Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 23, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899992
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4403899992.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: KÚPELE SLIAČ, a.s., so sídlom Sliač, IČO: 31 642
438, zastúpený JUDr. Monikou Maršálekovou, advokátkou, so sídlom Matuškova 49, Vlkanová, proti
odporcovi: H.. Y. R., bytom M. X. 1, R., t.č. J. XX, X. B., zastúpený JUDr. Ervinom Erdélyim, advokátom,
so sídlom P. Blahu 7/A, Nové Zámky, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní odporcu proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18. decembra 2014 č.k. 9C/41/2003-412, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec mu v tejto časti vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa na vydanie
hnuteľných vecí podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení
neskorších predpisov, ďalej len „OSP“) pre späťvzatie návrhu a zároveň rozhodol o náhrade trov konania

podľa § 146 ods. 2 OSP tak, že zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi v sume
1.352,62 eura. V časti náhrady trov konania napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že v priebehu konania
správaním odporcu došlo k dobrovoľnému odovzdaniu hnuteľnej veci a to klavíra - krídlo WEINBACH,
a preto návrh navrhovateľa z roku 2003 bol podaný dôvodne. Navrhovateľ teda pre správanie odporcu,
ktorý klavír dobrovoľne dňa 14. 11. 2014 vydal navrhovateľovi, zobral návrh späť a žiadal konanie
zastaviť. Trovy konania navrhovateľa v celkovej výške 1.352,62 eura pozostávajú zo zaplateného

súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

Uznesenie súdu prvého stupňa, v časti náhrady trov konania, napadol odvolaním odporca, domáhajúc
sa jeho zmeny tak, že súd náhradu trov konania neprizná ani jednému z účastníkov. Vytkol súdu
prvého stupňa, že nepostupoval v súlade so zákonom, keď zastavil konanie pre späťvzatie návrhu
bez toho, aby sa k tomuto späťvzatiu vyjadril odporca. Namietal, že počas celého konania tvrdil, že

predmetné hnuteľné veci sa po celú dobu trvania súdneho konania nachádzali v nehnuteľnosti, ktorá
patrila navrhovateľovi a bola teda vo sfére pôsobenia jeho vlastníckeho práva a celý návrh bol od
začiatku neopodstatnený. Ďalej poukázal na skutočnosť, že ani jedenkrát nedošlo k výzve na vydanie
hnuteľnej veci zo strany navrhovateľa, preto nie je možné konštatovať, že odporca zavinil zastavenie
konania. Napriek tomu odporca vydal hnuteľnú vec do faktickej dispozície navrhovateľa a žiadal konanie
zastaviť svojim podaním zo dňa 25. 11. 2014, nikdy sa však nevyjadril, že súhlasí so späťvzatím návrhu,

preto nie je možné rozhodnúť o trovách konania podľa § 146 ods. 2 OSP, nakoľko spävzatie návrhu
je voči odporcovi právne neúčinné, keďže sa k nemu odporca nemal možnosť vyjadriť. Odporca však
súhlasí s výrokom súdu, ktorým súd konanie zastavil, avšak nie na podklade späťvzatia návrhu, ale
na podklade tej skutočnosti, že v čase rozhodovania súdu hnuteľná vec nebola vo faktickej dispozícii
odporcu, to znamená, že nebola splnená základná podmienka konania, a to existencia vymáhaného
nároku.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP), dospel

k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/,
h/ OSP zrušiť a vec mu v tejto časti vrátiť na ďalšie konanie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ podal súdu návrh, ktorým sa domáhal vydania hnuteľných

vecí od odporcu, a to krídla WEINBACH (klavír), televízoru COLOR 346 a gramofónu, ktoré veci
odporca prevzal a následne ich navrhovateľovi nevrátil. V priebehu konania vzal návrh v časti vydania
gramofónu a televízoru späť vzhľadom na odstup času a pravdepodobné znehodnotenie týchto vecí.
Súd prvého stupňa v tejto časti konanie zastavil. Predmetné veci mali byť umiestnené v byte, ktorý je
vlastníctve navrhovateľa a bol predmetom nájmu s odporcom. V súvislosti s užívaním predmetného bytu

bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým sa zakázalo navrhovateľovi zasahovať do užívacích práv
odporcu. V konaní bolo viackrát zo strany navrhovateľa prezentované, že navrhovateľ mal s odporcom
uzavretú nájomnú zmluvu na predmetný byt.

Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní odporcu v tejto veci, dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého

stupňa je v napadnutom výroku o trovách konania predčasne vydané. Odporca sa v priebehu celého
konania bránil tým, že predmetné veci boli vo vlastníctve navrhovateľa a nachádzali sa v byte, ktorý
je taktiež vo vlastníctve navrhovateľa, a preto nie je možné, aby ich odporca vydal, predmetnú
nehnuteľnosť patriacu navrhovateľovi užíval iba na základe nájomnej zmluvy, v súčasnej dobe ju
neužíva, nezdržiava sa v nej a koncertné krídlo nepoužíva. Nie je preto možné tvrdiť, že má hnuteľnú

vec fakticky vo svojej moci, nakoľko sa dlhodobo zdržiava na adrese prechodného bydliska v X..
Keďže koncertné krídlo sa nachádza v nehnuteľnosti, ktorá patrí navrhovateľovi, mal navrhovateľ k
danej hnuteľnej veci, v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, upravujúceho oprávnenia
prenajímateľa bytového priestoru, kedykoľvek prístup. Odporca sa preto domnieva, že nie je možné
zaviazať odporcu k vydaniu niečoho, čo nemá vo svojej moci a čo ani neoprávnene nezadržiava,

preto celá žaloba bola podaná nedôvodne. Tieto skutočnosti tvrdil odporca počas celého konania.
Navrhovateľ naopak tvrdil, že predmetné krídlo nemal v dispozičnej moci, nemal k dispozícii kľúče od
predmetnej nehnuteľnosti, nevie sa tam dostať a kým nie je právoplatne skončené konanie o vypratanie
nehnuteľnosti, navrhovateľ nemá záujem násilne vniknúť do tejto nehnuteľnosti. Zo spisového materiálu
súdu prvého stupňa vyplýva, že dňa 14. 11. 2014 bola odovzdávajúcou E.. R. R. odovzdaná hnuteľná

vec, krídlo WEINBACH, výrobné číslo 232006 preberajúcemu: Kúpele Sliač a.s.., v zastúpení Y., V. a
následne navrhovateľ písomným podaním zo dňa 04. 12. 2014 zobral návrh v celom rozsahu späť.
Späťvzatie návrhu navrhovateľ odôvodnil tým, že po tom, ako na pojednávaní dňa 15. 10. 2014
bola odporcovi odovzdaná výzva na vydanie veci, odporca dňa 14. 11. 2014 protokolárne odovzdal
požadovanú hnuteľnú veci navrhovateľovi. Zároveň si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov

konania.

Odvolací súd poznamenáva, že pri zastavení konania v zásade platí pre rozhodovanie o náhrade trov
konania aplikácia ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ OSP a iba v prípade, ak súd dospeje k záveru,
že účastník konania zavinil zastavenie konania, môže postupovať podľa ustanovenia § 146 ods. 2

OSP, pričom je nevyhnutné toto svoje rozhodnutie riadnym a úplným spôsobom odôvodniť. Zavinenie
môže existovať tak na strane navrhovateľa, ako aj na strane odporcu. Na strane navrhovateľa existuje
napr. vtedy, ak podal návrh, resp. žalobu bezdôvodne, prípadne ju zobral späť bez uvedenia dôvodu,
na strane odporcu napr. vtedy, ak odporca po podaní návrhu plnil to, čo navrhovateľ od neho žiadal.
V predmetnej veci však súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle týchto pravidiel, keď neskúmal

dôsledne zavinenie účastníkov konania na zastavení konania. Iba konštatovanie, že k späťvzatiu došlo
v dôsledku správania sa odporcu, je nepostačujúce. Odporca sa bráni tým, že počas celej doby bola
hnuteľná vec, ktorú navrhovateľ požadoval návrhom vydať, v jeho dispozičnej sfére, keďže odporca mal
s navrhovateľom uzavretú nájomnú zmluvu na užívanie predmetného bytu, v ktorom sa mala hnuteľnávec nachádzať. Týmito tvrdeniami odporcu, ale ani tvrdeniami navrhovateľa, sa súd prvého stupňa
vôbec nezaoberal, keď si počas celého konania v prvom rade neujasnil vzťah navrhovateľa a odporcu
k hnuteľnej veci, ktorú žiada vydať, nezabezpečil nájomnú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania,

z ktorej by si mohol overiť tvrdenia účastníkov a vzťah k hnuteľnej veci, neujasnil si, či predmetnom
nájmu bolo aj zariadenie bytu, vrátane požadovanej hnuteľnej veci, ako a kedy došlo k ukončeniu
nájomného vzťahu a nájomnej zmluvy (odstúpením, vypovedaním, uplynutím času a pod.), či predmetná
vec bola skutočne v dispozičnej moci odporcu, aká bola hodnota predmetnej veci a teda neujasnil
si predovšetkým odôvodnenosť podaného návrhu. Napriek tomu rozhodol v napadnutom uznesení o

náhrade trov konania a k tejto povinnosti zaviazal odporcu vychádzajúc zo zavinenia zastavenia konania
odporcom.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na neurčitosť a nejasnosť vydaného rozhodnutia, keď súd
prvého stupňa si neujasnil hodnotu navrhovateľom požadovanej veci, vychádzal z celkovej hodnoty
troch hnuteľných vecí v sume 153.500,- Sk (pri zaplatenom súdnom poplatku) a to iba na základe

tvrdenia navrhovateľa, pričom je potrebné konštatovať, že navrhovateľ ohľadne dvoch vecí - televízora
a gramofónu zobral návrh späť nie pre správanie sa odporcu, ale z dôvodu ich pravdepodobného
znehodnotenia a v dôsledku časového odstupu (v tejto časti súd prvého stupňa konanie zastavil
uznesením zo dňa 09. 12. 2009 č.k. 9C/41/2003-229, právoplatné dňa 13. 01. 2010, pričom o náhrade
trov konania nerozhodol). Napriek tomu súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov

konania aj z hodnoty týchto vecí. Následne však pri určení výšky náhrady trov konania, spočívajúcich
v trovách právneho zastúpenia, vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnuté
právne služby v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), nie z hodnoty predmetu sporu,
pričom tento svoj postup v napadnutom uznesení vôbec nezdôvodnil. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm.

a/ vyhlášky umožňuje použitie základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (1/13)
v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami, čo v prípade jasne definovanej a určenej hnuteľnej veci neprichádza do
úvahy. Súd prvého stupňa tento svoj postup (podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) vôbec nezdôvodnil,
iba ho v napadnutom uznesení konštatoval. Odvolací súd z tohto dôvodu konštatuje nepreskúmateľnosť

napadnutého uznesenia v časti výšky určenej náhrady trov konania, ktorá skutočnosť odôvodňuje
zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov, keďže súd prvého stupňa v zmysle uvedených záverov nepostupoval, odvolací
súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania podľa § 221 ods. 1 písm.

f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude
opätovne rozhodnúť o trovách konania, pričom sa vyporiada v novom rozhodnutí aj s tvrdeniami odporcu
v podanom odvolaní a následne svoje rozhodnutie i náležite zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP
tak, aby v prípade podaného odvolania bolo odvolacím súdom preskúmateľné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.