je tomu napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva patriaceho viacerým
podielovým spoluvlastníkom, v konaní o neplatnosť závetu poručiteľa, ktorý zanechal viac dedičov, v
konaní o popretia rodičovstva a podobne (viď R 1/1975).
Ak bolo v konaní o dedičstve právoplatne rozhodnuté o dedičstve, je toto rozhodnutie súdu záväzné
(§ 159 ods. 2 v spojení s § 135 ods. 2 OSP) a súd je povinný z tohto rozhodnutia vychádzať aj pri
prejednávaní a rozhodovaní iných vecí.

Určovací návrh spočívajúci v tom, že vec (hnuteľná alebo nehnuteľná) patrí do dedičstva po poručiteľovi,
a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti, môže uplatňovať (je vecne legitimovaný) len ten,
kohoprávaapovinnostisatakéhotourčeniatýkajú.Takoutoosobumôžebyťlenten,ktojeporučiteľovým
dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom.

K nadobudnutiu dedičstva nedochádza len na základe smrti poručiteľa. Právna úprava dedičského práva
vychádza z princípu ingerencie štátu pri nadobúdaní dedičstva. Okrem iného predpokladá aj to, že
dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom prejednané a rozhodnuté, konanie o dedičstve začína aj bez
návrhu a v konaní o dedičstve musí byť prejednaný tiež majetok, ktorý nebol známy pri pôvodnom

prejedaní a rozhodnutí o dedičstve. Podľa rozhodnutia súdu o potvrdení dedičstva alebo o vyporiadaní
dedičov sa dedičstvo nadobúda s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. V dobe od smrti poručiteľa až do
potvrdenia dedičstva alebo vyporiadania dedičov právoplatným rozhodnutím súdu (§ 175p, § 175q,
§ 175 zca) tu teda nemôže byť istota, s akým výsledkom konanie o dedičstvo skončí, a to najmä, kto
bude poručiteľovým dedičom a ako bude vyporiadané dedičstvo medzi viacerých dedičov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, sú až do právoplatného rozhodnutia súdu považovaní za vlastníkov
celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí alebo
majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným osobám spoločne a nerozdielne. Ich
dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa na týchto právach a povinnostiach navzájom podieľajú a majú

postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov v zmysle § 91 ods. 2 OSP.

To platí aj v prípade, ak poručiteľ zanechal viac dedičov a ak nebolo dedičstvo medzi nimi ohľadne
veci, o ktoré ide v občianskom súdnom konaní, vedenom s inou osobou ako dedičom (ktorá nie je
poručiteľovým dedičom) vyporiadané. Za stavu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol tento majetok

známy (nebol predmetom dedičstva) a nebol v konaní o dedičstvo prejednaný, sú až do vyporiadania
dedičstva ohľadom tejto veci všetci dedičia považovaní za vlastníkov tejto veci. Z právnych úkonov
týkajúcich sa tejto veci sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne a majú
postavenie vyplývajúce z ustanovenia § 91 ods. 2 OSP.

Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa a to z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra, sp.
zn. D 219/96 odvolací súd zistil, že dedičmi po A. A. rod. U., zomr. XX. XX. XXXX sú: neb. P. A. a po
ňom deti P. A., P. A. a V. A., neb. F. Q. a po nej deti E. Q., H. Q., F.. G. A., P. Q. a V. Z., H. F. a F. A.. Z takto
zisteného skutkového stavu potom odvolací súd, rozhodujúc v inom zložení senátu ako v uznesení zo
dňa 26. februára 2010, vychádzajúc z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR v tejto otázke (otázka

postavenia dedičov ako nerozlučných spoločníkov v konaní o určenie, že do dedičstva po zomrelom
patrí nejaká vec, bez ohľadu na to, že nejde o konanie začaté na základe návrhu podaného odkázanými
dedičmi), a to napr. v rozhodnutiach sp. zn. 5MCdo 15/2007 zo dňa 22. februára 2008, 2Cdo 45/2008 zo
dňa 31. marca 2009, 4Cdo 120/2009 zo dňa 27. októbra 2010 a 3Cdo 197/2010 zo dňa 31. júla 2012,
dospel k záveru, že návrhu žalobkyne nemožno vyhovieť, pretože účastníčkou tohto konania je len jedna

z dedičiek po A. A., E. Q., a teda účastníkmi tohto sporového konania nie sú všetci právni nástupcovia po
nebohej poručiteľke A. A., pričom dedičia majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a žalobu
zamietol. Posúdením ostatných právne významných skutočností v danej veci sa preto už nezaoberal.Odvolací súd ešte dodáva, že nesprávne určenie okruhu účastníkov v sporovom konaní nemôže súd
odstrániť z úradnej povinnosti a nemôže o tomto nedostatku žalobou poučiť v zmysle § 5 OSP. Takýmto

postupom súd neodníme žalobcovi možnosť konať pred súdom, pretože by išlo o poučenie o tzv.
vecnej legitimácii, t.j. o tom, kto má byť podľa hmotného práva účastníkom konania, a nie o poučenie
o procesných právach a povinnostiach účastníkov. Poučenie žalobcu o tom, koho by podľa hmotného
práva mal žalovať totiž presahuje poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 OSP a je v rozpore so zásadou
rovnosti účastníkov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, pretože súd prvého
stupňa o trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.