Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/62/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112222296
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7112222296.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa C. Š. nar.
X.XX.XXXX bývajúceho v O. na F. ul. č. X zastúpeného JUDr. Petrom Jonášom advokátom so sídlom
v Trebišove na M. R. Štefánika č. 2393/29 proti odporcovi Q. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v O. na
O. ul. č. X zastúpenému JUDr. Jánom Mikuľákom advokátom so sídlom v Košiciach na Františkánskej
ul. č. 5 v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo 17.4.2013 č.k. 11P 69/2012-62 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi od 7.9.2012 do

30.8.2013 a návrh za obdobie od 1.9.2012 do 6.9.2012 zamieta.

Zrušuje rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu od 1.9.2013 do budúcna, trovách konania a v rozsahu
zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh a navrhovateľa zaviazal nahradiť odporcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.113,18 € právnemu zástupcovi odporcu JUDr. Jánovi Mikuľákovi
advokátovi so sídlom v Košiciach na Františkánskej ulici č. 5 do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľa doručeného 31.8.2012, ktorým žiadal, aby súd zrušil jeho
vyživovaciu povinnosť k odporcovi určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P 13/2010
z 5.10.2011 od 1.9.2012. Konajúci súd zistil, že vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená
rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P 13/2010 z 5.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
9.11.2011 a ktorým bolo zvýšené výživné od navrhovateľa na odporcu z 59,75 € na 180 € mesačne od
1.5.2010 do budúcna. Súčasne súd povolil navrhovateľovi splácať dlžné výživné 1.440 € za obdobie

od 1.5.2010 do 30.9.2011 v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným. V čase tejto
úpravy výživného bol odporca žiakom Hotelovej akadémie. Z prehľadu jeho výdavkov bolo zistené, že
jeho matka musela mu zabezpečiť bielu rovnošatu, biele topánky, čiapku, plášť vo výške 300 €, čierny
oblek, čierne topánky, košeľu, príručník, motýlik, vestu, lyžiarsky výcvik a vybavenie 400 €. K ďalším
výdavkom patrilo stavebné sporenie 9,96 €, poistky 28,18 €, mesačný lístok 9,10 €, triedny fond 3,50
€ mesačne, stužková 7 € mesačne, rodičovský príspevok 20 € ročne, učebnice 25 € ročne, aktovka
35 €, internet 22 €, posilňovňa 26 € mesačne, kredit na mobilný telefón, ďalej okuliare 200 €, rám

70 €, autoškola 38 €. Matka zabezpečovala barmanský a baristický kurz, zvýšené náklady mala na
obuv. Matka navrhovateľa bola práceneschopná, jej príjem bol vo výške 270 € mesačne. Z dôvodu
zhoršeného zdravotného stavu s ňou bol ukončený pracovný pomer dohodou zo zdravotných dôvodov.
Následne bola nezamestnaná, evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a poberaladávku v nezamestnanosti. Navrhovateľ bol v čase poslednej úpravy zamestnaný v spoločnosti U. S.
Steel Košice s.r.o., v období od 2.10.2010 do 31.1.2011 bol práceneschopný, do práce nastúpil 1.2.2011.
Zdravotné problémy sa týkajú chrbtice. Býval u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieval 100 €, 100

€ bolo výživné na odporcu, 48 € štvrťročne MHD a výdavky spojené s lekárskou starostlivosťou na lieky
a diétu vo výške 300 € mesačne. Jeho priemerný čistý príjem bol 667,179 €.

Navrhovateľ uviedol, že odporca v školskom roku 2011/ 2012 ukončil Hotelovú akadémiu v Košiciach

a v ďalšom štúdiu nepokračuje. S odporcom ani s jeho matkou nie sú v žiadnom kontakte. Od
novembra 2011 až do augusta 2012 posielal výživné 180 € k rukám odporcu a dlžné výživné 50 €
začal splácať počnúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku, t.j. od decembra 2011. V splátkach dlžného
výživného bude pokračovať až do jeho úplného vyrovnania. Konajúci súd z výpovede odporcu zistil,
že 6.9.2012 ukončil štúdium na Hotelovej akadémii v Košiciach, nebol však prijatý na vysokoškolské
štúdium Technickej univerzity vo Zvolene, Lesníckej fakulty, hoci bol riadne prihlásený a mal záujem

študovať. Uviedol, že 17.1.2013 opätovne pridal prihlášku na štúdium na tejto univerzite. Od 12.9.2012 je
evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
a aktívne si hľadal prácu. Nakoľko nespĺňal zákonné podmienky na priznanie akéhokoľvek príspevku,
resp. dávky, nemá žiaden príjem okrem výživného. Vzhľadom na situáciu na trhu práce v regióne
Košíc si však žiadnu trvalú prácu nevie nájsť napriek aktívnej snahe, čo preukázal potvrdeniami o

hľadaní zamestnania. Od dokončenia stredoškolského štúdia pracoval len na základe dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru. Dňom 20.9.2012 uzatvoril dohodu o vykonaní práce so
spoločnosťou Agentúra Plus s.r.o. so sídlom v Bratislave na dobu určitú od 29.12. do 31.12.2012, z
ktorej mal počas doby trvania príjem vo výške 138 €. Dňa 10.10.2012 uzavrel dohodu o vykonaní
práce so spoločnosťou Trium consulting s.r.o. Košice na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce

11.10.2012. Práca pre zamestnávateľa bola vykonávaná podľa potreby, avšak od uzavretia zmluvného
vzťahu k dnešnému dňu nemal žiaden príjem. Napriek tomu, že ukončil štúdium na strednej škole, nie
je schopný sám sa živiť, o čom svedčí skutočnosť, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
nie je zabezpečený žiadnou finančnou dávkou a finančnú starostlivosť pokrýva len matka. Nemá
žiaden príjem, jeho odôvodnené potreby zostali v rovnakej výške ako doteraz, pričom od nástupu na

vysokú školu sa zvýšia. Na základe uvedeného sa domnieva, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa
by mala trvať do času, kým nebude schopný samostatne uspokojovať svoje životné potreby. Prihlášku
na vysokoškolské štúdium podal iba na jednu vysokú školu a to opätovne na Technickú univerzitu vo
Zvolene, Lesnícku fakultu.

Z pripojeného potvrdenia o ukončení štúdia na strednej škole vydaného Hotelovou akadémiou, Južná
trieda č. 10 v Košiciach konajúci súd zistil, že odporca študoval na uvedenej škole v čase od
3.9.2007 do 6.9.2012 a ukončil štúdium vykonaním maturitnej skúšky 6.9.2012. Z rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 12.9.2012 zistil, že odporca bol zaradený do evidencie

uchádzačov o zamestnanie dňom 12.9.2012. Odporca súčasne predložil aj kontrolný preukaz vydaný
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach ohľadne jeho kontaktu na úrade práce. Predložil
prihlášku na vysokoškolské štúdium z 16.1.2013, pričom mal záujem študovať na Technickej univerzite
vo Zvolene, Lesníckej fakulte, študijný program aplikovaná zoológia a poľovníctvo dennou formou
štúdia. Predložil poštový poukaz o zaplatení 35 € za podanie prihlášky. Z oznámenia Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 15.1.2013 zistil, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 12.9.2012 a evidencia k dnešnému dňu trvá. Menovaný vykonával činnosť na
základe dohody o vykonaní prác u zamestnávateľa Agentúra Plus s.r.o., Staré Grunty 36, Bratislava
v období od 20.9.2012 do 22.11.2012. V súčasnosti vykonáva činnosť na základe dohody o vykonaní
práce u zamestnávateľa Trium consulting s.r.o., Tokajícka 20, Košice v období od 11.10.2012. S

úradom práce spolupracuje v zmysle zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Počas doby evidencie mu neboli ponúknuté
vhodné voľné pracovné miesta. Menovaný počas doby evidencie preukázal hľadanie zamestnania u
zamestnávateľov BONGIORNO s.r.o. 17.10.2012, PaM Potraviny, Hemerkova 33, Košice 21.11.2012
a KORIDOR s.r.o. Veľký Šariš 21.12.2012. Z oznámenia spoločnosti Trium consulting s.r.o. Košice

súd zistil, že odporca mal so spoločnosťou podpísanú dohodu o vykonaní práce, ktorá bola ukončená
31.12.2012. Nakoľko nebola naplnená pracovná činnosť, nebola mu vyplatená žiadna finančná odmena.
ZpotvrdeniazamestnávateľaomzdeAgentúraPluss.r.o.,StaréGrunty36,Bratislavazistil,žeodporcovi
bola vyplatená mzda za mesiac september 2012 vo výške 138 € netto a za mesiace október anovember 2012 0 €. Navrhovateľ argumentoval tým, že pokiaľ by odporca chcel, mohol si nájsť dočasne
zamestnanie, nakoľko je zdravý, mladý človek. Predložil ako dôkaz súdu denník Korzár z 16.4.2013 časť
inzercia, z ktorej vyplýva, že ponúkajú zamestnanie napríklad pomocný kuchár a ďalšie zamestnania.

Odporca dôvodil tým, že pracovnej činnosti sa nevyhýba, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov.
Poukázal na to, že je predpoklad, že začne študovať na vysokej škole po podaní prihlášky, nakoľko
podľa dostupných informácií by mal byť prijatý na štúdium bez prijímacích pohovorov. Uviedol, že nie
každá inzercia ohľadne zamestnania by bola vhodná vzhľadom na vysokú fluktuáciu v zamestnaniach,
pracovné podmienky, ktoré môžu byť na hranici zákonnosti. Akékoľvek zverejnenie inzerátu ohľadne

pracovnej ponuky nemôže zakladať zánik vyživovacej povinnosti, pretože by to malo znamenať, že dieťa
sa vyhýba práci, pracovnej ponuke, resp. pracovnej činnosti.

Konajúci súd právne posúdil vec podľa § 62 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine a dospel
k záveru, že odporca nie je schopný sám sa živiť a teda vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá.

Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu predložil súdu denník, v ktorom v časti inzercia sú
ponúkané zamestnania. Uvedená skutočnosť však ešte neznamená, že by sa odporca vedel zamestnať,
že nadobudol pracovnú spôsobilosť a teda je schopný nejakej zárobkovej činnosti. Odporca predložil
súdu prihlášku, z ktorej vyplýva, že má záujem pokračovať v štúdiu na vysokej škole, ktorá je iného
zameranianežvyštudovanýodbor.Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,ženavrhovateľprispieva

na výživu odporcu na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I sp.zn. 11P 13/2010 z 5.10.2011,
ktorým bol zaviazaný prispievať sumou 180 € mesačne od 1.5.2010 do budúcna. Súčasne mu bolo
povolené splácať dlžné výživné v splátkach po 50 € spolu s bežným výživným. Odporca býva naďalej
so svojou matkou, ktorá zabezpečuje a plní si osobnú starostlivosť o odporcu tým, že mu poskytuje
bývanie, stravu, nákup ošatenia, zdravotnú starostlivosť a podobne, ako aj osobnou starostlivosťou.

Bolo zistené, že odporca sa nevyhýba pracovnej činnosti a má záujem študovať na vysokej škole. O
skutočnosti, že sa nevyhýba pracovnej činnosti svedčí aj fakt, že vykonával pracovnú činnosť na základe
dohody, avšak za obdobie od 1.9.2012 do 30.11.2012 mal vyplatenú čistú mzdu vo výške 138 €. Konajúci
súd konštatoval, že vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je jeden zo základných pilierov systému
zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Z vyššie uvedených dôvodov dospel k názoru, že vyživovacia

povinnosť navrhovateľa voči odporcovi nezanikla a trvá ďalej, nakoľko odporca nie je schopný sám sa
živiť. Z uvedeného dôvodu návrh zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a
priznalúspešnémuodporcovitrovyprávnehozastúpeniavovýške1.113,18€,ktorésúsplatnéprávnemu
zástupcovi odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm.d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a jeho návrhu v celom
rozsahu vyhovel. Poukázal na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine a vyjadril názor, že odporca ukončením
stredoškolského štúdia je schopný sám sa živiť, najmä pokiaľ nebol prijatý na vysokoškolské štúdium.

Uznáva, že ak by bol na vysokú školu prijatý a navštevoval by ju, samozrejme by jeho vyživovacia
povinnosť trvala ďalej. Avšak v čase, keď iba deklaruje, že má záujem študovať na vysokej škole,
ale v skutočnosti sa nepripravuje na budúce povolanie, nevie, z akého dôvodu by mal na jeho výživu
prispievať. Zdôraznil, že odporca ukončil veľmi lukratívne štúdium na strednej škole a to na hotelovej
akadémii, pričom sa môže zamestnať so svojím vzdelaním ako kuchár, čašník, prípadne recepčný alebo

iný zamestnanec hotela. Ide o vyhľadávané odbory, ktoré sa objavujú dennodenne v inzerátoch, aj na
výveskách jednotlivých reštaurácií, najmä v takom meste ako sú Košice. Pokiaľ by si odporca naozaj
hľadal zamestnanie a mal by skutočný záujem o takéto zamestnanie, nepredložil by súdu za celý rok
tri potvrdenia, že nemajú voľné pracovné miesto predavača a podobne, pretože alibisticky takéto nie je
problém si zadovážiť. Na druhej strane mal predložiť aspoň 50 žiadostí mailových alebo iných, ktorými

by si hľadal v jednotlivých prevádzkach, či už v školských jedálňach alebo v reštauráciách zamestnanie.
Na pojednávaní jeho právny zástupca predložil iba aktuálne jedny noviny a to vydanie denníka Korzár,
kde bolo niekoľko voľných pracovných miest a to aj ako kuchár. Odporca nikde nepracuje a ani nič
preto nerobí s vážnym záujmom, aby si zamestnanie našiel. Keby to chcel, určite si zamestnanie
nájde. Je nespravodlivé, ak má platiť výživné na odporcu, ktorý nič nerobí, pričom on musí chodiť na

zmeny do zamestnania a ťažko si zarobiť nielen na svoje živobytie, ale aj na výživné odporcu, ktorý nič
nerobí. Nepovažuje za správny záver súdu prvého stupňa, ktorý v rozsudku uvádza, že odporca nie je
schopný sám sa živiť a teda vyživovacia povinnosť rodičov naďalej trvá. Skutočnosť, že chce študovať
v budúcnosti na vysokej škole ešte nezakladá jeho povinnosť vyživovať ho v čase, keď neštuduje. Súdmá rozhodovať na základe dôkaznej situácie, ktorá existuje v čase rozhodovania a v čase rozhodovania
odporca študentom nebol. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 278,34 €. Uviedol, že s
argumentáciou odvolateľa nesúhlasí, poukazuje len na teoretickú konštatáciu, avšak nezaoberá sa
reálnymi možnosťami zamestnania sa. V priebehu konania, ako aj v súčasnosti sa priemerná miera

nezamestnanosti v Košiciach pohybuje okolo 15 %. Je všeobecne známe, že v prípade absolventov
je nezamestnanosť ešte vyššia. Nie je zrejmé, odkiaľ navrhovateľ čerpal informáciu, že odporca mal
predložiť aspoň 50 žiadostí, ktorými by preukázal hľadanie práce. Prácu si aktívne hľadal aj nad
rámec povinností stanovených ÚPSVaR, čo preukázal aj uzatvorenými dohodami o prácach vykonaných
mimo pracovného pomeru. Zároveň predložil dôkazy preukazujúce jeho záujem pokračovať v štúdiu na
vysokej škole. Medzičasom bol prijatý na denné štúdium prvého stupňa vysokoškolského štúdia, o čom

predkladá kópiu rozhodnutia o prijatí z 23.5.2013. Vyjadril názor, že u neho nie sú dané predpoklady,
aby sa mohol sám živiť, preto nemôže dôjsť k zrušeniu vyživovacej povinnosti.

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých
okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a
musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom. Preto v konaní o zvýšenie, zníženie alebo zrušenie výživného je potrebné porovnať pomery,

z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania
o návrhu na zmenu (zrušenie) výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov
sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine
vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov trvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriacich k dôvodom,

ktoré nepôsobia sami o sebe, ale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre
zrušenie vyživovacej povinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto
schopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani na dosiahnutie plnoletosti
ani veku 25 rokov. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislá na tom, kedy sa dieťa stane
spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť

rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktorý
sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v
pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto
prípade je potrebné starostlivo vyhodnotiť dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých
schopností samé sa živiť žiaden príjem nedosahuje. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je konanie

o zmenu výživného pre plnoleté dieťa, platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada
úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania
vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí
na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým

skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno
ohľadom svojich tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje
istý stimul pre účastníkov konania, pretože v prípade ak zostanú pasívni a nepreukážu svoje tvrdenia,
môžeimtopriniesťnegatívnedôsledkyvkonaní,napríkladprehruvspore.Inakpovedané,účastníkmusípreukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V konaní
o zrušenie vyživovacej povinnosti je dôkazná povinnosť týkajúca sa okolnosti, že oprávnené dieťa aj
napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť (ukončenie štúdia) žiaden príjem nedosahuje,

na odporcovi.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §
212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.

a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav ku dňu svojho rozhodnutia,
použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav
a dospel tak k nesprávnym právnym záverom. Odvolací súd dôsledne porovnal a posúdil pomery
účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase rozhodnutia súdu
prvého stupňa a dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že zákonná vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla, pretože odporca ukončil štúdium na hotelovej akadémii

6.9.2012 a od tejto doby v príprave na budúce povolanie nepokračoval. Odporca v tomto prípade
nepreukázal existenciu okolností, ktoré mu bránia sám sa živiť. Samotná skutočnosť, že je evidovaný
na úrade práce a nemá príjem, nepostačuje na preukázanie, že odporca napriek ukončeniu štúdia,
ktorým získal všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere, nemá schopnosť sám sa
živiť, keďže nepreukázal, že by mu jeho vek, zdravotný stav, pokračovanie v ďalšom štúdiu, schopnosť

zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, ako aj majetkové pomery
bránili samostatne sa živiť. Štúdium na hotelovej akadémii je koncipované tak, aby študenti už po jeho
skončení nadobudli všetky schopnosti zamestnať sa v oblasti cestovného ruchu a gastronómie bez
potreby ich ďalšieho dopĺňania štúdiom na vysokej škole. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané,
že by odporcovi chýbali potrebné osobnostné danosti preto, aby sa zamestnal a poberal trvalý príjem

v odbore, ktorý vyštudoval. Aj keď je v zásade pravdou, že absolventi majú problém zamestnať sa
po skončení školy, neplatí to o absolventoch hotelovej akadémie, pretože trh práce je v tejto oblasti
v Košickom regióne relatívne rozvinutý. Pokiaľ odporca argumentoval tým, že si hľadal prácu, čo
dokladoval na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny troma potvrdeniami, odvolací súd konštatuje,
že za aktívne hľadanie práce nie je možné považovať zadovažovanie si potvrdení od firiem, ktoré

zamestnanca nepotrebujú, pričom odporca nepreukázal, že by sa zúčastnil akéhokoľvek výberového
konania alebo reagoval na internetové, prípadne novinové ponuky práce. Na uvedenom závere nemení
nič ani skutočnosť, že odporca uzavrel dohodu o vykonaní práce, ktorá sa javí v kontexte vyššie
uvedeného ako účelová. Odporca taktiež nepreukázal, že by sa intenzívne pripravoval na eventuálne
prijímacie pohovory na vysokoškolské štúdium a že táto skutočnosť mu bránila zamestnať sa. Tento

záver podporuje aj skutočnosť, že na vysokoškolské štúdium bol prijatý bez prijímacích pohovorov.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatným a trvalým
zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom, nakoľko v období od
7.9.2012 do 30.8.2013 odporca nepokračoval v príprave na budúce povolanie, ukončením štúdia na
odbornej škole nadobudol schopnosť sám sa živiť a nepreukázal dôvody, ktoré by mu bránili túto

svoju schopnosť realizovať, zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi, preto odvolací súd
podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k
odporcovi od 7.9.2012 do 30.8.2013 zrušil a návrh navrhovateľa za obdobie od 1.9.2012 do 6.9.2012
zamietol.

Podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, h/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa ust. § 213 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ ide o zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi od 1.9.2013 do budúcna,
odvolací súd zrušil rozsudok v napadnutom výroku za uvedené obdobie podľa ust. § 221 ods. 1 písm.f/a h/ O.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (ust. § 221 ods. 2
O.s.p.), pretože rozhodnutím odvolacieho súdu na novom skutkovom základe by bola porušená zásada
dvojinštančnosti konania a účastníkom konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom. Z vyjadrenia

odporcu totiž vyplýva, že v akademickom roku 2013/ 2014 bol prijatý na vysokoškolské štúdium na
Lesníckej fakulte Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá skutočnosť má zásadný vplyv na rozhodnutie
o návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti, to znamená, že po vyhlásení rozsudku
súdu prvého stupňa sa zmenil skutkový základ zistený súdom prvého stupňa a je nevyhnutné, aby
súd prvého stupňa vykonal dokazovanie za účelom zistenia nového skutkového základu od 1.9.2013

(od začiatku akademického roka) do budúcna, t.j. podstatných zmien pomerov účastníkov konania a
následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania opäť rozhodol o návrhu navrhovateľa na
zrušenie vyživovacej povinnosti od 1.9.2013 do budúcna. Po vrátení veci bude teda úlohou súdu prvého
stupňa opätovne zistiť, či odporca v skutočnosti nastúpil na vysokoškolské štúdium a či v tomto štúdiu
pokračuje a či je naďalej odkázaný na výživu svojich rodičov. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude
taktiež opätovne rozhodnúť o trovách konania účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.