Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805201843
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7805201843.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v T., H.
XX, zastúpený advokátskou kanceláriou M. H., s. r. o., IČO: N., so sídlom v T., G. 4, proti povinnej: J. P.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom J. č. XX, okres S., zastúpená opatrovníčkou W. E., zamestnankyňou
Okresného súdu Rožňava o vymoženie 254,93 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej pred súdnym
exekútorom D.. O.. P. E., E. XX, P., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava

zo dňa 18.4.2011, č.k. 9Er/53/2005-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú,
zastavil ju a vo výroku o trovách exekúcie.

O d m i e t a odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh na zmenu exekútora zamietol.

Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením návrh na zmenu exekútora zamietol, exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, zastavil ju a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. O.. P. E., so sídlom

E. XX, P. trovy exekúcie v sume 59,61 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

V rozsiahlom odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený uzavrel s povinnou dňa 27.7.2004
zmluvu o úvere č. XXXXXXX, v ktorej bol povinnou splnomocnený advokát Mgr. Q. P. na spísanie
notárskej zápisnice ako aj na uznanie záväzku z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala
vykonateľným titulom na súdny výkon rozhodnutia, príp. exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej

pohľadávky alebo jej zostatku a jej príslušenstva. Ďalej povinná v splnomocnení udelila súhlas, aby bol
splnomocnený advokát zastúpený advokátskym koncipientom, prípadne iným zamestnancom advokáta
v zmysle zákona o advokácii. Exekučným titulom v predmetnom konaní je notárska zápisnica sp. zn.
N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX zo dňa 28.11.2004 spísaná notárom D.. D. P.. Súd prvého stupňa
mal za to, že povinná, ak chcela, aby jej bol poskytnutý predmetný spotrebiteľský úver, bola súčasne
nútená podpísať aj spomínané plnomocenstvo. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského

úveru uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. Q. P. súčasne s poverením na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu súd považoval za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere,
aj keď demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok § 53 ods. 3 OZ takúto podmienku výslovne
nespomína. Navyše splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uznal v jej mene
sumy, ktoré v notárskej zápisnici neboli presne vyčíslené a zaväzoval na úroky z omeškania v
neprípustnej výške. Konal teda v rozpore s dobrými mravmi, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka.Súd prvého stupňa mal za to, že právny úkon - vyhlásenie advokáta pred notárom - urobený Mgr.
Q. P. ako splnomocnencom povinnej je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, nakoľko
odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notársku zápisnicu preto súd prvého stupňa považoval

za materiálne nevykonateľný exekučný titul, a preto exekúciu vykonávanú na jej podklade vyhlásil za
neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ a ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách exekúcie
vo výške 59,61 eura rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 196 a nasl. Exekučného poriadku a § 14
a nasl. vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“)
a na ich náhradu zaviazal oprávneného v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ak dôjde

k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal záver súdu prvého stupňa, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinnou je
zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že účastníci uzavreli
túto zmluvu podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný
zákonník“)atátozmluvamácharakterspotrebiteľskejzmluvyvzmyslezákonač.634/1992Zb.oochrane
spotrebiteľa. Nemožno na ňu aplikovať ani zákon o spotrebiteľských úveroch z dôvodu, že nespĺňa

charakter spotrebiteľského úveru vymedzený v § 2 písm. a), b) a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. V čase uzavretia zmluvy o úvere sa za spotrebiteľské zmluvy považovali len kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §
55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na

uzavretie zmluvy.

Podľa názoru oprávneného teda súd nemal pri posudzovaní nároku zo zmluvy o úvere vychádzať z
právnejúpravyObčianskehozákonníka,alezprávnejúpravyObchodnéhozákonníka.Navyše,účastníci
sa v rámci Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli, že ich právne vzťahy vyplývajúce z tejto

zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Preto predmetná zmluva nemusela obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Podobne,
klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale len ich časť,
z ktorých 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere.

Oprávnený tiež poukázal na skutočnosť, že predmetom úverov poskytovaných zo strany oprávneného
sú peňažné prostriedky a nie tovar a služby, ako to predpokladá § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Ďalej namietal posúdenie dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako
neprimerane vysokých. Uviedol, že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

dohodli úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa
účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku
z omeškania za primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných
zdrojov, bez poskytnutia zabezpečenia zo strany povinnej. Uviedol, že § 369 ods. 1 Obchodného
zákonníka má dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie

výšky úrokovej sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť, pričom poukázal na niekoľko rozhodnutí súdov
Českej republiky a Slovenskej republiky. Oprávnený zdôraznil, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
bol právny vzťah z nej vyplývajúci tzv. absolútny obchod, čiže úroky z omeškania bolo možné dohodnúť
a následne požadovať bez akýchkoľvek zákonných obmedzení.

Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého nie je predmetná
notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že chýba účasť oprávneného aj povinnej pri
jej spísaní. Jednou z podstatných náležitostí notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu je aj
uvedenie právneho záväzku - teda uznanie určitého existujúceho právneho záväzku. Okrem toho musí
notárska zápisnica obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku.

Podľa názoru oprávneného boli obidve náležitosti splnené.

V závere odvolania oprávnený nesúhlasil ani s výrokom, ktorým súd prvého stupňa zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie a zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora.Po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania zaslal odvolateľ súdu prvého stupňa podanie zo dňa
3.9.2012 označené ako: „Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. c) O.s.p. a

čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“.

VnávrhunaprerušeniekonaniaoprávnenýpoukázalnanajnovšívývojrozhodovacejčinnostiÚstavného
súdu Slovenskej republiky v konaniach o ústavných sťažnostiach, ktorých predmetom je porušenie
základných práv a slobôd s tým, že citoval § 135 O.s.p., v zmysle ktorého je všeobecný súd viazaný

rozhodnutím ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa dotýkajú základných
ľudských práv a slobôd.

Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS. 120/2012-12 zo dňa
14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo posúdenie náležitosti
notárskej zápisnice. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení uviedol, že žiadne ďalšie podmienky

formálnej ani materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice z Exekučného poriadku nemožno vyvodiť.
Oprávnený ďalej namietal, že súd prvého stupňa sa nijako nevyporiadal s výkladovými pravidlami
uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku
splnomocnenie ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžníčka dobrovoľne splnomocnila fyzickú osobu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. V závere oprávnený žiadal, aby konanie bolo

podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušené a aby boli na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie predložené Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:

„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie

notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho

súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Povinná a súdny exekútor zostali v odvolacom konaní nečinní.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal posúdenie zmluvy o úvere ako spotrebiteľskej zmluvy podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a notárskej zápisnice
ako nespôsobilého exekučného titulu.

Oprávnený namietal posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľského

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.2007.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Pokiaľ ide o charakter samotnej zmluvy o úvere, odvolací súd uvádza, že tento nemožno posudzovať
len podľa predpisov slovenského právneho poriadku, ale aj podľa práva Európskej únie, nakoľko v čase
uzatvorenia predmetnej zmluvy už bola Slovenská republika členským štátom Európskej únie.

Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť
dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Do toho sú zahrnuté aj tie
právne akty, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie (1.mája 2004).

Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“).

Podľa čl. 2 písm. b/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo
povolaniu.

Podľa čl. 2 písm. c/ Smernice, predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú
osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom,
podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

Základnou charakteristikou komunitárneho práva je jeho prednosť pred právom vnútroštátnym, pričom
toto tvrdenie možno podložiť rozhodnutím Európskeho súdneho dvora vo veci 6/64 Flaminio Costa c/a
E.N.E.L., z ktorého okrem iného vyplýva, že pred vnútroštátnym súdom sa nemožno dovolávať žiadneho
vnútroštátneho predpisu, ktorý by bol v rozpore s komunitárnym právom. V opačnom prípade by bola
ohrozenáaplikáciakomunitárnehopráva,ktorájenevyhnutnýmpredpokladomnauskutočňovaniecieľov

Zmluvy o založení ES.

Ďalším obdobným rozhodnutím, ktoré obsahuje problematiku princípu prednosti komunitárneho práva
je rozsudok ESD č. 106/77 vo veci Administrazione delle finanze dello Stato c/a S.p.A. Simmenthal,
podľa ktorého každý vnútroštátny súd má povinnosť úplne aplikovať komunitárne právo a chrániť

práva zverené komunitárnym právom jednotlivcovi, pričom má ponechať neaplikované každé prípadné
ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s komunitárnym právom, a to bez ohľadu na čo,
či ustanovenie vnútroštátneho práva bolo prijaté pred alebo po prijatí komunitárnej úpravy. V prípade,
že dôjde ku konfliktu komunitárneho práva s vnútroštátnou právnou normou, je povinnosťou orgánu
aplikujúceho právo vykladať vnútroštátne právo v súlade s právom komunitárnym (tzv. eurokonformný

výklad). Pokiaľ právna norma členského štátu nepripúšťa eurokonformný výklad, je povinnosťou orgánu
aplikujúceho právo nepoužiť túto normu, pokiaľ odporuje komunitárnemu právu.

Pri výklade Smernice, Európsky súdny dvor vo viacerých veciach konštatoval, že je v rozpore s cieľmi
smernice, ak vnútroštátna právna úprava bráni plné uplatnenie práv spotrebiteľa, (napríklad v rozsudku

vo veci C - 473/00 Cofidis).

V zmysle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že na posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov
konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o úvere dňa 27.7.2004, je potrebné použiť tzv. eurokonformný
výklad, pretože v čase uzatvorenia tejto zmluvy o úvere bola Slovenská republika členským štátom

Európskej únie.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS súd členského štátu ako vnútroštátny súd, ex offo musí posúdiť, či
zmluva podľa svojho obsahu je spotrebiteľskou, aj napriek tomu, že je pomenovaná inak, alebo zmluvné
strany jej obsah dohodli podľa iného právneho predpisu.

V prejednávanej veci nie je sporné, že oprávnený, ktorý predmetnú zmluvu o úvere s povinnou
uzatváral, je dodávateľom služby - poskytovanie úverov nebankovými subjektami z vlastných zdrojov -
čo vyplýva aj z predmetu jeho činnosti zapísaného v obchodnom registri. Povinná pri uzatváraní zmluvy
o úvere vystupovala ako fyzická osoba a zo žiadnych ustanovení zmluvy nevyplýva, že konala s cieľom

vzťahujúcimsakjejobchodu,povolaniualebopodnikaniu(čl.2písm.b/Smerniceč.93/13/EHS).Zmluva
o úvere bola predtlačená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený bežne používal v rámci
svojej obchodnej činnosti - poskytovania úverov.Odvolací súd preto uvádza, že je nepochybné, že právny vzťah medzi oprávneným a povinnou je
vzťahom spotrebiteľským, a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa,
teda aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a aj § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, aj keď to z týchto ustanovení priamo nevyplýva.

Oprávnený ďalej namietal, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa

Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,

nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť, ako to uviedol súd prvého stupňa. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri
spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo
prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V uvedenom prípade povinnú ako dlžníka pri
spisovaní predmetnej notárskej zápisnice zastupoval Mgr. Q. P., ktorého na to splnomocnila povinná v

zmluve o úvere.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 Občianskeho zákonníka medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide
o dvojstranný právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba

uvedená v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu
záujmov medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá
medzi osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Takáto zmluva
je potom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne
práva a povinnosti.

V prejednávanej veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinnej bolo zároveň
na predtlači zmluvy o úvere splnomocniť Mgr. Q. P. na zastupovanie povinnej pri vyhlásení o uznaní
právneho záväzku. Advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako
exekučného titulu zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným a povinná

nemala možnosť ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej
zápisniceakoexekučnéhotitulu.Zatakejtosituáciejetuzjavnýrozporzáujmovmedzisplnomocnencom,
ktorý bol určený oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku,
že tento bude zastupovať oprávnené záujmy povinnej. Oprávnený si zjavne určil tohto zástupcu za tým
účelom, aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami

povinnej.Existujúcirozporzáujmovmedzizástupcomazastúpeným(povinnou)vylučujemožnosťvzniku
platnej dohody o plnomocenstve. Povinná teda platne nesplnomocnila Mgr. Q. P. svojím zastupovaním
a tento nebol oprávnený na spísanie notárskej zápisnice a uznanie záväzku povinnej z úveru.

V zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinnej splnomocniť advokáta Mgr.

Q. P. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica teda neobsahuje prejav vôle
povinnej o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto
osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie
na jeho základe.Odvolací súd preto súhlasí so závermi súdu prvého stupňa, podľa ktorých notárskej zápisnici, ktorá bola
vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, chýba jej materiálna vykonateľnosť, a teda nie je možné,

aby bola spôsobilým exekučným titulom. Preto nie je možné na jej základe vykonávať exekúciu proti
povinnej.

Vo vzťahu k doplneniu právnej argumentácie podaného odvolania odvolací súd už len dodáva, že rozsah
a dôvody odvolania možno dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty. V predmetnej veci doplnenie

právnej argumentácie právnych dôvodov odvolania bolo súdu prvého stupňa predložené po uplynutí
lehoty na podanie odvolania. Z tohto dôvodu na ďalšie doplnené dôvody odvolania oprávneným odvolací
súd neprihliadal v súlade s citovaným § 202, § 205 ods. 3 O.s.p..

Vzhľadomnauvedenéskutočnostiodvolacísúdpodľa§219ods.1O.s.p.uzneseniesúduprvéhostupňa
vo výrokoch, ktorými exekúciu vyhlásil za neprípustnú, túto zastavil ako aj v nadväzujúcom výroku o

trovách exekúcie, potvrdil ako vecne správne.

Oprávnený podal odvolanie aj proti výroku, ktorým súd zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa

osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

V zmysle § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného
konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd

rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Vyššie citované zákonné ustanovenie nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhoduje
o žiadosti oprávneného o zmenu exekútora. Teda ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd vyhovie žiadosti
o zmenu exekútora, ale ani proti rozhodnutiu súdu, ktorým súd takúto žiadosť zamietne, nie je prípustné

odvolanie.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia odmietol
odvolanie oprávneného proti výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

Oprávnený po podaní odvolania podal aj návrh na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1

písm. c/ O.s.p. za účelom predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, resp. Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie
súladu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je

v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych
spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 výslovne
vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov (napr. podľa
zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní). Preto § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné
konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie prerušiť tak, ako to žiadal oprávnený
(porovnaj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013).

Odvolací súd k uvedenému ešte uvádza, že je bez právneho významu, či povinná v právnom vzťahu
s oprávneným vystupovala ako spotrebiteľ, a teda či ustanovenie, ktorým splnomocnila Mgr. Q. P.
na jej zastupovanie pri spisovaní notárskej zápisnice, napĺňalo charakter neprijateľnej podmienky v
spotrebiteľskej zmluve, resp. či v danom prípade bola správne aplikovaná Smernica Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nakoľko notárska zápisnica v predmetnom
konaní nie je spôsobilým exekučným titulom, a to pre neplatné zastúpenie povinnej pri jej spisovaní
podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totiž splnomocnenie, ktoré povinná udelila pri podpise
zmluvy advokátovi konajúcemu za oprávneného za účelom uznania dlhu povinnej voči oprávnenému,
je neplatným právnym úkonom, a preto je aj uznanie dlhu na základe takto udeleného splnomocnenia

absolútne neplatným právnym úkonom (viď uznesenie ÚS SR II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
úniezaopodstatnený,lebonevzniklapotrebastanoviťhraniceaplikovateľnostiúniovéhopráva.Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu §

44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné. Z tohto
dôvodu návrh na prerušenie konania zamietol ako nedôvodný.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní

úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli
priznané.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.