Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/987/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109228894
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7109228894.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobcu: X. Y., nar. XX.X.XXXX, U.
Y. Č.. XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou HODOR advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom v
Košiciach, Vrátna č. 40, IČO: XXXXXXXX, proti žalovanému Rapid life životnej poisťovni, a.s., so sídlom
v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o určenie poistného vzťahu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I zo dňa 17.9.2014 č.k. 11C/366/2009 - 172 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 79,64 eura a tie zaplatiť
advokátskej kancelárii HODOR advokátska kancelária, s.r.o. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že poistná zmluva I.-X. Č.. XXXXXXXXXX uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001 je platná a poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným z
tejto zmluvy trvá. V prevyšujúcej časti konanie zastavil a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
710,53 eura, ktorú uložil žalovanému zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Radoslava
Hodora, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vodôvodneníuviedol,žežalobcasapodanoužaloboudomáhalurčenia,žejeneplatnézrušeniepoistnej
zmluvyI.-X.Č..XXXXXXXXXXzodňa21.10.2001,kudňu16.5.2008,nazákladeoznámeniažalovaného
zo dňa 20.6.2008, a že poistná zmluva I.-X. Č.. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom a žalovaným
dňa 21.10.2001 je platná a naďalej trvá.
Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poistník (poistenec) a žalovaný ako poisťovateľ

dňa 21.10.2001 uzavreli v písomnej forme poistnú zmluvu UDP-K č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto
poistnej zmluvy bolo poistenie osoby žalobcu pre prípad poistných udalostí - smrti a dožitia za poistné
spolu mesačne vo výške 482,- Sk. Začiatok poistenia bol dohodnutý na 21.10.2001 a koniec poistenia
21.10.2016. Poistná doba bola dohodnutá na 15 rokov, doba platenia poistného 10 rokov. Neoddeliteľnú
súčasť zmluvy tvorili všeobecné poistné podmienky žalovaného. Účastníci konania sa v zmluve dohodli,
že poistenie môže vypovedať každý z nich do dvoch mesiacov po uzavretí zmluvy, inak môže poistenie
vypovedať iba poistený, najneskôr 6 týždňov pred koncom kalendárneho poistného obdobia. Vychádzal

i z nespornej skutočnosti, že žalobca si svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy riadne plnil a
platil dohodnuté poistné. Pretože počas trvania predmetného poistno-právneho vzťahu žalovaný na
základe konštatovania orgánu dohľadu nad poisťovníctvom zistil, že dohodnuté poistné nezohľadňuje
niektoré budúce plnenia z poistenia, na ktoré sa zaviazal, zaslal žalobcovi list, ktorým ho vyzval navyjadrenie svojho stanoviska k uvedenej otázke, ponúkol mu tri alternatívy riešenia ďalšieho trvania
poistného vzťahu s doložkou, že ak žalobca nevyjadrí svoj názor a niektorú z alternatív si nezvolí, dôjde
k ukončeniu poistenia a žalobcovi bude na jeho účet poukázaná odkupná hodnota poistenia vo výške

určenej žalovaným. Žalobca žiadnu z ponúknutých alternatív žalovaného neprijal a zrušenie zmluvy
neakceptoval. Ďalej vychádzal zo zistenia, že žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 žalobcovi oznámil, že
dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
zmysle článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s.,
žalobca následne neprijal od žalovaného sumu 24.658,- Sk (t.j. odkupná hodnota a nespotrebované

poistné), ktoré mu malo byť vyplatené šekovou poukážkou.

Po právnom posúdení veci podľa § 43c ods. 1 a 2, § 44 ods.2, § 488, § 493, § 497, § 570 ods. 1
a 2, § 573 ods. 2 a 3, § 574 ods. 1, § 575 ods. 1 a 2, § 788 ods. 1, 2, 3 a 4, § 790 písm. b), §
791 ods. 1, § 800 ods. 1 a 3, § 801 ods. 1 a 2, § 802 ods. 1 a 2, § 816, Občianskeho zákonníka,

ako i podľa čl. 7 a čl. 3, bodu 8 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie, platných
od 1.6.1995, konštatoval, že v danom prípade žalobca v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. preukázal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko za stavu, keď žalovaný má za to, že táto
poistná zmluva zanikla, by bez takéhoto určenia bolo jeho právne postavenie neisté. Dospel k záveru,
že posudzovaná poistná zmluva existuje, účastníci konania sú ňou viazaní a ňou založený poistný vzťah

naďalej trvá, pretože k jeho zániku nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom (koniec
poistného vzťahu bol dojednaný k 21.10.2016), žalobca s predčasným zánikom poistenia nesúhlasil
a nepristúpil na uzavretie dohody o zrušení poistnej zmluvy v zákonom stanovenej písomnej forme.
Doplnil, že k zániku poistenia nedošlo ani odmietnutím poistenia zo strany žalovaného v zmysle ust.
§ 800 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ani z dôvodu nezaplatenia poistného v zmysle ustanovenia §

801 Občianskeho zákonníka, ani v zmysle ust. § 802 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo žalovaný
ako poistiteľ od poistnej zmluvy neodstúpil z dôvodu vedomého porušenia povinností uvedených v ust.
§ 793. K zrušeniu poistnej zmluvy nedošlo ani odstúpením od zmluvy podľa ust. § 497 Občianskeho
zákonníka a článku 3 bodu 8 všeobecných poistných podmienok žalovaného a v danom prípade nejde
ani o objektívnu nemožnosť plnenia, ale len o obtiažne plnenie (tzv. hospodársku nemožnosť plnenia),

ktoré žalovaný môže uskutočniť, hoci za sťažených podmienok a s väčšími nákladmi. V tejto súvislosti
uviedol, že v konaní neboli preukázané žiadne prekážky právneho charakteru alebo faktická nemožnosť
žalovaného plniť pre objektívne príčiny, pretože sám žalovaný tvrdil, že síce plnenie je objektívne možné,
ale z hospodárskeho hľadiska je pre neho natoľko obtiažne, že ho nemožno od neho spravodlivo
vyžadovať. Dodal, že žalovaný sa poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru (poistné

plnenie), o záväzok osobnej povahy nešlo, po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k zmene právnej úpravy
poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy a
samotná skutočnosť, že žalovaný až po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a
navrhol nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými normami alebo metódami, je irelevantná. Ďalej
uviedol, že účastníci neuzavreli ani dohodu o nahradení doterajšieho záväzku novým, keďže žalobca v

písomnej forme neakceptoval alternatívne riešenia ponúknuté žalovaným a napokon k zániku poistno-
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania nedošlo ani na základe vzájomnej dohody zmluvných strán
o zrušení poistnej zmluvy, lebo žalobca neakceptoval návrh žalovaného na zrušenie poistnej zmluvy,
učinený jeho listom zo dňa 25.4.5008, eventuálne zo dňa 20.6.2008. Na argumentáciu žalovaného o
nutnosti zmeny pôvodne uzatvorených zmlúv s klientmi z dôvodu, že Národná banka Slovenska mu

na základe vykonanej kontroly uložila povinnosť vykonať opatrenia smerujúce k náprave, poukázal na
znenie ust. § 31a zákona č. 186/2004 Z.z., účinného odo dňa 15.4.2004, ktorým bol novelizovaný zákon
č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a konštatoval, že je neprípustné, aby neskoršia zmena právnej úpravy o
spôsobe výpočtu poistného poisťovateľom ovplyvnila obsah poistnej zmluvy, medzi účastníkmi uzavretej
dňa 21.10.2001, teda v čase kedy toto zákonné ustanovenie ešte nebolo účinné.

Výrok o zastavení konania v prevyšujúcej časti odôvodnil aplikáciou ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p. a účinným
späťvzatím žaloby žalobcom v časti, ktorou žiadal určiť, že je neplatné zrušenie poistnej zmluvy č. UDP-
K č. 4165600001 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 21.10.2001, ku dňu 16.5.2008, na základe

oznámenia žalovaného zo dňa 20.6.2008.O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3, § 149, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi
priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách jeho právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil v súlade
s ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti všetkým výrokom tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov podľa
§ 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a

žalobu zamietol, alebo rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Súdu prvého stupňa predovšetkým vytkol jeho právny záver o platnosti posudzovanej poistnej
zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania. Poukazom na znenie ust. § 9 ods. 3 a § 11 ods. 3
zák. č. 24/1991 Zb., v znení účinnom ku dňu vydania povolenia zo strany štátneho orgánu, tvrdil,
že súd neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, ak ignoroval protokol o kontrole NBS z roku 2007,
stanovisko zodpovedného aktuára spoločnosti, znalecký posudok č. 4/2008 a pochybil, ak nevzal do

úvahy protiprávnosť sadzby poistného, ktoré činí celú poistnú zmluvu absolútne neplatnou v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, lebo svojim obsahom a účelom obchádza zákon, vyžadujúci od sadzieb
poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu. Pokiaľ na túto absolútnu neplatnosť z
úradnej povinnosti neprihliadol, porušil tým podľa žalovaného jeho právo na spravodlivé súdne konanie,
zaručené čl. 144 vo svetle čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy SR. Súdu prvého stupňa tiež vytkol, že

opomenul splniť svoju povinnosť podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a neusmernil ho pri jeho procesnom postupe
na aké otázky súdu má dôkazne reagovať, čí, obmedzil i jeho právo na kontradiktórnosť konania ako
súčasť práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy SR. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky znaky
prekvapivého rozhodnutia, kde až z rozsudku sa dozvedel, ktoré jeho tvrdenia má súd za preukázané
a ako súd skutkovo a právne hodnotil sadzby poistného vo väzbe na poistné plnenie. Dôsledkom toho

je, že až v odvolaní musí predložiť dôkazy, ktoré pri preukázaní skutočností z nich vyplývajúcich, by
podľa názoru žalovaného viedli k inému rozhodnutiu vo veci samej. Súčasne s odvolaním žalovaný
preložil fotokópiu výňatku z protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v Prvej česko-
slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007 z októbra 2007, list NBS č. ODO - 2262/2008 z
15.2.2008, list NBS č. ODO - 3162/2008 z 18.3.2008, stanovisko zodpovedného aktuára, výňatok zo

znaleckého posudku č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notársku zápisnicu o osvedčení
právne významnej skutočnosti a priebehu deja v sídle žalovaného v súvislosti s výkonom dohľadu na
mieste Národnej banky Slovenska zo dňa 2.6.2008, list NBS č. ODT - 13070/2013 z 2.12.2013, výňatok z
odborného stanoviska č. 2/2014 vo veci vypracovania odpovedí na otázky žalovaného vo veci posúdenia
podnikateľského rizika v súvislosti s dopadmi pri výkone verejnej moci zo dňa 20.6.2014.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiťapriznaťmunáhradutrovodvolaciehokonaniazavyjadreniezodňa20.11.2014adňa25.9.2015
vo výške 145,87 eura.

Odvolacísúdnazákladepodanéhoodvolaniapodľaust.§214ods.2O.s.p.vecprejednalbeznariadenia
pojednávania, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených v odvolacích
dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo, za dodržania

podmienok ust. § 156 ods. 3 O.s.p., keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
je nedôvodné.

Odvolací súd po preskúmaní veci vyvodil záver, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú
naplnené. Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a privodiť jeho zmenu, či zrušenie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu ani to, že
by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a
ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanýmidôkazmi preukázané alebo, že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až §
135 O.s.p. alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité

zákonné ustanovenia nesprávne interpretoval.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav a svoje rozhodnutie založil na
skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za

tohto konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo
prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z odôvodnenia rozsudku zrejmé, že dôvodom, prečo súd prvého stupňa žalobnému návrhu vyhovel, je

jeho právny názor, že posudzovaná poistná zmluva existuje a ňou založený poistný vzťah naďalej trvá,
pretože k jeho zániku nedošlo žiadnym zo spôsobov predpokladaných zákonom, k zrušeniu poistnej
zmluvy nedošlo ani odstúpením od zmluvy v zmysle ust. § 497 Občianskeho zákonníka a článku 3 bodu
8 všeobecných poistných podmienok a v danom prípade nejde ani o objektívnu nemožnosť plnenia, ale
len o obtiažne plnenie (tzv. hospodársku nemožnosť plnenia), ktoré žalovaný môže uskutočniť, hoci za

sťažených podmienok a s väčšími nákladmi.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že žalovaný správnosť tohto záveru
prvostupňového súdu namieta neopodstatnene. Argumentačné výhrady žalovaného voči právnemu

názoru vyslovenému v napadnutom rozsudku odvolací súd nezdieľa. V tomto smere sa odvolací súd v
plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa a v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Len na zdôraznenie správnosti dôvodov preskúmavaného rozsudku vo veci samej a k odvolacím
námietkam žalovaného odvolací súd považuje za potrebné dodať:

Z obsahu spisu i odôvodnenia rozsudku vyplýva, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobca

ako poistník (poistenec) a žalovaný ako poisťovateľ uzavreli dňa 21.10.2001 písomnú poistnú zmluvu
I.-X. Č.. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poistenie žalobcu pre prípad poistných udalostí -
smrti a dožitia za poistné spolu mesačne vo výške 482,- Sk, so začiatkom poistenia 21.10.2001 a
koncom poistenia 21.10.2016 a ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné poistné podmienky
žalovaného. Nespornou bola i skutočnosť, že hoci si žalobca svoje povinnosti vyplývajúce z poistnej

zmluvy riadne plnil a platil dohodnuté poistné, žalovaný listom zo dňa 20.6.2008 žalobcovi oznámil,
že dňa 16.5.2008 došlo k zrušeniu poistnej zmluvy na základe ustanovenia Občianskeho zákonníka, v
zmysle článku 11 ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie PČSP Rapid a.s., čo
však žalobca neakceptoval a následne od žalovaného neprijal sumu 24.658,- Sk (t.j. odkupná hodnota
a nespotrebované poistné), ktoré mu malo byť vyplatené šekovou poukážkou.

Žalovaný v priebehu konania pred súdom prvého stupňa bol toho názoru, že k zániku poistného
vzťahu došlo z dôvodu nemožnosti plnenia podľa § 575 Občianskeho zákonníka, a to v dôsledku
zmeny právneho predpisu zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve, ktorý s účinnosťou od 1.5.2004 bol

novelizovaný zákonom 186/2004 Z. z., a ktorý v § 31a určil poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného
na základe poistných matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť
všetkých jej záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia,
pričom zotrvanie v spornom poistnom vzťahu za pôvodných podmienok by okrem rizika vzniku sankcií,
ktoré pre žalovaného vyplývali zo zákona č. 8/2008 Z.z. a z opatrenia orgánu dohľadu na odstránenie

nedostatkov, znamenalo jednak prehlbovanie vzniku škody na jeho majetku, jednak zvyšovanie škody
na strane štátu, to všetko oproti bezprávnemu zvýhodneniu žalobcu v tom, žeby mu malo byť vyplatené
také neadekvátne poistné plnenie, ktoré si predtým nepredplatil. V tejto súvislosti poukazoval zároveň na
skutočnosť, že v zmysle protokolu Národnej banky Slovenska o vykonanom dohľade zo dňa 29.10.2007,v prípade poistného produktu UDP-K, nebolo poistné vypočítané v súlade s poistno-matematickými
metódami tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jeho záväzkov vrátane
tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, a teda že poistné bolo určené v nižšej

výške ako správne poistno-matematicky malo byť. Pokiaľ z tejto skutočnosti odvodzoval svoje tvrdenie
v odvolaní, že posudzovaný právny úkon - poistná zmluva UDP-K č. 4165600001 uzavretá medzi
účastníkmi konania dňa 21.10.2001, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, s týmto názorom žalovaného súhlasiť nemožno. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, možno totiž
posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku (R 46/2009).

Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvého stupňa, že po uzavretí poistnej zmluvy nedošlo k
zmene právnej úpravy poistenia, ktorá by nedovoľovala vyplatiť dohodnuté poistné plnenie (peňažného

charakteru) z uzavretej poistnej zmluvy a je irelevantná samotná skutočnosť, že žalovaný až po
uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s
poistno-matematickými normami alebo metódami, pretože neskoršia zmena právnej úpravy o spôsobe
výpočtu poistného poisťovateľom obsah posudzovanej poistnej zmluvy, medzi účastníkmi uzavretej
dňa 21.10.2001, neovplyvnila a nezakladá "protiprávnosť dohodnutej sadzby poistného". Žalovaný

preto neopodstatnene namieta, že posudzovaná poistná zmluva je absolútne neplatná v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka.

K tvrdeniam žalovaného je len pre úplnosť potrebné uviesť, že aj keď ustanovenie § 31a zákona

č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve stanovilo poisťovniam povinnosť určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jej
záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsob ich umiestnenia, neznamená to
však, že pred účinnosťou tohto ustanovenia žalovaný nemal povinnosť určiť výšku poistného na základe
poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých jeho

záväzkov. Z obsahu podaní žalovaného v posudzovanej veci zo dňa 2.2.2011 (v spise nachádzajúcich
sa na č.l. 7 až 29, č.l. 30 až 35, č.l. 36 až 55, č.l. 56 až 64, č.l. 65 až 70 , č.l. 109 a nasl. a
č.l. 128) plynie, že žalovaný vo svojich podaniach sám uviedol, že v roku 1995 Ministerstvo financií
Slovenskej republiky ako dozorný orgán nad poisťovníctvom mu schválilo kalkuláciu poistnej sadzby
UDP-K v rámci obchodného plánu. Táto kalkulácia bola označená za správnu aj v roku 1999 a za

správnu bola označená aj Úradom pre finančný trh dňa 13.2.2003. Žalovaný bol teda toho názoru, že
pri kalkulácii produktu UDP-K, t.j. pri stanovení poistného postupoval v súlade s takým vzorcom, ktorý
bol aprobovaný a opakovane verifikovaný orgánom dohľadu (dozoru) nad poisťovníctvom. Národná
banka Slovenska ako orgán dohľadu nad poisťovníctvom konštatovala chybu v kalkulácii žalovaného až
dňa 21.2.2008. Žalovaný má poukazom na závery plynúce zo znaleckého posudku č. 4/2008 teda za

to, že poistno-matematická chyba v kalkulácii poistnej sadzby vznikla nezákonným rozhodnutím, resp.
následným nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, konkrétne nesprávnym úradným postupom
orgánu dohľadu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní kalkulácie poistnej sadzby. Samotná okolnosť, či
došlo k prípadnému pochybeniu dozorného orgánu nad poisťovníctvom pri schvaľovaní obchodného
plánu poisťovacej činnosti žalovaného, ktorého súčasťou boli aj kalkulácie a charakteristika poistenia

sadzby UDP-K, aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je pre posúdenie nároku žalobcu významná. Je
tomutakpreto,žeani prípadnýnesprávnypostupdozornéhoorgánunadpoisťovníctvomprischvaľovaní
obchodného plánu poisťovacej činnosti žalovaného, by nemal za následok nemožnosť plnenia žalovanej
podľa § 575 Občianskeho zákonníka a nemá za následok ani absolútnu neplatnosť posudzovanej
poistnej zmluvy.

Odvolací súd v rámci odvolacieho prieskumu nezistil ani existenciu vád v zmysle § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v konaní a nezistil ani iné vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ani v tomto smere nie sú odvolacie námietky žalovaného dôvodné.

K iným vadám konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, patria aj nedostatky
v poučovacej povinnosti súdu prvého stupňa podľa § 118 ods. 2 O.s.p..Podľa § 5 O.s.p. súdy poskytujú účastníkom poučenie o ich procesných právach a povinnostiach.

Citované ustanovenie vymedzuje poučovaciu povinnosť súdu pri konaní. Jeho zmyslom je, aby
účastníkovi nebola zamietnutá žaloba preto, že neuniesol bremeno tvrdenia, bez toho, aby bol poučený,
že takéto bremeno má. V záujme predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je potrebné, aby o týchto
procesných povinnostiach boli účastníci náležite poučení. Táto poučovacia povinnosť je svojou povahou
objektívna a ak nebolo účastníkovi poskytnuté potrebné poučenie, hoci sa tak malo stať, došlo k

porušeniu tohto zákonného ustanovenia a konanie pred súdom prvého stupňa je z tohto dôvodu vždy
postihnuté vadou bez ohľadu na to, či poznatky o tom vyšli najavo až neskôr, v odvolacom konaní. Podľa
tohto ustanovenia však účastníci nemôžu byť priamo poučovaní o hmotnom práve.

Súd prvého stupňa sa vytýkanej vady (nesplnenie poučovacej povinnosti) nedopustil. Nebol totiž

dôvod takéto poučenie žalovanému poskytnúť. Ten totiž v rámci svoje obrany úplne opísal skutočnosti,
na ktorých založil svoju obranu. Z obsahu zápisnice o pojednávaní dňa 17.9.2014 vyplýva, že po
oboznámení obsahu spisu žalovaný uviedol, že je mu známy obsah spisu a listiny v ňom, po poučení v
zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Nie je preto pravdivé ani
tvrdenie žalovaného, že tak nemohol učiniť a súd prvého stupňa z týchto dôkazov nemohol pri svojom

rozhodovaní vychádzať. Žalovaný vo svojej záverečnej reči v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p. zhrnul, že na
svojich písomných vyjadreniach a nich uvádzaných dôvodoch zotrváva v plnom rozsahu.
Vkoreláciisuvedenýmtakžalovanýnedôvodnenamietaitzv.prekvapivosťrozhodnutiaprvostupňového
súdu v situácii, kedy účastníkmi uvedené tvrdenia a navrhnuté a vykonané dôkazy postačovali pre
rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré bezpochyby nebolo založené na závere o neunesení dôkazného

bremena žalovaného vo vzťahu k tvrdeniam, ktoré pre neho mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo
veci.

Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok vo veci samej bolo potrebné ako vecne správny podľa § 219

ods. 1 O.s.p. potvrdiť, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 142 ods. 1 a § 149 O.s.p. tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi

právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania, ktoré v danej veci pozostávajú z
odmeny za jeho právne zastupovanie advokátom, vo výške určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b),
§ 13a ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov, a
to za vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27.11.2014 vo výške 30,94 eura (? z 61,87 eura) a za vyjadrenie

k odvolaniu zo dňa 25.9.2015 vo výške 32,265 eura (1/2 z 64,53 eura). Spolu s náhradou výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (tzv. režijný paušál) v sume 16,43 eura (8,04
eura za úkon vykonaný v roku 2014 + 8,39 eura za úkon v roku 2015), odmena činí 79,64 eura.

Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.