Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoPr/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113212355
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4113212355.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: M. Q., bytom X., F. XX, proti odporcovi: TRUTRA
log, s.r.o., so sídlom Vráble, Štúrova 1323/110, o náhradu mzdy a iné, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 28. 05. 2013 č.k. 9Cpr/3/2013-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa odmietol podanie navrhovateľa zo dňa 12. 04. 2013 v časti,
týkajúcej sa ušlej mzdy. Rozhodol tak v intenciách § 43 ods. 2 OSP po tom, čo navrhovateľ i napriek
výzve súdu svoje písomné podanie zo dňa 12. 04. 2013 v časti ušlej mzdy neopravil a nedoplnil v
požadovanom rozsahu. Za situácie, že navrhovateľ nevyčíslil presne ušlú mzdu, ktorú žiada vyplatiť od
odporcu, uzavrel, že jeho návrh v tejto časti neobsahuje vykonateľný petit, a preto nespĺňa náležitosti
riadneho návrhu na začatie konania. Keďže pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, v
tejto časti podanie navrhovateľa odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytkol prvostupňovému súdu, že vo svojom
rozhodnutí nesprávne uviedol, čoho sa svojim návrhom domáha, keďže vo svojom podaní zo dňa 10.
04. 2013, okrem iného uviedol, že žiada, aby s ním odporca riadne a teda podľa zákona so všetkými
náležitosťami ukončil pracovný pomer, ktorý doposiaľ trvá a to ku dňu právoplatného rozhodnutia súdu.
Poukazujúc na to, že nevie, kedy súd vo veci rozhodne, preto nedokáže presne vyčísliť ušlú mzdu. S
ohľadom na túto skutočnosť preto považoval vyčíslenie ušlej mzdy, prevedené v jeho podaní zo dňa 03.
05. 2013 za presné, jasné a zrozumiteľné.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
jeho odvolanie je dôvodné.

Keďže súd okrem prípadov uvedených v zákone (§ 81 ods. 1 OSP) nezačína konanie z vlastnej iniciatívy,
ale na podnet účastníka, je zásadne vecou toho, kto navrhuje začatie konania, aby návrh prispôsobil
po stránke formulačnej a obsahovej. V zmysle § 79 ods. 1 OSP totiž návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3 OSP) obsahovať meno, priezvisko, príp. aj dátum narodenia, telefonický kontakt,
bydlisko účastníkov, príp. ich zástupcov, údaje o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa
navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné
meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.

Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou návrhu je žalobný petit. V ňom navrhovateľ uvádza, ako by
podľa jeho želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň
stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť.
Pretože v podstate ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky,
rešpektovaním ktorých sa zabezpečuje presnosť a určitosť výrokov rozsudku. Presný a určitý petit je
síce pre súd rámcom rozhodovania, z ktorého nesmie vybočiť a ktorý môže prekročiť len v taxatívne
vymedzených prípadoch (§ 153 ods. 2 OSP), to však v plnom rozsahu platí len z hľadiska obsahu
petitu a podstaty zmyslu toho, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha. V žiadnom prípade to ale
neznamená, že by súd pri svojom rozhodovaní bol do najväčších podrobností viazaný výrazovými
prostriedkami použitými v texte petitu alebo jeho doslovným znením (vrátane slov, slovných spojení,
ba dokonca aj eventuálnych gramatických chýb) a že by sa prípadnou odlišnou formuláciou vo výroku
svojho rozhodnutia, než zodpovedá odlišnému zneniu navrhovaného petitu, dopúšťal procesnej vady.
Naopak tam, kde je to potrebné, je dokonca povinnosťou súdu upraviť formulačne petit návrhu tak, aby
zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom
výkonu rozhodnutia.

Tieto závery vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 OSP, ktoré nevyžaduje, aby navrhovateľ po stránke formálnej
do najmenších podrobností formuloval návrh budúceho výroku súdneho rozhodnutia. Z jeho doslovného
znenia je totiž zrejmé, že za postačujúce považuje, ak navrhovateľ v návrhu vyjadrí podstatu (zmysel)
toho, čoho sa v konaní na základe opísaného skutkového stavu domáha. Petit návrhu tak, ako ho
navrhovateľ formuluje v podanom návrhu alebo neskôr v priebehu konania je súd povinný posudzovať
čisto z hľadiska obsahového (t.j. či je v ňom dostatočne, presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo
navrhovateľ žiada). Súd totiž do výroku svojho rozhodnutia nemusí prevziať doslovne navrhovateľom
naformulovaný petit návrhu, môže v ňom vykonať také zásahy, ktoré zachovávajú podstatu petitu a
nemenia jeho zmysel.

Podľa § 43 ods. 1 veta prvá, druhá OSP sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve
účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať.

Ak účastník v lehote podľa ods. 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v
konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa ods.
1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní
proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43 ods. 2 OSP).

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že dňa 12. 04. 2013 bol súdu prvého stupňa doručený
návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha náhrady ušlej mzdy s 8 % úrokom z omeškania
od 23. 02. 2013 až do právoplatného rozhodnutia, uloženia mu povinnosti ku dňu rozhodnutia súdu
ukončiť s ním pracovný pomer s 2-mesačným odstupným podľa pracovnej zmluvy zo dňa 27. 07. 2012,
uloženia povinnosti odporcovi zaslať mu potvrdenie o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce
a doklady o mzde podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce za celú dobu zamestnania. K svojmu návrhu
pripojil i listinné dôkazy a to pracovné zmluvy zo dňa 27. 07. 2012 a 08. 08. 2012, potvrdenie činnosti
zo dňa 31. 12. 2012, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 19. 02. 2013, okamžité skončenie
pracovného pomeru zo dňa 22. 02. 2013 a výzvu navrhovateľa zo dňa 02. 04. 2013. Uznesením zo dňa
23. 04. 2013 č.k. 9Cpr/3/2013-17 súd prvého stupňa vyzval navrhovateľa na doplnenie jeho podania v
10-dňovej lehote, súčasne s poučením o odmietnutí podania v prípade, že toto neopraví alebo nedoplní.
Doplnenie žiadal vykonať presným vyčíslením výšky ušlej mzdy a odstupného a špecifikáciou, za aké
obdobie žiada zaslať doklady o mzde. Navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 03. 05. 2013, reagujúc
na výzvu súdu vyčíslil výšku ušlej mzdy tak, že za mesiac február 2013 požaduje náhradu mzdy vo
výške 114,67 eura a za každý ďalší mesiac až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu sumu 395 eur,
najviac však za 12 mesiacov. Ďalej uviedol, že žiada odstupné vo výške 790 eur a doklady o mzde žiada
zaslať za obdobie od 30. 07. 2012 do právoplatného rozhodnutia súdu. Následne súd prvého stupňa
neakceptujúc doplnenie návrhu navrhovateľom v časti, týkajúcej sa ušlej mzdy, jeho podanie podľa § 43
ods. 2 OSP napadnutým uznesením odmietol.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na záver súdu o odmietnutí podania, ktoré by podľa obsahu
mohlo byť návrhom na začatie konania v zmysle § 42 ods. 3 OSP, musia byť súčasne splnené viaceré

podmienky a to: výzva súdu, náležité poučenie, uplynutie stanovenej lehoty na opravu alebo doplnenie,
pasivita alebo chybný postup účastníka pri realizácii poučenia a záver o tom, že výsledok je nemožnosť
súdu pokračovať v konaní. I v prípade, že v súdom určenej lehote účastník bol pasívny, resp. neodstránil
vady návrhu, k odmietnutiu jeho podania bude možné pristúpiť len za situácie, že existencia nedostatkov
návrhu je takého charakteru, ktorý bráni súdu pokračovať v ďalšom konaní. Bude tomu tak najmä v
prípadoch, ak z obsahu návrhu nemožno zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha voči odporcovi a aká
povinnosť odporcu zodpovedá tomuto právu navrhovateľa alebo ak neobsahuje uvedenie skutočností, z
ktorých odvodzuje svoje právo, ktorého ochrany sa domáha a to aspoň v takom rozsahu, aby bolo možné
posúdiť totožnosť veci, pričom v tomto smere je potrebné vychádzať zo záverov už zhora uvedených.

Zároveň je potrebné mať na pamäti, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu
rešpektovať základné práva účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd musí
vykladať a používať citované ustanovenie v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu.
Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu
bez zákonného podkladu. Súd musí súčasne vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať v občianskom
súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a
oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom
prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie (§ 3 OSP). Prílišný formalizmus
pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na doplnenie takých
náležitosti do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec
zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi
spravodlivého procesu. Sám Občiansky súdny poriadok to vyjadruje tak, že umožňuje odmietnuť podanie
podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak v konaní nemožno pre nedostatky návrhu ďalej pokračovať. Možnosťou
pokračovať v konaní v tomto zmysle je možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok,
ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky žalôb. Musí ísť o prekážky pred akýkoľvek
ďalší postup všeobecného súdu (napr. IV. ÚS 1/02).

Posudzujúc predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných aspektov, odvolací súd sa nestotožnil
so záverom súdu prvého stupňa o tom, že sú dané zákonné podmienky pre odmietnutie podania
navrhovateľa v časti, týkajúcej sa ušlej mzdy pre existenciu nedostatkov brániacich mu v konaní
pokračovať. Navrhovateľ totiž v návrhu v znení jeho dodatku označil účastníkov konania tak, že nie
sú pochybnosti o ich identite, uviedol nároky, ktorých sa voči odporcovi domáha, ako aj ich výšku a
z obsahu jeho podaní je možné vyvodiť i dôvody, na ktorých svoje nároky zakladá, pričom svoj návrh
podoprel i pripojenými listinnými dôkazmi. Pokiaľ súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o odmietnutí
podania navrhovateľa v časti ušlej mzdy založil na zistení, že petit je nevykonateľný, takýto jeho záver
nemá opodstatnenie. Podľa odvolacieho súdu totiž za situácie, keď navrhovateľ uviedol, že za mesiac
február 2013 požaduje náhradu mzdy vo výške 114,67 eura a za každý ďalší mesiac sumu 395 eur
až do dňa právoplatného rozhodnutia súdu, je petit návrhu v časti ušlej mzdy natoľko určitý, že je
možné z neho ustáliť ku dňu rozhodovania súdu, v akej výške navrhovateľ náhradu mzdy od odporcu
požaduje. Pri navrhovateľom uvedených údajoch ustálenie konečnej výšky náhrady mzdy je len vecou
matematického prepočtu a naviac aj v priebehu ďalšieho konania zo strany navrhovateľa je naďalej
možná bližšia špecifikácia tohto plnenia. S ohľadom na uvedené, ak teda súd prvého stupňa podanie
navrhovateľa v časti ušlej mzdy odmietol, znemožnil mu tak realizáciu jeho procesného práva na to, aby
konal ďalej o jeho návrhu, čím v predmetnom konaní došlo k procesnej vade podľa ust. § 221 ods. 1
písm. f/ OSP a to k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom postupom súdu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom bude úlohou súdu
prvého stupňa vo veci ďalej konať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.