Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/132/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200923
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1013200923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu

JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Mgr. N. E., Z. XXX/X,
XXX XX R., proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5,
817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/020477/2012-23-36 zo dňa
13.02.2013, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté rozhodnutie žalovaného MF/020477/2012-23-36 zo dňa 13.02.2013 a rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zn.: 3448/2012-SZ zo dňa 03.07.2012 z r
u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 2,90 eur do troch dní právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 09.05.2012 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy
piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia prvostupňového
orgánu vo veci zníženia výsluhového dôchodku žalobcu s účinnosťou od 01.07.2012 s návrhom na ich
zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie s uplatnením si náhrady trov konania.

Z dôvodov žaloby vyplýva, že žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým
bol žalobcovi znížený výsluhový dôchodok, ktorého výška bola určená rozhodnutím Finančného
riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 25.05.2012, zn.: 448/2012-SZ podľa právnych
predpisovúčinnýchvčasevydaniatohtorozhodnutia.Prvostupňovýsprávnyorgánvosvojomrozhodnutí
zo dňa 03.07.2012 na zníženie výsluhového dôchodku žalobcu použil ustanovenie § 105 ods. 7 v spojení
s § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej iba „zákon“). Žalobca tvrdí, že výsluhový

dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa 01.06.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom
a postupom uvedeným v ustanovení § 68 ods. 1 zákona, právne účinnom v čase tohto pôvodného
rozhodovania. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané
do 30. júna príslušného kalendárneho roka zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka. Žalobca
uvádza, že prijatie neskoršej novely zákona, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozhodné skutočnosti
pre zvýšenie výsluhového dôchodku, nemôže byť dôvodom na zníženie dôchodku, pretože by išlo o
retroaktivitu zákona.

Ďalej žalobca rozhodnutiam vytýka, že prvostupňový správny orgán bez akejkoľvek správnej úvahy
odcitoval ust. § 68 ods. 13 zákona, ktoré v čase rozhodovania vo veci zvýšenia výsluhového dôchodku
nebolo účinné. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 30.06.2012. V odôvodnení rozhodnutiaprvostupňový správny orgán odcitoval tiež § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z., s poukazom na to,
že zákonom č. 185/2012 Z.z. sa valorizácia dôchodkov prepojila s valorizáciou dávok výsluhového
dôchodku. Z hľadiska nároku na valorizáciu je to právne irelevantné, pretože tento valorizačný

mechanizmus bude môcť byť použitý do budúcnosti. Obdobne tak postupoval i sám žalovaný.
Rozhodnutie žalovaného je potom nepreskúmateľné, pretože žalovaný ho nepodložil žiadnou správnou
úvahou, nezaoberal sa žiadnou námietkou uvedenou v odvolaní žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 47 ods.
3 Správneho poriadku. Žalobca ďalej namieta, že nebolo možné ani použiť ust. § 105 ods. 7 zákona,
pretože v danom prípade sa nerozhoduje o priznaní dávky, ale o priznaní valorizácie za príslušný rok.

A už vôbec, že sa jednalo o dávku vo vyššej sume, ako mu prináleží.
Ďalej žalobca uviedol, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj z dôvodov chýb uvedených vo
výroku rozhodnutia ako aj v jeho odôvodnení.

Z týchto dôvodov potom žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhoval žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Uviedol, že vychádzajúc z dikcie ust. § 68
ods. 1 zákona môže konštatovať, že právnou skutočnosťou, s ktorou sa spájajú právne účinky vzniku
subjektívneho práva na zvýšenie konkrétnej dávky (resp. práva na zvýšenú dávku), je zákon samotný

- konštitutívne účinky teda nastávajú priamo zo zákona. Momentom, kedy tieto účinky nastávajú je 1.
júl príslušného kalendárneho roka. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalobcu, že v roku 2011 nastali
rozhodujúce skutočnosti, ktoré zakladali žalobcovi nárok na zvýšenie výsluhového dôchodku. V záujme
zabezpečenia právnej istoty zákonodarca uložil príslušnému útvaru sociálneho zabezpečenia vydávať
v každom prípade aj individuálne správne akty - rozhodnutia, tie však majú len deklaratórnu povahu,

t.j. len konštatujú existenciu právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe zákona. Deklaratórna povaha
rozhodnutí o zvýšení výsluhového dôchodku nevyplýva len zo samotnej dikcie ust. § 68 ods. 1 zákona,
ale aj z iných jeho ustanovení. Vzhľadom na periodicitu vyplácania predmetných dávok a na skutočnosť,
že opakujúce sa dávky výsluhového zabezpečenia sa vyplácajú na bežný kalendárny mesiac (§ 100
ods. 2 zákona ) na jednej strane a na určený výplatný termín (15. deň v kalendárnom mesiaci) a čas

potrebný na vydanie a oznámenie rozhodnutia na strane druhej, prvostupňový správny orgán vydal
rozhodnutie o zvýšení výsluhového dôchodku v predstihu s tým, že k zvýšeniu dôjde od 01.07.2012 (tak
ako to ustanovoval v tom čase platný a účinný zákon), čomu zodpovedal výrok tohto rozhodnutia. Medzi
vydaním rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku a 01.07.2012 (t.j. pred momentom, kedy mala
nastať hmotnoprávna skutočnosť, s ktorou sa spája vznik subjektívneho práva na zvýšenie dávky), však

došlokzmeneprávnejúpravy.Súčinnosťouod30.06.2012boldozákonavložený§68ods.13,zktorého
vyplynulo, že dávky výsluhového zabezpečenia sa nezvyšujú. Príslušná hmotnoprávna skutočnosť teda
nenastala a žalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie jeho výsluhového dôchodku. Napriek tomu existovalo
rozhodnutie, ktoré deklarovalo právny stav, ktorý ku dňu, keď sa mohli hmotnoprávne účinky rozhodnutia
uplatniť, nenastal. Zákon č. 328/2002 Z.z. takéto situácie predvída v § 105 ods. 7.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaný uvádza, že dôvodom zrušenia pôvodného
rozhodnutia o zvýšení výsluhového dôchodku neboli žiadne skutkové okolnosti, ktoré by bolo potrebné
označiť, bližšie rozobrať, či dokázať. Rozhodnutie nebolo ani výsledkom akejkoľvek správnej úvahy,
keďže išlo o kategorické riešenie situácie explicitne upravenej v zákone. Rozhodnutie o znížení dávky

vyplývalo zo zmeny relevantnej právnej úpravy, ktorá bola v rozhodnutí náležitým spôsobom citovaná,
a to v nadväznosti na pôvodné rozhodnutie útvaru sociálneho zabezpečenia, na ktoré sa v rozhodnutí
odvoláva. Preto poukázal na logickú axiómu, že správny orgán môže uviesť len existujúce dôvody, ktoré
s vydaným rozhodnutím súvisia a potom má za to, že v napadnutom rozhodnutí boli uvedené všetky
kauzálneprepojenéaprávnerelevantnédôvodyjehovydania.Potomanitútonámietkužalobcužalovaný

neuznal dôvodnou.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie (§246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného na nariadenom pojednávaní, ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v medziach námietok vznesených žalobcom (§249 ods. 2 O.s.p.) a po jeho preskúmaní

dospel k záveru, že žalobe ako dôvodnej je treba priznať úspech.

Predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového
orgánu vydané v intenciách § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zákona a zákona č. 511/2011Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 v kontexte námietok žaloby, a to či správne orgány vec vecne
správne posúdili a či v danom prípade boli splnené podmienky a bolo možné po novele zákona
účinnej od 30.06.2012 rozhodnúť o znížení výsluhového dôchodku žalobcu vzhľadom na skoršie

právoplatné rozhodnutie o jeho zvýšení vydané v znení zákona platného v čase pôvodného rozhodnutia
a rovnako s účinnosťou od 01.07.2012. Tiež, či napadnuté rozhodnutia sú súladné s požiadavkami
preskúmateľnosti.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo

opravných prostriedkov, zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov
územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami
správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia,

ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti
ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 68 ods. 1 zákona do účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (do 29.06.2012), výsluhové
dôchodky, invalidné výsluhové dôchodky, vdovské výsluhové dôchodky, vdovecké výsluhové dôchodky
a sirotské výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa
zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka v závislosti od priemerného medziročného rastu

spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky
vykázaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza príslušnému
kalendárnemu roku, ktorým je rok, v ktorom sa zvýšenie týchto dávok vykonáva; výsluhové dávky sa
zvyšujú od 1. júla príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta
medziročného rastu spotrebiteľských cien a jednej polovice percenta medziročného rastu priemernej

mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zisteného za predchádzajúci kalendárny rok.

Podľa § 68 ods. 13 zákona po účinnosti novely č. 185/2012 Z.z. (od 30.06.2012), dávky výsluhového
zabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy
príslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,

Národného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného
zboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov
zvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových
taríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov
podľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba

poberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených
silách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 511/2011 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2012 funkčné platy príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej

polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0 % od 01. januára 2012.

Podľa § 105 ods. 7 zákona, dávka nemocenského zabezpečenia, úrazového zabezpečenia a
výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto dávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.

V danej preskúmavanej veci súd z administratívneho spisu žalovaného ako mu bol predložený zistil, že
žalobcovi bol právoplatným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia
zn. 448/2012-SZ zo dňa 25.05.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. do 29.06.2012) zvýšený
výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zákona od 01.07.2012 na sumu 596,17 eur mesačne. Totorozhodnutie konajúci útvar sociálneho zabezpečenia zdôvodnil splnením podmienok pre zvýšenie
výsluhového dôchodku podľa ust. § 68 ods. 1 zákona, keď podľa údajov zverejnených Štatistickým
úradom SR za rok 2011 medziročný rast spotrebiteľských cien v roku 2011 predstavoval 3,9 % a

medziročný rast priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok 2011 predstavoval 2,2 %.
Následne po vydaní tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán po prijatí nepriamej novely zákona
vykonanej zák. č. 185/2012 Z.z. a účinnej od 30.06.2012 vydal dňa 03.07.2012 nové rozhodnutie zn.
3448/2012-SZ, ktorým podľa § 68 ods. 13 zákona (účinného od 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový
dôchodok od 01.07.2012 na sumu 578,52 eur mesačne. Na odvolanie žalobcu z dôvodov zhodných so

žalobnými námietkami, žalovaný dňa 13.02.2013 vydal rozhodnutie č. MF/020477/2012-23-36, ktorým
odvolanie žalobcu zamietol a ako vecne správne potvrdil rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,
keď sa s jeho právnym názorom plne stotožnil.

Podľa § 250j ods. 2 O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie

konanie,akpopreskúmanírozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvmedziachžalobydospelkzáveru,
že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Podľa článku 1 ods. 1, veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

V správnom konaní je správny orgán viazaný zásadou legality, v intenciách ktorej je povinný v konaní
zachovať tak procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby

zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu
záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v danej konkrétnej veci.

Vzhľadom k skutočnosti, že k zákonu č. 185/2012 Z.z. neboli prijaté žiadne intertemporálne (prechodné)
ustanovenia, je potom potrebné vychádzať zo všeobecnej zásady zákazu pravej retroaktivity právnych

noriem.

V danej preskúmavanej veci má konajúci súd za to, že prvé rozhodnutie žalovaného, resp. Finančného
riaditeľstva SR, Útvar sociálneho zabezpečenia zo dňa 25.05.2012 o valorizácii výsluhového dôchodku
bolo vydané v súlade s vtedy platným právnym stavom, je zákonné a právoplatné. Bol teda nezákonný

postup žalovaného, že následne (po účinnosti novely zákonom č. 185/2012 Z.z.) vydal dňa 13.02.2013
rozhodnutie, ktorým valorizáciu žalobcovi za to isté obdobie odňal, pričom vychádzal zo znenia zákona
účinného od 30.06.2012. Argumenty žalovaného, že zmena nastala ex lege a rozhodnutie malo iba
deklaratórny charakter neobstoja, pretože toto rozhodnutie má podľa názoru súdu v časti zvýšenia
(prípadne zníženia) výsluhového dôchodku konštitutívny charakter. Taktiež nemôže obstáť tvrdenie

žalovaného, že takéto prípady expressis verbis predvída a rieši ust. § 105 ods. 7 zákona.

Podľa názoru súdu toto ustanovenie nie je možné aplikovať na daný prípad, pretože tu nejde o výpočet
dávky výsluhového dôchodku, ale o jeho valorizáciu (zvýšenie), ktoré bolo v čase rozhodovania
prvostupňového správneho orgánu dňa 25.05.2012 v súlade s vtedy platným právnym stavom. Súd

má za to, že toto rozhodnutie je zákonné (a právoplatné), vychádza zo skutočností predpokladaných
v tom čase zákonom pre valorizáciu výsluhového dôchodku, tak ako sú tieto v tomto rozhodnutí aj
uvedené. Jedná sa o medziročný nárast spotrebiteľských cien a medziročný nárast priemernej mzdy
v hospodárstve SR za rok 2011 ako tieto zverejnil Štatistický úrad SR ku dňu 31.12.2011. Bol teda
nezákonný ďalší postup žalovaného, stotožňujúc sa tu s námietkou žalobcu, že následne po účinnosti

novely zákona vykonanej zákonom č. 185/2012 Z.z. správny orgán prvého stupňa vydal dňa 04.07.2012
nové rozhodnutie (zn. 5254/2012-SZ), ktorým valorizáciu žalobcovi za to isté obdobie odňal, pričom
vychádzal zo znenia zákona účinného dňom 30.06.2012.

Bolo treba priznať i ďalšej námietke žalobcu k nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu (ako to vyplýva zo všeobecného procesného predpisu,
t.j. § 47 ods. 3 Správneho poriadku) má plniť niekoľko funkcií, predovšetkým presvedčiť účastníkov o
správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia
je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keďnapokon riadne a presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť i zbytočnému uplatňovaniu opravných
prostriedkov.

V odôvodnení rozhodnutia musí teda správny orgán reagovať na dva druhy problémov, a to na skutkové
okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s
návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje
zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym
posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať

konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia
vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie.

Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia, tak i rozhodnutia žalovaného predovšetkým
je treba konajúcim správnym orgánom vytknúť, že tieto sa požiadavkami preskúmateľnosti (dostatok
dôvodov, zrozumiteľnosť) ako sú vyššie uvedené vôbec neriadili.

K rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa súd poukazuje, že tento správny orgán síce v
odôvodnení svojho rozhodnutia citoval jednotlivé ustanovenia zákona, avšak daný skutkový stav, t.j.
prečo považoval za vecne správne skôr vydané a právoplatné rozhodnutie zo dňa 25.05.2012 vo veci
zvýšenia výsluhového dôchodku žalobcu podľa požiadaviek ako tieto vyplývali a boli preukázateľne

splnené v zmysle § 68 ods. 1 zákon platného a účinného v čase vydania tohto pôvodného rozhodnutia,
po zmene právnej normy účinnej dňom 30.06.2012 zmeniť a vyhodnotiť, že skoršie rozhodnutie priznalo
dávku výsluhového zabezpečenia v nesprávnej výške a potom, že je podľa jeho názoru splnená
podmienka pre aplikáciu ust. § 105 ods. 7 zákona, t.j. skorším rozhodnutím zvýšenú dávku výsluhového
dôchodku znížiť, považujúc túto za dávku priznanú vo vyššej sume.

Rovnakou vadou nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť trpí i
rozhodnutie žalovaného, ktorý nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia neodstránil, ale
že tento sa ani s touto odvolacou námietkou žalobcu v rozhodnutí vôbec nevysporiadal. Tu súd
sa nemôže stotožniť s tvrdením žalovaného, ako toto vyplýva z jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa

25.11.2013, doručeného súdu dňa 29.11.2013, že v danom prípade dôvodom zrušenia neboli žiadne
skutkové okolnosti, ktoré by bolo treba označiť, rozobrať, resp. dokazovať a teda, že rozhodnutie
potom nebolo ani výsledkom správnej úvahy, keďže sa jednalo o kategorické riešenie situácie explicitne
upravenej v zákone. Naopak, súd sa plne stotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie malo byť
riadne odôvodnené a správnou úvahou správneho orgánu zdôvodnená subsumácia daného skutkového

stavu (pôvodné právoplatné priznanie zvýšenia výsluhového dôchodku) pod nové zákonné ustanovenie
účinné po vydaní pôvodného rozhodnutia a prečo správny orgán považoval priznanie zvýšeného
výsluhového dôchodku za dávku vo vyššej sume, ktorú je potrebné podľa § 105 ods. 7 zákona znížiť.

Vzhľadom na vyššie uvedené, potom bolo potrebné, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale v

danom prípade i prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní žalovaného po vrátení veci bude jeho povinnosťou riadiť sa právnym názorom súdu,
ktorým sú správne orgány podľa § 250j ods. 7 O.s.p. viazané.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešnému žalobcovi
priznal trovy konania vo výške 2,90 eur (2 x doporučený list 1.triedy).

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
sa nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.